Poznámky k vývoju východnej časti Slovenského krasu

Size: px

Start display at page:

Download "Poznámky k vývoju východnej časti Slovenského krasu"

Edwina May
5 years ago
Views:

1 Poznámky k vývoju východnej časti Slovenského krasu Doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc. hochmuth@kosice.upjs.sk Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika, Jesenná 5, Košice, , Slovenská republika Úvod K napísaniu príspevku na túto tému som bol vedený snahou o rozvinutie diskusie na niektoré témy, ktoré sa ukázali byť v novšej dobe aktuálne, najmä v súvise s dokumentáciou podzemných krasových foriem v rokoch a prácami na grantovom projekte VEGA "Vývoj reliéfu na kontakte Slovenského krasu, Košickej kotliny a Volovských vrchov". Za východný okraj Slovenského krasu sa všeobecne považuje Jasovská planina. Pre úvahy o geomorfologickej pozícii je istým kritériom výskyt strednotriasových svetlých vápencov, ktoré zasahujú až po dolinu Bodvy v jej strednej časti medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou. Pri bližšom pohľade si môžeme všimnúť isté rozdiely medzi východným ohraničením a napríklad južným či severným. Východný okraj planiny nie je tvorený svahom, typickým pre ostatné planiny, ale skôr 2 stupňami - spočiatku (pomerne dosť rozčlenený ) východný okraj planiny klesá cca 200 m výškových na plošinové územie v blízkosti obce Debraď. Toto územie je sčasti pokryté štrkovou pliocénnou formáciou, z ktorej vystupujú mezozoické ostrovy. Najviac je ich na východnom okraji tejto zvláštnej plošiny, ktorý podtína rieka Bodva a vytvára tu zvláštnu krajinu izolovaných bralných výstupov so špecifickými krasovými formami. V geomorfologickom členení (Mazúr - Lukniš) dostalo toto (prechodné?) územie spolu so severnejšie ležiacimi nekrasovými územiami názov "Medzevská pahorkatina" ako súčasť Košickej kotliny. Tektonika Geologické útvary Jasovskej planiny sú dnes považované za súčasť dvoch základných štruktúr (MAHEĽ M., 1986, MELLLO.a kol.1998). 1. Gemerikum - budované metamorfovanými a vyvrelými horninami paleozoika a jeho mezozoický obal - meliatskú sériu 2. Silicikum, (silický príkrov), budovaný mezozikom, najmä str. triasom, na území Jasovskej planiny sú zastúpené jeho 2 jednotky: a) Hačavsko - Jasovská, budujúca severnú časť planiny, s výstupmi meliatskej série na sev. okraji b) Silicko - Turnianska, budujúca južnú časť planiny. Jednotky sú od seba oddelené prešmykovou líniou, ktorá prechádza dolinou Miglinc a výrazne sa prejavuje v reliéfe. Litológia a stratigrafia Svetlé vápence tzv. "wettersteinskeho typu" budujú podstatnú časť územia. Na okrajoch sa prejavuje podstatne pestrejšia geologická stavba. Staršie súvrstvia nachádzame v doline Miglinc, mladšie na južnom okraji, kde zasahujú z Košickej kotliny sedimenty neogénu. Spodnotriasové tzv. "werfénske vrstvy" na rozhraní hačavsko-jasovskej a silicko-turnianskej jednotky sa prejavujú výstupom pestrých bridlíc, pieskovcov a slienitých vápencov. Tvorí dno i svahy doliny Miglinc počnúc a tiahne sa až na miesto, kde sa dolina na povrchu planiny vytráca. Spodnotriasové vrstvy tvoria výraznú hydrologickú bariéru, spôsobujúcu samostatné podzemné odvodňovanie južnej časti planiny. Stredný trias naväzuje kontinuláne na spodnotriasové súvrstvie. Začína tmavými vápencami, označovanými ako "guttensteinské" (hydasp). Podstatnú časť strednotriasových vápencov južnej časti Jasovskej planiny tvoria svetlé vápence, pričom sa tu jedná o niekoľko súvrství, ktoré neboli zvlášť rozlíšené. Z toho dôvodu boli mapovanú spolu svetlé vápence vrchného 43

