UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Katedra humánnej geografie a demogeografie

Transcription

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Katedra humánnej geografie a demogeografie Transformácia ly iarskych stredísk na Slovensku (so zameraním na strediská v Slovakia Ski Regione) Bakalárska práca Marián EV ÍK tudijn odbor Geografia Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Eva D UPINOVÁ, Phd. BRATISLAVA 2007

2 Prehlásenie estne prehlasuje, e som predlo enú bakalársku prácu spracoval samostatne s pou itím uvedenej literatúry a al ích informa n ch zdrojov. V Bratislave,

3 Po akovanie Moja v aka patrí vedúcej práce Mgr. Eve D upinovej, Phd, za vedenie a rady. Taktie by som rád po akoval marketingovému mana érovi ly iarskeho strediska Donovaly Ing. Miroslavovi Dobrotovi a predov etk m JUDr. Petrovi Br ákovi- redaktorovi serveru za cenné informácie a pripomienky. Osobitné po akovanie patrí mojej rodine a najbli ím, ktorí ma podporovali a bez nich by som to nedokázal.

4 ABSTRAKT Marián ev ík: Transformácia ly iarskych stredísk na Slovensku so zameraním na zdru enie Slovakia Ski Region Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demogeografie Bakalárska práca, 69 strán, 19 príloh, 2007 V roku 2006 na Slovensku vzniklo zdru enie Slovakia Ski Region s cie om podporova rozvoj zimného cestovného ruchu a ly iarskych stredísk na Slovensku. Táto práca analyzuje ly iarske strediská v zdru ení, ich históriu a zmeny (najmä v kontexte so zmenami politického re imu). Sna í sa aj o zhodnotenie plánovan ch aktivít zdru enia Slovakia Ski Region ako aj samotn ch stredísk. Charakterizuje tie zimn cestovn ruchu na Slovensku vo v eobecnosti, jeho prírodné predpoklady, v voj, sú asn stav a tie mo nosti al ieho rozvoja v budúcnosti. K u ové slová: Slovakia Ski Region, ly iarske stredisko, zmeny stredísk, rozvoj, investície ABSTRACT Marián ev ík: Transformation of Slovak ski resorts with bearin on Slovakia Ski Region association Comenius University in Bratislava, Faculty of Narural Sciences, Department of Human Geography and Demogeography. Bachelor work, 69 sites, 19 supplements, 2007 The Slovakia Ski Region association was found in This association supports development of ski resort and winter tourism in Slovakia. This work analyzes ski resorts in association, their history and changes (in connection with the changes of policy schedule). Bachelor work tries to evaluate planned activities of Slovakia Ski Region and also each resorts association. Winter tourism in Slovakia, his natural conditions, development, actual case and possibilities of future improvement are characterized in general practise.

5 Key words: Slovakia Ski Region, ski resort, transformations of resorts, development, investment Obsah Zoznam príloh Úvod Cestovn ruch a ly ovanie na Slovensku Cestovn ruch, cestovn ruch na Slovensku Fyzicko- geografické predpoklady rozvoja zimn ch portov na Slovensku História ly ovania a ly iarskych stredísk na Slovensku V voj vlastníckych vz ahov Rozvoj ly iarskych stredísk po roku Zdru enie Lavex Kategorizácie ly iarskych stredísk Kategorizácia v rokoch Kategorizácia v roku Kategorizácia v roku Zdru enie Slovakia Ski Region Vznik, charakteristika a ciele zdru enia Ly iarske strediská v zdru ení Donovaly Poloha Fyzicko- geografické predpoklady a ochrana krajiny Realiza né predpoklady História a zmeny strediska po privatizácii Sú asn stav Plány do budúcnosti Jasná Poloha Fyzicko- geografické predpoklady a ochrana krajiny Realiza né predpoklady

6 3.4.4 História a zmeny strediska po privatizácii Sú asn stav Plány do budúcnosti trbské Pleso Poloha Fyzicko- geografické predpoklady a ochrana krajiny Realiza né predpoklady História a zmeny strediska po privatizácii Sú asn stav Plány do budúcnosti Tatranská Lomnica, Star Smokovec Poloha Fyzicko- geografické predpoklady a ochrana krajiny Realiza né predpoklady História a zmeny strediska po privatizácii Sú asn stav Plány do budúcnosti Ve ká Ra a Poloha Fyzicko- geografické predpoklady a ochrana krajiny Realiza né predpoklady História a zmeny strediska po privatizácii Sú asn stav Plány do budúcnosti Zhodnotenie Transformácia ly iarskych stredísk Zhodnotenie zdru enia al ie formy spolupráce slovensk ch ly iarskych stredísk Zhodnotenie zimného cestovného ruchu na Slovensku Záver Pou itá literatúra

7 Prílohy Zoznam príloh Tabu ky: Tabu ka 1: V voj po tu zahrani n ch náv tevníkov a po tu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku v rokoch prílohy Tabu ka 2: Skladba zahrani n ch netranzitn ch náv tevníkov v roku str. 11 Tabu ka 3: V voj po tu osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení na Slovensku str. 17 Tabu ka 4: Preh ad lanoviek postaven ch na Slovensku po roku prílohy Tabu ka 5: Vízie rozvoja Slovakia Ski Regionu..... str. 23 Tabu ka 6: Charakteristika ly iarskych stredísk v Slovakia Ski Regione. str. 24 Tabu ka 7: Porovnanie ly iarskych stredísk Slovakia Ski Regionu s ostatn mi 4- a 5- hviezdi kov mi strediskami na Slovensku. prílohy Tabu ka 8: Teplotné a snehové pomery na Donovaloch v zimnom období. str. 26 Tabu ka 9: Teplotné a snehové pomery v Jasnej v zimnom období.. str. 30 Tabu ka 10: Teplotné a snehové pomery na trbskom Plese v zimnom období. str. 35 Tabu ka 11: Teplotné a snehové pomery v Tatranskej Lomnici a Starom Smokovci v zimnom období.... str. 39 Mapy: Mapa 1: Poloha stredísk Slovakia Ski Regionu v rámci Slovenska.. prílohy Mapa 2: Ly iarske stredisko Donovaly..... prílohy Mapa 3: Ly iarske stredisko Jasná prílohy Mapa 4: Ly iarske stredisko Jasná- juh..... prílohy Mapa 5: Ly iarske stredisko Star Smokovec.... prílohy Mapa 6: Ly iarske stredisko Tatranská Lomnica.... prílohy Mapa 7: Ly iarske stredisko trbské Pleso..... prílohy Mapa 8: Ly iarske stredisko Ve ká Ra a..... prílohy

