SUKULU LA ZA ULIMI LA KASISI. Zambia Kafukufuku wa Bungwe la Nzeru Zothandiza

Size: px
Start display at page:

Download "SUKULU LA ZA ULIMI LA KASISI. Zambia Kafukufuku wa Bungwe la Nzeru Zothandiza"

Transcription

1 Empowered lives. Resilient nations. SUKULU LA ZA ULIMI LA KASISI Zambia Kafukufuku wa Bungwe la Nzeru Zothandiza Citukuko cothandiza kubwereranso pa ubwino wake wakale poyankha bvuto la anthu ndi cilengedwe ca m madera awo

2 KAFUKUFUKU WOSIYANA-SIYANA WA BUNGWE LOONA PA CITUKUKO LA NTHAMBI LA BUNGWE LA M GWIRIZANO WA MAIKO ONSE PA DZIKO LONSE (UNDP) NDI GAWO LOONA PA ZA NZERU ZOTHANDIZA Magulu a nzika ndi mbwadwa za m malo ena pa dziko lonse lapansi akufulumizitsa njira zatsopano zocotsa mabvuto ndi kuthandiza anthu komanso cilengedwe. Ndipo ndi zocepa cabe mwa izi zimene zimasindikizidwa kapena zimene anthu amalowapo kucita kafukufuku m mene zotere ziphindulitsira anthu ndi cilengedwe popita kwa nthawi. Ndi anthu ocepa cabe amene afulumizidwa kuti akhoza kulankhula za nkhani zotere mothandizana ndi magulu a anthu amene ali pakati pa nchito zotero. Bungwe lina la (Equator Initiative) loona pa za nzeru zothandiza, aonetsetsa kuti nchito zotero zizindikizidwa ndi kufalitsidwa. Kabungwe koona UNPD ndi gawo loona pa Nzeru Zothandiza (Equator Initiative) mogwirizana ndi mabungwe ena monga bungwe lochedwa ENDA Tiers Monde (ENDA), Nzeru Zothandiza ndi zotseguka za maiko aku m mwera kwa Africa (Open Society Initiative for Southern Africa, OSISA), cigawo cogwebana ndi zakudula mitengo mwa cisawawa ca bungwe la M gwirizano wa maiko onse apa dziko, (United Nations Convention to Combat Desertification, UNCCD), copatsidwa thandizo la ndalama ndi bungwe loona pa Cilengedwe pa dziko lonse ca (Global Environment Fund, GEF), linaona ndi kusankha zitukuko zothandiza anthu m dera posamala nthaka (Sustainable Land Management, SLM) m maiko akuno ku Afrika. Ndiye kafukufuku uyu ndi m modzi wa zitukuko zina zimene zinasankhidwe kukhala ngati zothandiza anthu kwambiri komanso za njira yothandiza kusamala nthaka. Zonsezi zicitika ndi cilingo cofuna kuti pakhale zolamulira zothandiza pokambirana ndi kuti pakhalenso kupititsa patsogolo kutukuka kwa anthu m madera, komanso pothandiza anthu kuoona nzeru ndi luso zowaphindulitsa m madera a kwao pofuna kuculukitsa ndi kupititsa patsogolo nzeru zothandiza pa dziko lonse. Imeneyo idzakhala thandizo lalikulu. Akonzi Mkonzi wa Zonse : Mkonzi Woika zinthu m malo : Mkonzi Wothandizira : Joseph Corcoran Alan Pierce Eva Gurria Alembi Wothandizira Alan Pierce, Eva Gurria, Annie Virnig, Elizabeth Shaw, Anthony von Arx, Joshua Voges, Qiang Li, Kathryn McCann Wokonza Maonekedwe Kimberly Koserowski Ciyamiko A bugwe loona pa Nzeru Zothandiza (Equator Initiative), ayamikira kwambiri sukulu la za ulimi la Kasisi. Zinthunzi-thunzi zonse ndi za sukulu la za ulimi la Kasisi. Ma mapu onse acokera pa kangaude wa CIA World Factbook ndi Wikipedia. Zikomo kwa osanduliza zolembedwa kuika m cinyanja, Japhet Mphande komanso ciyamiko kwa oona kuti zolembedwazo ziri bwino, a Ntombizodwa Saina. Mukhozanso kuona ndi kuwerenga pa Bungwe la Citukuko la M gwirizano wa Maiko Onse, Sukulu la za ulimi la Kasisi, Zambia. Equator Initiative (Bungwe la Nzeru Zothandiza) kafukufuku wosanthulidwa, New York, NY.

3 SUKULU LA ZA ULIMI LA KASISI Zambia CIFUPIKITSO CA CITUKUKO Sukulu la zaulimi yaku Kasisi yodziwika kuti Kasisi Agricultural Training Centre (KATC) ifikira kwa alimi ang ono-ang ono osacepekera pa 10,000 powathandiza iwo pa zaulimi, maphunziro, kafukufuku ndi kagulitsidwe ka zaulimi zao. Kumeneko kulinso minda ya cionetsero ndi yophunzirirapo komanso yocitirapo nchito za kafukufuku. Sukulu imeneyi ya za maphunziro aulimi, ili ndi malo kumene ng ombe za mkaka, nkhosa (mberere) ndi nyama zina zimasungidwira ndipo mkaka umagulitsidwa kwa wina komweko amene acita nchito zouika m mapaketi ndi kugulitsa. Mwa maphunziro oyendera ndi maphunziro ocitidwa pa sukulu kwa alimi, sukulu lathandiza alimi akomweko kutukuka kwambiri pa malimidwe a cimanga, m dziko lonseli. Ulimi wa kasintha-sintha, kubzala mitengo, ulimi watsopano wothirira wodzera mu masikimu kudzanso ulimi wa magawo ambiri zathandiza kuti kukhale cakudya ca mitundu-mitundu cambiri, komanso kudya koyenera, kusamala ndi kusunga zonse zokhuza cilengedwe komweko. Nthambi zambiri za nzeru za ulimi zagwiritsidwa nchito komweko makamaka pa mbeu zambiri za momuno m dziko. Sukulu limeneli lathandizanso azimai a m mudzi wina komweko kupanga bungwe losunga cuma, limene lapereka mwai kwa azimai wakutengako ndalama ndi kuyamba nchito za citukuko za malonda ang ono-ang ono ndi kupezako cuma. MFUNDO ZAZIKULU Anawina mphatso ya Equator (loperekedwa ndi bungwe la Equator Initative) mu 2014 Anayamba Sukulu limeneli mu: 1974 Malo kumene aliri: M boma la Chongwe ndi m boma la Rufunsa Othandizika: Alimi ang ono-ang ono 10,000 Nthambi yake: Ulimi wa manyowa wosaononga nthaka komanso wosamalira nthaka ZAM KATIMU Ciyambi Cake ndi m mene zinthu ziliri 4 Zocitika Zikulu-zikulu ndi Nzeru 6 Zotsatira 8 Zotsatira Zoculuka ca cilengedwe 8 Zotsatira Anthu ndi Auma Cao 8 Jenda 10 Zolamulira ndi Zotsatira Zaka 10 Cilimbikitso / Zothandiza 11 Kuculukitsa 11 Abwenzi 11 3

4 Ciyambi Cake ndi m mene Zinthu Ziliri Sukulu la zaulimi yaku Kasisi yodziwika kuti Kasisi Agricultural Training Centre (KATC) ili pa mtunda wa makilomita 30 ku mupoto koma kum mawa pang ono kwa m zinda waukulu wa dziko la Zambia, Lusaka, mu boma la Chongwe kufupi ndi bwalo lalikuru la ndeke la Kenneth Kaunda. Sukulu limeneli la zaulimi ku Kasisi igwira nchito pamodzi ndi alimi okhala m boma la Chongwe ndi boma la Rufunsa, kumene anthu adalira kwambiri pa ulimi. Komweko mbeu zolimidwa ndi cimanga, mtedza (nshawa), nyemba, soya binzi, kacamba (kandolo) ndi cinangwa. Malo ambiri akomweko ali ndi nthaka youma ndipo kupezeka mitengo ya Miombo ndi Mopane. Boma la Chongwe ligawana malire ndi limodzi mwa nkhalango za boma zosungirako nyama za kuthengo, ndipo nkhalango iyi ichedwa kuti Lower Zambezi National Park. M zaka zapitazi, m maboma awiriwa, munali cisawawa ca kudula mitengo kukhala nkhuni komanso kuocha malasha, cifukwa ca ici, m maboma amenewa, nkhuni ndi zobvuta kwambiri m malo ena. Njira zosayenera za ulimi komanso kugwiritsa nchito feteleza wa mankhwala komanso mankhwala ena oika m nthaka kapena ku mbeu kupha tudoyo, zonsezi zaononga nthaka kotheratu motero kuti zokolola zikhala zocepa. Pa cifukwa ici, alimi amakakamizidwa ndi kufulumizidwa kudalira pa feteleza kuti akololeko zoculuka komanso amayamba kudula mitengo kuti akhale ndi minda yatsopano. Kusintha kwa kagwedwe ka mvula kwabweretsa zobvuta zina monga cirara ndi kutha kwa madzi m mitsinje, kuika umoyo wa anthu ndi malimidwe pa mabvuto. Ngakhale kuti boma iri ndi cigawo ca Farmer Input Support Program (FISP) (cothandiza alimi) cimene cinayamba zaka zambiri zapita, ndipo cigawo ici, citenga 57 pelesenti (57%) ya ciyesero ca dziko lonse m cigawo ca za ulimi. Ndipo umphawi mu madera ambiri aku midzi ndi wokwera kwambiri wosacepekera pa 80 pelesenti (80%). Gwero la cuma ca dziko la Zambia licokera ku nchito ya za migodi, maka-maka yokumba mwala wa mkuwa. Anthu ambiri okhala m malo akumidzi acita nchito za ulimi. Ndipo pakati pa anthuwa, umphawi ndi wokwera zedi motero kuti 67 pelesenti (67%) ya anthu onse ndipo agwiritsa nchito ndalama zocepekera pa ndalama imodzi ya dola yaku Amerika (US$1.00) pa tsiku liri lonse, komanso 13 pelesenti (13%) ya anthu ali ndi kalombo ka HIV/AIDS, ndipo umoyo wa anthu akabadwa ayembekezeka kukhala ndi moyo kufikira pa zaka 58. 4

