časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom

Transcription

1 časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom Vydanie: /2007 Vydáva: ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom Zostavila: Mgr. Miroslava Džupinková Grafická úprava: Mgr. Ján Andrejčík Jazyková úprava: Mgr. Valéria Hudáková Prispievatelia: Mgr. M. Džupinková, Mgr. J. Andrejčík, Mgr. S. Brzychcyová, Mgr. V. Kerlíková, Mgr. V. Hudáková, Mgr. G. Lysý, Mgr. M. Trembuľáková, Mgr. J. Feiglová, Ing. J. Vajsová, učiteľky I. stupňa Žiaci I. a II. stupňa

2

3

4 Milí žiaci, milí naši čitatelia! V poradí už šieste číslo časopisu Pugáčik pomyselne uzatvára tento školský rok. Je akousi rekapituláciou uplynulých mesiacov života na našej škole, počas ktorých ste vy žiaci i my pedagógovia svedomito pracovali a snažili ste sa dianie na škole spestriť viacerými plnohodnotnými akciami. Za zmienku nepochybne stojí literárno-hudobný program Matka v literatúre slovenských autorov či tradičné zábavné dopoludnie My a vy deťom. Podrobnejšie sa o týchto podujatiach dočítate na stránkach nášho časopisu. Viaceré stránky časopisu zapĺňajú informácie o vašich úspechoch na rôznych vedomostných súťažiach, predmetových olympiádach, ale aj v športe. Z vašich víťazstiev na poli vzdelávania a športu máme úprimnú radosť. Sú nesporne ďalším dôkazom toho, že vaše vynaložené úsilie a snaha nevyšli nazmar, ale sú korunované úspechmi. Tešia nás i stránky Literárnych prvosienok, plné vašej básnickej i prozaickej tvorby, ktoré nasvedčujú, že literatúra a umelecké slovo má vo vašom živote pevné miesto. V tomto úvodnom príhovore chceme tiež poďakovať deviatakom za úspešnú reprezentáciu našej školy a zaželať im, aby do života na stredných školách vykročili tou správnou nohou a nikdy nepoľavili v osobnom i pracovnom snažení. Veríme, že na roky strávené na základnej škole budú spomínať s láskou a v dobrom. PRED POSLEDNÝM ZVONENÍM Redakcia časopisu Už zostáva iba pár chvíľ, kým nám deviatakom zazvoní školský zvonček poslednýkrát, a my sa rozídeme na všetky strany, aby sme začali svoju ďalšiu etapu putovania životom. Zanecháme našu školu, rozlúčime sa so spolužiakmi a našim drahým učiteľom povieme vrúcne: Ďakujeme vám! Z tejto školy si odnesieme veľa cenného, no predovšetkým vzdelanie, ku ktorému nás krôčik za krôčikom sprevádzali naši učitelia. Kde inde ako v škole sa človek viac oboznámi s problematikou matematiky, jazykov, s kultúrou i históriou našich predkov? Práve v škole a práve učitelia boli tí, čo nám to všetko po celých deväť dlhých rokov trpezlivo vštepovali, aby sme dosiahli dôstojnú vzdelanostnú úroveň. Je prirodzenou túžbou každého z nás, že chceme vo svojom živote niečo dokázať. Práve preto sa k tomuto životnému cieľu musíme postaviť tak, aby sa naše predsavzatia, túžby a sny stali skutočnosťou. Veď kto z nás nechce byť šťastný a spokojný sám so sebou? A tak sa vydajme na novú cestu za poznaním, pamätajúc na svoje veľké plány. Nikdy však nezabudnime na svoj druhý domov, na školu, v ktorej sme počas deviatich rokov duchovne, mravne i fyzicky rástli a hlavne múdreli. L. Barienčiková, IX. C

5 UDIALO SA U NÁS Trieda baví triedu Najprv som sa zľakla, keď ma poverili tvorbou scenára programu, ktorý mal zabaviť spolužiakov. Malo to byť v deň, keď deviataci písali monitor. Bolo potrebné im vytvoriť v škole podmienky. Po prvotných obavách a rozpakoch sme sa s mojou kamarátkou Líviou Dudovou pustili do prípravy programu. Vymýšľali sme, čo by bolo vhodné a zábavné pre toľkých žiakov sústredených v telocvični. Veď čo by sme to boli za baby, keby sme sa nevynašli... Prišiel deň D. Veselé oblečenie, účesy, klobúky a klaunovské nosy pomohli zrealizovať naše predstavy o zábave. Na pár hodín sa z nás stali klauni. Ha-ha-ha, to bolo smiechu! O to nám predovšetkým išlo. Zabávali sa všetci. Do súťaží sa zapájali hlavne mladší žiaci a tešili sa zo sladkých odmien. Súčasťou programu bolo aj vyhlásenie výsledkov a odovzdanie cien za najkrajšiu vianočnú výzdobu triedy. Bodkou za úspešným programom bola dobrá diskotéka. A. Benková, VIII.B

6 Matka v literatúre slovenských autorov (Literárno hudobný program spojený s literárnym kvízom venovaný matkám) V krásne piatkové odpoludnie 11. mája pri príležitosti Dňa matiek učiteľky SJ a literatúry Mgr. V. Hudáková a Mgr. A. Karčová v hudobnej spolupráci s PaedDr. P. Kurucovou a Mgr. E. Lukáčovou a vo výtvarnej spolupráci s Mgr. N. Coraničovou na našej ZŠ zrealizovali netradičné vystúpenie členov krúžku SJ a L v podobe literárno-hudobného programu spojeného s literárnym kvízom na tému Matka v literatúre slovenských autorov. Kultúrny program bol venovaný matkám účinkujúcich žiakov. Na toto milé literárne podujatie prijalo pozvanie takmer päť desiatok mamičiek a starých mám a podľa ich spontánnych a predovšetkým kladných reakcií sa zdá, že vystúpenie malo veľký úspech. Umeleckým pásmom slova a hudby sprevádzala moderátorská trojica S. Šubertová (IX.B), L. Barienčiková a L. Račková (IX.C). V programe zazneli umelecké prednesy básní a prozaických textov od popredných slovenských spisovateľov P. O. Hviezdoslava, P. Horova, V. Reisela, G. Zvonického, M. Rúfusa, J. Bodeneka i chutné veršíky od známych detských spisovateľov, tiež dramatizácie prozaických textov, ako napríklad dramatizácia poviedky Neprebudený od M. Kukučína či baladickej skladby Kukučka od P. O. Hviezdoslava a kratšie scénky podľa námetov súčasných autorov detskej literatúry. Básne a prozaické texty o matke prednášali jednak mladší recitátori P. Tichvoňová a V. Tichvoň (VI.A), O. Kuruc (VI.B) a V. Sokolov (VI.C), ako aj starší recitátori z vyšších ročníkov Z. Kaššaiová (VIII.B), N. Porvazníková a L. Račková (IX.C), S. Šubertová, Z. Behúnová, M. Mihališin (IX.B) a P. Tkáč (IX.A).

7 V úlohe hercov sa predstavili Z. Behúnová (IX.B), L. Barienčiková (IX.C) a T. Račková (VII.C) v baladickej scénke Kukučka, Z. Šteffeková a P. Petrovič (IX.B) v literárnej dramatizácii poviedky Neprebudený, J. Behún, M. Havrilková (V.B), V. Pančurová (IX.B), M. Metiľová, T. Janitorová, L. Käväšová a A. Mihaľová (VI.C) v scénke Najväčšia láska. Program oživili krásne ľudové spevy v podaní D. Poláka, P. Tichvoňovej (VI.A), K. Sičákovej, A. Angušovej, I. Šichulu (VI.C), B. Behúnovej (VII.A), K. Demkovej, N. Monovej, A. Kurucovej (VII.D), piesne o mamičke spievali I. Dubecká (VIII.B), K. Karabinová, L. Šepeľová a M. Havrilková (V.B), na akordeóne hrala M. Trembuľáková (V.B). Mamkám sa náramne páčil srdiečkový tanček, keď sa v rytme ľudovej piesne vyzvŕtali naši malí tanečníci zo IV. ročníka. Sladkou a voňavou esenciou celého podujatia boli perníkové srdiečka zo školskej kuchyne Mgr. Karčovej, ktorými deti obdarovali svoje mamky. Dôležitou súčasťou tohto podujatia bol literárny kvíz, v ktorom si žiaci 8. ročníka preverili vedomosti z literatúry. Štyri súťažné dvojice v tomto literárnom zápolení preukázali, že majú bohaté vedomosti a prehľad o slovenskej literatúre, a čo je najdôležitejšie, že k umeleckej literatúre majú mimoriadne blízky vzťah. Nežný dotyk s umeleckým slovom sa odzrkadlil na celkovej atmosfére podujatia, nesúcej sa v znamení spriaznenosti a blízkosti sŕdc tých najbližších matky a dieťaťa. Deťom pre radosť Mgr. Valéria Hudáková, vedúca krúžku SJ a literatúry Aj tento rok sa nám z úcty k tradícii podarilo uskutočniť tretí ročník zábavného dopoludnia My a vy deťom. Čo sa dnes deťom najviac ráta? Mať otca ako kamaráta, maminu dlaň a popri tom mať vždycky lásky plný dom! napísal básnik. Myslíme si, že toto všetko bolo prítomné na víkendovej dopoludňajšej akcii venovanej našim najmilším a najdrahším ratolestiam, našim deťom. Učiteľky I. stupňa a vychovávateľky ŠD v spolupráci s rodičmi zorganizovali pri príležitosti MDD v sobotu 2. júna 2007 v areáli našej školy súťažno-zábavný program.

