SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV UID: RASTLINNÁ PRODUKCIA V PREVENCII OBEZITY

Transcription

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV UID: RASTLINNÁ PRODUKCIA V PREVENCII OBEZITY Rok predloženia 2011 Lenka Mešťanová

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV RASTLINNÁ PRODUKCIA V PREVENCII OBEZITY Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Výživa ľudí Výživa Katedra rastlinnej produkcie Ing. František Horvát Nitra, 2011 Lenka Mešťanová

3 Čestné vyhlásenie Podpísaná Lenka Mešťanová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému,,rastlinná produkcia v prevencií obezity vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá dôsledkov v prípade ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre

4 Abstrakt Obezita je v dnešnej dobe celosvetovým problémom. Každoročne sa zvyšuje počet osôb trpiacich obezitou(bmi 30 kg.m 2 ) a nadváhou( BMI 25 kg.m 2 ). Obezita nie je len kozmetickým problémom ale vedie k oveľa závažnejším zdravotným problémom ako sú respiračné ochorenia, kardiovaskulárne, metabolické ochorenia a podobne. Obezita je definovaná ako nadmerné ukladanie tukového tkaniva. Hromadenie tukového tkaniva väčšinou ovplyvňuje energetický príjem, ktorý prevažuje nad energetickým výdajom. Obezita vzniká aj nesprávnym životným štýlom t. j sedavým spôsobom života, nesprávnou výživou. V boji proti obezite je potrebné dodržiavať určité zásady ako pravidelne sa stravovať, prijímať rastlinné produkty, ktorými sú zelenina, ovocie, obilniny a strukoviny, dodržiavať pitný režim a vypestovať si vzťah k aktívnemu športu. Kľúčové slová: obezita, rastlinná produkcia, prevencia, liečba. Abstract Obesity is now a global problem. Every year the number of people suffering from obesity (BMI 30 kg. m 2 ) and overweight (BMI 25 kg. m 2 ) increases. Obesity is not just a cosmetic problem but also leads to much more serious health problems such as respiratory diseases, cardiovascular, metabolic diseases and similar. Obesity is defined as excessive storage of fat. Accumulation of fatty tissue usually affects energy intake, which prevails over energy expenditure. Obesity also creates a wrong lifestyle i.e. sedentary lifestyle, poor nutrition. In the fight against obesity certain principles are to be followed. Such as eating regularly, recieving herbal products, namely vegetables, fruits, cereals and legumes, to keep drinking regime and nurture the relationship to sports. Key words: obesity, crop production, prevention, treatment

5 Obsah Úvod Cieľ práce Metodika práce a metódy skúmania Prehľad o súčasnom stave riešenia problematiky v domove a v zahraničí Charakteristika obezity Zdravotné komplikácie spojené s obezitou Výpočet optimálnej telesnej hmotnosti Rozdelenie tukov Typy obezity Typy obezity z genetického hľadiska Zdravotné a ekonomické dôsledky obezity Bazálny metabolizmus Prevalencia obezity Neovplyvniteľné rizikové faktory pre obezitu Ovplyvniteľné rizikové faktory Hlavné zložky stravy Cholesterol v strave Prevencia a liečby obezity Nedostatky vo výžive Desať prikázaní zdravej výživy Význam zeleniny a ovocia vo výžive Zelenina Ovocie Obilniny a vo výžive Strukoviny vo výžive Sója Mýty o potravinách Nízkotučné potraviny( Low Fat) Umelé sladidlá ,,Light potraviny

6 3.9.4 Nesprávne chudnutie Potravinové rady pre zníženie hmotnosti Pohybové rady pre zníženie hmotnosti Záver Zoznam použitej literatúry

7 Úvod Vo svojej bakalárskej práci by som rada poukázala na obezitu ako chorobu ľudstva a ako je možné sa s ňou vysporiadať. Taktiež uvediem typy obezít a poukážem na to, že nie je obezita ako obezita. Nie každá obezita musí byť spôsobená len stravou, ale aj rôznymi chorobami. Obezita v Európe dosiahla rozmery epidémie. Jej rozmach sa za posledné dve desaťročia strojnásobil a ak sa neprijmú žiadne opatrenia, do roku 2012 sa bude v Európskom regióne nachádzať asi 190 miliónov obéznych dospelých (20% populácie) a 15 miliónov obéznych detí a adolescentov (10% populácie). Dnes trpí 30% až 80% dospelých vo väčšine krajín nadváhou. Aktuálne dostupné namerané údaje uvádzajú rozsah osôb s nadváhou v tomto regióne napríklad od 28% ľudí v Uzbekistane po 66% ľudí v Írsku. Pri obezite sa namerané údaje pohybujú od 13% dospelých v Portugalsku po 23% dospelých vo Fínsku. Medzi krajinami a v rámci jednotlivých krajín, ale aj medzi regiónmi, sociálnymi skupinami, mužmi a ženami existujú výrazné rozdiely. Pomer obéznych však stúpa v podstate v každom regióne. A preto by som chcela rozšíriť a zabezpečiť informácie týkajúce sa stravy, výživy, fyzickej aktivity. Identifikovať a ukázať príklady správnej praxe pri strave, výžive, fyzickej aktivite a prevencii obezity. Bližšie informácie som vypracovala v tejto práci. 6

8 1 Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce bolo naštudovať problematiku obezity, a ďalších súvisiacich možných zdravotných komplikácií, hľadať možnosti riešení využívania rastlinných potravinových zdrojov, pohybových aktivít a ďalších prvkov zdravého životného štýlu. Konečným cieľom bolo uvedené vedecké a odborné poznatky spracovať spôsobom záverečnej práce v zmysle požadovaných kritérií. 7

9 2 Metodika práce a metódy skúmania Obezitu môžeme charakterizovať ako nadmerné hromadenie tuku v tele človeka. Vzniká nesprávnym životným štýlom t. j neprávnou výživou kedy organizmus prijíma viacej energie ako ju stíha spotrebovať ďalej obezity vzniká sedavým spôsobom života, nedostatočnou pohybovou aktivitou. Štatistické údaje nám hovoria o tom, že v dnešnej dobe trpí veľké percento ľudí s obezitou v každej krajine od %.Boj s obezitou prijíma každý obézny inak. Keď sa obézny rozhodne chudnúť musí si byť vedomí a musí byť informovaný o rôznych problémoch a zásadách ako dosiahnuť požadovaný výsledok. 8

