PROGNÓZY VÝVOJA VYBRANÝCH KRAJINNÝCH PRVKOV PIENIN. Dušan DANIŠ

Size: px

Start display at page:

Download "PROGNÓZY VÝVOJA VYBRANÝCH KRAJINNÝCH PRVKOV PIENIN. Dušan DANIŠ"

Elvin Dalton
6 years ago
Views:

1 PROGNÓZY VÝVOJA VYBRANÝCH KRAJINNÝCH PRVKOV PIENIN Dušan DANIŠ ABSTRACT DANIŠ, D.: Development Prognosis of Chosen Landscape Elements of Pieniny Mts. The paper is aimed to survey of woody species impact on characteristic landscape image. The mapping priority is presented by visual exposed areas with agricultural landscape structures representation. In examined area of Pieniny National Park 19 visual exposed areas were chosen. Within them 28 separate areas were surveyed, on which risk woody species were identified and the range of their influences on examined areas was enumerated. On the base of correlation of influence and character of examined areas these were divided into time categories of observed changes impact. Key words: impakt risk rate, landscape element, secondary succession, prognosis ÚVOD Skúmanie dynamických vlastností krajiny je v súčasnej dobe prevažujúci smer vedecko-výskumných aktivít krajinných ekológov. Drevinové spoločenstvá a ich rozširovanie, zmena a pohyb po krajine je jedným z najzreteľnejších krajinotvorných elementov. Skúmanie ich stavu a dynamiky tvorí preto samostatnú vetvu krajinnej ekológie. Naše ostatné výskumy dokázali, že šírenie drevín a ich dopad na krajinu je možné exaktne predpovedať na základe niekoľkých atribútov. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Spracovávané územie, krajinný priestor Pieninského národného parku, je určitým etalónom pre verifikáciu predstavovanej metodiky. Samotná skúmaná časť krajiny zahŕňa územie medzi líniou obcí Červený Kláštor, Haligovce a Veľký Lipník a severnou hranicou národného parku po obec Lesnica, resp. prielom Lesnického potoka. Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma, ktoré obopína centrálne Karpaty v dĺžke asi 600 km. Ide o úsek medzi Dunajcom 9

2 10 DANIŠ, D. p a potokom Riečka. Lipnícky potok tvorí hranicu medzi bradlovým pásmom a centrálno-karpatským paleogénom, ktorý zahŕňa ochranné pásmo národného parku (LÍŠKA in VOLOŠČUK, 1992). Z fytogeografického hľadiska patria Pieniny do obvodu flóry centrálnych Karpát (Eucarpaticum), okresu Pieniny. Kvetena ochranného pásma patrí do východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Spišské vrchy (VAZÚR, VOLOŠČUK in VOLOŠČUK, 1992). Z pohľadu potenciálnej prirodzenej vegetácie sú z územia uvádzané podhorské bukové lesy; bukové lesy na vápencových a dolomitových podložiach; bukové a jedľovo-bukové lesy; jelšové lesy na nivách podhorských a horských vodných tokov; a lokálne je pre územie uvádzaný aj výskyt Taxus baccata L. (MAGLOCKÝ, 2002). Vlastné územie Pienin je pod legislatívnou ochranou od 16. januára 1967, kedy nariadením Predsedníctva SNR č. 5/67 Zb. bol o rozlohe ha vyhlásený Pieninský národný park s ochranným pásmom o výmere ha. Súčasná zonácia národného parku vošla do platnosti vyhláškou MŽP SR č apríla 2004, ktorá ustanovuje na danom území 4 zóny A-D s osobitými stupňami ochrany, pričom najvyšší (piaty stupeň) platí pre zónu A. História ochrany prírody a krajiny v Pieninách na Slovensku však siaha až k dátumu 9. jún 1932, kedy bola vyhlásená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách a súčasne vznikol v Európe prvý medzinárodný prírodný park (VOLOŠČUK in VOLOŠČUK, 1992). METODIKA PRÁCE Spracovanie predmetného výskumu sa opiera o výsledky výskumov z oblastí ekológie, dendrológie, botaniky, fytocenológie, krajinnej ekológie, krajinnej tvorby a ochrany prírody a krajiny. Predmetný výskum potreboval na svoje spracovanie relevantný, verifikovateľný a najmä ucelený metodologický postup. Tento, za obdobie spracovávania problematiky ( ) prešiel, od počiatku jeho formulácie po dnešnú podobu výraznými zmenami a genézou (paro DANIŠ, 2007). Výber krajinných priestorov bol vykonaný na základe hypotézy o priorite sledovania impaktu drevín na vizuálne exponovaných priestoroch. Tieto boli v predmetnom území determinované KUĽANDOM (2007). Z celkového množstva vizuálne exponovaných priestorov bolo hodnotených 19, podľa ich lokalizácie v národnom parku, kvalitatívnych parametrov a celkového charakteru vzhľadom k podielu poľnohospodárskych a lesných plôch. Jednotlivé časti metodologického postupu zahŕňajú excerpciu charakteristík skúmaného územia a spracovanie mapových podkladov; determináciu sledovaných zmien krajinných; selekciu rizikových druhov drevín a rozsah ich vplyvu na sledované krajinné priestory; determináciu rizika krajinného prvku k impaktu drevín a vlastný výpočet ich ďalšieho vývoja v sukcesnom procese. Základom pre výpočet rizika sledovaných krajinných priestorov k impaktu drevín bol použitý modifikovaný fyzikálny gravitačný model (paro FORMAN,