8 Začiatok podujatia bol rozprávkový, niesol sa v znamení známej rozprávky o Snehulienke a o siedmich trpaslíkoch. Scénku o Snehulienke zahrali pred svojimi rodičmi naši štvrtáci v anglickom jazyku, čím prejavili svoje ohromné jazykové znalosti. V úlohe tanečníkov sa predstavili siedmi trpaslíci, ktorí prišli na tanečný parket z upršaného lesa. Vystúpením žiakov sa zábavné dopoludnie neskončilo, ale pokračovalo druhou časťou programu. Podľa scenára prišli na rad hry a súťaže, ktoré rozprúdili dobrú náladu nielen u detí, ale rovnako i u ich rodičov. Škoda, že počasie nevyšlo podľa našich prianí, a že sme museli pre jeho nepriazeň opustiť vonkajšie priestory za školskou budovou a presunúť sa do školskej telocvične! No napriek všetkým neduhom sme pokračovali v súťažení. Súperili rodiča, starí rodičia i deti. Učiteľky navymýšľali súťaživých hier od výmyslu sveta a súťažiaci ich hravo zdolávali. Chytali zlatú rybku, skákali s loptou medzi nohami, podliezali prekážky, jazdilo sa i na fúriku... Získať osem pečiatok za splnenie súťažných disciplín pri toľkej ponuke zábavných hier nebolo ťažké. Napokon sa to podarilo všetkým účastníkom a všetci si odniesli trofej najvyššiu - medailu. Vyčerpaní od niekoľkohodinového maratónu zábavy sme si pochutili na výbornom guláši a na sladkých dobrotách, ktoré na túto jedinečnú udalosť nachystali naše mamky. Nám učiteľkám obzvlášť dobre padlo i ďakovné slovo z úst našich rodičov, ktorí spokojní odchádzali v spoločnosti svojich milých detičiek z tohto príjemného podujatia. Radi by sme sa opäť v takejto dobrej nálade stretli i na budúci rok. Voda životne dôležitá tekutina Učiteľky I. stupňa ZŠ

9 zvládli a už sme len verili, že nám šťastie bude naklonené. Bolo to super. Naša trieda V.B vyhrala. Najlepšie na tom bolo, že zástupcovia VVS, a.s. Košice, nám priamo na Svetový deň vody 22. marca prišli odovzdať ceny. Každý žiak dostal šiltovku, puzdro na cédečká a pero s príveskom. Zároveň nám premietli zaujímavý film My piataci sme národ súťaživý, a preto, keď Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice, vyhlásila korešpondenčnú vedomostnú súťaž Voda životne dôležitá tekutina, všetky naše piatacké triedy sa do nej radostne zapojili. Aj keď otázky vedomostného testu boli náročné, spoločnými silami za pomoci p. učiteľky Ing. Vajsovej a internetu sme to o vode a ochotne odpovedali na naše zvedavé otázky o tom, akou zložitou cestou prejde voda, kým nám potečie z vodovodného kohútika. Milí kamaráti, viete, že človek musí denne vypiť 1,5 až 2 litre vody? Že vo vodárenskej nádrži Starina je toľko vody, že na každého obyvateľa Zeme z nej pripadne 10 litrov? Že na čistení odpadových vôd sa podieľajú rôzne drobnulinké baktérie? My to už vieme, a preto si vodu budeme vážiť a budeme ňou šetriť ešte viac. M. Trembuľáková a L. Šepeľová, V.B Netradičné stretnutie s policajtmi Posledná aprílová streda rozžiarila očká žiakom 1. stupňa ZŠ na Pugačevovej ulici v Humennom. Na školský dvor zavítali policajti. Prístupnou formou si so žiakmi zopakovali základné pravidlá cestnej premávky pre chodcov. Poučili ich aj

10 o tom, ako treba predchádzať dopravným nehodám, ako bezpečne ísť do školy, domov, že ulica nie je ihrisko. Detské dušičky však najviac potešili dvaja vlčiaci Clif a Six. Ukázali im, ako treba poslúchať rozkazy svojho pána. Prešli špeciálnym výcvikom, aby mohli pomáhať vyhľadávať drogy, snehom zasypaných turistov a nezvestné osoby. Pes je najlepším priateľom človeka. Pre vás deti, ktoré by ste chceli mať doma psíka, zanechali tento odkaz: Som pes, bratranec vlka, verný priateľ človeka. Dobre vidím, počujem lepšie ako ty. Nekrič na mňa, nemám to rád! Laby mám na behanie, pazúry na hrabanie a chvost mám na usmievanie. Som mäsožravec, nedávaj mi maškrty! Rýchlo sa učím. Podľa uší, chvosta a hlasu zistíš, akú mám náladu. Neubližuj mi, môžem zaútočiť! V závere si žiaci prezreli a vyskúšali pomôcky, ktoré pomáhajú policajtom pri ich náročnej práci. Ďakujeme za pekný zážitok. Mgr. I. Topoľančinová Európska únia V čase od 16. apríla do 9. mája 2007 zorganizovala informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku cestu informačného autobusu po desiatich slovenských mestách. Táto akcia bola súčasťou osláv 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré položili základy zjednocovania národov Európy na ceste k hospodársky a politicky

11 integrovanej Európe. 2. mája bolo zastávkou autobusu mesto Humenné. Spolu so žiakmi VIII.B a IX.D triedy sme boli divákmi programu, ktorý sa konal na Námestí slobody pri Fontáne lásky. Vypočuli sme si úvodný koncert žiakov ZUŠ v Humennom a zaspievali sme si spolu s finalistami súťaže Superstar Jakubom Petraníkom a Martinom Koreňom počas ich minikoncertu. V informačnom autobuse nám organizátori ochotne poskytli brožúry, letáky či CD nosiče, ktoré by mali prispieť k lepšej informovanosti o Európskej únii, jej orgánoch, symboloch či členských štátoch. 9. mája 2007 v Deň Európy Mgr. M. Džupinková a Mgr. S. Brzychcyová zorganizovali školské kolo súťaže Spoznajme Európu. Úlohou súťažiacich bolo vypracovať test zameraný na všeobecný prehľad znalostí o Európskej únii. Zo 14 súťažiacich sa na prvom mieste umiestnil Peter Tkáč (IX.A), na druhom mieste Zuzana Macková (IX.D) a na treťom mieste Dominika Kuľhová (IX.D), ktorá si túto priečku vybojovala v rozstrelovom teste s Jakubom Metiľom (IX.B). Svojou účasťou v tejto súťaži naši žiaci preukázali záujem o dianie nielen v našej krajine, ale aj za hranicami Slovenska. Uvedomujúc si, že dnes sú už európskymi mladými ľuďmi, dali najavo snahu vytvárať spoločnú európsku budúcnosť. Dopravná akcia Jablko a citrón Mgr. M. Džupinková Keď sme s p. zástupkyňou Mgr. Hanákovou na hodine výtvarnej výchovy kreslili jablká a citróny, ani sa nám nesnívalo, akú dôležitú úlohu dostaneme. V jeden krásny horúci deň 22. mája 2007 sa desať piatakov spolu s Ing. Vajsovou stalo pomocníkmi policajtov v dopravnej akcii Jablko citrón, ktorú pomáhala pripraviť poisťovňa Generali. Na konci Humenného smerom na Medzilaborce tety policajtky zastavovali a kontrolovali vodičov, či dodržiavajú všetky pravidlá cestnej premávky, či neprekročili rýchlosť, či majú reflexnú vestu a zapnutý bezpečnostný pás. My sme sa vodičom, ktorí neporušili žiadne predpisy, prihovorili a obdarovali sme ich

12 sladkým jabĺčkom, vlastnoručne maľovaným výkresom a ďalšími drobnosťami. Zlí vodiči zase dostali citrón (namiesto pokuty) ako výstrahu. Veľmi sa nám to páčilo, pretože väčšinou sme rozdávali jablká. Vodiči a vodičky k nám boli milí a tiež sa im to páčilo. Veď ak jazdia bezpečne, je to dobré pre všetkých a my deti sa predsa vždy chceme vrátiť domov zdravé a celé. V rámci tohto projektu sme sa pod vedením Mgr. Hanákovej zapojili do výtvarnej súťaže s názvom Škola na kolesách a teraz netrpezlivo čakáme na výsledky. Dúfame, že budú priaznivé A. Kurucová, P. Kurucová, M. Tkáč, V.C Dejepisná súťaž 14. júna 2007 popoludní sa na našej škole konala dejepisná súťaž s názvom Štúrovci, ktorú už po druhýkrát zorganizovali učiteľky dejepisu Mgr. M. Džupinková a Mgr. S. Brzychcyová. Ôsmaci svojou účasťou prejavili záujem o síce krátky, ale o to významnejší úsek národných dejín z prvej polovice 19. storočia, o osobnosti žijúce v tomto pohnutom období. Svoje vedomosti najúspešnejšie prezentoval R. Otri z VIII.C, na druhom mieste sa umiestnila Z. Kaššaiová z VIII.B a tretiu priečku obsadil J. Matuščák z VIII.C. Všetkým srdečne blahoželáme. Mgr. M. Džupinková

13 Exkurzia v Osvienčime Ráno 18. mája žiaci z vyšších ročníkov v sprievode svojich učiteľov dejepisu sa vybrali na zájazd do koncentračného tábora Osvienčim v Poľsku. Cesta bola pomerne dlhá, napriek tomu prevládala veselá nálada. Tábor Osvienčim vznikol v roku 1941, jeho prvým veliteľom bol Rudolf Hess. Pozostával z troch blokov. Dva sa zachovali dodnes, tretí bol zničený spojeneckými vojskami. Naša prvá zastávka bola v prvom z blokov, kde sme sa zdržali takmer dve hodiny. Potom sme si išli prezrieť druhý blok, vzdialený od prvého len asi tri kilometre. Z vysokej veže sme mali dobrý výhľad na rozsiahle priestranstvo druhého bloku. Pred nami sa rozprestieralo rumovisko plné vyčnievajúcich komínov. Ako sme sa dozvedeli z rozprávania poľskej

14 sprievodkyne, toto miesto bolo pohrebiskom, kde kedysi stáli spaľovne mŕtvych tiel deportovaných a vyvraždených ľudí. Z rozprávania sprievodkyne sme sa dozvedeli aj veľa iných zaujímavých, no zdrvujúcich faktov. Tábor v Osvienčime bol pôvodne určený iba na vyhladenie Poliakov, no vzhľadom na jeho vhodnú polohu sa sem deportovalo obyvateľstvo z celej Európy. Deportácie prebiehali v preplnených vagónoch, a tak mnohí túto strastiplnú cestu neprežili, pretože ujsť odtiaľto bolo prakticky nemožné a jediným vyslobodením bola smrť. Pred koncom vojny sa Nemci snažili zahladiť stopy vo všetkých táboroch, a preto skutočný počet obetí holokaustu doteraz nie je známy. Iba v Osvienčime zahynulo okolo ľudí. Po vojne bolo na mieste bývalého koncentračného tábora zriadené múzeum, ktoré navštívila aj naša výprava. Hoci sme už viacerí vedeli z kníh, čo môžeme očakávať na týchto pamätných miestach, niektorí z nás neudržali svoje emócie. Na zvyšky osobných vecí, vlasov či protéz bol totiž veľmi nepríjemný pohľad. Osobne ma dosť zaráža, že taký šialený fanatizmus sa zrodil v hlavách tak inteligentných ľudí, ako bol napríklad Göring, ktorému namerali IQ 138. Nemenej smutný je fakt, že niektorí páchatelia nacistických zločinov sa ani nedožili odsúdenia, napríklad Josef Mengele. Exkurzia sa skončila a my sme sa vrátili späť na Slovensko. Vrátili sme sa pred polnocou, čím sa plánovaný návrat posunul asi o polhodinu. Osobne si myslím, že zážitky, ktoré sme si priniesli domov, stáli za to a hlboko sa nám vryli do našich pamätí. Peter Tkáč, IX. A, účastník zájazdu