2 anisu spolu s tzv. "wettersteinskými" vápencami ladinu, od ktorých sa litologicky takmer nelíšia. Takáto fácia (svetlé vápence s červenými žilkami) zasahuje zrejme až do vrchného triasu. Na južnom svahu planiny pri vchode jaskyne Skalistý potok sa nachádzajú fosílie gastropód, megalodontov. V doline Miglinc máme zachovaný i výstup vrchného triasu a dokonca i jury (Andrusová - Kolárová 1960). V okolí Drienovca až po Moldavu nad Bodvou vystupuje zaujímavé súvrstvie zlepencov, ktoré obsahuje okruhliaky prevažne triasových a liasových vápencov a dolomitov. Existuje tu i bauxitové zrudnenie. Matějka (1958) kladie toto súvrstvie do vrchnej kriedy. Na juhu klesajú svahy Jasovskej planiny do Košickej kotliny, ktorá je vyplnená neogénnymi sedimentami. Pliocénne sedimenty dolina Turne, obsahujú prevažne íly, piesčité íly, piesky a štrky. Na povrch nikde na študovanom území nevystupujú, sú prekryté náplavmi kvartéru. Zaujímavosťou je výskyt sladkovodných vápencov západne od Drienovca na úpätí planiny. Nemožno vylúčiť, že ide o bývalé travertíny, vzniklé v okolí bývalých prameňov. Pokrovné kvartérne útvary na južnom úpätí sú tvorené balvanitými sutinami (gravitačného pôvodu). V depresiách, závrtoch a suchých dolinkách na planine sa nachádzajú väčšie mocnosti fosílnych pôd typu terra rosa a terra fusca. Náplavový kužeľ Hájskeho potoka obsahuje popri vápencoch i metamorfované horniny Slovenského rudohoria. Mocnosť kužeľa je iba 5-10 m, hlbšie nachádzame vápence a nie predpokladaný neogén, o čom svedčia výsledky vrtov realizovaných v r IGHP Žilina. V Hájskej doline sa tiež vyskytujú travertíny a penovce, dodnes aktívne sa tvoriace v okolí prameňov. Mocnosť travertínov miestami dosahuje i 30 m a viaže sa na nich sekundárne skrasovatenie. Reliéf Južné ohraničenie planiny sa tiahne po jej úpätnici oproti dnu Košickej kotliny (Košická rovina). Severné ohraničenie planiny je približne totožné s rozšírením mezozoika, resp. jeho ohraničením v Šugovskej doline vzhľadom na paleozokum (perm a i.) Slovenského rudohoria. Od západnejších častí Slovenského krasu je Jasovská planina výrazne oddelená Hájskou dolinou. Dolina Miglinc sa viaže na tektonický styk silicko-turnianskej a hačavsko-jasovskej jednotky, výrazne oddeľuje od Jasovskej planiny jej južnú časť. Relatívna výška povrchu planiny nad dnom Košickej kotliny resp. dnom Hájskej doliny je m. Východné ohraničenie je problematickejšie. Tiahne sa približne v svahu doliny potoka Drienovec, cez Debraď k Jasovu, takže výrazný terénny stupeň (snáď pediment?) v okolí Debrade a Moldavy nad Bodvou je už začlenený do Košickej kotliny, resp. jej časti Medzevská pahorkatina. Svahy Hájskej kotliny sú pritom najstrmšie, priemerne Miernejšie sú svahy južné, zvažujúce sa do Košickej kotliny - priemerne Povrch planiny tiež nie je úplne rovný, ale vykazuje pomerne značný úklon k juhu - od 3 do 6 0 v strednej časti, miestami až 9 0. Z hľadiska foriem povrchového krasu môžeme považovať za relatívne samostatné časti južnej časti planiny: 1.povrch planiny a. nerozčlenený v západnejšej časti b. rozčlenený vo východnejšej časti 2.svahy Hájskej doliny, 3.svahy do Košickej kotliny, 4.svahy doliny Miglinc, 5.svahy do Šugovskej doliny, 6.povrch Medzevskej pahorkatiny, 7.svah doliny Bodvy Podrobnejšie som morfologické pomery rozobral v práci z r. 1994, dávnejšie sa komplexne problematikou aj tohto územia zaoberal Drdoš J. (1967). 44

