Vplyv zamestnanosti v poľnohospodárstve na dynamiku vidieckej ekonomiky EÚ The influence of agricultural employment on the rural economic activity in EU Ľubica Rumanovská Summary The article evaluates the influence of agricultural employment on the activity of rural economy in EU. In rural areas of EU has the primary sector 10% share on employment and in 1/3 rural regions less then 5%. The general finding that the share of agricultural employment is greatest in poorer peripheral rural regions within the EU suggests both a low rate of past adjustment and a lack of alternative employment opportunities. Despite of this fact in some regions mainly in Rumania, Bulgaria, Poland, Latvia, Lithuania and Slovenia as well as in Southern Europe (Greece, Spain and Portugal) has the primary sector with the share of 25%, still the influence on employment in rural areas. Agriculture in rural areas plays important landscape function, function of regional identity and traditions as well as the linkage together with other sectors in rural areas. However, for most of the young people in rural areas diversification and non-agricultural jobs and training opportunities will be more crucial for their decision to stay. Because of a lack of opportunities or ability to work elsewhere in the economy, young people may be forced to enter the sector in many peripheral rural regions of the EU-12. If current trends continue it is broadly to be expected within the EU15 that the equivalent of some 2 million people on a full time basis may leave the sector by 2014. In addition, 1-2 million fulltime working people may potentially leave the sector within the EU-12, mainly in Bulgaria and Romania. Key words Rural areas, employment, agriculture, EU, labour force Úvod V EÚ-27 predstavujú vidiecke oblasti (prevažne vidiecke a zmiešané regióny) 92% územia a 56% obyvateľstva. Kým prevažne vidiecke oblasti zahŕňajú 56% územia a 19% populácie EÚ zohrávajú z hľadiska veľkosti územia obzvlášť dôležitú úlohu v EÚ. Medzi členskými štátmi samozrejme existujú značné rozdielnosti, kým k mestským regiónom patrí Belgicko, Holandsko a Malta k vidieckym regiónom patrí Írsko, Švédsko, Fínsko, Slovinsko. Hoci sa predpokladá, že ekonomická aktivita má skon k silnejšej koncentrácii v mestských oblastiach treba poznamenať, že vidiecke oblasti vytvárajú 45% hrubej pridanej hodnoty v EÚ 25 a zabezpečujú 51% zamestnanosti, tieto podiely sú väčšie v EÚ-12 (Eurostat, 2007). Európske poľnohospodárstvo v posledných rokoch čelí niekoľkým globálnym výzvam, ku ktorým patrí hlavne rozširovanie a liberalizácia obchodu, problematika ochrany životného prostredia a zmeny v preferenciách spotrebiteľov. Z historického vývoja CAP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky) je možné konštatovať, že hlavným spôsobom ako sa sektor poľnohospodárstva prispôsobuje týmto konkurenčným tlakom je postupné znižovanie počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, hlavne adoptovaním nových technológií a štrukturálnych zmien. Výsledkom je, že zamestnanosť v poľnohospodárstve vo väčšine regiónov predstavuje malý podiel. 82
