POPULAČNÁ DYNAMIKA EUROREGIÓNU TATRY

Transcription

1 ACTA GEOGRAPHICA UNIVERSITATIS COMENIANAE, Vol. 59, 2015, No. 2, pp POPULAČNÁ DYNAMIKA EUROREGIÓNU TATRY Pavol Ďurček, Marin Šuvada Univerzia Komenského v Braislave, Prírodovedecká fakula, Kaedra humánnej geografie a demografie, durcek@fns.uniba.sk, suvada@fns.uniba.sk Absrac: The aim of his aricle is o evaluae he componens of he oal increase of populaion in Euroregion Taras. To achieve his goal we used he process of disaggregaion of oal increase on he par of he naural increase and on he par of migraion. We realized he evaluaion of he oal increase in he conex of he basic demographic srucures, which are he age and he sex. Then we focused on he progress in he pas which has impac also for he presen demographic view. The main resuls of he paper are he maps and ables wih absolue and re laive values of he individual pars of he oal increase in he disrics. We used Webb's graph for he evenual synheic evaluaion. The heme of cross-border cooperaion is very acual and live in he curren poliics of he European Union. Our conribuion is in bringing demographic view o his heme and in applicaion o he Euroregion Taras. The addiion of his paper is o show he differences or similariies on he boh sides of he sae border in Euroregion Taras. Key words: oal increase of populaion, naural increase of populaion, migraion, age and sex srucure, populaion developmen, Euroregion Taras 1 ÚVOD Cieľom nášho príspevku je hodnoenie populačnej dynamiky Euroregiónu Tary. Populačnú dynamiku je možné sledovať na rôznych územných úrovniach. Pri regionálnej úrovni záujmový región iba málokedy prekročí šánu hranicu. V dobe inegrovanej EÚ by však pri sledovaní demografického správania bolo na škodu osať limiovaný bariérou šánej hranice. Pridanou hodnou článku je práve nájdenie podobnosí a rozdielov na oboch sranách šánej hranice. V príspevku sa zameriavame na hodnoenie populačnej dynamiky jednolivých okresov a powiaov nachádzajúcich sa v Euroregióne Tary. Vymedzenie územia je znázornené v mape 1). Úvodom príspevku sme načrli hisorický vývoj poču obyvaeľov, ako aj súčasné rozmiesnenie v priesore. Pri demografických procesoch sme v rámci euroregiónu hodnoili prirodzený, migračný a následne celkový prírasok (resp. úbyok). Ako ukazovaeľ sme použili hrubé miery, koré sme okrem karografických výsupov znázornili aj vo Webovom grafe. Keďže hodnoenie populačnej dynamiky musí byť 219

2 aspoň čiasočne konfronované s vyjadreniami demografickej saiky, ak sme sa rozhodli isý priesor venovať aj ukazovaeľom veku a pohlavnej šrukúry, kde sme ako ukazovaeľ použili index sarnuia a index femininiy. Všeky sledované ukazovaele populačnej dynamiky a šrukúr sme hodnoili ako päťročné priemery za obdobie POPULAČNÝ VÝVOJ V EUROREGIÓNE TATRY V MINULOSTI Začiakom 19. soročia boli na území Poľska aj Slovenska naalia a moralia, ako hlavné populačné procesy, sabilne vysoké. Pri vysokej pôrodnosi bola sále relaívne vysoká úmrnosť, a eda nízky prirodzený prírasok obyvaeľsva. To sa ale začalo meniť v polovici 19. soročia, keď moralia, najmä vplyvom zlepšujúcej sa zdravonej saroslivosi, posupne klesala, čo pri zachovaní vysokej pôrodnosi zákonie musí vyúsiť do výrazného populačného rasu (Bacci, 2002). Euroregión Tary však v omo období ani z ďaleka nedosahoval populačné prírasky, koré by odpovedali znižujúcej sa úmrnosi a zároveň vysokej pôrodnosi v omo regióne. Dôvodom boli silné emigračné prúdy ako z poľskej, ak aj zo slovenskej časi euroregiónu, koré boli vyvolané najmä zlou hospodárskou siuáciou. Všeobecne známymi cieľmi emigrácie boli zámorské krajiny ako USA, Kanada a neskôr aj Brazília a Argenína. Emigrácia z Euroregiónu Tary smerujúca v rámci Európy mala svoj cieľ najmä vo Francúzsku a Belgicku (King, 2007). Zároveň exisovali silné emigračné prúdy v rámci vedajšej Rakúsko-uhorskej monarchie. Zo slovenskej časi euroregiónu bola časá emigrácia do cenrálnych časí monarchie, eda hlavne do Budapeši a Viedne (Klimko a Žudel, 1980). Z poľskej časi euroregiónu bola zase ypická emigrácia do Krakova a Tešínska (Ogórek, 2013). Táo emigrácia regiónu Taier výrazne znižovala celkový populačný prírasok. Medzi sčíaniami v rokoch bol dokonca zaznamenaný pokles obyvaeľov vo viacerých oblasiach ležiacich v Euroregióne Tary, napr. v powiae Gorlice (-3,3 % obyvaeľov), v powiae Limanová (-1,2 % obyvaeľov), či v okrese Sará Ľubovňa (-2,1 % obyvaeľov), v okrese Tvrdošín (-1,9 % obyvaeľov) alebo v okrese Dolný Kubín (-0,3 % obyvaeľov) (Piesowicz, 1988; Korec a Ondoš, 2006). Emigrácia z regiónu Taier osala vysoká aj začiakom 20. soročia, pričom emigračné kulminácie ovplyvňovala hlavne ekonomická siuácia, napríklad aj Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch. Na konci 19. a začiaku 20. soročia bol negaívny migračný prírasok kompenzovaný príraskami z hľadiska prirodzeného pohybu. Tu ale posupne dochádzalo k zmenám. Vysoké hodnoy pôrodnosi z konca 19. soročia v medzivojnovom období posupne klesajú. Hrubá miera pôrodnosi v Euroregióne Tary klesá z na (Tišliar, 2011; Ogórek, 2013). V prvej polovici 20. soročia zasiahli do charakeru prirodzeného pohybu Euroregiónu Tary aj vojnové udalosi, a o najskôr 1. sveová vojna, kedy prudko klesla pôrodnosť a zároveň sa výrazne zvýšila úmrnosť. V Gorlickom powiae boli dokonca priamo realizované niekoré vojnové operácie, koré mali za následok devasáciu majeku ako aj sray na civilnom 220

3 221 Mapa 1 Husoa zaľudnenia Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015).