3 Prehľad názorov na vývoj planín Slovenského krasu Planiny Slovenského krasu predstavujú morfogenetický fenomén, ktorý svojou morfológiou odlišnou od ostatných slovenských pohorí, zaujal mnohých geomorfológov (LUKNIŠ M. 1964, MAZÚR et al. 1971). Zásadnejšie stanovisko k ich genéze zaujal na príklade Silickej planiny JAKÁL J. (1975). Uvedení autori v súhlase s inými, aj maďarskými (JAKUCS L.1967) prepokladajú, že planiny tvorili pôvodne jednotný zarovnaný povrch, ktorý sa vyvinul ako pediment Slovenského rudohoria a období relatívneho tektonického kľudu v panóne. Zjednodušene sa tu hovorí o "stredohorskej rovni", ktorá bola v rôznych podobách vyvinutá i severnejšie a kde dnes sú z nej zachované podstatne menšie zbytky, ako v Slovenskom krase či v Revúckej vrchovine (HOCHMUTH Z.1996). JAKÁL J.(1975 str.114) doslovne uvádza že "po tomto povrchu pretekali toky len vo veľmi plytkých dolinách". Ak tomu tak bolo, potom je možné prepokladať, že v ich blízkosti došlo aj k vzniku fluviokrasových foriem - jaskýň riečneho typu, ktoré aspoň na svojich stabilnejších úsekoch mali vytvárať jaskynné úrovne. Je samozrejme otázkou, či vo vyšších častiach územia, ktoré úplne nepodľahli planačným procesom, sa nemohli zachovať pozostatky ešte starších fáz krasovatenia Po ukončení stabilného obdobia, počas rhodanskej tektonickej fázy, kedy erózna báza poklesla sa obnovili sa procesy hĺbkovej erózie i krasovatenia v iných podmienkach. Je otázkou, či už vtedy existovali generálne smery či plytké doliny na mieste dnešných kaňonov Slanej, Štítnika a či Zádielskej a Hájskej doliny, alebo sa toky, už vtedy tečúce zo severu na juh pretekali po planinách v dnes neurčených polohách. Jakál predpokladá, že tu šlo o 2 fázy, najprv miernejší zdvih, potom výraznejší a naklonenie územia na juh. Obnovilo (?) sa hĺbkové krasovatenie a došlo k vzniku rozľahlých závrtov a priepastí. Vytvorili sa kaňony, Slanej, Štítnika. a snáď aj Blatnice a Hájskeho potoka, ktorými sa rozčlenil pôvodne jednotný povrch planiny a na mieste elevácií a výstupu menej odolných hornín sa rozšírili kotliny Rimavská, Rožňavská, dolina Čremošnej a Turne. Predpokladá vznik okrajových tektonických poljí (Ardovo) a podobne tiež na východnom okraji územia (snáď v okolí Turne). Jakál predpokladá, že na konci tohto obdobia došlo k vzniku horizontálnych jaskynných systémov (ktoré sú dnes vyplnené po poklese pod dnešnú (piezometrickú úroveň). V ponte (neskôr prehodnotené) došlo k zaštrkovaniu kotlín, ale aj kaňonov Poltárskou štrkovou formáciou (viac ako 100 m v doline Slanej) a tiež i na východnom okraji územia došlo k vytvoreniu štrkových pokrovov. Vo vrchnom pliocéne predpokladá v súvise s planačnými procesmi v ostatných častiach Karpát. Že sa na väčšine územia plošny "poriečnej rovne" nezachovali, vysvetľuje "konzervačnými schopnosťami" vápencov. Poriečnu roveň uvádza iba z doliny Čremošnej a záveru Turnianskej kotliny. V kvartéri predpokladá výzdvih východnejšej časti územia, o čom svedčia kaňony Zádielskej doliny a Hájskej doliny, centrálna časť poklesávala. Hovorí tiež o riečnych úrovniach. Vývoj krasu v predkvartérnom období V oblasti Slovenského krasu, kde je dobre zachovaný pôvodný stredohorský povrch na jednotlivých planinách, nachádzame v relatívnej hĺbke 50-70m pod povrchom niektorých planín pomerne rozsiahle sieňovité priestory vytvorené vodnými tokmi zrejme podstatne väčšej vodnatosti, ako dnešné nimi pretekajúce. Existenciu týchto priestorov je možné vysvetliť si činnosťou ponorných alogénnych tokov, viažucich sa na eróznu bázu ležiacu plytko pod povrchom a teda v reliéfe, ktorý nebol tak diferencovaný a kde neboli také veľké výškové rozdiely, ako dnes. Pravdepodobne to ale nebolo v čase vytvorenia zarovnaného povrchu. Je najpravdepodobnejšie, že k vytvoreniu relatívne plytkých povrchových tokov došlo v prvej fáze rozrušovania pôvodného pedimentu, keď ešte neboli jednoznačne dané priebehy dnešných priečnych dolín, ktoré dnes územie rozčleňujú. Išlo tu snáď o súčasť "popanónskeho vývoja" (JAKÁL J.,1975), resp. jeho prvú, relatívne nevýraznú fázu, kedy zahĺbenie tokov nebolo až také výrazné, ako neskôr. 45

