euro kompas www.strukturalnefondy.sk ročník IV. číslo 3/2007 ČASOPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR O ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOCH Na východe nezaspali Marginalizované regióny na Slovensku potrebujú regionálne rozvojové agentúry viac ako ktokoľvek iný. Košice sú pripravené na nové výzvy Košický magistrát netrpezlivo čaká na nové výzvy buduje na predchádzajúcich skúsenostiach s čerpaním štrukturálnych fondov. Vojenský tábor láka turistov Do Starej Ľubovne nechodia turisti už iba na hrad. Miestni vymysleli jedinečný projekt, ktorý vyrástol vďaka podpore z fondov EÚ. Čítajte na str. 18 Čítajte na str. 26
Obsah Marian Janušek: Úvodník 3 Katarína Kukučková Tomková: Máme schválený Národný strategický referenčný rámec. Čo tomu predchádzalo a čo bude nasledovať? 4 Magda Vaculčiaková: www.nsrr.sk. Nový portál k novému programovému obdobiu 6 Alexander Mušinka: Na východe nezaspali marginalizované regióny potrebujú regionálne rozvojové agentúry viac ako ktokoľvek iný 10 Dušan Gábor, Daniela Holáková: Košice sú pripravené na nové výzvy 18 Rastislav Ovšonka: Vojenský tábor láka turistov 26 Daniela Holáková: Zaujímavosti z EÚ 29 Magda Vaculčiaková: Summary 30 Daniela Holáková: Kalendárium 32 Sledujte našu novú internetovú stránku www.nsrr.sk Sledujte aj našu internetovú stránku www.strukturalnefondy.sk Eurokompas vydáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Riadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva Prievozská 25, 825 25 Bratislava tel.: 02/58 31 71 11 e-mail: strukturalnefondy@build.gov.sk Šéfredaktorka: Daniela Holáková Redakčná príprava, grafická úprava a tlač: TIMUR&partners, s. r. o. Registračné číslo MK SR: 3636/2006 eurokompas 02
Úvodník Milé čitateľky, milí čitatelia! Dátum 17. august 2007 tak pre mňa, ako aj pre mnohých mojich kolegov, ktorí sa podieľali na náročných prácach spojených s prípravou a schválením Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 2013 (NSRR) Európskou komisiou, znamená koniec veľmi náročnej etapy. V ten deň Európska komisia odobrila strategický dokument na využívanie fondov Európskej únie na roky 2007 až 2013. Týmto sa Slovensku otvorila možnosť čerpať finančné prostriedky vo výške približne 11,36 mld. eur, ktorá zároveň znamená aj začiatok možno ešte náročnejšej etapy. Kuvičie hlasy, ktoré hlásali, že rámec bude schválený až koncom tohto roku, neboli pravdivé. Toto však bolo zrejmé už z vyjadrenia riaditeľa riaditeľstva regionálnej politiky Európskej komisie Josého Palmu Andrésa počas jeho návštevy na Slovensku. Siedmeho augusta Foto Archív MVRR SR sme obaja spoločne podpísali memorandum, ktoré deklarovalo, že NSRR spĺňa všetky náležitosti. Zároveň potvrdzovalo, že Európska komisia považuje proces posudzovania NSRR za ukončený. Oficiálne prijatie NSRR a jeho parafovanie sa predpokladalo do desiatich dní, t. j. do 17. augusta 2007. S potešením môžem konštatovať, že aj tento termín bol splnený. José Palma Andrés zároveň verejnosť informoval, že bola dosiahnutá dohoda vo všetkých otvorených otázkach pri štyroch z jedenástich operačných programov (OP) definovaných v NSRR. Sú to OP Informatizácia spoločnosti, OP Doprava, Regionálny operačný program a OP Technická pomoc. Tie komisia odsúhlasila v priebehu septembra. Tento krok naštartuje dlho očakávaný proces výzev na predkladanie projektov. Pri ostatných siedmich OP podľa našich informácií komisia žiada od ministerstiev ešte ďalšie upresnenia. Predpokladá sa však, že rokovania o nich by nemali trvať dlhšie ako do konca roku 2007. Marian Janušek minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Regionálna politika EÚ je primárne zameraná na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov a na zmierňovanie zaostávania menej rozvinutých regiónov. Peňažné prostriedky, ktoré boli v rámci NSRR rozdelené do jedenástich operačných programov, sú zamerané na dosiahnutie uvedeného cieľa. Slovensko sa totiž vyznačuje obrovskými regionálnymi disparitami, t. j. rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Veľká regionálna rozdielnosť je daná či už geograficky, historicky, kultúrne, ekonomickým rozvojom, kultúrnymi a administratívnymi centrami, alebo aj mnohými inými faktormi. Napĺňanie vízie Slovenska, definovanej v NSRR, je v programovom období 2007 2013 podmienené rešpektovaním niektorých zásad pri plánovaní a implementácii príspevkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Medzi hlavné patrí zásada koncentrovať príspevky najmä na efektívne a účinné projekty, témy a následne na územia. Cieľom tohto prístupu je podpora štrukturálnych zmien a regionálneho rozvoja vedúceho k zvyšovaniu atraktívnosti regiónov na investovanie, rozvoj podnikania, ale predovšetkým pre lepší život súčasných a budúcich generácií. V nadväznosti na identifikované disparity a faktory rozvoja stratégia NSRR tiež koncentruje príspevky do tých geografických území Slovenska oprávnených v zmysle nariadení EÚ, v ktorých budú vplyvy príspevkov najväčšou mierou prispievať k plneniu strategického cieľa Slovenska v rokoch 2007 2013. Treba si totiž uvedomiť, že finančné prostriedky z fondov EÚ nie sú Slovensku pridelené v takom objeme, aby bol podporený a realizovaný každý predložený projekt. Práve z toho dôvodu sme zvolili prístup podpory území, ktorých rozvoj by naštartoval rozvoj ďalších. Príprava takého strategického dokumentu, akým je NSRR, je veľmi dôležitá vec. Schválenie NSRR a otvorenie možnosti implementácie približne 400 miliárd korún, čo je takmer trojnásobne vyšší objem prostriedkov, ako bol v predchádzajúcom programovacom období, znamená pre Slovensko ďalší významný krok vpred. Nebude to ľahké, musíme totiž vynaložiť ešte veľa úsilia, aby sme sa vyvarovali opakovania chýb. Verím, že pri plnom sústredení sa na efektívne čerpanie finančných prostriedkov sa nám podarí priblížiť k vyspelejšej časti európskeho kontinentu. 03 eurokompas
Katarína Kukučková Tomková Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 2013 (NSRR) upravuje čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ v programovom období 2007 až 2013. NSRR SR definuje priority, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom jedenástich operačných programov. Máme schválený Národný strategický referenčný rámec SR Čo tomu predchádzalo a čo bude nasledovať? P ôvodný návrh NSRR predložila Európskej komisii (EK) bývalá vláda 17. mája 2006. Súčasná vláda však považovala za potrebné prehodnotiť obsah, resp. priority a rozdelenie zdrojov v rámci NSRR v nadväznosti na svoje priority uvedené v programovom vyhlásení. Prepracovaný návrh NSRR sme predložili na rokovanie vlády a tá ho 6. decembra 2006 schválila uznesením vlády číslo 1005 zo 6. decembra 2007. Následne 21. decembra bol tento návrh oficiálne zaslaný EK. Týmto krokom sme sa pripojili k niekoľkým ďalším krajinám EÚ, ktoré tento dokument oficiálne predložili ešte v minulom roku (Rakúsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Maďarsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo a Malta). Dňa 27. februára 2007 sa k predloženému návrhu NSRR v Bratislave začalo oficiálne rokovanie s EÚ, na ktorom EK požiadala prepracovať dokument podľa vznesených pripomienok, uvedených v jej pozičnom dokumente. Následne sa 8. a 9. marca 2007 z iniciatívy EK uskutočnilo v Bruseli pracovné stretnutie zástupcov Ministerstva vý- eurokompas 04
stavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) so zástupcami EK, ktorého cieľom bolo podrobne prediskutovať dopracovanie dokumentu, aby mohol byť v čo najkratšom čase opätovne predložený EK. Pre slovenskú stranu, konkrétne pre MVRR SR, z oficiálnych rokovaní 27. februára a z pracovného stretnutia 9. marca vzišla potreba spracovať osobitný materiál pre vládu SR s návrhmi na také úpravy v NSRR 2007 2013, ktorých charakter si vyžadoval jej súhlas. Tento materiál bol ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR predložený na rokovanie vlády 2. mája 2007 a tá ho v ten istý deň schválila uznesením číslo 407. Uvedené zmeny sme následne zapracovali do textu NSRR a operačných programov. Začiatkom júna 2007 sme EK neoficiálne zaslali NSRR, prepracovaný podľa jej pripomienok. Dňa 15. júna 2007 dostalo MVRR SR neoficiálnu reakciu EK k tejto verzii dokumentu a následne iniciovalo a organizovalo ďalšie pracovné stretnutia riadiacich Foto Audiovizuálna knižnica EK 2007 orgánov so zástupcami EK. Cieľom týchto diskusií a intenzívnej komunikácie s EK bolo zabezpečiť taký obsah NSRR, ktorý by EK predbežne neoficiálne odsúhlasila. Takto prepracovaný NSRR sme opätovne oficiálne predložili EK 29. júna 2007. Dňa 7. augusta 2007 na tlačovej konferencii v Bratislave minister výstavby a regionálneho rozvoja spolu s riaditeľom riaditeľstva regionálnej politiky EK Josém Palmom Andrésom podpísaním memoranda deklarovali, že schválenie strategického dokumentu sa očakáva v najbližších dňoch, najneskôr do 17. augusta 2007. Práve v piatok 17. augusta 2007 minister výstavby a regionálneho rozvoja SR oznámil celej slovenskej verejnosti radostnú správu Európska komisia oficiálne prijala Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 2013. Schválením rámca sa pre Slovensko otvorila cesta k implementácii viac ako 11 miliárd eur, ktoré primárne poslúžia na zabezpečovanie znižovania regionálnych rozdielov. Týmto významným dňom sa odštartovala etapa ďalších aktivít, ktorými sa Slovensko bude malými krôčikmi k spomínaným miliardám približovať. V súčasnosti prebieha schvaľovanie jednotlivých operačných programov EK. Tie boli jednotlivými riadiacimi orgánmi EK predkladané obdobne ako NSRR. Všetky operačné programy Slovenska boli EK oficiálne predložené v súlade s termínom stanoveným vo všeobecnom nariadení. Dňa 7. augusta 2007 José Palma Andrés počas svojej pracovnej návštevy v Bratislave informoval ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR a širokú verejnosť, že v prípade štyroch operačných programov (OP Informatizácia spoločnosti, OP Doprava, Regionálny operačný program a OP Technická pomoc) sa podarilo dosiahnuť dohodu vo všetkých kľúčových otázkach. Schválenie týchto operačných programov sa očakávalo v priebehu septembra. Pokiaľ ide o ostatné operačné programy, pri nich sa predpokladá, že po zodpovedaní otvorených otázok a ich prepracovaní budú schválené v najbližších mesiacoch. Následne príslušný riadiaci orgán bude môcť vypracovať harmonogram výzev a zároveň pripravovať ďalšie dokumenty súvisiace so začatím čerpania prostriedkov z fondov EÚ, ako programového manuálu, príručky pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, schém štátnej pomoci a iných. Okrem toho musí riadiaci orgán zriadiť monitorovací výbor a zvolať jeho zasadnutie, na ktorom budú okrem relevantných dokumentov schválené aj hodnotiace a výberové kritériá výberu projektov v rámci plánovaných výzev. Vyhlásenie výzev bude závisieť od špecifickosti opatrení a pripravenosti riadiacich orgánov, resp. sprostredkovateľských orgánov pod riadiacimi orgánmi. Predpokladá sa však, že prvé výzvy na predkladanie projektov by mali byť zverejnené už v tomto roku. Keď uvážime, že na realizáciu projektov v rámci operačných programov definovaných v NSRR len z fondov EÚ bude v sedemročnom období 2007 až 2013 vyčlenených pre Slovensko približne 11,36 mld. eur, je zrejmé, že hovoríme o vysokých sumách, ktoré budú slúžiť v prospech regiónov a ich obyvateľov. Pre všetkých aktérov zapojených do ich implementácie, ku ktorým sa radí aj osem samosprávnych krajov, to bude určite veľká príležitosť, ale na druhej strane aj zodpovednosť. Preto verím, že všetci vynaložíme dostatočné úsilie na prípravu každého zo spomínaných krôčikov, čo nejde inak ako vzájomnou komunikáciou a spoluprácou. Len takýto prístup nás môže priviesť k efektívnemu čerpaniu a využívaniu finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva v prospech nás všetkých a tiež v prospech generácií po nás. 05 eurokompas
www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.ns Magda Vaculčiaková www.nsrr.sk Nový portál k novému programovému obdobiu So začiatkom roku 2007 vstúpilo Slovensko do nového programového obdobia čerpania prostriedkov z eurofondov. Po prvýkrát budeme využívať prostriedky z Európskej únie počas celého sedemročného programového obdobia (2007 2013). V tejto súvislosti bol ako hlavný dokument slovenskou vládou vypracovaný a následne v auguste t. r. Európskou komisiou schválený Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 2013 (NSRR), od ktorého sa budú odvíjať alokácie prostriedkov na konkrétne operačné programy (OP). Po schválení jednotlivých OP tak Slovensko bude môcť plnou mierou začať čerpať takmer 400 miliárd Sk. S novým programovým obdobím prirodzene súvisí tvorba, schvaľovanie a realizácia nových dokumentov, zverejňovanie aktuálnych výzev, ako aj odštartovanie nových projektov, ktoré sú odpoveďou na hlad po informáciách zo strany zainteresovanej verejnosti. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR), ktoré je v tomto programovom období Centrálnym koordinačným orgánom (CKO) pre čerpanie fondov Európskej únie, pripravuje pre záujemcov o získanie prostriedkov z EÚ a zo štátneho rozpočtu SR webový portál so všetkými dôležitými informáciami: www.nsrr.sk. Portálu hneď na prvý pohľad graficky dominuje logo NSRR. V hornej časti sa nachádza aj zástava Európskej únie ako odkaz na jej portál. Hlavná navigačná lišta ponúka prístup k sekciám: Aktuálne výzvy, Operačné programy, Aktuality, Archív a Kontakt. Ďalšie možnosti na výber sú na portáli vpravo: Dôležité kontakty, Dokumenty, Zoznamy, Čerpanie, Organizujeme..., Fotogaléria a Slovník pojmov. Tým, ktorým sa ponuka na hlavnej navigačnej lište bude zdať priveľmi všeobecná, portál umožní vyhľadať si konkrétny pojem alebo údaj pomocou funkcie Vyhľadávanie. Dôležité informácie do osobnej schránky Dizajn nového portálu je podstatne príjemnejší a prehľadnejší, usporiadanie jednotlivých funkcií a odkazov prirodzene logické, pričom najdôležitejšie informácie a odkazy sa zobrazia hneď na úvodnej stránke a nie je potrebné ich na portáli vyhľadávať. Používateľ sa bude ľahko orientovať tak v navigačných lištách, ako aj v konkrétnych informáciách. Portál poskytuje informácie od tých najzákladnejších, čiže od dokumentu NSRR až po konkrétne výzvy, kontakty a zoznamy. V porovnaní so súčasným portálom je nový www.nsrr.sk interaktívnejší. Záujemcovia o prostriedky z fondov EÚ sa napríklad budú môcť prihlásiť na zasielanie aktualít elektronickou poštou. Bez akejkoľvek námahy sa tak dostanú rýchlo a jednoducho k podstatným informáciám, ktoré im umožnia byť informovanými o všetkých novinkách zverejnených na portáli, a tak sa priebežne orientovať v aktuálnom dianí. eurokompas 06
rr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk Prioritou MVRR SR je nielen ponúknuť aktuálne informácie, ale aj ozrejmiť problematiku eurofondov všetkým, ktorí by o nej chceli viac vedieť. Nový webový portál ministerstva poskytne okrem vysvetlenia jednotlivých OP aj možnosti alokácie financií a samozrejme, zverejní objem financií, ktoré budú vyčlenené pre jednotlivé ciele a konkrétne OP. NSRR tvorí jedenásť operačných programov: Regionálny operačný program, OP Životné prostredie, OP Konkurencieschopnosť a rast, OP Výskum a vývoj, OP Zdravotníctvo, OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia, OP Bratislavský kraj, OP Vzdelávanie, OP Doprava, OP Informatizácia spoločnosti a OP Technická pomoc. Nový informačný portál www.nsrr.sk ponúkne používateľom všetky OP už na úvodnej stránke a v rámci hlavnej lišty, keďže ide o základné definovanie cieľov, na ktoré sa na Slovensku môžu v súčasnom programovom období v súlade so zásadami Európskeho spoločenstva použiť finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Základné dokumenty Pre tých, ktorí nesledovali celý proces príprav a schvaľovania strategického dokumentu, je dostupná aj história spolu s charakteristikou dvoch hlavných cieľov, na ktoré sa budú koncentrovať príspevky z fondov a ktoré v súlade s nariadeniami obsahuje NSRR, a to Cieľ Konvergencia a Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Portál poskytuje kompletné znenie NSRR SR v slovenskom aj v anglickom jazyku a zároveň ostatné základné dokumenty, t. j. nariadenia Európskej komisie, ako aj ďalšie dokumenty približujúce čerpanie eurofondov v programovom období 2007 2013. Centrálny koordinačný orgán na portáli sprístupní tiež publikácie, ktoré vydá v súvislosti s NSRR. 07 eurokompas