15 ČO SME (STE) DOKÁZALI Monitor 9 Naši deviataci majú za sebou jednu z prvých dôležitých životných skúšok MONITOR 9. A treba zároveň povedať, že boli mimoriadne úspešní. Úspešnosť našich deviatakov z matematiky bola o vyše 7% lepšia ako bol celoslovenský priemer, úspešnosť zo slovenského jazyka bola ešte o čosi vyššia. Celoslovenský priemer zo slovenského jazyka sa našim deviatakom podarilo prekonať takmer o 11%, čo nás posunulo v hodnotení MONITORA 9 v rámci mestských škôl na najvyššiu priečku. Tento výsledok nás, pochopiteľne, teší a zároveň zaväzuje do nasledujúcich rokov, čo znamená nepoľaviť v práci a dosahovať čoraz lepšie výsledky. Ponúkame vám prehľadnú tabuľku výsledkov MONITORA 9 za ostatné štyri roky: ROK Matematika (ZŠ Pugačevova) Matematika (Slovensko) Slov. jazyk (ZŠ Pugačevova) Slov. jazyk (Slovensko) ,70 % 45,00 % 85,04 % 80,00 % ,20 % 65,10 % 76,30 % 71,10 % ,60 % 61,40 % 84,90 % 81,20 % ,60 % 61,20 % 78,20 % 67,10 % Mgr. J Feiglová Štefánikov beh Hovorí sa, že dnešné deti málo športujú a sedia len pri počítačoch. Nie je to však pravda. Rastú nám nové talenty. Dokázali to aj žiaci našej školy, ktorí sa zúčastnili Štefánikovho behu a vybojovali si tieto umiestnenia: V I. kategórii dievčat 1. miesto K. Rebyová 2. miesto S. Mauryová V I. kategórii chlapcov 1. miesto J. Firkaľ V II. kategórii 3. miesto K. Šalapa Učiteľky I. stupňa

16 Okresné kolo biologickej olympiády Poznaj a chráň Človek je súčasťou prírody a ako pán tvorstva ju musí poznať a chrániť. Žiaci prírodopisného krúžku sa o to pokúsili aj v tomto školskom roku. Svoje vedomosti si overili v biologickej olympiáde Poznaj a chráň v kategórii E. V okresnom kole olympiády v odbore botanika našu školu reprezentovali K. Horkuličová, T. Janitorová a M. Metiľová žiačky zo VI.C triedy. V odbore zoológia žiačka S. Pristašová (VII.B), M. Tkáčik a J. Sivý (VI.C). V silnej konkurencii najmä starších žiakov sa nedali zahanbiť a skončili ako úspešní riešitelia. Želáme im veľa úspechov aj v ďalších ročníkoch biologických olympiád. Hviezdoslavov Kubín Jedným z úctyhodných výsledkov literárnej činnosti na škole je tretie miesto žiačky Kristíny Karabínovej (V. B), ktoré jej bolo udelené za umelecký prednes poézie na okresnej súťaži Hviezdoslavov Kubín. Žiačku na súťaž pripravovala Mgr. Anna Austová, učiteľka SJ a L. Mgr. V. Hudáková Ing. J. Vajsová Literárne talenty Každoročne na konci školského roka sú známe aj výsledky okresnej literárnej súťaže Literárne talenty, ktorú organizuje Vihorlatská knižnica v Humennom. Súťaž je zameraná na vyhľadávanie mladých talentov v oblasti vlastnej tvorby. V tomto ročníku bol úspešný Martin Roman, žiak VI.A, ktorý vo svojej vekovej kategórii za literárnu prozaickú prácu Letíme domov získal čestné uznanie. Žiaka na súťaž pripravovala Mgr. Valéria Hudáková. Mgr. V. Hudáková

17 Súťaž mladých zdravotníkov Slovenský Červený kríž usporadúva každoročne súťaž mladých zdravotníkov. V tomto roku sa okresné kolo konalo 3. mája a z našej školy sa ho zúčastnili dve družstvá. V II. kategórii súťažili žiačky z IX. C a VII. A. My žiačky z V.A triedy sme sa tejto súťaže zúčastnili po prvýkrát. Na súťaž nás pripravila pani učiteľka Ing. Vajsová. Súťažili sme v prvej kategórii, kde sme museli zvládnuť praktickú aj vedomostnú časť. Spočiatku sme mali trému, ale keď sme ošetrovali vyvrtnutý členok, išlo nám to celkom dobre a ostatné súťažné úlohy sme zvládli v úplnej pohode. Najväčšiu radosť sme mali vtedy, keď vyhlásili výsledky. Získali sme druhé miesto. Od víťazného tímu nás delil len jeden bod. Aj naše deviatačky a siedmačky zvládli súťaž veľmi dobre. Do školy sme sa vrátili nielen s diplomami a peknými cenami, ale aj s novými zážitkami a skúsenosťami. V. Porvazníková, D. Sakalíková, S. Sijková, K. Štecová, A. Varjanová, V.A ERMELO CUP 2007 futbalový turnaj V pondelok 14.mája 2007 o 5.30 hod. náš tím 1. HFC HUMENNÉ vyrazil z Humenného na turnaj do holandského mesta Ermelo, ležiaceho neďaleko Amsterdamu. Po dlhej a namáhavej ceste približne okolo devätnástej hodiny sme došli do Prahy. Boli sme radi, keď sme sa konečne ubytovali. V Prahe sme strávili jeden deň. Hneď po raňajkách sme vyrazili spoznávať svetoznámu stovežatú Prahu. Veľa času sme nemali, ale aj za ten krátky čas sme spoznali zopár zaujímavých pamiatok Chrám sv. Víta, Pražský orloj, Karlov most, sochu Karola IV., Václavské námestie a iné. Podvečer nás čakal priateľský zápas s Motorletom Praha. Ten nám však nevyšiel podľa našich predstáv. Nehrali sme najhoršie, napriek tomu výsledok 1:6 bol v náš neprospech. Hneď po zápase sme pokračovali v ceste do holandského mesta Ermelo. Dorazili sme tam po precestovanej noci a celom dni. Vo štvrtok 17. mája 2007 boli naplánované zápasy. Po úvodnej ceremónii sa začali hrať úvodné zápasy.

18 Pražský orloj Chrám sv. Víta socha Karola IV. V skupinovej fáze sme odohrali päť zápasov s nasledujúcimi výsledkami: DVS 33 Ermelo - HFC HUMENNÉ 2:1, HFC HUMENNÉ - Always Forward 1:0, SV Ried - HFC HUMENNÉ 3:0, HFC HUMENNÉ - FC Zwölle 1:2, FC Tarnow - HFC HUMENNÉ 1:1. Obsadili sme 3. priečku, čo nás posunulo do bojov o miesto. A to považujeme za úspech. V piatok 18. mája 2007 sme mali voľný deň. Navštívili sme futbalové centrum v Amsterdame. Mali sme šťastie, pretože sme na tréningu stretli futbalistov Ajaxu Amsterdam. Podarilo sa nám od nich získať podpisy. futbalové centrum v Amsterdame Ajax Amsterdam V sobotu 19. mája 2007 sme absolvovali zápas s poľským tímom, nad ktorým sme vyhrali 1:0 po penaltách. Dramatický zápas s holandským tímom FC Den Haag sme vyhrali tesne 3:2. V konečnom poradí sme skončili na siedmej priečke. Na prvom mieste sa umiestnili futbalisti z tímu SV Ried (Rakúsko) a na druhom mieste FC Riga (Lotyšsko). Na turnaji sme stretli aj starších hráčov z Artmedie Bratislava a MFK Rožňava, ktorí skončili na poslednom mieste. 20. mája 2007 v nedeľu sme v nočných hodinách odchádzali z Holandska. Na spiatočnej ceste sme prenocovali v Jánskych Lázňach v penzióne Adelka. V skorých ranných hodinách sme vyrazili domov. Plní zážitkov a radosti z dosiahnutých výsledkov sme okolo ôsmej hodiny večer dorazili do Humenného. J. Boško, VIII.C a V. Sivý, IX.C

19 Bosákova desaťdolárovka V tomto roku, uplynie 100 rokov od podpisu jediného slovenského bankára Michala Bosáka na amerických 5-, 10- a 20- dolárovkách. Pri tejto príležitosti sa v mesiacoch marec apríl uskutočnilo 1. kolo súťaže Bosákova desaťdolárovka. Na našej škole sa do nej zapojilo 90 žiakov ôsmeho a deviateho ročníka pod vedením Mgr. Brzychcyovej a Mgr. Džupinkovej. Spomedzi nich postúpil do krajského kola v Prešove žiak 9. A triedy D. Ščerba, ktorý na ňom ZŠ Pugačevovu úspešne reprezentoval. Okrem pekného umiestnenia získala naša škola za 5. miesto v počte správne vyplnených prihlášok 100 kníh pod názvom Michal Bosák Americký bankár zo Šariša. Všetkým, ktorí sa tejto súťaže pre žiakov základných škôl zúčastnili, treba vysloviť srdečné poďakovanie. Mgr. S. Brzychcyová Výsledky súťaží z matematiky za školský rok 2006/07 Pytagoriáda Kat. Súťažiaci Umiestnenie OK Vyučujúci P3 Pizur Eduard 10. Mgr. Machačková Hrubišák Fedor 17. Mgr. Starigazdová P4 Hoppej Dominik 6. Mgr. Smoleková P5 Bruteničová Michaela 4. Mgr. Šepeľová Trembuľáková Monika 7. Mgr. Šepeľová Sijková Simona 12. Mgr. Smoleková P8 Zeľová Ivana 7. Mgr. Trembuľáková Matematická olympiáda Kat. Súťažiaci Umiestnenie OK Vyučujúci MOZ 5 Paško Dominik 6. Mgr. Smoleková Kulan Ľuboš 15. Mgr. Smoleková Maturkanič Kristián 15. Mgr. Šepeľová MOZ 9 Ščerba Dominik 7. RNDr. Mačošková Podhorská Zuzana 26. Mgr. Feiglová Súťažiaci Umiestnenie KK Vyučujúci Ščerba Dominik 9. RNDr. Mačošková Mgr. M. Trembuľáková