4 Nálezy významnejších polôh prípadných riečnych štrkov z týchto jaskynných lokalít dodnes nepoznáme, avšak zaujímavá je prítomnosť ťažkých minerálov (magnetit a i.) na viacerých lokalitách, ktorá svedčí o prítomnosti akumulácií pochádzajúcich zo Slovenského rudohoria. Pociťujeme potrebu systematickejšieho výskumu sedimentov, zabezpečiť zistenie absolútneho veku sintrov, petrografickú analýzu štrkov a tiež podrobnejší výskum frakcie ťažkých minerálov v náplavoch vyššie ležiacich jaskýň. Okruhy problémov V novšom období sa objavilo niekoľko faktov, ktoré trocha narúšajú uvedenú jasnú koncepciu: 1. V oblasti Slovenského raja (Stratenská vrchoviny) už M.Lukniš (1945) uvažuje o možnosti, že tieto "planiny" (napr.geravy) sú staršie a sú iba exhumované spod paleogénu. V poslednom obrdobí Tulis a Novotný o tom našli celkom konkrétne dôkazy (jaskyňa vyplnená paleogénnymi usadeninami "in situ"). Ak by sa táto hypotéza všeobecne prijala, potom panónsky vek "pedimentu Slovenského rudohoria " by bol do značnej miery spochybnený. Pochybnosti prinášajú tiež nálezy vrchokriedových fosílií z krasových dutín v Gombaseku. Opatrne o exkumácii hovorí tiež Lacika (1994). 2. V tejto súvislosti s naskytajú otázky s vekom kaňonov a vnútrohorských kotlinek Vznikli skutočne až v rhodanskej fáze, nie sú staršie? Nenachádzame v nich žiadne "odpočinky" či zmeny sklonu. Tiež hrany planín sú neobyčajne ostré! 3. Čo s podstredohoskou rovňou? Ak by mala vznikať skutočne neskôr ako stredohorská, malo by to byť v kaňonoch viditeľné, tak ako nikde inde! Zjavne tomu však tak nie je. Naprotitomu nachádzame na okrajoch (v Maďarsku, na Jasovskej planine) iný typ povrchu planiny, ktorý som označil ako "rozčlenený povrch". tento by mohol predstavovať výsledok "proti smeru tokov ) sa šíriacej "spätnej" erózie" 4. V západnejších častiach Slovenského krasu sa nachádza dostatok závrtov, často v takmer absolútne rozčleňujúcich povrch planín. Východná časť Zádielska a Jasovská planina) má závrtov minimum. Upozorňujem tiež na skutočnosť, že závrtov je málo na planinách Slovenského raja i Muránskej planiny. 5. V rozsiahlych lomoch (Gombasek, Včeláre, Drienovec) môžeme dobre sledovať pri postupujúcej ťažbe prierezy masívom. Prokladmované "hĺbkové krasovatenie" tam nikde nevidieť(!). Lomy často obnažujú prierezy závrtov, pod nimi sa žiadne priepasti a rozsiahlejšie priestory nenachádzajú a tiež prakticky nedošlo n narazeniu na významnejší horizontálny systém. 6. Výsledky mimoriadne intenzívneho speleologického prieskumu na viac ako 40 rokov na planinách Slovenského krasu sú slabé. Napr. na Plešiveckej planine je evidovanýcn viac ako 200 jaskýň a priepastí, avšak iba niekoľko z nich presahuje magickú hranicu 100m. Podobná je situácia i na Silickej planine, kde preskúmané priepasti nedosahujú ani do polovice relatívneho prevýšenia. Nájdené svahové jaskyne nehovoria nič o nejakom etapovitom zarezávaní v ka ňonoch Slanej, Štítnika (napodiv sú v neďalekom prielome Muráňa pri Meliate, tu si však treba všimnúť jeho meandrujúci priebeh - iste to nie je náhoda) 7. Za zmienku stojí kde jaskyne nájdené boli. Nie je to v centrálnych častiach planín, ale na ich okrajoch. Pozoruhodná je genetická rôznorodosť jaskýň. a. existencia Domice a Baradly asi položí viac otáznikov. Mohutné priestory sa nezdajú byť vytvorené dnešnými tokmi, aj keď Bella P. má o tom pochybnosti. b. Spravidla po intenzívnom sondovaní na mieste vyvieračiek boli objavené mladé, vodou pretekajúce jaskyne (Čierna - Gombasecká jaskyňa, Buzgó - Krásnohorská, Eveteš- Hrušovská, Vápenná jaskyňa, Zúgó - Kunova Teplica, Brzotínska jaskyňa a i. Je veľmi poravdepodobné, že jav je obecný a že podobné jaskyne sú i za inými vyvieračkami (Pistrang, Biela). Táto kategória do istej miery vyhovuje Jakálovej koncepcii, jaskyne napospol končia sifónmi a kolorimetrické merania svedčia o hlbšej a náročnejšej cirkulácii. 46

