Monika Krajčovičová Monika Miňová Edita Kovářová PREDPRIMÁRNA A PRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V MESTE PREŠOV

Transcription

1 Monika Krajčovičová Monika Miňová Edita Kovářová PREDPRIMÁRNA A PRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V MESTE PREŠOV

2 a Občianske združenie Vyrovnávanie šancí, Prešov PREDPRIMÁRNA A PRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V MESTE PREŠOV Monika Krajčovičová Monika Miňová Edita Kovářová

3 Publikácia vyšla ako súčasť výstupov Projektu SLO 031 Poďme spolu do školy, realizovaného Občianskym združením Vyrovnávanie šancí so sídlom v Prešove, s finančnou podporou Rómskeho vzdelávacieho fondu (REF) so sídlom v Budapešti. PREDPRIMÁRNA A PRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V MESTE PREŠOV Monika Krajčovičová Monika Miňová Edita Kovářová 3

4 OBSAH ÚVOD RÓMSKA KOMUNITA NA SLOVENSKU Rómska komunita v meste Prešov PREDPRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V MESTE PREŠOV Predprimárna edukácia rómskych detí Rómske deti v materských školách v meste Prešov Predprimárna edukácia rómskych detí z mesta Prešov - prieskumné zistenia Závery a odporúčania do praxe PRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH ŽIAKOV V MESTE PREŠOV Primárna edukácia rómskych žiakov Rómski žiaci v základných školách v meste Prešov Primárna edukácia rómskych žiakov z mesta Prešov - prieskumné zistenia Závery a odporúčania do praxe ZÁVER SÚVISIACE ODKAZY ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

5 ÚVOD Pomáhať ľuďom a každodenne s nimi pracovať je výzvou pre všetkých profesionálov jednotlivých oblastí našej spoločnosti (učitelia, sociálni pracovníci, zdravotníci atď.), obzvlášť pracovať s ľuďmi z odlišného etnického a socio-kultúrneho prostredia, ktorých postoje, očakávania, pravidlá a vzorce správania v rodine či komunite môžu byť odlišné v porovnaní s majoritným obyvateľstvom. Proces edukácie je v meste zabezpečený na všetkých úrovniach a rómske deti, tak ako aj deti majority či iných minoritných skupín, majú možnosť vzdelávať sa, i keď sociálne podmienky jednotlivých rodín môžu byť odlišné. Vplyv na nižšiu životnú úroveň niektorých rómskych rodín má ich nízka vzdelanostná úroveň, ktorá znižuje šance zamestnať sa. Dlhodobá nezamestnanosť zase ovplyvňuje finančnú situáciu rodiny, ktorá je častokrát odkázaná len na finančnú pomoc zo strany štátu. V takejto rodine vzniká potreba zabezpečiť aspoň základné potreby členov rodiny, medzi ktoré nemusí patriť vzdelávanie sa. Aj v súčasnej dobe žijú niektoré rómske deti z mesta Prešov v rodinnom prostredí, ktoré by sa dalo definovať ako sociálne znevýhodňujúce, čo má vplyv aj na samotnú edukáciu a prípravu rómskych detí na proces edukácie. Nesmieme zabúdať, že každé dieťa pochádzajúce z takéhoto prostredia potrebuje špecifický prístup, či už zo strany učiteľov, vychovávateľov alebo iných profesionálov. Je potrebné využívať nové trendy, prístupy a metódy vzdelávania, ktoré sú založené na princípe humanizmu a pochopenia kultúrnych, etnických, sociálnych a výchovných špecifík. Len vtedy môžeme očakávať prejavy dôvery zo strany členov rómskej komunity, čo sa prejaví práve v snahe a ochote spolupracovať, a tak napĺňať spoločné ciele spoločnosti - zvyšovanie kvality predprimárnej a primárnej edukácie rómskych detí. Uvedomujeme si totiž, že bez patričnej participácie Rómov vyjdú všetky snahy nazmar, čím sa len prehĺbi priepasť nedôvery a nepochopenia medzi minoritným obyvateľstvom a majoritou. Publikácia vyšla ako súčasť výstupov Projektu SLO 031 Poďme spolu do školy, ktorý bol realizovaný Občianskym združením Vyrovnávanie šancí so sídlom v Prešove, s finančnou podporou Rómskeho vzdelávacieho fondu (REF) so sídlom v Budapešti. Cieľom publikácie je jednak poskytnúť celoplošný pohľad na rómsku komunitu, ktorá je dôležitou súčasťou našej spoločnosti (či už v historickom, kultúrnom alebo sociálnom kontexte) a na predprimárne a primárne vzdelávanie rómskych žiakov, ako aj odbúrať niektoré, častokrát stereotypne zaužívané a na základe osobných predsudkov vytvorené názory na Rómov a ich edukáciu. Predpokladáme, že publikácia bude prínosom pre všetkých profesionálov, ktorí sa venujú oblasti vzdelávania rómskych detí a ďalším medzníkom zvyšovania kvality školskej edukácie rómskych detí, a to bez akejkoľvek stigmatizácie. Autorky 5

6 1 RÓMSKA KOMUNITA NA SLOVENSKU; stigmatizácia a predsudky V tejto kapitole diskutujeme o existujúcom tradičnom stereotypnom pohľade na Rómov žijúcich na Slovensku a zaznamenávame to, ako a akým spôsobom sa o Rómoch píše. Prezentujeme pohľady viacerých autorov, akým spôsobom sú Rómovia vnímaní zo strany verejnosti, čo je skutočne dôležité pre rómsku komunitu a čo si my myslíme, že je pre ňu dôležité. Za jednu z možností na odstránenie problému, vo vzťahoch minoritnej a majoritnej spoločnosti, považujeme vzdelávanie, ktoré by malo byť kľúčom k zmene spoločenského postavenia rómskej komunity na Slovensku. Obraz Róma (a jeho ekvivalenty v iných jazykoch) dnes predstavuje človeka, ktorý vedie osobitý spôsob života, často strieda miesta pobytu alebo žije mimo hraníc zákona. Uvedený fiktívny obraz má svoj pôvod v idealizovaní rómskeho obyvateľstva západnej Európy počas obdobia priemyselnej revolúcie, keď v literatúre boli symbolom dávneho, idylického, s pôdou spätého spôsobu života. Vznik tohto obrazu súvisel s európskou myšlienkou vznešeného divocha, s uvedomením si, že uprostred civilizácie žijú pohania, ktorí zúfalo potrebujú spasiť svoju dušu v kresťanstve (Hancock, 2005, s. 111). Aj v súčasnej dobe čerpá mnoho ľudí informácie o Rómoch z kníh, nie z prvej ruky. Veľká časť obyvateľstva vníma Rómov stereotypne ako skupinu osôb so zvýšeným sklonom k trestnej činnosti, s nezáujmom o prácu, s neschopnosťou osvojiť si bežný štýl bývania a spolužitia, neschopných vzdelávať sa a zneužívajúcich sociálny systém štátu. Výsledkom toho je rasovo orientovaná diskriminácia Rómov, kvôli čomu veľká časť z nich stráca záujem o dianie v spoločnosti. Rómovia na Slovensku Rómska národnostná menšina na Slovensku má svoju vlastnú vnútornú štruktúru (okrem subetnických rozdielov) spočívajúcu na rodinno-rodových vzťahoch, preto sa identita Rómov (etnická, sociálna) reflektovala na úrovni príslušnosti k vlastnej rodine s istým statusom v lokálnej komunite na čele s vajdom. Kultúrna identita Rómov vytvára podľa Lehozskej (2006) viac vrstiev jej sociokultúrnej podoby. V rámci vnútornej identity uvádza identitu na základe subetnickej diferenciácie. Z uvedeného vyplýva, že rómska kultúrna identita je hetoregénna, čo zvyšuje náročnosť na prezentáciu danej tematiky. Aj napriek skutočnosti, že Rómovia skôr deklarujú slovenskú národnosť a hlásia sa k Slovákom, majoritná populácia zachováva dlhodobo najväčší sociálny dištanc práve voči Rómom a tolerantnejšie sú prijímaní ostatní príslušníci menšinových kultúr. Predpoklady dôvodov oficiálneho potvrdenia slovenskej národnosti u väčšej časti Rómov žijúcich na 6

7 Slovensku (pri akte sčítania ľudu) môžu mať tieto objektívne i subjektívne príčiny (Lehoczká, 2006, s ): a) dôsledky dlhodobých postojov štátu v minulosti poručnícky komplex, terapeutický postoj prístupu k Rómom do roku 1989, tzv. paternalizmus, Rómovia boli považovaní za zaostalé obyvateľstvo rómskeho pôvodu, status národnostnej menšiny získali až po roku 1989, prístupy majoritného prostredia vykazovali asimilačný charakter, čo spôsobilo rozbitie, resp. nedostatočné formovanie kultúrnych vzorcov v živote Rómov a zlom identity; b) niektorých Rómov môžu ovplyvňovať skúsenosti z rôznych diskriminačných postupov v majoritnom prostredí či iné postoje v zmysle negatívnej medzietnickej komunikácie (etnocentrizmus, xenofóbia, diskriminácia, rasizmus, rôzne formy extrémizmu); c) ďalší sa nemôžu stotožniť s negatívnou sociálnou situáciou Rómov a životom v osadách, v segregovaných a koncentrovaných komunitách a so spôsobom života, ktorý tam prebieha, najmä ak dochádza ku krajnej podobe straty ľudskej dôstojnosti; d) niektorí Rómovia sa ťažšie vyrovnávajú s prezentovaním negatívnych charakteristík rómstva, keďže v súčasnosti sa dostávajú do popredia viac tie negatívne, najmä sociálne problémy; e) iní zase nedokážu akceptovať skutočnosti, že patria k menšine s nízkym statusom, k tzv. nízkej kaste. Etnická príslušnosť a identita Rómov Niektorí Rómovia uplatňujú názor, že keď nemajú svoju vlasť, tak patria ku krajine, v ktorej žijú, táto je ich domovom a v rámci nej potvrdzujú aj svoju etnickú/národnú príslušnosť. Svoju úlohu tu zohrávajú aj zmiešané manželstvá a súčasná, meniaca sa etnická klíma. Napriek príslušnosti k spoločnosti, v ktorej žijú, mnohí z týchto Rómov majú záujem o vlastnú kultúru, o materinský jazyk a venujú sa im ako významným atribútom svojej etnickej príslušnosti, koreňov a identity, ktorú v sebe pociťujú, hoci táto nemusí byť u nich taká dominantná. Vo vzťahu k etnickej skladbe svojich obyvateľov patrí súčasná Slovenská republika k najviac heterogénnym európskym krajinám. Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20%-ný podiel inoetnického "neslovenského" obyvateľstva. Spolu s Rumunskom a Maďarskom sa absolútnou početnosťou svojej rómskej minority, ktorá je v štáte druhou najväčšou, i jej relatívnym podielom na ostatnom obyvateľstve (spolu s Macedónskom a Rumunskom) Slovensko zároveň zaraďuje na prvé miesta v Európe (Úrad vlády Slovenskej republiky, ). V súčasnej dobe sa na Slovensku orientačne delia skupiny Rómov na Rómov slovenských, Rómov maďarských, Rómov olašských valašských (Dubayová, 2001, s. 25). Jurová (2003, s.17) delí Rómov žijúcich na Slovensku nasledovne: Rumunger (Na Slovensku zastúpení v najväčšej miere, t.j. Rómovia usadlí najmenej tristo rokov. Aj keď pôvodne sa toto označovanie 7