10 3 Prehľad o súčasnom stave riešenia problematiky doma a v zahraničí 3.1 Charakteristika obezity Obezita taktiež nazývaná ako aj tučnota môžeme charakterizovať ako nadmerné hromadenie tuku uloženého v tele, čo môže závažne narušiť zdravie a skrátiť život. Obezita nie je len obyčajné zvýšenie hmotnosti, nejaká estetická alebo kozmetická chyba ale je to choroba ktorá je celospoločenským problémom (SEČANSKÝ, et all.,1990).vieme aká je najhlavnejšia príčina obezity? Väčšinou to býva vyšší príjem energie z požitých potravín, než je výdaj energie, odborne je označená ako pozitívna energetická bilancia. Robíme veľkú chybu pretože prijímame veľa energetický výdatných potravín, najmä tukov a cukrov dôsledkom toho sa nám hromadí tukové tkanivo pod kožou, na stehnách, v orgánoch tela, v brušnej dutine a inde. Ďalším faktorom ktorý prispieva k vzniku obezity je fakt že pracujeme fyzicky menej namáhavo ako v minulosti, menej sa pohybujeme. Nesprávne si vyberáme potraviny, nezriekli sme sa tradičného bohatého stolovania cez sviatočné dni. Tak povediac sme zdedili po svojich predkoch jedálny lístok a kuchársku technológiu (SEČANSKÝ, et al., 1990). V minulosti malo Slovensko pomerne vysokú naturálnu spotrebu v domácom stravovaní pri fyzickej práci v poľnohospodárstve. V súčasnosti ťažkú fyzickú prácu nahradili stroje, rozšíril sa sedavý spôsob života a uplatnila sa zvýšená spotreba potravín. Zmeny a premeny boli také prudké, že sme sa im nestačili prispôsobovať vo svojich stravovacích zvyklostiach a svoje životné potreby uspokojujeme nezdravo, jeme veľa. U ľudí veľmi prevláda ľahostajnosť a podceňovanie zásad racionálnej výživy. Veda o výžive má vypracované zásady racionálnej výživy, ktoré konzumentovi zabezpečia udržanie dobrého zdravia. Odborníci vypracovali odporúčané dávky jednotlivých živín, dávky energie (SEČANSKÝ, et al., 1990). Okolo 60% obyvateľov vyspelých krajín trpí nadváhou. V Spojených štátoch je polovica obyvateľstva obézna. Často za vznikom obezity je aj fakt, že ľudia si zvyknú práve jedlom zmierňovať utrpenie a nejaké tie bolesti, jedávajú z nudy, depresie, 9

11 úzkosti. Veľa ľudí sa obéznymi stane práve držaním rôznych diét keď sa často snažia zredukovať svoju hmotnosť pod hranicu normálu. Následne sa zvýši apetít, ľudia opäť začínajú jesť viacej, než jedli pred diétou. Preto až 98% osôb znova nadobudne svoju pôvodnú hmotnosť a aj zopár kíl navyše (LADISHOVÁ, 2002). Obezita môže byť zapríčinená aj špecifickými zdravotnými ochoreniami, ako sú napríklad poruchy štítnej žľazy, podmozgovej žľazy. Iní stanú obéznymi kvôli telesnej indispozícií, ktorá im zabraňuje športovať, a keďže svojmu postihnutiu neprispôsobia príjem kalórií, veľmi začnú priberať. Vedci si myslia, že v istej miere za obezitu sú zodpovedné rozličné faktory: psychologické, socio- ekonomické, genetické, metabolické, kultúrne. Potomkovia ľudí, ktorý trpeli obezitou majú väčší sklon k obezite (LADISHOVÁ, 2002) Zdravotné komplikácie spojené s obezitou Obezita prináša so sebou aj možné nebezpečné riziká ako sú diabetes mellitus, kardiovaskulárne choroby, respiračné ochorenia, pľúcne problémy, ochorenia čriev, strie, psychické problémy, hypertenziu, endokrinné ochorenia, artritídy a dokonca môže spôsobit aj predčasnú smrť. Ďalšími ťažkosťami môžu byť zastavenie dýchania v spánku, čiastočné alebo úplné vylúčenie z niektorých športových aktivít, obmedzenie pracovných miest, lebo niektoré pracovné úkony obézny ľudia nie sú schopný vykonávať (LADISHOVÁ, 2002). Obezita spôsobuje aj ochorenie srdcového svalu, zhrubnutie ľavej srdcovej komory, srdcovú slabosť a kôrnatenie vencovitých tepien. U obéznych ľudí často vznikajú odtoky nôh, varixy. Ďalšou chorobou, ktorú nesmieme zabudnúť spomenúť je diabetes mellitus II. typu, ktorá sa vyskytuje väčšinou u starých ľudí..tento typ ochorenia býva sprevádzaný aj ochorením menších tepien tzv. angiopatiou. Pri nadmernej váhe trpí celý organizmus a hlavne kĺby a kolená, kedy dochádza k predčasnému opotrebovaniu. Obezita spôsobuje aj poruchy menštruačného cyklu, preto obézne ženy často vyhľadávajú gynekológa (HAINER, 1996). 10

12 3.1.2 Výpočet optimálnej telesnej hmotnosti V druhej polovici minulého storočia francúzsky antropológ vytvoril vzorecindex optimálnej hmotnosti. Optimálna telesná hmotnosť žien je asi o 10% nižšia ako získané číslo a konečná obezita sa pohybuje podľa rôznych autorov od 10 do 12% a vyššie. Najčastejšie sa používa Queteletov vzorec, BMI (body mass index) BMI = hmotnosť v kg telesná výška v m 2 Normálne hodnoty BMI sa pohybujú od 20-25, mierna obezita 25-30, výrazná obezita a nad 40 môžeme hovoriť o morbidnej obezite, vplyv má aj obsah tuku v tele. Zisťujeme ho na základe kožných rias pomocou kaliperu (ŠONKA,1991). Veľké populačné štúdie boli zahájené v Spojených štátoch 60. rokoch dvadsiateho storočia k posúdeniu rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. Najviac vyhovoval Queteletov index, BMI.(tab.1) (HALUZÍK, 2002). Tabuľka 1. Klasifikácia obezity podľa WHO BMI (kg. m-2) Klasifikácia Riziko komplikacií obezity < 18,5 Podváha nízke(riziko iných chorôb 18,5-24,9 normálna váha priemerne 25,0-29,9 nadváha mierne zvýšené 30,0-34,9 Obezita I. stupňa stredne zvýšené 35,0-39,9 Obezita II.stupňa veľmi zvýšené 40,0 Obezita III. stupňa vysoké 11

13 Obrázok 1. Grafické znázornenie klasifikácie telesnej hmotnosti Meranie obvodu pásu: u mužov sa za zvýšené riziko obvodu pásu považuje číselná hodnota nad 94 cm a u žien to je hodnota nad 80 cm. Za veľmi vysoké považujeme hodnoty u mužov nad 102 cm a u žien nad 88 cm. Pomer pás a boky: ( WHR= waist-to-hip ratio). Hodnoty nad normu pre mužov WHR 1,0 a pre ženy 0,9 (ADÁMKOVÁ et al., 2009) Rozloženie tukov Pri takzvanej jednoduchej obezite, ktorá väčšinou vzniká prostredníctvom nadmerného príjmu potravy a nedostatočným pohybom, býva tuk rozloženým v podkoží a medzi črevnými kľučkami. Meraním kožných rias kaliperom u mužov sa zistilo najviac tuku v oblasti brucha, u žien je tuk situovaný v miestach na hrudníku, bedrách a stehnách. Na končatinách tuk ubúda smerom k trupu u oboch pohlaví, no nie vždy to tak musí byť, pretože u niektorý chorých je toto ubúdanie tuku pozmenené. Na základe toho sa určili typy obezity (ŠONKA, 1991). 12

