Masarykova univerzita Fakulta sportovních studií Studijní obor: Management sportu MOŽNOSTI FINANCOVÁNÍ VRCHOLOVÉHO SPORTU NA SLOVENSKU Financing options of the top sport in Slovakia Diplomová práce Vedoucí diplomové práce: Ing. Marek PAVLÍK, PhD. Autor: Barbora PROCHÁZKOVÁ Brno, 2013
Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Katedra společenských věd ve sportu Akademický rok 2012/2013 ZADÁNÍ DIPLOMOVÉ PRÁCE Pro: Obor: Název tématu: PROCHÁZKOVÁ Barbora Management sportu MOŢNOSTI FINANCOVÁNÍ VRCHOLOVÉHO SPORTU NA SLOVENSKU Financing options of the top sport in Slovakia Zásady pro vypracování Cíl práce: Návrh řešení pro nový systém financování vrcholového sportu na Slovensku. Postup práce a pouţité metody: 1. V první části práce bude charakteristika sportu ve veřejném sektoru. 2. V druhé části bude analýza a zhodnocení současného systému financování vrcholového sportu na Slovensku. 3. Třetí část bude obsahovat analýzy systémů financování Velké Británie a České republiky. 4. Ve čtvrté části bude návrh řešení pro nový systém na Slovensku a diskuze. Pouţité budou metody analýzy, komparace a dedukce.
Rozsah grafických prací: Předpoklad cca 20 tabulek a grafů Rozsah práce bez příloh: 60-70 stran Seznam odborné literatury: HOBZA, Vladimír a Jaroslav REKTOŘÍK. Základy ekonomie sportu. Praha: Ekopress, 2006. 191 s. ISBN 80-86929-04-3. FRIED, Gil; SHAPIRO, Steven; DESCHRIVER, Timothy. Sport finance. Canada: Transcontinental. 2003. 373 s. ISBN 0-7360-0183-2. FUCHS, Kamil. Mikroekonomie: distanční studijní opora. 1. vyd. Brno: Masarykova Univerzita. 2005. 194 s. ISBN 802103808X. Související webová stránka: http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ Vedoucí diplomové práce: Ing. Marek Pavlík, Ph.D Datum zadání diplomové práce: 1.8.2012 Termín odevzdání diplomové práce a vloţení do IS je uveden v platném harmonogramu akademického roku....... vedoucí katedry děkan V Brně dne 24.4.2012
Meno a priezvisko autora: Barbora Procházková Názov diplomovej práce: Moţnosti financovania vrcholového športu na Slovensku Názov práce v angličtine: Financing options of the top sport in Slovakia Katedra: Společenských věd ve sportu Vedúci diplomovej práce: Ing. Marek Pavlík, PhD. Rok obhajoby: 2013 Anotácia Cieľom diplomovej práce Moţnosti financovania vrcholového športu na Slovensku je navrhnúť nový systém financovania pre slovenský vrcholový šport. V teoretickej časti práce hodnotím súčasné financovanie na Slovensku a inšpiráciu pre nový systém čerpám zo systému vo Veľkej Británii a v Českej republike. Druhú, praktickú časť, tvorí návrh systému financovania spolu s komentármi, ktoré poukazujú na pozitívne a negatívne stránky návrhu. Annotation The diploma thesis "Financing options for top sport Slovakia" is proposing a new funding system for the Slovak professional sport. In the theoretic part are the current funding in Slovakia and the inspiration for the new system draws on the UK and the Czech Republic. The second practice part is the design of the system of financing along with comments that show the positive and negative aspects of the proposal. Kľúčové slová Vrcholový šport, verejný sektor, dotácia, systém financovania Keywords Elite sport, public sector, grant, financing system
Prehlásenie Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu Moţnosti financovania vrcholového športu na Slovensku vypracovala samostatne pod vedením Ing. Mareka Pavlíka, PhD. a uviedla v nej všetky pouţité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správnej fakulty MU. V Brne dňa 24.4.2013 vlastnoručný podpis autora
Poďakovanie Chcela by som poďakovať Ing. Marekovi Pavlíkovi, PhD., ktorého cenné rady a pripomienky som vyuţila ako v teoretickej, tak aj v praktickej časti práce.
OBSAH ÚVOD... 11 1. ZÁKLADNÉ POJMY A CHARAKTERISTIKA... 13 1.1. Šport vo verejnom sektore... 15 1.1.1. Hodnota olympijskej medaily... 17 1.1.2. Základné údaje o športe na Slovensku... 19 1.1.3. Financovanie slovenského športu... 21 1.1.4. Európsky šport... 23 2. SÚČASNÝ SYSTÉM FINANCOVANIA VRCHOLOVÉHO ŠPORTU NA SLOVENSKU... 28 2.1 Strategické dokumenty a právna úprava... 28 2.1.1 Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu Slovenský šport 2020... 30 2.1.2 Analýza prostredia slovenského športu... 33 2.1.3 Analýza súčasného systému... 34 2.2 Dotačné tituly vrcholového športu... 35 2.2.1 02602 Športová reprezentácia SR a rozvoj odvetví... 36 2.2.2 02602 - Športová príprava vybraných športovcov... 37 2.2.3 02602 - Organizácia významných športových podujatí... 39 2.2.4. 02602 - Ocenenie športovcov za výsledky... 43 3. PRÍKLADY FINANCOVANIA VRCHOLOVÉHO ŠPORTU V EURÓPSKYCH KRAJINÁCH... 46 3.1 Veľká Británia... 46 3.1.1 Analýza systému športu vo Veľkej Británii... 47 3.2 Česká republika... 52 3.2.1 Koncepcia športu v Českej republike... 52 3.2.2 Analýza systému športu v ČR... 53 4. NOVÝ NÁVRH FINANCOVANIA ŠPORTU NA SLOVENSKU... 62 4.1 Predstavenie návrhu... 63 4.1.1 Aplikácia návrhu... 69 4.2 Zhrnutie názorov oponentov... 71 4.3 Diskusia... 72 ZÁVER... 74 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY... 76 ZOZNAM TABULIEK... 79 ZOZNAM OBRÁZKOV... 80
ZOZNAM GRAFOV... 80 ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK... 81 ZOZNAM PRÍLOH... 82
ÚVOD V súčasnej dobe sa často stretávame s otázkami financovania a jeho efektivity vo verejnom sektore. Pre slovenskú športovú obec je v tejto oblasti najviac diskutovanou tému reforma financovania športu na Slovensku. Na jednej strane je úzka skupina ľudí, ktorí súhlasia s novo navrhnutým systémom, no na strane druhej sú nespokojní odporcovia systému. Téma Moţnosti financovania vrcholového športu na Slovensku bola pre mňa jasnou voľbou. Dlhé roky sa pohybujem v prostredí športu a myslím si, ţe otázka jeho financovania by mala zaujímať kaţdého športovca. Vo svojej práci sa zameriavam len na vrcholový šport a nie na šport ako celok, či šport pre všetkých, pretoţe podľa môjho názoru majú výsledky vrcholových športovcov výrazný vplyv na nešportujúcich občanov a práve úspešní športovci ich motivujú k tomu, aby začali športovať. Myslím si, ţe vrcholový šport má priamy vplyv na zvýšenie počtu účastníkov v športe pre všetkých. Povaţujem za dôleţité, aby sa zvýšilo mnoţstvo financií investovaných do športu a to nie len zo štátneho rozpočtu, ale aj zo súkromných zdrojov. Avšak v súčasnosti je nutné vytvoriť systém, ktorý by s momentálnym stavom verejných financií v športe dokázal účelne a hospodárne pracovať. Hlavným cieľom práce je vytvorenie nového systému financovania vrcholového športu na Slovensku. Za čiastočné ciele, ktoré majú dopomôcť k splneniu hlavného cieľa, som určila analýzu súčasného systému financovania športu na Slovensku, ale aj vo Veľkej Británii a Českej republike. Pre Veľkú Britániu som sa rozhodla, pretoţe bola najúspešnejším európskym štátom na posledných olympijských hrách v Londýne v roku 2012. Zaujalo ma, ţe práve jej medailisti nedostali za olympijskú medailu ţiadnu finančnú odmenu. Českú republiku som zaradila takmer automaticky, pretoţe má veľmi podobné ekonomické i politické podmienky, no čo sa týka počtu získaných olympijských medailí, je omnoho úspešnejšia. Teoretická časť práce je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole sa venujem športu vo verejnom sektore, na Slovensku a v krajinách Európskej únie. Zahrnula som sem krátky výskum, ktorého cieľom bolo zistiť, akú hodnotu má pre respondentov olympijská medaila. V druhej kapitole sa nachádza analýza súčasného systému financovania vrcholového športu a jednotlivých jeho výziev o dotácie pre vrcholový šport. Tretia kapitola ponúka prehľad o financovaní vrcholového športu vo Veľkej Británii a v Českej republike. Praktická časť tvorí kapitolu štyri. Na jej úvod uvádzam súčasné problémy systému športu na Slovensku, ich moţné riešenia a základné princípy návrhu, ktorý som vytvorila. Potom nasleduje predstavenie návrhu a jeho aplikácia. K metodike poskytujem vlastný komentár s odôvodnením, prečo som zvolila práve daný metodický postup. Na konci metodickej časti uvádzam krátky výpočet, ako by sa zmenila výška dotácie oproti súčasnosti pre tri konkrétne
zväzy. Podkapitolu tvorí zhrnutie názorov odborníkov, ktorých som oslovila prostredníctvom mailovej komunikácie. Záver kapitoly tvorí diskusia môjho návrhu s odborníkmi. V práci som pouţila metódu analýzy, komparácie a dedukcie.
1. ZÁKLADNÉ POJMY A CHARAKTERISTIKA Vo svojej práci sa budem venovať problému financovania vrcholového športu na Slovensku. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, aký je zmysel športu, jeho hodnota a prečo by ľudia mali investovať svoj čas a financie práve do športu. Analýza financovania športu v ČR (2009) uvádza, ţe športu patrí zvláštne uznanie mimoriadnych výkonov. Rovnako ako v hudbe, tanci, balete a podobne sú vysoké výkony zmysluplné a inšpiratívne, sú výrazom dosahovania aktuálnych hraníc ľudských moţností. Pri porovnaní s inými oblasťami ţivota sa to deje výslovne pod kontrolou pevne stanovených pravidiel. Pre divákov sú výkony v športe dramatickým záţitkom, majú propagačný význam predovšetkým u detí a mládeţe. Vo vystupovaní športovcov je súčasne skrytý veľký potenciál pre ovplyvnenie mládeţe (pozitívny za predpokladu, ţe sa prezentujú nie len výsledky súťaţí, ale aj správanie a atmosféra, ktorá nevybočuje z uznávaných spoločenských noriem). Zároveň z pohľadu medzinárodných športových súťaţí, ktoré sa stávajú kontinentálnymi, či svetovými, sa športovci pokladajú za vyslancov svojich krajín. Ich výkony sú súčasťou zahraničnej reprezentácie športu, krajiny a úrovne tej ktorej krajiny. Smerom dnu bývajú zdrojom národnej hrdosti a vlastenectva. Šport môţe hrať rolu aj v súvislosti s rôznymi aspektmi zahraničných vzťahov ako poloţka v programoch zahraničnej pomoci a ako súčasť dialógu medzi partnerskými krajinami a v rámci verejnej diplomacie. 1 Šport pre všetkých je odvetvím, ktorého cieľom nie je dosahovanie špičkových výkonov. Je ním zábava športujúcich, odreagovanie sa od kaţdodenných povinností, či zlepšenie alebo udrţanie dobrého zdravotného stavu. Slúţi pre širokú verejnosť a spĺňa rekreačné účely a je akýmsi protikladom vrcholového športu. Vrcholový šport charakterizuje najvyššia výkonnostná úroveň športovca. Podľa Dovalila (2004) vrcholový šport představuje nejvyšší výkonnostní úroveň sportu. Pro vrcholový sport jsou jedinci vybíráni, jejichţ ţivotní reţim se přizpůsobuje poţadavkům sportu a tréninku, jsou pro ně vytvářeny zvláštní podmínky a zvláštní společenský statut. Z tohoto hlediska se jejich sportovní činnost stává určitým společenským závazkem, společenským posláním a uplatněním, vrcholoví sportovci se stávají producenty hodnot, jejichţ spotřebitelem je veřejnost. Nároky na řízení vrcholového sportu většinou přesahují moţnosti dobrovolného zajištění. 2 (upravené autorkou). 1 ANALÝZA FINANCOVÁNÍ SPORTU V ČR. [online]. 2012. [cit. 2013-01-08]. Dostupné na WWW: <http://www2.olympic.cz/public/img/financovanisportu/analysis%20of%20sports%20financing%20in%20cr_final_cze..pdf>. 2 DOVALIL, Josef a kol. Olympismus.2004. Str. 15. ISBN 80-7033-871-7. 13
Tabuľka 1 Rozdiel medzi športom pre všetkých a vrcholovým športom Šport pre všetkých Vrcholový šport Finančná náročnosť Nízka Stredná, vysoká (v závislosti od športov) Cieľ Zábava, dobrý pocit Dosahovanie výsledkov, reprezentácia krajiny Vplyv na zdravie Pozitívny Negatívny Verejnosť Producent Spotrebiteľ Zdroj: Autorka Ako kaţdá športová činnosť aj vrcholový šport zasahuje do viacerých dimenzií. Sú nimi: Sociálna prostredníctvom vrcholového športu jednotlivci prechádzajú procesom socializácie, nadväzujú nové kontakty a priateľstvá a rozvíjajú svoju osobnosť (sebadisciplínu, cieľavedomosť a pod.). Kultúrna spája sa s poznávaním kultúry športovcov z iných krajín a učením sa morálnych hodnôt od iných. Zdravotná pravidelný šport so sebou prináša zlepšenie zdravotného stavu jednotlivca, avšak u vrcholových športovcov mnohokrát dochádza k zraneniam a tým pádom ku zhoršeniu zdravotného stavu. Štát tieto dve dimenzie podporuje napríklad vo forme povinnej školskej výchovy, spoluorganizovaním športových podujatí z krajských rozpočtov a podobne. Ekonomická vrcholový šport vystupuje ako spotrebiteľ i producent verejných financií. Má národný aj nadnárodný význam. Národný význam sa premieta napríklad vo zvyšovaní podielu športu na HDP, zamestnanosti, prostredníctvom výdajov domácností na nákupe vstupeniek na športové podujatia a pod. Rovnako by sa tieto príklady dali pouţiť aj pre nadnárodný význam. Napríklad americká NHL, do ktorej prichádzajú hráči z celého sveta, zvyšujú tak účasť na vrcholovom športe nie len v USA, ale aj vo svojej domácej krajine. Podľa Rattenovej (2011) má šport ako podnikanie rôzny význam v závislosti od prostredia a krajiny, v ktorom sa uskutočňuje. Pre niektorých ľudí je šport prostriedkom zábavy, získania dobrej kondície či socializácie, zatiaľ čo iní berú šport ako miesto, kde sa uskutočňujú hazardné hry a korupcia. Športovci pokladajú šport za prostriedok na dosiahnutie osobných cieľov a dosiahnutie medzinárodnej slávy. Krajiny po celom svete vyuţívajú šport ako spôsob zviditeľnenia svojej krajiny, pre zvýšenie cestovného ruchu a na vzdelávanie ľudí o zdravých ţivotných alternatívach. Šport vystupuje ako globálny spoločenský jav, pretoţe kombinuje ekonomické, obchodné a sociokultúrne aspekty. 3 Fried a kolektív (2003) uvádzajú, ţe potreba financovania športu sa stala v posledných rokoch nevyhnutnou v kontexte s budovaním športových zariadení a projektov, ktoré s nimi súvisia. Budovanie týchto zariadení prispieva k zvýšeniu zamestnanosti, čo pozitívne vplýva 3 RATTEN, Vanessa. International sports management: Current trends and future developments. Thunderbird International Business Review. 2011, č. 6, s. 680. ISSN 10964762. DOI: 10.1002/tie20444. Dostupné na WWW: <http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=bth&an=67510802&site=ehost-live>. 14