8 vzťahovalo na maďarských Rómov - Ungrov), Maďarskí Rómovia (Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva), Olašskí Rómovia (Rómovia, ktorí na územie Slovenska prišli v devätnástom storočí z rumunského Valašska a až do roku 1959 kočovali; Vlachi, Vlachika Roma). Napriek absencii komplexného historického výskumu možno jednoznačne súčasnú rómsku populáciu na Slovensku pokladať za pôvodné a usadlé obyvateľstvo, ktoré sa v súčasnej dobe nachádza vo veľmi zložitej situácii svojho vlastného etnokultúrneho a etnoemancipačného rozvoja. Dlhé obdobia násilnej asimilačnej politiky totiž zanechali u Rómov negatívne stopy na postojoch k vlastnému etnickému kultúrnemu dedičstvu vrátane jazyka, k prekonávaniu obáv, neochoty i neschopnosti (de facto nevzdelaného až negramotného etnika) deklarovať svoju etnickú príslušnosť, čo majorita prijíma s nevôľou. Stigmatizácia a predsudky voči Rómom Výrazná stigmatizácia, predsudky a negatívna medializácia tém označovaných ako "rómsky problém", "rómska problematika", "rómska otázka" podľa Jurovej (2005) nenapomáha riešiť problémy v procesoch prežívania krízy rómskej identity, v prekonávaní roztrieštenosti etnika, nevyzretosti a neskúsenosti rómskej politickej scény, čo sa prejavuje v jej opakovanej neúspešnosti vo voľbách a tým aj nemožnosti aktívne participovať na rozhodovaní o otázkach rozvoja vlastného etnika počas transformačných procesov. Naopak, niektoré už zmienené faktory pôsobiace počas celého 20. storočia na vývoj a postavenie rómskeho etnika, spolu aj s ďalšími činiteľmi, naďalej prehlbujú obrovské problémy a ohrozenia tejto minority, akými sú najmä obrovská a dlhotrvajúca nezamestnanosť, prepad celých komunít do sociálnej siete, prehlbujúca sa bieda v osadách, zhoršujúce sa zdravotné pomery, neschopnosť riešiť vlastné existenčné problémy, rast kriminality, agresie a rast animozity medzi rómskym etnikom a majoritou. Za veľmi problematické je často označované aj etnické odlišovanie a posudzovanie rómskych príslušníkov zvonku, väčšinou na základe viditeľných antropologických znakov (čo Rómovia pociťujú negatívne). Rasistické predsudky časti majority, ktoré vzťahujú bez rozdielu na všetkých Rómov a prejavujú ich rôznymi formami dištančného správania, znáša časť Rómov veľmi ťažko. Prejavuje sa to najmä v "dobrovoľnom" zrieknutí sa svojej identity a snahou o asimiláciu. Geograficky nerovnomerné dislokovanie rómskej minority na Slovensku a jej kumulácia v juhoslovenskej a najmä východoslovenskej oblasti i špecifické prežívanie rómskej minority v izolovaných, zaostalých osadách sa prejavovali minimálne počas celého 20. storočia. Podmienky života tejto minority sa spätne odrážali na poznamenávaní týchto lokalít a regiónov (kumulácia chudobného, nevzdelaného aj kultúrne zaostávajúceho obyvateľstva, vznik a nárast množstva osád, čoraz väčšia devastácia životného prostredia v tesnom a preľudnenom priestore). Rómske osídlenia a obytné zoskupenia na veľmi nízkom socio-kultúrnom stupni sú negatívnym 8

9 dôsledkom prístupu štátu k otázkam riešenia bytových problémov časti svojich občanov. Od povojnového obdobia sa fakticky odmietala ich integrácia do obcí majoritného obyvateľstva (kam historicky a administratívne patrili), vyháňali ich do ešte väčšej civilizačnej izolácie, pri náboroch pracovných síl sa ich bytové problémy neriešili (boli nútení odchádzať na "týždňovky"). Na Slovensku sa aj v súčasnosti nachádza ešte mnoho rozličných nevyhovujúcich rómskych osídlení (segregované a izolované osady, separované osady či samostatné ulice vo vidieckych lokalitách, štvrte a getá v mestách, osídlenia v rozptyle medzi majoritou). Ako uvádza Rosinský (2006), spôsob bývania Rómov spolu s niektorými ďalšími špecifikami ich celkového spôsobu života sú príčinou častých konfliktných vzťahov medzi rómskou minoritou a majoritnou spoločnosťou, v ktorých kulminuje napätie a nie sú príkladom najvhodnejšieho spolunažívania. Podľa autora sú záporné skúsenosti zovšeobecňované na celú komunitu. Na základe toho niektorí Rómovia neadekvátne reagujú a vzájomné vzťahy s majoritným obyvateľstvom sa v týchto prípadoch skôr zhoršujú a dostávajú do začarovaného kruhu. Výpočet a stručná charakteristika jednotlivých rómskych skupín na Slovensku i v Európe nie sú a ani nemôžu byť úplné. Pohyblivosť po teritóriu celej Európy, kultúrne akomodačné akulturačné schopnosti, tlaky sociálne, ekonomické, často minimálne nároky na komfort v každodennom živote a mnohé iné vlastnosti, schopnosti i okolnosti nedovoľujú dokonale zachytiť rôznosť, pestrosť, kultúrnu a sociálnu rôznorodosť rómskych skupín. Hoci sa v súčastnosti na území Európy nachádzajú exkluzívne kultúrnosociálne skupiny, uzavretosť rómskej komunity je stále mimoriadne silná. Čiastočne to platí aj pre rómsku komunitu žijúcu v meste Prešov (Východoslovenský kraj Slovenskej republiky), ktorej špecifiká popisujeme v nasledujúcej podkapitole. 1.1 Rómska komunita v meste Prešov Mesto Prešov je významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce a neskôr na celý región. Vyplýva to, keďže mesto je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest, z jeho geografickej polohy. Mestský znak (erb) Prešova tvorí gotický štít, ktorý má v striebornej hlave tri červené ruže, dolná časť štítu je tri razy červeno-strieborne delená. Farbami mesta Prešov sú červená a strieborná, dôkazom čoho je i vlajka mesta, ktorá je strieborno-červeno pruhovaná so zástrihom siahajúcim do jednej tretiny listu. 9

10 Mestský znak (erb) a farby mesta Vlajka mesta Prešov, s počtom obyvateľov (stav ku ), je tretím najväčším mestom Slovenska. Sídlia v ňom viaceré krajské orgány a zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku. V nasledujúcej časti prezentujeme číselné vyjadrenia o počte obyvateľov v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a meste Prešov so zameraním na rómsku a nerómsku národnosť (Tabuľka 1, 2, 3). Tabuľka 1 Počet obyvateľov v Prešovskom kraji Počet obyvateľov v Prešovskom kraji Národnosť rómska Nerómovia Spolu (zdroj: Štatistický ústav SR - Tabuľka 2 Počet obyvateľov v okrese Prešov Počet obyvateľov v okrese Prešov Národnosť rómska Iná národnosť Spolu (zdroj: Štatistický ústav SR Tabuľka 3 Počet obyvateľov v meste Prešov Počet obyvateľov v meste Prešov Národnosť rómska Nerómovia Spolu (zdroj: Koncepcia školstva, kultúry a športu v meste Prešov na roky Štatistický úrad SR - Pracovisko ŠÚ SR v Prešove) 10

11 Na základe sčítania ľudu, domov a bytov v meste Prešov z roku 1991 vyplynuli nasledujúce zistenia: Počet obyvateľov Počet obyvateľov s rómskou národnosťou Počet obyvateľov hovoriacich materinským jazykom rómskym Na základe sčítania ľudu, domov a bytov v meste Prešov z roku 2001 boli zistené nasledujúce číselné údaje: Počet obyvateľov Počet obyvateľov s rómskou národnosťou Počet obyvateľov hovoriacich materinským jazykom rómskym Najpočetnejšia komunita Rómov mesta Prešov býva v lokalite Starej Tehelne. Ich oficiálny počet bol v roku 2005 podľa úradnej štatistiky okolo 1.100, no radnica pripúšťala, že s neprihlásenými ich tam môže žiť oveľa viac (SITA, 2005). Oficiálne sa evidovalo v Starej Tehelni obyvateľov, neoficiálne tam žilo asi obyvateľov. V súčasnej dobe tam môže žiť osem, niekde až desať ľudí v jednom byte. V lokalite Stará Tehelňa v Prešove odovzdalo mesto do užívania prvých 88 nájomných bytov Prví obyvatelia sa do Starej Tehelne začali sťahovať v októbri 2001 z ulíc Majakovského, Tarasa Ševčenka a Sabinovská. Dôvod: neobývateľnosť pôvodných bytov. Počet bytov Plán: 232 bytov. Skutočnosť: 176 bytov. Počet obyvateľov Plán: 232 bytoch cca obyvateľov (4-5 obyvateľov / jeden byt). Skutočnosť: v 176 bytoch je oficiálne evidovaných ľudí. Neoficiálne: ľudí (Zdroj: RNĽ č /2001). Hoci sa lokalita Stará Tehelňa zviditeľnila veľkým počtom neplatičov, k neplatičom patrili aj niektoré rómske rodiny na ul. Tarasa Ševčenka, v lokalite Pod Hrádkom, na ulici Čapajevova, Sabinovská a Majakovského. Najviac neplatičov bolo po roku 2005 v lokalite K Starej Tehelni. V tejto súvislosti bolo na Okresnom súde v Prešove podaných niekoľko návrhov na výkon rozhodnutia vyprataním bytu (SITA, 2005). V meste Prešov sú vytvorené dostatočné podmienky pre vzdelávanie rómskych aj nerómskych detí, ako aj pre deti so sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Jednou z aktívnych organizácií, ktorá sa aktívne zapája do integrácie Rómov v meste Prešov a zvyšovania kvality edukácie rómskych detí, je aj Občianske združenie Vyrovnávanie šancí, ktoré bolo založené v roku Občianske združenie bolo založené ako pokračovanie pôvodnej Nadácie pre rómske dieťa, 11

