Poľnohospodárske družstvá na Slovensku Agricultural Cooperatives in Slovakia Anna Bandlerová Lýdia Bezáková Summary As a consequence of the transformation process in agriculture the status of cooperatives in SR has been changed. Despite of these changes cooperatives have preserved their prevalance from the aspect of cultivation of agricultural land. As to the area of agricultural land 48,89% is cultivated by cooperatives in the average land area of 1601 ha. Significant role is played by cooperatives as to employment in agriculture is concerned. In 2003 the share of employment in agricultural cooperatives reached 68,9%. The type of cooperative enterpreneurship in SR differs from the european one. Despite of the fact one legal regulation exists and reffers to cooperatives in SR - 2 types of agricultural cooperatives exist. One type of cooperatives which passed through the transformation process, and second type which were established after 1990 as new legal entities. Cooperatives which went through the transformation process are characterized by property rights represented by non members of the cooperative. This fact provides a kind of anomaly that is an disadvantage for both interested parties. On the one hand members of cooperative are not sole owners of cooperative property on the other hand legal regulation does not allow eligible persons with property rights in cooperative to be fully involved into the managing of cooperatives. Key words Cooperative, transformation, agriculture, entrepreneuring, allotment certificate, share Úvod V období 19. a na začiatku 20. storočia väčšina obyvateľstva na území Slovenska pracovala v poľnohospodárstve. Družstvá na našom území majú dlhú tradíciu, veď prvé zmienky o družstevníctve nachádzame už v19 storočí. Prvé poľnohospodárske družstvá boli založené v roku 1845. Počas rokov 1918-1939 družstvá hrali významnú úlohu, išlo najmä o družstvá s predmetom činnosti v oblasti mliekárstva, výroby potravín, obrábaní pôdy a pastvín. K podstatným zmenám v oblasti poľnohospodárstva došlo po voľbách v roku 1948,keď boli prijaté právne normy, na základe ktorých pôda bola odňatá vlastníkom. Bol schválený a stal sa účinný zákon č.46/1948 Zb. Podľa tohto zákona poľnohospodárska pôda,ktorej výmera presiahla 50 ha, ako aj pôda, ktorá nebola obrábaná vlastníkmi bola povinne predaná štátu. Tento povinný predaj bol v skutočnosti konfiškáciou, nakoľko žiadna náhrada za takúto pôdu vlastníkom nebola nikdy poskytnutá. (7).Proces kolektivizácie na Slovensku začal v roku 1949. Boli zlikvidované posledné súkromné farmy,proces násilnej kolektivizácie pokračoval až do roku 1970 (3) V období socializmu, pôsobili v poľnohospodárstve na Slovensku najmä družstvá a štátne majetky. Materiál a metódy Podnikanie formou poľnohospodárskych družstiev na Slovensku sledujeme z pohľadu transformačného procesu družstiev po roku 1990, vývoja počtu družstiev v rokoch 1990 až 12
2003, priemernej výmery poľnohospodárskej pôdy na ktorej hospodária, podielu na celkovej ploche poľnohospodárskej pôdy.príspevok sa opiera o o dôvodové správy k zákonom č.42/1992zb.,č.3/2004 Z.z.Využívame metódu analýzy a komparácie výsledkov získaných z podkladových údajov, ktoré sme získali zo Štatistického úradu SR, Informačných listov Ministerstva pôdohospodárstva SR zo Správ o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1993-2004, z výsledkov výskumu katedry práva 2004. Výsledky Štruktúra podnikateľských subjektov po roku 1990 sa následkom privatizácie podstatne zmenila. Ak pred rokom 1990 v rámci poľnohospodárstva existovali družstvá a štátne majetky, tak po roku 1990 ako nové podnikateľské subjekty pribudli obchodné spoločnosti a samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí počas obdobia socializmu u nás takmer neexistovali. Privatizácia poľnohospodárstva na Slovensku po roku 1990 vykazovala určité zmeny oproti ostatným odvetviam. Proces transformácie poľnohospodárskych podnikov zahŕ ňal proces privatizácie štátnych poľnohospodárskych podnikov,transformácie poľnohospodárskych družstiev a riešenie reštitučných nárokov. Základ pre privatizáciu v poľnohospodárstve na Slovensku dal najmä zákon č. 229/1991 Zb. v znení zmien, na základe ktorého sa poľnohospodárska pôda vrátila pôvodným vlastníkom, poprípade ich dedičom a iným zákonom určeným oprávneným osobám. Očakávanie vlády, že