14 3.1.4 Typy obezity Gynoidný typ: vyjadruje rozloženie tuku u žien, ktorý sa sustreďuje na stehná, bedrá a prsia. Spája sa s poruchou menštruačného cyklu a sekréciou estrogénov. Keď je tuk uložený výhradne v bedrách, lýtkach a stehnách a horná polovica tela ja normálna túto odchýlku nazývame ako steatopygia. Pre trpiacich touto odchýlkou predstavuje deprimujúci kozmetický defekt. Príčinou je porucha tukového metabolizmu. Androidný typ: typický u žien kedy stehná a bedrá sú vychudnuté a tuk sa hromadí v oblasti hrudníku. Často následkom toho typu obezity vzniká cukrovka a vysoký krvný tlak. Eunuchoidná obezita: vyskytuje sa u mužov, u ktorých boli odstránené pohlavné žľazy. Začínajú sa hromadiť ženské pohlavné hormóny estrogény. Vplyvom týchto hormónov a anomálnym spôsobom života k obezite prispieva prejedanie. Cushingoidná obezita: pre tento typ obezity je charakteristická guľatá červenkastá tvár, ochlpenie je výraznejšie a tuk sa hromadí v trupe pričom dolné a horné končatiny sú chudé. Cerebrálna obezita: zapríčiňuje ju choroba / porucha mozgu, kedy poškodenie intelektu vedie bezprostredne k obezite lebo takýto pacienti majú jeden jediný záujem a to jedlo. Lipomatózna obezita: predstavuje mnohopočetné tukové nádory v podkoží, nerastú rýchlo a vadia iba kozmeticky. Na začiatku sa odstraňujú chirurgicky alebo neskôr sa pacientky vzdávajú a snažia sa nádor skryť v obyčajnom tuku, ktorý nadobudnú prejedaním sa (ŠONKA, 1991). 13

15 3.1.5 Typy obezity z genetického hľadiska Syndromatická obezita: o tomto type obezite hovoríme vtedy ak je geneticky silne podmienená prejavom ochorenia. Mentálna retardacia a ťažké morfologického poškodenia sú ďalšími z mnohých symptónov ohorenia. Monogénna forma obezity: tento typ obezity sa v populácií nevyskytuje veľmi často. Klinicky je veľmi zaujímavá ale nemá nijaký veľký význam. Môže však pomôcť pri hľadaní a identifikovaní génov, ktoré majú značný význam pri vzniku obezity. Polygénna forma obezity: Terajšie genetické molekulárne metódy umožňujú rozbor a analýzu veľkého množstva vzoriek a znakov súčasne a tak umožňujú hľadanie podstaty tejto polygénnej formy obezity. Perspektívne je skúmanie niekoľkých variant génov pomocou technológií tzv. génových čipov. V krátkom čase a s minimálnym množstvom DNA( kyselina deoxyribonukleová) aplikovaním na genetický čip je možné urobiť niekoľko tisíc analýz. Na základe toho môžeme posúdiť kombinácie génových variant ktoré sa u trpiacich obezitou vyskytujú vzácne. Do prvej skupiny radíme tie gény u ktoých sa predpokladá spojenie s hodnotami BMI tj. obezitou (ADÁMKOVÁ et. al., 2009) Zdravotné a ekonomické dôsledky obezity Obezita ako choroba je príčinou veľkých poklesov v oblasti ekonomiky. Obezita má za následok zvýšené zaťaženie nemocníc, zdravotníckych pracovníkov, vyššia pracovná neschopnosť, zbytočné utrpenie a bolesť. Ekonomické straty pre spoločnosť môžeme vyčísliť zhruba na 500 miliónov eur. Aj ročná konzumácia cukru je oveľa vyššia ako by mala byť, normu spotreby cukru presahuje až o 10 kg na obyvateľa. Následkom toho má každý tretí muž a každá druhá žena zvýšenú hmotnosť. Štatistické údaje zvonia na poplach a informujú o 50 % úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia, ktorých príčinou je ateroskleróza, ktorá vzniká dôsledkom fajčenia, stresom, vysokým krvným tlakom a aj obezitou (SEČANSKÝ, et al 1990). 14

16 3.1.7 Bazálny metabolizmus Človek potrebuje množstvo energie na sprané fungovanie organizmu. Pri obezite dochádza k väčšiemu energetickému príjmu potravín než je výdaj energie. Nastáva nerovnováha. Nadbytočná energia sa ukladá vo forme tuku do zásob. Túto energiu väčšinou získavame z potravín: 1g sacharidov = 17 kj, 1g bielkovín =17kJ, 1g tuku je 38kJ a 1g alkoholu je 30kJ.Energetický výdaj rozdeľujeme do troch skupín: 1. Bazálny metabolizmus % 2. Energetický výdaj pri pohybovej aktivite % 3. Energetický výdaj po jedle 8-12 % Tieto hodnoty nám pomáhajú v stravovaní, koľko môžeme zjesť a koľko by sme mali cvičiť. Náš denný príjem by mal byť kj. Z toho naše telo potrebuje cca 60 % tzv. bazálneho metabolizmu na dobrú funkciu srdca, spánku, dýchania a črevnú peristaltiku.(čepová, 2002) Prevalencia obezity Prevalencia znamená demografický ukazovateľ vyjadrujúci pomer počtu chorých ľudí počtu obyvateľov. Prevalencia v okolitých krajinách rastie. V USA malo v roku 2004 nadváhu 17,1 % detí a 16 % adolesentov, 14 % detí v USA vo veku 2-5 rokov trpí nadváhou a deti vo veku 6-11 rokov dokonca až 19 % trpiacich nadváhou (ADÁMKOVÁ et al, 2009). Tab.2 Výskyt obezity a nadváhy v európskych krajinách Krajina Nadváha(%) (BMI kg/m 2 ) Obezita(%) BMI 30 kg/m 2 ) Celkom (%) Muži Ženy Muži Ženy Česká rep Slovensko Poľsko Maďarsko Nemecko Rakúsko (VÍTEK, 2008). 15

17 3.2 Neovplyvniteľné rizikové faktory pre obezitu Gény: Mnoho ľudí si kladie otázku či je sklon k obezite vrodený. Vedci sa však domnievajú, že gény sa podieľajú na vzniku obezity asi len z jedného percenta. Za vznikom obezity je jednoznačne vysoký prijem kalórií spolu s nízkym výdajom energie. V roku 2006 medzinárodná skupina zaoberajúca sa vznikom obezity zistila, že existuje 250 génov, ktoré sa spolupodieľajú na vzniku obezity. Genetickou výbavou je ovplyvnené aj ukladanie brušného tuku a to z %. Pohlavie: Od pohlavie závisí transport tuku v tele. Gynoidnú distribúciu tukového tkaniva majú ženy a muži s androidným typom majú vyššie zastúpenie viscerálneho tuku. Tukové tkanivo mužov a žien sa líši aj metabolickou, hormonálnou aktivitou, štiepením tuku. Vek: S vekom stúpa množstvo tukov v tele. Od roku života stúpa množstvo podkožného brušného tuku. Podstatne menej majú tohto tuku dospievajúci. Ženy majú 2 krát menej vnútorného brušného tuku ako muži. Ďalšie faktory: Mesiac narodenia: V neskoršom období života sa riziko vzniku obezity líši v závislosti od ročného obdobia. Najväčší nábeh na riziko vzniku obezita majú ľudia, ktorý sa narodili v zime. Tieto informácie boli overené viacerými skúmaniami z Japonska, Poľska a Austrálie. Deti, ktoré sa narodili v období veľkých zimách a mrazoch sú oveľa tučnejšie než tie, ktoré sa narodili období miernych teplôt. Vírová infekcia: K vzniku obezity môžu viesť naozaj niektoré vírusy. U experimentálnych zvierat existuje minimálne 7 druhov vírusov. U človeka boli zistené dva vírusy, ktorých radíme do skupiny adenovírusov. Proti jednému z nich adenovírusu 36 máme protilátku, takže v blízkej budúcnosti nie je vylúčené, že budeme liečiť obéznych antimikrobiálnymi liekmi. 16