3 GODRON, 1992) v tvare R DANIŠ, D. p S N A d =, kde S je etapa priestoru v procese sukcesie (1-6), N je náchylnosť priestoru na sledovanú zmenu (1-4), A je miera expanzibility impaktujúcich drevín podľa ich invazibility (1-6) a relatívnej pokryvnosti (0-1) a d je miera aktívnej vzdialenosti impaktujúcich drevín podľa strednej doletovej vzdialenosti ich transportovaných diaspór (1-4) a relatívnej pokryvnosti (0-1). Jednotlivé postupové kroky metodologického postupu sú popísané v práci DANIŠ-a (2008). Výpočet prognózy vývoja skúmaných krajinných prvkov vychádza z komparácie miery rizika krajinných prvkov k impaktu drevín a kvalifikovaného odhadu časového priebehu sledovanej zmeny na báze porovnania ortofotosnímok z období od r. 1949, 1972, 1994 a Táto bola regresnou analýzou prevedená na regresnú mocninovú rovnicu ˆ, y b i = a x i kde y je prognózovaný časový priebeh sledovanej zmeny, a a b sú koeficienty mocninovej regresnej rovnice, podľa metodiky DANIŠ-a et al. (2007). VÝSLEDKY A DISKUSIA Základom pre uchopenie danej problematiky bolo potrebné vyslovenie bazálnych hypotéz, odrážajúcich premisy vedecko-výskumného smerovania práce. Syntézou spomínaných hypotéz sme sformulovali meritórnu sentenciu skúmanej problematiky, ktorá subsumuje základné tézy celkového riešenia predmetnej témy: Proces impaktu drevín je výsledkom účinku dispergovaných dendroelementov vstupujúcich do procesu sukcesie, zapríčiňujúci zmenu štruktúry a percepcie uvažovaných krajinných prvkov a je prioritne hodnotený na vizuálne exponovaných priestoroch na základe interakcie zdrojov šírenia drevín a hodnotených krajinných prvkov (DANIŠ, 2008). Ako je spomenuté v uvedenom výroku, práca hodnotí vplyv drevín a ich šírenia na zmenu charakteristické vzhľadu krajiny, ktorý je vnímaný najmä cez vizuálne exponované priestory a špecifické usporiadanie ich krajinných štruktúr. Toto hodnotenie vychádza z výskumu vzťahov medzi mierou a spôsobom rozširovania sa drevín a vlastnosťami skúmaného krajinného priestoru. Jedným z výstupov práce je podrobná databáza jednotlivých sledovaných parametrov prostredia. Konkrétne ide o zoznam potenciálne rizikových druhov drevín, hodnoty ich expanzibility a rozsahu propagácie v 4 vzdialenostných kategóriách od materského jedinca, resp. vegetačnej formácie. Ďalej o mieru ohrozenia charakteristického vzhľadu vybranej časti územia impaktom drevín a prognostiku jej ďalšieho vývoja. Uvedené je možné postulovať za predpokladu absencie obhospodarovania, vzhľadom k tomu, že téma je viazaná najmä krajinno-ekologicky, nie antropo-ekologicky. Na základe terénneho výskumu sa nám podarilo determinovať 45 potenciálne rizikových (impaktujúcich) druhov drevín, z ktorých je 44 11