8 1 Úvod Ka d z nás u azda po ul oklie tenú vetu o ve kom potenciáli Slovenska pre rozvoj cestovného ruchu. Tento potenciál v ak, aj napriek zvy ujúcej sa aktivite subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, zostáva stále nevyu it. Jednou z mo ností ako zv i atraktivitu Slovenska v zimnej sezóne je aj roz irovanie a modernizácia ly iarskych stredísk. Najmä po roku 2000 sa na Slovensku r chlym tempom budujú nové lanovky, zasne ovacie systémy, i rôzne doplnkové slu by v ly iarskych strediskách. Táto práca analyzuje postavenie ly ovania v cestovnom ruchu Slovenska, jeho prírodné predpoklady, v voj, zmeny a sú asn stav. Taktie sa sna í na rtnú mo nosti rozvoja ly iarskych stredísk v budúcnosti. Detailnej ie opisuje rozvoj ly iarskych stredísk, zmeny, ktor mi pre li v posledn ch rokoch a plány do budúcnosti na príklade stredísk Slovakia Ski Regionu- zdru enia najvä ích podnikate sk ch subjektov pôsobiacich v tejto oblasti. Zdru enie je zamerané predov etk m na podporu, ochranu a presadzovanie hospodárskych záujmov svojich lenov. Anal za jednotliv ch prvkov vo v eobecnej rovine ly iarskych stredísk na Slovensku ako aj v detailnej om poh ade na strediská v Slovakia Ski Regione vyústila do zhodnotenia potenciálu a mo ností al ieho v voju stredísk ako celého zdru enia. O problematiku priestorového roz irovania a modernizácie ly iarskych stredísk sa zaujímam u nieko ko rokov, o spolu so zá ubou v ly ovaní a turistike dalo základ my lienke napísania tejto bakalárskej práce. Na Slovensku ch ba odborná literatúra venujúca sa tejto téme, vä ina materiálov má propaga n v znam alebo charakter turistick ch sprievodcov. Táto práca sa nesna í nahradi ch bajúcu literatúru, len sumarizuje v voj, zmeny a plány do budúcnosti v niektor ch strediskách. Vä inu náv tevníkov ly iarskych stredísk zaujíma len ich vybavenie vo forme vlekov, lanoviek, technického zasne ovania, i in ch slu ieb. Ke e práca nie je zameraná na tieto informácie (aj ke pre celkové vykreslenie strediska ich obsahuje), jej vyu itie vidím najmä v roz írení vedomostí úzkej skupiny udí detailnej ie sa zaujímajúcich o túto problematiku.

9 2 Cestovn ruch a ly ovanie na Slovensku 2.1 Cestovn ruch Pre potreby tejto práce je vhodné definova pojem cestovn ruch, jeho formy, druhy a základné predpoklady jeho rozvoja Definícia cestovného ruchu je ve mi zlo itá úloha. V podstate existuje nieko ko viac, i menej zlo it ch definícii od rôznych autorov. Ka d autor sa sna í polo i cestovn ruch do svojho odboru, preto existuje nieko ko definícií cestovného ruchu z ekonomického, sociologického, i geografického h adiska. Zdru enie vedeck ch expertov cestovného ruchu AIEST (Association Internationale des Experts Scientifiquees de Tourisme) cestovn ruch definuje ako súbor v etk ch javov a vz ahov, ktoré vypl vajú z cestovania a pobytu osôb mimo obvyklého bydliska a pracoviska a nie sú motivované trvalou zárobkovou innos ou alebo usadením. Za iatky cestovného ruchu kladú autori vä inou do staroveku a jeho za iatky sa via u predov etk m kúpe né centrá. Masívny rozvoj cestovného ruchu v ak nastal a v druhej polovici 20. storo ia, odkedy je aj pova ovan za odvetvie hospodárstva. Ka d súbor potrieb má ur itú svoju charakteristiku, ktorá sa premieta v osobitn ch po iadavkách pre dosiahnutie daného ú itkového efektu. Ten je rozhodujúcim inite om, pod a ktorého rozli ujeme jednotlivé formy cestovného ruchu (Kolektív, 2001). Teoreticky teda mo no vy leni nasledovné formy cestovného ruchu (i ke reálne sa asto kombinujú): - rekrea n - kultúrno- poznávací - nábo ensk - kúpe n a lie ebn - portovo- turistick - po ovnícky a loveck - po nohospodársky (agroturizmus) - incentívny o exkurzie a odborné tematické zájazdy o kongresov cestovn ruch - zá itkov

10 - nákupn - ekoturizmus Cestovn ruch podlieha neustálym zmenám v dôsledku oho sa objavujú jeho stále nové druhy. Druhy cestovného ruchu sa dajú rozdeli pod a rôznych kritérií: - pod a miesta realizácie domáci (realizuje sa na území Slovenska) zahrani n cestovn ruch (realizuje sa v zahrani í) - pod a príchodu náv tevníkov aktívny (nav tívenému miestu z neho plynú príjmy) pasívny (vycestovanie ú astníka do prijímacieho miesta) - pod a d ky trvania krátkodob (do 3 dní) strednodob (3-6 dní) dlhodob (viac ako 6 dní) - pod a po tu zú astnen ch osôb individuálny hromadn - pod a spôsobu organizácie vo n (ka d si sám organizuje svoj pobyt) viazan (ú astník je viazan ur it mi podmienkami, napr. detské tábory, kúpe ná li ba) - pod a asového vyu itia územia trval (miesto je vyu ité celoro ne- napr. kúpele) sezónny (napr. ly iarske strediská) - pod a toho, i je ú astník v mieste realizácie ubytovan bez pobytu s pobytom initele rozvoja a rozmiestnenia cestovného ruchu sa dajú rozdeli do troch hlavn ch kategórií- selektívne podmienky, lokaliza né podmienky a realiza né podmienky. Za selektívne podmienky (predpoklady), ktoré stimulujú vznik cestovného ruchu na úrovni dopytu, sa pova ujú politické faktory, ivotná úrove, procesy urbanizácie a ivotné prostredie, ale aj reklama

11 a propagácia. Lokaliza né predpoklady sú initele, ktoré vytvárajú mo nosti pre lokalizáciu cestovného ruchu a delia sa na prírodné (fyzicko- geografické) a spolo enské (humánnogeografické). Z prírodn ch podmienok sú to najmä klimatické, hydrologické, geomorfologické pomery a rastlinstvo a ivo í stvo. Zo spolo ensk ch podmienok sú to kultúrno- historické pamiatky, kultúrne zariadenia a podujatia, portové a zabavné zariadenia a podujatia. Realiza né predpoklady umo ujú realizáciu cestovného ruchu a zah ajú v sebe dopravu, ubytovacie a stravovacie kapacity. V znam cestovného ruchu spo íva v jeho rekrea no- zdravotnej funkcii a tie ekonomickej funkcii ( as tvorby HDP) tátu Cestovn ruch na Slovensku Na Slovensku sa u nieko ko rokov hovorí o ve kom potenciáli pre rozvoj cestovného ruchu. Napriek tomu tatistiky hovoria len o ve mi miernom náraste po tu náv tevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu. V voj v rokoch dokumentuje tabu ka 1. Po et turistov sa v období zv il z na , av ak nie v ka dom roku bol zaznamenan nárast tohto po tu, v období to bol dokonca pokles. Najvä í po et ubytovan ch turistov bol zaznamenan v roku 2002 a to bezmála 3,5 milióna. Dôle it je tie priemern po et stráven ch dní, ktor sa v roku 2005 pohyboval na úrovni 3,3 d a. Táto tatistika v ak zoh ad uje iba náv tevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu. Nie sú tu zahrnutí jednod oví turisti, tzv. pasanti, ktorí prichádzajú na Slovensko najmä v zimnom období. Ide predov etk m o jednod ov ch esk ch a po sk ch ly iarov zo severn ch a severozápadn ch príhrani n ch oblastí. V zimnom období tvoria títo náv tevníci (jednod oví netranzitní) 31,8% v etk ch zahrani n ch náv tevníkov prechádzajúcich hranice Slovenska. Národnostnú truktúru t chto náv tevníkov v roku 2005 objas uje tabu ka 2. Tabu ka 2: Skladba zahrani n ch netranzitn ch náv tevníkov v roku 2005 Krajina podiel v zime (%) podiel v roku 2005 (%) eská republika 34,2 37,8 Ma arsko 18,9 17,6 Po sko 17,5 19 Nemecko 10,5 7,9 Rakúsko 5,6 6 Ukrajina 2,9 3 Ostatní 10,4 8,7 zdroj: Aktívny zahrani n cestovn ruch na Slovensku v roku 2004-

