GEOGRAFICKÁ ANALÝZA PÚTNICKÉHO CESTOVNÉHO RUCHU V MARIANKE. Michal Golha, Alfred Krogmann

Transcription

1 GEOGRAFICKÁ ANALÝZA PÚTNICKÉHO CESTOVNÉHO RUCHU V MARIANKE Abstract Michal Golha, Alfred Krogmann The aim of this article is to analyze pilgrimage tourism in Marianka. Attention is paid to history of the pilgrimage centre, to sacred place and to future of pilgrimage tourism in the village. Keywords: pilgrimage tourism, history, sacred place, Marianka Úvod Putovanie, ako najmarkantnejší vizuálny prejav religiózneho kultu v prostredí, neoddeliteľnou súčasťou pevne zakorenenou vo všetkých svetových náboženstvách (kresťanstvo, judaizmus, islam, hinduizmus, budhizmus). Religiozita, a tým aj religiózny cestovný ruch, ktorého súčasťou je aj pútnický cestovný ruch je na Slovensku historicky pevne zakorenená. Ani obdobie rokov , ktoré bolo etapou náboženských obmedzení religiozitu a putovanie nedokázalo vymazať, no výrazne spomalilo vývoj pútnických centier. Ku skutočnej slobode vierovyznania došlo až po spoločenských zmenách v novembri Paralelne s renesanciou náboženskej slobody sa posilnilo postavenie religiózneho cestovného ruchu a v rámci neho aj pútnického cestovného ruchu. Cieľom príspevku je analýza najstaršieho pútnického miesta na Slovensku Marianku Zhodnotenie literatúry Problematika pútnického a religiózneho cestovného ruchu je v slovenských podmienkach rozpracovaná doteraz veľmi skromne, čo je výsledkom desaťročí náboženskej neslobody, ako aj nie najsprávnejšie vnímanie pútnického cestovného ruchu ako ekonomicky neefektívnu formu cestovného ruchu. Preto sú ťažiskové pramene zahraničnej proveniencie. Literatúru, zaoberajúcu sa problematikou religiózneho turizmu, resp. pútnictvom je možné rozdeliť z hľadiska ich obsahu do troch tematických rovín. Teoretická rovina sa venuje definovaniu religiózneho turizmu a pútnictva a jeho typizácii. Z takto zameraných prác spomeňme štúdie od autorov ako napr. Jackowski (1996), Jackowski, Sołjan (2008), Liszewski (2000), Rinschede (1992), Ambrósio (2007). Viaceré práce v rámci teoretickej roviny sa zameriavajú na diskusiu o vzťahu religiózneho turizmu a pútnictva (Rinschede, 1992, Ostrowski 4

2 2000) a snažia sa zodpovedať otázku pútnictva ako formy cestovného ruchu. Taktiež do tejto roviny možno zaradiť práce Collins Kreiner, (2009, 2010), ktoré sa zaoberajú zmenami výskumu v religióznom cestovnom ruchu. Praktickú rovinu reprezentujú práce orientované na zhodnotenie pútnického centra. Z početných prác poľských autorov spomeňme aspoň Jackowského (2005), Czyrwik Sołjan (1993), či Hodorowicz s Mrózom (2009). Podobne sú zamerané aj práce autorov Gormsen, Hassel (1995), Pihet, Violier (1997), Pocas Santos (2002). Na Slovensku je táto problematika spracovávaná podstatne skromnejšie na lokálnej úrovni Čukom (1998), Krogmannom (2007), či Bubelínym (2010). Majoritne je štruktúra týchto prác viazaná na históriu pútnického centra, analýzu predmetu kultu, analýzu sakrálneho priestoru, jeho infraštruktúry. Podobne sú početné analýzy dochádzky do pútnického miesta, resp. je riešená problematika percepcie pútnického centra jeho návštevníkmi. Aplikačnú rovinu reprezentujú práce, ktoré sa venujú vplyvu pútnictva na rozvoj cestovného ruchu. Z nich možno vybrať napr. štúdie Matloviča (2001) Maakovej (2010), Eliašovej (2004). História a predmet kultu Marianka (v minulosti známa ako Mariatál) je najstaršie pútnické miesto na území Slovenska nachádzajúce sa v Bratislavskom kraji, severovýchodne od Bratislavy a južne od Stupavy. Z hľadiska cirkevnej administrácie je obec reprezentovaná samostatnou farnosťou, patriacou do dekanátu Bratislava Bratislavskej arcidiecézy. Po dopravnej stránke je napojená vedľajšou cestou na cestu I/2 spájajúcu Holíč s Bratislavou. Obec je reprezentovaná samostatnou farnosťou v dekanáte Bratislava Sever. Predmetom uctievania je soška Panny Márie s malým Ježiškom umiestnená v Kostole Narodenia Panny Márie. Soška z roku 1030, vyrezaná neznámym pustovníkom z hruškového dreva (Čík, 1942). Rôzne zázračne udalosti (vyliečenie, obrátenie hriešnika atď.) sa stali základom verejného uctievania a paralelne aj iniciácie rozvoja sakrálneho priestoru. Jeho rozmach následne súvisel s návštevou Marianky kráľom Ľudovítom I. Anjou, ktorý tu v tej súvislosti položil základný kameň nového chrámu a zveril ho do užívania rádu sv. Pavla (Golha, 2011). Rozvoju pútnictva v predmetnom území priaznivo ovplyvnila výhodná poloha obce v blízkosti Bratislavy a Viedne a preloženie sídla najvyššieho predstaviteľa Paulínov. Preto sú medzi návštevníkmi zapísaní panovníci, ako napr. Jozef I., Leopold II., Mária Terézia, Jozef II. Obdobie rozkvetu však bolo často striedané etapami, ktoré putovaniu nepriali (turecké vpády, zrušenie rádu Paulínov, či obdobie náboženských reštrikcií v 20. storočí). 5