20 Vyhodnotenie zberu papiera Najlepší jednotlivci 1. Fedurcová II.B 457 kg 1. Miško V.B 332 kg 2. Nemec II.B 451 kg 2. Kocka VI.C 261 kg 3. Grozovčáková II.A 230 kg 3. Trembuľáková V.B 254,5 kg 4. Ivančáková I.B 166 kg 4. Gambošová VI.C 200 kg 5. Antoni I.A 154 kg 5. Gamboš V.B 199 kg 6. Zembová II.B 152 kg 6. Štecová V.A 180 kg 7. Mager II.A 140 kg 7. Behún V.B 171 kg 8. Hricová II.B 135 kg 8. Paško V.A 148 kg 9. Ivaničková IV.B 131 kg 8. Pašková VIII.B 148 kg 10. Popčák I.B 122 kg 9. Varjanová V.A 138 kg 11. Babjaková II.A 121 kg 10. Vaško VII.A 130 kg 12. Hivková III.A 116 kg 11. Kubáčková V.B 117,5 kg 13. Blahníková III.B 113 kg 12. Štecová VII.B 115 kg 14. Fecenko I.B 109 kg 12. Myšľan IX.A 115 kg 15. Barančik I.A 107 kg 13. Jurová VIII.D 105 kg 16. Staruch I.B 101kg 14. Dobrančin VII.A 102 kg Poradie tried 1. II.B 1655 kg 1. V.B 1577,5 kg 2. II.A 738 kg 2. VI.C 1296 kg 3. I.B 717,5 kg 3. V.A 812,5 kg 4. I.A 586 kg 4. VII.B 798,5 kg 5. III.A 456,5 kg 5. VII.A 658,5 kg 6. III.B 341 kg 6. IX.A 292,5 kg 7. IV.B 334 kg 7. VIII.A 273 kg 8. IV.A 235 kg 8. VIII.D 268 kg 9. IV.C 219 kg 9. VIII.B 267,5 kg Zberu papiera sa zúčastnilo: za ročník 92 žiakov za ročník 132 žiakov Množstvo vyzbieraného papiera: žiaci ročníka spolu: 5282 kg žiaci ročníka spolu: 7380,50 kg Spolu sme vyzbierali ,5 kg papiera. 10. VI.A 246 kg 11. VII.C 235,5 kg 12. V.C 147 kg 13. VII.D 142 kg 14. VI.B 126,5 kg 15. IX.C 117 kg 16. VIII.C 89 kg 17. IX.B 44 kg Mgr. J. Andrejčík 18. IX.D 0 kg

21 DO YOU SPEAK ENGLISH? Humenné Humenné is a town which is situated in the east of Slovakia. It is a centre of upper Zemplín. It is situated at the confluence of the River Laborec and the River Cirocha. It lies in a height of 157 metres above sea level. It is very close to Vihorlat volcano. The nearest hills are Vihorlat Hills and Poloniny. In the past Humenné was a little Slavonic settlement around the River Laborec. The first written mention is dated back to The history of the town is connected to the era of Drugeths. The sign of the town is such: a silver arm holding a gold key, a silver half-moon and a gold star. This sign is from 15 th century and comes from the king Matej Korvín. The most important monuments of Humenné are the Gothic church from 14 th century and the Renaissance castle built in There's a park with some protected trees around the castle. There is a museum in the castle. Humenné also has an open-air museum. It's very old and valuable. Nowadays, Humenné is a

22 modern town with about 40,000 inhabitants. Especially the industry of Humenné is very well-known in whole Slovakia. There are many factories in Humenné. Probably the best-known factory was Chemlon. But Chemlon doesn't exist now. There are many business companies in Humenné, too. The environment in Humenné is polluted because of the chemical industry. There is the Square of Liberty in the centre of the town. It was reconstructed a few years ago. It looks modern and really nice now. There is the Fountain of Love in the middle of the square. There are statues of M. R. Štefánik and St. Ján Nepomucký in the square, too. If you want to have some fun, there is the Fajn cinema. If you want to do some sport activities you can go to the swimming pool or to the ice rink. The ice rink is very nice and modern. You can find a lot of hypermarkets here, too. There are Tesco, Kaufland, Lidl, Hypernova and Billa. There are lots of shops, schools, restaurants and pubs in Humenné. Modern architecture, many monuments and lovely countryside allow us to entitle Humenné as 'the Pearl of Zemplín'. Questions about Humenné 1. Where is Humenné situated? 2. What hills are the nearest to Humenné? 3. What does the sign of the town look? 4. Which king created the sign? 5. What monuments are the most important? 6. Does Humenné have an open-air museum? 7. What is the best-known factory in Humenné? 8. How many inhabitants does Humenné have? 9. Are there some factories in Humenné? 10. What fountain is in the middle of the square? Katarína Repková, IX. C

23 WORDSEARCH Translate these words into english and find them in wordsearch. P I G U A R D D E C F L Y A L R P E T A O G I I P L A N E U O V E B O N E S N E R I V E R I N R PRASA, KOZA, KORENIE, ĽAD, STRÁŽNIK, VODIČ, RIEKA, V, CUKOR, LEV, KOSŤ, LIETADLO, LIETAŤ Katarína Horkuličová, VI.C WORD SNAKE How many words you can find in the word snake? Find nine words! Juraj Kocka, VI.C CROSSWORD Zuzana Gambošová, VI.C

24 WORDSEARCH!!! Adriána Mihaľová, VI.C

25 CROSSWORD Karin Sičáková, VI.C

26 PRE NAJMENŠÍCH

27 (Literárna príloha časopisu Pugáčik)

28 Nič nie je také príjemné pre ducha a pre ucho ako reč, vyzdobená a skrášlená múdrymi myšlienkami a vznešenými výrazmi. (CICERO) Milí mladí čitatelia, priaznivci umeleckého slova! Už po druhýkrát v tomto školskom roku vkladáme do nášho školského časopisu stránky zaplnené vašou vlastnou tvorbou, literárnu prílohu pod názvom Literárne prvosienky. Od jej prvého vydania uplynulo zopár týždňov a my sme počas nich zaznamenávali vaše bezprostredné reakcie a ohlasy na toto naše skromné médium, publikujúce a sprostredkujúce vaše literárne výtvory. Dovolíme si neskromne konštatovať, že vás, ktorí ste umelecké slovo úplne nezavrhli, ale dláždite si k nemu cestu, naša príloha Literárne prvosienky nielen zaujala, ale aj nadchla a oduševnila vás k aktívnej spolupráci s naším redakčným tímom. Sme vám za to vďační, pretože vaše pozitívne ohlasy a váš záujem o literárne dianie nás podnecujú k tvorivej práci, a my ešte s väčším entuziazmom a odhodlaním pristupujeme ku koncipovaniu ďalšieho vydania Literárnych prvosienok so zámerom, aby sme vaše očakávania naplnili. Pevne veríme, že sa nám to, samozrejme, v súčinnosti s vami podarí i tentoraz a radosť bude obojstranná. V tomto vydaní vám prinášame vaše básnické i prozaické dielka zoradené podľa obsahového zamerania do niekoľkých tematických oblastí. Nájdete tu básne o jari i o veľkonočnej šibačke, o matke, o láske k materinskej reči, vtipne i vážnejšie ladené príbehy zo školských lavíc, ba dokonca pokus o mysteriózny príbeh. 62. výročiu oslobodenia od fašizmu venujeme literárne stránky pod názvom Ako sa rodila sloboda. Úprimne vám chceme poďakovať za nápaditosť námetov i za ich precízne spracovanie do umeleckej podoby. Milí priatelia! Je naším zbožným želaním, aby umelecké texty, ktoré vám v tomto čísle prinášame, sa stali pre vás príjemným čítaním a naplnili vašu dušu čistotou a pokojom. Pretože sme presvedčení, že umelecké slovo je majestátom, čo pôsobí na ľudskú dušu ako balzam. Šľachtí ju v pozitívnom zmysle! Autori literárnej prílohy Veľkonočné verše Veľká noc ide, polievačka bude. Dievky vajcia maľujú, že chlapcom ich darujú. Dievky, dievky, krásne dievky, mám ja na vás korbáč veľký. Trošku vás ním pošibem, maľované vajíčko dostanem. Dostal som ja, dostal, vajce maľované, ale som ho stratil vo vysokej tráve. Dominik Džunda, VI.C Vŕbový prútik Preskočil som cez drevený plôtik. Tam za plotom žblnkoce potôčik. Prút vŕbový odrezal som pri potôčku, nech na Veľkú noc pri šibačke zažiari dievkam veľká radosť v očku. Ondrej Jevčák, IX.B

29 Spev vtáčika Zaránky spieval vtáčik na zlatom kríčku, prebudil zo spánku všetkých nás. Fŕnk- bŕnk, preletel na zelenú vetvičku novú jar zvestoval jeho vtáčí hlas. Eva Hodorová, IX.C Jar na zelenom koni Slniečko na nebi jasnejšie svieti, do polí, do záhrad jar opäť letí. Na zelenom koni pricvála. Ktože mi do uška vyhráva? Jarný vetrík, ktosi dodáva. Ondrej Lenger, IX.C Slniečko nám vykuklo zas Spoza hôr nám vykuklo zas slniečko, hrejivými lúčmi roztopilo sneh. Jeho zlaté papršteky pozlátili celučičký svet. Teplým lúčom pošteklilo, úsmevy na tvárach detí vyludilo. Krajinu premenilo na pozemský raj. A ty, Lenka, na zelenej pažiti sa hraj! Natália Porvazníková, IX.C Zelená trávička Tráva, trávička, hej, zelená trávička na jar si šťavnatá ako tá hruštička. Zamatovou zeleňou pokryla si kraj, vyzdobená kvietím ohlasuješ máj. Martina Lipčáková, IX.C Dedova kravička Keď zjari narastie nová trávička, na lúku vyjde dedova kravička. Tá každý deň popapá byliniek pár, vnúčatkám mliečka dá plný džbán. Daniela Nemtudová, IX.C Jar je dar Na scéne je opäť jar. Krásny je to, veru, dar. Všade plno žltých kvetov púpavy, dievčatá z nich vijú vence na hlavy. Šťastný úsmev majú pritom na tvári. Monika Petrocová, IX. B Lienka Po stebielku trávy lezie drobná lienka v bodkovaných šatôčkach, hľadá, kde je malá jarná prvosienka. Ej, chrobáčik malý, ty červená lienka, obdivujem tvoju krásu, čo od prírody dostala si do vienka. Jakub Sivák, IX.B Jarný kvet Pod naším oblôčkom vyrástol krásny kvet. Sladkú vôňu dookola šíri. Včeličiek roj vôkol neho hýri. V jase slnka jeho farba žiari sťa sviece v kostole na oltári. Ivan Valko, IX.B Básne upravila: Mgr. V. Hudáková