12 v berové tatistické zis ovanie (2005) Zahrani ní náv tevníci sa na Slovensku orientujú najmä na Bratislavsk región, ktor sa podie a takmer 25% na aktívnom cestovnom ruchu Slovenska. Zaujímavé je, e za Bratislavsk m regiónom sú bez vä ích rozdielov zoradené Tatransk (10,5%), Severopova sk (9,3%), Oravsk (8,4%) a Podunajsk región (8,1%). Napriek vysokej atraktivite zatia Tatransk región trochu zaostáva za o akávaniami. 2.2 Fyzicko- geografické predpoklady rozvoja zimn ch portov na Slovensku V predchádzajúcej kapitole sme sa venovali teórii cestovného ruchu, kde sme uviedli tri základné kategórie predpokladov cestovného ruchu. Ke e prvotn m a dá sa poveda, e aj hlavn m determinantom pre rozvoj ly iarskych stredísk sú prírodné lokaliza né predpoklady, v nasledujúcej kapitole sa budeme sna i objasni hlavné initele rozvoja ly iarskych stredísk na Slovensku. Táto práca sa venuje predov etk m strediskám zjazdového ly ovania. Otrubová (1996) hovorí o tyroch inite och, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri vyu ití priestoru pre zimné porty, a ktor mi pod a nej sú reliéf, klíma, vodstvo a rastlinstvo. Z t chto tyroch inite ov sa za primárne determinanty rozvoja ly iarskych stredísk dajú pova ova reliéf a klíma. A v poslednom ase sa objavuje potreba dobr ch hydrologick ch podmienok, najmä kvôli technickému zasne ovaniu, ktoré zohráva, ím alej, t m v znamnej iu úlohu pri tvorbe snehovej pokr vky v ly iarskych strediskách. Rastlinstvo takmer nevpl va na lokalizáciu ly iarskych stredísk. Aj ke Otrubová (1996) argumentuje, e hrúbka snehovej pokr vky je ni ia v zóne ihli natého lesa ako v lese listnatom, preto e ihli nany zachytávajú viac snehu, dá sa tento faktor pova ova za málo v znamn, ke e zjazdovky sú vo vä ine prípadov odlesnené a tvoria ich trvalé trávne porasty. Venujme preto pozornos hlavne vlastnostiam reliéfu a klimatick m podmienkam. Mariot (1983) uvádza es základn ch charakteristík, ktoré vyjadrujú rôzne vlastnosti reliéfu a majú vplyv na roz írenie a kvalitu podmienok pre rozvoj cestovného ruchu: - nadmorskú v ku územia - relatívnu v kovú lenitos reliéfu - stredn uhol sklonu reliéfu - expozíciu reliéfu

13 - v skyt kontrastn ch foriem reliéfu (atraktívnych z h adiska cestovného ruchu) - estetickú hodnotu v h adov do okolia Z t chto sú pre rozvoj ly iarskych stredísk dôle ité najmä prvé tyri charakteristiky. Vo v eobecnosti práve nadmorská v ka má najdôle itej iu úlohu. Od nadmorskej v ky sa odvíjajú napríklad klimatické podmienky, vysoká nadmorská v ka navy e doká e potla i iné nepriaznivé faktory, napríklad ju nú orientáciu zjazdoviek. Ve v aka vysokej nadmorskej v ke trvá ly iarska sezóna na Slovensku najdlh ie práve v strediskách s ju ne a juhov chodne orientovan mi zjazdovkami ( trbské Pleso, Chopok- Kosodrevina, ale najmä Tatranská Lomnica- Lomnické sedlo). Tento fakt vypl va z tzv. teplotného gradientu- zo zni ovaním teploty v priemere o 0,6 C na ka d ch 100 v kov ch metrov. Relatívna v ková lenitos reliéfu (prev enie) ide ruka v ruke so stredn m uhlom sklonu a spolu tak ovplyv ujú najmä d ku zjazdoviek. Najdlh ie zjazdovky majú spravidla najvä ie prev enie, musí sa v ak dodr a ur itá rovnováha medzi prev ením a sklonom trate. asto krát sa stretávame s dlh mi zjazdovkami s mal m prev ením (t m pádom aj mal m sklonom), kde sa ly iari musia odrá a pali kami alebo tzv. kor u ova aby udr ali r chlos. Naopak zjazdovka nemô e by na svahu s extrémnym prev ením na krátkej vzdialenosti, preto e tam hrozí vysoké nebezpe enstvo úrazu aj pre skúsen ch ly iarov. V súvislosti so stredn m uhlom sklonu Mariot (1983) uvádza, e optimálny sklon pre zjazd je 10-20, pre slalom So sklonom zjazdovky bezprostredne súvisí aj náro nos trate, odstup ovaná do troch medzinárodne uznávan ch kategórii- ahké zjazdovky (ozna ované modrou farbou), stredne a ké ( ervená) a a ké ( ierna). V znamn vplyv na lokalizáciu ly iarskych stredísk má, predov etk m v ni ie polo en ch územiach, aj expozícia reliéfu vo i svetov m stranám. Najvhodnej ie sú pritom severne orientované svahy, ktoré sú v zime len málo oslnené a t m pádom sa na nich dlh ie udr í snehová pokr vka. V etky ly iarske strediská sa pritom v rámci mo ností sna ia orientova práve na severné svahy. V skyt kontrastn ch foriem reliéfu a estetická hodnota v h adov majú len doplnkov charakter a pomáhajú zv i atraktivitu územia. V tomto smere majú v hodu najmä tatranské a nízkotatranské strediská ( adovcov reliéf), i Vrátna (braln reliéf Rozsutcov, Sokolieho, i Ties av) Vhodné klimatické podmienky sú základom rozvoja ka dého strediska. V tejto problematike Mariot (1983) vy lenil sedem faktorov, ktoré vpl vajú na rozvoj cestovného ruchu: - teplota vzduchu

14 - snehová pokr vka - slne n svit - hmly - veternos - zrá ky - klimatické inverzie Z t chto faktorov majú pre rozvoj ly iarskych stredísk minimálny vplyv slne n svit, hmly a klimatické inverzie. Teplota vzduchu je ve mi dôle itá veli ina- jednak kvôli udr aniu snehovej pokr vky a tie kvôli mo nosti technického zasne ovania. Aj ke sú asné zasne ovacie systémy doká u produkova sneh u pri hrani n ch teplotách bodu mrazu, stále platí, e najlep ie teploty pre technické zasne ovanie sú pod -4, -5 C. Vhodnos pre lokalizáciu ly iarskeho strediska na sledovanom území nám pomáhajú ur i ukazovate priemernej ro nej teploty vzduchu, ale najmä priemernej teploty vzduchu v januári. Priemerná teplota vzduchu v januári v najv znamnej ích slovensk ch strediskách je len zriedkavo vy ia ako -5 C. Rovnako dôle ité ukazovatele sú tzv. mrazové (dni s minimálnou teplotou menej ako 0 C) a adové dni (dni, ke teplota nevystúpi nad 0 C). Faktor snehovej pokr vky v sú asnosti (pri optimálnych teplotn ch podmienkach) stráca svoj v znam, aj ke vä ina ly iarskych stredísk sa stále spolieha predov etk m na prírodnú snehovú pokr vku. Samozrejme ide aj o ekonomickú stránku veci, ke pri dostato nej prírodnej snehovej pokr vke u etrí stredisko ve kú as prostriedkov na spotrebe vody a elektrickej energie pri prevádzke sne n ch diel, i na obsluhe t chto zariadení. Najdôle itej ie ukazovatele pre snehovú pokr vku sú jej priemerná v ka a priemern po et dní so snehovou pokr vkou. Priemerná v ka snehovej pokr vky v ly iarskych strediskách sa pohybuje vzh adom na rôzne faktory (najmä nadmorskú v ku, i náveternos ) v rozpätí od 25 cm v dolinách do pribli ne 350 cm. Tradi ne najvy iu snehovú pokr vku dosahujú strediská Lomnické sedlo, Chopok- Kosodrevina, Martinské hole, i Vrátna- Chleb. Po et dní so snehovou pokr vkou (v ka snehu 1 cm a viac) v najvä ích slovensk ch strediskách neklesá pod 100 dní, v najvy ích polohách sa mô e snehová pokr vka udr a po cel rok. D ka slne ného svitu pri lokalizácii zimn ch stredísk nezohráva prakticky iadnu úlohu, nijak zásadne neovplyv uje kvalitu ly ovania. V skyt hmiel má taktie minimálny vplyv, a aj ke sú relatívne asté dni s touto poveternostnou situáciou, vä inou je to ráno a v priebehu d a sa hmla rozplynie. Naopak veternos znamená pre mnoh ch prevádzkovate ov krátenie tr ieb, ke e lanovky mô u premáva