4 obyvaeľsve. Zároveň dochádzalo k rozsiahlym presunom uečencov. (Buszko, 2000). Po ukončení vojnových udalosí nasupuje povojnová kompenzačná fáza, korá sa prejavila dočasným nárasom prirodzeného prírasku. Po doznení povojnovej kompenzačnej fázy naďalej pokračuje pozvoľný pokles prirodzeného prírasku. Výrazné zmeny však priniesla 2. sveová vojna, korá podsane zmenila populačnú, národnosnú i náboženskú šrukúru Euroregiónu Tary. Sray na živooch zapríčinené vojnovými udalosťami boli vysoké najmä v poľskej časi Euroregiónu Tary, kde viaceré mesá, napríklad aj Nowy Sącz, sraili až reinu svojich obyvaeľov (Piesowicz, 1988). Veľké židovské komuniy dovedy obývajúce eno región presali prakicky exisovať. V dôsledku 2. sveovej vojny bolo odsunué nemecké obyvaeľsvo, v regióne Tary sa o ýkalo územia Spiša (Sveoň, 1970). Po druhej sveovej vojne sa kompenzačná fáza prejavila výraznejšie v poľskej časi euroregiónu. Po násupe socialisických režimov dochádza k výraznému zvyšovaniu poču obyvaeľov Euroregiónu Tary. Obdobie medzi rokmi môžeme z hľadiska rasu poču obyvaeľov označiť za populačne najdynamickejšie obdobie. Euroregión počas oho obdobia zvýšil poče obyvaeľov skoro o jednu reinu. Najväčší náras mal okres Poprad (o 41 %), či powia Nowy Sącz (o 39 %) (Korec a Ondoš 2006; Ogórek, 2013). Úplné markanný náras dosiahlo meso Nowy Sącz, koré je samosaným mesským powiaom. Teno messký powia zvýšil svoj poče obyvaeľov z obyvaeľov v roku 1946 na v roku 1988, čo predsavuje prakicky srojnásobenie poču obyvaeľov (Pawłowski, 2008). Počas socializmu prebiehala, kvôli výrazne obmedzenému pohybu cez šánu hranicu, predovšekým vnúorná migrácia v rámci oboch šáov. Obmedzená zahraničná migrácia vykazovala úbyky obyvaeľsva (Iglicka, 2000; Jurčová e al., 2001). V Poľsku ako aj na Slovensku mala vďaka šáom riadenej indusrializácií a byovej výsavbe vnúrošána migrácia výrazne koncenračný charaker smerujúci do mies, čo zvyšovalo urbanizáciu (Musil, 1980). Na úo jednosrannú koncenráciu do mies doplaili depopuláciou najmä malé vidiecke obce s periférnou polohou, koré srácali obyvaeľsvo v prospech regionálnych cenier ako aj cenier celošáneho významu (Kowerski, 1988). Urbanizácia sa rýchlo zvyšovala a mesá regiónu Tary dosahovali v omo období rvalo vysoké migračné prírasky. Teno koncenračný charaker migrácie do mies dosiahol najväčšiu inenziu v 60. a 70. rokoch (Musil, 1980; Kowerski, 1988). V 60. rokoch dochádza k zoslabeniu populačného rasu, korý v 70. rokoch znovu oživili vládne pronaaliné oparenia zavedené v Poľsku aj v Československu, koré zvýšili populačný prírasok približne na jednu dekádu. Napriek znižujúcemu sa populačnému prírasku sa naďalej rýchlo zvyšovala urbanizácia (Slavík, 1986). Po roku 1989 pocíilo Poľsko aj Slovensko, ak ako všeky šáy bývalého východného bloku, výrazné demografické zmeny, koré boli následkom náhlych spoločensko-ekonomických zmien (Kurkiewicz e al., 2004; Bleha a Mládek, 2004; Káčerová a Bleha, 2007). Rasúca nezamesnanosť a s ým spojená sociálna neisoa ako aj nové demografické správanie mladého obyvaeľsva vyvárajú nový demografický obraz (Van de Kaa, 1987). Do regiónu Tary ieo zmeny dorazili síce neskôr a s menšou inenziou ako do cenrálnych regiónov, avšak prebiehajúce demografické zmeny sa jednoznačne prejavujú aj v omo regióne. V Euroregióne Tary 222

5 bol rovnako ako v celošánom meradle zaznamenaný výrazný pokles celkovej dynamiky obyvaeľsva, pokles mier reprodukcie, pôrodnosi a ým pádom aj celého prirodzené prírasku. Euroregión Tary má však sále sabilne vyššie hodnoy prirodzeného prírasku ako sú celošáne priemery Poľska či Slovenska. V omo, do značnej miery konzervaívnom a na kresťanských radíciách posavenom regióne, prebieha aj imporovanie kulúrnych vplyvov zo Západu (zv. wesernizácia) pomalšie (Pasor, 1993). Typickým príkladom je Horná Orava so silno kaolíckymi okresmi Námesovo a Tvrdošín, kde je vyššia sobášnosť, nižší vek maky pri narodení prvého dieťaťa a zároveň aj najnižšia rozvodovosť v rámci slovenských okresov. V dvojdekáde medzi rokmi 1991 a 2011 je práve prvých 5 slovenských okresov s najvyšším indexom populačného rasu z Euroregiónu Tary, a o okresy Námesovo (14,0 %), Kežmarok (13,5 %), Sabinov (10,9 %), Sará Ľubovňa (10,0 %), Levoča (9,8 %) (Bleha e al., 2014). Aj na poľskej srane euroregiónu rásli niekoré powiay pomerne výrazne. Medzi roku zvýšil svoj poče obyvaeľov Nowoargsky powia o 16,3 % a Nowosądecky powia (okolie) o 12,3 % a Taransky powia o 9,6 % (GUS, 2015). Teno ras v jednolivých okresoch a powiaoch sa prejavil aj na rase celého regiónu (graf 1). Najinenzívnejšie zvyšovanie poču obyvaeľov v dvojdekáde bolo v 90. rokoch 20. soročia. Teno sav môže byť spôsobený doznievajúcou vysokou pôrodnosťou zo socialisických čias. Prvá dekáda 21. soročia sa prejavuje spomaľovaním empa rasu a následne po roku 2010 sa ras znovu oživuje. Too je možné vysveliť ým že euroregión je arakívnejší z hľadiska imigrácie a zároveň dochádza aj k čiasočnému oživovaniu pôrodnosi. Graf 1 Poče obyvaeľov a empo rasu poču obyvaeľov Euroregiónu Tary v rokoch Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) 223

6 3 POSTUPY HODNOTENIA POPUALČNEJ DYNAMIKY V ejo kapiole bližšie popisujeme posupy použié pri hodnoení populačnej dynamiky. Celkovo naše je hodnoenie vykonané formou päťročného priemeru za obdobie Úvodom sme zhodnoili rozmiesnenie obyvaeľsva v priesore pomocou ukazovaeľa husoa zaľudnenia. Tá sa počía podľa nasledujúcej maemaickej formulácie: H= P A H husoa zaľudnenia v období, poče obyvaeľov v období, P rozloha územia. A Ďalej sme hodnoili prirodzenú výmenu obyvaeľsva a o pomocou ukazovaeľa hrubej miery prirodzeného prírasku. Hrubú mieru prirodzeného prírasku sme počíali nasledovne: živo D N HMPP = 100 P HMPP živo N D P hrubá miera prirodzeného prírasku v období, poče živonarodených deí v období, poče zomrelých v období, poče obyvaeľov období. Migráciu sme hodnoili pomocou ukazovaeľa hrubej miery migračného salda. HMMS = HMMS I E P I E 1000 P hrubá miera migračného salda v období, poče imigranov v období, poče emigranov v období, poče obyvaeľov období. Ako syneický ukazovaeľ sme hodnoili hrubú mieru celkového prírasku. Teno ukazovaeľ predsavuje súče hrubej miery prirodzeného prírasku a hrubej miery migračného salda. HCP= HMPP + HMMS HMPP HMMS 224 hrubá miera prirodzeného prírasku v období, hrubá miera migračného salda v období.