3 Analýza pútnického areálu Centrom sakrálneho priestoru je Kostol Narodenia Panny Márie. Vo svätyni, bol v roku 1380 umiestnený na hlavný oltár predmet kultu soška Panny Márie. Dňa bol kostol v Marianke vyhlásený Pápežskou kongregáciou pre božský kult a disciplínu sviatosti za Baziliku minor, čím sa stal chrámom osobitne zviazaným duchovným putom s pápežom. V jeho bezprostrednej blízkosti je lokalizovaný, ako je to v priestoroch sacrum signifikantné, kláštor Paulínov z roku Typická gotická kláštorná stavba bola pôvodne spojená s kostolom. Stavba slúžila o. i. aj ako letné sídlo kardinálovi Kristiánovi Augustovi, vojvodovi saskému, arcibiskupovi ostrihomskému a primasovi uhorskému. V súčasnosti slúži táto klasicisticky upravená stavba ako pútnický dom. Centrálny sakrálny priestor dopĺňa drobná sakrálna architektúra (Kaplnka sv. Anny postavená v ranobarokovom štýle). Smerom na východ sa sakrálny priestor zužuje, až nadobúda líniový charakter. Je reprezentovaný šiestimi Mariánskymi kaplnkami, postavenými v rokoch Majú spájať baziliku s prameňom zázračnej vody a Kaplnku nad Svätou studňou (schéma č. 1). Schéma č. 1: Rozmiestnenie (ne)religióznej infraštruktúry v Marianke Scheme 1: Disposition of the (non)regligious infrastructure in the Marianka village Zdroj: Golha (2011) Pútnikom na realizovanie religióznych praktík slúži aj Krížová cesta postavená v 30-tych rokoch 20. stor. a tvorí ju 50 drevených sôch v životnej veľkosti. 6