vlastníci poľnohospodárskej pôdy začnú na pôde hospodáriť sa nesplnilo. Väčšia časť vlastníkov sa snažila a aj v súčasnom období snaží, majetok prenajať alebo predať. Zistiť jednoznačné príčiny tejto skutočnosti nie je jednoduché, no možno uviesť, že dôvodom sú najmä skutočnosti ako : prestárlosť pôvodných vlastníkov, ( väčšina je v dôchodkovom veku a tak nie je možné, aby v súčasnosti začali podnikať), strata vzťahu k pôde, skutočnosť, že väčšina vlastníkov pracuje v iných odvetviach a mimo poľnohospodárstva ale aj stále neukončený reštitučný proces, nedostatok finančných prostriedkov na začatie podnikania a mnohé iné. Iba malá časť vlastníkov sa rozhodla sama na vlastnej pôde hospodáriť. Družstvo ako forma podnikania prekonalo za posledné polstoročie veľké zmeny,ktoré boli poznačené najmä politickou situáciou. Proces transformácie poľnohospodárskych družstiev po roku 1990 prebiehal v troch etapách upravených dvoma samostatnými legislatívnymi normami. Najvýznamnejšou normou bol tzv. transformačný zákon č.42/92 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Zámerom bola dekolektivizácia poľnohospodárskej výroby, usporiadanie vlastníckych vzťahov a následné konštituovanie podnikateľských subjektov na báze súkromných kapitálových spoločností, resp. farmárského hospodárenia. Podľa dôvodovej správy k navrhovanej novele zákona č.42/1992 Zb. (10) na majetkovej transformácii poľnohospodárskych družstiev sa podieľalo vyše 680 tisíc oprávnených osôb, čo predstavovalo cca 700 osôb v priemere na jedno poľnohospodárske družstvo. Jedným zo základných cieľov transformačného zákona bolo upraviť majetkové vzťahy a vysporiadať majetkové nároky v družstvách. Tento zákon sa citeľne dotkol všetkých existujúcich poľnohospodárskych družstiev na Slovensku, ktoré na základe tohto zákona sa pretransformovali na nové právne subjekty, nové podnikateľské formy podľa Obchodného zákonníka. V súlade s transformačným zákonom bol majetok každého družstva rozdelený medzi oprávnené osoby, ktorými boli členovia družstva, vlastníci pôdy a iného majetku v užívaní družstva a občania-reštituenti. Rozdelenie majetku družstva a stanovenie podieľov sa uskutočnilo podľa vopred zákonom stanoveného kľúča a to určením majetkového podielu na 13
čistom imaní družstva pre oprávnené osoby v pomere 50% podľa výmery pôdy, ktorú družstvo prevzalo, alebo užívalo ku dňu účinnosti zákona č.229/1991 Zb.z.o úprave vlastníckych vzťahov k pôdea k inému poľnohospodárskemu majetku, 20 % podľa počtu odpracovaných rokov v družstve a 30% podľa hodnoty ostatného majetku prevzatého družstvom. Stanovením podielov jednotlivým oprávneným osobám sa odstránila anonymita vlastníctva k družstevnému majetku a určil sa vlastnícky podiel jednotlivých subjektov k majetku družstva, teda čo a komu patrí. Právna úprava umožňovala, aby oprávnené osoby nakladali s majetkovými podielmi rôznym spôsobom. Majetkový podiel(nazývaný tiež ako transformačný podiel) mohli oprávnené osoby vložiť do družstva a zároveň sa mohli stať členmi tohoto družstva, alebo si tento podiel ponechali v družstve, avšak jeho členmi sa nestali. V týchto prípadoch družstvo bolo povinné vykazovať majetkové (transformačné) podiely oprávnených osôb ako dlh družstva voči oprávneným osobám. Ak sa rozhodli vlastníci transformačného podielu sami hospodáriť a nestali sa členmi družstva, pričom vykonávali poľnohospodársku výrobu vznikol im nárok, aby im družstvo ako povinná osoba transformačný podieľ do 90 dní vydalo. Zákon zároveň stanovil, že po 7 rokoch od účinnosti zákona vznikne nárok na vyplatenie majetkových podielov všetkým tým vlastníkom, ktorí o to požiadajú. O vydanie majetkových podielov na vykonávanie poľnohospodárskej výroby v lehote do 90 dní od podania žiadostí počas transformačných projektov alebo po ich schválení (do 1. 3. 1993) požiadalo v sledovanom súbore 6 170 oprávnených osôb (1,36%), disponujúcich s výmerou 34 144 ha poľnohospodárskej pôdy (1,59% z výmery, obhospodarovanej družstvami). Súhrnná hodnota požadovaného majetku predstavovala 617 miliónov Sk, zatiaľ čo na vyporiadanie po 7 rokoch zostával v tom istom súbore majetkový nárok oprávnených osôb v hodnote 12,290 mil. Sk.