www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.ns Spoľahlivosť a interaktivita sú dôležité Jednotlivé OP majú svoje riadiace orgány alebo sprostredkovateľské orgány pod riadiacimi orgánmi. Aj tie zabezpečujú vzdelávanie predovšetkým pre predkladateľov projektov. A tzv. pravé ruky MVRR SR v regiónoch regionálne rozvojové agentúry (RRA) sa často podieľajú na samotnej realizácii projektov. Stránka nového portálu ponúkne záujemcom o danú problematiku komplexný zoznam kontaktov na zamestnancov CKO, ako aj všetkých ostatných riadiacich orgánov a RRA. Výhodou portálu je okrem iného spoľahlivosť a vierohodnosť ponúkaných informácií. Interaktivita nového webového portálu spočíva aj v tom, že priamo zo stránky je možné prostredníctvom elektronickej pošty osloviť MVRR SR s konkrétnymi požiadavkami či otázkami, pričom na stránke je aktívna aj rubrika najčastejšie kladených otázok pre tých, ktorí si potrebujú veci overiť či ozrejmiť. Portál ponúkne aj prehľad aktivít V oblasti čerpania fondov EÚ je nevyhnutné jednostaj si dopĺňať vedomosti, keďže Slovensko ako jeden z nových členov únie nemá až také dlhoročné skúsenosti s projektmi. Získavame ich a zdokonaľujeme sa v celom procese žiadania o nenávratný finančný prostriedok. MVRR SR ako CKO pre programové obdobie 2007 2013 preto bude organizovať konferencie, semináre, kurzy, workshopy, ale aj podujatia iného charakteru. Pozvánky na tieto akcie, organizačné pokyny, program jednotlivých aktivít to všetko bude dostupné v zrozumiteľnej a najmä aktuálnej podobe v prvom rade na www.nsrr.sk. Základ informovanosti v súvislosti so štrukturálnymi fondmi tvorí aj aktuálny stav čerpania z fondov. Tabuľky, ktoré o ňom informujú, budú v porovnaní s portálom predchádzajúceho programovacieho obdobia 2004 2006 prehľadnejšie. Najvyhľadávanejšie podstránky Návštevníci tohto webového portálu majú možnosť v rámci hlavného menu nielen sledovať najnovšie správy, výzvy a akcie, organizované v súvislosti s problematikou štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ale aj nahliadnuť do ich archívu. V prvom rade však MVRR SR kladie dôraz na aktuálnosť dostupných správ, a hlavné menu preto okrem všeobecných aktualít ponúka predovšet- eurokompas 08
rr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk www.nsrr.sk kým najnovšie výzvy, na ktoré môžu záujemcovia o čerpanie prostriedkov z eurofondov reagovať. Výzvy obsahujú kompletné podmienky na schválenie projektu a ak ich žiadateľ o nenávratný finančný príspevok splní, ocitne sa na zozname prijímateľov, taktiež zverejnenom na www.nsrr.sk, čo je v súlade s požiadavkou Európskej komisie. Po schválení všetkých OP už nič nebráni tomu, aby Slovensko začalo naplno čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov. Nový webový portál MVRR SR www.nsrr.sk bude pritom. Sprostredkúva informácie všetkým záujemcom a keďže ponúka zoznam kontaktov, poskytuje možnosť klásť otázky kompetentným osobám, objasňuje aj laikom problematiku eurofondov, zverejní najnovšie výzvy. Samozrejmosťou je odkaz na portál Európskej únie s aktualitami v rámci celého Európskeho spoločenstva. 09 eurokompas
Alexander Mušinka V minulom čísle Eurokompasu sme predstavili skupinu regionálnych rozvojových agentúr najmä zo západného Slovenska. Pri prezentovaní regionálnych rozvojových agentúr pokračujeme a tentoraz zavítame na východné Slovensko, konkrétne do troch východoslovenských miest Humenné, Svidník a Spišská Nová Ves. Na východe nezaspali marginalizované regióny potrebujú regionálne rozvojové agentúry viac ako ktokoľvek iný Pri prvom pohľade na tieto agentúry zistíme, že v zásade ide o identické inštitúcie, ktoré sú súčasťou integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr (RRA), vytvorenej Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Ľudová múdrosť, ktorá vraví, že prvý pohľad klame, platí aj v tomto prípade. Pri detailnom pohľade na jednotlivé RRA zistíme, že aj napriek mnohým podobnostiam každá je svojím spôsobom unikátna a jedinečná. Predsa však regionálne rozvojové agentúry v Humennom, Svidníku a Spišskej Novej Vsi okrem podobných aktivít a činností spája niečo navyše. Všetky tri patria k jedným z najstarších RRA nielen v regióne, ale na Slovensku vôbec. Už na začiatku vzniku integrovanej siete bola definovaná potreba založiť ich práve v tých lokalitách, keďže išlo o prioritné regióny v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 923/1999 prijatého k Integrovanému plánu regionálneho a sociálneho rozvoja SR. V ňom sa vymedzili prioritne podporované regióny, čo vyplývalo z veľmi rozdielnej sociálno-ekonomickej úrovne územných celkov. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 738/2000 k návrhu na vytvorenie integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr boli do tejto siete začlenené. Na ich vzniku sa nemalou mierou podieľalo aj to, že vo všetkých prípadoch ide o regióny, ktoré sú mnohonásobne marginalizované. Ide o regióny označované ako: teritoriálne na okraji a regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, kde je veľmi málo rozvinuté podnikateľské prostredie, infraštruktúra a pod. (napríklad región Svidníka je jediným regiónom na Slovensku, ktorý vôbec nemá rozvinutú železničnú sieť). Ich marginalizovaná pozícia je okrem toho ukotvená i v historickej tradícii. Aj v minulosti išlo o veľmi chudobné regióny, výrazne agrárne orientované, so značne obmedzenými lokálnymi zdrojmi. Boli to regióny výraznou mierou zasiahnuté pracovnou migráciou alebo vysťahovalectvom. Len na okraj spomeňme odchod za prácou na Dolnú zem, vysťahovalectvo do Ameriky, či drotárstvo v dávnejšej minulosti. V súčasnosti je to ešte vždy aktívne Drevený kostolík v Novej Sedlici Foto Mikuláš Mušinka cestovanie na týždenné alebo dlhšie turnusy za prácou do Česka, či inam do zahraničia. Neprekvapí preto, že práve v tomto regióne bola potreba vzniku regionálnych rozvojových agentúr dlhodobo latentne prítomná a že bolo iba otázkou času, kedy sa tu podobné inštitúcie vytvoria a etablujú sa. Súčasné programové obdobie 2007 2013 je výzvou pre všetky RRA v rámci integrovanej siete, aby pomohli úspešne získavať finančné zdroje z eurofondov, čím prispejú k oživeniu a zvýšeniu životnej úrovne regiónov, v ktorých pôsobia. eurokompas 10
Spišský hrad najrozsiahlejší hrad v strednej Európe patrí k turistickým symbolom na východnom Slovensku. Foto Alexander Mušinka Regionálna rozvojová agentúra Humenné Služobne najstaršou agentúrou je Regionálna rozvojová agentúra Humenné, ktorá vznikla 1. októbra 1994 na základe iniciatívy právnických osôb z regiónu, akými boli mesto Humenné, firmy Chemes, a. s., a Sukmont Snina, a. s., obce Papín, Kamenica nad Cirochou a ďalšie. Od roku 1999 túto RRA vedie Ing. Peter Pichoňský, ktorý o jej poslaní hovorí: Za tie roky práce v tejto problematike môžem povedať, že najdôležitejšie pre agentúru je, aby bola akceptovaná v regióne, aby o nej vedeli všade, kde je to len možné. Potom môžeme aj vykonávať tie činnosti, ktoré nám vyplývajú zo samotnej podstaty regionálnych rozvojových agentúr, ale aj z pozície člena integrovanej siete. Podobne ako inde je to hlavne konzultačná a poradenská činnosť pre obecné samosprávy, malých a stredných podnikateľov, pre štátne organizácie, ako aj organizácie tretieho sektora, pomoc pri príprave, vypracovaní a realizácii projektov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, resp. z odvetvových fondov a grantov jednotlivých nadácií a pod. Ďalej je to spracovanie rôznych štúdií, plánov, programov a iných dokumentov. Naša činnosť, dodáva ďalej, sa začala ešte v čase, keď sa o regionálnom rozvoji iba začínalo hovoriť a keď sme o podobných agentúrach počuli iba veľmi okrajovo ako o niečom, čo funguje niekde v zahraničí. Vedeli sme však, že podobné aktivity tento región potrebuje. Oproti iným, okolitým regiónom sme svojím spôsobom mali výhodu v tom, že tu boli relatívne silní hráči, ktorí sa aktívne zapojili do tohto procesu. Mám na mysli predovšetkým samosprávy a silné podniky. Naša agentúra prešla mnohými zmenami a transformáciami a v súčasnosti sme stabilizovanou a zabehanou agentúrou. Máme šesť zamestnancov a množstvo realizovaných, ale aj rozpracovaných projektov. Čas prináša zmeny Za ten čas, čo Ing. Pichoňský pracuje v tejto oblasti, sa môže na celú problematiku pozrieť z určitého časového odstupu a reálne posúdiť posun v charaktere práce agentúry. Po určitých nesmelých začiatkoch sa podľa neho činnosť agentúry výrazne rozbehla najmä od roku 2004, keď Slovensko mohlo v plnej miere začať čerpať zdroje z európskych fondov. Najväčší posun v kontexte získavania zdrojov z eurofondov vidí