18 Nadváha rodičov: Ak rodičia mali alebo stále majú problém s nadváhou je zrejmé, že potomkovia budú mať 2,5 krát vyššie riziko vzniku obezity. Veľmi nebezpečným faktorom je nadváha matky v tehotenstve. Kojenie: Kojenie má veľmi priaznivý vplyv na ich neskorší zdravý vývoj. Zabraňuje v rozvoji obezity a taktiež aj cukrovke. Kojenie má dobré účinky na ochorenie ako sú zápaly stredného ucha, gastroenteritídy alebo aj ekzémy. Ideálny čas kojenia by mal byť aspoň 6 mesiacov. Medzi ďalšie faktory radíme: príjem domácností, vzdelanie, pôrodná váha, mozgová činnosť, telesná výška (VÍTEK, 2008). 3.3 Ovplyvniteľné rizikové faktory pre obezitu Výživa: medzi týmito rizikovými faktormi je výživa samozrejme na prvom mieste. Obezita je podmienená nerovnováhou medzi príjmom a výdajom energie. Dôležitá je aj skladba stravy, preto by sme mali zamerať aj na jednotlivé zložky stravy detailnejšie. Pohyb: Nedostatok pohybu ide s obezitou ruka v ruke. Ľudia, ktorý vedú aktívny spôsob života, preferujú množstvo pohybových aktivít žijú oveľa ďalšie a majú nižší nábeh na civilizačné ochorenia ako ľudia ktorý vedú sedavý spôsob života. Za nedostatok pohybu je zodpovedný stav našej spoločnosti, všetko sa automatizuje, ľudia sú pohodlný do práce chodia autom namiesto toho aby išli pešo a mnoho ďalších príčin (VÍTEK, 2008) Hlavné zložky stravy Patria tu: sacharidy, tuky, bielkoviny Sacharidy: nazývané aj ako cukry, karbohydráty tvoria veľmi dôležitú súčasť našej stravy. Delíme ich na 2 skupiny: a) jednoduché cukry b)komplexné sacharidy( škroby) Kalorická hodnota sacharidov na 1 g je približne 16kJ a) jednoduché cukry- voláme aj ako monosacharidy, sú tvorené jednotlivými molekulami cukrov, alebo dvomi molekulami spojenými 17

19 dohromady nazývané ako disacharidy. Rýchlo sa vstrebávajú do zažívacieho traktu a ľahko sa vstrebávajú, čo má za následok rýchly nárast hladiny glukózy. Tento nadbytok cukru v krvi je ukladaný vo forme tukov čo nik nechce. Rýchly nárast hladiny cukru sa následne rýchlo znižuje čo zapríčiňuje pocit hladu a slabosti. Jednoduché cukry nachádzame v rôznych potravinách, pri sladení obyčajným cukrom, v sladkostiach, sušienkach, pečivu, sladených limonádach ale aj v ovocných džúsoch. Pol litra Coca-coly obsahuje 860 kj(takmer 60 g cukru) ale rovnaké množstvo džúsu môže obsahovať viacej kalórií dokonca až 1100 kj. b) Komplexné sacharidy(škroby)- škroby sú tvorené veľkým množstvom cukorných jednotiek spojených chemickými väzbami. Pri komplexných sacharidov nedochádza k zvýšenej hladine cukru v krvi. Tieto sacharidy sú aj zdrojom glukózy v organizme. Komplexné sacharidy obsahujú potraviny ako ryža, cestoviny, ovocie, zemiaky... Medzi ďalšie komplexné sacharidy patrí- vláknina- má obrovský význam pre zdravie. Vláknina sa delí na rozpustnú a nerozpustnú. Rozpustná vláknina navozduje pocit sýtosti pretože dokáže viazať vodu. Medzi rozpustnú vlákninu patrí psyllium a pektín. Nerozpustná vláknina je napríklad celulóza a lignín. Vláknina je veľmi významná pretože spomaľuje vstrebávanie jednoduchých cukrov z čreva, zabraňuje rôznym odchylkám v hladinách glukózy v krvi a inzulínu, viaže mastné kyseliny, žlčové kyseliny, cholesterol, čím znižuje jeho hladinu. Odporúčané množstvo príjmu vlákniny za deň je g. Tuky: sú dôležitou zložkou v strave, ale zároveň aj rizikom z dôvodu ak sa konzumujú v nadmernom množstve alebo ak sa prijímajú nezdravé tuky. Delenie tukov: a) nasýtené b) mononenasýtené c) polynenasýtené a) nasýtené tuky- majú vysokú kalorickú hodnotu preto vo veľkej miere prispievajú k vzniku obezity a nadváhy. Majú negatívny vplyv na rozvoj aterosklerózy, ochorenia ciev, myokardu, zvyšujú hladinu cholesterolu. Tieto tuky sú obsiahnuté najviac v mäse a mäsových produktoch( paštéty, salámy...), v mliečnych produktoch. 18

20 b) mononenasýtené tuky- sú prospešné z hľadiska toho, že znižujú srdcových a cievnych chorôb. Mononenasýtené tuky môžeme pozorovať olivovom oleji, avokáde, orechoch. Zaujímavosťou je aj fakt, že 5 % väčšieho príjmu kalórií z mononenasýtených mastných kyslín prispieva k takmer 20 % zníženia kardiovaskulárnych ochorení. c) polynenasýtené tuky- delíme ich na omega-3 a omega-6 polynenasýtené mastné kysliny. Tieto tuky si človek nevie sám vytvoriť, získava ich potravou. Omega-3 mastné kysliny sú zdraviu prospešné. Zlepšujú hodnoty krvnej zrážanlivosti, znižujú riziko chorôb srdca a ciev, znižujú hladinu cholesterolu, krvný tlak, znižujú triglyceridy. Omega-3 mastné kyseliny sú obsiahnuté v rybách ako sú makrely, sardinky, slede, margaríny, rastlinné oleje. Pri nadbytočnom príjmu omega-6 mastných tukov vznikajú nežiaduce nadbytočné efekty. Pomer týchto kyselín by mal byť vyvážený. Bielkoviny: sú treťou nevyhnutnou súčasťou potravy. Bielkoviny sú látky zložené z aminokyselín, sú nevyhnutné pre zdravý rozvoj a využívajú sa ako zdroj energie (1g bielkovín= 17kJ energie).bielkoviny prijímame prostredníctvom mäsa, rýb, zeleniny, cereálií, mliečnych výrobkov...bielkoviny rýb a mäsa obsahujú všetky aminokyseliny potrebné pre ľudský organizmus (VÍTEK, 2008). 3.4 Cholesterol v strave Cholesterol je vážnym rizikovým faktorom pre ochorenia ciev, srdca a aterosklerózu. Typy cholesterolu: a) LDL cholesterol ( pre človeka je nebezpečný) b) HLD cholesterol( chráni cievny systém) Tvorba cholesterolu prebieha v črevách- dve tretiny v krvi a konečná tretina sa dostáva do organizmu prijímaním potravy. Maximálny denný príjem cholesterolu vedci odporúčajú 300 mg (VÍTEK, 2008). 19