12 ktorú založila PhDr. Klára Orgovánová (bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity) a ktorej súčasťou od roku 1993 bol aj predškolský program pre rómske deti a ich rodiny. Poslaním občianskeho združenia je edukačná činnosť s deťmi predškolského veku a ich rodinami, pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo v podmienkach Prešovského kraja predstavuje vysoké percento rómskych detí. Cieľom združenia je podporiť a pripraviť čo najvyšší počet rómskych detí predškolského veku na úspešný vstup do základnej školy, zlepšovať starostlivosť rodičov o zdravý telesný a duševný vývin svojich detí, zapájať rodičov do aktivít s deťmi doma aj v materskej škole, zabezpečiť prirodzenú integráciu rómskych detí do materských a základných škôl a vytvoriť pedagogicko-metodický materiál pre učiteľov aj rodičov rómskych detí. Občianske združenie Vyrovnávanie šancí zrealizovalo niekoľko veľmi úspešných projektov: Festival rómskej piesne pre deti z okresu Prešov; finančná podpora Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava, Poďme spolu do rozprávky a Čarovný dvor - obnova a úprava detského ihriska na MŠ Sabinovská Prešov; finančná podpora Komunitná nadácia Veľký Šariš a Komunitná nadácia Prešov, POĎME SPOLU DO ŠKOLY - prostredníctvom Ministerstva školstva SR, OZ Vyrovnávanie šancí - partnerská organizácia v projekte; Finančná podpora REF Budapešť Pokračovanie projektu s rovnakým názvom, príjemcom grantu pre 6 lokalít v Prešovskom kraji je OZ Vyrovnávanie šancí; finančná podpora REF Budapešť. Partnermi projektu sú: Asociácia rómskych žien Prešov, Asociácia TSP Veľký Šariš, MPC Prešov, PF PU Prešov, Dobrý štart medzinárodný projekt pre deti od 0-6 rokov; finančná podpora - EU, REF-Budapešť. Občianske združenie Vyrovnávanie šancí pôsobí od svojho vzniku v Materskej škole Sabinovská Prešov, ktorú navštevuje každoročné priemerne 30 rómskych detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ďalšou organizáciou, ktorá sa venuje oblasti vzdelávania rómskych detí predškolského veku, je Občianske združenie TOBIÁŠ pôsobiace ako súkromná materská škola v lokalite Prešov Solivar a venuje sa predprimárnej príprave rómskych detí. O ďalších organizáciách podobnej štruktúry, ktoré sa venujú oblasti predprimárneho vzdelávania rómskych detí v meste Prešov, nemáme ďalšie informácie. Pre staršie deti školského veku pochádzajúce z lokality Stará Tehelňa vzniklo iniciatívou rómskych aktivistov Občianske združenie Deti dúhy, ktoré sa zameriava na podporu tanečnospeváckych schopností detí. Členkami detského tanečného súboru sú prevažne deti, ktoré v predškolskom veku boli zapojené v projektoch OZ Vyrovnávanie šancí. 12

13 Foto 1, 2 Rómska komunita v meste Prešov K Starej Tehelni 13

14 Foto 3, 4 Rómska komunita v meste Prešov Ul. Tarasa Ševčenka 14

15 Foto 5 Steny izieb mnohých rómskych rodín zdobia obrazy s náboženskými motívmi Prešov K Starej Tehelni 15

16 2 PREDPRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH DETÍ V MESTE PREŠOV V súčasnosti sa výchova a vzdelávanie v materských školách, ktoré sa stali Zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) prvým článkom školskej sústavy, uskutočňuje podľa vzdelávacích programov. Vzdelávacími programami sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Štátny vzdelávací program ISCED 0 predprimárne vzdelávanie, ktorý je prvým stupňom dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov, definuje požiadavky (ciele) spoločné pre všetky deti navštevujúce materskú školu. Určuje základné minimum (základné učivo vrátane požadovaných spôsobilostí, ktoré deti majú zvládnuť), ktoré garantuje štát prostredníctvom materskej školy a učiteliek, ktoré spĺňajú podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti. Keďže nie všetky deti navštevujú materskú školu, je náročné zabezpečiť štátom garantované vzdelanostné minimum, ktoré má mať osvojené absolvent predprimárneho vzdelávania, aby bol spôsobilý začať plnenie povinnej školskej dochádzky. Medzi takéto deti patria aj rómske deti. 2.1 Predprimárna edukácia rómskych detí Rómske deti vyrastajúce v osadách žijú dvojaký život. Prvý život v osade, kde sa môžu hrať, majú rovnocenných partnerov, je pre ne prirodzený a jednoduchý, druhý, kde musia ísť do školy, do dediny/mesta a prispôsobovať sa prostrediu, je pre ne náročný. Deti, ktoré vyrastajú medzi ostatným obyvateľstvom, sú na tom lepšie, pretože si môžu nájsť nerómskych kamarátov, hoci aj tu sa môžeme stretnúť s predsudkami, pretože niektorí ľudia nechcú, aby sa ich dieťa kamarátilo s Rómom. Deti potom svojim rómskym rodičom kladú otázky: Prečo som Róm? Prečo sa so mnou nikto nechce kamarátiť? Väčšina detí si hneď nájde aj odpoveď. Dieťa si na základe odpovede rodiča tvorí názor na svet. Najlepšie sú na tom deti, ktoré pochádzajú zo zmiešaných manželstiev. Nemajú až také problémy, lebo ich okolie vníma a posudzuje podľa nerómskeho rodiča. Oveľa ľahšie si nájdu kamarátov, majú aj lepšie uplatnenie v škole, v živote (Balážová, 1997). Medzi základné problémy rómskeho dieťaťa pri výchove a vzdelávaní zaraďuje Spišiaková (2007) predovšetkým správanie, bilingválnosť domáceho prostredia, absenciu rozlišovania dobrého a zlého a citovú depriváciu a emocionálnu plytkosť. V materskej škole sa aj v súčasnej dobe stretávame málo s rómskymi deťmi. Podľa Fliegela (1992) je však veľmi dôležité, aby sa rómske deti už v predškolskom veku vychovávali a vzdelávali v predprimárnych inštitúciách. Mnohé rómske deti (obzvlášť zo segregovaných 16

17 a separovaných komunít) prichádzajú do materskej školy z hygienicky a sociálne zaostalého prostredia a bez znalosti výchovného jazyka. Učiteľky, ktoré už dlhší čas pracujú s rómskymi deťmi, poznajú základné rómske výrazy, pomocou ktorých sa s deťmi na začiatku vstupu do materskej školy dorozumievajú. Ako tvrdí Hancock (2005, s ), je dôležité si uvedomiť, že Rómovia sú takí istí ľudia ako ostatní. Ak rómske deti zlyhávajú, tak to môže byť aj preto, že svet, odkiaľ rómske deti prichádzajú môže byť odlišný (kultúrne, sociálne, hodnotovo a pod.) od sveta majority. Deti, ktoré patria k národnostným menšinám a etnickým skupinám, majú právo na osvojenie si štátneho jazyka, ale majú právo aj na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok, ktoré vytvorí škola. Deťom národnostných menšín a etnických skupín sa poskytuje výchova a vzdelávanie v materských školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V materských školách alebo triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, je súčasťou výchovno-vzdelávacej činnosti aj komunikácia v štátnom slovenskom jazyku. (Štátny vzdelávací program ISCED 0 predprimárne vzdelávanie, 2008, s. 25) Materská škola má dieťa rozvíjať v šiestich základných úrovniach kognitívneho rozvoja osobnosti dieťaťa (Valachová, 2001, s ): rozvoj zmyslov a motoriky, pamäťových funkcií, jazyka, reči a komunikácie, analytického myslenia, syntetického myslenia, hodnotiaceho a kreatívneho myslenia a správania. Dôležitý je aj rozvoj mimopoznávacích charakteristík dieťaťa: rozvoj prežívania alebo citov detí, rozvoj emocionálnej inteligencie, motivačný rozvoj, rozvoj motivácie a aktivity detí, ich hodnotových orientácií, rozvoj prosociálnej výchovy a správania detí, kooperácie, autoregulácie, sebaovládania a procesov ovládania svojich inštinktov, pudov a nálad a rozvoj kreativity v oblasti myslenia. Je niekoľko faktorov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť výchovu a vzdelávanie rómskych detí v materskej škole (Baďuriková a kol., 2006, s. 9-11): vzťah rodičov k vzdelaniu a materskej škole ako inštitúcii mnohí rómski rodičia nedôverujú materskej škole. Domnievajú sa, že ich dieťa môže byť v materskej škole ponižované, tak ho do materskej školy nezapíšu, resp. ho tam pravidelne nevodia. vzťah k čítaniu a písaniu deti často nemajú v domácom prostredí príklad, ktorý by im ukazoval pozitívny vzťah k čítaniu a písaniu. Dôvodom je, že rodičia dosiahli nižšie vzdelanie ako je úplné stredoškolské a nemajú zamestnanie, čiže s písaným slovom prichádzajú do kontaktu málo (iba pri úradnom styku). nezaškolenosť, resp. nepravidelnosť dochádzky dieťaťa do materskej školy väčšina rómskych detí nenavštevuje materskú školu alebo ju navštevuje iba zriedkavo. Príčin, prečo deti nenavštevujú materskú školu, je veľa. 17

18 úroveň jemnej motoriky rómske deti sú v rozvoji jemnej motoriky oneskorené oproti nerómskym deťom. Preto možno konštatovať viaceré odlišné charakteristiky medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. Každé dieťa sa prejavuje individuálne. Pri výchovno-vzdelávacom procese sa stretávame od snaživých detí až po deti, ktoré sú pasívne. Úspešnosť detí v škole je veľmi rozdielna (tak isto je to aj pri ostatných deťoch). Aktivitu prejavujú deti, ktoré majú väčší temperament, potom sa takto isto prejavujú aj v triede. Niektoré deti sa pre výchovu a vzdelávanie prejavujú ako nezrelé (Balvín, 1996, s. 48). Cieľom výchovy a vzdelávania rómskych detí je umožniť im žiť v tejto spoločnosti spokojne a nezávisle. K tomu je treba hlbšie pochopiť príčiny a hľadať vhodné riešenia. (Balvín, 1996, s. 1) Meisnerová (In: Balvín, 1996, s. 65) uvádza, že na začiatku školskej dochádzky rómskeho dieťaťa je dôležité zabrániť psychickej, sociálnej a komunikačnej izolácii, získať jeho dôveru k školskému prostrediu, a to výhradne prostredníctvom citovému vzťahu k učiteľke. Dieťa sa v materskej škole stretáva s novým prostredím, ktoré ho ovplyvňuje rôznymi spôsobmi. Tieto deti nesplývajú s kolektívom automaticky. Je to práve učiteľka, ktorá musí na rómske dieťa stále pôsobiť a zapájať ho do kolektívu. Je dôležité, aby sa rómske dieťa necítilo v triede ako hosť, ale je dôležité, aby si dokázalo vytvoriť pozitívny citový vzťah k školskému prostrediu. Dá sa to dosiahnuť celkom ľahko dieťa si musí obľúbiť učiteľa. Učiteľ, ktorý vytvára rómskemu dieťaťu pozitívne prostredie, hovorí Dědič (In: Balvín, 2005, s ), sa stáva úspešným vo svojej práci. Nie je to túžba po vzdelaní, ktorá udržuje dieťa v školskom prostredí, ale je to práve prijemný pocit každodenných zážitkov. V prostredí, kde nie je navodená citová väzba medzi rómskym dieťaťom a učiteľkou, sa vyskytuje absencia. Vývoj rómskych detí býva po prvých mesiacoch pravidelnej dochádzky rýchly. Veľmi rýchlo sa prispôsobujú a dosahujú úroveň ostatných detí (Vágnerová In: Bakalář, 2004, s. 62). Čo by mohlo pomôcť učiteľovi pri práci s rómskymi deťmi, uvádza Ďuričeková (2000, s. 10) v nasledujúcej časti: poznanie ich osobitostí a zvláštností (fyziologických, psychických, sociálnych), poznanie ich špecifického spôsobu komunikácie, nestavať si pre prácu s nimi nereálne, vizionárske ciele, neklásť si za hlavný cieľ zmeniť ich, získať si ich dôveru cez akceptovanie toho, akí sú, byť k nim úprimný, prívetivý a srdečný, mať ich rád, učiteľovu dobroprajnosť a lásku majú deti vidieť aj cítiť. Je dôležité, aby sa dieťa čo najskôr dostalo do materskej školy. Zelina (2002) uvádza možnosti, ako sa dá zlepšiť dochádzka rómskeho dieťaťa do školy: rodičia vodia dieťa do školy, vedenie dieťaťa asistentom pedagóga, sprísnenie legislatívy, odobratie prídavkov na deti. Dôležité je aj 18