30 Prisahám na svoju chlapčenskú česť Klamal by som, keby som tvrdil, že to vulgárne slovo píííí...(nie, radšej ho nenapíšem, nepatrí sa!) mi vykĺzlo z úst náhodou. Čestne sa priznávam, pán učiteľ, že som ho povedať chcel. A úplne dôrazne ako sa patrí na chlapa. Chcel som, aby to počuli všetci chalani z triedy. Nech vedia, že som opravdivý chlapík ako oni, nie nejaké decko, ktoré sa roztrasie ako chúďa zakaždým, keď sa naňho pozrie učiteľ či dospelák. A chcel som to povedať aj kvôli babám v triede. Všetci chalani predsa lovia baby oplzlými výrazmi. To je známa finta. Kto sa vulgárne vyjadruje je proste boss. Tí slušní sú v ich partii bez šance. Prinajlepšom ho poťahujú za ucho, čím mu jasne dajú najavo, že je nikto. Pena. Potento. Perfektný objekt na šikanu. Poviem vám, nie som z ich cesta, ale nechcem byť v ich brandži neakceptovaný. Svoje svaly si preto nadúvam, aspoň si to teda myslím, tým, že chŕlim vulgarizmy, až sa práši. Viem, že moja slovná zásoba začína mať úroveň odpadových vôd. Ale ja som spokojný. Som frajer, boss ako ostatní. I baby ma takého viac berú ako dovtedy, keď som si dával na ústa servítku Nuž teda, aby ste vy ostatní rozumeli, v čom je problém, poviem vám to pekne po poriadku. Totiž včera cez veľkú prestávku som to neprístojné slovo odpípal na plné ústa pred celou triedou, pretože ma napálila Linda, lebo mi skryla perečník. A stalo sa, čo som nečakal. Za mojím chrbtom sa ozval hlas učiteľa: Ako sa vyjadruješ, Dušan? Daj mi žiacku knižku! Prepáčte, vyjachtal som. Na iné slová som sa nezmohol. Premohol ma ten najčudnejší pocit. Sčervenel som. Všetka krv sa mi razom nahrnula do hlavy. Srdce mi búšilo rýchlosťou svetla a zo svalnatého bossa sa stávala chvejúca sa osika. To teda nie, nie som žiadna padavka! pomyslel som si. Pozbieral som v sebe všetku drzosť, okorenil som ju aroganciou a bez štipky ľútosti som podal učiteľovi žiacku knižku, aby mi napísal poznámku. Na tvári mi zaihral grobiansky úškrnok, ktorým som ešte viac vydráždil učiteľa. Navrhnem ti dvojku zo správania, dodal nervózne učiteľ a odišiel z triedy. Trieda ma za to poctila ováciami, revom a huriavkom a ja potužený ich reakciami som dával najavo, že mi je fuk, čo sa stane doma. Slovom, bol som geniálny. Nedal som ani len tušiť, že moja dušička je menšia ako dlaň a že mám strach z toho, čo povedia doma moji rodičia. A navyše, cez víkend som mal naplánovanú akciu s kamarátmi. Keď sa o poznámke dozvedia, je po plánoch. Domáce väzenie ma neminie. Analyzoval som situáciu, čo keď a čo keby... Prišiel som k záveru, že žiacku knižku dám rodičom podpísať až v nedeľu. No prasklo to skôr, ako mi navrávali moje analýzy. V nedeľu som mal prísne nariadené domáce väzenie. Nesmel som z domu ani na krok. Nervózne som sa tmolil v detskej izbe a v duchu som nadával na celý svet. Kopal som do všetkého, čo mi stálo v ceste, rozhadzoval som veci okolo seba ako zbavený zmyslov. Toto agresívne chalanisko vybíjajúce si nervy na vlastných veciach zrazu vyrušil brat Milan, keď z chodby zvolal: Hej, Dušan, ty si ešte doma?

31 A práve tieto jeho nevinné slová odštartovali spŕšku vulgarizmov, ktoré sa začali sypať z mojich úst. Dostal som sa do stavu nepríčetnosti, do akéhosi tranzu, že som vôbec nezaregistroval, ako ma brat nahrával na mobilný telefón. Keď som vysypal zo seba celý obsah hrubých výrazov, precitol som do reality. Zazrel som brata stojaceho pri dverách. V ruke držal mobilný telefón a smial sa mi. Škeril sa a podpichol ma, že nahrávku ukáže rodičom a možno aj Linde. Vrhol som sa naňho ako zúrivá šelma a vytrhol som mu mobilný telefón z rúk. Brat zmizol ako gáfor. Zľakol sa, chudáčisko, že ho spacifikujem fackami. Na mobile som si zapol prehrávanie a premietal som si svoje vystúpenie. Panebože, veď to nie som ja! zalamentoval som. Na monitore mobilu sa mihal neidentifikovateľný tvor. Hrča jedu. Škriatok sršiaci zlosťou, netvor, ryčiace zviera... Vážení, tak toto bolo prisilné i pre zdravé žalúdky! Hanbil som sa sám seba. Ja idiot, blázon! Vtedy som pochopil, že som spravil veľkú chybu, keď som uveril, že sa musím prispôsobiť vo vyjadrovaní chalanom. Povedal som si raz a navždy: Je mi jedno, čo si budete o mne myslieť, bossovia, ale hrubé slová zo svojich úst viacej nevypustím. Prisahám na svoju chlapčenskú česť! A aby som nezabudol, pán učiteľ: Úprimne ma to mrzí, čo sa stalo včera, prepáčte! Sľubujem, že si odteraz dám väčší pozor na to, čo rozprávam. Ľúbim matkinu sladkú reč Slovensko - malá krajina, je moja rodná otčina. Tu som sa narodil, tu šťastný žijem, teba, krásna krajina, preveľmi milujem. Ľahko sa mi tu dýcha, všetko je mi po vôli. Vtáčiky, lienky i púpavka pri mojich zábavkách vždy boli. Na Slovensku sa mi dobre žije. Po slovensky ma i mamka bije. Po slovensky s každým rozprávam, slovenský chlebík rád jedávam. A učiť sa reč matkinu? To vôbec nepokladám za drinu. Veď predsa ľúbim svoju maminu a jej reč sladkú SLOVENČINU. Nevymenil by som svoju vlasť a reč za nič na svete. Matkina reč je pre mňa pokladom, Slovensko rajskou záhradou. Uverte! Každý nech má na pamäti jednu dôležitú vec! Rodný kraj by mal byť srdcu drahý a duši jeho krásna reč. Martin Roman, VI. A Upravila: Mgr. V. Hudáková Pavol Petrovič, IX.B Upravila: Mgr. V. Hudáková

32 Pokus Vlada Einsteina Elektrické obvody. Áno. To je to pravé, čo nás chlapcov na fyzike najviac zaujíma. A dnes sme mali robiť fyzikálne pokusy s elektrickými obvodmi. Neskutočne sme sa na to tešili. Z domu sme si podonášali žiarovky a elektrické káble. Presne podľa pokynov fyzikárky. Už pred hodinou fyziky sme vysypali obsah igelitových tašiek na lavice a prezerali sme si navzájom, kto čo priniesol. Zdalo sa nám, že Vlado má nejakú čudnú žiarovku, zahmlenú. Paťo Štváč vyhlásil, že je to žiarovka z vojnových čias, vraj petrolejka. Chumaj! Stále vypotí dajaký nezmysel. Akurát! On tomu tak rozumie, čo je to petrolejka! Všetci sme o ňom vedeli, že tára hlúposti ako vždy. No Vlado sa teraz chytil na lep. Rozhnevalo ho to a silou-mocou chcel dokázať, že sa Paťo mýli. Prestávka sa ešte neskončila, keď Einstein, totiž od toho dňa Vlada tak voláme, sa rozhodol predviesť pokus ešte cez prestávku. Káble, na ktoré napojil žiarovku petrolejku, strčil do elektrickej zásuvky. To ste mali počuť ten rachot! V zásuvke sa zaiskrilo, po triede sa rozšíril čudný zápach a dym. Neviem, či od elektrickej sily, či od ľaku Einsteina odhodilo dozadu a rachlo s ním rovno do nič netušiacej Oliny. Tá sa skotúľala na zem ako podrezaný konár. Cha-cha-cha, chi-chi- chi, ozývalo sa triedou. Všetci okolostojaci žiaci sa chytali za bruchá od smiechu, keď videli Olinu rozcapenú pod lavicou. Krátku sukničku mala vyhrnutú až na chrbte a všetko, čo predtým suknička zahaľovala, bolo teraz odhalené pred zrakmi chalanov. Olina nemá gate, škodoradostne vykríkol Boris. Ostatní útočili na Olinu zlomyseľnými poznámkami a vrešťali pritom ako paviáni. Nikto sa v tej chvíli nezaujímal, či sa niečo Oline nestalo. Zabudlo sa i na Einsteinov pokus. Všetci sa len chechtali a chichotali, na Oline sa zabávali do bezvedomia. Olina, hoci si poriadne udrela stehno, rýchlo vystrelila zo zeme. Tvár mala červenú ako pivónia a bola zúrivá ako tiger. Idioti, dementi, spamätajte sa, nie som nahá, mám tangáče! To vám nedošlo, vy, vy...hlupáci! Vybehla z triedy a utekala za triednou. Medzitým zazvonilo na hodinu. V tom hluku nik zvonenie nepočul. Do triedy vošla naša fyzikárka. Všetci sme stíchli. Ticho sa dalo v triede krájať nožom. Učiteľka spozorovala, že sa niečo deje. Vlado sedel vyľakaný. Najradšej by sa bol skryl do myšacej diery. My ostatní sme zaryto mlčali ako partizáni, ibaže z našich vysmiatych tvárí sa dalo vyčítať, že sme niečo vyparatili. Čo sa tu stalo? spýtala sa učiteľka. Svorne sme tvrdili, že nič mimoriadne sa nestalo, iba sme sa trochu klbčili na zemi. Netrvalo dlho a do triedy vstúpila naša triedna s Olinou. O všetkom, čo sa stalo cez prestávku v našej triede, bola presne informovaná. Viem o všetkom, nemusíte nič predo mnou tajiť. Vyjasníme si to po vyučovaní na mimoriadnej triednickej hodine, povedala triedna prísnym hlasom a odišla z triedy. Tangáčka, musela si to vyklopiť triednej? polohlasne povedal Boris, keď Olina prechádzala popri jeho lavici na svoje miesto. Musela, béé...! odvrkla mu Olina. Fyzikárka to počula, no na hodine to ďalej neriešila. Celú záležitosť prenechala triednej učiteľke. S triednou učiteľkou sme v ten deň v škole sedeli dlho. Vyjasňovalo sa, vysvetľovalo, poúčalo, prikazovalo a padli aj poznámky do žiackych knižiek. Myslím si, že to bola malá záplata na takú dieru, akú sme spravili. Odvtedy sme našťastie nič podobné nevyviedli. Mrzí ma však jedna vec, že Boris nič nepochopil a Olinku stále prezýva Tangáčka. Je to nefér! Peter Repko, VI.C Upravila: Mgr. V. Hudáková