na HDP. 4 (upravené autorkou). Rovnako spomína aj analýzu financovania v športe, ktorá podľa neho prispieva k zvyšovaniu transparentnosti, zisťuje, odkiaľ finančné zdroje pochádzajú, kam sa investujú a nakoľko je ich investovanie efektívne. 5 (upravené autorkou). 1.1. Šport vo verejnom sektore Šport je v rámci telesnej kultúry z hľadiska ekonomickej klasifikácie veľmi diferencovaný. Jednotlivé jeho časti musia byť ekonomicky odlišne posudzované. Špecifické oblasti športu majú znaky verejného sektoru, ktorými sú poslanie, funkcia, činnosť a cieľ. Poslaním verejného sektora je produkcia verejných statkov a sluţieb, ktoré pre súkromný sektor nie sú z ekonomického hľadiska efektívne. Hobza, Rektořík (2006) uvádzajú, ţe podiel ziskových subjektov realizujúcich šport je menší, ale postupne sa jeho ekonomická váha zvyšuje. Meria sa podielom športových subjektov na celkovej produkcii HDP. Vzťah ziskovej a neziskovej časti subjektov pôsobiacich v tejto oblasti je komplementárny, vzájomne sa podmieňujú a dopĺňajú, čomu významne napomáha v súčasnosti vysoká komercionalizácia športu. Nedokonalá konkurencia spôsobuje, ţe trhový sektor len reaguje na ziskové príleţitosti trhu bez akýchkoľvek ďalších cieľov a dopĺňa ponuku sluţieb v oblasti individuálnych potrieb zákazníkov. 6 V súvislosti s vrcholovým športom spomeniem aj pojem externality. Vo Fuchsovej Mikroekonomii (2005) sa externality charakterizujú ako aktivity a činnosti, které pozitivně či negativně ovlivňují jiné subjekty, aniţ za ně musí být placeno, nebo jsou za tuto činnost odškodnění. 7. Samuelson (2010) tvrdí, ţe externality vznikajú vtedy, keď firmy alebo ľudia prenášajú náklady alebo výhody na iných, ktorí stoja mimo trhu 8 (upravené autorkou). Ak má tento vplyv nepriaznivé účinky, povaţuje sa za negatívnu externalitu. Naopak, ak má priaznivé účinky, nazýva sa pozitívna externalita. Externality v prípade športu spôsobujú predovšetkým narušenie podmienok alokačnej efektívnosti. Vstupujú zvonku alebo ich produkuje samotná hlavná športová činnosť ako vedľajší produkt. Podľa Hodaňa (1997) radíme medzi pozitívne externality napríklad formovanie osobnosti človeka, ktoré je spôsobené prekonávaním prekáţok. Dochádza tu k zvyšovaniu úrovne psychických vlastností (vytrvalosť, odolnosť proti stresu, ctiţiadostivosť atď.). Ďalšou pozitívnou externalitou je v rámci budovania medziľudských vzťahov rozvoj kooperácie, ohľaduplnosti, zodpovednosti. Veľkú úlohu hrá aj udrţanie a zlepšenie zdravotného stavu športovca, adaptácia a rezistencia organizmu, prevencia a kompenzácii optimálneho fyzického 4 FRIED, Gil; SHAPIRO, Steven; DESCHRIVER, Timothy. Sport finance. 2003. Str. 8. ISBN 0-7360-0183-2. 5 FRIED, Gil; SHAPIRO, Steven; DESCHRIVER, Timothy. Sport finance. 2003. Str. 9. ISBN 0-7360-0183-2. 6 HOBZA, Vladimír; REKTOŘÍK, Jaroslav a kol. Základy ekonomie sportu. 2006. Str.17. ISBN 80-86-929-04-3. 7 FUCHS, Kamil. Mikroekonomie: distanční studijní opora. 2005. Str. 82. ISBN 802103808X. 8 SAMUELSON, Paul, A.; NORDHAUS, William, D. Economics. 2010. Str. 36. ISBN 978-0-07-070071. 15
rozvoja. 9 Ako jednu z pozitívnych externalít je vhodné spomenúť aj propagáciu krajiny a regiónu. Za negatívne externality v športe sa dajú označiť napríklad negatívne vplyvy na zdravie vrcholového športovca (zranenia pri tréningu, súťaţiach), zvyšujúca sa komercionalizácia športu, negatívny vplyv na ţivotné prostredie predovšetkým počas súťaţí nadnárodného významu (Olympijské hry), doping či násilie medzi fanúšikmi. Významov vrcholového športu je niekoľko. Predovšetkým je to propagácia krajiny, či predpoklad, ţe úspechy reprezentantov motivujú mládeţ a ostatných obyvateľov, aby začali vykonávať pohybovú aktivitu. Ak by sme sa ale presunuli do obdobia 70. aţ 90. rokov, zistíme, ţe význam vrcholového športu bol odlišný. Športový úspech sa povaţoval za vizitku spoločenského zriadenia a pre túto reprezentáciu boli vtedajšie socialistické štáty ochotné mnoho obetovať. Tento účel doteraz pretrváva v štátoch ako je napríklad Čína. Britský Daily Mail (2012) uvádza niektoré zaujímavé fakty o systéme športu v Číne. Čínske talenty sú objavované uţ v škôlkach a ako 6 ročné sa stávajú profesionálnymi športovcami. Nadané deti posielajú do špeciálnych škôl, kde študujú a majú špeciálny reţim. Týchto škôl je v Číne okolo 3 tisíc. V nich nemajú ţiadny súkromný ţivot a trénujú veľakrát aţ do úplného vyčerpania. Čínsky systém je zaloţený na neobmedzenej finančnej podpore štátu. Existuje tu aj prepracovaný výber športov, do ktorých sa investuje. Vyberie sa len niekoľko disciplín, v ktorých sa usiluje o čo najviac získaných medailí. Napríklad aţ štvrtina z čínskych medailí z olympijských hier v Pekingu bola z troch športov: bedminton, stolný tenis a streľba. Zaujímavosťou je, ţe väčšinu olympijskej výpravy tvoria ţeny. 10 Postoj štátu k športu Miera regulácie Alokácia zdrojov Vyhľadávanie talentov Tabuľka 2 Porovnanie režimov Demokratický reţim Totalitný reţim Propagácia krajiny, zvýšenie Propagácia reţimu (prípadne turizmu strany) Vyberajú sa skôr jednotlivci, Propagovala sa masovosť (aj talenty, nejde o to mať v športe), vyslať na súťaţe čo zastúpenie vo všetkých najvyšší počet pretekárov, kategóriách za kaţdú cenu lebo my sme lepší ako Šport sa financuje z verejných i súkromných zdrojov (sponzori, domácnosti,...) Prepracovaný systém od základných a stredných škôl Zdroj: Autorka kapitalisti Financovanie prebieha výlučne zo štátnych zdrojov, neexistuje delenie na verejné a súkromné zdroje Výber talentov uţ v predškolskom veku, mnohokrát je povinné stať sa reprezentantom 9 HODAŇ, Bohuslav. Úvod do tělesné kultury. 1997. Str. 12.. ISBN 8070677821. 10 DAILY MAIL. Chinese on a long march to world domination. [online]. 2012. [cit. 2013-02-20]. Dostupné na WWW: <http://www.dailymail.co.uk/sport/olympics/article-2181807/london-2012-olympics-chinese-longmarch-world-domination.html>. 16
Na šport a jeho pôsobenie v ekonomike sa dá nahliadnuť z dvoch rôznych uhlov pohľadu. Prvým je neoliberálny prístup k ekonomike, ktorý zabezpečuje voľnú ruku trhu, ako tento pojem v minulosti označil Adam Smith. Podľa tohto prístupu by sa mal štát vyvarovať akýchkoľvek zásahov do ekonomiky, čo spôsobí, ţe sa ekonomika lepšie rozvinie a bude sa v nej dariť všetkým. V prípade športu si tento prístup vysvetľujem tak, ţe štát by nemal financovať šport zo svojich zdrojov a mal by nechať, nech sa športové zväzy a kluby samé postarajú o svoju existenciu napríklad prostredníctvom reklamy, sponzoringu a podobne. Druhou moţnosťou je keynesiánsky prístup, ktorý poukazuje na to, ţe ekonomika a hospodársky cyklus sú nedokonalé a preto vyţadujú zásahy štátu. Pre šport to znamená, ţe štát určí systém prerozdeľovania finančných prostriedkov do športu a bude ho rovnako podporovať aj zo štátneho rozpočtu. Nezastupiteľným dôvodom pre podporu športu je aj jeho osvetový význam. Napríklad USA uţ dlhé roky kraľuje medzi krajinami, ktoré získavajú najväčší počet medailí na olympijských hrách. Paradoxom však je, ţe práve USA patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom obezity na svete. Je teda dôleţité, aby štát podporoval nie len vrcholový šport, ale aj šport pre všetkých. Rozhodnutie v akom pomere bude tieto odvetvia financovať, je uţ na samotnom štáte. 1.1.1. Hodnota olympijskej medaily Téma záverečnej práce poskytuje mnoţstvo otázok ohľadom vnímania hodnoty športu, medaily, postavenia športu voči kultúre a podobne. Preto som sa rozhodla zaradiť krátky prieskum, ktorý poskytne odpovede na tieto otázky a zároveň budem môcť porovnať jeho výsledky so svojim názorom na hodnotu olympijskej medaily. Vyuţila som dotazníkovú formu získavania informácií. Sledovania sa zúčastnilo 47 respondentov vo veku 19 48 rokov, prevaţne z Bratislavy. Do šetrenia boli zapojení bývalí vrcholoví športovci, ale aj nešportovci. Respondenti netvoria reprezentatívnu vzorku, pretoţe ide o úzky výber skupiny opýtaných. Výskum bol realizovaný rozosielaním online dotazníka na emailové schránky z náhodne vybraných kontaktov dňa 25. 12. 2012. Otázka č. 1: Je pre Vás cennejšia medaila z olympijských hier alebo z majstrovstiev sveta? Výsledky sú zobrazené na grafe č.1. Tento stav môţe byť zapríčinený tým, ţe olympijské hry sa konajú len kaţdé štyri roky (prípadne ak berieme do úvahy letné i zimné, kaţdé dva roky) a majstrovstvá sveta sa konajú kaţdý rok, preto je význam medaily z olympiády vyšší. Stotoţňujem sa s výsledkom prvej otázky, pretoţe rovnako povaţujem olympijský medailu za cennejšiu. Dôleţité pre túto prácu je, ţe ľudia by radšej podporujú alebo majú väčší záujem na tom, aby štát podporoval olympijské športy viac ako neolympijské. 17
Graf 1 Ktorá medaila je cennejšia? Zdroj: Autorka Otázka č. 2: Akou sumou by Ste boli ochotní prispieť na medailu z olympijských hier? (či uţ zlatú, striebornú alebo bronzovú). Na grafe č.2 je znázornená škála finančných prostriedkov, ktoré sú respondenti ochotní venovať na medailu z olympijských hier. Škála je veľmi široká. Tieto odpovede pravdepodobne súvisia s aktuálnou finančnou situáciou respondenta. Osobne by som na medailu z olympiády bola ochotná darovať 100 eur zo svojho terajšieho príjmu. Pre moju prácu je prínosom, ţe mám presnú predstavu, koľko pre ľudí stojí olympijská medaila. Graf 2 Koľko sú respondenti ochotní dať na medailu z OH? Zdroj: Autorka Otázka č. 3: Líši sa význam medaile podľa toho, v akom športe ju športovec získa? (Napr. je rozdiel medaila z olympijských hier v športovej streľbe a medaila z majstrovstiev sveta v hokeji?). Výsledky hovoria, ţe väčšine respondentov (60%) nezáleţí na tom, v akom športe ju športovec získa, hlavné je, ţe reprezentuje svoju krajinu, vyvoláva pocit vlastenectva u obyvateľov Slovenska a poskytuje pozitívny vzor pre mládeţ. V mojom prípade povaţujem za významnejšiu opäť olympijskú medailu, pretoţe je ťaţšie sa na olympijské hry vôbec kvalifikovať. 18
Otázka č. 4: Má podľa Vášho názoru väčší vplyv na pozitívnu reprezentáciu Slovenskej republiky a zvýšenie povedomia o našej krajine kultúra alebo šport? Z grafu č. 3 sa dá vyčítať, ţe nadpolovičnú väčšinu má práve šport. Výsledok vyplýva z uvedomenia ľudí nad pozitívnymi účinkami športu nie len na svojom zdraví, ale ţe šport pomáha socializovať sa, spájať svety a odbúravať bariéry. S názormi respondentov sa stotoţňujem, pretoţe práve šport dokáţe prekonávať bariéry a spájať ľudí aj vďaka fair play. Výsledok je taktieţ pozitívny pre ďalší výskum, pretoţe šport má u ľudí čoraz väčšiu podporu a obľubu. Graf 3 Väčší vplyv na reprezentáciu vďaka kultúre alebo športu? Zdroj: Autorka Otázka č. 5: Podnietil Vás niekedy úspech nášho športovca alebo tímu k tomu, aby ste začali športovať? Odpovede na piatu otázku zneli v 60% prípadoch ako nie, čiţe respondenti začali so športom predovšetkým vďaka vnútornej motivácii a nie kvôli športovcovi či tímu, ktorí by znamenali motiváciu vonkajšiu. Avšak druhá časť respondentov nie je zanedbateľná, preto by sa podľa môjho názoru mali výsledky a úspechy našich športovcov naďalej zviditeľňovať. Pri tejto otázke som očakávala väčší záujem o šport z dôvodu úspechov našich reprezentantov. Otázka č. 6: Má štát finančne podporovať šport zo svojho verejného rozpočtu? Z odpovedí na poslednú otázku vyplynulo, ţe štát by mal naďalej podporovať šport a to aţ u 79% respondentov. Druhou najčastejšou odpoveďou s 18% bolo, ţe štát by mal podporovať predovšetkým mládeţnícky šport a 3% respondentov si nemyslí, ţe štát by mal šport podporovať. Súhlasím s väčšinou respondentov, ktorí sú za podporu športu zo strany štátu, avšak štát by mal nájsť účinný systém, ako bude verejné financie do športu prerozdeľovať. Pozitívom výsledku je, ţe občania väčšinou súhlasia s financovaním športu z verejných rozpočtov a to je plus pre túto prácu. Keďţe jej cieľom je vytvoriť systém financovania zaloţený na financovaní zo štátneho rozpočtu. 1.1.2. Základné údaje o športe na Slovensku A ako je to s financovaním športu na Slovensku? Výška obratu v slovenskom športe dosahuje ročne hodnotu 1,7 miliardy eur. Zo štúdie spoločnosti KMPG (2012) pre Slovenský olympijský výbor, ktorého dôvodom je vytváranie novej koncepcie Slovenský šport 2020, vyplýva mnoţstvo zaujímavých informácií. Podklady pre štúdiu poskytlo 145 zväzov. 19
Tabuľka 3 Údaje o športe a športovcoch za rok 2011 Počet registrovaných športových klubov 13 069 Počet registrovaných športovcov 661 000 Počet športových podujatí, z toho: - Športovcov - Divákov 103 000-4,5 milióna - 6,5 milióna Podiel športu na HDP 2,1% Podiel športu na zamestnanosti 3,4% Celková výška obratu športu 1,7 miliardy Z toho: - Náklady na šport. infraštruktúru - Náklady na šport. činnosť - Náklady na športové podujatia - Náklady na športovú administratívu - 112,3 milióna - 1,204 miliardy - 354,5 milióna - 25,7 milióna Príspevky z verejných rozpočtov 132 miliónov Prínosy pre verejné rozpočty 721 miliónov Zdroj: ŠTÚDIA KPMG.[online]. 2012. [cit. 2012-12-20]. Dostupné na WWW: <http://www.olympic.sk/publikacie/dalsie-publikacie.html>. Štúdia ďalej uvádza, ţe väčšinu športových zariadení vlastnia kluby a TJ, menšina patrí obciam, mestám, školám a súkromným subjektom. V súčasnosti je trend z dôvodu zhoršujúcej sa ekonomickej situácie jednotlivých subjektov taký, ţe sa kluby snaţia previesť športové zariadenia pod mestá a obce. Nie vţdy však uspejú, pretoţe mestá a obce tieţ nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami a personálnymi zdrojmi na ich prevádzku. Vo výskume sa potvrdilo, ţe štát na športe viac získava, ako doň investuje. Po prepočte údajov z tabuľky sa zistilo, ţe za jedno euro vloţené štátom do športu sa mu vrátilo 5,42 eura. Tabuľka 4 Zdroje financovania z verejného sektora (2007-2011) v tis. Eur 2007 2008 2009 2010 2011 Ministerstvo školstva 33,770 36,039 40,075 75,216 27,458 Ministerstvo vnútra 7,935 7,488 7,809 9,233 7,300 a obrany Úrad vlády 0 1,952 10,079 8,381 0 Obce 97,950 120,857 143,672 200,518 97,541 VÚC 165 196 196 154 168 Iné inštitúcie 546 581 0 0 563 SPOLU 140,366 167,116 201,831 293,501 133,029 Zdroj: ŠTÚDIA KPMG. [online]. 2012. [cit. 2012-12-20]. Dostupné na WWW: <http://www.olympic.sk/publikacie/dalsie-publikacie.html>. Štúdia predkladá informácie o priemernej výške zdrojov z verejného sektoru, ktorá sa vyšplhala na 187 miliónov eur počas rokov 2007-2011. Najviac sa na nej podieľali rozpočty samosprávy (71% výdavkov) a najmenej tri ministerstvá (21% výdavkov). Samosprávy podporovali šport sumou asi dvaapolkrát vyššou neţ ministerstvá. V priemere je však výška podpory zo strany štátu na jedného obyvateľa len 7 eur. Nákladovosť športu je podľa 20