19 motivovať deti a rodičov (Šotolová, 2008, s ). Práca s rómskymi deťmi je ťažká. Matulay a Matulayová (In: Balvín, 2000, s ) navrhujú nasledovné metódy a postupy pre prácu s rómskymi deťmi: pristupovať k rómskym deťom individuálne, s pokojom a vyhľadávať tie najoptimálnejšie formy, urobiť denno-denne niečo pre deti zaujímavé, aby sa deti samé tešili do školy, nájsť správnu metódu aj na neposlušné, problémové a nezvládnuteľné deti, využívať pri práci obrázky, hračky, rozprávky, pesničky a názorne pomôcky, uplatňovať názornosť v spojení s hravými prístupmi, využívať hudbu a pohyb, didaktické hry, dramatizáciu, učiť básničky, riekanky a pesničky, učiť deti hygienické návyky a spoznávanie jednotlivých predmetov, ktoré deti v osade nikdy nevideli, formou obrázkov na kartičkách, posilňovať u rómskych detí sebavedomie, ctižiadostivosť a pozitívne vôľové vlastnosti, motivovať rómske deti a vždy prácu striedať s hrou, upevňovať kolektív detí, nabádať ich k vzájomnej pomoci, využívať záujmovú činnosť detí spev, tanec, šport, prispôsobiť výchovno-vzdelávaciu činnosť deťom, voliť individuálne tempo, prácu vo dvojiciach a vzájomnú pomoc, spolupracovať so psychológom a špeciálnym pedagógom. Valachová (2001, s. 228) tvrdí: Filozofia predškolskej edukácie rómskych detí by mala byť založená predovšetkým na získavaní si detí pre výchovu a vzdelávanie, teda mala by byť založená predovšetkým na motivácií detí. Pri edukácii detí by mali byť využité rôzne modely hier pre získavanie skúseností, na rozvoj ich kreativity, riešenie problémov. Dieťa by malo pri edukácii cítiť dôveru a uspokojenie. Podľa Langmeiera Krejčířovej (2006) hra má významnú úlohu v socializačnom procese dieťaťa. Predškolské obdobie je vlastne obdobím hry dieťaťa. Hra napomáha rozumovému a účelnému životu. Vedie dieťa k osvojeniu si skúseností, ktoré sú pre jeho život užitočné, napomáha mu obnovovať si sily, zotaviť sa, uvoľniť sa a prekonať rôzne sociálne nároky. Hra má celkovo sama o sebe zmysel. Hra je nielen hlavným prostriedkom rozvoja osobnosti dieťaťa predškolského veku, tvrdí Podhájecká (In: Hajdúková, 2008, s. 4), ale aj významnou výchovno-vzdelávacou metódou. Pedagóg, ktorý má ambície rómske deti vzdelávať, by sa ich mal snažiť pochopiť a rešpektovať ich individuálne potreby. To je šanca na úspech. Učiteľ so všetkými svojimi znakmi a vlastnosťami má nepretržitý vplyv na deti, ktorý sa odráža v ich kvalitatívnych stránkach a povahových vlastnostiach (Štefanovič In: Loran - Bjelová, 1998, s. 319). 19

20 Jedným z možných dôvodov, prečo nie je jednoduché učiť rómske deti môže byť aj to, že mnohé rómske deti nie sú doma motivované ku vzdelávaniu. Väčšina rodičov sa s nimi neučí a na učenie nemajú doma vytvorené vhodné podmienky (často sa stáva, že tie podmienky nevedia vytvoriť), lebo rodičia nevidia vo vzdelaní žiadny zmysel. Postupne sa mení nedôvera k učiteľom na základe pozitívnych skúsenosti. Starostlivosť o deti je u niektorých Rómov bezproblémová, ako hovorí Dědič (In: Balvín, 2000, s. 72), ale v niektorých rómskych rodinách je to naopak. Prejavuje sa tam ľahostajnosť a apatia, pretože nezískali dôveru, že vzdelanie im umožní lepšiu existenciu. Niektorí si myslia, že vďaka vzdelaniu opustia tradície a väzby na dedičstvo predkov. Poznať situáciu v komunite podľa Izdenczyovej (2009, s. 135), môže pomôcť k vhodnému spôsobu zapojenia rodiny do výchovy a vzdelávania detí. Môže to dopomôcť aj k prekonaniu vzájomnej nedôvery. Je lepšie komunikovať s tými členmi rodiny, ktorí chápu a podporujú význam spolupráce so školou. Rómske rodiny nemožno nútiť k spolupráci so školou. Dôležité je aj navštíviť rómsku rodinu a ukázať im, čo všetko bude mať dieťa k dispozícií, a čo všetko sa v materskej škole môže naučiť. Ak rodičia prídu do priestorov školy, tak je dôležité dať im najavo radosť a ukázať im priestory školy, zoznámiť ich s učiteľmi a prípadne im odpovedať na otázky. Aby deti pravidelne navštevovali materskú školu, je dôležité, aby rozumeli učiteľke, aby prežívali úspech, aby cítili, že má o nich niekto záujem, a že sú akceptované a rešpektované. Žiaden z rodičov, či u rómskych alebo nerómskych detí, neznáša ľahko ignoráciu a nepriateľstvo voči nim osobne alebo voči ich deťom. K poznatkom učiteľa rómskeho dieťaťa patrí aj efektívnosť práce s rómskym rodičom. Práca s rómskym rodičom je oveľa ťažšia ako práca s rómskym dieťaťom. Pri práci s rómskymi rodičmi je dôležité vedieť, že: o rómskych rodičov je potrebné sa starať - keď neprídu na rodičovské združenie, mali by sme ich navštevovať doma a rozprávať sa s nimi na zložité témy, vychovávať musíme najprv rodičov a až potom sa môžu vychovávať deti, pokiaľ rómske matky nebudú chcieť, aby sa ich deti vzdelávali, výsledok snahy učiteľov bude nedostatočný, nie je správne deti odsudzovať, lebo potom rodič hľadá problém v učiteľovi a v škole, rómske dieťa bude dosahovať lepšie výsledky, ak bude učiteľ navštevovať rodinu ak chce byť učiteľ úspešný, musí vychovávať a motivovať rodičov svojich rómskych detí, musí budovať vzťah vzájomnej dôvery, je potrebné pre rodičov organizovať Týždeň otvorených dverí. 20

21 Godla (2005, s. 19) uvádza, že je potrebné hovoriť o rómskych rodičoch a ich postavení a úlohách v zabezpečovaní podmienok pre úspešné vzdelávanie detí. Medzi úlohy rodičov vo vzťahu k svojim deťom, ktoré sú zapojené do edukačného procesu zaradzuje dve roviny: 1. rovina vytváranie nevyhnutných materiálnych podmienok pre úspešnú školskú prípravu: vhodné bývanie a vybavenie bytu, aby dieťa malo svoje miesto na prípravu, na spanie, aby boli zabezpečené biologické potreby (aby nebolo hladné), aby bolo primerane a čisto oblečené, aby rodičia zabezpečovali potrebné hygienické prostredie a osobnú hygienu svojich detí, teda aby deti prichádzali do školy vyspané, umyté, čisté a riadne upravené, so zabalenou desiatou a podobne. 2. rovina pomoc svojim deťom: spočíva v posilňovaní ich záujmu o vzdelávanie a dosahovanie potrebných výchovných a vzdelávacích výsledkov. Ide o to, aby: rodičia podnecovali vo svojich deťoch adekvátny záujem o školské vzdelávanie; rodičia pravidelne prejavovali záujem o to, ako prebieha edukačný proces ich detí, aké majú problémy a v čom spočívajú príčiny ich ťažkostí; rodičia spolupracovali a komunikovali so školou a vyučujúcimi, a tak zjednocovali svoje výchovné pôsobenie, čo sa v konečnom dôsledku odrazí v skvalitňovaní výsledkov práce ich detí; v domácej príprave viedli svoje deti k pravidelnej a systematickej práci, k zodpovednému plneniu úloh a kvalite práce svojich detí v škole; nezabúdali pochváliť svoje deti za veľmi dobrý výkon v škole, aby pochvalou pozitívne motivovali svoje deti, posmeľovali a nabádali ich k usilovnosti, pravidelnosti a zodpovednosti, ale aj k prežívaniu radosti z dosiahnutého pozitívneho; viedli svoje deti k požadovanému výsledku, ale aj k prekonávaniu ťažkostí vo zvládaní náročných úloh; osobitnú pozornosť venovali rozvíjaniu a upevňovaniu jazykových schopností; učili svoje detí komunikovať, myslieť a poznávať vo vyučovacom jazyku, čo môže podstatným spôsobom ovplyvniť ich výchovno-vzdelávacie výsledky; so svojimi deťmi o ich problémoch otvorene hovorili a snažili sa spoločne nachádzať efektívne riešenia. Pre kvalitnú edukáciu rómskych detí je potrebné hneď v začiatkoch procesu školskej edukácie vytvoriť v škole dvojjazyčné obrázkové pomôcky, knihy rozprávok pre rómske deti, výchovu detí zamerať na mravnú, citovú, estetickú a pracovnú výchovu, kde sa kladie dôraz hlavne na hygienu, samoobsluhu a udržiavanie životného prostredia. Výchova by sa mala sústrediť aj na 21