Metódy a materiál Príspevok sa zameriava na zhodnotenie vplyvu zamestnanosti na dynamiku vo vidieckych oblastiach v pohľadu uplatňovania opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na vytvorenie multifunkčného poľnohospodárstva. V príspevku boli použité sekundárne zdroje údajov, odborná literatúra, informačné listy EÚ. Podkladovými údajmi pre spracovanie uvedenej problematiky boli údaje z Eurostatu. Pri spracované príspevku bola použitá metóda komparácie, analýzy a vedeckej abstrakcie. Metóda vedeckej abstrakcie sa vzťahuje na oblasť celého príspevku, tak na teoretickú, ako aj analytickú časť. Výsledky a diskusia V EÚ-27 sa vo vidieckych oblastiach nachádza 88% z 9,9 mil. fariem a 89% poľnohospodárskej pôdy. Z uvedeného vyplýva, že v niektorých členských krajinách EÚ (Belgicko, Holandsko, Malta, ale aj Veľká Británia, Nemecko, Španielsko), sa značná časť poľnohospodárskych aktivít uskutočňuje aj v oblastiach označených ako mestské. Priemerná veľkosť farmy v EÚ-27 je 16 ha. Vo všeobecnosti je priemerná výmera fariem v EÚ-15 (s výnimkou Grécka, Talianska a Portugalska) vyššia v porovnaní s krajinami EÚ-12 (s výnimkou Českej republiky, Estónska a Slovenska). Samotné rozdiely medzi vidieckymi oblasťami členských krajín sa ešte viac zvýrazňujú pri porovnávaní faktora veľkosti fariem. V priemere ekonomická veľkosť fariem v krajinách EÚ-12 je šesťnásobne nižšia (Eurostat,2007) v porovnaní s krajinami EÚ-15 (s výnimkou Českej republiky, ktorá ako jediný nový členský štát je nad priemerom EÚ-27). Vo všeobecnosti veľkosť farmy narastá, ak sa daná farma nachádza vo vidieckych oblastiach, odrážajúc nízky dopyt po pôde z dôvodu nepoľnohospodárskych aktivít. Na základe uvedeného sa poľnohospodárska aktivita sústreďuje viac do vidieckych oblastí, hoci v porovnaní s inými oblasťami je ekonomická veľkosť farmy vo vidieckych oblastiach nižšia. Graf 1 zobrazuje percentuálny podiel hrubej pridanej hodnoty v primárnom sektore v krajín EÚ- 27. Priemerný percentuálny podiel hrubej pridanej hodnoty v primárnom sektore vidieckych oblastí EÚ-27 je 5,7%. Primárny sektor má vo vidieckych oblastiach dominantný percentuálny podiel na hrubej pridanej hodnote (s výnimkou Malty, Cypru a Luxemburska), pričom ako je možné vidieť z grafu 1, existujú medzi krajinami EÚ-27 značné rozdiely. Graf1: Podiel hrubej pridanej hodnoty v primárnom sektore podľa typu oblastí v EÚ-27 (%, 2003) 100% 80% 60% 40% 20% 0% Belgicko Česká rep. Dánsko Nemecko Estónsko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Cyprus Lotyšsko Litva Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Bulharsko Rumunsko Luxembursko PV ZO PM Zdroj: Eurostat 2007, PV-prevažne vidiecke oblasti, ZO-zmiešané oblasti, PM-prevažne mestké oblasti Veľká Británia 83
Celková pracovná sila v poľnohospodárstve predstavuje 9,8 mil. ročných pracovných jednotiek 1. Základnou črtou európskeho poľnohospodárstva sú rodinné farmy, s výnimkou nových členských krajín. Len 17% farmárov v EÚ-15 má základné alebo plné vzdelanie v poľnohospodárstve (najmenej v Grécku len 3% a najviac v Holandsku 64%). Na úrovni EÚ-27 na každých 5 farmárov starších ako 55 rokov pripadá približne 1 farmár, ktorý má menej ako 35 rokov. Všeobecne vo všetkých členských štátoch EÚ podiel mladých farmárov narastá s vyšším stupňom vidieckeho charakteru danej oblasti. Práve v takýchto vidieckych oblastiach má zamestnanosť v poľnohospodárstve výrazný vplyv na ekonomickú aktivitu danej oblasti, hlavne z dôvodu nemožnosti realizovania inej ako poľnohospodárskej aktivity a z dôvodu tradícií. Produktivita práce v poľnohospodárstve je rozdielna zvlášť medzi krajinami EÚ-15 a EÚ- 12. V priemere za obdobie rokov 2002-2004, bola produktivita práce v krajinách EÚ-15 vyššia o 50% než úroveň EÚ-25, ale v nových členských krajinách bola v uvedenom období päťnásobne nižšia. V krajinách EÚ-15, patrili medzi sektory v najvyššou produktivitou sektory bravčového mäsa a hydiny a sektor obilnín, a s najnižšou produktivitou trvalé trávne porasty. Produktivita práce je výrazne ovplyvnená štruktúrou fariem. Vplyv štruktúry fariem na produktivitu práce je zreteľný v prípade Českej republiky a Slovenska. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje produktivitu práce v poľnohospodárstve je štruktúra výroby. Produkcia ovocia a zeleniny je náročnejšia na počet pracovníkov ako napr. produkcia obilia. Preto aj vyššia produktivita práce v východných a južných ČŠ. Podiel poľnohospodárstva na HDP v EÚ 27 je len 2 % (2004), ale ekonomický význam poľnohospodárstva je väčší v krajinách východnej a južnej EÚ, kde podiel na HDP predstavuje 5.8 %. Uvedené regióny sa nachádzajú v Poľsku (8 regiónov), v Španielsku a Rumunsku (sedem regiónov) v Bulharsku (päť regiónov) a v Taliansku, Maďarsku a Portugalsku (dva regióny) a vo Francúzsku (jeden región). Európska komisia počas rokovania o rozšírení Európskej únie trvala na tom, že by bolo nevhodné poskytovať plnú výšku priamej podpory agropodnikateľom v nových členských krajinách. Zdôvodňovalo sa, že vzhľadom na veľký rozdiel medzi úrovňou hrubého domáceho produktu (HDP) na východe a západe by mohol náhly prísun značne vysokých podporných platieb narušiť vidiecku ekonomiku v strednej a východnej Európe a podporiť infláciu.(2) Obdobie posledných 15 rokov je charakteristické poklesom zamestnanosti v EÚ-27. Len v niektorých regiónoch bol zaznamenaný nárast, a to v regiónoch Španielska, Veľkej Británie a tieto regióny sú súčasne charakteristické rastúcim podielom farmárov nad 65 rokov a poklesom farmárov do 35 rokov. Tiež je možné zaznamenať v rokoch 2000-2003 nárast doplnkových aktivít v niektorých regiónoch. Uvedená skutočnosť naznačuje trend smerujúci k poľnohospodárskej aktivite uskutočňovanej na polovičný úväzok. V grafe 2 je zobrazený podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve vo vidieckych oblastiach na celkovej zamestnanosti v EÚ-27. 1 Ročná pracovná jednotka" znamená národný alebo regionálny priemerný ročný pracovný čas dospelých poľnohospodárskych robotníkov na plný úväzok zamestnaných počas kalendárneho roka. 84
Graf 2:Podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve a lesníctve a rybárstve na celkovej zamestnanosti v EÚ-27 60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0 EÚ-27 Rumunsko Bulharsko Veľká Británia Švédsko Fínsko Slovensko Slovinsko Portugalsko Poľsko Rakúsko Maďarsko Litva Lotyšsko Taliansko Írsko Francúzsko Španielsko Grécko Estónsko Nemecko Dánsko Česká rep. Belgicko % Zdroj: Regionálna databáza Eurostatu, 2007 Vo vidieckych oblastiach EÚ (prevažne vidieckych a zmiešaných oblastiach) má primárny sektor 10% podiel na zamestnanosti a v 1/3 vidieckych regiónov menej ako 5%. Tieto nízke podiely poukazujú na fakt, že význam zamestnanosti v poľnohospodárstve pre pracovné trhy vo vidieckych oblastiach je malý a v niektorých oblastiach až limitovaní. Aj napriek tomu, v niektorých regiónoch zvlášť v krajinách ako Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Slovinsko ako aj v južnej Európe(Grécko, Španielsko, Portugalsko) má primárny sektor s podielom zamestnanosti 25%, stále vplyv na pracovné trhy vidieckych oblastí. Okrem toho má poľnohospodárstvo vo vidieckych oblastiach dôležitú krajinotvornú funkciu, funkciu regionálnej identity a tradícií ako aj súčasť vidieckej ekonomiky s prepojením poľnohospodárstva na iné sektory. Najvýraznejším trendom je v krajinách EÚ-15 pretrvávajúci pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve v rozpätí od -2 do-3 % ročne. V krajinách EÚ-12 bude tiež prevládať trend poklesu zamestnanosti, pričom sa predpokladá výrazné