výskumu najvyššia pre tenis, ktorý vyjde rodičov športujúceho dieťaťa ročne na 6630 eur. Druhým je ľadový hokej, za ktorý rodičia zaplatia 4200 eur ročne. Podľa analýzy sú najmenej nákladné športy zápasenie (320 eur) a atletika (480 eur). Dozvedám sa aj informácie o priemernom ročnom výdavku registrovaného športovca na šport okrem výdavkov klubu (1159 eur), individuálneho neregistrovaného športovca (337 eur) a rekreačného športovca (84 eur). 11 1.1.3. Financovanie slovenského športu Financovanie slovenského športu sa uskutočňuje viacerými spôsobmi: 1. Z verejných zdrojov - štátneho rozpočtu; 2. Od verejnosti prostredníctvom aktívneho dopytu (vstupné na športoviská, členské príspevky v kluboch a pod.) alebo pasívneho dopytu (vstupné pre divákov, poplatky za športové kanály v TV a pod.); 3. Zo súkromných zdrojov sponzori, rodičia športujúcich detí a pod. V celkovom meradle sa dá zistiť, koľko financií je vloţených do športu zo štátneho rozpočtu. Pre túto prácu je podstatné, aké boli dotácie pre podprogram 02602 Národný program rozvoja športu. Tabuľka 5 Prehľad výdavkov z verejného rozpočtu v rokoch 2002 2012 v eurách Schválený rozpočet 2002 2003 2004 2005 2006 6 273 385 14 569 065 15 172 237 13 456 980 15 365 465 Upravený rozpočet 15 080 396 14 622 652 17 410 845 16 647 271 15 207 296 Rozdiel +8 807 011 +53 587 +2 238 608 +3 190 291-158 169 2007 2008 2009 2010 2011 2012 15 826 861 16 646 750 17 825 134 16 311 676 16 466 550 15 970 000 16 269 999 18 619 565 18 922 658 17 004 091 16 034 885 18 897 020 +443 138 +1 972 815 +1 097 524 +692 415-431 665 +2 927 020 Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu.. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/>. 11 ŠTÚDIA KPMG. [online]. 2012. [cit. 2012-12-20]. Dostupné na WWW: <http://www.olympic.sk/publikacie/dalsie-publikacie.html>. 21
V nasledujúcej tabuľke vidieť prehľad plánovaných financií investovaných do športu pre roky 2013 2015. Tabuľka 6 Plán výdavkov na šport z verejného rozpočtu v eurách 2012 2013 2014 2015 15 970 000 17 881 867 17 881 867 17 881 867 Zdroj: KONCEPCIA ŠTÁTNEJ POLITIKY V OBLASTI ŠPORTU. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepcia-statnej-politiky-v-oblasti-sportuslovensky-sport-2020/>. Čo sa týka finančnej stránky slovenského športu, je pozitívom, ţe sa vybudoval informačný systém spustený v júni 2012. Systém bol vytvorený pre lepšie vyuţitie a skvalitnenie riadenia štátnej starostlivosti o šport, na zvýšenie transparentnosti, adresnosti a efektívnosti. Jedným z jeho cieľov je aj zaistenie elektronickej komunikácie medzi jednotlivými športovými subjektmi, podpora pre efektívne grantové financovanie, prehľad odborného obsahu pre laickú verejnosť i odborníkov. Najväčším pozitívom by bolo, keby sa prostredníctvom tohto systému dalo sledovať, na čo jednotlivé zväzy pouţijú financie z verejných zdrojov. To by prispelo k väčšej transparentnosti a informovanosti verejnosti, ktorá momentálne slovenskému športu chýba. Podľa Štúdie KPMG (2012) pre MŠVVŠ, sa najviac na financovaní z verejného sektora podieľajú obce (73,3%), verejný sektor (26,6%) a najmenej kraje (0,1%). Štúdia zároveň ukázala, ţe štát na športe viac získava, ako do neho investuje. Z verejných rozpočtov bolo na šport pridelených zhruba 132 miliónov eur, zatiaľ čo prínosy do štátneho rozpočtu boli vo výške 721 miliónov eur. 12 Bohuţiaľ nie je moţné zistiť, aké sú finančné zdroje klubov a zväzov zo súkromného sektora. Na Slovensku exituje sponzoring len ako druh činnosti definovaný v nadväznosti na vysielanie a retransmisiu v Zákone o vysielaní a retransmisii, konkrétne v 38 ods. 1.: Sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej sluţby alebo audiovizuálnej mediálnej sluţby na poţiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. 13 Centrálny portál pre neziskový sektor uvádza, ţe sponzori najviac vyuţívajú moţnosť uzatvorenia tzv. nepomenovanej zmluvy, ktorá sa najviac podobá zmluve darovacej. Problematiku sponzorstva neupravujú ani daňové zákony. Často sa poskytuje sponzorská podpora bezodplatne, čo však znamená, ţe forma tejto podpory bude správcom dane 12 SPORT AKTUALITY. V slovenskom športe sa točí 1,7 miliardy eur. [online]. 2013. [cit. 2013-02-6]. Dostupné na WWW: <http://sport.aktuality.sk/c/141741/v-slovenskom-sporte-sa-toci-1-7-miliardy-eur-rocne/>. 13 Zákon o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách. V 308/2000 Z.z. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, 2000. [online]. 2013. [cit. 2012-12-11]. Dostupné na WWW: <http://old.culture.gov.sk/uploads/15/f1/15f10b119e637316de232514fc3517f5/308_2000.pdf>. 22
preklasifikovaná na darovanie. Následkom toho je daňová neuznateľnosť výdavkov spojených so sponzorstvom. 14 Ďalší nedostatok súčasného financovania športu spôsobila zmena Lotériového zákona, pretoţe zdanenie lotérií nie je špecificky určené pre podporu športu, ako tomu bolo doteraz. A keďţe lotériové spoločnosti sú produktom súkromného sektora, moţnosti získania zdrojov pre šport sú veľmi úzke. Jednou z moţností financovania športu na Slovensku je vyuţitie eurofondov. Avšak tento spôsob ostáva zatiaľ nevyuţitý. Výzva na predkladanie návrhov pre EU podporí medzinárodné projekty, ktoré predloţia neziskové organizácie alebo verejné orgány pre tieto oblasti športu: 1. Zvyšovanie povedomia o účinných spôsoboch podpory športu na komunálnej úrovni; 2. Podpora fyzickej aktivity ako súčasti aktívneho starnutia, 3. Boj proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, 4. Spoločné cezhraničné športové súťaţe pre obyvateľov susediacich regiónov a členských štátov. 15 1.1.4. Európsky šport Ďalšou problematikou v kontexte vrcholového športu je jeho podpora zo strany Európskej únie. Rozmer európskeho športu je významný, ale nebudem ho vo svojej práci rozvádzať podrobne. Uvediem len časti dokumentov, ktoré sú pre moju prácu relevantné. Európska únia sa venuje športu v Bielej knihe o športe (2007), konkrétne podpore športu ako všeobecnému fenoménu pre všetky vekové skupiny a vrstvy obyvateľstva, integrácii športu do ich ţivota, zaoberá sa antidopingom, či násilím na štadiónoch a športových podujatiach. Zaujímavou pre túto prácu je tretia kapitola o hospodárskom rozmere športu: Šport sa povaţuje za dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným makroekonomickým dosahom, ktoré však môţe prispieť k vytváraniu pracovných miest. Môţe slúţiť aj ako nástroj pre miestny a regionálny rozvoj, obnovu miest a pre rozvoj obcí. O hospodárskom význame športu síce neexistuje dostatočné mnoţstvo spoľahlivých a porovnateľných údajov, ale potvrdzujú ho štúdie a analýzy vnútroštátnych účtov, ziskov z veľkých športových akcií a nákladov spôsobených telesnou nečinnosťou. Zo štúdie z roku 2006 vyplýva, ţe šport v roku 2004 vytvoril pridanú hodnotu vo výške 407 miliárd eur, ktorá odpovedala 3,7% HDP Európskej únie a vytvorila pracovné miesta pre 15 miliónov ľudí. Preto by sa tento prínos mal viac zviditeľniť a propagovať v politikách Európskej únie. 16 14 1SNSC. Najčastejšie uzatvárané zmluvy v neziskovom sektore a daňová uznateľnosť výdavkov. [online]. 2013. [cit. 2012-12-11]. Dostupné na WWW: <http://www.1snsc.sk/zmluvy_v_neziskovom_sektore>. 15 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU. Financovanie športu. [online]. 2012. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 16 BIELA KNIHA O ŠPORTE. [online]. 2012. cit. 2012-12-25]. Dostupné na WWW: <http://ec.europa.eu/sport/documents/white-paper/whitepaper-short_sk.pdf >. 23
Vrcholového športu sa EU dotýka len okrajovo v dokumente Európska charta o športe (1992). V nej sa vrcholový šport zmieňuje v súvislosti s vytváraním pracovných príleţitostí počas a po skončení vrcholovej kariéry športovca a ako majú mať profesionálni športovci zabezpečené primerané sociálne postavenie a ochranu, ako aj morálne záruky proti všetkým formám zneuţitia. 17 Na stránkach Európskej komisie sa uvádza, ţe EU má záujem na tom, aby sa zvýšil podiel financovania športu zo súkromného sektora, pretoţe ten má vplyv predovšetkým na zachovanie a rozvoj športových zariadení vo všetkých štátoch EU. Čo však so sebou môţe prinášať riziko prílišnej komercializácie športu. Najčastejšími zdrojmi financovania zo súkromného sektora sú členské príspevky, predaj vstupeniek, reklama, sponzorstvo, predaj televíznych a rozhlasových práv, redistribúcia príjmov v rámci športových subjektov a dary. Investície do profesionálneho športu sú v poslednom desaťročí veľmi populárne. 18 Ako je to s výdajmi EU pre šport? V rámci EU je priemerná štruktúra financovania športu znázornená na grafe č. 4. Graf 4 Priemerné výdaje na šport v EU Priemerné výdaje na šport v EU 14,10% 49,70% 11,90% 24,30% Firmy Štát Miestne rozpočty Domácnosti Zdroj: STUDY OF PUBLIC AND PRIVATE FINANCING OF SPORT IN EUROPE. [online]. 2012. [cit. 2012-12-30]. Dostupné na WWW: <http://www.amnyos.com/documents/amnyos_sport_synthese_eng.pdf>. (upravené autorkou) Najväčší podiel na financovaní športu v EU podľa grafu majú domácnosti v priemere je výška výdajov ročne 177 eur na obyvateľa. Druhým najväčším prispievateľom sú mestá a obce, ktorých príspevky tvoria 96% všetkých štátnych výdavkov. Výskum ďalej uvádza, ţe podpora zo strany súkromných firiem je menej koncentrovaná, avšak v súčasnej dobre čoraz viac vyuţívanou formou. Konkrétne číslo sa však nedá presne vyčísliť. Štát sa podieľa na financovaní športu podľa výskumu EU vo výške 6 eur na obyvateľa ročne. 17 EURÓPSKA CHARTA O ŠPORTE. [online]. 2012. [cit. 2012-12-25]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/europska-charta-o-sporte/>. 18 STUDY OF PUBLIC AND PRIVATE FINANCING OF SPORT IN EUROPE. [online]. 2012. [cit. 2012-12- 30]. Dostupné na WWW: <http://www.amnyos.com/documents/amnyos_sport_synthese_eng.pdf>. 24
Na vrcholový šport sa orientujú prevaţne súkromné firmy a sponzori, pretoţe je to najlepšia moţnosť ako sa zviditeľniť. Rovnako aj nadpolovičná väčšina výdajov štátu na šport ide práve do vrcholového športu. Štúdia verejného a súkromného financovania športu v EU (2008) uvádza, ţe do športu najviac investuje Nemecko s 31 932 miliónov eur, z čoho tvoria verejné zdroje len 5 090 miliónov eur a zvyšných 26 842,1 miliónov eur financujú domácnosti a podnikatelia. Šport tvorí v Nemecku 1,42% HDP. Slovenská republika investuje do športu spolu 240,8 miliónov eur, pričom verejné zdroje tvoria väčšinu 174,2 miliónov eur a súkromné zdroje len 66,6 miliónov eur. V tabuľke tejto štúdie však chýbajú údaje o mnohých krajinách, preto sa nedá určiť konkrétne poradie SR medzi krajinami EU. Na nasledujúcom grafe vidíme, koľko eur krajiny EU priemerne investujú do športu a akú majú úspešnosť v získavaní medailí z olympijských hier. Ako základ pre úspešnosť štátov na olympijských hrách bral tím výskumníkov zisky medailí z posledných štyroch olympiád, dvoje zimné a dvoje letné (okrem roku 2012). V tomto porovnaní vychádza Slovenská republika na 8.mieste, v tesnom závese je Česká republika. Najefektívnejší systém reprezentuje Bulharsko a Nemecko. Na konci grafu je Cyprus, Luxembursko a Írsko, ktorým sa nepodarilo za toto obdobie získať ani jednu medailu. Otázkou však je, nakoľko sú výsledky prieskumu vierohodné. Preto som sa rozhodla zaradiť do záverečnej práce vlastný výpočet. Je určený vrcholovému športu a poradiu v celkovom umiestnení štátov na posledných olympijských hrách v Londýne 2012. Graf 5 Vládne výdaje na šport a úspešnosť na OH Zdroj: STUDY OF PUBLIC AND PRIVATE FINANCING OF SPORT IN EUROPE. [online] 2012. [cit. 2012-12-30]. Dostupné na WWW: <http://www.amnyos.com/documents/amnyos_sport_synthese_eng.pdf>. 25
Cieľom výpočtu je zistiť, aké sú vládne výdaje na šport v porovnaní so ziskom medailí. Dôvodom pre prepočet je nepresnosť informácií z výskumu, ktorý robila medzinárodná firma KPMG a porovnanie reálnych výsledkov s ich výskumom. Porovnávať budem Českú a Slovenskú republiku, pretoţe tie sú pre túto prácu relevantné. Tabuľka 7 Koeficienty významu olympijskej medaile Medaila Zlatá 5 Strieborná 3 Bronzová 1 Zdroj: Autorka Koeficient K Sledované obdobie je od roku 2009 do 2012, čo je jeden olympijský cyklus. Na OH v Londýne sa Česká republika počtom medailí umiestnila na 19. mieste, Slovenská republika na 59. mieste. Do vzorca pre výpočet som zaradila sumu výdajov do vrcholového športu za toto obdobie a počet získaných medailí v roku 2012. Česká koruna je prepočítaná na euro kurzom 1 = 25Kč. Vzorec: V n sú výdaje na vrcholový šport v danom roku (V1= rok 2009,...) Z počet zlatých medailí z OH v roku 2012*K Z S počet strieborných medailí z OH v roku 2012*K S B počet strieborných medailí z OH v roku 2012*K B Výdaje na vrcholový šport v miliónoch eur Tabuľka 8 Výpočet hodnoty olympijskej medaile Česká republika Slovenská republika 2009 39,36 17,00 2010 39,46 18,92 2011 58,14 16,03 2012 70,66 18,90 SPOLU 207,62 70,86 Zlato 4 0 Striebro 3 1 Bronz 3 3 Medaile s K 32 6 Hodnota medaile 6,49 11,81 Zdroj: Autorka 26