5 Zocitika Zikulu-zikulu ndi Nzeru / luso Nzeru zotitsogolera, akutero a Dr Henrietta Kalinda, omwe ali mutu waciwiri woyendetsa sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre, ndi kugwira nchito ndi cilengedwe osati kuononga cilengedwe. KATC afikiritsa nzeru imeneyi pophunzitsa alimi kusiya kugwiritsa nchito zinthu za mtengo wokwera monga feteleza ndi mankhwala ena ophera tudoyo koma m malo mwake, alimi agwiritsa nchito zinthu zosaononga cilengedwe ndi nthaka monga ndowe (manyowa) ya nyama kapena opangidwa, ndi mankhwala ozipangila okha kucokera ku mitengo. Mwa maphunziro amenewa a ulimi wogwiritsa nchito ndowe, gamphani ndi kubzala mitengo, pamodzi ndi njira zina zamakono komanso kasungidwe kabwino ka ziweto, alimi ayamba tsopano kubwezera nthaka yoonongeka pakale ndipo umoyo waonso ukusinthika kukhala bwino. Ulimi wa Manyowa Pamene Sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre linayamba m caka ca 1974, inali kupereka maphunziro a zaka ziwiri cabe kwa alimi amene pa ulimi wao ankagwiritsa nchito matalakita, feteleza ndi mankhwala ena ophera tudoyo. Koma ngakhale kuti iwo anali kupata nzeru ndi maphunziro awo, citukuko pa zokolola zao sicinali kusintha kwenikweni. Bvuto lotsatapo ndi kuti nthaka yao inayamba kugwirana kwambiri, conde cake cinacepekeranso, kufulumiza alimiwo kudalira pa feteleza ndi mankhwala ndipo zinthu zimenezi ziri ndi mtengo wokwera. M caka ca 1990, sukululi linasiya maphunziro wofulumizitsa ulimi wotero ndi kuyamba ulimi wa manyowa ndi gamphani. Ndipo mutu wa sukululi la KATC, Br Paulo Desmarais S J, akuti, Cimene tinayambira ulimi wa manyowa ndi cifukwa cakuti ndinaona kuti ulimi winao sunali wothandiza kwambiri. asanu (5) komanso maphunziro a masabata awiri oona pa zambiri zokhuzana ndi ulimi komanso mosamalira pulazi (famu), kalimidwe ka ndiwo za masamba, kubzala mitengo, kasungidwe ka nyama, mankhwala a tudoyo opangidwa ndi manyowa, ulimi wa manyowa wa thonje ndi kusunga nzimu. Maphunziro amenewa acitikira pa sukulu komanso zionetsero zicitikira pa pulazi ndi m malo ozungulira. Kuletsa alimi kuyenda pa njira yakale, a KATC akulengeza za kubwezera nthaka pakale mopereka manyowa opangidwa ndi manyowa a nyama komanso agwiritsa nchito manyowa ena amene acokera ku mitengo, zitsamba ndi mbeu zobzalidwa zimene ziteteza nthaka monga nandolo. Ophunzira amaphunziranso njira zina mosamalira ndi mosungira nthaka monga, kusakumba kwambiri pansi, kuokerera (kuphimba), ulimi wa kasinthasintha ka mbeu ndi kupanga mifolo yoyenera. Kucepetsa pa kudalira pa mankhwala ophera tudoyo, alimi aphunziranso njira ndi luntha motetezera mbeu zao monga kuokerera, kusakaniza kapena kubzala mbeu zosiyana m munda umodzi zimene zimakoka tudoyo tumene tumathandiza kuika zofunikira m nthaka, zimene mbeuzo zidzafuna. Alimi aphunziranso za mbeu zatsopano komanso mbeu zimene zimayenderana kuzisakaniza pobzala. Mwa kulima mbeu zambiri zosiyana-siyana, alimi amakoka tudoyo tumene Kucokera m caka ca 1990, sukululi la za ulimi, Kasisi Agricultural Training Centre, lakhala likupereka maphunziro mwa njira ya gamphani kwa alimi wopitirira pa 10,000 okhala m dziko la Zambia, komanso Malawi, Zimbabwe, Tanzania ndi Burundi. Iwo amapereka maphunziro kuyambira pa masiku atatu (3) kufikira pa masiku 5

6 tuli tothandiza pa ulimi, komanso akhala ndi cakudya cokwanira ndi coyenera magawo onse ofunikira ndipo akhala oziteteza posadalira pa mbeu imodzi cabe. Kucepetsako pa ciyesero ca alimi ca kugula mbeu ya haibridi, a KATC amakweza ndi kufulumizitsa alimi kubzala mbeu zam dzikomo zimene zimachedwa kuti loko meizi, komanso cimanga cina cimene cimazibalira cokha. Mbeu zocokera ku cimanga cimeneci zimasungidwa ndi kubzalidwanso pa nthawi yake. Ndipo pofuna kuonetsa alimi kuti cimanga cotere cikhoza kubereka zipatso monga haibridi, sukulu iyi, ili ndi minda kumene kubzalidwa cimanga cotero coonetserako zotulukamo ndipo m minda ina munakololedwa cimanga cosacepekera pa 10,000kg pa ekala limodzi. Ndipo pofuna kuonetsetsa kuti alimi onse m maboma awiriwa ali ndi mbeu zokwanira, a KATC anayambitsa bungwe losonkhanitsa mbeu, za mdziko lino komanso anathandiza alimi kupanga bungwe lochedwa Chongwe Organic Seed Growers Association (COSGA) imene colinga cake ndi kuona pa mbeu zotero. A KATC anathandizanso kupanga bungwe lina la alimi limene m Cingerezi lichedwa Chongwe Organic Producers and Processors Association (CHOPPA), limene colinga cake ndi kuthandiza alimi kupeza msika wabwino wogulitsako mbeu zao. Ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu Sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre, limatsogoza ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu m minda ndipo ulimi umenewu umathandiza mbeu kupeza cakudya cokwanira m nthaka, ndipo potero alimi akolola cakudya cambiri ndiponso athandizika ndi njira zina zopezeramo cuma. Mitengo imapereka zinthu monga manyowa m nthaka, imacepetsa kukokoloka kwa nthaka, komanso imathandiza nthaka (monga, kugwira madzi). Pali mitengo ina imene imapereka m nthaka m pweya wopereka conde m nthaka, monga, sesibani, umene ukhoza kulimidwa pakati pa mizère ya mbeu ndi colinga coti ibweretse conde m nthaka. Ndipo mitengoyi itakula kwa zaka ziwiri (2) kapena zisanu ndi cimodzi (6) ikhoza kudulidwa ndi 6 kugwiritsidwa nchito ngati nkhuni. Moyerekeza ndi ulimi umene anthu amadula udzu ndi mitengo ndi kuocha, ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu ndi okhawo umene uli wokomera cilengedwe komanso wofulumiza kubwezera conde m nthaka. A sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre afulumizanso ulimi umene pa Cingerezi uchedwa kuti alley (ubzala mzere wa mbeu, ndipo mzere wina wa mitengo tero basi), umene njira zace ndi kubzala mitengo yopereka m pweya wa naitrojini m nthaka umene umathandiza mbeu zina kuti zipeze cakudya cofunikira ndi cokwanira m nthakamo. M modzi wa mitengo imene a Kasisi Agricultural Training Centre akufulumizitsa alimi kubzala ndi uja wochedwa moringa. Moringa ndi mtengo umene si uuma m nthawi ya cirara, komanso upereka zakudya zomanga thupi (proteins) ndipo masamba ake akhala ngati ndiwo. Ndipo mitengo ina imene ili ndi cakudya cambiri comanga thupi ndi monga, Leucaena leucocephala, mitengo yothandizira pa thanzi ndi cakudya ca ziweto. Ndipo masamba a mbeu zochedwa neem (Adzadirachta indica), Tephrosia vogelii ndi nyemba zochedwa kuti (Bobgunnia madagascariensis) (mtundu wa nyemba zitali-zitali kwambiri) imene mutha kutengako mankhwala acilengedwe ophera tudoyo pousinja kuti ukhale wa phauda kapena kuupanga ngati tiyi ndi kuthira ku m mera. Komanso masamba ace a mtengo wa Tephrosia vogelii akhoza kugwiritsidwa nchito kupha nthata kapena nthakumba (nsambwe za ziweto / nkhupakupa) zopezeka pa ziweto. Kubzala kwa mitengo monga, mapopo, manga, malalanje, magwawa ndi mandimu zithandiza pa cakudya cofunikira ndi pa cuma. Sukululi la Kasisi Agricultural Training Centre liphunzitsanso alimi m mene iwo angathe kupangira zocinjirizira mphepo komanso kupanga ma linga ndi mitengo yamoyo. Mitengo imene imasankhidwa pa nchito yopanga ma linga imagwiranso nchito zina zambiri. Mwacitsanzo, malubeni, kapena Yatrofa kakasi (Jatropha curcas) imapatsa zipatso ndi mafuta pamwamba pokhala ngati linga. Alimi atha kudula zapamwamba pa mitengo ina monga Sena siameya (Senna siamea), ndi kupanga nkhuni. Kupititsa patsogolo gawo ili, KATC, yayambitsa m makomyuniti 30 ma

7 nesari ya mitengo imeneyi yosacepekera pa 5,000 caka ndi caka. Nchito yocitidwa ndi sukulu la KATC lakhala lopambana komanso loyamikiridwa posunga nkhalango ndi nthaka ya alimi. Ophunzira ambiri tsopano akukonza malo oonongeka mwa njira zophunzitsidwazi. Alimi ambiri tsopano akusunganso njuci cifukwa ca nkhalango zimenezo. Ziweto Mogwirizana ndi a Micro Bankers Trust komanso bungwe la za mkaka m dziko la Zambia, Dairy Association of Zambia, KATC ali ndi citukuko cochedwa Chongwe Green Society, cimene colinga cake ndi kukonzanso nthaka ndi kusintha umoyo. Kuikapo pa nchito za ulimi komanso kubzala mitengo, citukuko cimeneci cisunganso nyama za mkaka. Mwa kutenga nkhongole kucokera ku banki la Micro Bankers Trust, alimi akwaniritsa kugula ng ombe ziwiri za mkaka. KATC ndi bungwe la za mkaka m dziko la Zambia, athandiza alimi pa maphunziro akasungidwe ka komanso awalimbikitsa iwo kupanga magulu kumene atha kutengako ndi kugawana nzeru zokuzana ndi ulimi wa nyama. Ng ombe za mkaka zimapeleka mkaka wokwanira pakati pa malita 10 ndi 25 pa tsiku liri lonse, ndipo alimi athandizika mwa kupeza Cuma. Kufikira lero palibe mulimi amene analephera kubweza nkhongole ai ndipo midzi yoyandikana nayonso tsopano yaonetsa cidwi pa kusunga ziweto za mkaka. Ku mbali ina, KATC akupereka mbuzi kwa anthu okhala m malo amodzi pa ndondomeko imene akuicha kuti, kupereka mphatso kwa ena. Paciyambi gulu la alimi linapatsidwa mbuzi zobereka ndipo anapemphedwa kuti zikabala, atenge ana awiri ambuzi ndi kupatsa gulu yoyandikana nalo. Nchito imeneyi inakula mosacepekera pa alimi 100. KATC afulumizanso anthu kusunga nyama zing ono-zing ono, kuikapo ulimi wa nkhuku, kukhala ngati wothandiza pa cakudya komanso pa wopereka ndowe. Ndipo maphunziro pa sukulu la za ulimi pa Kasisi alinga pa kasungidwe ka zoweta zokhuza izi: kasungidwe ndi zakudya za ziweto zopatsa mkaka, kusunga nyama zing ono-zing ono ndi kagwiritsidwe ka nchito ya ndowe ndi kasungidwe kake. Kumeneko kulinso ziweto zophunzirirapo zimene ziri motere, 35 ng ombe za mkaka, ng ombe zosacepekera pa 100 zopereka nyama, nkhosa 30, ndipo pali mapulano akuonjezera pa zonsezo. Tekinoloji yoyenera Sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre afulumizitsa tekinoloji yoyenera kwa alimi ang ono-ang ono. Izi zitanthauza kuti, mwa citsanzo, iwo agwiritse nchito ng ombe polima osati thalakita ai. Ng ombe sizilira ndalama zambiri kucita nchito yotere komanso ndi zodalirika, izo zimaperekanso manyowa m nthaka komanso zikhoza kugwiritsidwa nchito kugwira zinchito zina za pa famu. A KATC apereka maphunziro akasungidwe ka nyama ndiponso pali maphunziro ena olinga ku kagwiritsidwe nchito ka aburu. Sukulu limeneli limaperekanso maphunziro a nchito za umisiri imene imapereka nzeru kwa ophunzira kupanga zitsulo monga nkhwangwa (katemo), mabaouti, makasu ndi mageje. KATC aperekanso maphunziro ena amopangira ndi mosamalira zitsulo zina za pa famu monga mapampu okokerako madzi, makina oyengelako mafuta a saladi, makina otongolerako cimanga ndi nshawa komanso zophikirapo zogwiritsa nchito mphamvu ya dzuwa. Ku Chongwe, mu bungwe la Chongwe Green Society project, a KATC akuphunzitsa alimi a nyama za mkaka mogwiritsira nchito manyowa a ng ombe kuika pa makina ena opangidwa (biodigester) amene agwiritsidwa nchito monga kutentha zinthu, kuunikira ndi kuphikira ndipo sipafunika nkhuni ai. Makina awa alibenso utsi. Zochoka m makina amenewa zigwiritsidwa nchito kukhala ngati feteleza. Mauvuni ogwiritsa nchito mphamvu ya dzuwa ndi imodzi mwa zopangidwa zimene KATC akugwiritsa nchito pofuna kukoka alimi pa kucepetsa kugwiritsa nchito nkhuni. Mauvuni ogwiritsa nchito mphamvu ya dzuwa amenewa ndi otsika mtengo cifukwa amapangidwa ndi zinthu za kumalo komweko. Makopedwe / Kufalitsa Sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre, caka ciri conse amakhala ndi zionetsero pa minda zao za zionetsero, pa mafamu a alimi ango ono-ang ono, pa masukulu komanso pa sukulu laonso. Zionetsero zimenezi zitukula ulimi komanso anthu ambiri-mbiri monga alimi, anthu anchito za malonda, ana a sukulu, akulu akulu amaphunziro apamwamba kudzanso atsogoleri aza ndale amabwera kudzaonerera. KATC afulumizitsa ulimi wa manyowa m maboma a Chongwe ndi Rufunsa kupyolera mwa maphunziro komanso utsogoleri wa alimi. Alimi otsogolera amaphunzitsidwa zambiri monga njira za ulimi wa manyowa, kupanga minda ya zionetsero ndiponso amapemphedwa kugwira nchito pamodzi kapena kuphunzitsa alimi ena 10 kapena 20 kuti naonso alandireko nzeru ndi luso lotero. Sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre nthawi zina limacita ciyendero pamodzi ndi aphungu a nyumba ya malamulo, mafumu a m nyumba ya mafumu ndi nduna za m midzi ndi colinga cowaphunzitsa iwo pa phindu la ulimi wa manyowa. Anyanchito apa sukululi m caka ca 2014 anakumana ndi nduna 68 za m midzi ndipo anawathandiza iwo kupanga ndondomeko m mene alimi pa mudzi akhoza kutukukira pogwiritsa nchito ulimi wa manyowa. A Kasisi Agricultural Training Centre alinso ndi mapulogramu amene amaulutsidwa pa nyumba ya mphepo ya wailesi ya komyunite. Ndondomeko zapa wailesi zimanena zambiri monga ulimi wothandiza, kuphatikiza nyama zing ono-zing ono, ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu, nyama zopatsa mkaka ndi udzu, kubzala mitengo ndi malonda a zaulimi, kuonjezerapo zonse zolimidwa pa famu. Kulimbika kuthandiza alimi ku pulumuka bwino-bwino poima nji pomwe nyengo zisinthasintha motero pakhala kukhazikika pa ulimi wao ngakhale nyengo zikhale zosautsa kwa iwo. Izizi zitheka potsata njira zopangitsa ulimi kuti ukhale wophindula mogwirizana ndi malo, anthu ndi magulu potsatira njira zosinthika ndi zatsopano zothandiza pa ulimi ndi cilengendwe. Annie Matutu, Mlimi wa ulimi wa manyowa, akutero. 7