33 Zachránil ma školský rozhlas Bolo päť minút pred koncom tretej vyučovacej hodiny, keď pred školou sa ozval hlas sanitky. Čím sa viac sanitka približovala ku škole, tým hlas húkačky silnel. Zvedavosť nás vynášala z lavíc k oknu, ale učiteľka slovenčiny nám nedovolila, aby sme počas hodiny zízali z okien, a prikázala nám, aby sme sa sústredili na výklad učiva. Len čo vysvetlila látku a zadala úlohu, zazvonilo a my sme sa všetci bezhlavo vrhli k oknám. Pred školou ešte stála sanitka a pobehovali okolo nej vodič a učiteľ Kresoň, s ktorým sme my mali mať ďalšiu hodinu zemepisu. Kresoň niečo držal v ruke, potom to odniesol do budovy a o malú chvíľu sa vrátil, nasadol do sanitky a tá sa za hlasu sirény rútila spred školy do nemocnice. Decká, Kresoň nebude na zemepise, zvolal Ivo Muráň a dodal, odišiel v sanitke. Všetci sme boli šťastní, pretože dnes malo byť veľké skúšanie. Medzitým už do triedy prenikla správa, že istý Matúš zo VII.C na telesnej výchove spadol, je v bezvedomí a má zlomenú nohu. Ešte chvíľu sme túto správu rozoberali v hlúčkoch pred lavicami a už zazvonilo na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Ubehlo asi desať minút a učiteľ stále neprichádzal. Všetci sme sedeli na svojich miestach ticho, aby sme neupútali pozornosť ostatných učiteľov. Nikto sa však neučil, veď nebolo treba. Učiteľ sa určite tak rýchlo nevráti. No radosť netrvala dlho. Keď už nik nečakal, otvorili sa dvere triedy a v nich stál učiteľ Kresoň. Vstúpil do triedy zadychčaný. Sadol za stôl a do triednej knihy zapísal hodinu. Ivo ho chcel zahovoriť otázkami, pýtal sa, čo sa stalo Matúšovi, ale učiteľ na jeho taktiku nepristúpil. Iba stručne povedal: Matúš zostal v nemocnici. Je pri vedomí. Všetkým vám odkazuje, aby ste pri športe nepodceňovali príkazy učiteľa ako on. Kresoň otvoril klasifikačný hárok a začal v ňom listovať. Začalo mi prudko búšiť srdce. Mal som ciťák, že ma vyvolá prvého. Nemýlil som sa. Marek, poď odpovedať! zaznelo rázne. Zachvel som sa ako huspenina. Bol som zhrozený, pretože som sa doma nič neučil, ba ani pred hodinou som neotvoril knihu. K tabuli som sa vliekol z nohy na nohu. Pomaly som otváral žiacku knižku a ešte pomalšie som ju kládol na stôl pred učiteľa. Ani sám neviem, čo som od toho pomalého tempa očakával. Nuž neveľmi sa do toho hrnieš, Marek. Azda si sa neučil? poznamenal učiteľ a položil mi otázku, na ktorú som nevedel ani ceknúť. Stepi a savany, povedz, čo o tom vieš. Už už som to chcel vzdať, keď zrazu v školskom rozhlase zaznel gong a ozval sa riaditeľov hlas: Prosím pána učiteľa Kresoňa, aby sa ihneď dostavil do riaditeľne. Opakujem, žiadam pána... Vydýchol som si a v duchu som ďakoval riaditeľovi, že ma zachránil. Len čo učiteľ opustil triedu, okamžite som utekal na svoje miesto a začal som sa učiť o savanách a stepiach. Ibaže zbytočne. Kresoň sa už do konca hodiny nevrátil. Po niekoľkých minútach ho prišla zastúpiť mladá učiteľka Vršíková. Tá nemala ani potuchy o tom, že som mal odpovedať. No napriek tomu mi tá hodina zemepisu dala poriadne zabrať. Nabudúce sa pre istotu poriadne pripravím. Marek Tkáčik, VI.C Upravila: Mgr. V. Hudáková

34 Tajomná skrinka Konečne sa začali prázdniny a dvaja kamaráti Martin a Tomáš sa už nevedeli dočkať výletu do blízkeho lesa. Vedeli totiž, že sa tam nachádza starý, roky opustený dom. A práve tento dom ich mimoriadne lákal. Obidvaja mali odjakživa radi staré nepreskúmané stavby. Vybrali sa tam v pondelok zavčas rána a plánovali tam stráviť niekoľko dní. Keď tam došli, nenašli nič nezvyčajné. Celý dom páchol zatuchlinou a hrubé vrstvy prachu prezrádzali, že tu ľudská noha už dávno nevkročila. Jediné, čo ich v dome upútalo, bola veľká drevená skriňa na konci chodby. Skriňa mala na dverách zvláštny symbol. Tomáš ju chcel hneď otvoriť, Martin ho však zastavil so slovami: Nerob hlúposti, veď nevieš, čo tam môže byť! Hádam sa nebojíš otvoriť starú skriňu, zasmial sa Tomáš. Mám z tej skrine zlý pocit, prosím, nechaj ju tak. Chlapci teda šli ďalej, ale Tomášovi skriňa nedala pokoj. Ibaže okrem starých kníh v dome nič nenašli. Keď sa zotmelo, šli spať. Martin zaspal rýchlo, no Tomáš stále myslel na tú zvláštnu skriňu. Nenápadne sa vytiahol z postele a prikradol sa ku skrini. Otvoriť sa mu ju však nepodarilo, lebo bola zamknutá. Vonku sa rapídne začalo zhoršovať počasie. Tomáš si to nevšímal a spokojne zaspal. Zhruba o pol noci sa v dome strhol strašný rámus. Ten vytrhol zo spánku najskôr Martina. Myslel si, že ho Tomáš chce vystrašiť, a preto povedal: Tomáš, prestaň, chcem spať. Čože? ozval sa z tmy Tomášov ospalý hlas. V tej chvíli si obaja chlapci uvedomili, že sa tu deje niečo nezvyčajné. Vstali a začali hľadať zdroj hluku. Keď prišli na chodbu, hluk zrazu prestal. To spravilo vec ešte tajomnejšou a Tomáš začínal mať pocit, že za to môže tá tajomná skriňa. Tomáš si navyše spomenul na prudké zhoršenie počasia v okamihu, keď sa pokúsil otvoriť skriňu. Začínal mať pocit, že to nemalo nič spoločné s počasím. Martinovi však nič nepovedal. Chlapci v tú noc už nespali a premýšľali, čo mal znamenať ten rámus. Rozhodli sa, že sa pokúsia nájsť odpoveď na svoju otázku o knihách, ktoré tam našli. Ráno však boli opäť sklamaní, knihy, od ktorých si v noci toľko sľubovali, boli prevažne v latinčine. Aj napriek tomu ich prezreli a dúfali, že nájdu aspoň niečo, čo im pomôže včerajšiu záhadu rozlúštiť. Tomáš nakoniec v jednej knihe našiel vyobrazený rovnaký symbol ako na skrini. Pod ním bolo napísané: Malum letalis. Pod tým bol aj preklad: Smrteľné zlo. Tomáš sa zľakol a knihu zavrel. Bál sa toho, čo je v skrini. Teraz už nepochyboval o tom, že za včerajším hlukom stojí práve skriňa. Večer sa Martin vrátil domov, bál sa stráviť v dome ešte ďalšiu noc. Tomáš bol zvedavý, či sa hluk bude večer opakovať, preto zostal v dome ešte jednu noc. Hluk sa nielenže zopakoval, ale bol oveľa silnejší než minulú noc. Tomáš sa zľakol. Bol presvedčený, že to, čo sa v skrini nachádza, sa snaží dostať von. Rozhodol sa teda skrine zbaviť. Nasledujúci deň nahovoril Martina, aby skriňu hodili do jazera, ktoré sa nachádzalo blízko lesa. Martin súhlasil. Skriňu naozaj vyhodili do jazera. Večer sa Tomáš vrátil do domu, aby zistil, či sa niečo zmenilo. V noci sa už hluk nezopakoval. Hrôza ukrytá v skrini bezpečne odpočívala na dne jazera. Tomáš Martinovi však nikdy nepovedal, prečo sa rozhodol skrine zbaviť. Peter Tkáč, IX. A Upravila: Mgr. A. Karčová