4 Púte v Marianke sú uskutočňované pri príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie (t. j. 8. septembra), resp. v rámci víkendu nasledujúceho po tomto sviatku. Sväté omše sa konajú v kostole Narodenia Panny Márie alebo vo voľnom priestranstve pri Lurdskej jaskyni, kde sa konáva aj slávnostná sv. omša (obr. č. 1). Veriaci v čase slávnosti väčšinou stoja, pre starších pútnikov sú k dispozícii drevené lavičky priamo pred jaskyňou. Spovedanie pútnikov je zabezpečované priamo v priestore chrámu alebo, vzhľadom na veľký počet pútnikov aj improvizovane na lavičkách (obr. č. 2). Aj strediská zamerané na predmetnú formu cestovného ruchu musia disponovať ubytovacími kapacitami. Tie reprezentujú priamo v priestore pútnického miesta v exercičnom (pútnickom) dome s kapacitou 100 miest. Taktiež v obci je možnosť sa ubytovať v súkromných ubytovacích zariadeniach. Občerstvenie aj s posedením prebieha prostredníctvom stabilného stánku, ktorý poskytuje tieto služby iba v čase konania púte. Zdrojom pitnej vody je miestny prameň alebo spomínaný stánok s občerstvením. Hygienu veriacich zabezpečuje stabilné i mobilné sociálne zariadenia. Problém so zvýšeným množstvom odpadkov rieši zvýšený počet odpadkových košov, ktoré sú v celom areáli vhodne umiestnené. O pútnikom je postarané aj po zdravotnej stránke a v prípade potreby je k dispozícii stála lekárska služba. Predaj náboženskej literatúry a devocionálií (obr. č. 3) prebieha formou mobilných stánkov. Počas pútí nedochádza k väčším dopravným obmedzeniam, pretože stredisko i samotná obec je lokalizovaná mimo hlavných dopravných komunikácií. Pre automobily a autobusy sú vyhradené samostatné parkoviská. Budúcnosť pútnického turizmu v obci Pútnický cestovný ruch v obci Marianka je pevne zakorenený. Rozhodne sa s ním počíta aj do budúcnosti. Veď práve pútnický cestovný ruch je podľa Kačalu a i. (2008) faktor lokalizácie ďalších odvetví služieb v obci, čím sa môže stať aktérom riešiacim aj napr. problematiku nezamestnanosti. Výhodou obce z pohľadu pútnického turizmu je skutočnosť, že je súčasťou medzinárodnej Mariánskej pútnickej trasy Częstochowa Mariazell a tým je otvorená aj pre medzinárodný religiózne, resp. pútnicky zameraný cestovný ruch. Pútnický cestovný ruch v obci by však mal byť viac v pozornosti štátu. Veď podľa Novej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 je pútnický cestovný ruch jedna z foriem cestovného ruchu, ktorá má na Slovensku vzhľadom na históriu územia, veľký potenciál. Samotný pútnický areál však svojou kultúrno-historickou hodnotou môže priťahovať okrem religiózne motivovaných návštevníkov aj profánne zameraných poznávacích turistov. 7

5 Obr. č. 1: Pútnici počas sv. omše pred Lurdskou jaskyňou Figure 1: Pilgrims during Holy mass in front of Lourdes Cave Obr. č. 2: Improvizované spovedanie počas púte Figure 2: Open air confections during religious ceremonies Zdroj: Golha, 2011 Zdroj: Golha, 2011 Obr. č. 3: Predaj devocionálií Figure 3: Devotionals sale Zdroj: Golha, 2011 Záver Ani obdobie nedemokratického politického zriadenia, ktoré sa výraznou mierou podieľalo na potlačovaní náboženského života, hlavne pútnického charakteru nemalo za následok zánik tejto tradície v Marianke. Práve naopak. Od 8

6 roku 1990 sa na púti zúčastňujú početné zástupy pútnikov každej vekovej kategórie. Keďže pútnická akcia veľkého formátu prebieha iba jedenkrát v roku, tomuto je prispôsobená aj infraštruktúra, reprezentovaná najmä mobilnými stánkami. Pútnický cestovný ruch v obci je významným faktorom lokalizovania občianskej vybavenosti v obci, s čím počíta aj územný plán obce. Rozvoju pútnictva v obci potenciálne môže pomôcť medzinárodný štatút pútnictva, nakoľko je obec súčasťou medzinárodnej Mariánskej pútnickej trasy z Częstochowej do Mariazellu. Literatúra Ambrósio, V Sacred Pilgrimage and Tourism as Secular Pilgrimage. In: R.Raj, N.D.Morpeth (eds.): Religious Tourismvand Pilgrimage Management. 1.vyd. CABI : Wallingford, s ISBN Bubelíny, P Geografická analýza pútnických aktivít v obci Rajecká Lesná. In: Zborník vedeckých prác doktorandov, mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov Mladí vedci 2010 s Collins-Kreiner, N Researching pilgrimage. Continuity and Transformations. In: Annals of Tourism Research. Vol. 37, No. 2, s Collins-Kreiner, N Geographers and Pilgrimages: Changing Concepts in Pilgimage Tourism. In: Tijdschrift voor Economische en Sociale Geografie. Vol 101, No. 4, s Czyrwik-Sołjan, I Katolickie pielgrzymki mniejszości narodowych w Stanach Zjednoczonych na przykładżie Sanktuarium Matki Boskiej Częstochowskiej w Doylestown. In: Turyzm, roč. 3, 1993, č. 1, s ISSN Čuka, P, Analiza geograficzna ośrodka pielgrzymkowego Staré Hory (w Górach Starohorských w Środkowej Słowacji). In: Peregrinus Cracoviensis 6. Jackowski, A. red. Kraków : Instytut Geografii Uniwersytetu Jagielońskiego. 1998, s ISBN Eliašová, D Impulzy pre rozvoj pútnického cestovného ruchu na Slovensku. In: Ekonomická revue, roč. 37, č. 4, s ISSN Golha, M Religiózny cestovný ruch v bratislavskom kraji. Nitra : FF UKF, Katedra geografie a regionálneho rozvoja, s. Gormsen, E., Hassel, H.G Pilgerreise als Objekt geographischer Forschung. Das Beispiel Medjugorje in Jugoslawien. In: Geographia Religionum, Band 10, s Hodorowicz, I. Mróz, F Pielgrzymowanie i turystyka religijna do ośrodków pielgrzymkowych w Tatrach i na Podhalu. In: Jackowski, A. a i. eds.: Turystyka religijna na obszarach górskich. Nowy Targ: PPWSZ, 2009, s ISBN