7 Na lepšie zobrazenie jednolivých zložiek celkového prírasu sme zosavili Webbov graf. Na základe Webbovho grafu sme uskuočnili kaegorizáciu jednolivých okresov/powiaov Euroregiónu Tary. Pri hodnoení vekovej šrukúry sme použili index sarnuia, eda ukazovaeľ vyjadrujúci poče obyvaeľov sarších ako 65 rokov na 100 obyvaeľov do 14 rokov. Ak je hodnoa indexu sarnuia menšia ako 100, ak je v populácií poče obyvaeľov sarších ako 65 rokov menší ako poče obyvaeľov do 14 rokov. Maemaická formulácia indexu sarnuia je nasledujúca: IS = P 65+ P IS index sarnuia v období, P poče obyvaeľov sarších ako 65 rokov v období, 65+ P poče obyvaeľov 0-14 ročných v období Pohlavnú šrukúru sme sledovali pomocou indexu femininiy: IF = M 1000 F IF index femininiy v období, M poče mužov v období, poče žien v období. F 4 ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA A HUSTOTA ZAĽUDNENIA Euroregión Tary má viacero vysokých pohorí a je ypický značnými výškovými rozdielmi, čo značne ovplyvnilo nerovnomerné rozmiesnenia obyvaeľsva. Nadmorská výška územia zároveň ovplyvňuje aj sekundárne fakory ako klimaické pomery, umiesnenie výrobných akiví a podobne. Ras populácie a ým aj zvyšovanie husoy obyvaeľsva ovplyvňujú aj fakory lokalizácie dopravnej infrašrukúry a priemyslu, koré boli v minulosi veľmi selekívne. Výsledkom v omo euroregióne bol náras husoy obyvaeľsva v kolinách, kde bol lokalizovaný priemysel a kde smerovala aj byová zásavba. V slovenskej časi Euroregiónu Tary je ak najhusejšie osídlená práve Podaranská kolina s mesami ako Poprad, Kežmarok, Svi, Lipovský Mikuláš a Lipovský Hrádok (mapa 1). Huso osídlená je aj Hornádska kolina, Spišsko-šarišské medzihorie, Oravská kolina a celkovo dolina rieky Oravy. Nižšiu husou obyvaeľsva majú zasa oblasi pri šánej hranici Slovenska a Poľska, kde sú siuované zväčša menšie vidiecke obce. Najmä na slovenskej srane Euroregiónu Tary je úplne evidenná lokalizácia vysokých pohorí (Nízke Tary, Vysoké Tary), koré sú samozrejme len veľmi riedko osídlené. Slovenskú ale aj poľskú časť Hornej Oravy môžeme celkovo v rámci regiónu Tary označiť za najmenej urbanizovanú časť regiónu. Obyvaeľsvo nie je až ak výrazne koncenrované do mies 225

8 a množsvo obyvaeľov sále žije vo vidieckych sídlach, koré majú charaker rozraeného osídlenia. Preo sú aj hodnoy husoy zaľudnenia v omo priesore už od hisorických čias nižšie (Klobučník a Slavík, 2013). Ak berieme do úvahy priesorovosť rozmiesnenia obyvaeľsva na poľskej srane regiónu Tary, ak vidíme najhusejšie osídlenia v okolí okresných mies (cenier powiaov). Vidieľné je o v širšom okolí mesa Nowy Targ, koré je najvýznamnejším mesom regiónu Podhalie. Práve kolina južne od pohoria Gorce, kde sa meso rozkladá, je huso osídlená. Vyššia koncenrácia obyvaeľsva je aj v okolí mesa Zakopane, koré je druhým najvýznamnejším mesom Podhalia a zároveň cenrom horskej urisiky v Poľsku. Huso osídlená je aj nižšie položená oblasť severne od Sądeckých Beskýd, v korej leží osemdesiaisícové meso Nowy Sącz. Okrem neho sú u siuované aj mesá Sary Sącz a Grybów. Huso osídlené je údolie Dunajca, korý cez úo oblasť preeká. Periférny efek sa ukazuje aj na poľskej srane Euroregiónu Tary, kde prihraničné pásmo vykazuje redšie osídlenie. Celkovo najmä prihraničné časi Oravy a Zamaguria (po oboch sranách šánej hranice) sú málo urbanizované so zasúpením najmä vidieckych obcí. 5 PRIRODZENÝ PRÍRASTOK Priesorová diferencovanosť hrubej miery prirodzeného prírasku v Euroregióne Tary je evidenne vyššia na slovenskej srane euroregiónu. Naproi omu poľská časť Euroregiónu Tary sa javí pri omo ukazovaeli homogénnejšie (mapa 2). Ako vidno v ab. 1 najvyššou úrovňou prirodzeného prírasku (väčšou ako 6,01) sa vyznačujú okresy Kežmarok, Námesovo, Sabinov a Spišská Nová Ves. Hodnoami hrubej miery prirodzeného prírasku v rozmedzí 4,0 6,00 sú charakerisické okresy Sará Ľubovňa, Tvrdošín, Levoča. Z poľských území sa v ejo kaegórii nachádzajú Limanovský a Nowosądecký powia. Ďalšiu kaegóriu predsavuje inerval hodnô 2,01 4,00. Sem paria okresy Poprad a Dolný Kubín, ako aj Nowoargský a Gorlický powia, ale aj meso so šaúom powiau Nowy Sącz. Inerval hodnô mierne väčší ako 0 (0,01 2,00) je zasúpený v Taranskom (Zakopane) powiae. Prirodzený úbyok bol zaznamenaný iba v okresoch Lipovský Mikuláš a Ružomberok. Všeobecne možno povedať, že priesor Euroregiónu Tary parí v oboch šáoch medzi územia vyznačujúce sa vysokou úrovňou pôrodnosi ako aj nízkou úrovňou úmrnosi. Vzniknuý sav je predovšekým dôsledkom viacerých hisorických, kulúrnych, sociálnych ako aj ďalších špecifík. Poľské powiay sa vyznačujú pomerne silným vzťahom k radičným hodnoám a ku kaolíckej viere, korá vždy kládla dôraz na rodinu s väčším počom deí (Pasor, 1995; Pociecha e al., 2002; Kuriewicz e al., 2004). Obdobné špecifikum sa prejavuje aj v niekorých slovenských okresoch, ako je napríklad Námesovo a Tvrdošín. K omuo fakoru sa v okresoch Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves, pridáva aj vplyv špecifického reprodukčného správania rómskeho enika. Pre rómske ženy je oiž ypická vyššia pôrodnosť počas celého reprodukčného obdobia (Malovič a Michaeli, 2004). 226

9 227 Mapa 2 Prirodzený prírasok v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015)