21 3.5 Prevencia a liečba obezity Nedostatky vo výžive Za nedostatky v našej je zodpovedný zvýšený príjem vysoko energetických potravín. Ľudia konzumujú veľa mastných a múčnych jedál ako je pre organizmus potrebné Príjem a výdaj by mal byť po správnosti v rovnovážnom stave a výnimkami u športovcov, tehotných žien, dospievajúcich a ľudí, ktorí vykonávajú ťažkú fyzickú prácu. Veľmi zlé je prejedanie sa v čase pracovného pokoja, vtedy keď máme dostatok času na oddych a pohyb je vtedy minimálny. Pre zníženie vysokej energetickej hodoty musíme niečo urobiť a to znížiť prijímanie pokrmov ako sú napríklad sladké nápoje a jedlá, biele pečivo, vyprážané pokrmy, tučné mäsá, obmedziť mastenie a zahusťovanie pokrmov. Múčniky, krémy, plnky by sme mali nahradiť ovocnými a tvarohovými dezertmi, ovocnými šalátmi a penami, tvarohovými krémami, ktoré majú pomerne nízku energetickú hodnotu. Konzumovať viacej nízkotučného mlieka, zeleniny a ovocia. S takýmto typom stravovania by sme mali začať čo najskôr, pretože nedostatky vo výžive sa už nedajú napraviť. Preto dospelý by mali svoje deti viesť k správnemu spôsobu stravovania už od ranného veku, viesť ich k aktívnemu športu. O negatívnom stravovaní môžeme hovoriť aj v prípade rýchleho jedenia, prílišného korenenia, príliš studenej alebo teplej strave alebo používaním pikantných korenín. Tab.3 Hodnoty odporúčanej energetickej dávky Odporúčaná energetická spotreba v jednotlivých vekových kategóriach za deň Vek Energia (kj) Muž Žena rokov rokov a viac (MURGOVÁ, 2006) Zložky správnej vyváženej stravy sú definované v potravinovej pyramíde podľa ktorej by sme sa mali riadiť. Na prvom mieste sú chlieb, cereálie, cestoviny, obilniny a ryža tie tvoria najväčšiu časť zdravej výživy. V tesnej blízkosti nad nimi sa o miesto delia ovocie zelenina, nad nimi sú ďalšou časťou dve skupiny mäso a mliečne výrobky(syry, mlieko, jogurty),hydina, ryby, strukoviny, vajcia, orechy. Na poslednom 20

22 mieste pyramídy sa nachádzajú tuky, oleje a sladkosti. Dolná hranica porcií v každej skupine udáva spolu približne 1600 kalórií. Obsahuje 6 porcií z chlebovej skupine, 2 porcie v ovocia, 3 zo zeleninovej skupiny, 2-3 z mliečnej a 2 z mäsovej (GEORGEOVÁ, 1999) Desať prikázaní zdravej výživy 1. Tuky by sa mali podieľať na celkovom príjme kalórií najviac 30 % 2. Saturované tuky by mali presahovať 10 % denného množstva kalórií 3. Zložené cukry by mali tvoriť 60 % denného príjmu kalórií 4.Podiel bielkovín za deň by mal byť % 5. Povolené množstvo príjmu cholesterolu za deň je 300 mg tuku 6. Redukovať množstvo cukru, výrobky s veľkým obsahom cukru obsahujú veľa 7. Príjem soli obmedziť na 5 g za deň 8. Zabezpečiť si dostatočný príjem minerálov a vitamínov prostredníctvom pestrej stravy 9. Konzumovať veľa potravín, ktoré sú bohaté na vlákninu. Ovocie, zelenina a obilniny sú dobrými zdrojmi vlákniny 10. Dodržiavať pravidelný pitný režim 2-3 litre vody (GEORGEOVÁ, 1999). 3.6 Význam zeleniny a ovocia vo výžive Zelenina Je veľkým zdrojom dôležitých látok potrebných na správne fungovanie organizmu. Zelenina hrá dôležitú úlohu, má významné zastúpenie vo výžive. Je súčasťou rady pokrmov, ktorým dáva jedinečný vzhľad a chuť. Aj napriek všetkým pozitívnym a veľmi dôležitým zložkám je spotreba zelenina nízka. Zelenina by sa mala konzumovať v čerstvom stave kvôli zachovaniu jej biologickej hodnoty. Významne sa podieľa v redukčnej diéte. Obsahuje až % vody. Voľnú a viazanú v pomere 1:3 (HAINER, 1996). 21

23 Zo zeleniny oficiálne evidujeme 15 najznámejších druhov, ktoré predstavujú 58 % vo svetovej produkcie. Zelenina má rôzne pozitíva: zvyšuje chuť do jedla, podporuje vylučovanie, prísunom minerálnych látok a vitamínov upravuje látkovú premenu, podporuje krvotvorbu, zlepšuje črevnú peristaltiku, pôsobí proti obezite a potláča pocit hladu, podporuje vylučovanie vody, udržuje správnu hodnotu krvného tlaku. Delenie zelenín podľa pestovateľských skupín: a) Hlúboviny patrí tu: Kapusta obyčajná hlávková (Brasica oleracea convar. caopitata var. capitata) Kapusta obyčajná kelová (Brasica oleracea convar capitata var. sabauda) Kapusta obyčajná ružičková (Brasica oleracea convar fruticosa var. gemmifera) Kapusta obyčajná špargľová (Brasica oleracea convar botrytis var. italica) Kapusta obyčajná karfiolová (Brasica oleracea convar botrytis var. botrytis) b) Koreňová zelenina patrí tu: Mrkva obyčajná (Daucus carota ssp. sativa) Petržlen záhradný koreňový (Petroselinum cripsum convar. radicosum) Paštrnák siaty (Pastinaca sativa ssp. sativa) Reďkev siata (Raphanus sativus subsp. escelentus) Repa obyčajná cviklová ( Beta vulgaris convar. conditiva) Hadomor Španielský (Scorzonera hispanica) c) Cibuľová zelenina patrí tu: Cesnak cibuľový pravý ( Allium cepa var. cepa) Cesnak kuchynský pravý (Allium sativum var. sativum) Cesnak pórový pravý ( Allium porrum var. porrum) Cesnak cibuľový pažitkový ( Allium schoenoprassum) d) Listová zelenina patrí tu : Šalát siaty hlávkový (Lactuca sativa convar. sativa var. capitata) Šalát siaty špargľový (Lactuca sativa convar. sativa var. augustiana) Artičoka zeleninová (Cynara scolymus) Kapusta poľná čínska( Brassica rapa ssp. chinensis) Repa obyčajná zeleninová( Beta vulgaris cenvar. vulgaris) 22