5 c. Jaskyňa Skalistého potoka a obdobná Kunej priepasti predstavujú 2 odlišné fenomény: Skalistý potok sa tiahne viac ako 2 km na úpätnom zlome Jasovskej planiny, (nemôžu byť tieto zlomy aj inde a svahy sú tektonické?) d. Stúpajúca vetva Skalistéhho potoka a Kunej priepasti s podzemnými fenoménmi známymi z Álp a severného Slovenska (priepasti s vodopádmi, meandre, marmity) paralelne so svahom, naznačuje, že i v ostatných planinách môže práve toto byť prevažujúcim modelom odvodňovania e. Úplne samostatným fenoménom sú rozsiahle labyrintovité jaskyne Jasovská a Moldavská (každá dl. viac ako 3 k na ploche niekoľko ha). Určite nepredstavujú vzorový model odvodňovania ale prejav stagnácie a pomalej cirkulácie v špecifických podmienkach. 8. Zaujme tiež dnešná topografia toku Bodvy. Jej široký oblúk obteká práve Východný okraj Slovenského krasu a navádza k niektorým úvahám. a. Je isté, že Zádielsku dolinu vytvoril potok Blatnica v dnešnom povodí? Podobne aj Hájsku dolinu? Nemohla to byť predchodkyňa horného toku Bodvy, ktorá mala podstatne viac vody? b. Západo - východný smer horného toku Bodvy v smere tektonických štruktúr neskôr mohol "odrezať" jej prítoky od toku na juh a práve to môže byť príčina slabšej hĺbkovej erózie vo východnej časti úzenia. c. Dnešná plytká dolina Drienovca mohla byť pôvodne vytvorená Bodvou, alebo možno aj nejakým iným potokom stekajúcim z centrálneho hrebeňa Rudohoria ešte pred vytvorením priečnej doliny Bodvy. Táto hypotéza by sa mala dať snáď petrograficky v štrkoch dokázať. d. Dnešná asymetria doliny Bodvy v strednej časti a podtínanie Medzevskej pakorkatiny môže mať viacero príčin: - jej posunutie vplyvom tektoniky - predpokladá sa tu S-J zlom - zatlačenie náplavovými kužeľmi (prevdepodobnejšie) v tom prípade by však bolo potrebné vysvetliť, prečo predtým sa zatláčanie neprejavovalo a prečo sa nevyvinul klasický terasový systém vo väčšom rozsahu. Literatúra BARABAS, D. (1995): Interakcia povrchových a podzemných vôd v povodí Bodvy a jej vplyv na využívanie vodohospodárskeho potenciálu povodia. Zborník Reliéf a integrovaný výskum krajiny, Prešov, s CÍLEK, V. (2000): Mineralogické výzkumy v Moldavské jeskyni a Mniší díře ve Slovenském krasu. Spravodaj SSS, 31,4, s.8-10 ČINČURA, J. (1973): Weathering crusts on the carbonatic rocs of the Western Carpathians and their relation to climate and relief.(kôry zvetrávania na karbonatických horninách západných Karpát a ich vzťah ku klíme a reliéfu). Slovenský kras XI, Martin, s DROPPA, A. (1971): Vzťah horizontálnych chodieb v Jasovskej jaskyni k terasám Bodvy. Problémy geografického výskumu, SAV Bratislava, s DRDOŠ, J. (1967): Typizácia krajiny vo východnej časti Slovenského krasu a v priľahlej časti Košickej kotliny. Biologické práce, Bratislava. HIMMEL, J. (1963): Jeskyně a vyvěračky východní části Jasovské planiny v Jihoslovenském krasu. Kras v Československu 2, Brno 1963, HOCHMUTH, Z. (1995): Podzemné krasové javy a ich vzťah k odvodňovaniu južnej časti Jasovskej planiny. Zborník PdF UPJŠ, Prírodné vedy 26, s JAKÁL, J. (1975): Kras Silickej planiny. Martin 1975, 145s JAKÁL, J. (1993): Karst Geomorfology of Slovakia. Geographia Slovaca 4. 38s. JAKUCS, L. (1960): Az Aggeteleki barlangok genetikája a komplex forrásvizsagálatok tökrébe. Karst - és barlangkutatás, Budapest KLADIVA, E., HOCHMUTH, Z., THURÓCZY, J. (1999): Modavská jaskyňa. Spravodaj SSS č. 1, Prešov, str