10 Tabuľka 1 Charakerisiky prirodzeného prírasku v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Názov okresu (powiau) Poče obyvaeľov 1 Narodení Zomrelí Prirodzený prírasok (úbyok) 2 Hrubá miera prirodzeného prírasku (úbyku) 3 Dolný Kubín ,30 Kežmarok ,68 Levoča ,26 Lipovský Mikuláš ,88 Námesovo ,66 Poprad ,62 Ružomberok ,74 Sabinov ,66 Spišská Nová Ves ,17 Sará Ľubovňa ,78 Tvrdošín ,28 Slovenské okresy spolu ,42 Gorlice ,20 Limanova ,80 Nowy Sącz powia ,20 Nowy Sącz meso , ,31 Nowy Targ Zakopane (Taranský powia) Poľské powiay spolu Euroregion spolu , , ,97 Vysvelivky: 1 sredný sav 2 rozdiel poču narodených a zomrelých 3 rozdiel poču narodených a zomrelých pripadajúcich na obyvaeľov Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) Ďalším špecifikom predovšekým slovenskej časi Euroregiónu Tary je odlišné reprodukčné správanie obyvaeľsva evanjelického vierovyznania. Na Slovensku dlhodobo plaí, že obyvaeľsvo evanjelického vierovyznania má nižšiu pôrodnosť, zároveň aj vyšší priemerný vek s čím prirodzene súvisí aj vyššia hodnoa úmrnosi (Pasor, 1993; Marenčáková, 2003). V rámci Euroregiónu Tary sa o prejavuje vo väčšinovo evanjelickom okrese Lipovský Mikuláš, kde je zaznamenaný prirodzený 228

11 úbyok obyvaeľsva. Ďalším špecifikom je vplyv suburbanizácie, korý sa prejavuje hlavne v powiae Nowy Sącz okolie. Do oho powiau smeruje množsvo migranov práve zo samoného mesa Nowy Sącz. Tío migrani sú hlavne mladších vekových kaegórií, koré sa prirodzene vyznačujú vyššou mierou pôrodnosi. Aj eno fak má za následok, že práve Nowosądecký powia má z poľských powiaov najväčšiu hodnou hrubej miery prirodzeného prírasku. 6 MIGRAČNÝ PRÍRASTOK Aj pri analýze migrácie sú jednolivé územia Euroregiónu Tary rozdelené do rôznych kaegórií podľa hrubej mieri migračného salda (mapa 3). Ako vidieť v ab. 2 najvyššou hodnoou hrubej miery migračného salda (hodnoy väčšie ako 1,01) sa vyznačuje Taranský powia s cenrom v mese Zakopane. Kladné hodnoy hrubej miery migračného salda (0,01 1,00) poom dosahujú okresy Lipovský Mikuláš a Poprad na slovenskej srane Euroregiónu Tary a powiay Nowosądecký a Limanovský na poľskej srane Euroregiónu Tary. Hodnoy z inervalu -0,99 až 0,00 boli dosiahnué v okrese Kežmarok a powiae Nowy Targ. Okresy Námesovo a Sabinov sa vyznačujú hodnoami hrubej miery migračného salda v inervale -1,99 až -1,00. Zvyšné slovenské okresy, ako aj poľské powiay v Euroregióne Tary, dosiahli hodnoy hrubej miery migrácie nižšie ako -2,00, čo znamená, že poče vysťahovaných z ýcho území výraznejšie prevyšujú počy prisťahovaných. Na charaker migračného salda vplýva niekoľko lokálnych špecifík. V okresoch Lipovský Mikuláš a Poprad ako aj v Taranskom (Zakopane) powiae je siuovaných množsvo zariadení cesovného ruchu, koré spolu s rôznymi prevádzkami priemyslu, dopravy a ďalších služieb predsavujú ekonomickú základňu, na korú sú naviazané pracovné príležiosi (Bezák, 2004; Debowska, 2007). Práve eno fak spôsobuje, že dané územia sú arakívne pre mnohých migranov. K ýmo dôvodom sa pridávaj aj efek suburbanizácie mesa Nowy Sącz prejavujúci sa práve v Nowosądeckom a Limanovskom powiae. Meso Nowy Sącz je kvôli sťahovaniu sa časi jeho obyvaeľov do širšieho zázemia mesa migračne sraové. Osané územia so zápornou hodnoou migračného salda sa vyznačujú slabšou ekonomickou základňou, vyššími hodnoami nezamesnanosi, ako aj horšou dopravnou infrašrukúrou, čo sa prejavuje práve prevahou emigrácie nad imigráciou. 7 CELKOVÝ PRÍRASTOK Ako vidieť v mape 4 najväčšie hodnoy hrubej miery celkového prírasku (hodnoy väčšie ako 4,01) zaznamenali okresy Kežmarok, Sabinov a Námesovo, kde celkový prírasok obyvaeľsva zabezpečuje najmä vyššia pôrodnosť. Z poľskej časi euroregiónu sa do ejo skupiny dosal iba powia Nowy Sącz okolie, kde je celkový prírasok obyvaeľsva spôsobený hlavne imigráciou do oho okresu. V inervale (2,01 4,00) sú zasúpené okresy Spišská Nová Ves, Tvrdošín, Poprad a na poľskej srane Nowoargský a Taranský (Zakopane) powia. Ďalej nasledujú 229

12 230 Mapa 3 Migračný prírasok v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015)

13 Tabuľka 2 Charakerisiky celkovej migrácie v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Názov okresu (powiau) Poče Prisťahovaní obyvaeľov 1 Vysťahovaní Migračný prírasok2 Hrubá miera migračného salda 3 Dolný Kubín ,00 Kežmarok ,03 Levoča ,37 Lipovský Mikuláš ,52 Námesovo ,61 Poprad ,21 Ružomberok ,56 Sabinov ,18 Spišská Nová Ves ,27 Sará Ľubovňa ,79 Tvrdošín ,45 Slovenské okresy spolu ,46 Gorlice ,32 Limanova ,13 Nowy Sącz powia ,22 Nowy Sącz meso , ,32 Nowy Targ Zakopane (Taranský powia) Poľské powiay spolu Euroregion spolu , , ,00 Vysvelivky: 1 sredný sav 2 rozdiel poču prisťahovaných a vysťahovaných 3 rozdiel poču prisťahovaných a vysťahovaných pripadajúcich na 1000 obyvaeľov Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) okresy Sará Ľubovňa, Levoča a Dolný Kubín dosahujúce hodnoy z inervalu (0,01 2,00). Ďalšiu kaegóriu už predsavujú hodnoy hrubej miery celkového úbyku z inervalu (-1,99 0,00). Sem parí okres Lipovský Mikuláš ako aj Gorlický powia a powia samosaného mesa Nowy Sącz. Ako vidieť v ab. 3 najväčší celkový úbyok na isíc obyvaeľov bol zaznamenaný v okrese Ružomberok. 231

14 232 Mapa 4 Celkový prírasok v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015)