(10) Snahou zákonodárcu bolo predísť možnému kolapsu poľnohospodárskych družstiev, ku ktorému v súvislosti s blížiacim sa termínom vyplácania majetkových podielov mohlo dôjsť a tak bola prijatá novela zákona č.42/1992 Zb. Bol to zákon č. 264/1995 Zz.Táto novela transformačného zákona odstránila hrozbu rozdelenia majetku transformovaných družstiev zmenou ich záväzkov voči oprávneným osobám tým,že došlo k zmene už vypočítaných majetkových(transformačných) podielov na družstevné podielnické listy ako osobitnej formy cenných papierov.tým sa zachovali majetkové práva oprávneným osobám k ich podielom a možnosť nakladať s tymito právami podľa právne upravených pravidiel. Táto forma kapitalizácie majetkových podieľov v družstevných podieľnickych listoch umožnila zachovať funkčnosť výrobnej základne družstiev. Spôsob nakladania s vypočítanými transformačnými majetkovými podielmi riešila novela odchylne u členov poľnohospodárskych družstiev a u nečlenov poľnohospodárskych družstiev. Nečlenom družstva-vlastníkom majetkových (tzv.transformačných) podielov družstvo malo povinnost vydať družstevné podielnické listy v celkovej menovitej hodnote zodpovedajúcej ich majetkovým podielom.v prípade členov družstva, zákon umožňoval, aby družstvo mohlo vydať družstevné podielnické listy ako cenné papiere aj svojim členom (oprávneným osobám), avšak v tomto prípade vydanie družstevných podielnických listov nebolo povinnosťou,ale bolo podmienené schválením na členskej schôdzi. Zákon ukladal družstvu, aby v prípadoch keď sa družstvo rozhodlo vydať družstevné podielnické listy aj pre svojich členov,bolo povinné v stanovách ustanoviť, že členovia družstva majú hlasovacie právo na členskej schôdzi úmerne výške menovitej hodnoty podielnických listov. Vlastník družstevného podielnického listu ako cenného papieru má zo zákona právo s družstevným podielnickým listom nakladať ( predať, darovať, založiť a pod.). Je možné konštatovat,(10)) že väčšina družstiev, ktoré emitovali družstevné podielnické listy, ich vydali výlučne nečlenom družstva. Málo družstiev sa rozhodlo vydať družstevné podielnické listy pre svojích členov. S vydávaním družstevných podielnických listov od 14
začiatku boli spojené problémy. Súviseli s náročnou administratívou, ale aj neochotou poľnohospodárskych družstiev - potencionálnych emitentov. V neposlednej miere k tomu prispela aj nedokonalá legislatíva a najmä absencia sankcií v prípade ak družstvo družstevné podielnické listy nevydá. Podľa informácií bývalého Strediska cenných papierov SR Bratislava a.s., z 980 emitentov družstevných podielnických listov o pridelenie identifikačného čísla emisie požiadalo celkom 805 emitentov. K júlu 1998 bolo zaregistrovaných celkove 521 emitentov a emisií. V stave rozpracovanosti bolo pripisovanie družstevných podielnických listov na účty majiteľov cenných papierov u 384 emitentov. K tomuto termínu neprišlo uzavrieť zmluvy 284 emitentov. V roku 2002 bolo celkove zaregistrovaných 640 emisií družstevných podielnických listov a tento stav sa v zásade nezmenil.(10). Podľa údajov Centrálného depozitára cenných papierov predstavoval počet poľnohospodárskych družstiev emitentov ku dňu 27.11.2003 620 družstiev. K uvedenému dňu bolo zaregistrovaných 654 emisií družstevných podielnických listov.rozpracovaných je 73 emisií. (9 ) Stav ku dňu Počet emisií Počet PD - emitentov DPL Rozpracované, resp. stupeň rozpracovanosti Príprava Vydané DPL Pridelené Dodané zmluvy so pripísané na IČE podklady SCP účet 15.3.1999-835 193 83 382 177 29.3.2000-839 152 81 314 292 30.4.2001-839 135 75 266 363 31.3.2002-832 135 70 219 408 30.9.2002-826 106 72 224 424 31.12.2002 640,00 - - 27.11.2003 654,00 620 73 Kapitalizácia majetkových podielov prostredníctvom družstevných podielnických listov,posúva družstvá smerom k obchodným spoločnostiam.základné princípy,ktoré odlišujú družstvá od obchodných spoločností (svojpomoc,samospráva,družstevná demokracia, vzájomná podpora,solidarita )sú čiastočne potierané. Transformačný zákon priniesol so sebou veľa problémov,ako aj konfliktných situácií a prirodzene aj pokusov o mimoprávne riešenie pri uspokojovaní oprávnených osôb z titulu trasnformačných podielov. V praxi mnohé spory končili väčšinou na súde a ešte aj v súčastnosti spory nie sú ukončené. Pomerne dlho sa čakalo (takmer 10 rokov) na doriešenie sporných situácií definitívneho usporiadania transformačných majetkových podielov. Stalo sa tak poslednou novelou transformačného zákona z.č. 3/2005 Z.z., ktorým sa dopĺňa z.č. 42/1992 Zb.z. o úprave majetkových vzťahov, ktorý nadobudol účinnosť 1.februára 2005.Novela zákona si kladie za cieľ dokončiť transformáciu poľnohospodárskych družstiev. Nový zákon ukladá družstvám, ktoré doteraz nevydali družstevné podielnické listy,splniť si túto povinnosť do 31. mája 2005 vydaním podielnických listov. Povinnosť družstva vydať podielnický list je splnená 15