4 autochtónnych. Prevažná väčšina je šírená anemochórne (22 druhov), 14 druhov je propagovaných v prevažnej miere barochórne a 9 druhov v kombinácií barochórnej a zoochórnej disperzie. Sledované rizikové dreviny môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín: - dreviny brehových porastov a vlhkých lokalít s dominanciou vŕb (e. g. Salix fragilis L., Salix caprea L., Salix purpurea L. etc.); - vyššie drevinové formácie a ekotóny lesa s prevahou lesných, kostrových drevín (e. g. Acer pseudoplatanus L., Pinus sylvestris L., Fraxinus excelsior L., Ulmus glabra Huds., Carpinus betulus L. etc.); - dreviny krovitých vegetačných formácií (e. g. Prunus spinosa L., Crataegus L., Corylus avellana L., Swida sanguinea (L.) Opiz etc.). Tieto, vzhľadom na ich zastúpenie a umiestnenie väčšinou vo vnútri hodnotených priestorov, nesú najvyššie riziko impaktu drevín na charakteristický vzhľad skúmanej krajiny. Ide o vysoko adaptabilné druhy drevín, schopné rozširovať sa viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa vyskytujúcou drevinou v sledovaných priestoroch, ktorá je prítomná v rôznych etapách drevinovej sukcesie je Prunus spinosa L. Nahradzovaná je inými drevinami až v etape sukcesného procesu. Ďalej sú to v klesajúcej postupnosti v približne rovnakom podiele na dominancii v skúmaných formáciách Alnus incana (L.) Moench, druhy Crataegus spp. L., Salix fragilis L., Salix caprea L., Salix purpurea L. a Corylus avellana L. Len v minimálnom počte hodnotených plôch sú kodominantné dreviny Acer pseudoplatanus L., Salix cinerea L., Pinus sylvestris L., Swida sanguinea (L.) Opiz, Carpinus betulus L., druhy Rosa spp. L. (z agregátu Rosa canina L.) a Salix elaeagnos Scop. Lokálne sú vo vyššom podiele dreviny Fraxinus excelsior L., Juniperus communis L., Picea abies (L.) H. Karst., Ulmus glabra Huds. a Viburnum opulus L. Celkovo bolo v skúmanom území hodnotených 28 plôch nachádzajúcich sa na 19 vizuálne exponovaných priestoroch. Rozpätie vypočítaných hodnôt miery rizika impaktu drevín na nich bolo 60,20-8,88 v priemernej hodnote 27,82. Uvedené hodnoty zodpovedajú vypočítanému času priebehu sledovanej zmeny (regresnou mocninou rovnicou), ktorá je v rozpätí 4-27 rokov v priemernej hodnote 12 rokov po zaokrúhlení, zodpovedajúcich kategórii ohrozených plôch. Po výpočte času priebehu sledovanej zmeny je zrejmé, že 3 plochy sú v kategórii najmenej ohrozených impaktom drevín na charakteristický vzhľad krajiny čo je 11 % z celkového počtu skúmaných plôch. 4 plochy sú v kategórii málo ohrozených (14 %), 6 v kategórii ohrozených plôch (21 %), 14 v kategórii veľmi ohrozených plôch (50 %) a 1 v kategórii najohrozenejších plôch (4 %). Je vidieť, že prevažná časť hodnoteného územia je veľmi ohrozená (Obrázok 1). Z lokalizácie veľmi ohrozených častí skúmanej krajiny a ich charakteru je zrejmé, že charakteristické črty skúmanej krajiny PIENAP-u, ktoré sú prevažne viazané na špecifické typy agroštruktúr a líniovej nelesnej drevinovej vegetácie, sú impaktom drevín veľmi ohrozené. 12

Na tomto mieste je nutné podotknúť, že jednotlivé hodnotené parametre, aj keď bola čo možno najväčšia snaha o ich objektivizáciu, podliehajú určitej dávke subjektivity.