15 iba do ur itej prípustnej r chlosti vetra (spravidla do 15 m/s). Toto spôsobuje problémy najmä vo vysok ch polohách- Chopok, Lomnické sedlo, at. Da ové zrá ky sú pre rozvoj cestovného ruchu negatívnym javom, o v ak neplatí o snehov ch zrá kach, tieto sú strediská mimoriadne dôle ité, preto e ako som spomínal aj strediská s vybudovan m umel m zasne ovaním sa stále spoliehajú hlavne na prírodné snehové zrá ky. Klimatické inverzie nemajú zásadn vplyv na rozvoj zimn ch stredísk, aj ke tie mô u ma ist estetick efekt (slne ná ranná ly ova ka nad zahmlen m údolím). Celkovo sa dajú fyzicko- geografické podmienky na Slovensku charakterizova ako priaznivé pre ly ovanie. Prevádzkovatelia navy e ani hrozbu globálneho otep ovania nevidia a tak nepriaznivo. a ko poveda, kde sa kon ia kvalitné podmienky pre ly ovanie, zatia v ak platí, e sa rozvíjajú aj strediská, ktoré nemajú vysokú nadmorskú v ku, ktorá má zrejme najvä í vplyv podmienky v danej lokalite (napr. Ve ká Ra a m n. m., Val ianska dolina m n. m., Jasenská dolina m n. m.). 2.3 História ly ovania a ly iarskych stredísk na Slovensku Rozvoj ly ovania ako portového odvetvia sa datuje pribli ne do roku 1860, kedy nastal prelom medzi ly ovaním ako ú itkovou innos ou u ah ujúcou ivot lovcom, sedliakom, i vojakom v chladn ch oblastiach a ly ovaním ako portovou a rekrea nou aktivitou obyvate ov. Aj ke najstar ia ly a z doby pribli ne 2500 rokov p. n. l. sa na la v Hotingu vo védsku (Kulhánek, 1989), za v eobecnú kolísku a zakladajúcu krajinu ly ovania je pova ované susedné Nórsko. Odtia sa ly ovanie roz írilo takmer do celého sveta. Na Slovensko priniesol prvé ly e lekárnik Cordidesz v roku 1865, al ie v roku 1875 dr. Szontagh. Organizované ly ovanie na Slovensku je spájané s nemeck m turistick m spolkom Karpathenverein, ktor sídlil v podtatranskom Ke marku a rozvíjal ly ovanie v oblasti Vysok ch Tatier. Ly ovanie bolo doménou najmä majetnej ích nemeck ch a ma arsk ch ob anov. Pod a Terez áka (1997) boli Vysoké Tatry za iatkom 20. storo ia známou ly iarskou oblas ou a prebiehali tu dokonca prvé ly iarske v cviky pre hostí ubytovan ch v tatransk ch hoteloch. Postupne sa ly ovaniu za alo venova oraz viac udí, v roku 1910 sa u ly iari objavovali aj mimo Vysok ch Tatiar, najmä v okolí Kremnice, Liptovského Mikulá a, i Banskej Bystrice. Prvou slovenskou ly iarskou organizáciou bol Tatransk turistick spolok v Liptovskom Mikulá i. Z ly iarskych disciplína sa rozvíjal najmä beh na ly iach a skok na ly iach. V roku

16 1920 sa konali majstrovstvá SR v ly ovaní prv krát na Slovensku, na trbskom Plese. V roku 1926 bol v Starom Smokovci zalo en portov klub Vysoké Tatry, ktor sa zaslú il o prv v znamn zápis Slovenska do kroniky svetového ly ovania zorganizovaním majstrovstiev sveta v klasickom ly ovaní v roku 1935 na trbskom Plese (Kulhánek, 1989). Zjazdové ly ovanie v ak zaznamenalo masívnej í rozvoj a s v stavbou horsk ch dopravn ch zariadení. Prvou lanovkou na Slovensku bola pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok, v prevádzke od roku Neskôr pribudli lanovky v oblasti Tatranskej Lomnice, prvou visutou lanovkou bola lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso vybudovaná spolu so zjazdovkou v roku 1937, neskôr a na Lomnick tít (1940). V zime 1936/1937 bola zárove vyzna ená a daná do prevádzky prvá zjazdová tra zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice. Prvé dopravné zariadenie, ktoré slú ilo peciálne ly iarom bol prv elektricky pohá an vlek na Slovensku zo trbského Plesa na Solisko s d kou 3 km postaven a uveden do prevádzky v roku Ten bol v prevádzke a do roku 1970, kedy bol v súvislosti s konaním al ích majstrovstiev sveta v ly ovaní vymenen za dvojseda kovú lanovku. Medzit m sa na Slovensku rozvíjali aj iné ly iarske strediská, v povojnovom období (od roku 1949) najmä Jasná v Nízkych Tatrách. V roku 1957 bola lanovkou sprístupnená aj momentálne najvy ie polo ená ly iarska zjazdovka na Slovensku od Skalnatého plesa do Lomnického sedla m n. m. V 60. rokoch 20. storo ia nastal dynamick rozvoj ly iarskych stredísk vo v etk ch vy ích pohoriach Slovenska. V roku 1964 bolo na Slovensku evidovan ch celkovo 49 dopravn ch zariadení (11 lanoviek a 38 vlekov), pri om do roku 1970 sa ich po et zv il na 227, ke sa po et lanoviek zv il na 14, ale narástol najmä po et vlekov (213). V roku 1980 u bolo na Slovensku 25 lanoviek a 522 vlekov. Dynamick rozvoj trval a do roku 1993, kedy sa po et horsk ch dopravn ch zariadení na Slovensku ustálil pribli ne na ísle 1000 (lanovky+ vleky). Najnov í údaj z roku 2007 v ak hovorí iba o 845 horsk ch dopravn ch zariadeniach (z toho 45 lanoviek). Dá sa to vysvetli postupn m nahrádzaním vlekov modernej ími lanovkami, o dokumentuje prípad Ve kej Ra e, kde bolo tromi nov mi lanovkami nahraden ch 8 vlekov. Samozrejme tento trend je najmä vo vä ích strediskách s dostatkom finan n ch zdrojov. Podrobnej í preh ad dokumentuje tabu ka 1.