oznámením údajov centrálnemu depozitárovi cenných papierov (centrálny depozitár je akciovou spoločnosťou so sídlom v SR, ktorého základným imaním je min. 250000:-Sk ) a členovi centrálneho depozitára. To družstvo, ktoré nevydá družstevné podielnické listy bude možné na návrh oprávnených osôb dať prostredníctvom súdu do likvidácie. Podľa odhadov (8) na Slovensku je zhruba 150 družstiev,ktoré budú musieť vydať družstevné podielnické listy. Ak družstvo nesplní túto povinnosť,majetkové podiely sa 1. júna 2005 stávajú pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú je družstvo povinné uspokojiť do 31. augusta 2005. Pri vyporiadaní pohľadávky vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného a finančného majetku.ak sa cena vecí, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva oprávnenej osoby neurčí vzájomnou dohodou, je totožná s cenou, v akej sú tieto veci zahrnuté do majetku družstva v jeho učtovníctve. O vyrovnaní pohľadávky uzatvára družstvo s oprávnenou osobou písomnú dohodu obdobne ako pri vydaní majetkového podielu. Ak oprávnená osoba odmietne ponuku družstva na vyrovnanie pomernej časti pohľadávky zodpovedajúcej vecnej štruktúre majetku družstva prevodom vecí do jej vlastníctva, pohľadávka v predmetnej časti zanikne. Ak vypočítaný majetkový podiel bol predmetom dedičského konania, právo na vydanie podielnického listu má dedič. Rovnaké právo na vydanie podielnickeho listu má aj osoba, ktorá nadobudla majetkový podiel iným spôsobom. Pohľadávka oprávnenej osoby predstavuje hodnotu zodpovedajúcu cene podielnických listov pri ich spätnom odpredaji družstvu a určí sa vynásobením menovitej hodnoty majetkového podielu oprávnenej osoby pomerom medzi čistým imaním družstva podľa transformačného projektu a čistým imaním družstva podľa riadnej účtovnej závierky za rok 2004. Novela zákona ustanovuje princípy a mechanizmus ocenenia pohľadávky, odvodenej z hodnoty majetkového podielu. Realitou je, že hodnota podielov pri všetkých druhoch majetkovej účasti na podnikaní družstva (členské vklady, podielnické listy členov i nečlenov, pôvodné majetkové podiely ) za ktoré sa nevydali podielnické listy, sa často výrazne odlišuje od menovitej hodnoty majetkových podielov, vypočítaných v r. 1992. Spravidla nemôže byť určená ani podľa trhovej ceny podielov v jednotlivých družstvách, pretože sa s nimi neobchoduje. Možno ju však určiť ako teoretickú cenu, blízku reálnej, ekonomicky odôvodnenej hodnote, pri ktorej sa vychádza z pomeru čistého imania družstva ku všetkým majetkovým vkladom v družstve. Takto určená cena majetkového podielu alebo pohľadávky vzniknutej na báze tohto podielu môže byť v jednotlivých družstvách výrazne vyššia alebo výrazne nižšia ako menovitá hodnota majetkového podielu, vypočítaného z čistého imania družstva v r. 1992 (Dôvodová správa k zákonu). Závažným argumentom pre takéto určenie ceny podielu alebo pohľadávky je aj požiadavka rešpektovať princíp zachovania rovnakej bonity podielov všetkých podielnikov, ktorí majú majetkovú účasť v družstve. Takýto spôsob určenia ceny a navrhnutý mechanizmus zodpovedá tiež zásadám výpočtu vyrovnávacích podielov pri zániku členstva v družstve podľa dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka. Pri spôsobe vyporiadania majetkovej účasti v družstve treba prihliadať na to, že majetkové podiely oprávnených osôb neboli primárne odvodené od predmetu vkladu do majetku družstva, ani od štruktúry jeho majetku pri transformácii. Hodnota čistého imania vypočítaná v r. 1992 na rozdelenie na majetkové podiely bola určená z účtovnej hodnoty obchodného majetku družstva, teda z hodnoty jeho aktív, od ktorej sa odpočítala hodnota záväzkov družstva, pričom sa neprihliadalo na podiel finančne likvidného a nelikvidného, resp. podnikateľsky už nefunkčného majetku. V štruktúre obchodného majetku priemerného družstva pripadá približne 50 60 % na hodnotu budov a stavieb, 15 20 % na hodnotu strojov a zariadení, 10 15 % na hodnotu zvierat, 5 10 % na zásoby a len 5 10 % na finančný majetok. Značná časť majetku družstva je spravidla viazaná v rizikových alebo 16