8 Zotsatira ZOTSATIRA ZOCULUKA ZA CILENGEDWE Kugwiritsa nchito tekinoloji ndi zitsanzo zophunzitsidwa ndi sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre, alimi an gonoang ono atukula chonde ca nthaka, iwo abzala mitengo komanso aonjezera pa kalimidwe kabwino, ndipo zonsezi zathandiza kuti pasakhale kuonongeka kwa nthaka ndi malo ozungulira. Kubwezera pakale nthaka yoonongeka Cimodzi ca zotsatira mu maphunziro a sukulu la za ulimi la KATC sicioneka ndi maso ai. Cinthuci ndi kubweza nthaka pakale monga mwa cilengedwe cake. Njira za ulimi wa manyowa monga, kuokerera, kushofolera ndi kuika manyowa ndi zina zothandizira dothi zithandiza kubweretsa tudoyo m nthaka tumenenso tuthandizanso kuti nthakayo ikhale ndi madzi ndi cakudya. Alimi amene amadalira pa ulimi wa kale kapena wa mwambo amalima cabe mbeu zocepa. Mosiyana ndi alimi amene apata maphunziro yao pa KATC, iwo atha kulima pa nthawi imodzi mbeu zopitilira pa khumi ndi ziwiri (12) zimene zimayenderana, kuikapo ndi mitengo yopatsa mbeu. Mafamu amenewa amaonetsa zambiri zotuluka mu ulimi wotero komanso amakokera tudoyo tofunikira munthaka kusiyana ndi mafamu amene eni ace atsatira njira za ulimi wa kale. Njira ndi nzeru zoperekedwa ndi sukululi la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre, pa ulimi wakubzala mitengo zathandiza kwambiri kuteteza nthaka kumalo kumene kunalibe mitengo cifukwa ca kudula mwa cisawawa. Ndipo nkhalango zimenezi zing ono-zing ono zithandiza kubweretsa madzi m nthaka komanso kukhala ngati malo okhalako mbalame ndi zolengedwa zina, monga njuci, zimene zifunikira pa ulimi. mbeu za momuno kuthandiza alimi ang ono ang ono kusunga ndalama ndi kutukula malo ao kuti mtsogolo akhoza kupeza cuma ndi kukonzekeratu m nthawi ya kusintha kwa nyengo. Makomyuniti asanu m maboma a Chongwe ndi Rufunsa pali pano akuika nzeru pamodzi za kupezeka ndi kagwiritsidwe ka nchito ka mbeu zina komanso zitsamba. A Kasisi Agricultural Training Centre caka ndi caka amacita zionetsero za kuphatikizana ndi kuculuka kwa za ulimi mu ma komyuniti. Pa nthawi imeneyi alimi ndi ololedwa kufika pamodzi kusinthanitsa mbeu zao ndi kudyetsana nzeru za kasamalidwe ka mbeu zimenezo. Zinchito zonsezi zithandiza kusunga ndi kupititsabe patsogolo mbeu za cilengedwe ca muno ndi nzeru zimene zinalipo kale. ZOTSATIRA ANTHU NDI CUMA CAO A Kasisi Agricultural Training Centre amagwira mbali zonse za umoyo pocita citukuko m malo akumidzi, kuonetsetsa kuti malo ozungulira ndi wothandiza, kupereka thandizo la za cuma ndi kuona kuti pakati pa anthu palibe kuponderezana. Alimi amene anapata maphunziro ao pa sukulu la KATC, aonjezera zokolola zao komanso cuma cao cicokera m zigawo zambiri. Azimai naonso apatsidwa mphamvu ndipo ena a iwo ali ndi maudindo autsogoleri. A Kasisi Agricultural Training Centre ndi wozipereka kwambiri pa kusunga nzeru za kubala kwa cimanga ca momuno m dziko komanso kubala kwa mbeu zina. Kusiyana ndi mbeu ya haibridi, mbeu ya momuno imacita bwino m nthaka yathuyi ndi m nyengo yakuno kwathu. Kusiyananso ndi haibridi, mbeu za momuno zambiri zitakololedwa zitha kusungidwa ndi kugwiritsidwa nchito kukhala m mera wa caka cotsatapo. Kusunga 8

9 Cakudya Coculuka ndi Cokwanira Ulimi wa manyowa umene alimi amacita, wathandiza iwo kukhala ndi zokolola zoculuka ndi kukhalanso ndi cakudya cokwanira ndi cambiri. M citukuko cimodzi cimene boma la dziko la Scotland linapereka ndalama, alimi amene anaphunzitsidwa pa sukululi, zokolola zao za cimanga zinakwera kotheratu, kucokera pa 1,400kg pa eka limodzi kufika pa 2,400kg pa eka limodzi kwa zaka ziwiri za malimidwe. Ndipo alimi amene anali ndi ndondomeko ina yoperekedwa ndi sukululi la KATC naonso cakudya cao coperekedwa kunyumba ndi colinga cakudya cinakwera mopitirira pa 170 pelesenti (170%). Alimi amenewa kumbuyo uku anali kukwaniritsa kulima cakudya cimene cinkakhala kwa miyezi isanu ndi umodzi (6) koma tsopano cakudya cao cinali kukhala mopitilira pa caka cimodzi. Kuonjezera pa kukhala ndi cakudya cambiri, alimi ophunzira pa KATC ali ndi njira zambiri mopezera zokolola zao komanso amadya cakudya ca magawo onse ofunikira mthupi cifukwa ca cionjezero ca mkaka, uci, zipatso, ndiwo zosiyana-siyana za masamba, ndi masamba a mtengo wa moringa. Kukhala ndi kusunga cakudya cokwanira ndi kadyedwe kabwino ndi zofunikira kwambiri pa umoyo wa anthu. Kusintha pa kadyedwe pokhala ndi cakudya cambiri ndi ca magulu onse, ndi cinthu cofunikira kwambiri maka-maka kwa anthu amene ali ndi matenda a HIV/AIDS, cifukwa kudya cakudya ca magulu onse cithandiza kuteteza thupi ndi kulimbana ndi tilombo topezeka mthupi. Kusinthika njira zopezeramo umoyo wabwino Alimi ambiri amene anacita maphunziro yao pa sukulu la za ulimi la Kasisi colowa cao cakhala cikukula ngakhalenso zokolola zao zikhala zambiri cifukwa ca ulimi wosiyana-siyana komanso wa mbeu zambiri. Ngakhale iwo amene anacita nchito za umisiri pa sukululi la KATC naonso amapezako cuma cina kucokera mu nchito yao ya zopangapanga ndi kulungisa zitsulo. Ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu, wathandiza alimi kusunga njuci ndi kupata ndalama pogulitsa zipatso ndi uci. Pofuna kuonetsetsa kuti sasowekera cakudya, mlimi wina amene anacita maphunziro ace pa sukululi la Kasisi analima munda ndi kubzala mitengo ya mtundu wa moringa yokwanira 300. Iye amaumika ndi kusinja masamba ace ndi kugulitsa ku mzinda wa Lusaka ndi kupeza ndalama zomthandizira pa nchito yace. Pamene alimi anali kucita ulimi wakale, ambiri mwa alimi ang onoang ono amadalira pa nkhongole kuti apeze mbeu, feteleza ndi mankhwala ophera tudoyo. Ulimi wa manyowa ucotseratu zonsezo zodalira pa zinthu zina zimene zirinso za mtengo wokwera. Moses Mulenga, amene ali mlimi akuona motere, Cinthu cacikulu ndi cofunikira kwa ine cimene ndiri naco tsopano ndi ufulu. Sindidalira pa nkhongole ai. Ndikhoza kulima mtundu wina uli wonse wa mbeu ndi kusunga ndi kubzalanso mbeu zanga mosabvuta. Zoyembekezeka ndi zoonekera m citukuko ca za ulimi ici pa sukulu la KATC consintha ulimi wakale kupita ku ulimi wa manyowa ndi thandizo la ndalama zocokera ku bungwe loona pa za citukuko la ku dziko la Canada (Canadian International Development Agency) iwo anapeza kuti ndalama za alimi zinakwererako kupitirira pa 800 pelesenti (800%) pa zaka ziwiri zokha za ulimi. Cifukwa ca ici, alimi anakwanitsa kulipirira ana ao ndalama zofunikira ku masukulu, kutukula nyumba zao, kugula ziweto ndi katundu wina wofunikira ndithu. Alimi a ziweto zopatsa mkaka amene amatengako mbali ku citukuko ca (Chongwe Green Society Project), citukuko cimene thandizo la ndalama licokera ku gulu lochedwa Hivos, ndipo ciyanganiridwa ndi makampani ophatikizana amene ali sukulu la KATC, Bungwe la Ziweto za mkaka m Zambia (Dairy Association of Zambia) komanso banki lochedwa (Micro Bankers Trust), iwowa nthawi zonse amalandira ndalama zocokera ku malonda a mkaka. Mlimi, Jonah Moonga alankhula za ng ombe zace ziwiri, Kuli ndalama kuno; iyi ndiyo Banki la Zambia. Ndingaoneke ndi maonekedwe otere koma ng ombe izi zandibweretsera ndalama. Ambiri amene anaphunzira pa sukululi la za ulimi amanyadira zedi. Rainford Chanshika nayenso amalima mbeu za manyowa zimene zimamuwinitsa pa zionetsero za zaulimi zambiri. Chanshika akuti, Ulimi wa manyowa wathandiza moyo wanga pakusintha. Ngakhale pa nthawi ya zionetsero za malimidwe, za ulimi wanga zimakoka mitima ya anthu ambiri. Ineyo ndawinapo kwambiri pa zionetsero za ulimi zocitikira pa buloko, mu boma komanso ndi zionetsero zikulu-zikulu. Kusasintha-sintha (Kulimbika ndi kubwereranso pakale) Njira za ulimi zocita monga mwa mwambo mu maboma a Chongwe ndi Rufunsa mu dziko la Zambia, zinaononga ndi kulimbitsa nthaka ndi kucepetsanso zokolola. Motero alimi anafulumizidwa kukhala odalira pa feteleza wa mankhwala, cakudya cao cinacepekera ndipo ciopsezo ca nthaka ndi nyengo cinakwera. Kugwiritsa nchito ulimi wa manyowa kwathandiza alimi kukhala ozidalira, komanso aufulu ndi kukhala mopanda nkhongole kapena kudalira pa cakudya copatsidya ndi boma m nthawi za cirara. Malimidwe a zinthu zambiri, kupyolera mwa ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu, kusunga njuci, kuphatikizana kwa ziweto komanso kusakaniza kabzalidwe ka mbeu, zathandiza alimi kucita bwino ngakhale m nthawi pamene cuma ca dziko ndi nyengo zikhala zobvuta. Mwa kukhala ndi ziweto ndi kukhala ndi zokolola zambiri zosiyana-siyana alimi sabvutika ngati mwina mbeu ina siinacite bwino. Kukoma kwa nthaka, malimidwe a mbeu zosiyana-siyana kuonjezapo kubzala mitengo ndi kuteteza nthaka zathandiza kukhala ndi ziweto zambiri ndi mbeu zambiri pa famu, ndipo mu nthaka mukukhala madzi ndi cakudya cokwanira ca mbeu, izi zonse zathandiza alimi kulimbikabe pa nthawi za cirara ndi pamene nyengo yisintha-sintha. JENDA Pakati pa alimi opezeka m Zambia, 65 pelesenti (65%) ndi azimai, motero azimai ali ndi mwai kwambiri wakuloledwa kucita maphunziro a 9