24 Štiav záhradný( Rumex rugosus) e) Plodová zelenina patrí tu: Zeleninová paprika (Capsicum annum) Rajčiak (Lycopresicum esculentum) Ľulok jedlý ( Solanum milongena) Melon cukrový (Melo sativus) Dyňa červená ( Citrulus lanatus) (VARGOVÁ, 2003). Celosvetové štatistiky poukazujú nato, že nízky pokles konzumácie zeleniny a ovocia majú za následok asi 31 % prípadov ischemickej choroby srdca, 19 % ochorení rakoviny zažívacieho traktu a 11 % srdcových príhod. Dostatočná konzumácia ovocia a zeleniny by mohla každoročne zachrániť 2,7 milióna ľudských životov, vďaka tomu, že ovocie a zelenina pôsobia ako prevencia obezity, rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení. Odporúčaná dávka ovocia a zeleniny denne by mala byť minimálne 400 g z toho väčšiu časť by mala tvoriť zelenina. Zelenina obsahuje dôležité látky a vitamíny, vlákninu a biologicky aktívne látky, ktoré majú pozitívne účinky na zdravie ľudí. Zelenina obsahuje: vitamín A ten je obsiahnutý najmä v mrkve, špenáte a paradajkách vitamín B 1 sa nachádza v kapustovitej zelenine, paradajkách, cibuli, špenáte, hrášku vitamín B 2 je v fazuľových strukoch, špenáte, karfiole, šaláte vitamín B 6 môžeme pozorovať v kapuste, šaláte, paradajkách, hrášku vitamín C najviac ho je v kalerábe, kapuste, paparike, listovej zelenine vitamín K sa nachádza v listovej zelenine. Zelenina obsahuje veľa minerálnych látok z ktorých sú najznámejšie vápnik, síra, meď, horčík, zinok. Aj ovocie rovnako ako aj zelenina obsahuje veľa minerálnych látok, vitamínov ale aj cukrov (KOHOUT, 2004). 23

25 3.6.2 Ovocie Ovocie obsahuje: vitamín C- je najznámejší, nachádza sa v jahodách, čerešniach, šípkach, egrešoch, jarabinách, ostružinách. Z minerálnych látok to je železo, draslík, horčík tieto minerálna látky sú obsiahnuté v malinách, pomarančoch, broskyniach, fíg, v červenom a čiernom ríbezlí. Mangán sa nachádza v ananásoch, orechoch, červených a bielych ríbezliach, čučoriedkach. Meď je obsiahnutá v gaštanoch, ďatľoch, banánoch, orechoch. Zinok môžeme konzumovať prostredníctvom malín, jahôd, egrešov. Jód je v malinách, čerešniach, ostružinách a v červených ríbezliach. Niektoré druhy ovocia však majú aj nevýhodu, pretože obsahujú vysoké množstvo cukru, ten sa nachádza v banánoch. Ovocie a zeleninu by sme mali konzumovať pravidelne po celý rok a snažiť sa kombinovať rôzne druhy, ktoré sú k dispozícií. Ku správnej výžive a konzumácií ovocia a zeleniny je potrebné deti už od skorého ranného veku. Zdravotný stav v detsve je dôležitým základom pre dobré zdravie v dospelosti. Všetky chybné návyky vo výžive sa neskôr odrazia na našom zdraví v dospelosti (KOHOUT, 2004). Delenie ovocia: a) Jadrové ovocie: patri tu: Jabloň domáca (Malus domestica) Hruška obyčajná ( P. comunis) Jabloň bobuľnatá (Malus baccata) b) Kôstkové ovocie: Slivka domáca (Prumus domestica) Slivka ringlotová (Prumus domestica convar. italica) Marhuľa obyčajná(prumus armenica) Broskyňa obyčajná(presica vulgaris) Čerešňa vtáčia (Cerassus asium Moena) Čerešňa višňová (Cerasus vulgaris Miller) c) Škrupinové ovocie: Orech kráľovský (Juglans regia) Lieska obyčajná (Corylus avellana L.) 24

26 d) Drobné ovocia: Ríbezľa červená (Ribes spicatum) Ostružina černicová (Rubus frutuccocus agg.) Ostružina malinová (Rubus idaeus) Jahoda obyčajná (Fragaria vesca var. semperflorens) (VARGOVÁ, 2003). Egreš obyčajný ( Grossularia uva- cripsa) Rakytník rešetliakový ( Hippophae Rhamoides) Moruša Biela (Morus Alba) Drieň obyčajný ( Cornus Mas) ( HRIČOVSKÝ, 2002). Zdravie detí pri konzumácií zeleniny a ovocia je ovplyvnené niekoľkými spôsobmi: 1. Pre zdravý rast a vývoj organizmu dieťaťa sú potrebné vitamíny a minerálne látky 2. Príjem ovocia a zeleniny spôsobí ako prevencia obezity, srdcových ochorení a niektorých foriem rakoviny staršom veku (KOHOUT, 2004). 3.7 Obilniny vo výžive Základ stravy v rozvojových krajinách tvorí celozrná a obilná stravy aj z hľadiska dostupnosti. Táto strava je veľmi zdravá. V obilninách a celozrnných potravinách sa nachádza vysoký podiel zložených uhľohydrátov, vlákniny aj škrobu, ďalej obsahujú málo tukov, sú bohaté na vitamíny a minerálne látky a neobsahujú cholesterol čiže prispievajú k prevencií obezity a sú významné pri rôznych diétach. Konzumácia zrnín prispieva k nižšiemu výskytu ochorení rakoviny hrubého čreva (MESSINA et al., 1994). Ryža je veľmi dôležitou potravinou pre takmer polovicu ľudskej populácie, druhou takouto dôležitou potravinou je pšenica, ovos, kukurica, proso, jačmeň. Na svete snáď neexistuje domácnosť, ktorá by nevyužívala pokrmy z obilnín. Obilniny predstavujú významnú skupinu sýtiacich potravín, pre organizmus obsahujú potrebné živiny- sacharidy, min. látky, vitamíny skupiny B, nepolnohodnotné bielkoviny. Druhy obilnín: Pšenica letná (Triticum aestivum) 25

27 Pšenica tvrdá ( Triticum durum) Pšenica Špaldová ( Triticum spelta) Raž siata (Seacale cereale) Jačmeň siaty (Hordeum Sativum) Kukurica siaty (Zea mays) Ryža siata (Orisa sativa) (HABANOVÁ, 2006). Ďalšími zaujímavými letnými obilninami sú: Proso siate (Panicum Miliacenum) Pohánka jedlá ( Fagopyrum esculentum) Láskavec (Amarant) (POSPÍŠIL, 2007). 3.8 Strukoviny vo výžive Strukoviny sa v menej vyspelých krajinách používajú ako potraviny, ktoré zvyšujú obsah bielkovín v strave. Strukoviny sú potrebné kvôli svojej nutričnej hodnote, a sú dôležité pre zdravé stravovanie. Na varenie nie sú zložité a pokrmom dodávajú výbornú chuť a pestrosť. Denne by mali ľudia skonzumovať aspoň dve porcie strukovín, pričom jednu porciu by mala obsahovať sója. Jedna porcia strukovín je približne 120 ml varenej strukoviny (MESSINA et al., 1994). Druhy strukovín: Šošovica jedlá (Lens esculenta) Hrach záhradný (Pisum sativum ssp. hortense) Fazuľa obyčajná (Phasolus vulgaris) Bôb obyčajný (Vicia faba) (VARGOVÁ, 2003) Sója vo výžive Sója je veľmi významnou súčasťou výživy. Pokrmy zo sóje poskytujú po každej stránke vynikajúci zdroj výživy. Obsah tuku v sóji je v porovnaní s inými produktmi ako sú mliečne výrobky, mäso oveľa nižší. Obsahujú nižší počet nenasýtených mastných kyselín a neobsahujú žiaden cholesterol. V sójových potravinách sa nachádza sójový olej a tuk, ktorý obsahuje 15 % nasýteného tuku. Kyselina linolová 26