15 Tabuľka 3 Charakerisiky celkového pohybu priemer hodnô za obdobie Názov okresu (powiau) Poče obyvaeľov 1 Prirodzený prírasok (úbyok) 2 Migračný prírasok3 Celkový prírasok (úbyok) 4 Hrubá miera celkového prírasku (úbyok)5 Dolný Kubín ,30 Kežmarok ,65 Levoča ,89 Lipovský Mikuláš ,36 Námesovo ,04 Poprad ,83 Ružomberok ,30 Sabinov ,47 Spišská Nová Ves ,90 Sará Ľubovňa ,00 Tvrdošín ,84 Slovenské okresy spolu ,96 Gorlice ,13 Limanova ,93 Nowy Sącz powia ,42 Nowy Sącz meso , ,99 Nowy Targ Zakopane (Taranský powia) Poľské powiay spolu Euroregion spolu , , ,05 Vysvelivky: 1 sredný sav 2 rozdiel poču narodených a zomrelých 3 rozdiel poču prisťahovaných a vysťahovaných 4 súče prirodzeného prírasku a migračného salda 5 súče prirodzeného prírasku a migračného salda pripadajúci na 1000 obyvaeľov Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) Webbov graf (graf 2) znázorňuje hodnoy hrubej miery celkového prírasku obyvaeľsva. Teno graf obsahuje aj parciálne ukazovaele, z korých celkový prírasok pozosáva. Okresy Euroregiónu Tary boli začlenené do jednolivých kaegórií: 233

16 Graf 2 Hrubá miera celkového prírasku obyvaeľsva priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) Kaegória 1 Kladná hodnoa hrubej miery prirodzeného prírasku a kladná hodnoa hrubej miery migračného prírasku. Táo kaegória je zasúpená šyrmi jednokami, a o: okresom Poprad a Nowosądeckým, Limanovským a Taranským powiaom. Kaegória 2 Kladná hodnoa hrubej miery prirodzeného prírasku a záporná hodnoa hrubej miery migračného prírasku. Táo kaegória je najpočenejšia a je zasúpená 9 jednokami: okresmi Kežmarok, Sabinov, Námesovo, Spišská Nová Ves, Sará Ľubovňa, Tvrdošín, Levoča, Dolný Kubín a powiaom Nowy Targ. Kaegória 3 Záporná hodnoa hrubej miery prirodzeného prírasku (eda prirodzený úbyok) a kladná hodnoa hrubej miery migračného salda. Táo kaegória je zasúpená iba okresom Lipovský Mikuláš, korý zaznamenal prirodzený úbyok obyvaeľov a naopak migračný prírasok obyvaeľov. Kaegória 4 Záporná hodnoa hrubej miery prirodzeného prírasku (prirodzený úbyok) a záporná hodnoa hrubej miery migračného salda. Táo kaegória je zasúpená 3 jednokami: okresom Ružomberok, powiaom Gorlice a mesským powiaom Nowy Sącz. Jedná sa u o jednoky, koré zaznamenali prirodzený aj migračný úbyok obyvaeľov. 234

17 8 VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA Na hodnoenie veku bol zvolený jeden ukazovaeľ, a o index sarnuia, korý predsavuje jeden zo základných ukazovaeľov vekovej šrukúry. Konkréne hodnoy za jednolivé územia sú uvedené v ab. 4. Ako vidieť v mape 5 hodnoou indexu sarnuia väčšou ako 100,01 sa vyznačuje iba okres Lipovský Mikuláš, čo pre daný okres znamená, že saršia zložka (65 rokov a viac) nadobudla počenú prevahu nad mladšou zložkou (do 14 rokov). Inerval 80,01 až 100,00 je zasúpený v messkom powiae Nowy Sącz, Taranskom, Gorlickom powiae ako aj v okrese Ružomberok. V ýcho územiach je pomer medzi počom obyvaeľov sarších ako 65 rokov a obyvaeľsvom mladším ako 14 rokov relaívne vyrovnaný s miernou prevahou obyvaeľsva do 14 rokov. U osaných území je pomer medzi saršou zložkou populácie a mladšou zložkou populácie výraznejšie v prospech mladšieho obyvaeľsva. Novoargský powia a okresy Dolný Kubín a Poprad dosiahli hodnoy Indexu sarnuia z inervalu 60,01 80,00. Limanovský a Nowosądecký powia ako aj okresy Levoča, Tvrdošín, Spišská Nová Ves, Sará Ľubovňa a Sabinov sa nachádzajú v inervale 40,01 60,00. Najmladšie obyvaeľsvo je v okresoch Námesovo a Kežmarok. V ýcho okresoch sú hodnoy Indexu sarnuia menšie ako 40,00 a obyvaeľsvo do 14 rokov u má viac ako dvojnásobnú prevahu nad obyvaeľsvom sarším ako 65 rokov. Vo všeobecnosi plaí jednoduchá závislosť medzi úrovňou prirodzeného prírasku a hodnoami vekovej šrukúry. Ak je obyvaeľsvo mladšie, ak sa vyznačuje aj vyššími hodnoami prirodzeného prírasku (Kurkiewicz a Knapik, 2012; Káčerová a Mládek, 2012). Too vysvelenie môžeme aplikovať prakicky na všeky územia, koré sa vyznačujú hodnoami indexu sarnuia menšími ako 80,00. Následne ak je obyvaeľsvo saršie, prevažuje úmrnosť nad pôrodnosťou, čo má za následok prirodzený úbyok obyvaeľsva. Too sa prejavuje hlavne v okrese Lipovský Mikuláš. Ďalej sa k omuo vplyvu pridáva aj efek imigrácie, korá je charakerisická ým, že migračne najakívnejšie sú prevažne mladšie ročníky obyvaeľsva (Ondoš a Káčerová, 2007). Veková šrukúra je ovplyvnená ýmo spôsobom najme v okrese Ružomberok, v powiae Nowy Sącz meso a powiae Gorlice. V ýcho okresoch je vidieľné najmä zv. sarnuie zdola, eda znižovanie podielu deskej zložky obyvaeľsva, koré je spôsobené nízkou pôrodnosťou v daných okresoch (Soja a Sonawski, 2008). 9 ŠTRUKTÚRA PODĽA POHLAVIA Na hodnoenie veku bol zvolený Index femininiy. Konkréne hodnoy za jednolivé územia sú uvedené v ab. 5. Ako vidieť v mape 6 najväčšie hodnoy indexu femininiy (106,01 a viac) sú vidieľné v okresoch, kde je počenejšia zložka saršieho obyvaeľsva, eda v okresoch Ružomberok, Lipovský Mikuláš, v messkom powiae Nowy Sacz a Taranskom (Zakopane) powiae. V inervale 104,01 106,00 sa nachádza okres Poprad a powia Nowy Targ. Do ďalšieho inervalu predsavujúceho hodnoy z rozpäia 235