22 piesne a melodickú hudbou s prvkami rómskeho hudobného folklóru, ktorý je pre tieto deti blízky. V oblasti výtvarnej výchovy by sa mali deti postupne oboznamovať s rôznymi technikami práce, teda aj so spôsobom ťahania čiar, kreslenia kriviek a pod., pričom je to potrebné deťom predviesť a prakticky ukázať (Fliegel, 1992, s. 18). Pre pocit celkovej pohody je pre dieťa veľmi dôležité prostredie, ktoré ho môže ovplyvňovať pozitívne, ale aj negatívne. Pozitívne ho môže ovplyvňovať vtedy, ak uspokojuje jeho psychické, citové a telesné potreby. Pre prostredie materskej školy, výber zariadenia, nábytku, textílií platia určité bezpečnostné a hygienické normy, ktoré majú zároveň spĺňať estetické a emocionálne kvality. Prostredie by malo byť pre deti útulné, prijemné a harmonické. Učiteľka sa s deťmi stará o poriadok a estetickú úpravu. Podnetnosť prostredia je najdynamickejšia vtedy, keď sa v ňom odrážajú každodenné pokroky, zmeny, novinky realizovaného programu. Čonka (2007, s. 13) uvádza, že predškolská príprava je veľmi dôležitá, možno je to najdôležitejšia vec, ktorú je potrebné vo vzdelávaní Rómov urobiť. Tam získajú všetky schopnosti, zručnosti a návyky, ktoré neskôr využijú v škole. Aj samotní rodičia by k tomu mali pristupovať veľmi pozitívne a podporne. Nezanedbávať túto etapu vo vývine svojich detí. Medzinárodná Deklarácia práv dieťaťa i naša Ústava určujú práva (aj povinnosti) nás dospelých voči deťom bez rozdielu rás, mentálnej úrovne a sociálneho prostredia. Jedným z práv dieťaťa je právo na vzdelanie. Právo vzdelávať sa majú všetky deti, teda aj deti rómske. 2.2 Rómske deti v materských školách v meste Prešov V tejto podkapitole prezentujeme prostredníctvom tabuľkového zobrazenia štatistické údaje o počte detí rómskej a nerómskej národnosti v školskom roku 2003/ /2010. Tabuľka 4 Počet detí v školskom roku 2009/ /2010 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 0 Nerómovia 2534 (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) 22

23 Tabuľka 5 Počet detí v školskom roku 2008/ /2009 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 1 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 6 Počet detí v školskom roku 2007/ /2008 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 3 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 7 Počet detí v školskom roku 2006/ /2007 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 3 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) 23

24 Tabuľka 8 Počet detí a žiakov v školskom roku 2005/ /2006 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 0 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 9 Počet detí v školskom roku 2004/ /2005 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 0 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 10 Počet detí v školskom roku 2003/ /2004 Spolu Materské školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov MŠ boli pod okresnými úradmi a údaje už nie je možné zistiť Rómovia Nerómovia (zdroj: Ako prebieha samotný proces predprimárnej edukácie rómskych detí v meste Prešov popisujeme v nasledujúcej podkapitole prostredníctvom prieskumných zistení. 24

25 2.3 Predprimárna edukácia rómskych detí prieskumné zistenia V tejto podkapitole prezentujeme názory učiteľov materských škôl mesta Prešov, ktoré navštevujú rómske aj nerómske deti: Materská škola Sabinovská, Volgogradská, Materská škola ul. Solivarská (Tobiáš). Cieľom prieskumu bolo získať informácie o procese predprimárnej edukácie, o záujmovej vzdelávacej oblasti zvolenej deťmi (alebo o vzdelávacej oblasti zvolenej podľa záujmu detí), o spolupráci s rodinou rómskych detí, správaní rómskych detí v materskej škole a postoji učiteľov rómskych detí k samotnému rómstvu. Počet respondentov predstavuje počet učiteliek rómskych detí, ktoré boli ochotné sa prieskumu zúčastniť, a tým sa aj zaradiť do pomyselného počtu všetkých učiteľov, ktorí učia rómske deti v materských školách v meste Prešov. Predpokladáme, že počet respondentov nezodpovedá reálnemu počtu učiteľov, ktorí pracujú s rómskymi deťmi, čím nebudeme ich výpovede zovšeobecňovať na celú populáciu na všetkých učiteľov rómskych detí v materských školách v meste Prešov. Pri niektorých odpovediach sa respondentky mali možnosť vyjadriť pomocou škály hodnotenia dostatočná priemerná nedostatočná. Podľa nášho názoru je potrebné venovať pozornosť a nechať priestor strednej hodnote priemerná, nakoľko vyjadruje nie dostatočnú, ani nie nedostatočnú spoluprácu, ale priemernú, t.j. pre respondentov akceptovateľnú, so snahou dosiahnuť dostatočnú. Počet respondentov: 13 Muži: 0 Ženy: 13 Priemerný vek: 43 Aké sú školské výsledky rómskych detí v porovnaní s nerómskymi? lepšie 0% rovnaké 41.2% horšie 58.8% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "horšie". Najmenej častá odpoveď je "lepšie". Do ktorých krúžkov sú zapojené rómske deti Vašej triedy? - spevácky, - tanečný, - dramatický, - počítačový. 25

26 Aká je Vaša spolupráca s rodinou rómskych detí? (je možných viacero odpovedí) dostatočná 25% priemerná 50% nedostatočná 25% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "priemerná". Najmenej časté odpovede sú "dostatočná"; "nedostatočná". Aká je Vaša spolupráca s rodinou nerómskych detí? dostatočná 46.2% priemerná 53.8% nedostatočná 0% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "priemerná". Najmenej častá odpoveď je "nedostatočná". Ako vnímate zapájanie sa rodičov rómskych detí do aktivít Vašej triedy? dostatočné 9.1% priemerné 54.5% nedostatočné 36.4% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "priemerné". Najmenej častá odpoveď je "dostatočné". Navštevujete rodiny rómskych detí? často 18.2% niekedy 27.3% nikdy 54.5% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "nikdy". Najmenej častá odpoveď je "často". Čo by ste navrhovali pre zlepšenie spolupráce s rodinou rómskych detí? - realizovať spoločné akcie v materskej škole a mimo nej, 26

27 - realizovať kultúrno-spoločenské aktivity, - motivovať rodičov, - získať dôveru u rodičov, - mať nezištný vzťah ku práci, - zlepšiť spoluprácu so sociálnymi pracovníkmi a ich účasť pri návštevách rodín, - využívať asistentov učiteľa, - skvalitniť spoluprácu so sociálnymi pracovníkmi a štátnymi úradmi pri riešení problémov a cielenej pomoci rodinám. Čo by ste navrhovali pre skvalitnenie výchovno - vzdelávacieho procesu rómskych detí? - zlepšiť dochádzku do materskej školy, - finančne motivovať rodičov, - vyplácať sociálnu finančnú podporu na základe dochádzky do materskej školy, - pravidelne komunikovať s rodičmi a deťmi v slovenskom jazyku, - integrovať rómske deti s nerómskymi, - efektívne spolupracovať s rodinou a inštitúciami, - zapojiť do vzdelávacieho procesu rómskeho asistenta. Ako charakterizujete správanie rómskych detí vo vašej triede? výborné 18.2% veľmi dobré 27.3% dobré 18.2% uspokojivé 9.1% neuspokojivé 27.3% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpovede sú "veľmi dobré", "neuspokojivé". Najmenej častá odpoveď je "uspokojivé". S akými problémami sa stretávajú rómske deti vo vašej triede? - neovládanie slovenského jazyka, - nedostatočná slovná zásoba, - nižšia úroveň kognitívnych poznatkov, kultúrno-spoločenských návykov a psychomotorických zručností, - vplyv rodiny, - nepravidelná dochádzka, 27

28 - nevhodné prejavy správania, - sociálna deprivácia, - rómske deti majú bežné problémy ako ostatné deti, - finančná núdza, - pomalšie osvojovanie učiva, - agresivita, - nepozornosť, - nezáujem, - odmietanie spolupráce pri hrách od iných detí kvôli hygiene, - predsudky získané doma. Ktoré sú najobľúbenejšie vzdelávacie oblasti rómskych detí? Čitateľská gramotnosť 9.1% Pisateľská gramotnosť 0% Matematická oblasť 0% Prírodovedná oblasť 0% Slovenský jazyk 0% Cudzí jazyk/jazyková oblasť 0% Umelecká oblasť 9.1% Hudobná oblasť 63.6% Pohybová oblasť 18.2% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "Hudobná oblasť". Na základe akých znakov charakterizujete nerómske dieťa? - vzhľad, vonkajšie znaky - farba pleti, - meno, - jazyk, - bydlisko, - správanie, - prijímanie informácii, - zapájanie sa do činností, - zvládanie kompetencií, - vystupovanie na verejnosti, 28

29 - kultivovanosť správania, - charakterizovanie dieťaťa rodičom. Na základe akých znakov charakterizujete rómske dieťa? - vzhľad, vonkajšie znaky, - meno, - aspoň jeden z rodičov je Róm, - nekultúrne správanie sa na verejnosti, - rómske nárečie, - zanedbanie, - špinavý vzhľad, - charakterizovanie dieťaťa rodičom. Ak by ste sa museli rozhodnúť učiť rómske alebo nerómske deti, ktoré by ste uprednostnili? rómske deti 27.3% nerómske deti 18.2% túto možnosť by som nevyužil/a 54.5% Spomedzi 13 respondentov najčastejšia odpoveď je "túto možnosť by som nevyužil/a". Najmenej častá odpoveď je "nerómske deti". Uvedené prieskumné zistenia vyplývajú z osobnej skúsenosti konkrétnych respondentov učiteliek materských škôl. Ako sme zistili, väčšina z počtu do prieskumu zapojených učiteliek uvádza, že horšie školské výsledky dosahujú rómske deti. U rómskych detí sú na primárnom mieste esteticko-umelecké a pohybové oblasti, ktoré deti rozvíjajú v záujmových krúžkoch. V dnešnej dobe sa objavuje aj určitý fenomén, ktorý je odrazom súčasnej reality, a to počítačový krúžok, ktorý majú deti vo veľkej obľube. Angažovanosť rómskych rodičov do aktivít materskej školy je podľa učiteliek na priemernej úrovni, pričom väčšina uvádza, že nikdy nenavštívili dieťa v jeho prirodzenom prostredí, v prostredí, v ktorom žije. Na druhej strane, keď mali možnosť uviesť svoje návrhy na zlepšenie spolupráce, tak na jednom z popredných miest uvádzali získanie dôvery rodičov a motiváciu rodičov. Efektívnu spoluprácu s rodičmi uvádzajú aj ako jednu z možností na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej práce v materskej škole. V závere interpretácie prieskumných zistení môžeme konštatovať, že problémy, ktoré majú rómske deti v podmienkach získavania predprimárneho vzdelávania, sú totožné s tými, ktoré uvádzame v teoretickom vstupe tejto publikácie. Učiteľky materských škôl pri výbere 29