28 (polynenasýtený tuk) sa nachádza v sójovom oleji, ktorá obsahuje okolo 50 % tuku. Túto kyselinu naše telo potrebuje len v malých množstvách. Na rozdiel od nasýtených mastných kyselín polynenasýtené tuky nezvyšujú hladinu cholesterolu v organizme. Zaujímavosťou je, že sójový olej obsahuje až 8 % kysliny linolénovej, ktorá je omega-3 mastnou kyselinou. Predpokladá sa, že tieto tuky by mohli mať priaznivý účinok na zníženie obezity, kardiovaskulárnych ochorení a dokonca aj v prevencii rakoviny (MESSINA et al., 1994). 3.9 Mýty o potravinách Potravinársky priemysel poskytuje veľkú škálu potravín zameraných pre ľudí, ktorý lipnú na dokonalej postave. Potraviny,,dia,,,light tzv. potraviny s nízkym obsahom cukru, nízkotučné potraviny sú dostupne takmer na každom kroku v každej obchodnej sieti. Tieto,,dia a,.light sú veľmi diskutabilné a niektoré majú nizku nutričnú hodnotu Nízkotočné potraviny (LOW FAT) Na začiatok by sme si mali položiť otázku či sú vôbec tieto nízkotučné potraviny zdravšie ako plnotučné. Najdôležitejšie v potravinách je percento kalórií, ktoré tvoria tuky. Existujú vzorce na základe ktorých ľahko zistíme, že veľa potravín nazývaných ako potraviny nízkotučné sú v skutočnosti veľmi tučné, preto v záujme zachovania zdravia je vhodné konzumovať viacej ovocia a zeleniny namiesto vysokotučných potravín Umelé sladidlá Ďalšia významná zložka je cukor, ktorý by sme mali popri tuku výrazne obmedziť. Mnoho potravín je dnes obsah cukru nahradený umelými sladidlami, napríklad sacharínom alebo aspartmánom Light potraviny Tieto výrobky nám dopomôžu schudnúť len ako súčasť diéty so znížením kalórií. Úbytok hmotnosti spôsobuje obmedzenie kalórií a nie potravín ako by si mohli mnohý ľudia myslieť. V mnohých,,lihgt potravinách sa nachádza toľko kalórií ako 27

29 v neredukčných ekvivalentoch. Jedinou príčinou menšieho počtu kalórií vo výrobkoch je len znížené množstvo porcie pri podávaní Nesprávne chudnutie Niektorý ľudia majú mylnú predstavu o chudnutí, keď si myslia, ýe vynechaním jedla počas dňa zredukuje svoju hmotnosť. Opak je však pravdou. Vynechaním jedla počas dňa docielime len to, že telo si uloží nasledujúce jedlo vo forme tuku. Pri chudnutí potrebuje jesť pravidelne len trošku inač. Pravidelné jedenie bude prospešnejšie a vyhneme sa aj túže po sladkostiach. Treba si však zodpovedne vyberať potraviny, ktoré budeme konzumovať (BRIFFA, 1998) Potravinové rady pre zníženie hmotnosti Rady, ktorých by sme sa mali držať pri tvorbe plánu pri znižovaní hmotnosti: 1. Diéty nie vždy fungujú. Odopieranie jedla vedie k ešte väčšej kozumacií a prejedaniu sa. 2. Naše telo má predurčenú hmotnosť, pozná svoju optimálnu hmotnosť, ktorá je daná genetickou predispozíciou. Túto hmotnosť je ťažké zmeniť. 3. Záleží na energetickej bilancii. Táto bilancia sa stále mení. Rovnako ako si telo dokáže zvyknúť na nadbytok, dokáže si zvyknúť na nedostatok. Týmto spôsobom sa telo snaží udržať si optimálnu hmotnosť (CLARKOVÁ, 1997) Pohybové rady pre zníženie hmotnosti Nesnívať v oblakoch ale držať sa reality! Človek by si mal vytýčiť ciele ktoré je schopný a ochotný dosiahnúť pri redukcií hmotnosti. Mal by sa zamerať na svoje miery. Možno časom zistí, že mieri sa upravili v podobe rastu svalov, ktoré sú mohutnejšie a pevnejšie ako tukové vankúše. Treba mať jasno prečo chceme vôbec cvičiť! Mali by sme si zapísať aké dôvody nás vedú k znižovaniu hmotnosti. 28

30 Radšej pomaly ako rýchlo! Na začiatok to nepreháňať s cvičením namiesto päťdesiat drepov začať radšej s dvadsiatimi a postupom času si tréningovú dávku zvyšovať. Pohodlie! Vyhľadať si ideálnu telocvičňu a zabezpečiť si veci na tréning. Pokračovať v cvikoch ďalej! Po prekonaní 50 klikov pridávame ďalšie cviky a to brušné na precvičenie brušných svalov. Pozorne sledovať výsledky! Človek, ktorý sa rozhodol pre redukciu svojej hmotnosti by si mal zapisovať dosahované momentálne výsledky a porovnávať ich s hodnotami pred začatím cvičenia. Zaobstarať si odborníka! Najlepšie keď na naše cvičenie dohliadá dobrý tréner, pomoc si môžeme zohnať aj v podobe fitnes časopisov, kurzov alebo videokaziet. Striedať rôzne druhy cvikov! Jeden a ten istý cvik nás môže nudiť a dokonca nám nemusí ani privodiť požadovaný efekt. Pravidelnosť cvičenia! Ak si chceme vypestovať návyk mali by sme cvičiť 2-3 mesiace každý deň v rovnakom čase. Necvičiť samostatne! Treba si nájsť spoločníka na cvičenie, dvaja sa navzájom inšpirujú. Rodina a priatelia by nám mali byť oporou a mali by rešpektovať naše rozhodnutie o našom znížení hmotnosti. Nevzdávať sa! Prvé týždne budú najťažšie no netreba sa vzdávať Dôležité! Štúdia upozorňujú na to, že sledovanie televízie výrazne spomaľuje látkovú premenu oveľa viac ako iné sedavé aktivity, ktorými je napríklad čítanie, 29

31 počúvanie hudby...takže čas strávený pre televíziou by sme mali obmedziť na minimum. Hlavne treba dodržiavať pitný režim! (GEORGEOVÁ, 1999). Človek by nemal jesť bez hladu čokolvek, kdekoľvek a kedykoľvek (GUÉRINEAU, 1990). 30