5 Na tomto mieste je nutné podotknúť, že jednotlivé hodnotené parametre, aj keď bola čo možno najväčšia snaha o ich objektivizáciu, podliehajú určitej dávke subjektivity. Ide hlavne o atribút náchylnosti hodnoteného krajinného priestoru, ktorý bude nutné v ďalšom výskume predefinovať a možno aj rozšíriť o ďalšiu údajovú bázu (DANIŠ, 2008). Obrázok 1: Mapa hodnotených, signovaných vizuálne exponovaných priestorov kategorizovaných podľa intervalov vypočítaného času priebehu sledovanej zmeny Figure 1: Map of evaluated, marked visual exposed areas, which are categorized by intervals of enumerated time of regarded change process ZÁVER Záverom je možné konštatovať, že podľa výsledkov predkladaného výskumu je sledovaná zmena, resp. proces impaktu drevín na charakteristický vzhľad krajiny prebiehajúci vo väčšej, či menšej miere na všetkých hodnotených plochách. Z uvedeného vyplýva, že väčšina ohrozených plôch pre svoj trvalo udržateľný stav potrebuje adekvátne manažmentové opatrenia. Jedným z ich podkladov môžu byť aj výstupy podobných výskumov, ktoré determinujú plochy s najvyšším rizikom ohrozenia vzhľadom k impaktu drevín na charakteristický vzhľad krajiny. 13

6 Poďakovanie: Autor vyslovuje poďakovanie grantovej agentúre VEGA za finančný príspevok z grantu č. 1/3281/06. Použitá literatúra DANIŠ, D., 2007: Genéza spracovania problematiky impaktu alochtónnych drevín na charakteristický vzhľad krajiny. In: DANIŠ, D., JANČURA, P. (eds.), 2007: Vybrané problémy tvorby krajiny. Zborník príspevkov KPTK, FEE, TU vo Zvolene. PARTNER, Poniky: p DANIŠ, D., 2008: Riziko impaktu vybraných druhov drevín na charakteristický vzhľad krajiny PIENAP-u. Dizertačná práca, TU vo Zvolene: 135 pp. DANIŠ, D., MODRANSKÝ, J., VANEK, M., 2007: Hodnotenie dynamiky procesu drevinovej sukcesie v agrárnej krajine. In: DANIŠ, D., (ed.): Vplyv foriem obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny na základné zložky agroekosystémov vo vzťahu k optimalizácii využívania krajiny. Poniky, PARTNER: p FORMAN, R. T. T., GODRON, M., 1993: Krajinná ekológia. Academia, Praha: 583 p. KUĽANDA, M., 2007: Význam mapovania významných krajinných prvkov a vizuálne exponovaných priestorov v ochrane krajiny. In: DANIŠ, D., JANČURA, P. (eds.), 2007: Vybrané problémy tvorby krajiny. Zborník príspevkov KPTK, FEE, TU vo Zvolene. PARTNER, Poniky: p MAGLOCKÝ, Š., 2002: Potenciálna prirodzená vegetácia, mapa 1: In: Miklós, L., et al., 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava, MŽP SR, Banská Bystrica, SAŽP: map 87. MODRANSKÝ, J., DANIŠ, D., 2006: Invázne a expanzné introdukované dreviny v podmienkach Slovenska. In: MŇAHONČÁKOVÁ, E., BARUSZOVÁ, M., (eds.): Sídlo - Park - Krajina IV. a 11. Kolokvium katedier krajinárskej a záhradnej tvorby. Nitra, : p VOLOŠČUK, I. et al., 1992: Pieninský národný park. Akcent press Servis, Banská Bystrica: 382 p. 14

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky. Key words: dynamic geometric system, GeoGebra, math education, teacher training

Informačný vek modifikuje metódy a formy vyučovania matematiky VPLYV VZDELÁVANIA UČITEĽOV NA MIERU VYUŽÍVANIA DYNAMICKÝCH GEOMETRICKÝCH SYSTÉMOV V MATEMATICKEJ EDUKÁCII THE IMPACT OF TEACHERS TRAINING