10 za ulimi pa Kasisi Agricultural Training Centre. A KATC ndi wozipereka pa kupereka citukuko kwa alimi akazi komanso polondola mfundo zolola kuti 30 pelesenti (30%) kapena mopitilirapo akhale akazi m maphunziro amenewa. Apa tsopano, akazi ali pa 35 mpaka 45 pelesenti (35%-45%) pakati pa onse amene acita maphunziro amenewa pa KATC ndipo azimai afulumizidwa kutenga maudindo autsogoleri m maphunziro amenewa komanso m magulu a alimi. Cifukwa azimai ndiwo amasamalira ana kwambiri, odwala ndi okalamba, azimai ambiri alibe m pata wakucita maphunziro amenewa pa sukululi la KATC. Cifukwa ca ici, sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre lipereka maphunziro pa famu losankhidwa pa malo amodzi a komunite ndipo pa cifukwa ici gawo la azimai otengako mbali linakwera kupitilira pa 50 pelesenti (50%). Pali pano, mutu waciwiri wa sukululi la KATC ndi mzimai. Sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre lathandiza kukhazikitsa m midzi isanu mabungwe asanu osungirako ndi kukongolako ndalama kwa mamembala amaguluwo. Gulu liri lonse liri ndi azimai okwanira 25 amene amapereka ndalama mwezi ndi mwezi kuti zisungidwe. Ndipo ndalamazi zigwira nchito popatsa ena ngongole kapena cikwerete komanso ndalamazo zimawathandiza akakhala ndi mabvuto pakati pao. Masikimu amenewa a zacuma athandiza azimai ambiri nchito za malonda monga kutsegula masitolo ndi kuyamba kugulitsa kaunjika (salaula). Nzeru za kuyendetsa nchito za malonda zawathandiza iwo kutukuka ndi kuzikhulupirira kuti akhoza kucita bwino pa umoyo. ZOLAMULIRA NDI ZOTSATIRA ZAKE Sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre ndi lokhalo lopambana m boma, m dziko ndi m cigawo ca kum mwera kwa Afrika limene lipereka maphunziro a ulimi wa manyowa, komanso limene limafunsidwa ndi anthu ambiri pa zambiri zokhuza maphunzirowo. Sukulu la KATC liphunzitsa za ulimi a boma amene amayendera alimi kuwaphunzitsa za malimidwe komanso liphunzitsa ena ocokera m magulu ena amenenso ali ndi nchito yophunzitsa alimi. A Kasisi Agricultural Training Centre ali ndi ubale wa bwino zedi ndi Unduna wa Ulimi ndi Ziweto mu Zambia pa magawo onse monga ku likulu la undunawo komanso m maboma. Cifukwa ca m gwirizano umenewo ndi kuyesesa kupititsa patsogolo ulimi wotere, boma linayamba kuphunzitsa za ulimi wa manyowa m masukulu apamwamba, ngakhale pa sukulu la likulu la Yunivesiti ya Zambia (University of Zambia) komanso pa sukulu loona pa citukuko ca cilengedwe la National Resources Development College (NRDC). Ophunzira m masukulu apamwamba agwiritsa nchito malowo kukhalanso ngati malo ocitirako kafukufuku pa maphunziro ao. Panopa, ulimi wa manyowa, suzindikiridwa kweni-kweni ndi boma la dziko la Zambia. Pofuna kulumikizana ndi boma, a Kasisi Agricultural Training Centre, akugwirira nchito pamodzi ndi gulu la za uzimu lochedwa Jesuit Centre for Theological Reflection (JCTR) amene analemba ndondomeko za ulimi wotere ndi kupereka ku bungwe la kunyumba ya malamulo yoona pa zaulimi ndi malo ozungulira komanso anapatsanso aku Nyumba ya Mafumu. Motero aphungu a nyumba ya malamulo komanso mafumu akhala akuitanidwa ku sukululi la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre ndipo akhala akupatsidwa mwai woyendera malowo kuti aone ndi kuphunzira za phindu lake la ulimi wa manyowa. Sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre ndi membala wa m gwirizano wa mabungwe woona pa za ulimi ndi zofunikira kukhalako m malo acilengedwe lochedwa Zambia Alliance for Agroecology and Biodiversity Conservation (ZAABC), limene colinga cake ndi kuonetsetsa kuti simufika kapena kulowa mbeu ndi cakudya cokonzedwa pophatikiza ma jini cimene m Cingerezi akuti geneticallymodified. A ZAABC ndi a Kasisi Agricultural Training Centre, amemeza motsutsana ndi malamulo a za malonda a mbeu (Seed Trade Laws) ndipo akutero kuti mbeu zotero zikaloledwa m dziko padzakhala izi: 1) alimi a m dzikoli adzakhala odalira pa mbeu zokonzedwa pophatikiza majini zomwe zimagulitsidwa ndi makampani akuluakulu komanso akunja, 2) pakhale cilamulo coletsa m citidwe omwe ulipo tsopano wakusunga ndi kugawana mbeu, 3) zidzaononga mbeu zacilengedwe zimene zilipo m dziko lino ndipo 4) zidzaopseza zokolola ndi cakudya ndi umwini umene alimi ali nao. 10

11 Cilimbikitso ndi Kuculukitsa CILIMBIKITSO / THANDIZO A sukulu la za ulimi la Kasisi Agrucultural Training Centre adalira kwambiri pa thandizo la cuma locokera kunja kwa dziko polipira anyanchito 24 amene alipo ndi kuyendetsa zinchito za sukulu limeneli. Iwo amapezanso ndalama kupyolera mwa maphunziro opatsidwa komanso mwa za ulimi ndipo iwo akuyesa kucita zonse zothekera pofuna kulimbikitsa gwero la cuma cao kupyolera mu maphunziro, za ulimi, komanso mwina za kufufuza. KATC ali ndi gulu laling ono la ng ombe za mkaka zokwanira 35 pa malopo ndipo iwo amagulitsa mkaka wao kwa wina wopanga mkaka wa m mapaketi komweko. Pali pano pali kale mapulano ofuna kutukula unyinji wa ng ombe ndi nkhosa zimenezi. Iwo a KATC ali ndi mapulano ofuna kuonjezera ma ekala ao kucoka pa 130 kufika ku 230 ndipo pogulitsa zolima zao (zimene zambiri ziri, tirigu, balere, mapila, nyemba za soya ndi cimanga). Sukulu limeneli la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre likuyesetsa kucita zothekera zonse kuti likhale sukulu lapamwamba limene lidzapereka maphunziro a digri mu ulimi wa manyowa, cinthu cimene cidzakhala cothandiza kwambiri pa kupeza cuma. KUCULUKITSA Maiko ambiri alibe njira zothandiziramo nchito za ulimi wa alimi ang ono-ang ono. Motero kutengerako citsanzo ca sukulu la za ulimi la Kasisi Agricutural Training Centre, m malo ambiri a dziko lonse lapansi cikhoza kuthandiza kwambiri. Kufikira lero lino, ophunzira awiri amene anali pa sukulu limeneli anayamba masukulu ao ao kumene naonso apititsabe patsogolo ulimi wothandiza. Zoletsa kukhazikitsa ulimi wotere m madera ena ndi kucepekera kwa ndalama zoyambira nazo nchito imeneyi komanso kusowekera kwa anthu okhala ndi maphunziro a ulimi wa manyowa m madera amenewo. Njira imodzi m mene sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre ikuthandizira kukhazikitsa ndi kupititsa patsogolo ulimi wotero ndi mwa maphunziro ocitikira kumalo kumene alimi apamudzi akhala pamodzi. Magulu amenewa osanthula za ulimi amacitika pamodzi ndipo atsogoleredwa ndi m modzi wa alimi. Mtsogoleri wa gulu limenero amakhala iye amene analandirako kale maphunziro a ku KATC ndipo iye amatsogolera anthu asanu ndi awiri (7) kufikira khumi ndi awiri (12) amene akhala woyandikana ndipo iwo amaphunzirira pamodzi za ulimi potsata mutu ndi mfundo zake zoikika. Mabuku amene iwo amagwiritsa nchito ndi wosabvuta kumvetsa cifukwa 11 analembedwa bwino ndipo ali ndi zithunzi, zionetsero komanso ndondomeko zimene owerenga atha kutsatira. Kufikira lero, sukulu la KATC, yapangapo mabuku angapo ogwiritsa nchito pa maphunziro otere, ndipo ena mwa iwo aphunzitsa pa izi: kumanga madamu ang ono-ang ono ndi dothi cabe, ulimi wothandiza, ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu, ulimi wa manyowa wa zipatso ndi ndiwo za masamba, kupanga ndi kusunga manyowa, kusunga nzimu (njuci), zothandiza pa kuzitukula komanso ulimi wa manyowa wa thonje. ABWENZI Kucokera pamene sukululi la Kasisi Agricultural Training Centre, linayamba zaka makhumi anai (40) zapitazo, linagwirizana pamodzi pamodzi ndi mabungwe ndi magulu ena. M zaka zapita pang ono, boma la dziko la Scotland ndi bungwe lina la mpingo wa Cikatolika lochedwa m Cingerezi kuti, Scotish Catholic International Aid Fund anayamba zitukuko ziwiri ndi sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre kutukula kasungidwe ka cakudya m malo aku midzi, komanso citukuko cochedwa Kulima. Bungwe lochedwa Hivos lithandiza gulu lina lacitukuko lochedwa Chongwe Green Society Project, ndipo colinga ca gululi ndi kukonzanso nthaka yoonongeka mwa njira zamakono za tekinoloji monga ulimi wothandiza, ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu, ulimi wa ziweto zopatsa mkaka ndi mphamvu zowonjezera. Ndipo pokhazikitsa Chongwe Green Society Project, a sukulu la Kasisi Agricultural Training Centre anagwirizana ndi bungwe loona pa za ulimi wa ziweto za mkaka m Zambia, bungwe la Dairy Association of Zambia ndi banki lina lochedwa Micro Banker s Trust. Ndipo bungwe la kudziko la Canada, loona pa citukuko m maiko ena lochedwa kuti Canadian International Development Agency (CIDA) linathandiza alimi ang ono ang ono okwanira ngati 100 kuyamba ulimi wa manyowa m boma la Chongwe ndipo ndalama zinadzera mu bungwe lochedwa Canadian Jesuits International (CJI) limene linapereka ndalama zofunikirazo. A bungwe loona pa M gwirizano ndi Citukuko ca maiko onse (UNDP) anayambitsa ndi kukwaniritsa nchito ya bungwe lina limene lipereka ndalama yoona pa malo ozungulira (Global Environment Fund, GEF)), akwaniritsa ndondomeko zothandiza popereka ndalama za ma giranti (Small Grant Programme, SPG)). Iwo anapereka thandizo la ndalama ku bungwe la Chongwe Agroforestry Project, limene linathandiza kubwezera nthaka pakale, kuonetsetsa kuti cakudya ndi cokwanira, ndi kuperekanso umwai kwa alimi wopata cuma. Gulu la Utivklingsfondet linathandizira kuona pa cakudya komanso pa magulu