32 4 Záver Strava ako aj ďalšie prvky životného štýlu vplývajú na obezitu človeka. Touto prácou možno poukázať na to, kde robí ľudstvo chybu a čo zanedbáva. Ľudia si neuvedomujú, že obezitou sami seba vystavujú obrovskému riziku. Robia veľkú chybu pretože prijímajú veľa energetický výdatných potravín, najmä tukov a cukrov dôsledkom toho sa hromadí tukové tkanivo pod kožou, na stehnách, v orgánoch tela, v brušnej dutine a inde. Ďalším faktorom ktorý prispieva k vzniku obezity je fakt že sa fyzicky menej namáhavo pracuje ako v minulosti. Ľudia nevyužívajú široké možnosti aktívneho pohybu- chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie, tanec, kolektívne hry, turistika. Je tu nerovnováha príjmu a výdaja energie. Výber potravín nezodpovedá fyziologickým požiadavkám jedinca. Okolo 60% obyvateľov vyspelých krajín trpí nadváhou. Spojené štáty sú na prvom mieste v obezite. Slovensko sa začína približovať Spojeným štátom. Na Slovensku trpí nadváhou až 42% mužov a 25% žien. Obezita môže byť zapríčinená aj špecifickými zdravotnými ochoreniami, ako sú napríklad poruchy štítnej žľazy, podmozgovej žľazy. Iní sa stanú obéznymi kvôli telesnej indispozícií, ktorá im zabraňuje športovať, a keďže svojmu postihnutiu neprispôsobia príjem energie, začnú veľmi priberať. V istej miere za obezitu sú zodpovedné rozličné faktory: psychologické, socio- ekonomické, genetické, metabolické, kultúrne. Obezita prináša so sebou aj možné nebezpečné ochorenia ako sú diabetes mellitus, kardiovaskulárne choroby, respiračné ochorenia, pľúcne problémy, ochorenia čriev, strie, psychické problémy, hypertenziu, endokrinné ochorenia, artritídy a dokonca môže spôsobiť aj predčasnú smrť. Typy obezity rozdeľujeme na: gynoidné a androidné. Formy sú eunuchoidné, cushingoidné, cerebrálne, lipomatózne, syndromatické, monogénne a polygénne. Obezitu môžeme zaradiť medzi top choroby na svete. Ako stojí obezita ľudské životy, tak je obezita dokonca aj príčinou veľkých poklesov v oblasti ekonomiky. Obezita má za následok zvýšené zaťaženie nemocníc, zdravotníckych pracovníkov, vyššia pracovná neschopnosť, zbytočné utrpenie a bolesť. Ekonomické straty sú zhruba 500 miliónov eur v Európe. Obezita je ovplyvniteľná rizikovými faktormi ako sú strava a pohyb. Strava sa skladá zo sacharidov, tukov a bielkovín. Je samozrejme dôležité v akom 31

33 množstve sa prijímajú tieto 3 základné zložky výživy. Sacharidy ako inak známe cukry sú veľmi energetické, 1g cukrov je 16kJ. Cukry sú ľahko vstrebateľné pre ľudské telo. Opakom sú tuky. Pokiaľ sa prijímajú vo veľkom množstve a často hrozí, ich nedostatočne spracovanie a nadmerné ukladanie v tele. To ale platí len pre nasýtené tuky. Mononenasýtené tuky práveže pomáhajú odstraňovať kardiovaskulárne ochorenia. Bielkoviny sú neodmysliteľnou súčasťou pri trávení a celkovo fungovaní ľudského tela. Štruktúra bielkovín závisí od druhu a poradia aminokyselín, ktoré sa spájajú do polypeptidových reťazcov. Od usporiadania aminokyselín závisí nielen štruktúra ale aj vlastná funkcia bielkovín. Bielkoviny sú potrebné na tvorbu enzýmov, hormónov, protilátok a krvi. Pre zníženie vysokej energetickej hodnoty týchto troch elementov treba niečo urobiť a to znížiť prijímanie sladkých nápojov a jedál, vyprážané pokrmy, tučné mäsá, obmedziť mastenie a zahusťovanie pokrmov. S takýmto typom stravovania je potrebné začať čo najskôr, pretože nedostatky vo výžive sa už nedajú napraviť. Obezita je vážnym zdravotným a sociálnym problémom. Každý jedinec má iné dispozície k tomuto civilizačnému ochoreniu a ďalším možným komplikáciam. Vhodnou stravou, primeraným pohybom a celkovo správnym životným štýlom možno zabezpečiť zdravie jedinca rôznych vekových skupín. 32

34 5 Zoznam použitej literatúry ADÁMKOVÁ, Věra HUBÁČEK, A. Jaroslav- SUCHÁNEK, Pavel- ŠTOCHLOVÁ, Jaroslava- VELEMÍNSKY, Miloš- ZIMMELOVÁ, Petra Obezita, princípy, typy, riziká, prevence, léčby. Brno: Facta Medica, s. ISBN BRIFFA, John Jedlom k zdraviu. Banská Bystrica: Ikar, s. ISBN ČEPOVÁ, Jana Jak jíst a netloustnout. Brno: Lidové Noviny, s. ISBN CLARKOVÁ, Nancy Sportovní výživa. Praha: Grada, s. ISBN DOLEČEK, Rajko Nebezpečný svet kalórií. 2vyd. Bratislava: Šport, s. ISBN GAŠPERIK, Ferdinand- GAŠPERIK, Ivan Ty a tvoje zdravie. Bratislava: Lufema, s. ISBN GEORGEOVÁ, Liz To je tá pravá- a odzvonilo hladovkám. Bratislava: Egmont, s. ISBN GUÉRINEAU, Bertrand Jak nehubnout hloupě. Praha: Svoboda, s. ISBN 73/ HABANOVÁ, M Úprava potravín a stravovanie. Nitra: SPU, s. ISBN HAINER, Vojtěch- KUNEŠOVÁ, Márie- HROMÁDKOVÁ, Jana Tajemství ideální váhy. Brno: Grada, s. ISBN

35 HALUZÍK, M Chémie obezity, Vesmír, 84, 352 (2005) KENTOVÁ, Leslie Potraviny chlieb náš každodenný. Olomouc: Votobia, s. ISBN KOHOUT, Pavel Potraviny- Součast zdravého životného stylu. Praha: Forsapi, s. ISBN KUSHI, Machio Potraviny liek náš každodenný. Bratislava: Arimes, s. ISBN LADISHOVÁ, L. C Strach z jedla. Ružomberok. Epos, s. ISBN MESSINA, Mark- MESSINA, Virginia Zdravo jesť dlho žiť. Bratislava: Motýľ, s. ISBN MURGOVÁ, Ružena Predchádzajme civilizačným chorobám. Vydavateľstvo Michala Vaška, s. ISBN Prešov: RICHTER, Johan Léčení ovocem a zeleninou. Bratislava: Eko- konzult, s. ISBN SEČANSKÝ, Imrich- HORVATHOVÁ, Anna Ako schudnúť. Martin: Osveta, s. ISBN ŠONKA, Jiří- DOLEŽALOVÁ, Jana- ŽBIRKOVÁ, Alena Útok proti obezite. Bratislava: Šport, s. ISBN x. VARGOVÁ, Elena Zeleninárstvo. Nitra: SPU, s. ISBN

36 VÍTEK, Libor Jak ovlivnit nadváhu a obezitu. Praha: Grada, s. ISBN HRIČOVSKÝ, Ivan- BENEDIKOVÁ, Daniela- BRAUN, Ján- CAGÁŇOVÁ, Irena- MACEJKOVÁ, Ľuboslava- MICHÁLIK, Samuel- ŠEBO, Miloš- ŠIDOVÁ, Eva- VARGA, Marian Pomológia: marhule, broskyne, slivkoviny, drobné ovocie, a menej známe rozšírené ovocné druhy. Bratislava: Nezávislosť, s. ISBN POSLPÍŠIL, R.- KARABINOVÁ, M. DANČAK, I.- CANDRÁKOVÁ, E.- POLÁČEK, M. HORVÁT, F Integrovaná rastlinná výroba. Nitra: SPU s. ISBN [cit ]. 35