nedobytných pohľadávkach alebo v hmotnom majetku, založenom v prospech bankových a iných veriteľov. Pri ustanovení o vyrovnaní pohľadávky podielnika v štruktúre majetku, akú má družstvo, sa vychádza aj z toho, že hmotný majetok určený na vyrovnanie záväzkov družstva môže predať nielen družstvo, ale tiež podielnik, alebo môže s ním naložiť inak. Družstevné podielnické listy (ďalej DPL )sa nepredávajú na trhu cenných papierov,ale sa s nimi obchoduje neverejne, teda medzi tými,ktoré majú záujem tieto cenné papiere predať a ktorí ich chcú kúpiť. Nič nebráni tomu,aby kupujúcimi boli aj cudzinci. Kúpne ceny sa pohybujú na úrovni 15-30% nominálnej hodnoty družstevných podielnických listov. (9) Väčšinou ide o prevod medzi družstvom a podielnikom (10 ) Súčasná nízka trhová cena DPL je realitou. Obchod s družstevnými podielnickými listami napriek ich nízkej cene je minimálny, ich odkúpenie (družstvom alebo družstevníkom) sa zrealizovalo cca u 20% družstiev (9).Obchodovanie ovplyvňujú aj miestne podmienky, najmä mentalita a sociálna situácia ľudí. Výsledkom transakcií s družstevnými podielnickými listami sú zmeny vo vlastníckych pomeroch vo vnútri členskej základne. Zatiaľ podľa odborníkov neexistuje reálny obraz o skutočnej vlastníckej štruktúre, pozvoľna sa však mení v prospech členov družstiev, ktorí začínajú cieľavedome sústreďovať majetok vo svojich rukách práve nákupom podielov od oprávnených osôb nečlenov družstva. Kapitalizáciu ďalších členských vkladov uprednostňujú najmä stabilné družstvá, v ktorých nepracujúci členovia majú vysoké členské vklady. Brzdou obchodovania s DPL sú najmä (1) nedostatok vlastného kapitálu, nedostupnosť bankových úverov, vysoká úroková miera pri absencii iných úverových zdrojov,neistota manažmentu z titulu pozície oprávnených osôb s nízkym majetkovým podielom v družstve, ako aj neistota ekonomickej situácie a nestabilného ekonomického prostredia vôbec. Napriek tomu, že družstevná forma podnikania na Slovensku v poľnohospodárstve nie je najefektívnejšou formou podnikania, zachovala si a zachováva významné postavenie. K 31.decembru 2OO3 družstvá na Slovensku obhospodarovali 48,8 % celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy,čo je dôvodom aby boli v pozornosti nás všetkých. Celkový podiel poľnohospodárskych družstiev na výmere obhospodarovanej poľnohospodárskej pôde pozvoľna klesá. Delenie družstiev kulminovalo v rokoch 1990-1992.Vytvoril sa priestor pre fungovanie menších družstevných celkov. Počet družstiev sa zvýšil v roku 1992 na 946. Trend delenia družstiev pokračoval v pozvoľnejšom tempe do roku 1996 a ich počet dosiahol v roku 1996 číslo 977. Prevládali družstvá s výmerou od 500 do 1000 ha poľnohospodárskej pôdy. Po roku 1996 došlo k poklesu družstiev o 17 % najmä vo veľkostnej skupine od 1000 do 1500 ha. (1) Pokles v rozhodujúcej miere súvisí s prehlbovaním nepriaznivých výsledkov hospodárenia a následným konkurzom družstva.(1) Pokiaľ v roku 1994 obhospodarovali poľnohospodárske družstvá 69,9 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy, v roku 1999 to bolo 799 poľnohospodárskych družstiev, ktoré obhospodarovali 50,24 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy.. V súčasnosti k 31.12.2003 obhospodarovalo 635 družstiev ešte stále najväčší podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku a to 48,89%. (Prameň :Štatistické ročenky ŠU SR,CD MP SR,prieskum VÚEPP a Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve k 31.12.2003) Čo sa týka priemernej výmery poľnohospodárskej pôdy na ktorej poľnohospodárske družstvá podnikajú, keď v roku 1994 bola priemerná výmera na ktorej poľnohospodárske družstvo hospodárilo 1593ha, v roku 1999 to bolo 1537 ha a v roku 2003 to bolo 1601 ha. (9) Je potrebné uviesť,že poľnohospodárske družstvá nie sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, ale túto prenajímajú najmä od svojich členov, ale aj od iných vlastníkov (nečlenov, Slovenského pozemkového fondu, cirkvi a pod.) na základe nájomných zmlúv. Podľa 17