12 oona pa malimidwe osiyanasiyana (Community-Based Agro Biodiversity Project) kucokera mu caka ca 2010 kufikira mu Ndipo kampani ina ya nchito za citukuko lochedwa Incluvest la kudziko la Norway, mogwira nchito pa modzi ndi bungwe la Chongwe Organic Producers and Processors Association (CHOPPA), linapereka thandizo la ndalama kwa alimi ang ono-ang ono pa citukuko ca malonda ndi kulimbikitsa ubale pakati pa misika ndi alimi. A sukulu la za ulimi la Kasisi anagwirizananso ndi bungwe lina la kudziko la Sweden lochedwa Swedish Development Centre (koma tsopano lodziwika kuti, We Effect), ndi ofesi la kum mwera kwa Afrika polemba buku la za ulimi wa mitengo, zitsamba ndi mbeu, limene ligwiritsidwa nchito m maiko a m Afrika. Bungwe la M gwirizano wa maiko onse apa dziko loona pa cakudya ndi ulimi la (United Nations Food and Agriculture Organization, FAO) linathandiza pa kupanga mabuku ogwiritsidwa nchito m magulu osanthula za ulimi. Gawo la boma la dziko la Unduna wa Ulimi ndi Ziweto (Ministry of Agriculture and Livestock), ndi bwenzi lapafupi ndithu. Sukulu la za ulimi la Kasisi Agricultural Training Centre linayamba mu 1974 ndi gulu la Jesuits ndipo sukululi lakhala likulandira thandizo la ndalama kucokera ku magulu ena a Jesuits a pa dziko. FURTHER REFERENCE Kasisi Agricultural Training Centre website The art of mimicking nature Br. Paul Desmarais SJ shares his work experiences ABWENZI A CITUKUKO CIMENECI Equator Initiative Sustainable Development Cluster United Nations Development Programme (UNDP) 304 East 45th Street, 6th Floor New York, NY Tel: Empowered lives. Resilient nations. A bungwe la UNDP (loona pa citukuko m dziko lonse lapansi) agwirizana ndi anthu onse m malao m mene iwo akhala pofuna kuthandiza kumanga maiko amene adzakhoza kuima ciimire pa nthawi ya zobvuta, komanso kuyendetsa ndi kutukula citukuko ca umoyo wa anthu onse. Iwo apereka thandizo m maiko opitirira pa 170 ndi m malo ena m mene athandiza kupereka nzeru ndi luso zothandiza ndi kubweza umoyo wa anthu m maiko kuti ukhale pa bwino monga kale. Gulu la Equator Initiative (loona pa Nzeru Zothandiza) libweretsa pamodzi bungwe la United Nations (Bungwe la Mgwirizano wa Maiko Onse), maboma, mabungwe oiimilirako anthu, mabungwe amene agwira nchito zao pakati pa anthu ofunika thandizo, anchito za malonda, ndi mabungwe ena osiyana-siyana kuti onse pamodzi athandize kuona ndi kuzindikira ndi kuthandiza kupititsa patsogolo umoyo mwa njira zabwino poyankha pa bvuto la anthu ndi cilengedwe ca m madera awo Equator Initiative Ufulu wonse ndi wosungidwa ABWENZI A BUNGWE LOONA PA NZERU ZOTHANDIZA Empowered lives. Resilient nations.

BUKHU LA ULANGIZI WA NTHENDA YA CHITOPA NDI KATEMERA WA I2

BUKHU LA ULANGIZI WA NTHENDA YA CHITOPA NDI KATEMERA WA I2 Inter Aide Agro 3 Mayaka Agro-Phalombe European Union Malawi BUKHU LA ULANGIZI WA NTHENDA YA CHITOPA NDI KATEMERA WA I2 References: Pictures and text from Controlling Newcastle Disease in Village Chickens

More information

1 Rural Basic Needs Basket The Centre for Social Concern 2014 Advocacy Group Training Manual

1 Rural Basic Needs Basket The Centre for Social Concern 2014 Advocacy Group Training Manual 1 RURAL BASIC NEEDS BASKET ADVOCACY GROUP TRAINING MANUAL: Kuphunzitsa ndi kupereka mphamvu Kwa a Malawi aku mudzi kuti athe kudzilankhulira pawokha pofuna kupempha am maudindo kuti akwaniritse maufulu

More information

Buku lophunzitsira ndi kuperekera uphungu okhudza

Buku lophunzitsira ndi kuperekera uphungu okhudza The Republic of Malawi Ministry of Health Buku lophunzitsira ndi kuperekera uphungu okhudza momwe tingathandizire komanso kusamalira thanzi la ofuna thandizo M malawi JULY 2017 Momwe Tingagwiritsire Ntchito

More information

KUKONDA N CHIYANI. Kabukhuka ndi gawo limodzi la bukhu lotchedwa Loving what is. Limeneri ndi limodzi mwa mabukhu womwe Byron Katie analemba.

KUKONDA N CHIYANI. Kabukhuka ndi gawo limodzi la bukhu lotchedwa Loving what is. Limeneri ndi limodzi mwa mabukhu womwe Byron Katie analemba. KUKONDA N CHIYANI Kabukhuka ndi gawo limodzi la bukhu lotchedwa Loving what is. Limeneri ndi limodzi mwa mabukhu womwe Byron Katie analemba. Bukhuli latanthaudziridwa mudzinenero za maiko osiyansiyana.

More information

CATHOLIC DEVELOPMENT COMMISSION IN MALAWI (CADECOM) LILONGWE ARCHDIOCESE ENVIROFIT CLEAN COOKING STOVE DISTRIBUTION MONTHLY REPORT FOR MAY, 2013

CATHOLIC DEVELOPMENT COMMISSION IN MALAWI (CADECOM) LILONGWE ARCHDIOCESE ENVIROFIT CLEAN COOKING STOVE DISTRIBUTION MONTHLY REPORT FOR MAY, 2013 CATHOLIC DEVELOPMENT COMMISSION IN MALAWI (CADECOM) LILONGWE ARCHDIOCESE ENVIROFIT CLEAN COOKING STOVE DISTRIBUTION MONTHLY REPORT FOR MAY, 2013 Compiled by: Annie Kachere 3 rd June, 2013 Executive summary

More information

Africa. Matandani School is a primary school in Malawi, which can be found in the south east of Africa.

Africa. Matandani School is a primary school in Malawi, which can be found in the south east of Africa. Africa Class Matandani School is a primary school in Malawi, which can be found in the south east of Africa. Africa is the second largest continent and it covers one-fifth of the Earth s land surface.

More information

International Conference on Promoting Sustainable Tourism, a tool for inclusive growth and community engagement in Africa

International Conference on Promoting Sustainable Tourism, a tool for inclusive growth and community engagement in Africa International Conference on Promoting Sustainable Tourism, a tool for inclusive growth and community engagement in Africa LUSAKA, ZAMBIA 16-18 NOVEMBER 2017 GENERAL INFORMATION NOTE 1 P a g e The International

More information

Malawi. Global Village volunteer handbook. home construction healthy homes vulnerable populations

Malawi. Global Village volunteer handbook. home construction healthy homes vulnerable populations Malawi Global Village volunteer handbook home construction healthy homes vulnerable populations Welcome to Habitat for Humanity Driven by the vision that everyone needs a decent place to live, Habitat

More information

www.bushcampcompany.com www.bushcampcompany.com Ku y e n d a 8 Gu e s ts Ch a m i l a n d u 6 Gu e s ts Ch i n d e n i 8 Gu e s ts Ka pa m b a 8 Gu e s ts Zu n g u l i l a 8 Gu e s ts Mfuwe Lodge 18 c

More information

UNION OF VILLAGE ASSOCIATIONS FOR THE MANAGEMENT OF PENDJARI WILDLIFE RESERVE (U-AVIGREF)

UNION OF VILLAGE ASSOCIATIONS FOR THE MANAGEMENT OF PENDJARI WILDLIFE RESERVE (U-AVIGREF) Empowered lives. Resilient nations. UNION OF VILLAGE ASSOCIATIONS FOR THE MANAGEMENT OF PENDJARI WILDLIFE RESERVE (U-AVIGREF) Benin Equator Initiative Case Studies Local sustainable development solutions

More information

African Initiative for Combating Desertification to Strengthen Resilience to Climate Change in the Sahel and Horn of Africa

African Initiative for Combating Desertification to Strengthen Resilience to Climate Change in the Sahel and Horn of Africa African Initiative for Combating Desertification to Strengthen Resilience to Climate Change in the Sahel and Horn of Africa Kenichi Shishido Deputy Director, Global Environment Department, JICA Shishido.Kenichi@jica.go.jp

More information

Embassy Coverage from South Africa. DRC Tanzania Seychelles DRC. Mozambique Zimbabwe Botswana. Pretoria Swaziland. South Africa

Embassy Coverage from South Africa. DRC Tanzania Seychelles DRC. Mozambique Zimbabwe Botswana. Pretoria Swaziland. South Africa Embassy Coverage from Australia High Commission Belgium Embassy Brazil Embassy Australia High Commission: Coverage & Local Rep Coverage Belgium Embassy: Coverage & Local Rep Coverage Brazil Embassy: Coverage

More information

Health in Rio+20: WHO Co-sponsored Side Events

Health in Rio+20: WHO Co-sponsored Side Events Health in Rio+20: WHO Co-sponsored Side Events Sustainable Development Dialogue Days (16-19 June 2012) Tuesday, 19 June 2012 12:00-14:30 - Discussion panel on water and sustainable development: Elimination

More information

THE AFRICAN DEVELOPMENT BANK GROUP. At the centre of Africa s transformation

THE AFRICAN DEVELOPMENT BANK GROUP. At the centre of Africa s transformation THE AFRICAN DEVELOPMENT BANK GROUP At the centre of Africa s transformation African Development Bank Group At the centre of Africa s transformation The African Development Bank Group is a multilateral

More information

Session 6: The 2017 ReNAPRI Outlook on Maize, Wheat, Rice, Soybeans and Sugar

Session 6: The 2017 ReNAPRI Outlook on Maize, Wheat, Rice, Soybeans and Sugar Session 6: The 217 ReNAPRI Outlook on Maize, Wheat, Rice, Soybeans and Sugar Session Moderator: Prof. Ferdi Meyer Presenters: Brian Chisanga and Tracy Davids ACKNOWLEDGEMENTS This study was made possible