18 Tabuľka 4 Charakerisiky vekovej šrukúry priemer hodnô za obdobie Názov okresu (powiau) Vekové kaegórie do 14 Dolný Kubín Kežmarok 15 a a viac Index sarnuia , ,90 Levoča ,86 Lipovský Mikuláš ,30 Námesovo ,32 Poprad , ,08 Sabinov ,55 Spišská Nová Ves ,47 Sará Ľubovňa ,83 Ružomberok Tvrdošín , ,23 Gorlice ,71 Limanova ,34 Nowy Sącz powia ,58 Nowy Sącz meso ,36 Nowy Targ ,12 Slovenské okresy spolu Zakopane (Taranský powia) ,09 Poľské powiay spolu ,23 Euroregion spolu ,01 Vysvelivky: 1 poče osôb sarších ako 65 rokov pripadajúcich na 100 osôb mladších ako 15 rokov Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) 102,01 104,00 paria okresy Dolný Kubín a Spišská Nová Ves ako aj Gorlický powia. Okresy Kežmarok, Levoča, Tvrdošín a Nowosadecký powia majú hodnoy indexu femininiy z rozpäia 100,01 102,00. Vyšší podiel mužov ako žien zaznamenali Limanovský powia a okresy Sará Ľubovňa, Sabinov a Námesovo, korých hodnoy indexu femininiy sú nižšie ako 100. Na rodovej šrukúre sa spravidla prejavujú 2 základné demografické (biologické) zákoniosi, a o fenomén poziívnej maskuliniy a efek mužskej nadúmrnosi (Káčerová a Bleha, 2007). V regiónoch, v korých je vysoká miera prirodzeného prírasku, nadobúda prevahu práve efek poziívnej maskuliniy, a preo je u hodnoa indexu femininiy nižšia alebo blízka hodnoe 100. V regiónoch, kde je populácia saršia, resp. bilancia medzi pôrodnosťou a úmrnosťou je menej poziívna, sa prejavuje hlavne efek mužskej 236

19 237 Mapa 5 Veková šrukúra v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015)

20 Tabuľka 5 Charakerisiky pohlavnej šrukúry v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Poče mužov Poče žien Index femininiy 1 Dolný Kubín ,36 Kežmarok ,75 Levoča ,60 Lipovský Mikuláš ,56 Námesovo ,28 Poprad ,38 Ružomberok ,63 Sabinov ,81 Spišská Nová Ves ,25 Sará Ľubovňa ,80 Názov okresu (powiau) Tvrdošín , ,44 Gorlice ,23 Limanova ,64 Nowy Sącz powia ,60 Nowy Sącz meso ,28 Nowy Targ ,27 Slovenské okresy spolu Zakopane (Taranský powia) ,52 Poľské powiay spolu ,02 Euroregion spolu ,75 Vysvelivky: 1 poče žien pripadajúcich na 100 mužov Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015) nadúmrnosi. Ďalej má na rodovú šrukúru vplyv aj imigrácia. Tá sa prejavuje hlavne v messkom powiae Nowy Sącz. Z mesa odchádzajú mladšie ročníky ypické ým, že v nich majú prevahu muži a zosávajú saršie ročníky, v korých zase majú, hlavne vďaka efeku mužskej nadúmrnosi, prevahu ženy. Veľmi špecifický je prípad Taranského powiau, korý bol z dlhodobého pohľadu sraový z hľadiska celkového prírasku. To sa samozrejme prejavilo aj na vekovej a rodovej šrukúre. Populácia powiau zosarla a vyznačovala sa prevahou žien. Iba v priebehu posledných 2 dekád dochádzalo v Taranskom powiae k celkovému prírasku obyvaeľov. Vzhľadom na o, že odvevová šrukúra pôsobila selekívne na migráciu, ak sa do oho powiau sťahovali hlavne ženy, koré boli porebné ako pracovná sila v zariadeniach cesovného ruchu. To spôsobilo pomerne neradičný obraz kedy v populácii majú prevahu ženy a zároveň je dosahovaný prirodzený ako aj migračný prírasok. 238

21 239 Mapa 6 Pohlavná šrukúra v okresoch/powiaoch Euroregiónu Tary priemer hodnô za obdobie Zdroj: ŠÚSR (2015), GUS (2015)

22 10 ZÁVER Hodnoenie demografických procesov na úrovni regiónov by nemalo byť limiované a ohraničované šánou hranicou, práve naopak. Aj z oho dôvodu sme sa rozhodli pozrieť na demografické procesy v rámci Euroregiónu Tary s prihliadnuím na podobnosi i rozdiely na slovenskej a poľskej srane Euroregiónu Tary. Pri hisorickom exkurze do populačného vývoja v Euroregióne Tary konšaujeme, že vývoj na slovenskej a poľskej srane bol značne podobný. Príkladom je znižovanie úmrnosi, ale aj emigrácia do zámoria a populačné výkyvy spôsobené vojnovými udalosťami, koré však boli výraznejšie na poľskej srane euroregiónu. Pre obdobie socializmu je charakerisický populačný prírasok a silná urbanizáciu mies ako Poprad, Svi, Nowy Sącz či Nowy Targ. Obdobie po roku 1989 je naopak ypické rýchlou demografickou zmenou, korú charakerizoval pokles pôrodnosi. V súčasnej dobe už obe časi Euroregiónu Tary majú za sebou demografickú zmenu známu ako druhý demografický prechod. Napriek poklesu pôrodnosi má Euroregión Tary sále sabilne vyššie hodnoy prirodzeného prírasku ako sú celošáne priemery Poľska či Slovenska. Zdôvodňujeme o hlavne ým, že sa jedná o radične konzervaívny, kresťanský a menej urbanizovaný región. V prevažne hornaom Euroregióne Tary sme zaznamenali najvyššiu husou obyvaeľsva v kolinách a údoliach riek, kde ležia veľké mesá ako Poprad, Kežmarok, Lipovský Mikuláš, Nowy Targ, Grybów, Nowy Sącz. Najnižšie zaľudnenie poom bolo v pohoriach (Tary, Gorce), či v prihraničných hornaých lokaliách (Zamagurie). Najvyššiu hrubú mieru prirodzeného prírasku na slovenskej srane Euroregiónu Tary sme zaznamenali v okrese Kežmarok (8,68 %), Sabinov a Námesovo (zhodne 7,66 %). Na poľskej srane euroregiónu o poom boli okresy Nowy Sącz okres (5,20 %), Limanova (4,80 %) a Nowy Targ (3,31 %). Priesorová diferencovanosť prirodzeného prírasku v Euroregióne Tary je evidenne vyššia na slovenskej srane euroregiónu. Naproi omu poľská časť Euroregiónu Tary sa javí pri omo ukazovaeli homogénnejšie. Prirodzený úbyok bol v rámci Euroregiónu Tary zaznamenaný iba v okresoch Lipovský Mikuláš (-0,88 %) a Ružomberok (-0,74 %). Rozdiely v prirodzenom prírasku v rámci euroregiónu (hlavne na slovenskej časi) zdôvodňujeme religioziou obyvaeľsva, korá je v určiých okresoch vyššia (napr. ypicky kaolícke okresy Námesovo, Tvrdošín), ale aj vyšším podielom rómskeho obyvaeľsva (Kežmarok, Sabinov, Spišská Nová Ves), pre koré je ypický vyšší prírasok. Vplyv migrácie mladšieho obyvaeľsva do zázemia mies je vidieť hlavne pri vyššom prirodzenom prírasku okresu Nowy Sącz okolie. V celom Euroregióne Tary sú len dva okresy (Zakopane, Lipovský Mikuláš) koré majú významnejšie kladný migračný prírasok. Zdôvodňujeme o hlavne ým, že v ýcho lokaliách je siuovaných veľa zariadení cesovného ruchu, koré predsavujú zdroj pracovných príležiosí. Pri kaegorizácii okresov nám vyšli šyri okresy, koré zaznamenali prirodzený a aj migračný prírasok obyvaeľov (Poprad a Nowy Sącz okolie, Limanova, Zakopane). Naopak prirodzený aj migračný úbyok obyvaeľov zaznamenali 3 okresy (Ružomberok, Nowy Sącz meso, Gorlice). 240