17 Tabu ka 3: V voj po tu osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení na Slovensku Dopravné zariadenia Lanovky Vleky Spolu zdroj: Vládny v bor pre cestovn ruch, Bratislava a Lavex, Liptovsk Mikulá, in: Otrubová, vlastné spracovanie V voj stredísk medzi rokmi 1990 a 1998 bol relatívne pomal, ke na Slovensku za ten as pribudlo len 9 nov ch lanoviek. Po roku 1998 nastalo na tri roky hluché obdobie, kedy sa nepostavila iadna nová lanovka. a ko poveda v om tkvelo zabrzdenie investícií v ly iarskych strediskách, faktom v ak je, e zimná sezóna 1997/1998 bola neúspe ná kvôli neobvykle teplému po asiu, o dokumentuje po et náv tevníkov strediska Ve ká Ra a. K m v predchádzajúcich sezónach bolo zakúpen ch pravidelne pribli ne lístkov, v sezóne 97/98 to bolo len nie o vy e lístkov. Svoju úlohu tie mohli zohra ekonomické a spolo enské zmeny, ktor mi Slovensko pre lo po v mene vlády v roku Podrobnej iemu v voju stredísk po roku 2000 sa venujem v samostatnej kapitole V voj vlastníckych vz ahov v ly iarskych strediskách Prvé strediská na Slovensku zakladali a prevádzkovali najmä lokálne portové a turistické organizácie a telov chovné jednoty, men ie vleky pri svojich rekrea n ch zariadeniach vlastnili aj rôzne priemyselné podniky. Od roku 1979 niektoré strediská preberali pod svoju správu okresné správy cestovného ruchu. V ase zanikania okresn ch správ cestovného ruchu v roku 1991 získavali jednotlivé strediská obce (príklad Ve kej Ra e) alebo ich kupovali súkromní podnikatelia. pecifické postavenie medzi prevádzkovate mi ly iarskych stredísk mali spolo nosti Interhotel Ru omberok a Javorina, ktoré vlastnili a prevádzkovali najvä ie a najv znamnej ie ly iarske strediská na Slovensku. V rokoch tieto spolo nosti zanikali a ly iarske strediská preberali súkromné spolo nosti. Z opisovan ch stredísk bol toto prípad Donovál (pod správou Javoriny), ktoré získala spolo nos Goimpex Bratislava a. s. a Jasnej, ktorej správu prebrala Slovenská Pois ov a. Lanové dráhy v Tatranskej Lomnici a Starom Smokovci prevádzkovali do rozdelenia republiky eskoslovenské dráhy, po nich to bol ich slovensk nástupca- eleznice Slovenskej republiky. Napriek tomu, e lanovky vykazovali ro n

18 zisk pribli ne 30 miliónov korún, spolo nos nemala prostriedky na al í rozvoj t chto stredísk a v roku 2003 sa ich rozhodla prenaja s následn m odpredajom. V roku 2004 vyhrala medzinárodn tender spolo nos Tatranské lanové dráhy (TLD) a. s., ktoré kontroluje finan ná skupina J&T. Ly iarske stredisko na trbskom Plese prevádzkovala Tatranská správa ú elov ch zariadení, v roku 1995 vznikla a prebrala stredisko spolo nos 1. tatranská Rozvoj ly iarskych stredísk po roku 2000 Po vy ie spomínanom období zabrzdenia investícií v ly iarskych strediskách v rokoch nastal v razn prelom, najmä o sa t ka v stavby nov ch dopravn ch zariadení. K m v rokoch na Slovensku pribudlo 9 nov ch lanov ch dráh, v období rokov to bolo a 17 lanoviek. Do tohto po tu nerátame rekon truovanú lanovku v na eleznej studni ke v Bratislave, preto e sa prakticky nevyu íva na dopravu ly iarov. Zaujímavé je, e v ka dom z rokov obdobia nastal v znamn posun vpred v oblasti ly iarskych stredísk na Slovensku. Na slovenské pomery r chle tempo komplexnej obnovy ly iarskeho strediska sa dá ukáza na príklade Skiparku Ru omberok (Malinô Brdo), kde bola v roku 2001 realizovaná v stavba, resp. rekon trukcia dvoch lanov ch dráh s celkov mi nákladmi pribli ne 200 miliónov korún. V nasledujúcom roku 2002 bola vymenená dvojseda ková lanovka zo trbského Plesa na Solisko, ktorá bola v prevádzke od majstrovstiev sveta v klasick ch disciplínach v tomto stredisku, ktoré sa konali v roku Investíciou vo v ke pribli ne 100 mil. sk sa tie na tartoval dynamick rozvoj ly iarskeho strediska Ve ká Ra a, ktoré sa za necel ch pä rokov vypracovalo z regionálneho strediska na jedno zo iestich najlep ích stredísk na Slovensku. Nová lanovka pribudla aj v ly iarskom stredisku Zverovka- Spálená, v posledn ch rokoch jediná na Slovensku od domáceho v robcu Tatrapoma a. s. Ke marok. V roku 2003 bola na Slovensku prv krát uvedená technológia es seda kovej lanovky, navy e s prekrytím seda iek, proti nepriaznivému po asiu (tzv. bubble- bublina). Pribudli aj dve tvorseda kové lanovky na Donovaloch a Ve kej Ra i (obe s investíciami cca 50 mil. sk.) V roku 2004 pri la na Slovensko al ia technologická novinka a to kombinácia es seda kov ch voz ov a osemmiestna kabínok na jednom lane. Táto lanovka nahradila pôvodnú lanovku v stredisku Ve ká Ra a v lokalite alíky, pri om vtedy i lo len o druhú

19 in taláciu tohto typu a kombinácie na svete. Vy iadala si investície vo v ke zhruba 150 mil. sk. Zárove to v ak bola jediná lanovka postavená v tom roku. o sa t ka v stavby nov ch lanoviek, v nimo n bol rok 2005, dovtedy na Slovensku (rovnako aj v eskoslovensku) nevídanou v stavbou piatich nov ch a jednej zrekon truovanej lanovky. Nové lanovky boli postavené vo Val ianskej doline, Kubínskej holi, Oraviciach, na Donovaloch- Novej holi, vo Vrátnej kabínková lanovka na Chleb. Zrekon truovaná bola lanovka na eleznej studni ke v Bratislave. Okrem nich sa za ala v stavba ly iarskeho strediska pri Banskej tiavnici, ktorá je v ak momentálne zastavená. Rok 2006 bol okrem troch postaven ch lanoviek v nimo n aj vznikom zdru enia Slovakia Ski Region, ktor má vysoké ambície v oblasti rozvoja ly iarskych stredísk. Nové lanovky boli postavené na Krahuliach a v Oravskej Lesnej, repasovaná b valá lanovka Ve ká Ra a- alíky bola znovu postavená v liptovskom stredisku Záva ná Poruba. Podrobnej í v voj v stavby nov ch lanov ch dráh na Slovensku po roku 2000 uvádzam v tabu ke 4. Zaujímavé je, e v posledn ch rokoch sa rozvoj ly iarskych stredísk nesústredil len na zabehnuté strediská, ale vybudovali sa aj niektoré strediská na zelenej lúke. Konkrétne ide napríklad o Val iansku dolinu pri Martine, Oravice v Rohá och, i men ie stredisko v Levo skej doline pri Levo i. Do roku 2008 by malo vyrás nové stredisko aj v Slovenskom Raji v oblasti Novoveskej huty pri Spi skej Novej Vsi. Investor tu plánuje investova cca 500 miliónov korún do ly iarskeho strediska a nového v chodiskového bodu do Slovenského Raja z v chodnej strany. Nemenej zaujímav je aj rozvoj ly iarskych stredísk v regióne Oravy, kde do roku 2002 stála iba jediná lanovka v Malej Lu ivnej. Dnes je na Orave pä seda kov ch lanov ch dráh (z toho tyri nové tvorseda ky), pri om sa rozbieha v stavba al ej v oblasti Oravského Podzámku. Jednozna ne sa t m dokazujú priaznivé podmienky pre zimn cestovn ruch v tomto regióne. 2.4 Zdru enie Lavex Základnou organizáciou pôsobiacou celoplo ne na poli slovensk ch ly iarskych stredísk je Lavex, záujmové zdru enie zastupujúce prevádzkovate ov osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení. Toto zdru enie vzniklo v roku 1967 a sídli v Liptovskom Mikulá i. V sú asnosti zdru uje pribli ne 190 lensk ch organizácií, ktoré prevádzkujú vleky a lanovky v 225