30 rozhodnutia učiť rómske alebo nerómske deti by túto možnosť nevyužili, alebo by uprednostnili možnosť učiť rómske detí. Na základe analýzy a prieskumných zistení vyplynuli do praxe závery a odporúčania, ktoré prezentujeme v nasledujúcej podkapitole. 2.4 Závery a odporúčania do praxe Postojom Rómskeho vzdelávacieho fondu k predprimárnemu vzdelávaniu rómskych detí na Slovensku je, že vláda SR by mala zvýšiť počet zapísaných rómskych detí do integrovaných, bežných materských škôl buď tým, že túto úroveň vzdelávania urobí povinnou pre všetky deti predškolského veku alebo tým, že uprednostní rómske deti alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ďalším postojom Rómskeho vzdelávacieho fondu je postoj k nultým ročníkom. Deti v nultých ročníkoch získavajú vzdelanie v segregovanom prostredí a rozdelenie prvého ročníka do dvoch rokov posúva tieto deti v porovnaní s deťmi navštevujúcimi materskú školu v rámci vzdelávania do znevýhodnenej roviny. Postojom Rómskeho vzdelávacieho fondu k testom školskej spôsobilosti je, že sa nemajú používať ako mechanizmus pre zaraďovanie detí do vzdelávania so špeciálnymi potrebami v predškolskom veku a v prvých ročníkoch základných škôl. Deti bez zjavných príznakov mentálneho postihnutia by mali mať zabezpečenú štandardnú predškolskú prípravu a neskôr by mali byť umiestnené do štandardných tried bežných základných škôl. Pri podpore a zvyšovaní motivácie k predprimárnemu vzdelávaniu je dôležité vyzdvihovať pozitívne príklady výkonu starších súrodencov (detí zo susedstva, detí zo širšej rodiny) pri dosahovaní pokroku v rozvoji poznatkov, schopností a zručností. Je potrebné stimulovať deti v oblasti rozvoja jemnej motoriky, kreslenia, rečového prejavu, osvojovaní si relačných pojmov a riešení praktických úloh. Osobitný dôraz je potrebné klásť na rozvoj jemnej motoriky u chlapcov, pretože významne zaostávajú v takýchto úlohách za dievčatami. Zároveň navrhujeme: Využívať prirodzenú súťaživosť rómskych rodín pri podpore výkonov ich detí a zapájať ich do predškolských prípravných, rozvojových a akceleračných programov. Využívať vplyv rómskych asistentov v miestnych rómskych komunitách, aby sa zvýšila hodnota vzdelávania a podiel rodiny na procese vzdelávania. Podporovať spoluprácu školy a rodiny, neponechávať celú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie detí na škole (tendencia v spôsobe vzdelávania v mnohých špeciálnych školách). Osobitne podporovať rozvoj rečových schopností v rómčine (v jazyku národnostnej menšiny), ako aj vo vyučovacom (štátnom) jazyku, podporovať sledovanie televíznych 30

31 programov vhodných pre deti predškolského veku, podporovať vlastnú komunikáciu detí, rozvoj ich jazykového kódu a viesť deti k aktívnemu rozprávaniu, napr. cez rozprávanie príbehov. Intenzívnou prácou v oblasti prípravy na vstup do školy dosahovať pokrok i v psychickom dozrievaní (využívať zónu najbližšieho vývinu). Príkladmi, usmerňovaním, pokynmi, ukážkami a pod. podporovať samostatné riešenie úloh a sebadôveru dieťaťa vo vlastné schopnosti a úspešnosť vlastného výkonu. Takto povzbudzovať deti k samostatnej práci a uskutočňovaniu vlastných rozhodnutí. Poznať rodinné prostredie detí a dominujúci spôsob výchovy, ktorý pôsobí na motiváciu detí učiť sa a zdokonaľovať svoje zručnosti. Rozvíjať výchovný potenciál rómskych matiek, systematicky pracovať s rodinnými príslušníkmi, poskytovať im dlhodobú podporu pri výchove detí. Pri psychologickom vyšetrení detí zohľadňovať osobitné potreby a špecifiká rómskej kultúry, odstraňovať nedôveru a obavy rómskych rodičov voči psychologickému vyšetrovaniu detí, hlavne v prostredí výraznej segregácie rómskych komunít, a to tým, že aplikované testy nebudú znevýhodňovať rómske deti a deti iných národnostných menšín. Využívať pomoc učiteľov materských škôl a rómskych asistentov pri vyšetrovaní školskej spôsobilosti, získavať poznatky o konkrétnom dieťati z referencií o jeho správaní a výkone v prirodzených podmienkach v hre a pri výchovno vzdelávacích činnostiach. Zabezpečovať deťom aspoň základné materiálne a priestorové podmienky pre rozvoj schopností a talentu detí v obci či osade, kde žijú (v miestnych MŠ, pastoračných a komunitných centrách). Využívať pomoc študentov odboru psychológia, sociálna práca, pedagogika, špeciálna pedagogika, logopédia a pod. pri realizácii rozvojových a akceleračných programov pre rómske deti a uznať ju ako jednu z možných foriem odbornej praxe. Podporovať tie fakulty vysokých škôl, ktoré ponúkajú v rámci študijných programov bakalárskeho štúdia orientáciu na oblasť vzdelávania, predikciu a posudzovanie výkonu rómskych detí predškolského a mladšieho školského veku. V rámci kontinuálneho vzdelávania ponúkať akreditované programy, ktoré by boli zamerané pre učiteľov rómskych detí. Na výmenu skúseností medzi učiteľmi MŠ, rómskymi asistentmi, učiteľmi prípravných a nultých ročníkov, psychológmi z centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, liečebnými pedagógmi z rôznych regiónov Slovenska organizovať diskusné fóra o možnostiach rozvoja rómskeho dieťaťa v jeho príprave na školu, o príčinách školskej nespôsobilosti a možnostiach zaškolenia vzhľadom na výkon v testoch školskej spôsobilosti. 31

32 Finančne podporovať (napr. prostredníctvom grantov) aj mimovládne organizácie, ktoré úspešne realizujú domácu prípravu detí na školu. Rozvíjať dobrovoľnícku prácu samotných Rómov (rómskych matiek) s deťmi predškolského veku. 32

33 Foto 6 Súčasná materská škola (ul. Sabinovská) s integrovanými triedami pre rómske aj nerómske deti Foto 7 Spolu je nám veselo, integračné a integrované kultúrne aktivity materskej školy na Sabinovskej ulici v Prešove vystúpenie detí z MŠ v Bystrom 33

34 3 PRIMÁRNA EDUKÁCIA RÓMSKYCH ŽIAKOV V MESTE PREŠOV Edukácia rómskych žiakov je do určitej miery komplikovanou oblasťou skúmania a jedným z najvážnejších problémov spätých so súčasným postavením Rómov v spoločnosti, na trhu práce, resp. s ich neúspešným vstupom na trh práce. Ich závislosť na štátnej sociálnej podpore je do veľkej miery determinovaná úrovňou dosiahnutého vzdelania. Faktom je, že úroveň dosiahnutého vzdelania u Rómov je signifikantne nižšia ako u majoritnej populácie. Najväčšie sú rozdiely vo vyššom type formálneho vzdelávania, teda v počte absolventov vysokých škôl a v ostatných stupňov vysokoškolského vzdelávania. Táto situácia je ovplyvňovaná množstvom činiteľov, o ktorých sa bližšie zmieňujeme v nasledujúcej podkapitole. 3.1 Primárna edukácia rómskych žiakov Proces uvedomovania si dôležitosti vzdelania prebiehal u Rómov oveľa dlhšie a komplikovanejšie aj vzhľadom na pretrvávajúci paternalizmus štátu, ktorý spôsoboval, že komunita si zvykla, že štátna podpora a pomoc vyrieši väčšinu existenčných problémov. Prechod štátu na iný typ hospodárenia (po roku 1989) spôsobil dramatický pokles počtu pracovných miest a ich užšie prepojenie na existujúce odbory formálneho vzdelávania a špecifickú kvalifikovanosť a odbornú spôsobilosť pracovníkov. Výsledkom bolo, že nedostatočne vzdelaní Rómovia prichádzali o prácu, pretože ich pracovné miesta sa rušili alebo ich nahrádzali formálne vzdelaní odborníci. Kým si rómska komunita začala uvedomovať potrebu formálneho vzdelania, nezamestnanosť v štáte dosiahla také rozmery, že zamestnanie nemajú šancu získať ani ľudia s vyššou kvalifikáciou, resp. absolventi vysokých škôl. Fakt, že množstvo Rómov s vyšším vzdelaním si nemôže nájsť prácu, má na zvyšnú časť komunity výrazný demotivačný účinok. Prioritou je uspokojovanie elementárnych potrieb, ku ktorým vzdelanie nepatrí. Škola a školské výsledky sa často spájajú len s ďalšími výdavkami, ktoré rodičia považujú za zbytočné, keďže pravdepodobnosť získania zamestnania aj s vyšším vzdelaním je nízka (Rosinský, 2006). Myšlienka, že jedine vzdelávanie Rómov môže pomôcť zvýšeniu ich integrácie, je síce pravdivá, avšak na druhej strane tak všeobecná, že jej podstata zaniká v množstve podobných fráz. Ako tvrdia Valachová - Zelina (2002), chýba sceľujúci, systémový prístup, chýba koordinácia, a tak sa stáva, že niekoľko tímov robí tú istú alebo podobnú vec. Stáva sa aj to, že to, čo už bolo overené ako pozitívne, overuje sa znovu, alebo sa robia pokusy o riešenia, ktoré už boli zavrhnuté (napríklad segregované triedy). Odborná vedomosť sa však zhoduje v jednom, a to že 34

35 škola má umožniť dieťaťu získať vedomosti a zručnosti, ktoré bude môcť aplikovať v praktickom živote. Tento cieľ sa ťažko napĺňa u niektorých rómskych žiakov, čo samozrejme so sebou prináša nízku životnú úroveň a brzdený je aj proces ich úspešnej integrácie do spoločnosti. Rómske dieťa sa už pri samotnom vstupe do školy v šiestich rokoch naraz stretáva s neznámym, cudzím, niekedy až nepriateľským prostredím, ktorému musí odolávať samé, bez pomoci rodičov, na ktorých bolo dovtedy závislé. V škole je pre neho takmer všetko neznáme nie sú tam rómski učitelia (s výnimkou, kde sa začínajú objavovať asistenti učiteľa Rómovia), pomôcky a učebnice sú obsahovo aj výtvarne prispôsobené chápaniu a vkusu nerómskych a pod. Tradičná rómska rodinná výchova nedáva dieťaťu taký základ, ktorý učiteľ očakáva od priemerného žiaka prvej triedy. Od začiatku školských aktivít tak vzniká nedorozumenie, ktoré sa rýchlo odrazí v školskej neúspešnosti dieťaťa. Táto dysfunkčnosť výchovného prostredia pôsobí retardačne aj na vývin mentálnych schopností. Úroveň myšlienkových operácií, intelektu pri vstupe do školy často zaostáva za normou približne o jedno pásmo. Podľa Čerešníkovej a Kňažíkovej (2003) môžeme za hlavné problémy pri vstupe sociálne a kultúrne deprimovaného rómskeho žiaka do školského systému označiť to, že rómske dieťa neovláda slovenský jazyk, väčšinou pochádza z málo podnetného, neraz i patologického sociálneho a výchovného prostredia. V škole sa stretáva s predsudkami, ktoré majú nerómske deti voči rómskym a naopak, z ktorých pramení odmietanie kontaktov detí navzájom. Rómske dieťa v zmiešaných triedach býva skôr dieťaťom neobľúbeným ako obľúbeným, prijímané je ťažko najmä problémovými spolužiakmi, ktorým sa túži podobať a prispôsobiť, čo následne vyvoláva produkciu nevhodného správania, za ktoré je trestané a odmietané. Edukáciu rómskych žiakov teda ovplyvňuje viacero činiteľov. Základné činitele ovplyvňujúce edukáciu rómskych žiakov by sme mohli podľa Rosinského (2006, s ) rozdeliť do troch oblastí: 1) Oblasť vplyvu antropogenetických rozdielov, ktoré poukazujú na jedinečnosť a výnimočnosť každého jednotlivca, prirodzene patriaceho k ľubovoľnému národu či etniku z hľadiska zdedených biologických čŕt; 2) Oblasť vplyvu kultúrnych rozdielov, ktoré poukazujú na jedinečnosť a výnimočnosť každého jednotlivca, prirodzene patriaceho k ľubovoľnému národu či etniku z hľadiska získaných kultúrnych stereotypov; 3) Oblasť vplyvu sociálneho prostredia, ktoré poukazuje na prostredie, ako prvok ovplyvňujúci školskú úspešnosť každého žiaka bez ohľadu na príslušnosť k ľubovoľnému národu či etniku. Mnohé výskumy poukazujú na to, že práve ekonomické pozadie rodiny má podstatný vplyv na školskú úspešnosť žiaka. Výskum realizovaný vo Veľkej Británii (Halsey, 1980) ukázal, že deti pochádzajúce z ekonomicky a sociálne zabezpečenej rodiny majú až desaťnásobne väčšiu 35