Ing. Pichoňský v schopnosti spracovať projekt. Ak v minulosti bolo napísanie projektu, čiže jeho spracovanie do požadovanej formy a štruktúry, jednou z najväčších prekážok pri získavaní zdrojov, v poslednom čase je badateľný výrazný posun. Na miestnej úrovni je v súčasnosti relatívne dosť ľudí, ktorí sú schopní kvalitne napísať, spracovať a pripraviť projekt tak, aby mu z hľadiska formálnej stránky nič nechýbalo a aby spĺňal všetky náležitosti. Čo však ešte vždy chýba, je nedostatok ľudí schopných aj následne celý projekt realizovať. Nemyslím pritom na jeho manažovanie priamo v teréne, čo je v mnohých prípadoch to najjednoduchšie, ale na manažovanie projektu po administratívnej stránke. Znamená to napísať správne a načas všetky správy, žiadosti o platby, finančné vyúčtovania a pod. Na lokálnej úrovni bude takýchto ľudí, podľa môjho názoru, stále nedostatok. A tu vidím v najbližšom čase jednu z hlavných možností ďalšieho uplatnenia RRA, dodáva Ing. Pichoňský. Projekty a aktivity Podobne ako iné agentúry aj RRA Humenné sa podieľa v podstate na troch druhoch projektov. V prvom rade sú to ich vlastné... najdôležitejšie pre agentúru je, aby bola akceptovaná v regióne, aby o nej vedeli všade, kde je to len možné. Potom môžeme aj vykonávať tie činnosti, ktoré nám vyplývajú zo samotnej podstaty regionálnych rozvojových agentúr, ale aj z pozície člena integrovanej siete... Riaditeľ RRA Humenné Ing. Peter Pichoňský Foto Alexander Mušinka projekty, t. j. také, ktoré RRA sama vypracuje a realizuje. Druhou kategóriou sú projekty, na ktorých sa RRA podieľa ako partner, a poslednou skupinou sú projekty, ktoré vypracúva pre iných žiadateľov. Z poslednej kategórie významnú časť aktivít v minulosti tvorili projekty zamerané na základnú infraštruktúru a na životné prostredie. Projektov z tejto kategórie RRA Humenné 11 eurokompas
Mária Babjaková administruje projekt pre študentov stredných škôl Učíme sa podnikať. Foto Alexander Mušinka napísala celý rad a mnohé z nich sa už aj realizovali. Zo všetkých iba náhodne spomeniem projekty na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie pre obce Dedačov alebo Hažín nad Cirochou v rámci SOP Základná infraštruktúra, opatrenie 3.4: Renovácia a rozvoj obcí alebo projekt z toho istého sektorového operačného programu zameraný na stavebné úpravy miestnych komunikácií v obci Kochanovce či reguláciu potoka Ptava v obci Ptičie. V rámci Environmentálneho fondu Ministerstva životného prostredia SR sme napríklad napísali niekoľko projektov na výstavbu kanalizácie a na čistiarne odpadových vôd pre obce Jasenov, Brestov, Jabloň a ďalšie, dodáva Ing. Pichoňský. Výpočet všetkých projektov, ktoré prešli rukami pracovníkom RRA Humenné, by presiahol možnosti tohto článku, ale aj napriek tomu sú niektoré z nich aj pre samotných zamestnancov niečím výnimočné. Asi najviac v poslednom čase rezonuje v agentúre projekt, ktorý je v súčasnosti v záverečnej fáze. Ide o vlastný projekt RRA Humenné pod názvom Učíme sa podnikať, ktorý bol podporený Európskym sociálnym fondom sumou 3,426 mil. korún. Ako uviedla administratívna pracovníčka celého projektu Mária Babjaková: Jeho hlavnou myšlienkou je učiť študentov stredných škôl v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce a dať im možnosť vyskúšať si podnikanie simulovaným spôsobom formou riadenia cvičných firiem. Do projektu bolo zapojených... práve aktivity zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a vytvorenie nových pracovných príležitostí sú jednou z najväčších výzev aj do budúcnosti. celkovo osem škôl z celého regiónu, v ktorých sa v prvom rade vyškolili odborní lektori, a tí následne ďalej vzdelávali žiakov zapojených do projektu. V rámci vzdelávacích aktivít žiaci získali všetky potrebné teoretické, ale aj praktické informácie o podnikaní, ktoré následne využili pri kreovaní a správe vlastných firiem. Na konci projektu boli firmy vyhodnotené a jedným z najväčších prekvapení bolo, že takmer všetky firmy na konci vykázali zisk. Vychádzajúc z faktu, že región, v ktorom agentúra pôsobí, patrí nielen teritoriálne, ale aj ekonomicky k jedným z najviac marginalizovaných na Slovensku, práve aktivity zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a vytvorenie nových pracovných príležitostí sú podľa riaditeľa RRA Humenné jednou z najväčších výzev aj do budúcnosti. Okrem samotných projektov RRA Humenné vypracúva aj celý rad marketingových štúdií (Marketingový plán projektu Doplnkové služby hotela Chemes Zemplínska Šírava alebo Marketingový plán projektu Doplnkové služby hotela Karpatia), plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre obce v regióne (z posledných spomenieme napríklad Baškovce, Hrubov, Černina, Gruzovce, Ruská Kajňa a mnoho iných), podnikateľské plány a projekty na samozamestnávanie, či projekty v rámci Programu obnovy dediny (napríklad Rekonštrukcia autobusových zastávok v obci Hankovce či Realizácia úprav verejnej zelene na Oddychový park v obci Slovenské Krivé). Špeciálnou úlohou, ktorou bola poverená Regionálna rozvojová agentúra Humenné v rámci integrovanej siete RRA, je byť regionálnym informačným centrom pre Centrálny koordinačný orgán pre operačné programy v Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky 2007 2013. eurokompas 12
RRA Humenné pomohla obci Ptičie vypracovať projekt na reguláciu potoka Ptava. Foto Alexander Mušinka Regionálna rozvojová agentúra Svidník RRA Svidník vznikla v súvislosti s potrebou riešenia problémov v sociálno-ekonomickej oblasti tohto regiónu na základe uznesenia vlády SR č. 691 z 19. septembra 1995 ako záujmové združenie právnických osôb. Svoju činnosť začala Riaditeľ RRA Svidník Ing. Miron Mikita Foto Alexander Mušinka 18. novembra 1996. Je členom Slovenskej asociácie regionálnych rozvojových agentúr a je zaradená do integrovanej siete RRA. Od začiatku na jej čele stojí Ing. Miron Mikita, ktorý je tak služobne najstarším riaditeľom RRA na Slovensku. O činnosti RRA dokáže Ing. Mikita rozprávať zanietene celé hodiny. Už v roku 1998 sme boli jedným zo štyroch miestnych sekretariátov programu Phare Credo pre slovenskoukrajinskú spoluprácu. Dodnes sa aktívne podieľame na slovensko-poľskej spolupráci a od roku 2005 vykonávame činnosť infobodu programu Interreg III A Poľsko Slovensko pre územie Prešovského samosprávneho kraja. V rámci tejto aktivity poskytujeme odborné konzultácie a poradenstvo, kontrolu doručených žiadostí o platbu a ostatné súvisiace aktivity. Medzi naše hlavné činnosti patrí plnenie úloh Regionálneho informačného cen- tra pre Centrálny koordinačný orgán (MVRR SR) pre operačné programy v NSRR SR na roky 2007 2013, zabezpečenie a aktualizácia jednotného zásobníka projektov z územia pôsobnosti agentúry, vypracovanie a aktualizácia analýzy potenciálu regiónu na území pôsobnosti agentúry, poskytovanie informácií, hľadanie vhodných projektových partnerov a zabezpečenie projektového rozvoja v rámci programov cez-hraničnej spolupráce. Ďalšími našimi aktivitami je aj tvorba a spracovanie projektových a podnikateľských zámerov pre žiadateľov, vypracovanie a realizácia vlastných projektov, organizovanie odborných seminárov a rekvalifikačných kurzov. Spolupracujeme s domácimi aj zahraničnými inštitúciami podieľajúcimi sa na tvorbe a rozvoji regionálnej politiky. Ako partner sme vystupovali vo viacerých, či už národných, medzinárodných alebo v euroregionálnych projektoch. Počet projektov, ktoré nám za tie roky prešli cez ruky, by sa dal počítať na stovky. Len podnikateľských zámerov sme do konca minulého roku vypracovali takmer dvesto a ostatných projektov bolo len o niekoľko desiatok menej, dodáva. Perspektívy regiónu Aj keď poslaním a cieľom agentúry, ako je uvedené na jej internetovej stránke, je pri-spieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju regiónu podporou malého a stredného podnikania, zhodnocovaním majetku samospráv a poskytovaním služieb organizáciám a občanom, prioritnú pozíciu daného regiónu vidí Ing. Mikita v rozvoji turistického ruchu v regióne. Prítomnosť Poľska na severe a Ukrajiny na východe na jednej strane a teritoriálna a ekonomická marginalizácia na druhej strane dávajú výrazné predispozície práve na takéto aktivity. V tomto smere sa preto vyvíjala aj činnosť RRA Svidník v minulosti. Významnú časť aktivít tvorili projekty na propagáciu regiónu, ako aj projekty zamerané na publikačnú činnosť. RRA Svidník je v tomto programovom období aj regionálnym informačným centrom pre CKO. Foto Alexander Mušinka 13 eurokompas