23 Pri indexe sarnuia výrazne vyčnieva okres Lipovský Mikuláš (Index 104,30), korý je v rámci euroregiónu jediným okresom, kde je podiel obyvaeľov nad 65 rokov vyšší ako podiel deí do 14 rokov. Naopak vekovo najmladšími okresmi sú podľa nášho výskumu okresy Kežmarok (34,90) a Námesovo (35,32). Pri rodovej šrukúre nám vyšlo, že vyšší podiel žien je vo vekovo sarších okresoch ako Lipovský Mikuláš či Ružomberok. Celkovo môžeme konšaovať, že väčšie demografické rozdiely sú vidieľné medzi okresmi na slovenskej srane Euroregiónu Tary. Okresy poľskej časi Euroregiónu Tary sa javia byť z demografického hľadiska homogénnejšie. Poďakovanie Príspevok vznikol v rámci výskumných projekov VEGA 1/0391/15 Messké aglomerácie v Slovenskej republike a APVV Humánnogeografické a demografické inerakcie, uzly a konradikcie v časopriesorovej siei. Lieraúra BACCI, M. L Populace v evropské hisorii. Praha: Nakladaelsví lidové noviny, 272 s. BEZÁK, A Základné čry inerregionálnych migrácií na Slovensku v rokoch Aca Rerum Nauralium Universiais Mahiae Bell, Geografické Šúdie, 12, s BLEHA, B., MLÁDEK, J Priesorové šírenie prirodzeného úbyku obyvaeľsva na Slovensku. Geografické informácie, Nira: UKF, s BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V Demografický alas Slovenskej republiky. Braislava: Geo-Grafika, 163 s. BUSZKO, J Wielka hisoria Polski. Tom 8. Od niewoli do niepodległości ( ). Warszawa: Fogra, 400 s. DĘBOWSKA, O Migracje wyniki akualnych badań i analiz. Krakow: Małopolskie Obserwaorium Rynku Pracy i Edukacji, 22 s. GUS (Główny Urząd Saysyczny), Loca ldaa Bank. [online] [ciované ]. Dosupné na: <hp://sa.gov.pl/bdlen/app/dane_podgrup.display?p_id=142900&p_oken= > IGLICKA, K Mechanisms of Migraion from Poland before and during he Transiion Period. Journal of Ehnic and Migraion Sudies, 26, (1), s JURČOVÁ, D., MÉSZÁROS, J., SRB, V., VAŇO, B., VELICKÁ, M., ŽIRKO, M Obyvaeľsvo Slovenska Braislava: INFOSTAT, 76 s. KÁČEROVÁ, M., BLEHA, B Teoreické východiská populačného sarnuia a rerospekívny pohľad na sarnuie Európy. Slovenská šaisika a demografia, 17, (3), s KÁČEROVÁ, M., MLÁDEK, J Populaion Ageing as Generaion Subsiuions: Economic and Social Apecs. Ekonomický časopis, 60, (3), s KING, R Alas of Human Migraion. London: Marshall Ediions, 192 s. KLIMKO, J., ŽUDEL, J Vývoj územia Slovenska a uváranie jeho hraníc. Braislava: Obzor, 154 s. KLOBUČNÍK, M., SLAVÍK, V Idenifikácia hisoricky osídlených regiónov Slovenska s využiím priesorovej auokorelácie. Geografický časopis, 65, (4), s KOREC, P., ONDOŠ, S Priesorová diferenciácia obyvaeľsva v regiónoch podľa spoločensko-poliickej eapizácie v období In: Mládek, J. e al. Demografická analýza Slovenska. Braislava: Univerzia Komenského v Braislave, s KOWERSKI, M Przyczyny odpływu ludnosci ze wsi zamojskiej. Sudia demograficzne, 17, (3), s

24 KURKIEWICZ, J., STONAWSKI, M., WĘGRZYN, D Ocena demograficznych konsekwencji zmian płodności i umieralności w Polsce w okresie ransformacji ekonomicznospołecznej. Sudia Demograficzne: organ Komieu Nauk Demograficznych Polskiej Akademii Nauk, 45, (1), s KURKIEWICZ, J., KNAPIK, O Populaion Ageing Paerns in Małopolskie Voivodship by Povias unil Bullein of Geography: Socio-economic Series, 18, (18), s MARENČÁKOVÁ, J Pôrodnosť obyvaeľsva Slovenska a jej vzťah s vybranými demografickými a spoločenskými javmi. Aca Faculais Rerum Nauralium Universiais Comenianae, Geografica, 44, s MATLOVIČ, R., MICHAELI, E Specific Feaures of he Srucure and Spaial Disribuion of Romanies in Slovakia. Aca Faculais Rerum Nauralium Universiais Osraviensis, Geographia-Geologia, 216, (9), s MUSIL, J Urbanizaion in Socialis Counries. Inernaional Journal of Sociology, 10, (2), s OGÓREK, B Transformacja demograficzna ludności Krakowa w laach Malopolska: Regiony, regionalizmy, małe, ojczyzn, 15, (1), s ONDOŠ, S., KÁČEROVÁ, M Migraion aspecs of he urbanizaion in pos-socialism: Braislava case. Forum Saisicum Slovacum, 3, (3), s PASTOR, K Vzťah medzi demografickými charakerisikami okresov Slovenska. In Očovský, Š., Volná, A. (eds.) Populačné zdroje regionálneho rozvoja Slovenska. Zborník príspevkov 4. slovenskej demografickej konferencie. Braislava: Slovenská demografická spoločnosť, s PASTOR, K Religiozia a rodina v demografii srednej Európy. In Chajdiak, J. (ed.) Fenomém národnosi (eniciy) a nábožensva v demografii srednej Európy. Zborník príspevkov z 5. slovenskej demografickej konferencie. Slovenská demografická spoločnosť, Braislava, s PAWŁOWSKI, K Dlaczego Nowy Sącz powinien przeskoczyć szybko granicę 100 ys. mieszkańców. Sądeczanin, 1, (2), s PIESOWICZ, K Wielkie ruchy migracyjne w laach Sudia demograficzne, 17, (2), s POCIECHA, J., KURKIEWICZ, J., GŁADYS-JAKÓBIK, J. A, SOJA, E Zasoby ludzkie - demografia i rynek pracy. Diagnoza sanu wojewódzwa małopolskiego. Kraków: Urząd Marszałkowski Wojewódzwa Małopolskiego. SLAVÍK, V Ukazovaele a meódy skúmania urbanizácie. Geografický časopis, 38, (4), s SOJA, E., STONAWSKI, M The Impac of Populaion Ageing on Sandard of Living in Poland, Slovakia and Ukraine. Ekonomika a informaika: vedecký časopis FHI EU v Braislave a SSHI, 1, s SVETOŇ, J Vývoj obyvaeľsva na Slovensku. Výber z diela k nedožiým 65. narodeninám. Braislava: Epocha, 1970, 266 s. ŠÚSR (Šaisický úrad slovenskej republiky), Obyvaeľsvo a migrácia. [online] [ciované ]. Dosupné na: <hp://slovak.saisics.sk/wps/poral/ex/hemes/demography/populaion/indicaors> TIŠLIAR, P K hisorickej demografii a demografickej hisórii na Slovensku. Hisorická demografie, 35, (2), s VAN de KAA, D Europe's Second Demographic Transiion. Populaion Bullein, 42 (1), Reference Bureau, s