Graf 6 Porovnanie výdajov na olympijskú medailu v ČR a SR Pomer výšky na jednu olympijskú medailu 15 10 5 0 19. ČR 59. SR Zdroj: Autorka Diskusia: Výpočet ukázal, ţe systém financovania športu v Českej republike je zásadne účinnejší. Výdaje na jednu olympijskú medailu na Slovensku sú takmer jeden krát vyššie ako výdaje v Českej republike. Z toho vyplýva, ţe systém v Českej republike je pre túto prácu inšpiratívny. Jeho rozboru je venovaná kapitola 3.2. Zaujímavá je otázka historických športov. Zaraďujeme sem športy, ktoré majú dlhoročnú tradíciu. Medzi športy s najstaršou tradíciou na Slovensku patria: atletika, šerm, korčuľovanie, tenis, veslovanie, cyklistika, kolky, box, plávanie, vtedajšia ťaţká atletika, t.j. vzpieranie a zápasenie a začiatkom 20. storočia sa začal rozširovať aj futbal. 19 Myslím si, ţe kritérium historických alebo tradičných športov však nie je vhodné, pretoţe sa nedá objektívne merať. Otázkou je, či by štát nemal podporovať viac športy, ktoré sú úspešné (napr. z pohľadu počtu získaných medailí, titulov z majstrovstiev sveta a Európy) alebo tie, ktoré majú širokú členskú základňu (všetkých vekových kategórií, či sa sústreďovať len na športujúcu mládeţ). V súčasnosti sa napríklad začalo dariť športom ako florbal alebo akrobatický rokenrol z hľadiska narastajúcej členskej základne. Mali by sme sa poučiť zo skúseností z Českej republiky, kde počet registrovaných športovcov bol za rok 2011 vyšší ako počet obyvateľov. Ideálne by teda bolo navrhnúť systém, kde by jeden človek mohol byť registrovaný len v jednom športovom zväze, alebo by sa systém mohol zamerať len na počet športujúcich detí. Je nutné poznamenať, ţe akákoľvek zmena koeficientu by prispela ku zmene výsledku. Preto je výsledok len orientačný. V niektorých športoch môţe byť za úspech povaţovaný postup do semifinále alebo finále na olympijských hrách (ako napríklad pre Slovenskú republiku účasť Samuela Piaseckého v semifinále modernej gymnastiky na olympijských hrách v Londýne 2012, ktorému málo chýbalo, aby sa dostal do finále). 19 SPORTSLOVAKIA. Z histórie športu na Slovensku. [online]. 2012. [cit. 2012-12-21]. Dostupné na WWW: <http://www.sportslovakia.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=47&itemid=29&lang=sk>. 27
2. SÚČASNÝ SYSTÉM FINANCOVANIA VRCHOLOVÉHO ŠPORTU NA SLOVENSKU V tejto kapitole sa budem venovať charakteristike a analýze súčasného systému financovania vrcholového športu na Slovensku. Uvediem základné právne dokumenty, ktoré šport zachytávajú a uvediem Koncepciu športu Slovenský šport 2020. Financovanie športu z verejných zdrojov je na Slovensku uskutočňované prostredníctvom dotácií od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (ďalej len MŠVVŠ). Portál Emoney uvádza, ţe dotácia je peňaţný prostriedok štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív alebo Národného fondu a poskytuje sa právnickým alebo fyzickým osobám. Môţe a nemusí byť stanovená na konkrétny účel. Dotácia sa obyčajne chápe ako verejná podpora zväčša investičných nákladov projektu. 20 (upravené autorkou). Športovým zväzom sa poskytujú účelové neinvestičné dotácie. MŠVVŠ sa zmieňuje o dotácii do športu nasledovne: Dotácia na jednotlivé projekty je určená na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti športu, ktoré realizujú oprávnení ţiadatelia právnické osoby. Právnické osoby musia byť riadne registrované a musia aktívne vyvíjať činnosť v oblasti športu. 21 2.1 Strategické dokumenty a právna úprava V Koncepcii štátnej politiky v oblasti športu je uvedené, ţe v súčasnosti neexistuje platný strategický vládny dokument, na základe ktorého by štát realizoval svoju politiku vo vzťahu k športu. 22 Koncepcia obsahuje nasledujúce dokumenty a ich charakteristiku: Národný program rozvoja športu - koncepcia rozvoja športu do roku 2010 (ďalej len NPRŠ ), schválená uznesením vlády SR č. 838/2001 bol posledným programovým dokumentom, ktorý mal ambíciu riešiť problematiku rozvoja športu komplexne. Aj keď účinnosť viacerých opatrení bola nízka, mnohé z navrhovaných riešení sú aktuálne dodnes a bude potrebné sa nimi nanovo zaoberať. Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v SR (ďalej len správa ) a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládeţnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých, 20 EMONEY1. Co je dotace. [online]. 2012. [cit. 2012-12-28]. Dostupné na WWW: <http://emoney1.webnode.cz/news/co-je-dotace/> 21 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 22 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 28
ktorá bola dopracovaná o postup krokov v realizácii NPRŠ, vláda SR správu schválila uznesením č. 1192/2004. Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, ktorú schválila vláda SR uznesením č. 576 zo dňa 31.8.2011, jej cieľom bolo vytvárať podmienky pre deti a mládeţ, aby získali pozitívny vzťah k celoţivotnej pohybovej aktivite. Navrhovala zvýšenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy na základných školách a stredných školách a transformáciu časti vzdelávacích poukazov na športové poukazy, ktoré sa budú môcť vyuţiť na športovanie v popoludňajších hodinách aj v športových kluboch. Vzhľadom na neuskutočniteľnosť niektorých opatrení a nedostatočné finančné krytie na realizáciu niektorých úloh stanovených v tejto koncepcii bola uznesením vlády SR č. 328/2012 zrušená. 23 V rokoch 2004-2005 sa začal výraznejšie prejavovať záujem zo strany Slovenského futbalového zväzu o finančnú podporu štátu pri výstavbe Národného futbalového štadióna, ktorý by mal spĺňať kritériá FIFA a UEFA potrebné pre medzinárodné zápasy reprezentácie. Týmto dokumentom však nebudeme venovať pozornosť. Šport na Slovensku je zakotvený v dvoch základných organizačných predpisoch, ktoré upravujú úlohy štátnych a verejných orgánov: Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v znení zákona č. 416/2001 Z. z. upravuje starostlivosť o telesnú kultúru a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, občianskych zdruţení v oblasti telesnej kultúry a iných právnických osôb a fyzických osôb pri jej zabezpečovaní vrátane financovania telesnej kultúry. Vymedzenie kompetencií jednotlivých orgánov v tomto zákone je iba veľmi stručným a rámcovým. Jedinou oblasťou, ktorú priamo reguluje, je vzdelávanie odborníkov v športe a uznávanie odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných činností. Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o športe ) podrobnejšie nezakotvil financovanie športu z verejných zdrojov. Zákon je v mnohých ustanoveniach vágny a nekonkrétny, obsahuje nenormatívne a všeobecné ustanovenia, má legislatívne nedostatky. Zákon nezrušil zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v znení neskorších predpisov, čím vznikla roztrieštená právna úprava. Zákon nie je v súlade s aktuálnou medzinárodnou antidopingovou reguláciou. 24 Novela zákona o športe č. 528/2010 Z. z. zakotvila úpravy systému financovania športu, definovala ţiadateľa o poskytnutie dotácie, ktorým môţe byť aj fyzická osoba, definovala 23 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 24 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 29
výzvu na predkladanie ţiadostí o poskytnutie dotácie (obsah výzvy aj ţiadosti), podrobnosti vyhodnotenia ţiadosti. Dôleţitou zmenou je nutnosť priamo vo výzve uviesť výberové kritériá a ich váhu. 25 2.1.1 Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu Slovenský šport 2020 Za ciele Koncepcie sa povaţujú nasledovné: 1. Zdravá a aktívna spoločnosť Špecifické ciele: Podporovať šport pre všetkých ako odporúčaný spôsob aktívneho ţivotného štýlu širokej verejnosti, najmä detí a mládeţe Harmonizovať antidopingovú reguláciu s cieľom prevencie a ochrany zdravia športovcov v súťaţnom športe a voľno-časových aktivitách obyvateľstva 2. Úspešná reprezentácia Slovenska Špecifické ciele: Podporovať šport ako odporúčaný spôsob aktívneho trávenia voľného času širokej verejnosti, najmä detí a mládeţe Revitalizovať a budovať športovú infraštruktúru a vybudovať Národný futbalový štadión Podporovať šport zdravotne znevýhodnených 26 Na zabezpečenie cieľov pre oblasť športovej reprezentácie boli vypracované nasledovné návrhy opatrení: 1. Zriadiť Radu športovej reprezentácie zo zástupcov športových zväzov, rezortných stredísk, SOV, SPV a MŠVVaŠ SR a vypracovať štatút s definovanými kompetenciami. 2. Pokračovať v realizácii projektu vybraných športovcov, vrátane zdravotne znevýhodnených športovcov a zváţiť zaradenie športovcov aj z neolympijských športov. Vypracovať štatút reprezentanta SR. Zníţiť počet podporovaných športovcov v individuálnych olympijských športoch. 3. Zachovať rezortné športové strediská pri rezortoch, stredisko v rezorte školstva zamerať na vekovú kategóriu do 23 rokov. 4. Organizovať významné podujatia typu - MS, ME, SP a EP (a obdobné) len po predchádzajúcom návrhu Rady športovej reprezentácie a súhlase ministerstva. V prípade multišportových podujatí a podujatí, ktoré vyţadujú zvýšené náklady na výstavbu športovej infraštruktúry, predkladať na rokovanie vlády SR samostatný materiál a ţiadať o súhlas a podporu vládu SR. 25 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 26 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 30
5. Vypracovať zoznam tzv. tradičných podujatí, ktoré budú zaradené do systému štátnej podpory. 6. Pre plánovanie a programovanie štátnej športovej reprezentácie a elitného športu stanoviť všeobecne 8-ročný cyklus a pre dlhodobé 12 a viacročný cyklus. 27 Za cieľovú skupinu Koncepcie sa povaţuje verejnosť (osobitne deti, mládeţ a seniori), športovo talentovaná mládeţ, zdravotne a sociálne znevýhodnené skupiny a elitní športovci. Do zainteresovaných skupín sa zaraďuje: Vládna sféra - vláda SR, ministerstvá Mimovládna sféra SOV, SPV, športové asociácie a zväzy, športové kluby, telovýchovné jednoty, nadácie Samospráva obce a samosprávne kraje Inštitúcie verejného zdravia Školy, učitelia telesnej a športovej výchovy, školské zariadenia Rodina Súkromný sektor sponzori V časti štátna športová reprezentácia v rámci Koncepcie sa píše: Výsledky, ktoré dosahujú športovci - reprezentanti SR na významných európskych a svetových podujatiach sa tešia stálemu záujmu nielen športových fanúšikov, ale aj ostatných obyvateľov našej krajiny. Osobitnou kapitolou sú kolektívne športy, ktoré za posledných viac ako 20 rokov prešli najvýraznejšími zmenami, a to najmä v oblasti riadenia a organizačnej štruktúry. Napriek tomu, ţe pútajú pozornosť veľkej časti obyvateľstva, okrem ľadového hokeja, sa SR nedokázala v ţiadnom kolektívnom športe na reprezentačnej úrovni výraznejšie presadiť. 28 V Koncepcii sa hovorí o výraznejšej podpore od štátu pre individuálnych športovcov, predovšetkým olympionikov. Ide o projekt Športová príprava vybraných športovcov, v rámci ktorého sú im poskytované finančné prostriedky na zabezpečenie svojej športovej prípravy na základe kritérií dosiahnutých výsledkov na olympijských hrách, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy, či umiestnenia v celkovom poradí svetového pohára u zimných športov. Tento projekt bol časom rozšírený aj pre juniorskú kategóriu. Inou špecifickou formou podpory pre individuálne športy sú rezortné športové strediská začleňujúce sa do príslušných rezortov. Za význam existencie stredísk vypovedajú všetky medailové umiestnenia na olympijských hrách v individuálnych športoch. Len minimum medailí získali individuálni športovci, ktorí neboli členmi rezortných stredísk. Na činnosť jednotlivých stredísk sú z kapitol štátneho rozpočtu vyčlenené finančné prostriedky. 27 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 28 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. 31
Dlhodobým problémom je nárast mzdových prostriedkov, pretoţe v štátnom rozpočte nie je zohľadnené inflačný nárast alebo zvyšovanie miezd. Tieto výdavky sa zabezpečujú na úkor športovej prípravy. Neoddeliteľnou súčasťou úloh štátnej reprezentácie je organizovanie významných medzinárodných podujatí v SR. Kaţdoročne sa tu konajú rôzne podujatia typu majstrovstvá sveta, Európy, svetové a európske poháre. Podujatia sú rôzne a majú svoje špecifiká, no predovšetkým organizujeme podujatia v neolympijských športoch. V olympijských športoch dostaneme príleţitosť pri organizovaní podujatí len v juniorských kategóriách. Dôvodom je problematický stav športovej infraštruktúry v SR. V mnohých športoch nemáme podmienky na to, aby sme mohli usporiadať významné podujatia. 29 Diskusia koncepcie: Koncepcia obsahuje niekoľko zaujímavých nápadov, avšak absentujú tu konkrétne riešenia či návrhy na zmenu financovania. Návrh č. 1 je dobrým krokom, pretoţe je potrebné vytvoriť strešnú organizáciu, ktorá by zabezpečovala komunikáciu medzi športovými zväzmi a MŠVVŠ. Návrh č. 2 hodnotím pozitívne predovšetkým z pohľadu zaradenia neolympijských športovcov do projektu a zníţenie počtu zo športov olympijských. Návrh č. 3 je vhodný, keďţe ako uţ bolo spomenuté, rezortným strediskám sa darí úspešne reprezentovať a prinášať medaile z vrcholových podujatí. Návrh č. 4 by mal obsahovať aj konkrétne podujatia, ktoré by predstavili funkcionári jednotlivých zväzov. Je potrebné vytvoriť plán podujatí majstrovstiev sveta a Európy, či svetových pohárov, aby bola vidieť snaha splniť jednotlivé tento bod koncepcie. Návrh č. 5, ktorý sa týka tradičných podujatí je treba zváţiť, pretoţe nie je jasné, aká je v skutočnosti významnosť týchto podujatí. Ide naozaj o medzinárodne obsadené súťaţe alebo sa financujú uţ len preto, ţe to tak bolo roky pred tým? Návrh č. 6 by mal byť realizovaný expertnou skupinou z viacerých oblastí športu, neţ ako to bolo v prípade nového systému financovania športu, kedy expertnú skupinu tvorili len predstavitelia najväčších športov na Slovensku (futbal, hokej, tenis a vodný slalom). 29 MINISTERSTVO ŠK [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepciastatnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>.olstva, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-19]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/9027-sk/koncepcia-statnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>. 32