Takmer 40 miliónov obyvateľov Poľska a takmer 50 miliónov obyvateľov Ukrajiny je viac ako iba slušným potenciálom. Je nám jasné, že v tomto kontexte nemôžeme konkurovať napríklad Vysokým Tatrám, ale aj napriek tomu v našom regióne je dostatok zaujímavostí pre potenciálnych návštevníkov. Takmer panenská príroda, agroturistické možnosti, vojenská história predstavená aj priamo na miestach bojov, ktoré sa odohrávali počas prvej a druhej svetovej vojny, či drevené kostolíky to je len časť z toho, čo môžeme turistom ponúknuť. Turista však v prvom rade musí o tomto regióne vedieť a hlavne tu musí mať vybudovanú vyhovujúcu infraštruktúru. A tu je zatiaľ asi najväčší kameň úrazu. V tomto smere ešte máme čo doháňať. A pritom sa nám stačí pozrieť k susedom, ako to robia napríklad Poliaci. Drevené kostolíky sú veľkým turistickým potenciálom východného Slovenska. Na záberoch Floriana Zapletala z 20. rokov minulého storočia ich vidíme v pôvodnom stave. Foto Mikuláš Mušinka Vlastné realizované projekty RRA Svidník v minulosti úspešne realizovala vlastné projekty, ako napríklad Propagácia regiónu Horný Šariš (Grantová schéma CR), Propagácia turistického ruchu v regióne Horný Šariš (Phare CBC 2000), Vytvorenie komplexného marketingového produktu v oblasti cestovného ruchu (Phare CBC SR/PL fond malých projektov 2001) a iné, ktorých cieľom bola prezentácia regiónu prostredníctvom vydaných publikácií, realizovaných konferencií, študijných ciest a účastí na turistických trhoch a výstavách. Je potrebné spomenúť aj projekt Vojenské cintoríny z I. svetovej vojny ich história, stav, možnosti rekonštrukcie a perspektíva využitia v CR, v slovenčine; Kuchyňa Karpatského Euroregiónu v slovenčine, angličtine, poľštine, maďarčine, rumunčine a ukrajinčine; publikácia Kultúrne pamiatky Horného Šariša v slovenčine, angličtine a poľštine; videokazeta Drevené cerkvy spod Dukly v slovenčine a rovnomenné CD v slovenčine a angličtine; Turistický informátor Horného Šariša v slovenčine, angličtine a poľštine; brožúra Za krásami drevených chrámov Horného Šariša v slovenčine, angličtine a poľštine; brožúra Dreve- Počet projektov, ktoré nám za tie roky prešli cez ruky, by sa dal počítať na stovky. Len podnikateľských zámerov sme do konca minulého roka vypracovali takmer dvesto a ostatných projektov bolo len o pár desiatok menej. ktorý podporila Karpatská nadácia. V spolupráci s partnermi zmapovali súčasný neutešený stav vojenských cintorínov, ktorý prezentovali aj na odbornej konferencii. Agentúra má za sebou bohatú publikačnú a vydavateľskú činnosť: brožúra, turistická mapa a leporelo Drevené kostolíky v okolí Svidníka vyšli v slovenčine, angličtine a poľštine; Pohľad do histórie ľudu a lesov podduklianskeho regiónu né chrámy Horného Šariša v slovenčine, angličtine a poľštine, nemčine a francúzštine; publikácia Cestujeme Karpatami v slovenčine, angličtine, poľštine, ukrajinčine, maďarčine a ruštine; publikácia Cestovný ruch v slovensko-poľskom pohraničí Prešovský kraj v slovenčine a poľštine. V rámci nosných foriem CR v prihraničnej oblasti Prešovského kraja, Podkarpatského a časti Malopoľského vojvodstva v slovenčine a poľštine. V rámci špecifickej úlohy agentúra pre MVRR SR zostavila a vydala dve publikácie: Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr 2000 2005 a Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr 2006. Najdôležitejší bude finančný manažment projektov Podobne ako jeho kolega z RRA Humenné aj Ing. Mikita potvrdzuje fakt, že sa v poslednom období mení charakter žiadateľov, ktorí v zásade už sú schopní napísať dobrý projekt. Ukazuje sa, že zrejme finančný manažment bude v budúcnosti zohrávať najdôležitejšiu úlohu. Nie nadarmo sa hovorí, že peniaze sú až na prvom mieste. Pri žiadateľoch sa ešte vždy stretávame s predstavou, že napísať a získať projekt je to najťažšie. Pritom toto je v kontexte celého projektu to najjednoduchšie. Tí, čo už projekty získali a skúsili si na vlastnej koži implementovať ich, vedia, o čom to je. A to stále hovoríme iba o neveľkých projektoch, kde sa sumy pohybujú rádovo iba eurokompas 14
Žiadateľom stále hovorím, že pokiaľ projekt nepreverí finančná kontrola, nemôžu sa spoliehať, že je ukončený. v státisícoch, či najviac v miliónoch. Ak sa v budúcnosti budú projekty pohybovať rádovo v desiatkach miliónov, dôraz na ich správnu implementáciu bude ešte väčší. Pri takých čiastkach, ak sa projekt zle implementuje a ak následná kontrola zistí nedo-statky, vrátenie celej dotácie môže potom znamenať ekonomickú skazu pre žiadateľa. Žiadateľom stále hovorím, že pokiaľ projekt nepreverí finančná kontrola, nemôžu sa spoliehať, že je ukončený. Na druhej strane je pravdou, že na úrovni správy jednotlivých fondov je ešte vždy čo zlepšovať. Mnohé výzvy sú zbytočne komplikované, často sa vyžadujú duplicitné podklady, výklady sú často nejasné a podobne. Aj v tomto smere mám osobnú skúsenosť, že od susedov sa dá mnohému naučiť. V Poľsku som mal možnosť oboznámiť sa s niektorými programami, ktoré tam už bežia, a u nás sa iba pripravujú, dodáva. Podujatia agentúry Spomenuté skutočnosti však nezostávajú iba v rovine rétorického uvažovania, ale premietajú sa aj do samotnej činnosti RRA Svidník. Asi najlepšie je to vidieť na ich aktivitách v oblasti poradenskej, školiacej a vzdelávacej činnosti, v ktorej rámci už realizovali veľa podujatí: Medzinárodné konferencie a semináre: Formy cezhraničnej spolupráce Poľska a Slovenska, Krosno (Poľsko), Ciele a úlohy programu Phare Credo, Krosno (Poľsko), Medzinárodná konferencia o formách prihraničnej spolupráce s Poľskou republikou, Svidník, Medzinárodné hospodárske fórum, Krosno (Poľsko), Dni Európskeho kultúrneho dedičstva, Rozvoj poľnohospodárstva v Podduklianskom regióne, Svidník, Kultúrne pamiatky minulosti šanca pre budúcnosť, Krosno (Poľsko), Rýchlostná komunikácia SEVER JUH a jej vplyv na rozvoj podduklianskeho regiónu, Svidník, Rozvoj cestovného ruchu v slovensko-poľskom pohraničí, Svidník. Domáce semináre: Daň z príjmov fyzických osôb, zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, Svidník, Možnosti a formy pomoci pre malých a stredných podnikateľov, Svidník, Možnosti získavania finančných prostriedkov pre rozvoj obcí a regiónov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja OP ZI, Svidník, Možnosti získavania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov školenie, Svidník. Rekvalifikačné kurzy: Manažment pre začínajúcich podnikateľov, základy obsluhy osobných počítačov, jednoduché a podvojné účtovníctvo, Základy podnikania efektívny manažér, základy práce s počítačom v prostredí Windows. Spišská regionálna rozvojová agentúra Spišská regionálna rozvojová agentúra (SRRA) sídli v Spišskej Novej Vsi. A ako prezentuje na svojej internetovej stránke, jej základným cieľom je aktivizovať ekonomický rozvoj v regióne inštitucionálnym spojením verejnej správy, súkromného sektora a tretieho sektora, koordináciou v podpore investovania realizáciou programov rozvoja prostredníctvom štátnych sektorových politík spolu s využitím prostriedkov zahraničnej pomoci za aktívnej účasti samotných regiónov. Tieto ciele napĺňa od svojho vzniku v roku 1996. Riaditeľka Ing. Darina Paveleková, ktorá vedie túto agentúru od roku 2000, nám k jej vzniku hovorí: Podobne ako všetky agentúry zaradené do Integrovanej siete RRA na Slovensku aj SRRA je záujmovým združením právnických osôb. Jedným z aktívnych propagátorov myšlienky regionálnej rozvojovej agentúry v tomto regióne bol bezpochyby Ing. Michal Laško, ktorý sa stal aj jej prvým riaditeľom. Aktivity agentúry Aj napriek tomu, že SRRA z administratívneho hľadiska patrí do Košického samosprávneho kraja, svojimi aktivitami niekedy zasahuje aj do okresov patriacich do Prešovského kraja. Súčasnú štruktúru práce agentúry v Spišskej Novej Vsi prioritne koncipujú a zameriavajú na informačnú činnosť o Európskej únii, štrukturálnych fondoch, aktuálnych grantových schémach a iných otázkach relevantných k regionálnemu rozvoju; poradenskú činnosť pre podnikateľské subjekty, obce a mikroregióny, mimovládne organizácie a občanov; projektovú činnosť ako príprava projektov a žiadostí o granty z fondov EÚ či iných zahraničných a domácich fondov, príprava a vypracovanie