25 Populaion dynamics of Euroregion Tary Summary The aim of his paper is o evaluae oal increase of populaion in Euroregion Taras and o show he demographic similariies or differences beween slovak and polish side of euroregion. We realized he analysis for separaed disrics of euroregion. The analysis of he oal increase was realized wih help of crude rae of naural increase and crude rae of ne migraion. We illusraed he pars of oal in crease in Webb's graph, which represens complex view for such analysis. Simulaneously we added he concep of age and sex srucure. Before he creaion of he analysis was in more deails analyzed hisorical evoluion of he number of he inhabians, which was imporan for undersanding of he curren demographic saus. Mainained were mainly hisorical milesones like wars, economic crises, emigraion waves, which had he significan impac for he demographic changes. For example because of he emigraion o Unied Saes in were in he several disrics on Slovak and polish side recorded declines of number of inhabians, e.g. Gorlice (-3,3% inhabians), Limanová (-1,2% inhabians), Sará Ľubovňa (-2,1% inhabians), Tvrdošín (-1,9% inhabians) and Dolný Kubín (-0,3% inhabians) (Piesowicz, 1988; Korec and Ondoš, 2006). The imporan impac on polish side of euroregion had also Second World War. Some ciies, for example Nowy Sacz, los a hird of inhabians (Piesowicz, 1988). Afer he finishing of he war is he poliical power in he hands of communisic governmen. The communi sic governmen formed he demographic siuaion by srong pronaaliy acions and unnaural process of urbanizaion. This resuled in fas growh of number of inhabians, especially in he ciies. Populaion was localized mainly o he indusry area and o he raffic infrasrucure. Ciies like Poprad or Nowy Sacz recorded even riple growh. The nex par of aricle was focused on he curren placemen of inhabians in he space of Euroregion Taras. Based on he map of he populaion densiy we found ou ha he main indicaor of he placemen of inhabians in he space is aliude above sea level as Euroregion Taras is creaed mainly by high mounains. The mos inhabians per square kilomeer live in he basins among he mounains. The mos inhabians in he Slovak par of euroregion live in Podaranska kolina. Many people live also in Hornádska kolina, Spišskošarišské medzihorie and Oravská kolina. The mos inhabians in he polish par of Euroregion Tary live close o own Nowy Targ, he mos imporan own in he region Podhalie. The basin souhwards from he mounain Gorce, where is he own Nowy Targ locaed, has huge fre quency of occupancy. The huge populaion densiy has also he basin norherly from Sadecké Beskydy, where is locaed also he own Nowy Sącz. On he con rary, he slovak and polish side of Horná Orava has he lowes populaion densiy. Afer he evaluaion of hisorical evoluion and he populaion densiy he aricle coninues wih analysis of oal increase, which sars wih evaluaion of naural in crease. The able 1 shows ha he higher number of birhs as well as deahs is in polish disrics (Nowy Sącz-powia, Nowy Targ, Limanova), which have also higher number of inhabians. Wih use of relaive curde rae we found ou ha he value of naural increase on 1000 inhabians is higher on Slovak side of Euroregion Taras. The value of naural increase higher han 6,01 have disrics Kežmarok, Námesovo, Sabinov and Spišská Nová Ves. A he same ame we can poin ou ha he only erriories wih he naural decrease of populaion are locaed on he slovak side of euroregion oo (disrics Lipovský Mikuláš and Ružomberok). The characer of naural increase is in he separaed dis rics he resul of several specifics, e.g. srong relaionship o radiional values or higher chrisian (caholic) radiion (Pasor, 1995; Pociecha e al., 2002; Kuriewicz e al., 2004). Excep of his, he imporan role akes he influence of specific repro- 243

26 ducive behavior of roma communiy (disrics Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves). For roma women is ypical higher feriliy during he all reproducive period (Malovič a Michaeli, 2004). Afer ha he aricle coninues by evaluaion of migraion process (Table 2). From he able 2 is clear ha he mos of he erriories of Euroregion Taras have negaive migraion numbers. The posiive ne migraion has disric: Taransky, Poprad and Lipovský Mikuláš. This is caused mainly by developmen of ourism which offers more economic opporuniies. The posiive ne migraion in he disrics Limanová and he hinerland disric of he own Nowy Sacz is caused by he process of suburbanizaion. Anoher par is devoed o he synheic evaluaion of oal increase. The highes values of crude rae of oal increase (more han 4,01) are in he disrics Kežmarok, Sabinov and Námesovo, where is he oal increase of populaion caused by higher naaliy. From he polish side of euroregion are higher numbers of oal increase conneced o Nowy Sącz disric. Toal increase of his is caused by migraion o his disric. On he conrary, he oal decrease is significan in he disrics Lipovský Mikuláš, Ružomberok, Gorlice, and own`s disric Nowy Sącz. The values of he oal increase are visualized in Webb's graph. There we can also see which elemen of oal increase has higher or lower imporance on oal view. The disrics of Euroregion Taras were inegraed ino 4 caegories. To he caegory of naural and also migra ion increase belong disrics Poprad and Nowy Sącz hinerland, Limanova, Nowy Targ. On he conrary, naural and migraion decrease are significan for disrics Ružomberok, Nowy Sącz-own and Gorlice. The res of he disrics belong o inermediae caegories, where one elemen of oal decrease has posiive and anoher one negaive values. Anoher valuaion of oal increase was realized in conex of age and sex srucure. For he valuaion of old srucure in Euroregion Taras was chosen ageing index. The value of ageing index higher han 100 has only disric Lipovský Mikuláš. Tha means ha older elemen (65 years and more) has numerical superioriy in comparison o younger elemen (ill 15 years). On he conrary, he younger populaion is in he disrics Námesovo and Kežmarok. In hese disrics are he values of ageing index lower han 40 wha means ha populaion under 15 years has double dominance compared o populaion older han 65 years. For he valuaion of sex srucure was used femininiy raio which reflecs he number of women aribuable on 100 men. The more visible dominance of women is in he disrics, where is elemen of older populaion more numerous (disrics Ružomberok, Lipovský Mikuláš, in own`s disric Nowy Sacz and Zakopane disric. The dominance of men is visible in disrics wih numerous elemen of younger populaion ill 15 years. In conclusion, we observed lile unexpecedly, we discovered in Euroregion Taras higher demographic differences among slovak disrics each oher and lower differences among polish and slovak disrics. 244