36 pravdepodobnosť, že vo svojich 18 rokoch života budú ešte študovať, čiže budú pokračovať vo svojich štúdiách na univerzite. Portík (2004) však uvádza, že ekonomický status rodiny nie je dominantným determinantom školskej úspešnosti rómskych žiakov. Za hlavný determinant považuje lokalizáciu bývania a vzťah rodičov k vzdelávaniu. Rosinský (2006) považuje za hlavný determinant vplyvu na edukáciu rómskych žiakov rodinu, z ktorej rómsky žiak pochádza a v ktorej existuje. Ako uvádza, rodina reprodukuje genetické informácie, je nositeľom kultúrnych vzorcov a vytvára prostredie, v ktorom sa žiaci pohybujú. Rodina vytvára najväčší vplyv na rast osobnosti dieťaťa, na jeho ďalší rozvoj, do ktorého prirodzene patrí aj vzdelávanie a vzdelanosť. Z uvedeného je zrejmé, že školskú úspešnosť rómskych žiakov neovplyvňuje len jeden činiteľ, ale viacero sociálnych, kultúrnych, ekonomických a iných činiteľov. Do súčasnej doby sa vypracovalo veľa návrhov, programov, prístupov a alternatívnych riešení k tomu, ako zvýšiť kvalitu elementárnej školskej edukácie rómskych žiakov a akcelerovať ich vývin. Na Slovensku bolo zrealizovaných niekoľko projektov vzdelávania a starostlivosti o Rómov, ale aj napriek niekoľkoročnému úsiliu o zlepšenie kvality elementárnej školskej edukácie rómskych žiakov nie sú výsledky také, aké by verejnosť očakávala. Alternatívne riešenia v oblasti edukácie rómskych žiakov Predsudky a negatívne skúsenosti na strane majority a rómskej menšiny sú zdrojom vzájomnej nedôvery, ktorá sa v mnohých prípadoch prejavuje skrytým či otvoreným nepriateľstvom. Výrazná identifikácia s normami rómskeho etnika u rómskych žiakov sa prejavuje najmä v ich sociálno-psychologickej izolácii v triedach, kde sú v rozptyle. Vzájomná nedôvera poznačuje sociálnu komunikáciu medzi jednotlivcami obidvoch skupín od útleho veku a, žiaľ, ani škola nie je pre väčšinu rómskych detí miestom, ktoré by považovali za priateľské. V súčasnej dobe existuje veľa návrhov, programov, prístupov k tomu, ako akcelerovať vývin rómskych žiakov. Na Slovensku boli odskúšané niektoré projekty vzdelávania a starostlivosti o Rómov, ako: odklad povinnej školskej dochádzky, nulté ročníky, vyrovnávacie triedy, bežné triedy s diferencovaným prístupom k žiakovi, asistent učiteľa, alebo sa realizovali letné výchovnovzdelávacie tábory, DROMUS - systém edukácie rómskych detí, kompenzačná edukácia - systém intervenčných činností, ktoré majú zabezpečiť vytváranie adekvátneho edukačného prostredia pre plnohodnotnú socializáciu príslušníkov znevýhodnených spoločenských skupín, multikulturalizmus a interkultúrna edukácia. Problém vzdelávania rómskych detí sa riešil tiež prostredníctvom príplatku učiteľom rómskych detí (keď bolo v triede nad desať Rómov), kde sa predpokladalo, že učiteľ bude venovať zvláštny čas a zvláštne metódy a prístupy k edukácii rómskych detí (Rosinský, 2006, s ). Jednou z najefektívnejších foriem vzdelávania Rómov je podľa Horňáka (2005) celodenný výchovný systém (CVS), kde sa s deprimovanými deťmi pracuje od pol ôsmej ráno do piatej poobede na základe hravých foriem, ktoré rozvíjajú 36

37 osobnosť dieťaťa a deti odchádzajú domov bez tašiek (viac pozri: Švarcová, 1997; Mistrík, 1999; Balvín, 2000; Horňák 2000; Klimeková 2000; Tancošová, 2000; Uher, 2000; Čerešníková Kňažíková, 2003; Portík, 2004; Porubský, 2004; Zelina Valachová, 2004; Klein, 2005; Rosinský, 2006). Z vyššie uvedených základných prístupov k vzdelávaniu rómskych detí je zrejmé, že v danej problematike sa stále hľadajú cesty, ako zvýšiť kvalitu školskej edukácie rómskych žiakov. Podľa Balvína (2000) si táto činnosť vyžaduje na jednej strane znalosť pedagogiky a systémovej pedagogiky, na druhej strane znalosť zákonitostí rómskej kultúry, spôsobu života Rómov, ich konkrétnej situácie a pod. Systémovosť výchovy si vyžaduje humanistický prístup ku každej vychovávanej osobnosti, teda i k osobnostiam odlišných národností a kultúr. Kultúrne rozdiely v edukácii rómskych žiakov Rómski žiaci sú v slovenskom školstve menšinou. Systém výchovy a vzdelávania súčasnej školy je postavený na kultúrnych stereotypoch majoritnej populácie. Podľa Tancoša (2001) sa rómske deti pohybujú medzi dvoma odlišnými kultúrnymi svetmi a nedokážu sa na takýto systém adaptovať. Kým doma žijú podľa hodnôt a noriem svojej kultúry, v škole sa musia správať podľa noriem kultúry majoritnej. Ako uvádza Rosinský (2006), mnohé sa nevedia rozhodnúť, nevedia si vybrať a zmätene sa potácajú medzi jedným a druhým svetom, z čoho u niektorých rómskych detí vyplýva aj negatívny vzťah k edukačnému procesu. Je preto nevyhnutné, aby sa v edukačnom procese vyvinulo maximálne úsilie o ich adaptáciu a aby čo najrýchlejšie prekonali všetky obavy a strach z okolia. V tomto adaptačnom procese sa prezentujú iné zvyky, iné postoje a hodnoty, používa sa iný jazyk, akým je ten, na ktorý boli zvyknutí a v ktorom boli vychovávaní doma. Preto naša škola predstavuje pre Rómov určitý spoločenský problém. Rómovia sa prezentujú odlišnou hodnotovou orientáciou, sformovanou rozdielnosťou životného štýlu, spôsobu života a rôznych kultúrnych, sociálnych a ekonomických faktorov. V mnohých rómskych rodinách sa uznávajú morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v majoritnej spoločnosti. S takými návykmi a hodnotami prichádzajú rómske deti aj do školy. Rosinský (2006) navrhuje v tomto procese rešpektovať sociálne a kultúrne špecifiká rómskej rodiny. Školu chápe ako statický prvok a žiaka ako dynamický prvok, prispôsobujúci sa kultúre a očakávaniam školy. Ako uvádza Porubský (2001) úspešnosť žiaka v škole je potom meraná úrovňou schopnosti prispôsobiť sa týmto požiadavkám. Logickým dôsledkom je zlyhávajúci rómsky žiak, ktorého domáce prostredie je svojou kultúrou škole tak vzdialené, že bez podporných nástrojov sa jeho školovanie stáva prostriedkom upevňovania jeho sociálnej, kultúrnej a individuálnej izolácie namiesto toho, aby napomohlo prekonávaniu kultúrnych medzier v akulturačnom procese a vytváralo podmienky pre jeho socializáciu do širšieho sociálneho a kultúrneho rámca. 37

38 3.2 Rómski žiaci v základných školách v meste Prešov V tejto podkapitole prezentujeme štatistické údaje o počte žiakov rómskej a nerómskej národnosti v školskom roku 2003/ /2010, prostredníctvom tabuľkového zobrazenia. Tabuľka 11 Počet žiakov v školskom roku 2009/ /2010 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 2 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 12 Počet žiakov v školskom roku 2008/ /2009 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 3 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) 38

39 Tabuľka 13 Počet žiakov v školskom roku 2007/ /2008 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 63 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 14 Počet žiakov v školskom roku 2006/ /2007 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 54 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 15 Počet žiakov v školskom roku 2005/ /2006 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 58 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) 39

40 Tabuľka 16 Počet žiakov v školskom roku 2004/ /2005 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov Rómovia 52 Nerómovia (zdroj: archív Odboru školstva, kultúry a športu mesta Prešov) Tabuľka 17 Počet žiakov v školskom roku 2003/ /2004 Spolu Základné školy Štátne Cirkevné Súkromné Prešovský kraj Rómovia Nerómovia Okres Prešov Rómovia Nerómovia Mesto Prešov ZŠ boli pod okresnými úradmi a údaje už nezistíme Rómovia Nerómovia (zdroj: Primárna edukácia rómskych žiakov prieskumné zistenia V tejto podkapitole prezentujeme názory učiteliek vybraných základných škôl mesta Prešov, ktoré navštevujú aj rómski žiaci: Základná škola Kúpeľná, Základná škola Matice slovenskej, Základná škola Lesnícka, Základná škola Sibírska. Uvedené školy navštevujú rómski žiaci žijúci v meste Prešov alebo v mestských častiach mesta Prešov. Počet respondentov, tak ako aj pri prieskume v oblasti predprimárnej edukácie rómskych žiakov, predstavuje počet učiteliek rómskych detí, ktoré boli ochotné sa prieskumu zúčastniť. Opätovne 40