20 ly iarskych strediskách na Slovensku. Od roku 1992 je Lavex lenom svetovej organizácie OITAF, ktorá sa zaoberá problematikou lanovej dopravy. Zdru enie Lavex vykonáva predov etk m odbornú technologickú a metodickú innos pre jednotlivé lenské organizácie. Jedná sa napríklad o revíziu dopravn ch zariadení, kolenia pracovníkov obsluhujúcich dopravné zariadenia, i kolenia pracovníkov obsluhy sne n ch pásov ch vozidiel. Zdru enie sa taktie podie a na príprave a pripomienkovaní legislatívnych noriem pre túto oblas. Okrem t chto innosti pôsobí Lavex aj na poli rozvoja cestovného ruchu, ke spolupracuje napríklad so Slovenskou agentúrou pre cestovn ruch, regionálnymi zdru eniami cestovného ruchu, i ústavom turizmu. Toto zdru enie tie organizuje vlastné podujatie Dni lanoviek a ly iarskych vlekov, i ly iarske preteky lanovkárov a vlekárov. V spolupráci s podobn m esk m zdru ením (Svaz provozovatel lanovek a vlek ) ka d nepárny rok (strieda sa eskou republikou) organizuje v stavu horsk ch technológií Interlavex, kde sa prezentujú v robcovia lanoviek, vlekov, sne n ch pásov ch vozidiel, i zasne ovacej techniky. 2.5 Kategorizácie ly iarskych stredísk na Slovensku Z potreby jednotného posudzovania ú itkovej hodnoty a objektívneho porovnávania ly iarskych stredísk vzi li doteraz uskuto nené tri kategorizácie ly iarskych stredísk na Slovensku Kategorizácia v rokoch Prv návrh takejto kategorizácie spracoval V skumn ústav cestovného ruchu v Bratislave v rokoch Pod a tohto návrhu sa strediská zaradili do jednej z troch kategórií na základe troch skupín kritérií. T mito kritériami boli geografické kritériá (poloha, geomorfológia, klimatológia, at ), ly iarske zariadenia (kapacita osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení, ich po et, po et a d ka zjazdov ch tratí, ly iarske servisy a koly) a ostatná vybavenos cestovného ruchu (ubytovacie, stravovacie kapacity, at ) (Patú, 2004b). V roku 1991 sa posudzovalo 383 ly iarskych lokalít. Z nich 11 mohlo by s v hradami zaraden ch do I. kategórie, 57 do II. kategórie a 315 do III. kategórie Kategorizácia v roku 2002

21 al ia kategorizácia ly iarskych stredísk sa uskuto nila a v roku 2002 a vypracovalo zdru enie Lavex v spolupráci s firmou Sitour s. r. o. (zabezpe uje prenosy z ly iarskych stredísk do ivej panorámy, reklamné innosti v strediskách, at ). Ked e autorské práva hodnotenia boli odkúpené od Svazu provozovatel lanovek a vlek eská republika a firmy Sitour eská republika vznikla seriózna kategorizácia pre porovnávanie ly iarskych stredísk v echách a na Slovensku s vyu itím európskych kritérií. Tieto boli vybraté z prestí nych európskych hodnotení Pisten Gütesiegel, Skiresort International a TÜV Bayern. Pod a tyroch skupín kritérií (ú itková a technická vybavenos, sprievodná vybavenos, ostatná vybavenos a slu by, bezpe nos a ochrana ly iarov) boli ly iarske strediská zaradené do jednej z piatich kvalitatívnych tried ozna en ch po tom hviezdi iek od jeden do pä, pri om strediská s piatimi hviezdi kami majú právo pou íva titul Slovenské Top- stredisko. Zo 73 prihlásen ch stredísk len dve strediská získali 5 hviezdi iek (Jasná, trbské Pleso), 4 hviezdi ky získalo 8 stredísk. V období medzi rokmi 2003 a 2006 k dvom strediskám s piatimi hviezdi kami pribudli al ie tri- Ve ká Ra a, Donovaly a Krompachy- Plejsy Kategorizácia v roku 2006 Ke e u v roku 2002 sa rozhodlo o trojro nom cykle kategorizácie, v roku 2006 (kategorizácia v roku 2002 platila na roky ) sa uskuto nila v poradí tretia kategorizácia ly iarskych stredísk na Slovensku. Do tejto kategorizácie sa prihlásilo u 75 stredísk a bola zalo ená na rovnak ch princípoch ako predchádzajúca, pribudli v ak niektoré nové kritériá. Ide najmä o podmienku aspo dvoch lanoviek pri pä hviezdi kovom stredisku. Z tohto dôvodu stredisko Plejsy nezískalo pä hviezdi iek, naopak k tyrom strediskám pribudli Skipark Ru omberok a Vrátna. V sú asnosti je teda na Slovensku es stredísk s piatimi hviezdi kami- Donovaly, Jasná, Skipark Ru omberok, trbské Pleso, Ve ká Ra a a Vrátna. Po et tvorhviezdi kov ch stredísk ostal zachovan - 8.

22 3 Zdru enie Slovakia Ski Region 3.1 Vznik, charakteristika a ciele zdru enia Zdru enie Slovakia Ski Region vzniklo na jar roku Spojili sa pritom tyri najvä ie firmy podnikajúce v ly ovaní na Slovensku. lánok v prílohe asopisu Trend ( ) hovorí o Jasnej a. s. (stredisko Jasná), skupine J&T (Tatranská Lomnica, Star Smokovec), firmách Borisa Kollára- 1. tatranskej a. s. ( trbské Pleso) a Goimpex Bratislava a. s. (Donovaly) a Snow Paradise Ve ká Ra a a. s. (Ve ká Ra a). Skupina J&T v ak v sú asnosti ovláda tri strediská Slovakia Ski Regionu- prostredníctvom akcií v 1. garantovanej ovláda aj stredisko Jasná. Navy e má eminentn záujem o al ie strediská, tak e po et majite ov sa v kone nom dôsledku mô e zmeni. Zdru enie vzniklo predov etk m na spolo nú propagáciu ly iarskych stredísk doma i v zahrani í a jeho innos je zameraná na podporu, ochranu a presadzovanie hospodárskych záujmov, ako aj koordináciu inností lenov zdru enia. Za ú elom dosiahnutia t chto aktivít zdru enie ( a) podporuje a zú ast uje sa na príprave a návrhov zákonov a legislatívnych noriem, b) spolupracuje s Vládou SR na rozvoji cestovného ruchu na Slovensku, c) aktívnou innos ou pomáha vytvára nové pracovné miesta a príle itosti na regionálnej úrovni v miestach pôsobenia svojich lenov, d) pripravuje spolo né marketingové a propaga né akcie, na prezentáciu svojich lenov, ako aj Slovenskej republiky ako turistickej destinácie a úzko spolupracuje so SACR, e) podporuje a chráni záujmy a innos svojich lenov, hlavne pokia ide o prevádzku, údr bu a modernizáciu ly iarskych vlekov a zariadení, ubytovania a ubytovacích slu ieb, ako aj rozvoj a skvalit ovanie s t m súvisiacich slu ieb, f) háji spolo né záujmy svojich lenov vo vz ahu k orgánom tátnej správy, orgánom samosprávy, i in m subjektom verejného aj súkromného práva, g) vydáva propaga né materiály, spolupracuje s hromadn mi oznamovacími prostriedkami za ú elom propagácie a verejnej prezentácie, h) pôsobí pri odstra ovaní rozporov medzi lenmi zdru enia,