35 Pre mamičku Táto básnička je len pre teba, mamička. Z lásky ti ju dávam, celé svoje srdce do nej vkladám. Keď som sama v kúte stála, ruku si mi podala a povedala, že vždy budeš pri mne stáť, že sa nikdy ničoho nemusím báť. Ty si môj anjel strážny, čo pred zlom ma verne stráži, vo dne v noci nado mnou bdieš, iba ty, mamička, to dokážeš. A teraz túto báseň píšem, ktorou ti lásku prejaviť chcem. Mamke, drahej mamičke, vijem kytku veršov v tejto básničke. B. Lukáčová, D. Palková, VIII. A Upravila: PaedDr. P. Kurucová Mamičke Mamička moja, veľmi ťa milujem, z veľkej lásky k tebe srdiečko ti darujem. Je to srdce plné lásky k tebe, mamička, plameň, čo v ňom horí, teplom ma napĺňa, že si tá pravá, len a len moja mamička. Mama moja zlatá, tebe patrí moja vďaka, môj úsmev na tvári i najkrajšie kvety v chotári. Mamička, mám ťa rada! Michaela Lacová, VIII.A Upravila: PaedDr. P. Kurucová Matkina náruč Či padá dážď, či vetrík veje, či sneží, či slniečko sa smeje, teplá náruč matky sa ti otvára. Hniezdo lásky s ochrannými krídlami ti môže poskytnúť len milujúca mama. Kto ju stratí, škoda večná! Tá matkina náruč - túžba detská, nekonečná. Drahá, dobrá, milá mama! Teplo duše z teba sála. Keď v objatí ti dieťa usne, tvoja náruč sladký sníček privodí. Na tváričke sa zjaví úsmev, čo sa zrodí z istoty a pohody. Michaela Metiľová, VI.C Upravila: Mgr. V. Hudáková Matka a dieťa Keď sa dieťa narodí, každému je na obdiv. Plačom víta nový svet, ten nežný ružový kvet. Nôžky malé, rúčky krehké, ústa sladké, vlásky hebké. Je čistučké, voňavé, roztomilé, no bezbranné. Len v matkinom náručí cíti sa ono v bezpečí. Pri dotyku jej nežnej dlane ono rastie, rastie,... Dieťa, to je veľké šťastie! Martin Roman, VI.A Upravila: Mgr. V. Hudáková

36 Chuť bryndzových halušiek Je čas obeda. Sedíme za stolom a pred nami sú plné taniere bryndzových halušiek. Nám však akosi nechutia. Sme presýtení sladkosťami. Vtom vojde do kuchyne babka. Keď uvidí, ako ohŕňame nosmi nad plnými taniermi, vyriekne tieto slová: Ej, deti, deti, pohŕdate božím darom, lebo neviete, čo je hlad. Keď si pomyslím, koľkokrát som hladovala počas vojny... Čo by som bola dala vtedy za kôrku chleba... Keď videla, že sme spozorneli, prisadla k stolu a pokračovala v rozprávaní. Písal sa rok Kým prišiel máj, bolo treba prežiť treskúcu zimu. Navyše zúrila vojna. Zovšadiaľ sa ozývala streľba, rachot guľometov, ohlušovali nás výbuchy granátov. Strach zo smrti prebýval v každom z nás. A sužovala nás i veľká bieda a hlad. Nuž, čože vy viete, čo je hlad!? Tu prerušila svoje rozprávanie, aby si utrela slzu, ktorá sa jej nevdojak skotúľala na líce. Doma nás bolo osem detí, pokračovala babka a zjavne bola v čudnom rozpoložení, lebo sklopila zrak a vyronila ďalších pár sĺz, ktoré vzápätí zotrela trasľavou rukou. Po chvíľke pokračovala: Každé z ôsmich detí bolo treba nasýtiť. Zásoby sa rýchlo minuli a prišli dni, keď nebolo čo vložiť do úst. Večer sme líhali s prázdnymi žalúdkami. Neraz nás uspal plač od hladu. Z babkinho rozprávania nás na okamih vytrhol pohľad na Kristiána, ktorý nenápadne prehĺtal prvé sústo bryndzových halušiek. Nik mu nedal najavo, že si ho všímame. Iba babke sa podarilo uškrnúť, no chlapec nič nespozoroval, pokojne jedol ďalej. Babka sa nadýchla, vstala od stola, doniesla pohár minerálky a položila ho pred Kristiána, aby mal čím zapiť. Otec sa nemohol dlho dívať na našu biedu, a hoci bol chorľavý, rozhodol sa ísť pýtať prácu k bohatému bezdetnému gazdovi. Chcel aspoň dačo doniesť deťom do úst, dodala. A doniesol? vytryskla otázka z plných Kristiánových úst. Nedoniesol. Babku premohol akýsi zvláštny pocit, reč sa jej zasekla a prehovorila až potom, keď prehltla čosi ako kus jablka. Bola to bolestná spomienka! Pred večerom sme postávali pri okne a netrpezlivo sme čakali na otca, kedy príde aj s výslužkou jedla. No namiesto otca zaklopal na okno nášho domu strýko Ján. Potichu niečo pošepol mame, aby sme to my deti nepočuli. Mamka mocne zvrieskla a nám bolo jasné, že otcovi sa niečo stalo. Žiaľ, bola to pravda! Otca zasiahla fašistická guľka. Rovno do hrude. Nehybne ležiaceho v kaluži krvi ho na poľnej ceste, ktorá viedla do dediny, našiel gazda, od ktorého sa vracal zo služby. Ten privolal pomoc, no... Všakže dedko nezomrel!? vyletelo z Kristiána. Nie, nezomrel! Ibaže bol ťažko ranený. Báli sme sa o jeho život. V kuchyni zavládlo hrobové ticho. Rozmýšľali sme o veciach, ktoré nám po dávkach s príchuťou histórie servírovala babka. Bolo to niečo, čo nás zasiahlo hlboko do srdca a my sme chceli počúvať a počúvať. Nuž krušné časy nastali až potom, spomína babka po chvíli, starý otec ležal v posteli a výslužka od gazdu nezahnala biedu ďaleko. Našťastie našli sa dobrí ľudia, čo pomohli, keď videli osmoro hladujúcich detí a dokaličeného otca v dome. Babka sa odmlčala. Oči sa jej zarosili slzami a my sme sa mlčky pustili do jedenia. Bryndzové halušky mali zvláštnu chuť. Zuzana Šteffeková, IX. B Upravila: Mgr. V. Hudáková

37 Sen môjho dedka Na pochôdzke po tej hore vojnovej kráčam popri dedkovi. A je mi hej! Starký sa zastaví. Ťažko sa mu dýcha. Sadne do trávy vedľa šípového kríka. Mrzkú nohu vystrie pred seba. Kalika. Kus živého pomníka. Zaševelí lístie, rozvoniava krík, zatrilkujú vtáky... Pieta jak sa patrí. A starec v duchu zaspomína. Na dni strachu, nočné mory, na granáty, pušky, delá... Na mŕtvoly, čo kedysi rozosiate boli v lone tejto hory. A ja - dieťa šťasteny, šantím, stváram besy. Som v nálade bláznivej. Milujem tie háje, lesy. Milujem život na zemi. Na čo dedko myslí, o čom asi sníva? Moja detská duša sotva jeho bôle vníma. Povedz, dedko, o čom snívaš? Čo predo mnou v mysli skrývaš? Tu mocná ruka osemdesiatnika mojich vlasov jemne sa dotýka, privinie ma k svojej hrudi a zašepce: Snívam o mieri pre všetkých ľudí. Katarína Repková, IX.C Upravila: Mgr. V. Hudáková Mesto hrôzy... Netúž ľudstvu ublížiť Svet je plný detských hier, pokojného žitia, iskier v očiach detí, radosti z bytia. Ty to tak necítiš? Nechce sa ti žiť? Nepomýšľaj na záhubu, na zbraň, na zánik... Netúž ľudstvu ublížiť! Nasadni s nami na spoločnú loď, kormidlo života pevne chyť a v ústrety šťastiu plaviť sa poď! Veronika Sivá, IX. C Upravila: Mgr. V. Hudáková Ostnaté drôty, smrtiace návnady pre chtivých slobody. Svetlo hynúce za stenami väzníc, volajúce do večnosti. Vánok kvíliaci smutnú pieseň ponad múry ciel, ponad hroby. Iskričky hasnúce v očiach detí od krutej zbesilosti. Export, deportácie, vozne plné vysilených ľudských tiel. Nevládne telá Židov čakajúce v radoch na ortieľ. Čísla na telách väzňov proti dôstojnosti človeka. Ilúzia o slobode v plynových komorách zanarieka. Mŕtve telá v masových hroboch spočívajú, krutý príbeh o fašizme nám mladým odkrývajú. OSVIENČIM, postavme ti v srdciach kríž! Človek človeku viac neublíž! Anna Bačovčinová, IX. B Upravila: Mgr. V. Hudáková

38 Literárna príloha časopisu Vydanie: /2007 Vydáva: ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom Zostavila: Mgr. Valéria Hudáková Grafická úprava: Mgr. Ján Andrejčík Jazyková úprava: Mgr. Valéria Hudáková Prispievatelia: Žiaci II. stupňa ZŠ

39 Z HISTÓRIE EURÓPSKEJ ÚNIE Európska únia je medzinárodné spoločenstvo, ktoré od posledného rozšírenia 1. januára 2007 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 496 miliónov obyvateľov. Prvý raz bola myšlienka integrácie v Európe sformulovaná v deklarácii Roberta Schumana, v ktorej žiadal vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Toto spoločenstvo bolo vytvorené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktorá bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži. 25. marca 2007 sme si pripomenuli 50. výročie podpísania Rímskych zmlúv. V roku 1957 sa v Ríme stretli ministri zahraničia šiestich štátov a podpísali Zmluvu o Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (Euratom) a Zmluvu o Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS). Obe zmluvy začali platiť od 1. januára Postupne sa z EHS, Euratom a ESUO vyvinula súčasná Európska únia, ktorej právne základy boli položené Maastrichtskou zmluvou v roku Maastricht je považovaný za kolísku Európskej únie, ktorá sa vyznačuje spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, spoločnou vnútornou bezpečnosťou a zákonmi. Európska únia je slobodná a demokratická, pretože jej členmi môžu byť len slobodné a demokratické štáty. Európsku úniu charakterizujú štyri základné slobody, ktoré sa vzťahujú na všetkých občanov Únie: voľný pohyb tovaru voľný pohyb osôb voľný pohyb kapitálu voľný pohyb služieb Európsku úniu identifikujú tieto symboly: Zástava používa sa od roku 1986 po prijatí Európskou radou. Skladá sa z kruhu dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí. Hymna je ňou Óda na radosť z Beethovenovej Deviatej symfónie. Deň Európy 9. máj, ktorý pripomína vyhlásenie Roberta Schumana z roku 1950, v ktorom prezentoval svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy, nevyhnutnej na udržanie mierových vzťahov. 1. januára 2002 sa začalo praktické každodenné používanie spoločnej meny Euro. Podobu eurobankoviek navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie klasicizmus, románsky štýl, gotika, renesancia, barok a rokoko, vek ocele a skla a moderná architektúra dvadsiateho storočia. Eurobankovky sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur.