2.1.2 Analýza prostredia slovenského športu Obrázok 1 Systém športu na Slovensku Zdroj: Autorka Organizácie pre oblasť športu sa dajú rozdeliť do dvoch skupín vládne a mimovládne. Finančná podpora z verejných zdrojov je distribuovaná do oboch skupín. Mimovládne organizácie fungujú formou občianskych zdruţení. Hlavnou inštitúciou z vládnych organizácií je MŠVVŠ, kde oblasť športu zabezpečuje Sekcia starostlivosti o šport. Jednou z rozpočtových organizácií MŠVVŠ je Národné športové centrum, ktoré zdruţuje vrcholových športovcov, zabezpečuje im všeobecnú starostlivosť, diagnostiku a pôsobí aj ako vzdelávacie centrum pre odborníkov a športovcov. 33
Ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany spravujú rezortné športové centrá (Dukla Trenčín, Banská Bystrica,...), ktoré dlhodobo vykazujú najlepšie športové výsledky. Prvú skupinu mimovládnych inštitúcií tvoria športové zväzy a federácie, ktoré zastupujú jednotlivé kluby a telovýchovné jednoty rôznych športov. Zväzy a federácie prerozdeľujú získané dotácie podľa vlastných pravidiel. Dvoma významnými organizáciami sú olympijský a paralympijský výbor. Ich členmi sú športové zväzy a federácie, ktoré sú zaradené do programu letných a zimných olympijských/paralympijských hier, ale aj organizácie zastupujúce športy, ktoré sa nepovaţujú za olympijské, ale sú uznané Medzinárodným olympijským výborom (napr. karate). Ďalším typom mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú sluţby federáciám a zväzom, sú napríklad Konfederácia športových zväzov SR, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov SR, Asociácia športu pre všetkých SR a iné. Špecifické postavenie majú organizácie, ktoré sú charakteristické nadšportovým charakterom, napríklad Antidopingová agentúra, Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva, Asociácia športových psychológov atď. Posledným typom sú mimovládne organizácie venujúce sa športu na školách. Patrí sem Slovenská asociácia športu na školách a Slovenská asociácia univerzitného športu. Sú členmi medzinárodných športových federácií, ktoré sa snaţia zvýšiť počet športujúcich mladých ľudí. 2.1.3 Analýza súčasného systému Informácie vyuţité v analýze som čerpala zo Zborníka prvého športového fóra na Slovensku 30. Výpis pozitív a negatív sa týka procesu navrhovania a schvaľovania reformy financovania a jej metodiky. Za pozitíva povaţujem: Vytvorenie a spustenie informačného systému, ktorého funkciou je automatizovať mechanizmus dotácií a akreditáciu v športe, zverejňovať financovanie z verejného sektoru, prezentovať výsledky dotačného procesu (napr. športové výsledky, zapojenie do pohybových aktivít), vďaka ktorému sa zvýši transparentnosť financovania športu. Zohľadnenie počtu športujúcej mládeţe v metodike prerozdeľovania dotácií. Podľa môjho názoru sa v systém financovania vyskytujú tieto negatíva: Expertná skupina, ktorá rozhodovala o technickej náročnosti pre jednotlivé športy, bola zloţená len zo zástupcov veľkých zväzov. Reforma financovania vznikla bez komunikácie so športovým hnutím. 30 OLYMPIC. Zborník prvého športového fóra na Slovensku. [online].2012. [cit. 2012-12-04]. Dostupné na WWW: <http://www.olympic.sk/publikacie/zborniky.html>. 34
Existuje veľký vplyv politickej situácie a vládnej garnitúry na systém športu (po kaţdej výmene vlády vzniká nový systém), čo znemoţňuje plnenie dlhodobých cieľov. Bol pridelený krátky čas na pripomienkovanie pre zväzy. Nie je vytvorená strešná organizácia pre športovú obec, čím dochádza k znemoţneniu dialógu medzi ňou a MŠVVŠ. Štát nedefinoval, čo je pre neho verejným záujmom, či sa usiluje o športujúcu mládeţ, čo najúspešnejšiu reprezentáciu alebo o šport pre všetkých. Chýba právna úprava sponzorstva. Vzorec o rozdelení financií postavil popularitu rovnú úspechu, popularita športu sa však buduje dlhodobo. V budúcnosti sa dá očakávať zvýšenie prísunu financií zo súkromných zdrojov vďaka transparentnosti informačného systému, zvýšenie počtu športujúcej mládeţe a zmene ţivotného štýlu obyvateľstva, ktorá môţe so sebou priniesť vyššie výdavky domácností na šport. 2.2 Dotačné tituly vrcholového športu Dotácie zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sú udeľované pre program 026 - Národný program rozvoja športu v SR a jeho podprogramy: 02601 Športové podujatia detí, ţiakov a študentov 02602 Športová reprezentácia SR a rozvoj odvetví Športová príprava vybraných športovcov Organizácia významných športových podujatí Ocenenie športovcov za výsledky 02603 Výber a príprava športových talentov Centrá olympijskej prípravy 02604 Investičné zabezpečenie športovej reprezentácie SR 02605 Osveta a propagácia športu Nový systém financovania športu bol predloţený v decembri 2011. Zmena financovania bola potrebná z dôvodov: Existencia nejasných kritérií financovania športu (investície, mládeţ, podujatia). Neprehľadný spôsob financovania, ktorý má za následok málo financií v športe. Presadzovanie zachovania súťaţe o štátnu podporu pre všetky športy. Na návrhu nového systému sa podieľala poradná skupina ministra školstva a kľúčové osobnosti športového hnutia, ktoré zastupovali Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, Konfederáciu športových zväzov, Slovenský zväz telesnej kultúry, ale hlavne predstavitelia najväčších zväzov - Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Slovenského atletického zväzu a podobne. Na následné pripomienkovanie 35
návrhu mali ostatné zväzy pomerne málo času. Návrh bol schválený a začal platiť od februára 2012. 2.2.1 02602 Športová reprezentácia SR a rozvoj odvetví Úplné znenie metodiky pre tento program je uvedený v prílohe č. 2. Dotácie pre tento podprogram sa udeľujú na základe: 1. Rebríčku športov podiel na financovaní = úspech * popularita V prípade talentovanej mládeţe je tento vzorec doplnený ešte o ďalšiu premennú, ktorou je počet športujúcej mládeţe. Vzorec po tejto úprave vyzerá nasledovne: podiel na financovaní = 90% * (úspech * popularita) + 10% * počet športujúcej mládeţe Popularita je rozdelená na domácu a zahraničnú, pričom domáca je meraná reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky 31 a monitoringom médií (hlavné denníky a TV) a zahraničná je meraná monitoringom výskytu v svetových médiách (do úvahy sa berú jeho výsledky za 4 roky spätne s váhou 100/75/50/25%). Výsledná hodnota parametra popularity sa vypočítala ako: popularita športu = 1/3 * domáci prieskum verejnej mienky + 1/3 * monitoring domácich médií + 1/3 * monitoring svetových médií Úspech sa meria rozdielne pri kolektívnych a individuálnych športoch, ale pouţitá metodika umoţňuje všetky športy zoradiť podľa ich úspechu do jedného rebríčka. Na určenie toho, ktoré výsledky sú najlepšie, slúţi prepočítavacia tabuľka. 2. Rebríček športovcov Vyuţíva sa pri financovaní prípravy a sociálneho zabezpečenia pre minimálne 100 top individuálnych športovcov (70 seniorov a max. 30 juniorov). Individuálny úspech sa počíta ako umiestnenie daného športovca na medzinárodných súťaţiach v danom roku, pričom sa kaţdoročne zohľadňujú 3 najlepšie výsledky za 4 roky spätne (taktieţ sa zniţuje váha predchádzajúcich rokov 100/75/50/25%). Vzorec pre výpočet umiestnenia v rebríčku športovcov vyzerá nasledovne: poradie v rebríčku športovcov = 2/3 * individuálny úspech + 1/3 * popularita 32 Diskusia metodiky: Prečo bol úspech športovcov postavený do rovnosti s popularitou daného športu? Úspech je podľa môjho názoru dôleţitejšia veličina neţ popularita. Vzorec by mohol byť nasledovný: Podiel na financovaní = 4/5 úspech * 1/5 popularita 31 Cieľom prieskumu konaného na prelome októbra a novembra 2011 bolo zistiť preferencie- obľúbenosť a podporu športov v SR. Počas prieskumu občania SR okrem iného odpovedali na otázku aký šport by finančne podporili. Ku kaţdej z im poskytnutého zoznamu viac ako 80 aktivít povaţovaných za šport (ktoré sa zároveň spájajú s činnosťou konkrétneho zväzu - t.j. napr. atletika - SAZ atď.) a sú financované v súčasnosti zo štátneho rozpočtu, priradili bodové ohodnotenie. Pri hodnotení pouţili škálu od 1 do 5, kde 1 znamená veľmi pravdepodobné a 5 znamená úplne nepravdepodobné, známky 2,3,4 pouţili na odstupňovanie. Výsledky vyústili do rebríčka konkrétnych športov/športových odvetví v SR i z tohto pohľadu. 32 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 36
Faktor popularity je budovaný dlhodobo a otázne je, nakoľko je popularitu moţné objektívne zmerať, prípadne či išlo vo výskume verejnej mienky o reprezentatívnu vzorku. Popularitu by mohla nahradiť alternatíva s počtom medailí na olympiáde, u neolympijských športov počet medailí z majstrovstiev sveta a Európy. Vhodný je napríklad vzorec, ktorý platí pre mládeţ, pretoţe ten berie do úvahy aj počet športujúcej mládeţe. Predošlý vzorec by sa dal rozšíriť o faktor členskej základne, avšak tu by mala byť podmienka, ţe športovec môţe byť zapísaný len v jednom športovom zväze, aby sa predišlo dvojeniu. Súhlasím s meraním veličiny úspechu ako bol predstavený vyššie. Avšak pre rebríček športovcov sa mi zdá pomer 1/3 popularity príliš vysoký. Navrhovala by som skôr: Poradie v rebríčku športovcov = 3/4 individuálny úspech *1/4 popularita 2.2.2 02602 - Športová príprava vybraných športovcov Zásady, podmienky a kritériá pre poskytovanie dotácií na účel Športová príprava vybraných športovcov na rok 2013 sú v plnom znení uvedené v prílohe č. 2. Informácie pochádzajú z oficiálnych stránok MŠVVŠ SR. Relevantné pre túto prácu sú podmienky: I. Dotácia na účel Športová príprava vybraných športovcov sa poskytuje na zabezpečenie dlhodobej športovej prípravy športovcov a športových kolektívov v olympijských a paralympijských športoch a disciplínach, ktoré sú zaradené do programu olympijských a paralympijských hier. II. Kritériá pre poskytovanie dotácie na prípravu športovcov, ktorí boli úspešní na juniorských podujatiach: Miesto Tabuľka 9 Udeľovanie dotácií pre juniorské kategórie MSJ a MS do 23 rokov MEJ a ME do 23 rokov Olympijské hry mládeţe Európsky olympijský festival mládeţe 1. miesto 25 000 20 000 10 000 5 000 2. miesto 20 000 15 000 6 000 3 000 3. miesto 15 000 10 000 4 000 2 000 4. miesto 10 000 7 500 - - 5. miesto 7 500 5 000 - - 6. miesto 7 500 5 000 - - 7. miesto 5 000 2 500 - - 8. miesto 5 000 2 500 - - Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/>. 37
III. Kritériá pre poskytovanie dotácie na prípravu druţstiev v kolektívnych športoch, ktoré majú potenciál kvalifikovať sa na OH 2012 a ZOH 2014 (hádzaná - muţi, volejbal - muţi, ľadový hokej muţi a ţeny): Tabuľka 10 Udeľovanie dotácií za OH Rok Zimné športy Letné športy Rok 2010 100 000 150 000 Rok 2011 125 000 200 000 Rok 2012 150 000 Podľa projektu Rok 2013 200 000 - Rok 2014 Podľa projektu - Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/>. IV. Kritériá pre poskytovanie dotácie na prípravu športovcov, ktorí boli úspešní na seniorských podujatiach: Tabuľka 11 Udeľovanie dotácií pre seniorské kategórie Miesto OH a ZOH MS ME 1. miesto 50 000 40 000 30 000 2. miesto 45 000 35 000 25 000 3. miesto 40 000 30 000 20 000 4. miesto 35 000 25 000 15 000 5. miesto 30 000 20 000 10 000 6. miesto 25 000 20 000 10 000 7. miesto 20 000 15 000 10 000 8. miesto 15 000 15 000 10 000 9. miesto 10 000 - - 10. miesto 10 000 - - 11. miesto 10 000 - - 12. miesto 10 000 - - Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/>. V. Kritériá pre poskytovanie dotácie na prípravu športovcov so zdravotným znevýhodnením, ktorí boli úspešní na seniorských podujatiach: 33 33 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 38
Tabuľka 12 Udeľovanie dotácií pre paralympionikov Miesto PH a ZPH MS ME 1. miesto 25 000 20 000 15 000 2. miesto 20 000 15 000 10 000 3. miesto 15 000 10 000 7 500 4. miesto 10 000 7 500 5 000 5. miesto 7 500 5 000 2 500 6. miesto 5 000 2 500 1 500 7. miesto 2 500 1 500-8. miesto 1 500 1 500 - Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013 [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. Diskusia metodiky: Z predošlých kritérií nie je spravodlivé, ţe juniorskí víťazi MS majú moţnosť získať rovnakú výšku dotácie (25 000 eur) ako víťazi zimných a letných paralympijských hier. Nikde sa mi nepodarilo zistiť, podľa čoho je nastavená výška odmien pre olympijských medailistov ani to, kam sa investujú nevyčerpané dotácie. Z ušetrených zdrojov sa môţe vytvoriť rezerva alebo sa môţu presunúť do iných oblastí financovania vrcholového športu. 2.2.3 02602 - Organizácia významných športových podujatí Výzva na predkladanie ţiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti športu Organizovanie významných medzinárodných a tradičných podujatí pre rok 2013 je v plnom znení uvedená v prílohe č. 3. Informácie pochádzajú z oficiálnych stránok MŠVVŠ SR. Relevantné pre túto prácu sú podmienky: I. Prostriedky tejto výzvy sú určené na zabezpečenie organizovania športových súťaţí a športových podujatí. Účelom tejto výzvy je poskytnutie dotácie na: a) Organizovanie MS, ME, SP a EP vo vekových kategóriách dospelých a juniorov a AMS, b) Organizovanie športového podujatia na území SR, ktoré sa opakovanie konalo na území SR aspoň 15 rokov a spĺňa jednu z nasledovných podmienok (celkové znenie uvedené v prílohe č. 3). II. Finančné prostriedky na rozdelenie v rámci tejto výzvy sú vo výške 900 000 eur. III. Najvyššia dotácia na jedno podujatie je 100 000 eur. Jednému ţiadateľovi bude chválená dotácia najviac na dve podujatia. IV. Najniţšia dotácia na jedno podujatie je 5000 eur. Ak bude vypočítaná dotácia niţšia, dotácia sa ţiadateľovi neposkytne. Výberové kritériá a spôsob výpočtu dotácie: 1) Dotácia na podujatie sa vypočíta nasledovne: D = (P*Š*50+5000)*Kp, kde 39