More information

QUARTERLY NEWSLETTER DELEGATION OF THE EUROPEAN UNION ZAMBIA AND COMESA January - March 2018 TABLE OF CONTENT

QUARTERLY NEWSLETTER DELEGATION OF THE EUROPEAN UNION ZAMBIA AND COMESA January - March 2018 TABLE OF CONTENT EDITORIAL BY AMBASSADOR ALESSANDRO MARIANI During the first quarter of 2018 the European Union continued to invest time and energies in the relations with civil society with a wide variety of activities

More information

STATUS OF THE COMESA SEED HARMONISATION PROGRAMME (COMSHIP) John Mukuka, COMESA Seed Development Expert. June, 2018

STATUS OF THE COMESA SEED HARMONISATION PROGRAMME (COMSHIP) John Mukuka, COMESA Seed Development Expert. June, 2018 STATUS OF THE COMESA SEED HARMONISATION PROGRAMME (COMSHIP) John Mukuka, COMESA Seed Development Expert. June, 2018 COMESA COVERAGE Size: 11.6 Million sq. km Population: 510 million (2018) GDP: $950 billion

More information

THE ARUSHA DECLARATION ON REGIONAL CONSERVATION AND COMBATING WILDLIFE/ENVIRONMENTAL CRIME

THE ARUSHA DECLARATION ON REGIONAL CONSERVATION AND COMBATING WILDLIFE/ENVIRONMENTAL CRIME Signed November 8 th, 2014 THE ARUSHA DECLARATION ON REGIONAL CONSERVATION AND COMBATING WILDLIFE/ENVIRONMENTAL CRIME THE REPUBLIC OF BURUNDI THE REPUBLIC OF KENYA THE REPUBLIC OF MALAWI THE REPUBLIC OF

More information

DRY TOILET th International Dry Toilet Conference

DRY TOILET th International Dry Toilet Conference The Role of Networks in Strengthening of Environmental Awareness and the Civil Society in Swaziland Author s name and affiliations: Mrs. Ireen Festus Namukoko Ng ambi*, Projects / Finance Coordinator Contact

More information

Regional outlook Sub-Saharan Africa 24/11/2015. Share commodities in good exports. Share commodities in goods imports

Regional outlook Sub-Saharan Africa 24/11/2015. Share commodities in good exports. Share commodities in goods imports Table 1: Economic structure indicators Number of Inhabitants (m.) Size of the economy (in USD bn.) Size of the economy (% of world GDP) Share commodities in good exports Share commodities in goods imports

More information

of the world The Barefoot Solar Mamas PROGRESS

of the world The Barefoot Solar Mamas PROGRESS PROGRESS The Barefoot Solar Mamas of the world Over 800 Solar Mamas in 78 countries have been trained from through 16 ITEC courses in 2016. They have also solar electrified 50,000 houses covering over

More information

THE AFRICAN DEVELOPMENT BANK GROUP. At the centre of Africa s transformation

THE AFRICAN DEVELOPMENT BANK GROUP. At the centre of Africa s transformation THE AFRICAN DEVELOPMENT BANK GROUP At the centre of Africa s transformation African Development Bank Group The African Development Bank Group is a multilateral development finance institution. It was established

More information

COMMUNITY TOURS SIAN KA AN

COMMUNITY TOURS SIAN KA AN Empowered lives. Resilient nations. COMMUNITY TOURS SIAN KA AN Mexico Equator Initiative Case Studies Local sustainable development solutions for people, nature, and resilient communities UNDP EQUATOR

More information

BOTSWANA: 118/119 BIODIVERSITY AND TROPICAL FOREST ASSESSMENT

BOTSWANA: 118/119 BIODIVERSITY AND TROPICAL FOREST ASSESSMENT BOTSWANA: 118/119 BIODIVERSITY AND TROPICAL FOREST ASSESSMENT Contract No. EPIQ IQC: EPP-I-00-03-00014-00, Task Order #2 Biodiversity Analysis and Technical Support for USAID/Africa is funded by the U.S.

More information

The Second Japan-Africa Business Forum TICAD and Business: Feedback from the Yokohama Action Plan to the Nairobi Declaration July 25, 2017

The Second Japan-Africa Business Forum TICAD and Business: Feedback from the Yokohama Action Plan to the Nairobi Declaration July 25, 2017 The Second Japan-Africa Business Forum TICAD and Business: Feedback from the Yokohama Action Plan to the Nairobi Declaration July 25, 207 Takeshi Osuga Ambassador, Assistant Minister, Director-General

More information

COMESA EXPERIENCES ON STI

COMESA EXPERIENCES ON STI COMESA EXPERIENCES ON STI Presentation at the EASTECO First Regional Stakeholder Meeting By Benedict Musengele Senior Research Fellow, COMESA Kigali, Rwanda www.comesa.int 2 Outline Introduction COMESA

More information

JOHANNESBURG - VICTORIA FALLS

JOHANNESBURG - VICTORIA FALLS JOHANNESBURG - VICTORIA FALLS 6 days / 4 nights 1 p age Itinerary DAY ROUTE AM LUNCH PM DINNER OPTIONAL OVERNIGHT 1 Departure to South Africa Aboard Aboard 2 Johannesburg (SOUTH AFRICA) Arrival in Johannesburg

More information

What is new on the T4A GPS Maps Traveller s Africa 17.10

What is new on the T4A GPS Maps Traveller s Africa 17.10 What is new on the T4A GPS Maps Traveller s Africa 17.10 T4A GPS Maps 17.10 comes preloaded on a micro SD card with standard adapter, ready for Plug & Navigate. This SD card can be used on most map capable

More information

South-South cooperation in sub-saharan Africa: Lessons learned from the conservation / tourism trade dilemma

South-South cooperation in sub-saharan Africa: Lessons learned from the conservation / tourism trade dilemma South-South cooperation in sub-saharan Africa: Lessons learned from the conservation / tourism trade dilemma South-South Cooperation Conference on SCP Brasília 6 April 2017 Manuel Bollmann South-South

More information

Issue #97 - Friday, April 27th, 2007

Issue #97 - Friday, April 27th, 2007 Issue #97 - Friday, April 27th, 2007 Precarious Food situation in COMESA Nothing should stand between a needy or dying child and the WFP said Ms Sheeran. The Executive Director was speaking in Addis Ababa

More information

ESARBICA NEWSLETTER. National archival institutions in the ESARBICA region pg 5

ESARBICA NEWSLETTER. National archival institutions in the ESARBICA region pg 5 In this issue: National archival institutions in the ESARBICA region pg 5 A tentative list of education and training institutions in the ESARBICA region offering archives and records management courses

More information

Tourism and Climate Change Adaptation in Small Island Developing States (SIDS)

Tourism and Climate Change Adaptation in Small Island Developing States (SIDS) Tourism and Climate Change Adaptation in Small Island Developing States (SIDS) Pradeep Kurukulasuriya Head Climate Change Adaptation Programming, UNPD UNDP Support to Sustainable Tourism Over $100 million

More information

A Guide To Caravan Parks In Southern Africa : South Africa, Namibia, Swaziland, Lesotho And Zimbabwe

A Guide To Caravan Parks In Southern Africa : South Africa, Namibia, Swaziland, Lesotho And Zimbabwe A Guide To Caravan Parks In Southern Africa 1995-96: South Africa, Namibia, Swaziland, Lesotho And Zimbabwe If you are looking for a book A Guide to Caravan Parks in Southern Africa 1995-96: South Africa,

More information

Southern African Development Community (SADC) Grain Trade What does the data say?

Southern African Development Community (SADC) Grain Trade What does the data say? 15 October 2015 Southern African Development Community (SADC) Grain Trade What does the data say? Tinashe Kapuya (Agbiz Head: International Trade and Investment) and Wandile Sihlobo (Economist at Grain

More information

COMESA POLICY ORGANS AND SUMMIT LUSAKA, ZAMBIA 9 TH -19 TH JULY 2018

COMESA POLICY ORGANS AND SUMMIT LUSAKA, ZAMBIA 9 TH -19 TH JULY 2018 COMMON MARKET FOR EASTERN AND SOUTHERN AFRICA COMESA POLICY ORGANS AND SUMMIT LUSAKA, ZAMBIA 9 TH -19 TH JULY 2018 PROTOCOL AND INFORMATION GUIDE THEME: COMESA: Towards Digital Economic Integration Member

More information

GRND 3D 2D NXT GRND 3D 2D NXT GRND 3D 2D NXT AL

GRND 3D 2D NXT GRND 3D 2D NXT GRND 3D 2D NXT AL 750's 12 PACK SHIPMENTS Wine Shipping Rates 11/01/2018 6 PACK SHIPMENTS 4 PACK SHIPMENTS GRND 3D 2D NXT GRND 3D 2D NXT GRND 3D 2D NXT AL AK - - $156 - - - $114 - - - $94 - AZ $50 $99 $112 $141 $36 $70

More information

THE TWENTIETH ANNUAL SOUTHERN AFRICA REGIONAL CLIMATE OUTLOOK FORUM

THE TWENTIETH ANNUAL SOUTHERN AFRICA REGIONAL CLIMATE OUTLOOK FORUM STATEMENT FROM THE TWENTIENT ANNUAL SOUTHERN AFRICA REGIONAL CLIMATE OUTLOOK FORUM (SARCOF-20), HARARE INTERNATIONAL CONFERENCE CENTRE, HARARE, ZIMBABWE, 24 26 AUGUST 2016. SUMMARY The bulk of Southern

More information

WHERE AFRICA S LEADERS MEET 5-star hotel and convention centre in Malawi

WHERE AFRICA S LEADERS MEET 5-star hotel and convention centre in Malawi WHERE AFRICA S LEADERS MEET 5-star hotel and convention centre in Malawi Standing majestically in the central business district of the capital city of Lilongwe in Malawi, Umodzi Park is proudly managed

More information

Mauritius Freeport Authority

Mauritius Freeport Authority Mauritius Freeport Authority COMESA Common Market for Eastern and Southern Africa 2003 (Common Market for Eastern and Southern Africa) COMESA LIST OF 21 COMESA MEMBER COUNTRIES Angola D. R. of Congo Eritrea

More information

REPUBLIC OF ZAMBIA SPEECH BY HER HONOUR THE VICE-PRESIDENT OF THE REPUBLIC OF ZAMBIA MRS. INONGE MUTUKWA WINA, MP

REPUBLIC OF ZAMBIA SPEECH BY HER HONOUR THE VICE-PRESIDENT OF THE REPUBLIC OF ZAMBIA MRS. INONGE MUTUKWA WINA, MP REPUBLIC OF ZAMBIA SPEECH BY HER HONOUR THE VICE-PRESIDENT OF THE REPUBLIC OF ZAMBIA MRS. INONGE MUTUKWA WINA, MP AT THE INVESTOR CONFERENCE FOR THE BATOKA GORGE HYDRO ELECTRIC SCHEME, HELD ON 30TH MARCH,

More information

INFORMAL CROSS BORDER FOOD TRADE IN SOUTHERN AFRICA. Food Trade Bulletin

INFORMAL CROSS BORDER FOOD TRADE IN SOUTHERN AFRICA. Food Trade Bulletin VOLUME 1 ISSUE 2 INFORMAL CROSS BORDER FOOD TRADE IN SOUTHERN AFRICA Food Trade Bulletin April 2014 to March 2015 Inside This Issue 1 Highlights 2 Overview of trade in the 2014/15 marketing season 3 Trade

More information

Sub-Regional Workshop on the Development and Effective Use of Intellectual Property Statistics for ARIPO Member States

Sub-Regional Workshop on the Development and Effective Use of Intellectual Property Statistics for ARIPO Member States Sub-Regional Workshop on the Development and Effective Use of Intellectual Property Statistics for ARIPO Member States FERNANDO DOS SANTOS DIRECTOR GENERAL Meikles Hotel, Harare, Zimbabwe September 14,