6 LACIKA, J. (1994): Príspevok k veku zarovnaných povrchov v Slovenskom stredohorí. Geografia Slovaca 7, Bratislava LUKNIŠ, M. (1945): Príspevok ku geomorfológii povrchového krasu Ztratenskej hornatiny (Slov. raja). Sborník prác Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. 46 s. LUKNIŠ, M. (1964): Pozostatky starších povrchov zarovnávania v Československých Karpatoch.Geografický časopis 16, č.3, SAV Bratislava s LUKNIŠ, M. (1972) : Reliéf. In: Lukniš, M. a kol.: Slovensko, Bratislava, 1972, s MAZÚR, E. a kol. (1971): Slovenský kras. Geografické práce, Prešov, SPN Bratislava. MELLO, J. ed. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1: GS SR, Vydavat. D. Štúra Bratislava, Bratislava. ORVAN, J. (1984): Podmienky využívania a ochrany podzemných vôd Slovenského krasu. Puklinové a puklinovo-krasové vody a problémy ich ochrany. Zborník referátov z VIII celoštátnej hydrogeologickej konferencie. GÚDŠ, Bratislava, ZACHAROV, M. (2000): Geologické a geomorfologické pomery jaskyne Gajdova štôlňa (Jasovská planina). Zborník Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, SSJ, Lipt. Mikluáš s Summary Notes to the development of the eastern part of Slovak karst The Jasovská plain is considered to be the most eastern edge of Slovak karst. For considerations on a geomorphological position, the occurance of middle-triasic light limestones being spread up to the middle part of the Bodva valley, between Jasov and Moldava nad Bodvou, is the criterium. The Jasovská plain differs from other Slovak karst plains. There is primarily a fact, that on its surface there is a minimum of karst dolines and also, just several caves are known from the surface. The plain surface is not uniform. Its western part resembles to other plains, while the eastern part is considerably dissected, the surface here is not steep-bounded, but steply fall to the Bodva valley. Several speleological coherences are interesting. a. the discoveries of Skalistý potok cave and the resembling Kunia abbyss represent two different phenomena: the Skalistý potok cave follows for more than 2 kilometers a malaspina (foot) fault (couldn t be these faults found elsewhere and slopes are tectonic?) b. the slope-parallel ascending branches of the Skalistý potok cave and Kunia abbyss with their underground phenomena known from the Alpines and from the northern Slovakia (shafts with waterfalls, meanders, marmits) indicate, that right this can be an outbalancing drainage model inside other plains too c. the extensive labyrinth caves - the Jasovská cave and Moldavská cave (each more than 3 km long and spread in the area of several hectares) represent an entirely individual phenomenon. They surely doesn t represent a characteristic (example) drainage model, but a display of stagnation and slow circulation in specific conditions The above mentioned facts signify the need to deal with genesis and chronology of karst phenomena, which will help to enlighten the specifics in a development of the plain. 48

7 49

Trnavský kraj Geographic position:

Trnavský kraj Geographic position: City of Trnava is the seat of the Trnava district, Trnava region and from the 1st December 2001 also the seat of the Trnava Upper Territorial Unit. From a land point of view the agricultural land resource