D je dotácia v eurách, zaokrúhlená na stovky eur nadol, P je počet dní podujatia, pričom prvý a posledný deň sa počítajú spolu ako jeden deň a jednodňové podujatie sa počíta ako jeden deň, Š je počet štartujúcich športovcov, Kp je koeficient podujatia podľa nasledujúcej tabuľky: Tabuľka 13 Koeficienty podujatí Kp Typ podujatia 1,0 MS-A 0,8 MS-B, HMS, SMS, ME-A 0,6 MSJ-A, ME-B, SP 0,4 MSJ-B, MEJ-A, SPJ, EP, AMS 0,2 MEJ-B, HME, SME, EPJ, TP Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013 [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. Pouţité skratky: MS-A majstrovstvá sveta skupiny A, MS-B majstrovstvá sveta niţšej úrovne, HMS halové majstrovstvá sveta, SMS seriálové majstrovstvá sveta (súťaţ musí mať aspoň 5 kôl), MSJ-A majstrovstvá sveta juniorov skupiny A, MSJ-B majstrovstvá sveta juniorov niţšej úrovne, ME-A majstrovstvá Európy skupiny A, ME-B majstrovstvá Európy niţšej úrovne, HME halové majstrovstvá Európy, SME seriálové majstrovstvá Európy (súťaţ musí mať minimálne 5 kôl), MEJ-A majstrovstvá Európy juniorov skupiny A, MEJ-B majstrovstvá Európy juniorov niţšej úrovne, SP svetový pohár (súťaţ musí mať minimálne 5 kôl), SPJ svetový pohár juniorov (súťaţ musí mať minimálne 5 kôl), EP európsky pohár (súťaţ musí mať minimálne 5 kôl), EPJ európsky pohár juniorov (súťaţ musí mať minimálne 5 kôl), AMS akademické majstrovstvá sveta, TP významné tradičné podujatie 2) Pre kaţdé podujatie bude vypočítané skóre S podľa vzťahu S = Kš*Ksf*Kp, kde S je skóre podujatia, Kš je koeficient športu, Ksf je spolufinancovanie podujatia inými ako štátnymi prostriedkami v %, Kp je koeficient podujatia podľa tabuľky. 34 Diskusia metodiky: Ak bude dotácia vypočítaná na menej ako 5000 eur, ministerstvo dotáciu neposkytne. To však môţe mať za následok navyšovanie reálnych výdavkov na podujatie. Prečo sa prvý a posledný deň podujatia berú za jeden deň? Prvý deň je vo väčšine prípadov plnohodnotným dňom súťaţí. Ak je posledný súťaţný deň skrátený, nech sa uvedie ako polovica dňa. Zo vzorca nie je jasné, čo predstavuje hodnota 50. Uvediem príklad. Budem organizovať 1 dňové AMS, na ktorých sa zúčastní 1000 športovcov, výpočet bude vyzerať nasledovne: 34 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 40
Tabuľka 14 Príklad výpočtu dotácie na významné športové podujatie Parametre Výpočet pred úpravou Výpočet po úprave P 1 1 Š 1000 1000 K p 0,4 0,4 Neznáma hodnota 50 - D 22 000 2400 Udelenie dotácie Áno Nie Zdroj: Autorka Výpočet pred úpravou zaručuje, ţe dotácia by udelená bola. Ak pozmením vzorec na vzorec bez hodnoty 50, výsledok sa zmení tak, ţe ţiadosť o dotáciu by nebola schválené. V čom spočíva opodstatnenosť neznámej hodnoty 50? V ďalšom vzorci sa objavuje neznámy Koeficient športu, ktorý v metodike nie je charakterizovaný. Jeho charakteristika sa nachádza aţ v nasledujúcej výzve o Športových odvetviach. Výzva na predkladanie ţiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti športu Opatrenia osobitného významu v oblasti športu pre rok 2013 je v plnom znení uvedená v prílohe č. 4. a) Prostriedky tejto výzvy sú určené na zabezpečenie športovej reprezentácie, organizovania športových súťaţí a športových podujatí, edičnej a múzejnej činnosti v športe. I. Finančné prostriedky na rozdelenie v rámci tejto výzvy sú vo výške 1 800 000 eur. II. Najvyššia dotácia jednému ţiadateľovi je 1 000 000 eur. III. Najniţšia dotácia jednému ţiadateľovi je 10 000 eur. IV. Spolufinancovanie v rámci tejto výzvy je najmenej 5% pouţitej dotácie. Výberové kritériá a spôsob výpočtu dotácie: 1) Účel a výšku kaţdej poloţky predloţeného plánu a rozpočtu posúdia členovia komisie MŠVVŠ z hľadiska jej oprávnenosti a princípu efektívneho a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami, 2) Kaţdý člen komisie predloţí návrh na poskytnutie/neposkytnutie dotácie na kaţdú konkrétnu poloţku so zohľadnením náleţitostí podľa písmena a), 3) Dotácia sa vypočíta ako priemer návrhov členov komisie. 35 Diskusia metodiky: V tejto metodike vidím značné nedostatky v subjektivite rozhodovania o dotáciách, pretoţe nie je daný ţiaden vzorec ako v predchádzajúcich prípadoch. Na druhej strane sa vytvára otázka, či nedochádza k dvojeniu dotácie v porovnaní s predchádzajúcou dotáciou na účel Organizovanie významných medzinárodných a tradičných podujatí. Pričom jej maximálna 35 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 41
výška nie je zanedbateľná čiastka (1 800 000 ). Preto navrhujem túto výzvu zlúčiť s predchádzajúcou. Výzva na predkladanie ţiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti športu Športové odvetvia (1.polrok 2013) je v plnom znení uvedená v prílohe č. 5. I. Účelom je zabezpečenie športovej reprezentácie, starostlivosti o športové talenty, organizovanie športových súťaţí a športových podujatí, športovania detí, ţiakov, študentov, vzdelávania v oblasti športu, prevencie a kontroly v boji proti dopingu v športe, odmien športovcov a trénerov a edičnej, múzejnej a osvetovej činnosti v športe v prvom polroku 2013. II. Finančné prostriedky na rozdelenie v rámci tejto výzvy sú vo výške 10 250 000 eur, z toho pre športy športovcov so zdravotným znevýhodnením vo výške 307 500 eur. III. Najvyššia dotácia pre jedného ţiadateľa je 1 650 000 eur. IV. Najniţšia dotácia pre jedného ţiadateľa je 4 700 eur, resp. 1 600 eur pre športy športovcov so zdravotným znevýhodnením. V. Minimálne spolufinancovanie inými prostriedkami ako sú prostriedky štátneho rozpočtu je v sume 5% pouţitej dotácie. Výberové kritériá a spôsob výpočtu dotácie: 1) Koeficient športu K sa vypočíta nasledovne: K = Ú*K VV *(0,7*Z D +0,1*Z Z +0,1*Z k +0,1*Z Č ), kde Ú je športový úspech konkrétneho športu, K VV je koeficient významu výsledku podľa tabuľky č. 1, Z D je domáci záujem obyvateľov SR o šport daný prieskumami verejnej mienky, vykonanými na objednávku ministerstva v rokoch 2011 a 2012, Z Z je medzinárodný záujem ľudí o šport, daný sledovanosťou športu v medzinárodných médiách, vykonaný na objednávku ministerstva v rokoch 2011 a 2012, Z k je medzinárodný záujem o šport, daný počtom kontinentov, na ktorých sa tento šport vykonáva, Z Č je záujem aktívnych športovcov o šport, daný počtom registrovaných športovcov v športe ku dňu predloţenia ţiadosti v informačnom systéme verejnej správy o športe. 2) Športový úspech Ú sa v individuálnom športe vypočíta ako priemer desiatich najlepších výsledkov športovcov daného športu, dosiahnutých v kaţdom z rokov 2009, 2010, 2011 a 2012, redukovaných na výsledky MS podľa tabuľky č. 3, prepočítaných na 100% a vynásobených koeficientom medziročného útlmu K mrú podľa tabuľky č. 2. 3) Športový úspech Ú v kolektívnom športe sa vypočíta ako priemer postavenia SR v oficiálnom rebríčku svetovej federácie daného športu v kategórii dospelých, prepočítaného na 100% a postavenia SR v poradí krajín európskej federácie daného športu, prepočítaného na 100%. 4) V kolektívnom športe sa berie do výpočtu oficiálny rebríček v kategórii dospelých s najlepším umiestnením SR. 5) V prípade športov športovcov so zdravotným znevýhodnením sa do výpočtu počítajú len výsledky z podujatí športovcov so zdravotným znevýhodnením. 42
6) Dotácia na jeden šport sa vypočíta nasledovne: D = K*S, kde D je dotácia v eurách, K je koeficient športu, S sú finančné prostriedky určené na rozdelenie. 36 Diskusia metodiky: Výzva zahŕňa podľa môjho názoru príliš široký okruh aktivít. Vyhlasuje sa pre mládeţ, odmeny pre reprezentantov a ich trénerov, obsahuje súťaţe a antidoping. Balík finančných prostriedkov pre túto výzvu bol určený vo výške 10 250 000 eur. Táto dotácia by sa radšej mohla rozdeliť medzi dotačné tituly prípravy a ocenenia športovcov. Antidoping by mal tvoriť samostatnú kategóriu. V metodike by sa úspech športu mal merať rovnako ako pri výpočte dotácie pre Športovú reprezentáciu a rozvoj odvetví, čo by zabezpečilo zjednodušenie výpočtov. Zvláštne je aj označenie domáci a medzinárodný záujem, keď sa v prvom prípade pouţíval pojem popularita, teda ide o rovnakú veličinu pomenovanú rôznymi názvami. Za zbytočné povaţujem pouţívanie Z k ktoré znamená medzinárodný záujem o šport, daný počtom kontinentov, na ktorých sa tento šport vykonáva., keď uţ je vo vzorci braný do úvahy medzinárodný záujem. Pomer veličín je nastavený tak, aby najvyšší význam pripadol na domáci záujem, avšak za dôleţitejšiu veličinu povaţujem Z Č, ktorá predstavuje záujem aktívnych športovcov o daný šport. Vzorec by mohol vyzerať nasledovne: K = Ú*K VV *(0,2Z D +0,1*Z Z +0,7*Z Č ) 2.2.4. 02602 - Ocenenie športovcov za výsledky Výzva na predkladanie ţiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti športu: Odmeny športovcov za výsledky dosiahnuté v roku 2012 a trénerov mládeţe za rok 2012: Prostriedky tejto výzvy sú určené na odmeny športovcov a trénerov pre: I. Športovcov za výsledky dosiahnuté v roku 2012, II. Trénerov, ktorí sa rozhodujúcou mierou podieľali na príprave juniorských športovcov úspešných v roku 2012, III. Trénerov, ktorí sa venovali trénerskej činnosti mládeţe aspoň 20 rokov, a zároveň sa v roku 2013 doţívajú okrúhleho ţivotného jubilea. Finančné prostriedky pre túto výzvu sú vo výške 300 000 eur. Najvyššia odmena za jeden výsledok je 6600 eur, resp. 500 eur pre jedného trénera. Najniţšia odmena za jeden výsledok je 100 eur, resp. 330 eur pre jedného trénera. Výberové kritériá a spôsob výpočtu dotácie: 1) Dotácia za výsledok bude vypočítaná podľa nasledujúceho vzorca: D = KK*KO*N*FP, kde D je dotácia za výsledok v eurách 36 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 43
KK je koeficient konkurencie v disciplíne, pričom platí, ţe: KK = 1, ak ide o svetové hry neolympijských športov, olympijské hry mládeţe, európsky festival mládeţe, európske hry mládeţe zdravotne znevýhodnených, svetovú univerziádu a akademické majstrovstvá sveta, KK = 1, ak medzinárodná športová federácia vopred obmedzí počet štartujúcich na podujatí, KK = 1, ak počet štartujúcich športovcov, dvojíc, druţstiev, štafiet a posádok v disciplíne na MS alebo MSJ a zároveň počet zúčastnených krajín na podujatí nie je menší ako 10% počtu členských krajín príslušnej svetovej športovej federácie, KK = 1, ak počet športujúcich športovcov, dvojíc, druţstiev, štafiet a posádok v disciplíne na ME alebo MEJ a zároveň zúčastnených krajín na podujatí nie je menší ako 20% počtu členských krajín príslušnej európskej športovej federácie, KK = 0 vo všetkých ostaných prípadoch, KO je koeficient olympijských/paralympijských/deaflympijských disciplín pričom platí, ţe KO = 1 pre olympijské/paralympijské/deaflympijské disciplíny, KO = 0,5 v ostatných prípadoch, N je koeficient počtu športovcov, ktorí umiestnenie dosiahli, podľa nasledujúcej tabuľky: Tabuľka 15 Koeficienty pre počet športovcov N Individuálny šport 0,25+P 37 *0,75 Kolektívny šport P Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/>. FP sú finančné prostriedky v eurách podľa umiestnenia na podujatí podľa nasledovnej tabuľky: Tabuľka 16 Ocenenia podľa dosiahnutých výsledkov 1. miesto 2. miesto 3. miesto MS, SHNŠ, ATP, WTA 6600 3300 1660 ME 3300 1660 840 MSJ, OHM, SU, AMS, GSJ 1660 840 420 MEJ, EYOF, EHM 840 420 200 Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/>. Pouţité skratky: MS Majstrovstvá sveta, SHNŠ Svetové hry neolympijských športov, ATP World Tour Finals v tenise, WTA Championships v tenise, ME Majstrovstvá Európy, MSJ Majstrovstvá sveta juniorov, OHM Olympijské hry mládeţe, SU Svetová univerziáda, AMS Akademické majstrovstvá sveta, GSJ Grand Slam juniorov v tenise, MEJ Majstrovstvá Európy juniorov, EYOF Európsky olympijský festival mládeţe. EHM Európske hry mládeţe zdravotne znevýhodnených 2) Novinkou je, ţe ak športovec dosiahol v roku 2012 viac výsledkov, do výpočtu sa zoberie iba ten výsledok, na ktorý bude vypočítaná najvyššia dotácia. 3) O rozdelení vypočítanej dotácie medzi športovcov rozhoduje príslušný zväz. 37 P je počet členov v posádke, druţstve, štafete, vrátane navádzačov. 44
4) Za vytvorenie svetového alebo európskeho rekordu, ktorý bol oficiálne uznaný príslušnou medzinárodnou športovou federáciou, sa poskytne dotácia vo výške 50% dotácie vypočítanej za získanie titulu majstra sveta alebo majstra Európy, pričom KK = 1 a KO = 1. 38 Diskusia metodiky: Povaţujem za pozitívne, ţe sa v kritériách objavuje koeficient konkurencie KK, ale chýba tu stanovenie bodovej hodnoty za daný počet pretekárov v kategórii. Dôleţitou novinkou je zaradenie do výpočtu dotácie len jedného najlepšieho výsledku za uplynulý rok. Tým sa zabezpečí moţnosť odmeny pre viacerých športovcov. Výška ocenení je nastavená vhodne. 38 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR. Financovanie športu. [online]. 2013. [cit. 2013-01-22]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/ >. 45
3. PRÍKLADY FINANCOVANIA VRCHOLOVÉHO ŠPORTU V EURÓPSKYCH KRAJINÁCH V nasledujúcej kapitole sa venujem systému financovania športu vo Veľkej Británii a v Českej republike. Dôvodov, prečo som zvolila práve tieto krajiny, je niekoľko. Veľká Británia sa stala na posledných olympijských hrách 2012 v Londýne najúspešnejšou európskou krajinou s počtom 29 zlatých, 17 strieborných a 19 bronzových medailí, spolu 65 medailí. Zaujímavé je, ţe systém športu je financovaný predovšetkým zo súkromných zdrojov. Myslím si, ţe rovnako systém financovania slovenského športu by sa mal uberať týmto smerom. Českú republiku som zvolila pre jej podobné politické a hospodárske podmienky a tieţ preto, ţe výpočet v prvej kapitole dokázal vyššiu efektivitu systému financovania oproti slovenskému. Pre lepšie porovnanie s podmienkami na Slovensku uvádzam porovnanie základných ekonomických ukazovateľov súvisiacich so športom. Prepočet z libier je podľa kurzu - 1 GBP = 1,156 EUR. Tabuľka 17 Porovnanie ekonomických ukazovateľov VB, ČR a SR Veľká Británia Česká republika Slovenská republika Štátny dlh v % HDP -7,8-3,3-4,9 HDP na hlavu (v eur) 31,417 8,282 6,610 Pridaná hodnota a zamestnanosť v športe (v mil. eur) Výdaje domácností na šport na hlavu (v eur) Verejné výdaje na šport (v eur) Športová aktivita jeden a viac krát týţdenne 39 860 1 062 472 443,4 28,6 6,2 67 50 44,6 46% 28% 30% Zdroj: STUDY ON FUNDING OF GRASSROOT SPORTS IN EU. [online]. 2012. [cit. 2012-12-21]. Dostupné na WWW: <http://ec.europa.eu/internal_market/top_layer/docs/finalreportvol2_en.pdf>. (upravené autorkou) 3.1 Veľká Británia Z predchádzajúcich informácií vyplýva, ţe ekonomická situácia na Slovensku a vo Veľkej Británii (ďalej len VB) je veľmi odlišná. Rozhodne sa nedajú porovnávať s našimi podmienkami ani nasledujúce údaje o výške financií investovaných do športu. Môţeme si 46