projektových zámerov, vypracovanie podnikateľských plánov, partnerská participácia na riešeniach projektov; a propagačnú činnosť ako identifikácia a sprostredkovanie kontaktov doma i v zahraniční pre podnikateľský sektor, združenia a ostatných záujemcov, propagácia regiónu, ako aj individuálnych záujemcov na domácich i zahraničných výstavách a akciách. Podobne ako v prípade RRA Svidník významné miesto v činnosti Spišskej RRA tvoria aktivity zamerané na turistický ruch. Ako uvádza Ing. Darina Paveleková: Spiš má jednak z historického pohľadu, ale aj z hľadiska súčasných vývojových trendov jednoznačné predpoklady na rozvoj cestovného ruchu a turistická infraštruktúra je tu už na relatívne slušnej úrovni. To však neznamená, že potenciál územia je vyčerpaný. A nejde tu iba o neďaleké Vysoké Tatry. Aj samotný stredný Spiš, v ktorého rámci práve pôsobíme, má v tomto smere ešte vždy čo ponúknuť. Veď región stredného Spiša, ktorý ohraničujú pohoria Nízke Tatry, Levočské vrchy, Branisko, Slovenské rudohorie a Volovské vrchy, je známy tým, že práve tu sa nachádza známa Gotická cesta, Spišský hrad, mesto Levoča Riaditeľka Ing. Darina Paveleková ukazuje Štúdiu možnosti využitia informačných technológii v cestovnom ruchu v regióne Stredný Spiš. Foto Alexander Mušinka a mnoho iných prírodných, kultúrnych a historických pamätihodností. Neprekvapí preto, že naša agentúra sa zamerala na integrovaný prístup k riešeniu rozvoja cestovného ruchu v regióne. Jeden z troch stálych zamestnancov RRA manažér projektov Ing. Peter Malatinský riaditeľku dopĺňa: V rámci týchto aktivít boli našou RRA alebo v spolupráci s našimi partnermi vypracované rôzne štúdie, strategické materiály či manuály. Z mnohých uvediem napríklad štúdiu Rozvojová stratégia turistického potenciálu stredného Spiša, prefeasibility štúdie mikroregiónov Mlynky 15 eurokompas
(Sprava) Riaditeľka SRRA Ing. Darina Paveleková a manažér Ing. Peter Malatinský Foto Alexander Mušinka Spiš má jednak z historického pohľadu, ale aj z hľadiska súčasných vývojových trendov jednoznačné predpoklady na rozvoj cestovného ruchu a turistická infraštruktúra je už na relatívne slušnej úrovni. Spišská RRA sa podieľala aj na projekte Podnikateľského inkubátora v Spišskej Novej Vsi. Foto Alexander Mušinka a okolie, Spišské Podhradie a okolie, Smižany Spišské Tomášovce a okolie, Hnilčík a okolie, či tréningový program pre pracovníkov v cestovnom ruchu, alebo štúdiu možnosti využitia informačných technológií v cestovnom ruchu. Špecifikum regiónu špecifickosť agentúry Agentúra v rokoch 2004 a 2005 realizovala samostatný projekt Gotická cesta hlavný turistický produkt v regióne Spiš a Gemer, financovaný z grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu, v ktorom išlo o propagáciu cestovného ruchu v regióne Spiš a Gemer prostredníctvom internetovej stránky a účasť na troch medzinárodných výstavách cestovného ruchu, realizácia prospektov a máp a pod. Práve výrazná orientácia na vypracovanie odborných materiálov a strategických dokumentov je realizovať osemnásť mesiacov trvajúci medzinárodný projekt financovaný prostredníctvom iniciatívy Spoločenstva Interreg III C, zóna Juh Inovatívne stratégie pri ochrane kultúrneho dedičstva (PALAIS). Do tohto projektu, ktorého celkové náklady sú takmer 1,4 mil. eur, sú okrem Spišskej regionálnej rozvojovej agentúry zapojené aj regióny Lombardia (Taliansko) ako vedúci partner, Basilicata (Taliansko), Attica (Grécko) a prefektúra Pirea (Grécko). Cieľom tohto projektu je rozvoj vzájomnej a stabilnej spolupráce medzi partnermi, analýza európskych, národných a regionálnych právnych noriem vo vzťahu k ochrane a revitalizácii kultúrneho a architektonického dedičstva, definícia inovatívnej a strategickej metodológie aplikovateľnej na európskej úrovni na ochranu, revitalizáciu, údržbu a manažment kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade aj vytvorenie efektívnych komunikačných nástrojov medzi partnermi a ďalšími aktérmi z tohto sektora. Práve výrazná orientácia na vypracovanie odborných materiálov a strategických dokumentov je do určitej miery špecifickým rysom, ktorý túto regionálnu rozvojovú agentúru odlišuje od ostatných RRA. do určitej miery špecifickým rysom, ktorý túto regionálnu rozvojovú agentúru odlišuje od ostatných RRA. Dlhodobá skúsenosť s cestovným ruchom a množstvo významných historických pamiatok vytvorili priestor pre SRRA, aby od januára 2007 začala Projekty a aktivity V rámci projektu Leonardo aplikovali projekt STRATOS2 Rozšírenie možnosti využitia voľne šíriteľného softvéru a on-line kurz pre pätnástich záujemcov z radov malých a stredných podnikateľov o aplikácie tohto softvéru. eurokompas 16
Projekt Gotická cesta a jeho výsledky predstavujú aj na medzinárodných výstavách cestovného ruchu tentoraz v Poľsku na veľtrhu Leto 2005. Foto SRRA Frekventanti vzdelávacieho kurzu pre nezamestnaných, financovaného z Európskeho sociálneho fondu Foto SRRA V rámci integrovanej siete bola SRRA pridelená zriaďovateľom aj špecifická úloha, ktorou je zabezpečenie priebežnej aktualizácie spoločnej internetovej stránky Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr. Spišská regionálna rozvojová agentúra v minulosti realizovala aj celý rad projektov, zameraných na podnikateľský sektor, ľudské zdroje alebo menšiny. Medzi najvýznamnejšie bezpochyby patril projekt realizovaný BIC v Spišskej Novej Vsi ako hlavným projektovým partnerom, v ktorého rámci došlo k zriadeniu Podnikateľského inkubátora v Spišskej Novej Vsi. Z oblasti ľudských zdrojov významným projektom bol vzdelávací projekt taktiež realizovaný v spolupráci s BIC: Reintegrácia žien do pracovného procesu, v rámci ktorého išlo o posilnenie zamestnanosti žien vracajúcich sa na trh práce, a to formou analýzy profilu osobnosti a získania základných zručností z informačných a komunikačných technológií a z anglického jazyka. Pätnásť frekventantov z radov nezamestnaných sa zúčastnilo na každom z dvoch kurzov vzdelávacieho projektu Vzdelávací program pre uchádzačov o zamestnanie a podnikanie v cestovnom ruchu (ESF), ktorý sa v súčasnosti končí. Okrem toho bolo vypracovaných aj mnoho strategických dokumentov štúdií alebo manuálov: Podrobná stratégia ekonomického rozvoja Hnileckej doliny, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mesta Spišská Nová Ves, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Lieskovany, Podpora prípravy regionálnej ekonomickej rozvojovej stratégie okresu Spišská Nová Ves, štúdia možnosti zriadenia podnikateľského inkubátora v Prakovciach, či pre-feasibility štúdia zriadenia podnikateľského inkubátora v Gelnici a Michalovciach. Z projektov zameraných na menšiny môžeme spomenúť napríklad projekt Zlepšenie postavenia Rómov v okrese Spišská Nová Ves, ktorý bol zameraný na oblasť bývania, vzdelávania a malých ekonomických projektov pre rómske obyvateľstvo. Práve výrazná orientácia na vypracovanie odborných materiálov a strategických dokumentov je do určitej miery špecifickým rysom, ktorý túto regionálnu rozvojovú agentúru Daniela odlišuje Holáková od ostatných RRA. 17 eurokompas
Dušan Gábor Daniela Holáková Pohľad na elektrostatické odlučovače za parnými kotlami PK3, PK4 v košickej teplárni TEKO II Foto Archív Skanska Technológie a. s. Košice sú pripravené na nové výzvy Mesto Košice drží však aj iný, nie historický primát: je najúspešnejšie v čerpaní finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov v rámci celého Košického samosprávneho kraja. Ak si na stránke www.strukturalnefondy.sk pozrieme stav čerpania štrukturálnych fondov k 10. septembru 2007 (okrem projektov technickej asistencie, národných a nadregionálnych projektov), mesto Košice vyčerpalo na projekty v rámci programovacieho obdobia 2004 2006 spolu 339 408 099,86 Sk. Ak k samotnému mestu pridáme aj jeho okolie, dostaneme sumu vo výške 706 887 518,70 Sk. A pritom po finančnej stránke nemalo mesto v posledných rokoch na ružiach ustlaté. Najprv sa muselo finančne konsolidovať, čo najviac znížiť Košice majú prvenstvo v mnohých oblastiach. Sú mestom mladých; prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu; prvú októbrovú nedeľu tu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón Medzinárodný maratón mieru; Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe; historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku; bola tu založená najstaršia stredná škola v strednej Európe v roku 1872 stredná priemyselná škola strojnícka; nachádza sa tu rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu a napokon detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku. eurokompas 18