Gubovej, M. (1) 49 % výmery pôdy spravovanej Slovenským pozemkovým fondom, prenajímajú poľnohospodárske družstvá. Keďže družstvá hospodária na prenajatej pôde, považujú platenie dane z pôdy v ich súčasnej ekonomickej situácii za diskriminačné. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa preto usilovala o jej zrušenie. Nielenže sa jej to nepodarilo, ale navyše po schválení fiškálnej decentralizácie, stanovovanie jej výšky je v kompetencii obcí. V tomto roku (2005) bolo uskutočnené hodnotenie vplyvu decentralizácie dane z pozemkov na zmenu daňového zaťaženia podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe vo vybraných regiónoch SR.Samospráva preskúmala spolu 621 katastrálnych území v 24 regiónoch,pričom zistila,že daňové zaťaženie podnikateľov na pôde sa v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach zmenilo veľmi diferencovane.vo viacerých prípadoch sa daň z pozemkov medziročne zvýšila o 100 až 500 %(Oravec,I Roľnícke noviny 13/2005 s.7) Na základe indexového porovnávania za celé hodnotené územie sa zistil nárast dane o 41%,čo predstavuje vážny zásah do podnikateľského prostredia. Ak porovnáme správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za roky 2003 a 2004,zistíme, že celkový objem dane z pozemkov zaplatenej poľnohospodármi sa medziročne zvyšoval iba o 1,4 resp. 2,1% Pôda predstavuje pre podnikateľov v agrárnom sektore základný výrobný prostriedok,z ktorého žiadne iné odvetvie daň neplatí.ani v krajinách EÚ v tomto smere nepanuje zhoda. V niektorých krajinách sa vôbec neuplatňuje pozemková daň v iných krajinách sa uplatňuje. Podobná nejednotnosť je aj v krajinách Vyšehradskej štvorky. Kým v Českej republike a Poľsku ju daňové úrady vyberajú, v Maďarsku sú majitelia či nájomcovia pôdy od nej oslobodení. Významné postavenie majú družstvá aj z pohľadu podielu na agrárnej zamestnanosti.z hľadiska právnych foriem hospodárenia najvyšší podiel na agrárnej zamestnanosti v organizáciách s 20 a viac zamestnancami vytvárali aj k 31.12. 2003 poľnohospodárske družstvá,keď podiel zamestnancov v družstvách predstavoval 69,9 % oproti obchodným spoločnostiam (28,3%).(7). Družstevné podnikanie na Slovensku vykazuje odlišnosti od družstevného podnikania v iných európskych štátoch. Čo je zvláštnosťou družstevného podnikania v poľnohospodárstve na Slovensku? Čím sa líši od iných štátov? Napriek jednej právnej úprave môžeme konštatovať,že máme dva druhy poľnohospodárskych družstiev a to poľnohospodárske družstvá, ktoré vznikli pred rokom 1992 teda tie, ktoré prešli transformáciou a poľnohospodárske družstvá, ktoré neprešli transformáciou a vznikli po roku 1992 ako novo založené právne subjekty podľa Obchodného zákonníka.pre poľnohospodárske družstvá, ktoré prešli transformáciou, je charakteristické,že majetkové práva majú v ňom aj osoby, ktoré nie sú ich členmi. Táto skutočnosť je anomáliou, ktorá je nevýhodná pre obe strany. Na jednej strane členovia družstva nie sú výlučnými vlastníkmi majetku družstva, na druhej strane, zákon neumožňuje aby oprávnené osoby,ktoré majú majetkové právo v družstvách mohli zasahovať do riadenia družstva, teda mohli sa zúčastňovať na rozhodovaní družstva. Dostanú iba nájomné za prenajatú pôdu, pokiaľ ju družstvu prenajímajú a za predpokladu, že družstvo dobre hospodári dostanú aj dividendy.je pravdou, že situáciu čiastočne zmenil zákon č. 3/2005 Zz v prospech vlastníkov DPL, podľa ktorého podielnikom, nečlenom družstva, ktorí družstvu preukážu, že majú ním vydané podielnické listy v súhrnnej menovitej hodnote minimálne vo výške základného členského vkladu člena družstva, určeného stanovami, predstavenstvo družstva je povinné najmenej raz ročne poskytnúť na požiadanie písomnú informáciu o stave obchodného majetku a záväzkov družstva a o výsledku hospodárenia podľa riadnej ročnej účtovnej závierky a o iných významných skutočnostiach s ohľadom na majetkovú a finančnú situáciu družstva. Významnou zmenou a posilnením práv podielnikov -nečlenov je, že podielnici nečlenovia družstva, ktorí preukážu, že majú podielnické listy v menovitej 18