však vziať aspoň námet, ako by naše financovanie mohlo v budúcnosti vyzerať, resp. na čo sa upriamiť. 3.1.1 Analýza systému športu vo Veľkej Británii Organizácia športu a definovanie politík v športe sa na úrovni verejného sektora vykonáva prostredníctvom 5 orgánov. Kaţdá krajina Spojeného kráľovstva má svoje vlastné administratívne centrum pre oblasť športu. Sú nimi: - V Anglicku Oddelenie kultúry, médií a športu (DCMS); - V Škótsku Škótsky parlament; - Vo Wales Velšské zhromaţdenie; - V Severnom Írsku Zhromaţdenie Severného Írska. Za šport vo VB zodpovedá Ministerstvo kultúry, médií a športu (DCMS). Má na starosti spoluprácu s organizáciami: - UK Sport s vrcholovými športovcami a s Antidopingovou agentúrou; - Sport England so športom pre verejnosť; - Ministerstvo školstva a zamestnanosti a Mladé športové nádeje (Young Sport Trust) so športom na školách. Ministerstvo školstva a zamestnanosti (DCSF) pracuje s DCMS a Mladými športovými nádejami na zvýšení počtu športujúcich detí a mládeţe. Plánom ministerstva DCMS je zvýšenie atraktivity vrcholových športových podujatí pre verejnosť. Za týmto účelom úzko spolupracuje s organizáciami UK Sport a National governing bodies of sport (ďalej len NGBs). Nadchádzajúce udalosti svetového významu sú napríklad Svetový pohár v rugby 2013 a 2015, Medzinárodný pohár v krikete 2013, Svetový pohár rugby 2015, či Svetový pohár v krikete 2019. Financovaním športu vo VB sa zaoberajú nasledujúce stratégie: Stratégia 2009 2013 vyčlenených 520,2 miliónov eur zo Štátnej pokladnice a z Národnej lotérie pre 46 orgánov NGBs, medzi ktoré patria napríklad Asociácia amatérskeho plávania, Britská cyklistická federácia, Anglický basketbal a pod. Uchádzači o financovanie z tohto národného programu museli vytvoriť plán na rozvoj svojho športu a detailný plán toho, akým spôsobom budú peniaze z programu vyuţité na zvýšenie členskej základne a rozvoj talentov v športe. Pokrok v jednotlivých častiach plánu bol monitorovaný organizáciou Sport England a museli byť predkladané pravidelné výkazy o pouţití financií. Stratégia športu pre Anglicko 2013 2017, ktorá bude financovaná rovnako zo Štátnej pokladnice a Národnej lotérie. Na tento projekt je vyčlenených aţ 1,1 bilióna eur. Prostriedky sú určené na pomoc ľuďom pri vytváraní športových návykov, príleţitostí pre mladých ľudí a ich športových začiatkoch, na rozvoj talentov, zaistenie vhodných podmienok na šport (z 47
toho 100 miliónov libier bude pouţitých na vybavenie pre najpopulárnejšie športy napr. plávanie), podporu lokálnych autorít a ich financovanie športu. Mimovládne organizácie pre VB sú: UK Sport spolupracuje s radou pre grassroots sports (dá sa charakterizovať ako šport pre všetkých) a inými agentúrami, aby športovci dosiahli čo najlepšie výsledky vo svetových rebríčkoch. UK Sport je zodpovedná za manaţovanie a distribúciu verejných financií získaných z Národnej lotérie. Sport England zodpovedá za vytvorenie svetového športového spoločenstva. Investuje príjmy z Národnej lotérie a Štátnej pokladnice na organizáciu projektov, ktorých cieľom je rozšírenie členskej základne v grassroots sports a vytváranie príleţitostí pre ľudí, ktorí chcú vynikať v nimi zvolenom športe. Sport England spolupracuje s UK Sport. Pre zaujímavosť uvediem, ţe priemerný ročný rozpočet Sport England je 246,23 mil. eur, z toho 124,85 mil. eur bolo získaných z lotériového financovania. Sport Scotland jej cieľom je vzbudiť záujem o šport u kaţdého obyvateľa, zabezpečiť rozvoj svojich športových zručností, čím by sa zvýšil podiel účasti na škótskom športe a tak isto by sa zlepšila aj výkonnosť na medzinárodnej úrovni. The Sport Council for Wales je zodpovedná za rozvoj a podporu športu a aktívneho ţivotného štýlu pre Wales. Vystupuje ako hlavný poradca v oblasti športu pre Velšské zhromaţdenie a zároveň je zodpovedná za distribúciu financií z Národnej lotérie do športu vo Wales. Sport Northern Ireland jej politika je zameraná na rozšírenie členskej základne športu predovšetkým medzi mladými ľuďmi, zvýšenie úrovne športových výkonov reprezentácie a podpora dobrého mena a efektivity administratívy v športe. Špecifikom pre VB je, ţe šport je organizovaný prostredníctvom sietí. Existuje 49 krajských partnerstiev pokrývajúcich celú VB. Patria sem: - Miestne orgány; - Národné riadiace orgány (NGBs); - Kluby; - Školy a ich partneri; - Zariadenia poskytujúce základnú zdravotnú starostlivosť V posledných rokoch sa činnosť jednotlivých organizácií špecifikovala Sport England sa venuje športu pre všetkých, UK Sport predovšetkým vrcholovým športovcom a Young Sport Trust zasa iba mládeţi. Tieto organizácie pracujú v omnoho bliţšom kontakte s ostatnými športovými organizáciami na realizácii svojich cieľov, neţ tomu bolo v predošlých rokoch, čo je povaţované za pozitívny krok. 48
Prevádzka národnej lotérie bola v UK dlhé roky zakázaná. Avšak konkurencia zo strany zahraničných poskytovateľov lotérií a moţnosť získať ďalšie finančné prostriedky za odvody do Štátnej pokladnice viedli ku vzniku Národnej lotérie v roku 1994. Právny rámec dostala prostredníctvom Zákona o Národnej lotérii z roku 1993 a Zákona o hazardných hrách z roku 2005. Zákon o Národnej lotérii určil 4 oblasti, ktoré získavajú časť príjmov z lotérie - šport, umenie, národné dedičstvo a charita. Tieto zákony podnietili vznik Národnej lotériovej komisie ako neministerského verejného orgánu, ktorý je zodpovedný za udeľovanie licencií a reguláciu Národnej lotérie. Jej práca je financovaná z Fondu národnej lotériovej komisie. Národná lotéria je súkromná spoločnosť, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie lotérie a slúţi ako zastrešujúci orgán pre ostatné lotériové spoločnosti. Rozdeľovanie jej zisku je určené vládnou politikou. Hrubý príjem z Národnej lotérie, ktorý sa pohybuje vo výške zhruba 1,8 bilióna eur, sa rozdeľuje nasledovne: 50% peňaţné výhry; 28% na verejne prospešné účely; 12% daň vláde; 5% vyplácaných maloobchodným predajcom lístkov Národnej lotérie; 5% sa zachováva na plnenie záväzkov voči akcionárom. 39 V Štúdii financovania športu pre všetkých vytvorenou EU (2011) sa uvádza, ţe 28% z príjmov Národnej lotérie sa vyuţíva na verejnoprospešné účely. V rámci nich je vyčlenený Lottery Sport Fund, ktorý počas rokov 2004 2007 prijal aţ 1,116 bilióna eur, v priemere 279 miliónov eur za rok. Z nich sa 691 miliónov eur vyčlenilo pre športové federácie plávania a futbalu ako hlavné športy a 153 miliónov eur na šport pre postihnutých. 40 Okrem priameho financovania zo štátneho rozpočtu a Národnej lotérie existujú rôzne fondy, ktoré po splnení kritérií zo strany ţiadateľov, poskytujú športovým organizáciám finančnú podporu. Medzi ne patrí: - Big Lottery Fund obdrţí 50% z Národnej lotérie v hodnote 215 miliónov eur, ktoré ďalej distribuuje do športu. - Award for All Fund prispieva 90 miliónov eur. 39 GOVERNMENT OF UNITED KINGDOM. National Lottery Distribution Fund Account 2010-11. [online]. 2013. [cit. 2013-02-12]. Dostupné na WWW: <https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/77533/nldf-accounts-2010-11-hc1650.pdf>. 40 STUDY ON FUNDING OF GRASSROOT SPORTS IN EU. [online]. 2012. [cit. 2012-12-21]. Dostupné na WWW: <http://ec.europa.eu/internal_market/top_layer/docs/finalreportvol2_en.pdf>. 49
- Active Communities Development Funds prispievajú do športu sumou 116 miliónov eur. 41 Kaţdý profesionálny šport vo VB funguje ako súčasť NGBs alebo ako Profesionálnej ligy. Tieto orgány určujú pravidlá, podporujú šport, rozvíjajú perspektívnych hráčov a organizujú vrcholové podujatia, podporujú kluby na lokálnej úrovni, sú často zodpovedné za národné tímy a za fungovanie trénerských vzdelávacích programov. NGBs a Ligy podporujú napríklad tieto organizácie - Futbalová asociácia, Premiér Liga, Futbalová Liga, Tenisová asociácia, Únia rugby, Britská asociácia amerického futbalu a iné. Ich ciele sa upriamujú na: - poradenstvo v oblasti vládnych politík, ktoré majú vplyv na profesionálne športy, - pomoc pri zapracovaní grassroots sports v komerčnom prostredí, - podpora pri efektívnom riadení svojich športov, - podpora zvýšenia účasti na týchto športoch, - financovanie Futbalovej nadácie na zlepšení materiálno technickej základne pre grassroots sports spolu s Futbalovou asociáciou a Premiér Ligou, - zvýšenie povedomia o profesionálnom ţenskom športe, - podpora orgánov pri riešení sporov v oblasti športu prostredníctvom športu. Oprávnený ţiadateľ na financovanie z NGBs pre roky 2013-17 je ten, ktorý predloţí celý plán financovania športu a splní aspoň jedno z dvoch kritérií: 1. Prijme plán investícií do športu pre roky 2009-13. To zahŕňa aj rozpis plánovaných finančných prostriedkov na prípravu OH Londýn 2012 pre olympijské alebo paralympijské športy. Toto kritérium umoţňuje stavať na investíciách uskutočnených v predchádzajúcich cykloch. 2. Organizácia je riadiacim orgánom pre šport, ktorý vykonáva raz týţdenne viac ako 75.000 ľudí vo VB (merané Active People Survey 6 v období október 2011 aţ október 2012). Tieto športy majú najväčší vplyv na cieľ, ktorým je zvýšiť pravidelnú a trvalú účasť na športe. 41 SPORTENGLAND. Investing in national governing bodies. [online]. 2013. [cit. 2013-02-04]. Dostupné na WWW: <http://www.sportengland.org/funding/ngb_investment.aspx>. 50
Graf 7 Najpopulárnejšie vykonávané športy vo VB Zdroj: SPORTENGLAND. Active People Survey 6. [online]. 2013. [cit. 2013-02-04]. Dostupné na WWW:<http://www.sportengland.org/research/active_people_survey/active_people_survey_6/key_res ults_for_aps6q2.aspx>. Graf č.7 ukazuje zmeny v počte športujúcich obyvateľov minimálne raz za týţdeň oproti výskumu z predošlého roka (2010/2011) v športoch, ktoré sú financované štátom. Najobľúbenejším športom je z tohto pohľadu cyklistika s výrazným náskokom pred atletikou a golfom. Naopak najväčší prepad v počte športujúcich zaznamenal stolný tenis, čo môţe byť spôsobené tým, ţe ľudia začali uprednostňovať aktivity vo vonkajšom prostredí. Štátny rozpočet na rok 2012 pre VB bol schválený vo výške 684,4 bilióna eur. Z toho: - DCMS 8,8 bilióna eur - UK Sport 0,08 bilióna eur, - Sport England 0,12 bilióna eur, - Olympic delivery authority 0,08 bilióna eur. 42 Spolu bolo športu pridelených 8,98 bilióna eur. 42 NATIONAL BUDGET OF GREAT BRITAIN 2012. [online]. 2012. [cit. 2013-04-10]. Dostupné na WWW: <http://cdn.hm-treasury.gov.uk/budget2012_complete.pdf>. 51
Obrázok 2 Systém športu vo Veľkej Británii Zdroj: HOBZA, Vladimír; REKTOŘÍK, Jaroslav. Základy ekonomie sportu. 2006. Str. 168. ISBN 80-86-929-04-3. (upravené autorkou). 3.2 Česká republika V tabuľke č. 17 som znázornila ekonomické rozdiely medzi Českou republikou (ďalej len ČR) a Slovenskom. Táto podkapitola bude venovaná zhrnutiu Koncepcie športu v ČR a jej systému financovania športu. Poskytujem v nej komentáre k metodike rozdeľovania dotácií pre odvetvie štátnej športovej reprezentácie. 3.2.1 Koncepcia športu v Českej republike Systém športu v ČR funguje podobne ako v prípade SR. Športové zväzy a federácie sú dotované z verejných zdrojov prostredníctvom Ministerstva školstva, mládeţe a telovýchovy. Výkonným orgánom športu je tu Skupina 5 Skupina športu a mládeţe. Pre oblasť 52
neinvestičných dotácií sa vypisuje 5 programov, z toho vrcholovému športu sú venované programy: Program I Sportovní reprezentace České republiky Program II Sportovně talentovaná mládeţ Program V Organizace sportu V Koncepcii štátnej podpory športu v ČR (2011) sa píše, ţe centrá štátnej športovej reprezentácie sú najvyšším organizačným článkom vo vrcholovom športe. Podľa zabezpečovania podmienok sa delia na: Rezortné športové centrá Ministerstva obrany, Ministerstva vnútra, resp. MŠMT a na Centrá športovej reprezentácie športových zväzov, prípadne Vrcholové športové centrá mládeţe (pre 19-23 rokov). 43 Financovanie športu sa v ČR uskutočňuje prostredníctvom štátneho rozpočtu, rozpočtov miest a obcí, príjmov lotériových spoločností, vlastnej činnosti, príjmov z reklám a sponzoringu alebo fondov EU. 3.2.2 Analýza systému športu v ČR V tejto časti sa budem venovať metodike rozdeľovania finančných prostriedkov pre vrcholový šport. Metodika vychádza z oficiálnych materiálov MŠMT, ktorými sú: Zásady Programu I Sportovní reprezentace České republiky Zásady Programu II Sportovně talentovaná mládeţ Zásady Programu V Organizace sportu Najdôleţitejšou časťou pre výpočet výšky dotácie jednotlivým športovým zväzom pre Program I je vzorec: Individuální sporty BH = (a + b + c) d e Týmové sportovní hry BH = [(a kp 1/2 ) + b] d e z toho: a = základní body za umístění (viz. tabulka) b = ohodnocení konkurence v disciplíně c = u individuálních sportů - podíl členů druţstva 43 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Koncepce státní podpory sportu v České republice. [online]. 2013. [cit. 2013-30-1]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/koncepce-statnipodpory-sportu-v-ceske-republice>. 53