7 Jackowski, A Przestrzeń i sacrum. 2. vyd. Kraków : Instytut Geografii Uniwersytetu Jagielońskiego, s. ISBN Jackowski, A., Sołjan, I Major Research Issues in Religious Tourism. In: Turyzm, roč. 18, 2008, č. 1, s ISSN Jackowski, A Jasnogórskie pielgrzymowanie bez granic. 1. vyd. Częstochowa: ZG SA, 2005, 175 s. ISBN Kačala, J Územný plán obce Marianka zmeny a doplnky č. 02/2008, Bratislava : Architecture UNA s.r.o., 2008, 43 s. Krogmann, A Religiózny cestovný ruch v Nitrianskom kraji. In: Geografické štúdie 12. Nitra: FPV UKF, 2007, 99 s. ISBN Liszewski, S Pilgrimages or Religious Tourism? In: Peregrinus Cracoviensis 10. Bilska-Wodecka E., Sołjan I. red. Kraków : Instytut Geografii Uniwersytetu Jagielońskiego, 2000, s ISSN Maak, K Der Jakobsweg als Faktor touristischer Entwicklung in ländlichen Regionen Castilla y León und Brandenburg im Vergleich. 1. vyd. Hamburg :ORBIS-Wissenschaftliche Schriften zur Landeskunde, Bd s. ISBN: Matlovič, R Pútnické miesta ako perspektívne lokality cestovného ruchu na Slovensku. In: Kultúra a cestovný ruch (Zborník z vedeckej konferencie), Banská Bystrica : EF UMB, s Ostrowski, M In: Pilgrimages or Religious Tourism. Peregrinus Cracoviensis 10. Bilska-Wodecka E., Sołjan I. red. Kraków : Instytut Geografii Uniwersytetu Jagielońskiego, 2000, s ISSN Pihet, Ch., Violier, Ph Lourdes. Przestrzeń miejska i funkcja turystyczna. In: Turyzm, roč. 3, 1993, č. 1, s ISSN Pocas Santos, M The Sacred Space of Fatima as Perceived and Experienced by Foot Pilogrim. In: Peregrinus Cracoviensis 12. Jackowski A., Sołjan I. red. Kraków : Instytut Geografii Uniwersytetu Jagielońskiego, 1, s ISSN Rinschede, G Forms of Religious Tourism. In: Annals of Tourism Research, roč , č. 1, s Summary GEOGRAPHICAL ANALYSES OF PILGRIMAGE TOURISM IN MARIANKA Marianka village is the oldest pilgrimage centre in Slovakia. Pilgrimage tourism in the village is concentrated in the basilica. The sacred space has linear character. It is present from the mentioned point (the Basilica) to the Calvary. There is also other infrastructure present during the religious ceremonies (mobile devotional shops, mobile toilets). 10

8 As for the future of the pilgrimage tourism it is very important to link the Marianka village to the international pilgrimage route Częstochowa Mariazell. This creates a possibility for Marianka village to participate in the international tourism. doc. RNDr. Alfred Krogmann, PhD. Katedra geografie a regionálneho rozvoja FPV UKF Trieda A. Hlinku 1, Nitra akrogmann@ukf.sk Mgr. Michal Golha golhamichal@post.sk 11