More information

7/27/2010. Regions of Subsaharan Africa. SUBSAHARAN AFRICA II (Chapter 6, pages ) Southern Africa. South Africa: Peaceful Change from Apartheid

7/27/2010. Regions of Subsaharan Africa. SUBSAHARAN AFRICA II (Chapter 6, pages ) Southern Africa. South Africa: Peaceful Change from Apartheid SUBSAHARAN AFRICA II (Chapter 6, pages 209-227) Regions of Subsaharan Africa Southern Africa 10 countries, 6 of them landlocked Congo Basin marks northern limit Plateau country Rich in natural resources

More information

SUB-SAHARAN AFRICA (2): POPULATION AND SETTLEMENT GEOGRAPHY

SUB-SAHARAN AFRICA (2): POPULATION AND SETTLEMENT GEOGRAPHY SUB-SAHARAN AFRICA (2): POPULATION AND SETTLEMENT GEOGRAPHY 1. Introduction 2. Demographics: population growth and AIDS 3. Rural settlement patterns 4. Urban structures 5. Globalization and Africa: the

More information

ARIPO s s EXPERIENCE ON THE PROTECTION OF TRADITIONAL KNOWLEDGE, FOLKLORE AND GENETIC RESOURCES

ARIPO s s EXPERIENCE ON THE PROTECTION OF TRADITIONAL KNOWLEDGE, FOLKLORE AND GENETIC RESOURCES ARIPO s s EXPERIENCE ON THE PROTECTION OF TRADITIONAL KNOWLEDGE, FOLKLORE AND GENETIC RESOURCES Emmanuel Sackey Chief Examiner African Regional Intellectual Property Organization http://www.aripo.org OUTLINE

More information

A PROFILE OF THE SOUTH AFRICAN PORK MARKET VALUE CHAIN

A PROFILE OF THE SOUTH AFRICAN PORK MARKET VALUE CHAIN A PROFILE OF THE SOUTH AFRICAN PORK MARKET VALUE CHAIN 217 Directorate Marketing Tel: 12 319 8455 Private Bag X 15 Fax: 12 319 8131 Arcadia E-mail:MogalaM@daff.gov.za 7 www.daff.gov.za TABLE OF CONTENTS

More information

(CESA) Presentation to Consulting Engineers South Africa. Leopard Park Golf Club Date: 21 June 2012

(CESA) Presentation to Consulting Engineers South Africa. Leopard Park Golf Club Date: 21 June 2012 Presentation to Consulting Engineers South Africa (CESA) Venue: Leopard Park Golf Club Date: 21 June 2012 By: Mike Mthimunye Acting CEO North West Development Corporation NORTH WEST PROVINCE AT A GLANCE:

More information

Carbon Neutralization

Carbon Neutralization Carbon Neutral Carbon Neutralization September/2008 The Instituto H&H Fauser (H & H Fauser Institute) is a non-governmental organization that has for purpose the promotion of the sustainable development,

More information

Gender and Climate change:

Gender and Climate change: Gender and Climate change: Mozambique Case Study Executive Summary by Dr Natasha Ribeiro 1. Introduction a) Country Situation Mozambique is situated on the eastern coast of southern Africa. It is bordered

More information

Foreword Victoria Tauli-Corpuz, UN Special Rapporteur on the Rights of Indigenous Peoples...xii

Foreword Victoria Tauli-Corpuz, UN Special Rapporteur on the Rights of Indigenous Peoples...xii Contents Map of Case Study Locations... x Foreword Victoria Tauli-Corpuz, UN Special Rapporteur on the Rights of Indigenous Peoples...xii Preface Annie Ngalmirama, Chairperson, Gundjeihmi Aboriginal Corporation...

More information

Grade 5 Geography Term 1

Grade 5 Geography Term 1 1 Grade 5 Geography Term 1 Contents Section 1: World map and compass directions... 2 The position of the equator and the North and South Poles on a globe... 2 The seven continents of the world... 3 The

More information

Air Service Potential between Africa and North America

Air Service Potential between Africa and North America Presented by John Parkinson Area Sales Director Air Service Potential between Africa and North America Miami, June 7 th, 2007 Airbus Corporate Update US-Africa Market Drivers Potential for Direct Services

More information

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa ay Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa Issue tember 2 Inside this issue: Summary and Overview Summary of Maize trade flows Summary of rice trade flows Summary of bean trade flows Annex

More information

Financing Sustainable Transport in LLDCs in Africa High Level Meeting October Santa Cruz, Bolivia

Financing Sustainable Transport in LLDCs in Africa High Level Meeting October Santa Cruz, Bolivia Gylfi Palsson, Lead Transport Specialist and Acting Manager for the LAC Region, World Bank Financing Sustainable Transport in LLDCs in Africa High Level Meeting 13-14 October 2016 - Santa Cruz, Bolivia

More information

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa Issue 78 August 212 Inside this issue: Summary and Overview Summary of Maize trade flows Summary of rice trade flows Summary of bean trade flows Annex

More information

DOWNLOAD OR READ : DEVELOPMENT OF WOMEN IN RURAL AREAS A STUDY OF DWCRA IN THRISSUR DISTRICT PDF EBOOK EPUB MOBI

DOWNLOAD OR READ : DEVELOPMENT OF WOMEN IN RURAL AREAS A STUDY OF DWCRA IN THRISSUR DISTRICT PDF EBOOK EPUB MOBI DOWNLOAD OR READ : DEVELOPMENT OF WOMEN IN RURAL AREAS A STUDY OF DWCRA IN THRISSUR DISTRICT PDF EBOOK EPUB MOBI Page 1 Page 2 development of women in rural areas a study of dwcra in thrissur district

More information

CONTENTS Executive Summary... iii 1. Introduction Major Destinations for Zambia s Exports Major Source Countries for Zambia s

CONTENTS Executive Summary... iii 1. Introduction Major Destinations for Zambia s Exports Major Source Countries for Zambia s Bank of Zambia CONTENTS Executive Summary... iii 1. Introduction... 1 2. Major Destinations for Zambia s Exports... 1 3. Major Source Countries for Zambia s Imports... 4 4. Conclusion... 6 ii Executive

More information

MONITORING INFORMAL CROSS- BORDER TRADE IN STAPLE FOODS IN SOUTHERN AFRICA

MONITORING INFORMAL CROSS- BORDER TRADE IN STAPLE FOODS IN SOUTHERN AFRICA MONITORING INFORMAL CROSS- BORDER TRADE IN STAPLE FOODS IN SOUTHERN AFRICA A collaborative activity between WFP and FEWS NET Presented at the FAO/University of Pretoria Workshop on Government and Private

More information

UNDP Croatia - Project COAST

UNDP Croatia - Project COAST UNDP Croatia - Project COAST Conservation and Sustainable Use of Biodiversity in the Dalmatian Coast through Greening Coastal Development - 7 M US$ GEF Grant, 2007-2013 - implemented by Ministry of Environment

More information

Human Rights Yearbook : Burma 88 HRDU. shot dead. Site of killing Note. Khao, Kaeng Kham tract, Kunhing township. old village of Sai

Human Rights Yearbook : Burma 88 HRDU. shot dead. Site of killing Note. Khao, Kaeng Kham tract, Kunhing township. old village of Sai 88 HRDU 1 Loong maha 40 1 Nai Loo 37 1 Ka Ling 40 1 Sa Ling 38 1 Ae Nang 20 1 16.06.97 Ping Nya 42 Quarter 3, Kunhing 1 Kaw Win Ta LIB 513 on the way to the old village of Sai Khao, Kaeng Kham tract, Kunhing

More information

Malawi NMO GENERAL INFORMATION

Malawi NMO GENERAL INFORMATION Malawi NMO GENERAL INFORMATION NAME AND COUNTRY Malawi UMMSA LANGUAGE English REQUIRED LANGUAGE English TIME ZONE (GMT+02:00) Harare, Pretoria CURRENCY Malawian kwacha IFMSA STATUS SCOPE Active LCs PARTICIPATING

More information

INFORMATION NOTE FOR PARTICIPANTS. Lusaka, Zambia

INFORMATION NOTE FOR PARTICIPANTS. Lusaka, Zambia INFORMATION NOTE FOR PARTICIPANTS Lusaka, Zambia Dear participant, Thank you for confirming your participation in the upcoming meeting scheduled to be held in Lusaka, Zambia at Radisson Blu. It is very

More information

AFSEC Workshop Johannesburg 27 March 2017

AFSEC Workshop Johannesburg 27 March 2017 Evah Oduor IEC-AFRC Director AFSEC Workshop Johannesburg 27 March 2017 INTERNATIONAL ELECTROTECHNICAL COMMISSION About the IEC Africa Quality Infrastructure IEC-AFRC Mission Recommendations Conclusion

More information

UNSD Environment Statistics Self Assessment Tool (ESSAT) and COMESA Environmental Statistics Assessment 2014

UNSD Environment Statistics Self Assessment Tool (ESSAT) and COMESA Environmental Statistics Assessment 2014 UNITED NATIONS STATISTICS DIVISION (UNSD) Workshop on Environment Statistics in support of the implementation of the Framework for the Development of Environment Statistics (FDES 2013) Balaclava, Mauritius

More information

CONTENTS Executive Summary... iii 1. Introduction Major Destinations for Zambia s Exports Major Source Countries for Zambia s

CONTENTS Executive Summary... iii 1. Introduction Major Destinations for Zambia s Exports Major Source Countries for Zambia s Bank of Zambia CONTENTS Executive Summary... iii 1. Introduction... 1 2. Major Destinations for Zambia s Exports... 1 3. Major Source Countries for Zambia s Imports... 4 4. Conclusion... 6 ii Executive

More information

Market Brief on Rwanda July 2017

Market Brief on Rwanda July 2017 Market Brief on Rwanda July 2017 Location Facts and Figures Total Population 11.6 million (2016) Area 26,388 km 2 Time Zone UTC+2:00 Capital City Kigali Rwanda is a landlocked Central/East African country

More information

JICA s Activities. TICAD VI Side Event, JICA Seminar Series. Access and Location. JICA Country Offices in Africa Offices in 31 countries.

JICA s Activities. TICAD VI Side Event, JICA Seminar Series. Access and Location. JICA Country Offices in Africa Offices in 31 countries. TICAD VI Side Event, JICA Seminar Series JICA s Activities Japan International Cooperation Agency (JICA) assists and supports developing countries as the executing agency of Japanese Official Development

More information

Desecuritization as a Foundation for Benefit- Sharing: Lessons from the Okavango River Basin

Desecuritization as a Foundation for Benefit- Sharing: Lessons from the Okavango River Basin Desecuritization as a Foundation for Benefit- Sharing: Lessons from the Okavango River Basin Mekong River Commission Forum 29 November 2005 Chiang Rai Thailand Dr. Anthony Turton Gibb-SERA Chair in Integrated

More information

Cambodian Climate Change Alliance Trust Fund

Cambodian Climate Change Alliance Trust Fund 1 ASIA LEDS FORUM 2013 Manila, Philippines Cambodian Climate Change Alliance Trust Fund Khlok Vichet Ratha Head of GHG Inventory and Mitigation Office, Climate Change Department, Ministry of Environment

More information

WHY AFRICA? BY BENOIT LA SALLE December 2014

WHY AFRICA? BY BENOIT LA SALLE December 2014 WHY AFRICA? BY BENOIT LA SALLE December 2014 AFRICA IS THE FUTURE 2 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010 2020 2030 2040 2050 2060 2070 2080 2090 2100 (THOUSANDS) WORKING-AGE POPULATION WORLDWIDE 7 000 000

More information

Site Summary LUSAKA, ZAMBIA. The World s Trusted Source for Workforce Globalization. The World s Trusted Source for Workforce Globalization

Site Summary LUSAKA, ZAMBIA. The World s Trusted Source for Workforce Globalization. The World s Trusted Source for Workforce Globalization 2014 EXPAT TAX SUMMARY Angola Site Summary LUSAKA, ZAMBIA The World s Trusted Source for Workforce Globalization The World s Trusted Source for Workforce Globalization 6 Site Summary LUSAKA, ZAMBIA ORIENTATION,