spomalenie poklesu v ďalšom období v priemere na 2-3%. Ak budú pokračovať súčasné trendy v poklese zamestnanosti, v krajinách EÚ-15 to predstavuje 2 miliónový pokles pracovníkov a v EÚ-10 pokles o 1-2 milióny pracovníkov v poľnohospodárstve do roku 2014. Predpokladom pre uvedené tvrdenia sú klesajúce podiely mladých ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. V krajinách EÚ-12 sa predpokladá, že z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na vidieku budú mladý ľudia pokračovať v poľnohospodárskej činnosti na farmách, ktoré zdedili od predkov. Dôležitým faktorom pre zotrvanie mladých ľudí na vidieku a tým uchovania dynamiky ekonomiky vo vidieckych oblastiach bude diverzifikácia vidieckych aktivít a viac nepoľnohospodárskych pracovných príležitostí a možnosti vzdelávania. Úroveň ekonomickej aktivity Vidiecke a zmiešané oblasti majú nižšiu úroveň ekonomickej aktivity v porovnaní s mestskými regiónmi, ako je možné vidieť v tabuľke 1. Úroveň ekonomickej aktivity v krajinách EÚ-25 stagnuje, ale mierne vzrástla v prevažne mestských oblastiach o 1,3% v období rokov 1991-2001. 85
Tabuľka 1:Údaje o úrovni ekonomickej aktivity a miery nezamestnanosti v oblastiach EÚ-25 Úroveň ekonomickej aktivity (%) Miera nezamestnanosti Oblasti: PV 68,2 8,9 ZO 69,3 8,9 PM 70,3 6,5 Zdroj: Regionálna štatistika EÚ, 2007. PV-prevažne vidiecke oblasti, ZO-zmiešané oblasti, PM- prevažne mestké oblasti Úroveň ekonomickej aktivity vo vidieckych oblastiach je determinovaná percentuálnym podielom populácie v produktívnom veku ako je možné vidieť v grafe 3 rozdiely sú hlavne medzi EÚ-15 a EÚ-12, kde je úroveň populácie vyššia. Graf 3: Podiel populácie v produktívnom veku vo vidieckych oblastiach (%, 2003) 90,0 80,0 70,0 60,0 50,0 40,0 30,0 20,0 10,0 0,0 Belgicko Rumunsko Bulharsko Veľká Británia Švédsko Fínsko Slovensko Slovinsko Portugalsko Poľsko Rakúsko Holandsko Maďarsko Litva Lotyšsko Taliansko Írsko Francúzsko Španielsko Grécko Estónsko Nemecko Dánsko Česká rep. Zdroj: Regionálna databáza Eurostatu, 2007 Diverzifikácia príjmov vo farmárskej komunite Nepoľnohospodárske aktivity sú definované ako aktivity úzko späté s poľnohospodárskou produkciou. Ide hlavne o aktivity, ktoré sú pokračovaním poľnohospodárskej aktivity a ktoré využívajú poľnohospodárske produkty (spracovanie potravín, atď.) alebo aktivity, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho podniku alebo sú sprostredkovateľom poľnohospodárskej produkcie (agro-tourizmus, atď.). Podiel na sekundárnych aktivitách predstavuje indikátor možností fariem a dostupnosti alternatívnych pracovných možností v miestnej ekonomike. V priemere podiel neodlučiteľných nepoľnohospodárskych aktivít je menej ako 3 % v EÚ-27, ale problémom zostávajú veľké regionálne rozdielnosti. Relatívny ekonomický význam sekundárnych aktivít môžeme vysvetliť rôznymi spôsobmi: vo vidieckych oblastiach - (severná Európa, najjužnejšie oblasti Európy a horské oblasti) a tiež vo východnej časti Európy, vysoký podiel sekundárnych aktivít je odrazom nepostačujúceho príjmu z fariem. 86