u týmových sportovních her se jedná o koeficient odmocnina počtu členů druţstva) d = ohodnocení mezinárodní popularity e = technický koeficient kp 1/2 (tj. druhá Na základě jednotlivých hodnotících parametrů se stanoví BH pro finanční výpočet, zvláště pro kaţdou disciplínu v soutěţi, které se sportovec (dvojice, posádka, druţstvo apod.) zúčastnil takto: Součtem BH za jednotlivé disciplíny se stanoví BH soutěţe. Součet BH za soutěţe ve tříletém období se vydělí počtem obeslaných soutěţí - odvětví. Tím se srovná různý počet soutěţí za hodnocené období a získá se výkonnostní ekvivalent, který se převede na částku vyjádřenou v Kč dle disponibilního objemu finančních prostředků pro tuto poloţku. 44 Jednotlivé koeficienty sa vypočítajú podľa nasledovných kritérií: a) základní body za umístění Tabuľka 18 BH za umiestnenie SOUTĚŢ U M Í S T Ě N Í 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. - 16. OH 40 32 28 24 20 16 12 8 4 MS 20 16 14 12 10 8 6 4 2 ME + MSJ 10 8 7 6 5 4 3 2 1 MEJ 7,5 6 5,3 4,5 3,8 3 2,3 1,5 0,8 Zdroj: ZÁSADY PROGRAMU I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. b) ohodnocení konkurence v disciplíně Podle počtu startujících v disciplíně se k základním bodům připočítávají, eventuelně odpočítávají body za konkurenci. Tabuľka 19 BH za konkurenciu Počet startujících Body 194 a více 3 193-129 2,5 128-97 2 96-65 1,5 64-49 1 48-33 0,5 32-17 0 16-9 - 0,5 Zdroj: ZÁSADY PROGRAMU I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. 44 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. 54
c) ohodnocení za podíl členů družstva V případě, ţe na jednom výsledku se podílelo více sportovců, např. dvojice, štafeta, posádka, druţstvo apod., je k předchozímu ohodnocení přičten 1 bod za kaţdého dalšího sportovce. U týmových sportovních her se započítává koeficient s druhou odmocninou u počtu hráčů podle zápisu z utkání. d) ohodnocení mezinárodní popularity Celkový součet bodů se násobí počtem členů příslušné MSF (sekce) dělený 100, např.: 150 členů MSF znamená koeficient 1,5. U výpočtu základních bodových hodnot za umístění se započítává počet členských zemí MSF na příslušné soutěţi, samostatně pro kaţdý rok v tříletém období. e) technický koeficient Technický koeficient (dále jen TK ) nahradil kritérium Domácí popularity. TK je přehodnocován komplexně kaţdé čtyři roky, pokud RK nestanoví jinak. TK je sloţeno z dílčích faktografických dat, které projednává RK s návrhem na schválení či úpravu gremiální poradou skupiny 5 MŠMT. Tabuľka 20 Parametre technického koeficientu Parametr A Průměr počtu zemí na startu Parametr E Vztah k OH Parametr B Počet zemí v soutěţi Parametr F Aspekt - Sportovní soutěţe Parametr C Hodnota MTZ Parametr G Korekce - Domácí popularita Parametr D Počet členské základny Parametr H Analytický parametr Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok- 2011-az-2014>. f) finální výpočet 45 Diskusia metodiky: Pozitívne hodnotím parametre technického koeficientu, avšak nie som si istá, či je nutné brať do úvahy aj domácu popularitu. Nikde sa mi nepodarilo zistiť, akým spôsobom bol vypočítaný technický koeficient, ani aký vzťah je medzi jeho parametrami. To povaţujem za negatívne, pretoţe parameter TK je významný skrz jeho pouţitie vo vzorci ako násobiteľ. Objem finančných prostriedkov v Programe I pre zväzy sa v roku 2012 rozdelil na tri diely v pomere: I. Příspěvek na přípravu 20% (2,96 mil. eur) II. Účast na akcích a soutěţích 30% (4,43 mil. eur) III. Sportovní úspěšnost 50% (7,39 mil. eur) V nasledujúcej časti uvádzam kritériá pre získanie príspevkov pre jednotlivé oblasti: 45 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. 55
I. Příspěvek na přípravu sa uznáva len za týchto podmienok: Tabuľka 21 Zásady prideľovania Príspevku na prípravu Plný rozsah Zníţený rozsah paušál (umiestnenie do 16. miesta) Zníţený rozsah minipaušál (obmedzenie pre športy, ktoré za hodnotené obdobie nezískali ani jedno umiestnenie do 16. miesta) Individuálne športy Počty športovcov umiestnených do 16. miesta + 50% na doprovod Maximálne 6 seniorov a 6 juniorov (muţov a ţien dohromady) Maximálne 3 seniori a 3 juniori (muţi a ţeny dohromady) Kolektívne športy Druţstvá, ktoré sa umiestnili do 16. miesta (podľa počtu hráčov podľa zápisu) + 50% na doprovod V rozsahu zápisu stretnutia, zvlášť muţi a ţeny, seniori a juniori V rozsahu 50% zápisu k stretnutiu druţstva Zdroj: ZÁSADY PROGRAMU I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. Za hodnotené obdobie sa povaţujú 4 roky pre olympijské športy a 3 roky pre neolympijské športy. II. Příspěvek na účast na akcích a soutěţích je určený pre športovcov s reálnou nádejou na umiestnenie do 8. miesta na MS, ME, MSJ, MEJ, či na uznaných kvalifikáciách na OH. Pri stanovovaní počtu reprezentantov sa postupuje nasledovne: Tabuľka 22 Zásady prideľovania Príspevku na účasť na súťažiach Plný rozsah Zníţený rozsah paušál (umiestnenie do 16. miesta) Skrátený rozsah minipaušál (obmedzenie pre športy, ktoré nezískali za hodnotené obdobie ani jedno umiestnenie do 8. alebo 16. miesta) Individuálne športy Počet športovcov umiestnených do 8. miesta + 50% na doprovod Maximálne 1 osoba + 1 doprovod za odvetvie pre kaţdú súťaţ Maximálne 1 senior a 1 junior + 1 doprovod bez dopravy MTZ 56 Kolektívne športy Druţstvá, ktoré sa umiestnili do 8. miesta (počet hráčov podľa zápisu k stretnutiu) + 7 na doprovod Počet hráčov v 50% rozsahu (podľa zápisu k stretnutiu) Počet hráčov v 25% rozsahu zápisu k stretnutiu bez dopravy MTZ Zdroj: ZÁSADY PROGRAMU I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. Diskusia metodiky: Nikde nie je uvedené, kto tvorí doprovod. Podľa môjho názoru by malo byť charakterizované, kto je povaţovaný za doprovod a aký je maximálny počet ľudí, ktorí by ho mali tvoriť.
III. Sportovní úspěšnost pre zaradenie výsledkov do hodnotenia tejto skupiny je nevyhnutnou podmienkou: umístění v první polovině účastníků startujících v dané disciplíně, nejhůře však do 16. místa, účast minimálně 9 zemí včetně ČR v hodnocené soutěţi a nejméně 9 soupeřů v disciplíně, u týmových sportů včetně kvalifikace. Výjimkou je účast v disciplíně na OH, kde počet startujících je menší neţ 16 účastníků a kdy je moţné počítat i kvalifikační nominační kritéria. Maximální ohodnocení je stanoveno na 16. bodované umístění, při účasti 9 aţ 12 zemí se BH výsledku násobí koeficientem 0,5, u turnajových a úpolových sportů musí být dosaţeno nejméně 1 vítězství. 46 Dôleţitou informáciou je, ţe ak dôjde k vyššiemu počtu českých športovcov v jednej disciplíne, do bodovania sa zahrnú len tri najlepšie výsledky jednotlivcov a dvojíc, alebo jedno najlepšie umiestnenie troch a viac členných druţstiev. Program II Sportovně talentovaná mládeţ je určený na plnění úkolů souvisejících s podporou sportovní přípravy mladých talentovaných sportovců dorostenecké a juniorské kategorie ke státní sportovní reprezentaci podle platných mezinárodních pravidel sportovního odvětví, zejména ve sportech zařazených do programu olympijských her (zpravidla ve věku 15 aţ 23 let). 47 V rámci tohto programu sa financujú Športové centrá mládeţe (talentovaná mládeţ v dorasteneckých a juniorských kategóriách od 15 do 19 aţ 23 rokov), športové strediská (pre vekovú kategóriu 6 aţ 15 rokov) a príprava ostatných športových talentov (predovšetkým pre talentovanú mládeţ v neolympijských športoch vo veku od 6 do 19 aţ 23 rokov). Finančný objem pre jednotlivé športové zväzy stanovuje MŠMT na základe výpočtu bodových hodnôt podľa kritérií športovej reprezentácie v pomere: sportovní úspěšnost - 40 % - hodnota dle kritérií sportovní reprezentace počet mládeţe - 40 % - dle doloţených údajů z předchozího kalendářního roku technický koeficient - 20 % - stávající počet Sportovních center mládeţe a Sportovních středisk, materiálně-technická náročnost sportovního výkonu, průměr finančních prostředků poskytnutých za 4 leté období, hodnocení činnosti sportovního svazu 48 Financie určené Programu II pre zväzy sa delia na tri diely podľa charakteru: sporty, které jsou na programu OH cca 88% sporty, které nejsou na programu OH cca 10 % rezerva, mimořádné, aktuální záleţitosti cca 2 % 49 46 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. 47 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu II. [online]. 2013. [cit. 2013-03-21]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/priprava-sportovnich-talentu>. 48 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu II. [online]. 2013. [cit. 2013-03-21]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/priprava-sportovnich-talentu>. 57
Program V Organizace sportu je zameraný na plnění sportovní, organizační a obsahové činnosti jednotlivých NNO s celorepublikovou působností, které mají ve svých stanovách hlavní předmět realizaci sportovní činnosti. 50 Táto dotácia môţe byť pouţitá napríklad na realizáciu športovej, organizačnej a obsahovej činnosti, doplnenie podpory športovej reprezentácie, talentovanej mládeţe, náklady na trénerské, zdravotné, metodické a servisné zabezpečenie, regeneráciu, lekársku sluţbu, náklady na dopravu, ubytovanie, stravovanie, mzdové náklady a pod. Základným princípom pre podporu v Programe V je systém zaraďovania ţiadostí podľa: typu organizačnej štruktúry, rozsahu športovej činnosti, celkovej členskej základne s členením na dospelých a mládeţ, objemu spravovaného majetku podľa údajov uvedených v ţiadosti, športovej úspešnosti neštátnej neziskovej organizácie (NNO) podľa zásad športovej reprezentácie, materiálne technického zabezpečenia NNO. Dotácie udelené za rok 2012 pre jednotlivé programy: Tabuľka 23 Dotácie pre Programy I,II a V za rok 2012 Program I Program II Program V (poloţka reprezentácia) SPOLU Zdroj: Autorka 14,78 mil. eur 13,28 mil. eur. 42,61 mil. eur 70,66 mil. eur. V ČR funguje okrem spomínaných programov ešte diferencovaná podpora. Jej základným princípom je zaraďovanie športov do skupín podľa diferencovaného prístupu podporovaných zväzov. Ako prvé sa určí TOP poradie zväzov takto: 1. Sportovní výsledky za období 3 let (resp. 4 let), kráceno koeficientem. 0,05 pro dosaţení odpovídající váhy ve vztahu k ostatním kritériím. 2. Technický koeficient - specifické ukazatele. 3. Zařazení do programu oficiálních soutěţí OH: 49 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu II. [online]. 2013. [cit. 2013-03-21]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/priprava-sportovnich-talentu>. 50 MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu V. [online]. 2013. [cit. 2013-03-21]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/sport-pro-vsechny>. 58
Tabuľka 24 Koeficienty športov k zaradeniu na OH Body Vysvětlení 0 sporty nezařazené na program OH 1 olympijské sporty, bez účasti na OH 2 účast na posledních OH Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Zásady programu I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok- 2011-az-2014>. 4. Mezinárodní popularita - počet členských států MSF. 5. Takto je ohodnocen kaţdý svaz a je stanoveno celkové bodové pořadí všech svazů v tzv. TOP. Po určení TOP zväzov sú ďalej zaraďované do nasledujúcich skupín: Tabuľka 25 Určenie TOP zväzov Skupina Pořadí v TOP Počet sportů Objem 1 1 12 12 55,2 % 2 13 60 48 42,8 % 3 61 80 20 2 % 4 81 a více dle medail. umístění paušál 5 tzv. předzávorkové 11 dle schválení 6 významné sport. Akce dle schválení dle schválení Zdroj: ZÁSADY PROGRAMU I. [online]. 2013. [cit. 2013-02-13]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/zasady-programu-i-pro-rok-2011-az-2014>. Poradie TOP 12 športov za rok 2012: Tabuľka 26 TOP 12 športov v ČR v roku 2012 1. Atletika 2. Basketbal 3. Tenis 4. Lyţovanie 5. Cyklistika 6. Kanoistika 7. Veslovanie 8. Ľadový hokej 9. Volejbal 10. Streľba 11. Plávanie 12. Futbal Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Státní podpora sportu pro rok 2012. [online]. 2013. [cit. 2013-02-25]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/statnipodpora-sportu-pro-rok-2012>. 59
Vrcholový šport v ČR je financovaný aj prostredníctvom Rezortných športových centier (RSC), ktoré spadajú pod Ministerstvo obrany (Armádní sportovní centrum DUKLA, Handball Club DUKLA Praha, Volejbalový klub DUKLA Liberec, Vědecké a servisní pracoviště CASRI), Ministerstvo vnútra (odbor športu), MŠMT (Vysokoškolské športové centrum) a Antidopingový výbor (ADV). Tabuľka 27 Dotácie rezortným centrám v roku 2012 Ministerstvo obrany 6 000 tisíc eur Ministerstvo vnútra Vysokoškolské centrum MŠMT Antidopingový výbor SPOLU 4 580 tisíc eur 3 488,68 tisíc eur 482,04 tisíc eur 14 550,72 tisíc eur Zdroj: MINISTERSTVO ŠKOLSTVÍ, MLÁDEŢE A TĚLOVÝCHOVY. Státní podpora sportu pro rok 2012. [online]. 2013. [cit. 2013-02-25]. Dostupné na WWW: <http://www.msmt.cz/sport/statnipodpora-sportu-pro-rok-2012>. Diskusia metodiky: Za negatívne povaţujem, ţe reprezentácia sa dotýka aţ troch dotačných programov. Podľa môjho názoru by stačil Program I Štátna reprezentácia a Program II Športovo talentovaná mládeţ. Program V vystupuje ako dopĺňanie oblastí, na ktoré sa zabudlo v prvých dvoch programoch. Dochádza tým k dvojeniu financií a nie je jednoduché zistiť konečnú sumu dotácií určených vrcholovému športu. Pomer rozdelenia dotácie v prospech úspešnosti pretekárov je správny, pretoţe tento krok je zárukou motivácie reprezentantov o čo najlepšie umiestnenie na súťaţiach. Súhlasím aj s umiestneniami, ktoré musia pretekári/ tímy dosiahnuť, aby boli zaradení do bodového hodnotenia. Zaujal ma výpočet medzinárodnej popularity, ktorá vyjadruje počet členov jednotlivých medzinárodných športových federácií a nie prieskum verejnej mienky alebo sledovanosť prostredníctvom zahraničných médií. Tento faktor povaţujem za významný a odporúčam ho pouţiť aj pre slovenský systém. Novinkou od roku 2012 je, ţe ţiadosť o dotáciu môţu podať uţ len národné športové organizácie, resp. Český olympijský výbor a Český paralympijský výbor. Vylúčila sa moţnosť podania ţiadosti o dotácie z telovýchovných jednôt a športových klubov, čo zabezpečuje vyšší stupeň transparentnosti. Štruktúra športu v Českej republike je znázornená na obrázku č. 3. 60
Obrázok 3 Systém športu v Českej republike Zdroj: HODAŇ, Bohuslav; HOBZA, Vladimír. Financování tělesné kultury jako sloţky občanské společnosti. 2010. Str. 124. ISBN 978-8-02-4426587. (upravené autorkou) 61