hodnote viac ako 10% hodnoty obchodného majetku družstva, môžu predkladať členskej schôdzi družstva prostredníctvom určených zástupcov stanoviská a návrhy k otázkam, ktoré sa týkajú ich práv a oprávnených záujmov. Stanoviská, návrhy a určenie zástupcov prijímajú podielnici nečlenovia družstva na spoločnom zasadnutí nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných. Členská schôdza družstva je povinná prerokovať stanoviská a návrhy a zaujať k nim stanovisko. Poverení zástupcovia majú právo zúčastniť sa na členskej schôdzi družstva a vyžiadať si zápisnicu z členskej schôdzi družstva na nahliadnutie. Súčastná právna úprava družstiev, napriek mnohým diskusiám,je systematicky zaradená do Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb.z. v znení neskorších zmien a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o družstvá poľnohospodárske alebo iné. Toto systémové zaradenie, je odlišné od zákonodárstva iných európskych štátov. V zmysle platného Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Základným znakom družstva je jeho otvorenosť, t.j. do družstva môžu počas jeho trvania pristupovať ďalší členovia a naopak, členovia môžu z družstva vystupovať. Družstvo musí mať od okamihu svojho založenia a počas obdobia existencie, najmenej 5 členov, ktorými môžu byť fyzické osoby alebo 2 právnické osoby. Tým sa odlišuje od obchodných spoločností, kde stačí jeden resp. dvaja zakladatelia. Družstvo teda môže existovať s tromi členmi, ak dvaja z nich sú právnické osoby. Družstvo sa zapisuje do obchodného registra a má postavenie podnikateľa. Postavenie podnikateľa má aj vtedy, ak nejde o podnikateľskú činnosť. Družstvo je právnickou osobou a samostatným subjektom majetkovo oddelený od svojich členov. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojim majetkom a členovia neručia za záväzky družstva. Členovia družstva sú povinní voči družstvu splniť si vkladové povinnosti, na ktoré sa pri založení alebo vstupe do družstva alebo dodatočne zaviazali. Voči veriteľom družstva nemajú postavenie ručiteľov. Pokiaľ neručia za záväzky, neznamená to úplné vylúčenie akéhokoľvek rizika. Keď člen poskytne členský vklad do družstva nesie riziko, že hodnota vkladu mu nebude vrátená pri zániku jeho účasti v družstve. Všetko, čo člen vloží do družstva stáva sa jeho majetkom a člen prestáva byť vlastníkom tohto majetku. Ak teda družstvo utrpí stratu a jeho čisté obchodné imanie sa zníži pod výšku základného imania, člen nemôže dostať to, čo do družstva vložil. Uhradzovacia povinnosť členov družstva sa zakladá na právnom vzťahu medzi družstvom a jeho členom. Veriteľ družstva preto nemá žiadnu možnosť domáhať sa svojej pohľadávky voči členovi. Jedine družstvo sa môže domáhať voči členovi splnenia jeho uhradzovacej povinnosti. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na splatenie ktorých sa zaviazali členovia družstva. Vlastné stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra. Zapisované základné imanie musí byť najmenej 50 000 Sk. Podmienkou vzniku členstva je splatenie vkladu určeného stanovami (základný členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad). Vstupný vklad je teda stanovami určená časť základného vkladu. Pre vznik družstva je potrebné, aby pred jeho vznikom bola splatená polovica zapisovaného základného imania. To znamená, že družstvo môže vzniknúť aj vtedy, ak niektorý z uchádzačov o členstvo nesplatil vstupný vklad. Družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh musí podať predstavenstvo družstva, návrh podáva v mene družstva, musí byť podpísaný všetkými členmi predstavenstva, ich podpisy musia byť notársky overené a návrh na zápis sa musí podať do 90 dní od založenia družstva. K návrhu sa prikladá notárska zápisnica o ustanovujúcej schôdzi 19
družstva podpísaná všetkými členmi predstavenstva, schválené stanovy družstva a doklad o splatení aspoň polovice zapisovaného základného imania. Obchodný zákonník stanovuje náležitosti, ktoré musia stanovy obsahovať. Už pri vzniku družstva je družstvo povinné zriadiť nedeliteľný fond a to najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania. Každý rok musí družstvo dopĺňať fond najmenej o 10% ročného čistého zisku a to až do doby, kým výška nedeliteľného fondu dosiahne čiastku rovnajúcu sa polovici zapisovaného základného imania. Stanovy môžu ďalej určiť, že družstvo je povinné vytvárať iné zabezpečovacie fondy, napr. fond rezervy na opravu a údržbu, sociálny fond. Prostriedky nedeliteľného fondu sa nesmú počas existencie družstva rozdeliť medzi členov. Ak družstvo vytvorí zisk, členská schôdza rozhodne o tom, akým spôsobom sa má použiť. Spôsob rozdelenia zisku medzi členov družstva by mali predovšetkým upraviť stanovy družstva. Spôsob rozdelenia zisku však nesmie byť diskriminačný pre určitú skupinu členov. Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra. Zániku družstva predchádza zrušenie družstva. Odo dňa zrušenia družstva do jeho zániku sa spravidla vykoná likvidácia. Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou. Návrh na výmaz družstva podáva v mene družstva predstavenstvo, ak družstvo zaniká bez likvidácie, alebo likvidátor, ak družstvo zaniká s likvidáciou. Poľnohospodárske družstvá ktoré vznikli po roku 1992 majú lepšie východiskové podmienky pre podnikanie, už aj tým, že nezačínali ako zadĺžené subjekty a štruktúra vlastníctva je známa,keďže vlastníkmi majetku sú výlučne členovia družstva. Ich počet je však nízky. Väčšina poľnohospodárskych družstiev na Slovensku prešla transformačným procesom. Vyhodnotenie úspešnosti nových podnikateľských štruktúr, ktoré vznikli z doterajšieho procesu transformácie a privatizácie, bude možné až o niekoľko rokov. Záver Postavenie poľnohospodárskych družstiev na Slovensku sa následkom transformácie poľnohospodárskych družstiev po roku 1990 zmenilo ale stále si zachováva svoju prevahu najmä čo sa týka rozsahu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, keď družstvá obrábajú 48,89 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku o priemernej výmere 1601 ha.významné postavenie si zachováva aj v najvyššom podiely na agrárnej zamestnanosti na vidieku, keď v roku 2003 podiel zamestnancov v poľnohospodárstve bol najvyšší v družstvách a predstavoval 68,9 %. Družstevné podnikanie v poľnohospodárstve na Slovensku vykazuje odlišnosti od družstevného podnikania v iných štátoch Európy. Bolo by potrebné schváliť novú právnu úpravu družstevníctva v oblasti poľnohospodárstva so zreteľom na jedinečnosť odvetvia. V novej právnej úprave bude nutné zohľadniť požiadavky EÚ. Súhrn Postavenie poľnohospodárskych družstiev na Slovensku sa následkom transformácie poľnohospodárskych družstiev po roku 1990 zmenilo.napriek týmto zmenám si družstvá zachovávajú svoju prevahu najmä z pohľadu rozsahu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, keď družstvá obrábajú 48,89 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku o priemernej výmere 1601 ha.významné postavenie majú poľnohospodárske družstvá aj čo sa týka agrárnej zamestnanosti,keď v roku 2003 podiel zamestnancov v poľnohospodárstve bol najvyšší v družstvách a predstavoval 68,9 %. Družstevné podnikanie v poľnohospodárstve na Slovensku vykazuje odlišnosti od družstevného podnikania v iných štátoch Európy. Je možné konštatovať, že napriek jednej právnej úprave máme dva druhy poľnohospodárskych družstiev, a to poľnohospodárske družstvá, ktoré 20
prešli transformačným procesom a poľnohospodárske družstvá,ktoré týmto procesom neprešli a vznikli po roku 1990 ako nové právne subjekty. Pre poľnohospodárske družstvá, ktoré prešli transformáciou, je charakteristické,že majetkové práva majú v ňom aj osoby, ktoré nie sú ich členmi. Táto skutočnosť je anomáliou, ktorá je nevýhodná pre obe strany. Na jednej strane členovia družstva nie sú výlučnými vlastníkmi majetku družstva, na druhej strane, zákon neumožňuje aby oprávnené osoby,ktoré majú majetkové práva v družstvách mohli zasahovať do riadenia družstva, teda aby sa mohli zúčastňovať na rozhodovaní družstva. Kľúčové slová Družstvo, transformácia, poľnohospodárstvo, podnikanie, podielový certifikát, podiel Literatúra 1.Gubová, M. a kolektív : Transformácia Vlastníckych vzťahov v poľnohospodárskej prvovýrobe po roku 1990, Bratislava 2001 ISBN 80-8058- 133-9 2. Ilková,Z. : Konkurz a vyrovnanie,es 2000 3.Martuliak,P : Hundred and Fifty Years of Slovak Cooperatives 1845-1995 4. Medveď,J : Podielnícke listy Poľnohospodárskych družstiev, Zväz poľnohospodárskych družstiev,bratislava 1996 5. Námerová,I : Contemporary Slovak Society and Agrarian Reform,Human Affairs 7,1997,1,77-85. 6. Štefanovič,M : Právne rady pre podnikateľov v poľnohospodárstve,sppk Bratislava 1998 7. Rychlík,J :Land reform in Slovakia in the Years 1945-1950,Historický časopis 41,4,1993,p.409 8. Sedlák,J :Pravda 2004 : Cenné papiere vynášajú málo, 26.07.2004 9. Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1993-2004 (Zelené správy) za roky 1999,200.2001,2002,2003, 2004 10.Dôvodová správa k návrhu novely zákona č.42/1992 11.Výskum Katedry práva, Záverečná správa 2001 Kontakt : prof.judr. Anna Bandlerová, PhD., Katedra práva, FEŠR SPU Anna.Bandlerova@uniag.sk JUDr. Lýdia Bezáková, CSc., Katedra práva, FEŠR SPU Lýdia.Bezáková@uniag.sk Oponent: prof.ing. Jozef Hudák, PhD. 21