Primátor mesta Košice Ing. František Knapík Foto Archív primátora zadlženosť, aby sa naplno mohlo venovať rozvoju života svojich obyvateľov v mnohých oblastiach, ako to majú miestni radní v úmysle. Eurokompasu to vysvetlil primátor mesta Košíc Ing. František Knapík takto: Finančná situácia mesta je v súčasnosti stabilizovaná. Dlhová služba je nastavená tak, že nespôsobuje finančné ťažkosti. Po reštrukturalizácii dlhovej služby a po spojení úveru do jednej banky naozaj za veľmi prijateľných podmienok situácia ešte zlepšila. Mesto si plní svoje záväzky. Tým sa vytvára väčší priestor pre projekty, ktoré by mesto Košice v novom programovom období chcelo realizovať. Je niekoľko oblastí, v ktorých by sme radi videli projekty financované z mimorozpočtových zdrojov mesta. Košice pri svojich budúcich zámeroch rátajú aj s finančnou pomocou zo štrukturálnych fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V programovacom období 2004 2006 mesto nebolo najlepšie nastavené z hľadiska zapájania sa do týchto projektov, keďže prioritou bolo vtedy riešenie dlhovej služby. Do istej miery sa zapájalo do partnerstva v rôznych projektoch. Určite máme v pláne koordináciu čerpania nenávratného finančného príspevku s inými subjektmi, dodáva F. Knapík. Najväčší potenciál je, podľa mňa, v občanoch. Vidno to najmä pri práci na veľkom projekte, s ktorým sa uchádzame o titul Európske hlavné mesto kultúry. Množstvo ľudí sa priamo zapojilo a podporilo túto myšlienku. Prostriedky z fondov by sme chceli využiť najmä pri obnove mesta, pri riešení dopravnej situácie a v dlhodobom horizonte by sme radi videli vonkajšie rozpočtové zdroje pri realizácii zámerov, ktoré by znamenali vytvorenie podmienok na zvyšovanie počtu pracovných miest. Ďaleko na východ Mestá a obce na východe Slovenska sú mierne povedané ťažšie dostupné v porovnaní so západnejšie položenými slovenskými mestami či regiónmi. Každý, kto sa prepravuje cez celé Slovensko po motorových cestách, kde dopravné kolóny nie sú nijakou výnimkou, to pocíti. Zažili sme ich pri ceste ta aj naspäť a výdatne nám odkrojili z plánovaného času. V podnikaní i v turistickom ruchu predstavujú veľkú časovú aj finančnú záťaž, ktorá brzdí rozvoj východných regiónov Slovenska. Stačí jedna cesta na východ a späť, aby bolo jasné, že pre východné regióny je otázka lepšieho prepojenia so svetom, s kapitálom, podmienkou ďalšieho a najmä rýchlejšieho napredovania. Všetko zlé je však na niečo dobré. Podľa slov vedúcej oddelenia strategického rozvoja a financovania na košickom magistráte PhDr. Ingrid Orgonášovej sa teraz v meste etablujú investori, ktorí očakávajú od mesta viac intelektuálnu činnosť. Podľa F. Knapíka mesto bez ohľadu na horšie dopravné prepojenie systematicky podporuje rozvoj pracovných príležitostí a príchod investorov. Zázemie Technickej univerzity vytvára liaheň mladých inžinierov, ktorí sa uplatňujú v IT spoločnostiach. Ukazujú sa aj prvé reálne výsledky. Verím, že tento trend bude naďalej pokračovať. 19 eurokompas
Krása Dómu sv. Alžbety s kryptou Františka Rákócziho II. vyniká aj v daždivom počasí. Foto Dušan Gábor Mesto chce skvalitňovať oblasť služieb. Nedostatkové sú teraz kvalitné administratívne priestory. V relatívne blízkom čase očakávame istý posun aj v tejto oblasti, dodáva primátor. Mesto vyvíja bohatú činnosť aj v oblastiach, ktoré sú úzko spojené s kultúrnym, športovým či sociálnym životom mesta. Venuje sa napríklad športovaniu mládeže. V tomto školskom roku sa na školách začala Školská športová liga v štyroch disciplínach. Do ligy sa môžu zapojiť všetci žiaci základných škôl. Marginalizované skupiny sú v Košiciach podchytené a spolupracuje sa s nimi. Vytvárajú sa pre ne podmienky, ktoré im pomáhajú prekonať súčasné spoločenské zaradenie. Naším zámerom je najmä výstavba bytov pre mladé rodiny, aby sme ako-tak vyplnili útlm stavebnej činnosti, zhrnul v krátkosti plány v tejto oblasti F. Knapík. Košičania koordinujú hlavné zámery rozvoja mesta tiež s Košickým samosprávnym krajom. Ako konštatuje primátor: Košice sú sídlom samosprávneho kraja, takže je prirodzené, že naša spolupráca je nevyhnutná. Naše plány do budúcnosti sú spojené s rozvojom kraja, z ktorého sa ročne sťahujú do Košíc mladí ľudia, hľadajúci tu prácu a zázemie. Zakotvené to je aj v pripravovanej štruktúre Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice. Magistrát je pripravený Samostatné oddelenie strategického rozvoja a financovania sa na košickom magistráte formovalo v minulom roku a personálne bolo dobudované v septembri 2006. Ako vraví jeho vedúca I. Orgonášová: Hoci výška prostriedkov, ktorú Košice získali z eurofondov, nie je v našom rozpočte zanedbateľná, nemôžeme povedať, že sme spokojní. Mesto je predsa živý organizmus a je v našom záujme, ale aj našou povinnosťou rozvíjať ho tak, aby sa nám tu dobre žilo, aby naši mladí neodchádzali za prácou a vyššou životnou úrovňou inam. Chceme zachovať aj to, čo v meste máme a s čím sa môžeme turistom pochváliť. Zámery, ktoré máme, si okrem odbornosti a nadšenia vyžadujú aj konkrétne finančné prostriedky vo výške, ktoré mesto nedokáže pokryť z vlastných zdrojov. V tomto programovom období sa preto budeme usilovať využiť možnosti získať prostriedky vo vyššej miere ako doposiaľ. eurokompas 20
Uončené projekty mesta Košice v rokoch 2003 2007 Názov projektu Program Rozpočtové náklady spolu Príspevok mesta Rekonštrukcia budovy ZŠ Užhorodská Phare Ecosoc 111 809 eur 30 309 eur Rekonštrukcia budovy ZŠ Tomášikova Phare Ecosoc 107 466 eur 26 867 eur Rekonštrukcia budovy ZŠ Hroncova Phare Ecosoc 108 134 eur 27 034 eur Rekonštrukcia budovy ZŠ Gemerská Phare Ecosoc 108 134 eur 27 034 eur Podpora zamestnanosti žien vracajúcich sa na trh práce Phare 63 000 eur 0 Celomestský integrovaný informačný systém mesta Košice Phare 49 980 eur 2 499 eur Obnova dopravnej techniky SAPARD 5 031 000 Sk 0 Mobilný štiepací uzol EAGGF 2 369 000 Sk 0 Odvozná súprava MAN EAGGF 2 762 000 Sk 0 MAXIM 2007 EQUAL 8 646 000 Sk 0 Tabuľka 1Uk S týmto cieľom vytvorili v organizačnej štruktúre Mestského magistrátu Košice oddelenie strategického rozvoja a financovania, ktorého úlohou je okrem iného aj koordinácia prípravy, tvorby a realizácie projektov. Práve z iniciatívy tohto oddelenia sa už vytvára skupina odborníkov zo všetkých oblastí činnosti mesta, nevynímajúc mestské časti ani mestské podniky. Skupina bude zainteresovaná priamo na tvorbe a realizácii projektov. Vznik špecializovaného oddelenia je prirodzeným vyústením systematického prístupu k problematike projektov a čerpania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov. Mesto sa už od začiatku aktívne zapájalo do procesu čerpania predvstupových prostriedkov. Začínalo ešte s predvstupovými programami Phare, Phare Ecosoc, SAPARD alebo ISPA, dnes budujú na týchto základoch a pokračujú ďalej v rámci štrukturálnych fondov. Aj podľa vedúcej referátu strategického plánovania PhDr. Evy Dudovej sa mesto v minulom programovacom období úspešne zapojilo do čerpania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu SR aj napriek tomu, že oddelenie ešte nebolo vytvorené. Boli veľmi úspešní napríklad pri výzvach pre školy. V Košiciach je päťdesiat škôl a štyri získali finančné prostriedky na rekonštrukciu. Mnohé projekty však zostali v zásobníku projektov a vrátili nám ich, dodáva E. Dudová. Mesto sa orientovalo aj na projekty so sociálnym rozmerom a s dosahom na obyvateľstvo, a to úspešne. V súčasnosti podali dva projekty v rámci výzev ešte za minulé obdobie, ktoré sa posudzujú. V tabuľke 1 je zosumarizovaný prehľad dokončených projektov, ktoré realizovalo mesto Košice v rokoch 2003 až 2007 či už ako žiadateľ, alebo ako partner. V tabuľke 2 prinášame prehľad projektov, ktoré mesto Košice realizuje. Snažili sme sa rozbehnúť rozvojové procesy, reagovať na všetky výzvy, ktoré boli vyhlásené, napríklad aj v minulom roku. Žiaľ, v čase vzniku nášho oddelenia boli mnohé výzvy zastavené. V súčasnosti sme už dospeli k takému bodu, že sme sa rozhodli v záujme zlepšujúcej sa pripravenosti na čerpanie štrukturálnych fondov aktualizovať Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice. Prvé