23 i) organizuje v menu poznatkov a skúseností medzi svojimi lenmi, sprostredkúva odbornú v chovu pracovníkov svojich lenov. Strediská sa u pred sezónou 2006/2007 prezentovali v jednom stánku na v stavách cestovného ruchu. Zatia jedinou konkrétnou aktivitou v prvej sezóne 2006/2007 smerujúcou k roz íreniu ponuky spolo n ch slu ieb bolo vydanie spolo ného 15- d ového lístka platného v 8 strediskách. Ciele stredísk sa net kajú len spolo nej propagácie, siln m lobbingom a marketingom chcú presved i politikov, aby vo vä ej miere podporovali cestovn ruch. Rozvoj zimn ch stredísk mô e prinies napríklad zv enie zamestnanosti. K m v sú asnosti je v ly iarskych strediskách a naviazan ch slu bách zamestnan ch pribli ne udí, cie om v roku 2010 po realizácií viacer ch projektov je pribli ne zamestnancov v t chto odvetviach. Trend ( ) zárove uvádza aj zv enie tr ieb (z 3 na 9 mld. sk) a po tu náv tevníkov v strediskách (zo 7,25 na cca 16 mil. zákazníkov). To by sa malo dosiahnu kvantitatívnym aj kvalitatívnym rozvojom ly iarskych stredísk, kde by sa mal zv i po et lanoviek zo sú asn ch 45 na 120 a d ka zjazdoviek zo 421 na 900 km. Podnikatelia pritom zdôraz ujú, e na rozvoj svojich stredísk nechcú od vlády iadne investi né stimuly. Niektoré vízie predstavite ov Slovakia Ski Regionu v uvádzam v tabu ke 5. Tabu ka 5: Vízie rozvoja Slovakia Ski Regionu ukazovate sú asn stav cie v roku 2010 prepravná kapacita OHDZ* po et lanoviek d ka zjazdoviek (km) po et lô ok po et zamestnancov ly iarskych strediskách po et zamestnancov v pridru en ch slu bách tr by- lanovky a vleky (mld. sk) 3 9 tr by- ubytovanie a vyvolané slu by (mld. sk) 6 24 po et náv tevníkov (mil.) 7,25 16 * osobné horské dopravné zariadenia Zdroj: Slovakia Ski Region in: Trend, Ly iarske strediská v zdru ení Slovakia Ski Region

24 Do projektu Slovakia Ski Region sa v sezóne 2006/2007 zapojilo pä slovensk ch ly iarskych stredísk, resp. pä firiem pôsobiacich v zimnom cestovnom ruchu na Slovensku: - Goimpex Bratislava a. s., stredisko Donovaly - Jasná a. s. Nízke Tatry, stredisko Jasná - 1. tatranská a. s., stredisko trbské Pleso - Tatranské lanové dráhy a. s., strediská Tatranská Lomnica, Star Smokovec, Liptovská Tepli ka - Snow Paradise a. s., stredisko Ve ká Ra a Dohromady ide v podstate o sedem samostatn ch ly iarskych stredísk (aj ke viaceré majú jedného majite a) hoci asto sa, najmä v médiách, objavujú informácie o piatich ly iarskych strediskách. Tri z nich sa nachádzajú vo Vysok ch Tatrách ( trbské Pleso, Star Smokovec, Tatranská Lomnica), dve v Nízkych Tatrách (Jasná, Liptovská Tepli ka), jedno na rozhraní Ve kej Fatry a Starohorsk ch vrchov (Donovaly) a jedno na Kysuciach, v Kysuck ch Beskydách (Ve ká Ra a). V sú asnosti v rámci Slovakia Ski Regionu premáva 17 lanoviek, z toho jedna je pozemná, jedna visutá, dve kabínkové, dve kombinované a 11 seda kov ch lanoviek. Okrem nich prepravu ly iarov zabezpe uje aj 53 vlekov. V etky dopravné zariadenia doká u za hodinu prepravi pribli ne ly iarov. Ly ova sa dá takmer na 80 km zjazdoviek, z ktor ch je 53% umelo zasne ovan ch. Najvä ie zo stredísk je Jasná v Nízkych Tatrách, ktorá je zárove najvä ím ly iarskym strediskom na Slovensku. Hlavné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele stredísk v Slovakia Ski Regione zobrazuje tabu ka 6. Tabu ka 6: Charakteristika ly iarskych stredísk v Slovakia Ski Regione stredisko kvalita* po et lanoviek** po et vlekov prepravná kapacita (os/hod) d ka zjazdoviek (km) d ka zasne ovan ch zjazdoviek (km) Donovaly ***** ,4 Jasná ***** ,5 Liptovská Tepli ka *** ,5 1,8 Star Smokovec **** ,4 1 trbské Pleso ***** ,5 4,5 Tatranská Lomnica **** ,1 0,5 Ve ká Ra a ***** Slovakia Ski Region ,5 41,7

25 * pod a kategorizácie ly iarskych stredísk pre roky ** spolu seda kové, kabínkové, visuté, pozemné zdroj: Ski atlas Slovakia (propaga n materiál), as I., II. Kvalitatívne ukazovatele v rámci Slovenska hovoria v prospech stredísk Slovakia Ski Regionu, ke pri poslednej kategorizácii ly iarskych stredísk v roku 2006 získali pln po et pä hviezdi iek tyri strediská a to: Donovaly, Jasná, trbské Pleso a Ve ká Ra a, pri om len dve strediská mimo Slovakia Ski Regionu dosiahli pä hviezdi iek (Skipark Ru omberok, Vrátna). Strediská Tatranská Lomnica a Star Smokovec boli hodnotené tyrmi hviezdi kami, najmen ie zo stredísk Slovakia Ski Regionu- Liptovská Tepli ka získala tri hviezdi ky. Tieto ukazovatele hovoria jednozna ne o tom, e v projekte sú zapojené najlep ie (aj ke nie v etky najlep ie) strediská na Slovensku. Detailné porovnanie vybran ch ukazovate ov stredísk Slovakia Ski Regionu s najlep ími strediskami na Slovensku pribli uje tabu ka Donovaly Poloha Ly iarske stredisko Parksnow Donovaly le í v rovnomennom sedle na rozhraní Starohorsk ch vrchov a Ve kej Fatry. Administratívne patria do katastra obce Donovaly, ktorá sa nachádza v okrese Banská Bystrica, v Banskobystrickom kraji. Stredisko le i pribli ne 26 km severne od Banskej Bystrice a 27 km ju ne od okresného mesta Ru omberok. Od hlavného mesta Bratislavy sú vzdialené pribli ne 232 km. V rámci regionalizácie cestovného ruchu na Slovensku 2003 sú Donovaly za lenené do Horehronského regiónu s národn m v znamom Fyzicko- geografické lokaliza né predpoklady a ochrana krajiny Ako sme u spomínali, Donovaly le ia na rozhraní Starohorsk ch vrchov a Ve kej Fatry (geomorfologick podcelok Zvolen). Stredisko sa nachádza v nadmorskej v ke m n. m. Pre zimné porty a zjazdové ly ovanie obzvlá sú vhodnej ie terény orientované na sever, kam sa v zime dostáva málo slne ného svitu a teda aj snehová pokr vka tu vydr í dlh ie. Severov chodnú orientáciu majú zjazdovky v asti Záhradi te, zjazdovky na Novej holi majú ju nú a juhov chodnú orientáciu, o pri vysokej nadmorskej v ke a technickom zasne ovaní nespôsobuje vä ie problémy. Priemerná ro ná teplota vzduchu je 4-6 C, priemerné januárové