40 Euromince majú spoločnú európsku prednú a národnú zadnú stranu. Mince sa od seba odlišujú veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Razia sa v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5,10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá. Používanie jednej meny uľahčuje podnikanie, cestovanie a nakupovanie na celom území EÚ bez toho, aby bolo potrebné meniť si jednu menu za druhú. Ľudia v Európskej únii hovoria mnohými jazykmi, pričom platí základné pravidlo, že každý má právo na svoj národný jazyk. Najviac občanov EÚ má rodný jazyk nemčinu 90 miliónov, angličtinu 64 miliónov, francúzštinu a taliančinu 60 miliónov. Príklady toho, ako sa povie dobré ráno alebo ahoj v niektorých európskych jazykoch: po dánsky Godmorgen po holandsky Goedemorgen po anglicky Good morning po nemecky Guten Morgen po španielsky Buenos días po poľsky Dzień dobry po slovinsky Dobro jutro po taliansky Buongiorno po grécky Kalimera po fínsky Hyvää huomenta po maďarsky Jó reggelt po litovsky Labas rytas po maltsky L-Ghodwa t-tajba Spracovala Mgr. M. Džupinková

41 VTIPY Visia dva leňochody na strome. Visia deň, dva, tri, štyri, keď vtom sa jeden pohne a ten druhý mu povie: Ty si nejaký nervózny... Pepíček je skúšaný pri tabuli a pani učiteľka sa ho pýta: Pepíčku, ako hovoríme vtákom, ktorí odlietajú na zimu? Pepíček odpovie: DO VIDENIA! Kde iní končia, my začíname! Hnilobné procesy A Zn.: Dvaja lovci na severe zbadajú bieleho medveďa. Jeden z nich si začne okamžite obúvať tretry. Ten druhý sa mu smeje a vraví: Na čo tie tretry? Aj tak je rýchlejší. Druhý na to: Mne stačí, ak budem rýchlejší ako ty. O polnoci zvoní u Novákových zvonček. Kto je? Sused. A čo chcete, človeče, tak neskoro v noci? Máte cesnak? Nemáme! Asi o pol hodinu zvoní zvonček znovu. Kto je?! Sused. A čo stále chcete?! Nič, nesiem vám cesnak. Príde žena k doktorovi. Tak čo je vám? Pán doktor, ja mám taký problém. Mňa si nikto nevšíma. Ďalší prosím, odpovie doktor. Išli dve paradajky cez cestu a tu zrazu jednu paradajku prešlo auto. Tá druhá hovorí: Poď, ty kečup! Ktosi sa ozve v telefóne: Vy ste si objednali budenie telefónom na 6:30? Rozospatý hlas odpovedá:

42 Eeeeech...áno... Tak šup, švihom von z postele, je pol deviatej! Požičaj mi ponožky, moje sa zlomili. Tak si ich vezmi, stoja tamto v kúte. Ocko a Ferko sa pozerajú von oknom a Ferko sa pýta ocka: Ocko, myslíš, že je na tej hviezde život? A ocko mu odpovie: Jasné, že áno, veď vidíš, že sa na nej svieti. Je február, vonku padá sneh a mrzne. Otec zavolá na svoje tri deti:,,tak a teraz všetci do plaviek a von!!!!!!!! Mám tu ešte pol balenia kvapiek proti kašľu. Bude škoda, keď sa pokazia. Mama umýva dlážku a Jožko sa díva na telku. Mama hovorí: Jožko, zdvihni, prosím ťa, nohy, aby som mohla umyť dlážku. A Jožko hovorí: Vidíš, mami, bezo mňa ani dlážku neutrieš. Traja chlapci sa hádajú, ktorý má najmenšieho dedka. Prvý hovorí: Môj dedko mi je po kolená. Druhý hovorí: Môj dedko mi je po členky. Tretí hovorí: Môj dedko je v nemocnici... A čo sa mu stalo? pýtajú sa prví dvaja. Tretí hovorí: Môj dedko spadol z rebríka, keď oberal jahody. Lukáško! Kúpila som ti novú učebnicu, ale nie že ju potrháš alebo pošpiníš! Neboj sa, mamička, ja sa tej učebnice ani nedotknem. Oci, v škole sa mi smejú, že mám veľké zuby. Kdeže, nemáš veľké zuby, ale prosím ťa, už nehovor, lebo nám zoderieš celé parkety. Jožko, už viac nechcem počuť, že sa bratom bijete! Dobre, mami, prosím ťa, zatvor dvere... s Zozbieral Mgr. J. Andrejčík

43 OČNÉ KLAMY Je ťažké uveriť, že vodorovná a zvislá prerušovaná čiara sú rovnako dlhé? Čo poviete, je tento štvorec zdeformovaný? Je táto šachovnica rovná? Zdajú sa vám tieto čiary, keď si odmyslíme šípky, absolútne rovné? Zozbieral Mgr. J. Andrejčík

44 ŠPORTOVINY Futbal V konkurencii dvadsiatich družstiev sa naši futbalisti ročníka umiestnili v okresnom finále na druhom mieste. Naše víťazstvá: ZŠ Pugačevova ZŠ Koškovce 8:2; ZŠ Pugačevova ZŠ sv. Cyrila a Metoda 4:1; ZŠ Pugačevova ZŠ SNP 3:2; ZŠ Pugačevova ZŠ Udavské 4:1. Najviac gólov našom družstve zaznamenal Matej Ducko (VI.A) 9 gólov. Najlepšími hráčmi nášho družstva boli: Ján Karabinčík (VI.B) a Matej Ducko (VI.A). Futbal Mgr. G. Lysý Majstrami okresu vo futbale starších žiakov žiaci 8. a 9. ročníka sa stali chlapci našej školy. Po víťazstve v obvodnom kole (ZŠ Udavské 5:4; Mríz 2 góly, Karabinčík 2, Boško 1; ZŠ Koškovce 1:1, Sivý 1) sa chlapci prebojovali do finále, v ktorom zdolali ZŠ Turcovce 3:1 (Boško 1, Almaši 1, Mríz 1; ZŠ Kamenica 5:2, Čubák 4, Mríz 1; ZŠ Laborecká 4:1, Čubák 4). Našu školu reprezentovali: Martin Almáši, Jakub Boško, Milan Čubák, Jozef Bicák (všetci VIII.C), Oliver Babari (VII.B), Tomáš Suško, Jakub Babin (VIII.B), Vlado Sivý (IX.C). Na fotografii chýbajú Milan Karabinčík a Daniel Mríz (IX.D). Mgr. G. Lysý

45 Úspešný aj naďalej Pavol Ducko, bývalý žiak našej školy i po odchode na Združenú strednú školu hotelových služieb, naďalej ostal verný športu a dosahuje výborné športové výsledky. Stal sa lídrom bežeckých dorasteneckých pretekov vo východoslovenskom regióne, kde dosiahol veľa pozoruhodných víťazstiev. Svojimi výkonmi sa prebojoval na Majstrovstvá Slovenska. Paľo, aj touto cestou Ti blahoželáme a držíme palce. Len tak ďalej! Mgr. G. Lysý Atletika Na Majstrovstvách okresu v atletike chlapcov, naši chlapci získali víťazstvo v štafete 4 x 60 m. O prvú priečku sa postarali P. Myšľan (IX.A), M. Čubák (VIII.C), J. Metiľ (IX.B) a P. Dunda (IX.C). Krásne 2. miesto v behu na 300 m vybojoval P. Myšľan (IX.A) a 3. miesto vo vrhu guľou zabezpečil M. Varichaj (IX.C). V súťaži družstiev naša škola skončila na druhom mieste. Najúspešnejším atlétom našej školy sa stal P. Myšľan, ktorý okrem víťazstva v štafete a druhého miesta v behu na 300 metrov skočil do výšky vynikajúcich 153 cm. Mgr. G. Lysý

46 AKO SA ZACHOVAŤ V NÚDZOVÝCH SITUÁCIÁCH Letné prázdniny vo vás zanechávajú určite mnoho pekných spomienok. Kedykoľvek sa však môžete dostať do nebezpečných situácií. Vtedy je dobré vedieť, ako sa treba zachovať. Predstavte si takúto situáciu: Hanka, Martin a Tomáš sa boli spolu kúpať a Tomáš sa chcel pred kamarátmi vytiahnuť, ako vie dobre plávať. Odrazu sa napil vody, začal okolo seba rozhadzovať rukami a volať o pomoc. Ako sa zachovať v takejto situácii? V nijakom prípade neplávame do blízkosti topiaceho sa. Každý topiaci sa má veľkú silu a môže ohroziť aj záchrancu. Privoláme pomoc. Ak je to možné, podáme alebo hodíme topiacemu sa nafukovačku, plávaciu vestu alebo koleso, o ktoré sa môže pevne zachytiť. Hodením tvrdého predmetu ho môžeme poraniť. Topiaceho sa môže vytiahnuť z vody len dospelý človek. Keď je opäť na pevnej zemi, záchranca nesmie vytláčať vodu z pľúc. Treba len vyčistiť ústnu dutinu a v prípade potreby začať s umelým dýchaním. Postihnutého treba položiť do stabilizovanej polohy, aby voda, ktorú prehltol, mohla sama odtekať. Ako riešiť nasledujúcu situáciu? Hanka sa celé popoludnie hrala na pláži a ani nezbadala, že jej slnko svieti na nezakrytú hlavu. A to ešte silnejšie, keď sa hrala s ostatnými vo vode. Má červenú a horúcu tvár, pravdepodobne dostala úpal. Bola príliš dlho na slnku. Pokožku má studenú a je jej na zvracanie. Ako Hanke pomôcť? Okamžite prenesieme Hanku do tieňa. Na hlavu jej dáme mokrú šatku a uložíme ju s podložením hlavy a hrudníka. Privoláme pomoc. Na ďalší deň sa Hanka nesmie vystavovať slnečnému žiareniu. Najlepšie je ostať v chládku. Dôležité telefónne čísla: Integrovaný záchranný systém 112 Záchranná zdravotná služba 155 Hasiči a dopravné nehody 150 Polícia 158 Pri poskytovaní pomoci nikdy neohrozte seba samých!!! Pripravila Mgr. M. Džupinková

47 Z dielne žiakov Mgr. Ľ. Hanákovej A. Demková, A. Žinčáková, M. Karasová, VII.B

48 M. Havrilková a D. Molokáčová, V.B P. Tichvoňová, VI.A M. Tkáčová a L. Polláková, VI.A

49