More information

IPAR 4 TH ANNUAL RESEARCH CONFERENCE Kigali 28 th -29 th January Prof Herman Musahara OSSREA

IPAR 4 TH ANNUAL RESEARCH CONFERENCE Kigali 28 th -29 th January Prof Herman Musahara OSSREA IPAR 4 TH ANNUAL RESEARCH CONFERENCE Kigali 28 th -29 th January 2015 MDGs, Inclusive and Sustainable Development today and after 2015. Reflections on Eastern and Southern African countries and role of

More information

THE BUSINESS CASE FOR BIODIVERSITY STEWARDSHIP

THE BUSINESS CASE FOR BIODIVERSITY STEWARDSHIP THE BUSINESS CASE FOR BIODIVERSITY STEWARDSHIP Primary Authors - Tracey Cumming (SANBI / DEA), Amanda Driver (SANBI) Secondary Authors Pravin Pillay (Ezemvelo KZN Wildlife), Greg Martindale (Ezemvelo KZN

More information

AFRICA. Cape Town, April Experience the World

AFRICA. Cape Town, April Experience the World AFRICA Cape Town, 10 12 April 2019 Experience the World at WTM Africa 2019 Why WTM Africa? In the Host City of Cape Town Takes place in April every year - the optimal time in the Travel Industry s buying

More information

BRIEFING DOCUMENT. Baobab (Adansonia digitata L.) Fruit Pulp Powder. Production Capacity and Sustainability in Southern Africa

BRIEFING DOCUMENT. Baobab (Adansonia digitata L.) Fruit Pulp Powder. Production Capacity and Sustainability in Southern Africa BRIEFING DOCUMENT Baobab (Adansonia digitata L.) Fruit Pulp Powder Production Capacity and Prepared by: PhytoTrade Africa Unit W215, Holywell Centre, 1 Phipp Street, London EC2A 4PS Postnet Suite 223,

More information

JOHANNESBURG - CHOBE - VICTORIA FALLS

JOHANNESBURG - CHOBE - VICTORIA FALLS JOHANNESBURG - CHOBE - VICTORIA FALLS 7 days / 5 nights 1 p age Itinerary DAY ROUTE AM LUNCH PM DINNER OPTIONAL OVERNIIGHT 1 Departure to South Africa Aboard Aboard 2 Johannesburg (SOUTH AFRICA) Arrival

More information

Population (million) % of Africa

Population (million) % of Africa FAO. Irrigation in in figures: AQUASTAT Survey 2005 TABLE 1 al distribution of cultivable and cultivated areas Cultivable areas Cultivated areas in 2002 In cultivable areas (ha) (ha) (%) Northern 65 320

More information

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa Monthly Highlights: Informal trade in maize and beans increased in uary compared to ember 27, while that of rice decreased. ly, maize traded from il to uary remained at almost the same level as last season,

More information

Meeting of the Study Group 5 and 12 Regional Group for Africa (SG5RG-AFR and SG12RG-AFR) Kampala, Uganda. Practical information for participants

Meeting of the Study Group 5 and 12 Regional Group for Africa (SG5RG-AFR and SG12RG-AFR) Kampala, Uganda. Practical information for participants Meeting of the Study Group 5 and 12 Regional Group for Africa (SG5RG-AFR and SG12RG-AFR) Kampala, Uganda Practical information for participants 1 Event venue Kampala Serena Hotel Address: P.Box 7814, Kampala

More information

Millennium Development Goal 1: eradicate extreme poverty and hunger. International poverty line a Share of population below PPP $1.

Millennium Development Goal 1: eradicate extreme poverty and hunger. International poverty line a Share of population below PPP $1. 3.1 Millennium Development Goal 1: eradicate extreme poverty and hunger International poverty line a Share of population below PPP $1.25 a day Poverty gap ratio at PPP $1.25 a day Share of population below

More information

Halina, Hesus. (Advent) œ N œ œ œ. œ œ œ œ œ. œ. œ œ œ œ. œ œ. C F G7sus4. œ. # œ œ J œ œ œ J. œ œ. J œ. # œ. # œ œ œ

Halina, Hesus. (Advent) œ N œ œ œ. œ œ œ œ œ. œ. œ œ œ œ. œ œ. C F G7sus4. œ. # œ œ J œ œ œ J. œ œ. J œ. # œ. # œ œ œ 2 Rene B avellana, S Keyboard INTRO/INAL (e = 144 152) Œ % RERAIN Slower (e = ca 92) Soprano % Alto Tenor Bass Ha - /E Slower (e = ca 92) li - na, He-sus, Ha - (Advent) 7 7sus4 # E/ # # # 7 7 Eduardo P

More information

A PROFILE OF THE SOUTH AFRICAN PORK MARKET VALUE CHAIN

A PROFILE OF THE SOUTH AFRICAN PORK MARKET VALUE CHAIN A PROFILE OF THE SOUTH AFRICAN PORK MARKET VALUE CHAIN 215 Directorate Marketing Tel: 12 319 8455 Private Bag X 15 Fax: 12 319 8131 Arcadia E-mail:MogalaM@daff.gov.za 7 www.daff.gov.za 1 TABLE OF CONTENTS

More information

Framework theme: Integrated Water Resources Management

Framework theme: Integrated Water Resources Management Civil Society Coordination for the Environmental Protection and the Development of the Senegal river Basin Programme Rivers and Wetlands : A Negotiated Approach Session number: TS0418 Framework theme:

More information

APPENDIX 1 AALOF 2015

APPENDIX 1 AALOF 2015 APPENDIX 1 AALOF 2015 PICTORIAL AFRALTI CENTRE; WAIYAKI WAY; Adjacent to the Communication Authority of Kenya & The Nairobi School P.O. Box 58902-00200 CITY SQUARE, NAIROBI, KENYA; Website: www.afralti.org;

More information

Glorious gaming, exciting entertainment, successful conventions, delightful dining and more!

Glorious gaming, exciting entertainment, successful conventions, delightful dining and more! A PEERMONT RESORT Located just off the N2 highway in Empangeni lies this vibrant Zulu themed Umfolozi Hotel Casino Convention Resort, which provides a convenient stop-over en-route through KwaZulu-Natal

More information

It has been quiet during the past few weeks. I suppose it has been Christmas and people have other things on their mind.

It has been quiet during the past few weeks. I suppose it has been Christmas and people have other things on their mind. Dear All It has been quiet during the past few weeks. I suppose it has been Christmas and people have other things on their mind. Wildlife Corridors Confirmed! Mwebantu ZAMBIA A map of a collared elephant

More information

Africa attractiveness program 2017 Country profiles. 2 June 2017

Africa attractiveness program 2017 Country profiles. 2 June 2017 Africa attractiveness program 07 Country profiles June 07 The key economies attract the largest share of FDI Countries ranked by FDI projects 0 - (project numbers below are data) South Africa Nigeria Morocco

More information

3rd International Forum on sustainable Tourism 20th to 22nd October 2008 Bamako - Mali

3rd International Forum on sustainable Tourism 20th to 22nd October 2008 Bamako - Mali TANZANIA S POLICY ON TOURISM DEVELOPMENT 3rd International Forum on sustainable Tourism 20th to 22nd October 2008 Bamako - Mali Ministry of Natural Resources and Tourism - Tanzania 1 Tanzania basic facts

More information

SERENJE NAKONDE ROAD PROJECT PROJECT

SERENJE NAKONDE ROAD PROJECT PROJECT SERENJE NAKONDE ROAD PROJECT PROJECT 2 nd German Africa Infrastructure Forum Munich 3 rd -4 th December 2014 Eng. Amos Phiri Contracts Manager (PPIU COMESA-EAC-SADC TRIPARTITE) Serenje Nakonde Road Project

More information

COMSHIP: ENHANCING CROSS BOARDER SEED TRADE

COMSHIP: ENHANCING CROSS BOARDER SEED TRADE COMSHIP: ENHANCING CROSS BOARDER SEED TRADE John Mukuka, PhD AFSTA CONGRESS, 2017, DAKAR, SENEGAL THE PROBLEM COMESA 2015 IMPORT OF STAPLE SEED (WITHOUT CASSAVA AND BEANS) Intra-COMESA Imports of Seed

More information

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa

Informal Cross Border Food Trade in Southern Africa Monthly Highlights: April marks the start of the new agricultural marketing season for Southern Africa. Close to 1, MT of informal trade in maize, rice and beans was captured in April 7, representing a

More information

Action Plan for Implementing the Convention on Biological Diversity s Programme of Work on Protected Areas

Action Plan for Implementing the Convention on Biological Diversity s Programme of Work on Protected Areas Action Plan for Implementing the Convention on Biological Diversity s Programme of Work on Protected Areas BOTSWANA Submitted to the Secretariat of the Convention on Biological Diversity [date] Protected

More information

EASTERN AFROMONTANE 1,043,191 km 2

EASTERN AFROMONTANE 1,043,191 km 2 Egypt Saudi Arabia Oman EASTERN AFROMONTANE 1,043,191 km 2 Sudan Asmara Eritrea Yemen Djibouti Addis Ababa South Sudan Ethiopia BIODIVERSITY TARGET 2020 TARGET: 17% protected Democratic Republic of the

More information

Investment Opportunities in ZAMBIA

Investment Opportunities in ZAMBIA Investment Opportunities in ZAMBIA ZAMBIA BULGARIA INVESTMENT FORUM SOFIA, BULGARIA Presentation Outline Location of Zambia Economy at a glance Priority Sectors and Investment Opportunities Why Invest

More information

GeoQuest Study for the next Quiz Day:

GeoQuest Study for the next Quiz Day: GeoQuest Study for the next Quiz Day: February 27 th Angola Botswana Burundi Level 2 February Southern Africa Level 1 Republic of the Congo Democratic Republic of the Congo Equatorial Guinea Level 3 Madagascar

More information

What is new on the T4A GPS Maps Traveller s Africa 17.05

What is new on the T4A GPS Maps Traveller s Africa 17.05 What is new on the T4A GPS Maps Traveller s Africa 17.05 T4A GPS Maps 17.05 comes preloaded on a micro SD card with standard adapter, ready for Plug & Navigate. This SD card can be used on most map capable

More information

Zambia s Investment Opportunities

Zambia s Investment Opportunities Zambia s Investment Opportunities 1 Presented by: Charity Zulu-Mkandawire, First Secretary -Trade Embassy of the Republic of Zambia Washington DC 2 About Zambia Located in the Southern African Sub-region,

More information

CREATING AWARENESS OF RHINO CONSERVATION IN RURAL PRIMARY SCHOOLS: REGIONAL APPLICABILITY IN SWAZILAND

CREATING AWARENESS OF RHINO CONSERVATION IN RURAL PRIMARY SCHOOLS: REGIONAL APPLICABILITY IN SWAZILAND CREATING AWARENESS OF RHINO CONSERVATION IN RURAL PRIMARY SCHOOLS: REGIONAL APPLICABILITY IN SWAZILAND Natasha Anderson Creating Awareness of Rhino Conservation in Rural Schools: Implementation Semester

More information

National Demonstration Centre on Food Security and Consumption Statistics from Household Income and Expenditure Surveys

National Demonstration Centre on Food Security and Consumption Statistics from Household Income and Expenditure Surveys National Demonstration Centre on Food Security and Consumption Statistics from Household Income and Expenditure Surveys 15 25 September 2003, Accra, Ghana PARTICIPANTS Country BOTSWANA Participant 1. Chada

More information

Possibilities and limits to measure sustainability in tourism

Possibilities and limits to measure sustainability in tourism Expert Meeting on TOURISM'S CONTRIBUTION TO SUSTAINABLE DEVELOPMENT 14-15 March 2013 Possibilities and limits to measure sustainability in tourism by Klaus Lengefeld Sector Leader, Tourism and Sustainable

More information