26 teploty sa pohybujú na úrovni -5, -6 C. Chod priemern ch teplôt a v ky snehovej pokr vky v zimnom období dokumentuje tabu ka. Tabu ka 8: Teplotné a snehové pomery na Donovaloch v zimnom období Donovaly november december január február marec apríl v ka snehu (cm) teplota vduchu ( C) 0,3-3 -6,2-4,9-1,7 3,6 Zdroj: Ski atlas Slovenska, 1996 Na Donovaloch trvá snehová pokr vka v priemere dní v roku. Z t chto fyzickogeografick ch ukazovate ov vypl vajú v borné podmienky pre rozvoj zimného cestovného ruchu v oblasti. Naopak istou brzdou v rozvoji mô e by za lenenie územia do ochranného pásma národn ch parkov Ve ká Fatra a Nízke Tatry, kde platí (tak ako v chránen ch krajinn ch oblastiach) 2. stupe ochrany prírody Realiza né predpoklady Priamo cez stredisko Donovaly prechádza medzinárodná cesta E 77 (na Slovensku cesta 1. triedy 1/59) spájajúca Banskú Bystricu s Ru omberkom, v ir om meradle Budape s po sk m Krakovom. Táto cesta prakticky delí stredisko na spomínané dve asti. Z prítomnosti tejto hlavnej cesty plynú pre stredisko rovnako v hody aj nev hody, ke e na jednej strane majú Donovaly dobré cestné spojenie, na druhej strane, vplyvom relatívne hustej dopravy, sa s a uje pohyb turistov medzi jednotliv mi as ami strediska. Cez sedlo a obec Donovaly nevedie elezni ná tra, najbli ie elezni né stanice sú Ru omberok, vzdialen 27 km, le iaci na hlavnom elezni nom ahu Bratislava- ilina- Ko ice a Banská Bystrica, ktorá v ak nie je napojená na hlavné elezni né koridory. Na Donovaloch v sú asnosti turistom slú i pribli ne 4000 lô ok, z ktor ch najviac je lokalizovan ch v rodinn ch domoch a chatách. V prevádzke je tie 5 hotelov a nieko ko penziónov. V poslednom období bolo postaven ch tie nieko ko apartmánov ch domov, pri om al ie sú vo v stavbe. V miestnych stravovacích zariadeniach je k dispozícii pribli ne 900 miest pri stole.

27 3.3.4 História a zmeny strediska po privatizácii Za iatky ly iarskeho strediska Donovaly v 70. rokoch minulého storo ia sú spojené so tátnou spolo nos ou Javorina, ktorá spolu s Interhotelom vlastnila a prevádzkovala ve ké ly iarske strediská na Slovensku. Po rozpade spolo nosti v roku 1992 a privatizácií získala ly iarske stredisko spolo nos Goimpex Bratislava a. s. Do roku 1983, kedy bola uvedená do prevádzky prvá lanová dráha Nová ho a, bola prepravná kapacita ly iarskeho strediska pribli ne 3200 osôb/hod. Trojseda ková lanovka Nová ho a zv ila prepravnú kapacitu strediska o 1350 osôb/hod a sprístupnila ly iarske terény v oblasti ju n ch a juhov chodn ch svahov Novej hole. Masívnej í rozvoj strediska v ak nastal a v polovici 90. rokov, kedy boli v asti Záhradi te postavené dva vleky Leitner (roky ) spolu s prepravnou kapacitou 2000 osôb/hod a tie sa za alo s budovaním technického zasne ovania ( ). Vybudovanie umelého zasne ovania do sú asnej podoby, kedy doká e pokry 70% zjazdoviek stálo dohromady pribli ne 200 miliónov korún. Do roku 2002 bola ro ná náv tevnos strediska okolo náv evníkov, pri om k dispozícii bolo pribli ne 2000 lô ok v rôznych ubytovacích zariadeniach v obci a jej okolí. V roku 2003 bola v asti Záhradi te uvedená do prevádzky neodpojite ná lanovka Poma Unifix s prepravnou kapacitou 2400 osôb/hod. V stavba tejto lanovky si vy iadala investície vo v ke 90 mil. korún. al ou ve kou investíciou do posilnenia prepravnej kapacity bola v mena starej trojseda ky na Novú ho u za novú odpojite nú lanovku Poma Telemix (kombinovaná es seda ková a osemmiestna kabínková lanová dráha), ktorá stála pribli ne 150 miliónov korún. Pred sezónou 2006/2007 boli aj s pomocou eurofondov nakúpené nové sne né pásové vozidlá na úpravu svahov za cca 50 miliónov korún a do prevádzky bol uveden nov lístkov systém Ski data za 15 miliónov korún (aj v súvislosti s ú as ou strediska na projekte Slovakia Ski Region) Sú asn stav V sú asnosti je na Donovaloch v prevádzke 17 osobn ch horsk ch dopravn ch zariadení, z toho 2 lanovky s prepravnou kapacitou osôb/hod. Ly iarske zjazdovky majú dohromady d ku 14 km, 70% z nich je umelo zasne ovan ch. Ro ne nav tívi stredisko pribli ne udí, pri om 95% príjmov strediska pochádza zo zimnej sezóny. Rozvoj ly iarskeho strediska sa priaznivo podpísal aj na sociálnej sfére ivota obyvate ov Donovál. K m v roku 2002 bola v obci Donovaly u tak relatívne nízka nezamestnanos na úrovni 5%, v sú asnosti je to 0%. V obci

28 a okolí je pre turistov k dispozícii pribli ne 4000 lô ok. V stredisku sa rozvíjajú aj rôzne doplnkové slu by pre turistov- adová plocha, paragliding, i snowtubbing. Pre be ecké ly ovanie sú k dispozícii 4 pravidelne upravované be ecké trate s d kami od 8 km do 20,5 km Plány do budúcnosti Ako sme u spomínali 95% príjmov strediska pochádza zo zimnej sezóny, o spôsobuje zna ná nerovnováha medzi zimnou a letnou náv tevnos ou. Z toho vypl va zámer strediska vybudova na Donovaloch tzv. all season resort, teda nie o ako stredisko pre ka dé obdobie, kde by boli vyvá enej ie príjmy z letnej a zimnej sezóny. Aj preto by pod a intern ch materiálov strediska (2007) u pred letnou sezónou 2007 mali na Donovaloch pribudnú viaceré letné atrakcie pri údolnej stanici lanovky na Novú ho u ako napr. bobová dráha, lanov park, i rôzne trampolíny a nafukovacie atrakcie pre deti ( íslo 1 na mape. 2). Samozrejme medzi plánmi strediska sú aj nové lanovky a zjazdovky. al iemu rozvoju v ak zatia bráni neschválená zmena a doplnok k územnému plánu obce Donovaly. Táto zmena by mala obsahova aj dve nové tvorseda kové lanové dráhy. Pod a intern ch materiálov ly iarskeho strediska Donovaly by prvá z nich mala by situovaná v lokalite iroká- Mi úty, pri om by mala kri ova cestu 1/59 a v hornej asti vies v trase sú asného vleku Mi úty ( íslo 2). Predpokladaná v ka investície do tejto lanovky je 50 miliónov korún. Zárove s touto lanovkou sa samozrejme plánuje vybudova aj mimoúrov ové kri ovanie zjazdovky s cestou. T mto by sa u ah il prechod ly iarov medzi Záhradi om a Novou ho ou. Práve toto je pod a môjho názoru k ú ová úloha strediska do budúcnosti, ke e v sú asnosti je prepojenie oboch areálov je zna ne obmedzené. Nová lanovka sa s nákladmi pribli ne 100 miliónov korún plánuje aj v lokalite Madlu ová (juhozápadn svah Novej hole, íslo 3), kde bol v minulosti ly iarsky vlek a zjazdovka, teda ide vlastne o obnovenie ly ova ky v tejto asti. Po íta sa aj s vybudovaním technického zasne ovania na nov ch zjazdovkách, omu by mali prispie aj dve vodné nádr e. Jedna z nich lokalizovaná v blízkosti vodnej nádr e budúcej lanovky iroká- Mi úty ( íslo 4), druhá v oblasti prírodnej zní eniny na ju nom svahu Novej hole ( íslo 5). Plánujú sa tie al ie ubytovacie zariadenia, vyhliadková re taurácia v hornej stanici lanovky na Novej holi ( íslo 6), i rekrea né turistické chodníky na ju n ch svahoch Zvolena a Novej hole.