v ostatných oblastiach - (zvlášť v severných častiach Nemecka a niektorých regiónoch Francúzska) je poľnohospodárstvo viac profesionálne a vytvára príjem, ktorý nenúti farmára k hľadaniu alternatívnych zdrojov príjmu. Regióny s vysokým podielom sekundárnych aktivít (nad 10%) a nachádzajú v Rakúsku (Korutánsko, Salzbursku, Vorarlbergu a Tirolsku), vo Francúzsku (Poitou- Charentes a Champagne-Ardenne), v Taliansku (Valle d Aosta a Provincia Autonoma Trento), a vo Švédsku (Štokholm) a Lotyšsku. Prepojenia s primárnym sektorom Hoci poľnohospodárstvo nepatrí k odvetviam, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, je nepriamo spojené so sekundárnym a terciárnym sektorom na základe nasledovných princípov: transakčné prepojenia jedná sa o prepojenia do poľnohospodárskeho sektora smerujúce z ostatných sektorov, napr.dodávky pre poľnohospodársky sektor semená, hnojivá, stroje a smerom od poľnohospodárstva k ostatným odvetviam spracovanie a marketing poľnohispodárskych produktov Ďalšie zamestnanie Poľnohospodárstvo je navzájom prepojené s ostatnými ekonomikami na vidieku veľa farmárov a vlastníkov fariem je tiež aktívnych v sekundárnych a terciárnych sektoroch. Zahŕňanie ďalších odvetní hospodárstva na vidieku - atraktivita vidieckej krajiny z dôvodu poľnohospodárstva (vrátane rôznych aktivít práca na farme, v mlyne atď.) môžu prispieť k nárastu turizmu a zatraktívnia vidiecke oblasti pre ostatných ľudí a podniky. Súhrn Vo vidieckych oblastiach EÚ (prevažne vidieckych a zmiešaných oblastiach) má primárny sektor 10% podiel na zamestnanosti a v 1/3 vidieckych regiónov menej ako 5%. Tieto nízke podiely poukazujú na fakt, že význam zamestnanosti v poľnohospodárstve pre pracovné trhy vo vidieckych oblastiach je malý a v niektorých oblastiach až limitovaní. Aj napriek tomu, v niektorých regiónoch zvlášť v krajinách ako Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Slovinsko ako aj v južnej Európe(Grécko, Španielsko, Portugalsko) má primárny sektor s podielom zamestnanosti 25%, stále vplyv na pracovné trhy vidieckych oblastí. Okrem toho má poľnohospodárstvo vo vidieckych oblastiach dôležitú krajinotvornú funkciu, funkciu regionálnej identity a tradícií ako aj súčasť vidieckej ekonomiky s prepojením poľnohospodárstva na iné sektory. Dôležitým faktorom pre zotrvanie mladých ľudí na vidieku tým uchovania dynamiky ekonomiky vo vidieckych oblastiach bude diverzifikácia vidieckych aktivít a viac nepoľnohospodárskych pracovných príležitostí a možnosti vzdelávania. Kľúčové slová Vidiecke oblasti, zamestnanosť, poľnohospodárstvo, EÚ, pracovná sila Literatúra 1.HRABÁNKOVÁ, MAGDALENA a i..2006. Structural Policy and Rural Development in the EU. České Budejovice. Nová tiskárna Pelhrimov spol. s.r.o., 2006. 77s. ISBN 80-7040-920-7 EUROPEAN COMMISSION. 2003. Agriculture in the European Union: Statistical and economic information 2002. Luxembourg : European Commission, 2003. 2. 87
2.MARIŠOVÁ,E : Vývojové aspekty priamych platieb poskytovaných v poľnohospodárstve vo väzbe na spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. In : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Podnikanie na poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka, SPU Nitra, 2007, s. 98-101. ISBN 80-8069-688-8. 3.European Policy Evaluation Consortium (EPEC). 2004. Impact assessment of rural development programmes in view of post 2006 rural development policy. Final Report. Brussels, 2004. 4.EUROPEAN COMMISSION.2006. Study on Employment in Rural Areas.2006. Luxembourg : European Commission 2006. 5.EUROPEAN COMMISSION.2007. Agriculture in the European Union: Statistical and economic information 2006. Luxembourg : European Commission, 2003. Adresa autora: Ing.Ľubica Rumanovská, PhD., Katedra európskych štúdií, FEŠRR, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, e-mail:lubica.rumanovska@uniag.sk Tento príspevok bol spracovaný s podporou Projektu VEGA č. 1/3769/06 Podmienky pre rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou vo vybraných regiónoch SR po vstupe do EÚ. Oponent: Ing. Pavol Schwarcz, PhD. 88