41 predpokladáme, že počet respondentov nezodpovedá reálnemu počtu učiteľov, ktorí pracujú s rómskymi deťmi, čím nebudeme ich výpovede zovšeobecňovať. Pri niektorých odpovediach sa respondentky mali možnosť vyjadriť pomocou škály hodnotenia dostatočná priemerná nedostatočná. Podľa nášho názoru je potrebné venovať pozornosť a nechať priestor strednej hodnote priemerná, nakoľko vyjadruje nie dostatočnú, ani nie nedostatočnú spoluprácu, ale priemernú, t.j. pre respondentov akceptovateľnú, so snahou dosiahnuť dostatočnú. Celkový počet respondentov: 11 Muži: 0 Ženy: 11 Priemerný vek: 48 rokov Aké sú školské výsledky rómskych žiakov, v porovnaní s nerómskymi? lepšie 0% rovnaké 33.3% horšie 66.7% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "horšie". Najmenej častá odpoveď je "lepšie". Do ktorých krúžkov sú zapojení rómski žiaci vašej triedy? - jazykovo matematický, - šachový, - počítačový, - tanečný, - školské všeličo, - pohybové hry, - vlastivedný, - čitateľský, - Sú zapísaní v prírodovednom, ale na akciách sa nezúčastňujú. Aká je spolupráca s rodinou rómskych žiakov? dostatočná 33.3% priemerná 50% nedostatočná 16.7% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "priemerná". Najmenej častá odpoveď je "nedostatočná". 41

42 Aká je spolupráca s rodinou nerómskych žiakov? dostatočná 90.9% priemerná 9.1% nedostatočná 0% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "dostatočná". Najmenej častá odpoveď je "nedostatočná". Ako vnímate zapájanie sa rodičov rómskych žiakov do aktivít triedy? dostatočné 0% priemerné 63.6% nedostatočné 36.4% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "priemerné". Najmenej častá odpoveď je "dostatočné". Navštevujete rodiny rómskych žiakov? často 0% niekedy 27.3% nikdy 72.7% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "nikdy". Najmenej častá odpoveď je "často". Čo by ste navrhovali pre zlepšenie spolupráce s rodinou rómskych žiakov? - väčší záujem zo strany rodičov, - zvýšiť interakciu rómskych rodičov vo vyučovacom procese, - komunikácia s rodičmi, aby získali dôveru k učiteľovi, - viac komunikácie a záujmu zo strany rodičov, - spätná väzba v procese edukácie, - Pokiaľ rodičom nebude na svojich deťoch záležať a nezačnú sa o nich zaujímať, sú podľa mňa všetky návrhy zbytočné. Čo by ste navrhovali pre skvalitnenie výchovno - vzdelávacieho procesu u rómskych žiakov vo vašej triede? - väčšiu snahu dosiahnuť lepšie výsledky, 42

43 - pravidelnú domácu prípravu, - každé dieťa by malo absolvovať predškolskú výchovu, kde by sa naučilo základné hygienické návyky, poznať farby, vedieť správne držať ceruzku a hlavne rozprávať slovensky, aby rozumelo učiteľovi, - spoluprácovať a využívať pomoc rómskeho asistenta, - spolupracovať s rodičmi, - aby rómska asistentka mohla pracovať so žiakmi v mojej triede častejšie, - aby sa zvýšil počet rómskych asistentov na škole, - lepšiu domácu prípravu a menej absencií na vyučovaní, - zlepšenie dochádzky, - rómskeho asistenta alebo špeciálneho pedagóga počas celého vyučovania (aspoň na predmet matematika a slovenský jazyk). Ako charakterizujete správanie rómskych žiakov vo vašej triede? výborné 0% veľmi dobré 36.4% dobré 54.5% uspokojivé 9.1% neuspokojivé 0% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "dobré". Najmenej časté odpovede sú "výborné"; "neuspokojivé". S akými problémami sa stretávate u rómskych žiakov vo vašej triede? - finančná núdza, - pomalšie osvojovanie učiva, - nepravidelnosť na vyučovanie, - nerozumejú, - nepoznajú farby, - nešetria si veci, - nemajú úctu k dospelým, k autoritám, - nerešpektujú príkazy, - vedomostne zaostávajú za ostatnými deťmi,, - s rovnakými ako u nerómskych detí, 43

44 - so slabším prospechom, - namiesto vyučovania musí žiak ostať strážiť súrodencov, kým matka ide k lekárovi, - niektoré sa neustále sťažujú, že ich niečo bolí a matka ich jednoducho necháva doma, - dodatočne vybavujú u lekára ospravedlnenku, - nedostatočná domáca príprava. Ktoré sú najobľúbenejšie predmety žiakov vašej triedy? Čítanie 9.1% Písanie 0% Matematika 9.1% Prvouka/Vlastiveda 9.1% Slovenský jazyk 9.1% Cudzí jazyk 0% Výtvarná výchova 9.1% Hudobná výchova 9.1% Telesná výchova 45.5% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "Telesná výchova". Najmenej časté odpovede sú "Cudzí jazyk"; "Písanie". Na základe akých znakov charakterizujete nerómskeho žiaka? - čistota oblečenia a vlasov, - výraznejšia podpora a motivácia rodinného prostredia, - menšie jazykové ťažkosti, - vnímavejší, s väčším rozhľadom a záujmom o učenie, - správanie, postoje, usilovnosť, - plnenie sľubov, - domáca príprava na vyučovanie, - nosenie pomôcok, zošitov a učebníc na vyučovanie, - spontánny záujem o učenie. Na základe akých znakov charakterizujete rómskeho žiaka? - vizuálnym kontaktom, 44

45 - rómsky prízvuk v reči, - častejšie rečové vady, - nižšia inteligencia a spoločenský prehľad na celkovo nižšej úrovni, - oblečenie a čistota oblečenia, - hygiena, - správanie, - jazyk, - záujem o učenie, - nezáujem o učenie, - pohybové a hudobné nadanie, - ťažkosti s jazykom, - slabo rozvinutá jemná motorika, - málo rozvinutá predstavivosť. Ak by ste sa museli rozhodnúť učiť rómskych, alebo nerómskych žiakov, ktorých by ste uprednostnili? rómski žiaci 9.1% nerómski žiaci 54.5% túto možnosť by som nevyužil/a 36.4% Spomedzi 11 respondentov najčastejšia odpoveď je "nerómski žiaci". Najmenej častá odpoveď je "rómski žiaci". Prezentované prieskumné zistenia sú osobnou výpoveďou respondentov, ktorí majú v edukačnom procese dlhodobé skúsenosti s rómskymi žiakmi. Učiteľky základných škôl, ktoré sa zúčastnili na prieskume, uviedli, že horšie výsledky v edukácii dosahujú rómski žiaci. Čo sa týka správania, charakterizujú ho ako dobré. Učiteľky základných škôl odpovedali, že u rómskych žiakov prevláda záujem o tanečný a pohybový krúžok a z predmetov je pre žiakov najobľúbenejšia telesná výchova. Žiaci navštevujú aj iné krúžky: počítačový, jazykový, matematický a čitateľský, ktoré do určitej miery pomáhajú učiteľovi, aby žiaci zvládli aj menej populárne predmety, ako je napr. písanie a cudzí jazyk. Spolupráca s rómskymi rodičmi v základnej škole je podľa učiteliek na priemernej úrovni. Zamýšľajú sa nad tým, ako výsledky žiakov zlepšiť, a najväčšiu možnosť vidia v zlepšení komunikácie a zvýšení záujmu zo strany rodičov o život svojho dieťaťa v škole. Jednou z možností je aj návšteva učiteľov v rodinách, ktorú zatiaľ z opýtaných respondentov nezrealizovala ani polovica učiteľov. S tým súvisí aj 45

46 názor učiteliek na zlepšenie výchovno-vzdelávacieho procesu, kde uvádzajú spoluprácu s rodinou a taktiež s asistentom učiteľa, ktorý by mal byť neustále prítomný na vyučovacom procese. Niektoré problémy (v kognitívnej, v socio-emocionálnej oblasti), ktoré uvádzajú učiteľky, by žiaci nemuseli riešiť, ak by navštevovali materskú školu. Znaky, podľa ktorých učiteľky základných škôl charakterizujú rómskeho žiaka sú: vzhľad, vonkajšie znaky, správanie, jazyk. V závere interpretácie prieskumných zistení prezentujeme názor jednej z učiteliek: Nerozlišujem a necharakterizujem deti z rôznych etník na základe znakov. Posudzujem len to, do akej miery sú schopné zvládať proces edukácie. Niektoré učiteľky základných škôl by si priali, aby sa rodičia viac venovali svojim deťom pri domácich prípravách a aby si uvedomili, že pravidelná dochádzka do školy je pre ich dieťa prospešná po všetkých stránkach. V súčasnej dobe, ako uvádzajú učiteľky, žiaci v triede nerobia medzi sebou rozdiely. Nerómske deti berú rómske deti ako spolužiakov, kamarátov, nevyčleňujú ich z kolektívu. Učiteľky pri výbere rozhodnutia učiť rómskych žiakov by radšej využili možnosť učiť nerómskych žiakov. Na základe analýzy a prieskumných zistení vyplynuli do praxe nasledujúce závery a odporúčania, ktoré prezentujeme v nasledujúcej podkapitole. 3.4 Závery a odporúčania do praxe Na základe analýzy prieskumných zistení nám vyplynuli pre prax nasledujúce závery a odporúčania. Všeobecne môžeme konštatovať, že v mnohých základných školách mesta Prešov sa nachádzajú žiaci rôznych minorít a vo vzdelávaní ešte stále existuje diferencovaný prístup k jednotlivým minoritám, založený predovšetkým na ich odlišnosti (Madurová, 2009). Navrhujeme: Hľadať a aplikovať edukačné prístupy, ktoré budú zohľadňovať etnické, kultúrne a sociálne odlišnosti rómskych žiakov. Získať čo najviac poznatkov v oblasti kultúrnych špecifík rómskej komunity. Rozvíjať vzájomný vzťah rómskych a nerómskych žiakov vo vzťahu ku zvyšovaniu kvality elementárnej školskej edukácie. Zmierňovať v škole etnické odlišovanie a posudzovanie príslušníkov rómskej minority na základe viditeľných znakov. Podporovať rómskych žiakov ku slobodnému prihlasovaniu sa k svojej národnosti. Uvedomovať si odlišnosti, ktoré sú medzi žiakmi, a poukázať na to, že hodnoty a normy nastavené minoritnou populáciou nemusia vyhovovať každému etniku. 46

47 Poznať a akceptovať kultúrne špecifiká rómskych žiakov, ich hodnoty a normy. Akceptovať začlenenie rómskych žiakov do školských kolektívov na základe rešpektovania ich kultúrnej identity. Foto 8 Rómski a nerómski žiaci 1. ročníka základnej školy, ul. Lesnícka 47

48 Foto 9 Kvalita spolupráce medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi nie je ovplyvnená národnosťou, či kultúrnymi odlišnosťami Foto 10 Rómsky žiak 1. ročníka základnej školy na hodine matematiky 48

49 Foto 11 Rómska žiačka 2. ročníka základnej školy na hodine anglického jazyka 49