zasadnutie rady pre aktualizáciu plánu, ktorá sa skladá z mestských poslancov a zástupcov všetkých poslaneckých klubov v meste, sa konalo nedávno 8. októbra, sumarizuje súčasnú situáciu vedúca oddelenia strategického rozvoja a financovania I. Orgonášová. Mestský magistrát chce, aby aktualizovaný Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice zohľadňoval myšlienky obsiahnuté v pripravovanom zákone o podpore regionálneho rozvoja a chcú ho zosúladiť s územným plánom a s finančným plánom mesta. Zámer je dosiahnuť tak široký konsenzus, hoci si uvedomujú, že je to zložitá cesta. Prepracúvame sa trochu k inému poňatiu využívania finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu. Nie všetky výzvy sú adresované obciam, ale sú určené aj podnikateľskej sfére, školám, rôznym žiadateľom. Mesto sa preto snaží, aby sa dostala do ich pozornosti každá výzva. Veď nie vždy musí byť žiadateľom magistrát. Ide o to, aby mesto ako celok využívalo pomoc zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu, vysvetľuje I. Orgonášová. Sú pripravení pri realizácii svojich zámerov spolupracovať aj s inými inštitúciami, ktoré majú s procesom programovania a projektovania väčšie skúsenosti a vysokú úspešnosť pri schvaľovaní projektov. Na internetovej stránke mesta www.kosice.sk sú zverejnené schválené projektové zámery mesta Košice. Keďže na magistráte už mali k dispozícii návrh Národného strategického rámca SR na roky 2007 2013, svoje rozvojové zámery priraďovali k predpokladaným operačným programom, aby bolo jasné, v ktorých oblastiach sa chcú rozvíjať a v ktorých by na to mohli využiť štrukturálne fondy Európskej únie. Za dôležité považujú aktivity spojené s ekonomickým rastom mesta, riešenie dopravných a komunikačných systémov, revitalizáciu sídlisk a rekreačných zón, pomoc marginalizovaným skupinám. Ako vysvetľuje I. Orgonášová, pri zacieľovaní projektov a celkového rozvoja mesta sme si urobili mapu skupín občanov (napríklad podľa veku, národnostnej štruktúry, sociálnej štruktúry) s diferencovanými rozvojovými zámermi. Miestni radní v Košiciach si plne uvedomujú, že šance v novom programovom období 2007 2013 budú podstatne väčšie. Netrpezlivo čakajú na prvé výzvy, najmä na avizovanú revitalizáciu sídlisk. Košice sa delia na 22 mestských častí. Mesto má zámer postupovať v úzkej spolupráci s nimi pri podávaní projektov. Chceli by totiž, aby mesto tvorili kvalitné jednotlivé mestské časti. Keď sa budú rozvíjať ony, bude sa rozvíjať aj mesto ako celok. Toto moderné, multikultúrne žije v ňom 10 národnostných menšín a rýchlo sa rozvíjajúce mesto stojí pred veľkými výzvami. Košice neznamená vždy mesto Nie všetky projekty v Košiciach realizuje samostatne či v spolupráci s inými subjektmi výhradne magistrát. V meste dostali nenávratný finančný Tabuľka 2 Prehľad prebiehajúcich projektov mesta Košice Názov projektu Program Rozpočtové náklady spolu Príspevok z fondu Príspevok mesta Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných ESF 12 128 996 Sk 9 703 196,80 0 s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi Kooperácia zoologických záhrad na obidvoch Interreg III A 2 571 923 Sk 0 135 364 Sk stranách hranice a zvýšenie povedomia v oblasti ochrany prírody Košice kanalizácia a čistenie odpadových vôd ISPA 19 395 234 eur 9 697 617 eur 0 21 eurokompas
Riaditeľ SOU obchodného Mgr. Ján Miglec spolu s Agnesou Varsányiovou Foto Daniela Holáková Pohľad na dočasnú preložku trasy A na ceste I/50 v smere Košice Michalovce pred jej uvedením do užívania Foto Archív SSC IVSC Košice príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu SR na realizáciu projektu rozličné iné inštitúcie, združenia, firmy či jednotlivci. Križovatka Prešovská Sečovská Príkladom je stavba privádzača Košice, križovatka ulíc Prešovská Sečovská, III. etapa, ktorá je spolufinancovaná z fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, priorita 1: Dopravná infraštruktúra, opatrenie 1.2: Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry. Pôvodne sa plánovalo s výstavbou tejto najzaťaženejšej križovatky v Košiciach ako s jednou stavbou. Vzhľadom na náročné majetkovoprávne vysporiadanie a obmedzené finančné možnosti sa však rozdelila na tri etapy. V roku 1998 začali práce na prvej etape, v roku 2002 na druhej. Prvá etapa stála približne 670 mil. Sk, druhá etapa si vyžiadala takmer 850 mil. Sk. Tretia etapa prebieha od roku 2006 a jej ukončenie sa plánuje na jeseň 2008. Výstavbu realizuje združenie Doprastav Bratislava a Inžinierske stavby Košice a predpokladané náklady na ňu sú 530 mil. Sk. Rákócziho krypta Najväčšou gotickou katedrálou na Slovensku a dominantnou Košíc je Dóm sv. Alžbety, zasvätený svätej Alžbete Uhorskej. Pod východnou časťou severnej lode je krypta Františka Rákócziho II. a jeho druhov. Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty v rámci programu susedstva Maďarsko Slovenská republika Ukrajina, priorita 1: Cezhraničná sociálna a hospodárska spolupráca úspešne realizuje obnovu hrobky s príspevkom viac ako 6 mil. Sk. Šanca Tak jednoducho a pritom viac ako výstižne znie názov projektu, ktorý po schválení v roku 2005 začalo realizovať Stredné odborné učilište obchodné v Košiciach. Hlavným cieľom projektu bola snaha zvýšiť šance mladých ľudí v košickom regióne zamestnať sa, a to prostredníctvom zvýšenia si kvalifikácie vo vzdelávacích a rekvalifikačných kurzoch. Projekt, ktorý bol podporený z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci priority 3: Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce, opatrenia 3.2: Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov, bol podporený celkovou sumou vo výške 4 211 952 Sk. Nábor účastníkov do jednotlivých kurzov prebiehal v úzkej spolupráci s košickým úradom práce, pričom ich spolupráca pokračovala aj po skončení projektu. Celý projekt Šanca bol rozdelený do niekoľkých častí, a to podľa stupňa dosiahnutého vzdelania účastníkov kurzov. Prvou skupinou boli uchádzači s ukončeným základným vzdelaním bez kvalifikácie. Po absolvovaní kurzu mohli účastníci nadobudnúť certifikát v odbore kuchár pomocník a čašník pomoc- eurokompas 22
Betonáž spriahujúcej dosky na pravej polovici mostného objektu D 200-00, na trase A v smere Košice Michalovce Foto Archív SSC IVSC Košice ník v obsluhe. Ako poznamenala Agnesa Varsányiová, spočiatku mali veľký problém motivovať a udržať dochádzku frekventantov. Práca s touto skupinou si vyžadovala veľmi špecifický prístup. Mnohí účastníci kurzov nemali nijaké pracovné návyky. Spočiatku museli lektori riešiť aj také situácie, akými sú základné hygienické návyky či sebaobslužné činnosti práve v tejto skupine bolo niekoľko frekventantov rómskej národnosti. Jedným z veľkých motivačných faktorov bola prozaická pravidelná strava, ktorú popri výučbe a neskôr aj ako svoj pracovný výstup účastníci dostávali. Zároveň sa mohli sami ohodnotiť, ako vo výuke varenia napredujú. Druhú skupinu tvorili zamestnaní ľudia, ktorí nespĺňali kvalifikáciu s ukončeným stredoškolským vzdelaním. Išlo teda o rekvalifikáciu alebo dodatočnú kvalifikáciu s certifikátom v odbore kuchár čašník. Poslednú skupinu tvorili nezamestnaní absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí majú záujem pracovať v oblasti obchodu. Projekt, ktorý prebiehal od januára do novembra 2005, absolvovalo spolu 90 respondentov, pričom znie priam až neuveriteľne, že všetci účastníci do jedného absolvovali jednotlivé kurzy a získali certifikát. Projekt Šanca mal na začiatku jediný cieľ: ponúknuť šancu tým, ktorí nemajú možnosť zamestnať sa. Atraktívnosť jednotlivých kurzov aj vo vzťahu k rastúcemu cestovnému ruchu prispela k úspešnosti celého projektu. Na začiatku bola snaha pomôcť a na konci vysoké percento úspešne zamestnaných. V tabuľke nižšie sú uvedené údaje o absolventoch podľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vyberal nezamestnaných do kurzov. Samotný projekt však mal aj oveľa širší význam. V mnohých prebudil snahu po zmene Čašníci prezentujú prácu kolegov kuchárov Foto Archív SOU obchodného v Košiciach po zmene nielen zamestnať sa, ale po zmene životných hodnôt a cieľov. Ako príklad možno uviesť úsilie rómskej matky, ktorá absolvovala kurz v prvej skupine (kuchár pomocník, čašník pomocník v obsluhe). Po absolvovaní kurzu prišla za riaditeľom školy a zaujímala sa, či je možné, aby jej dcéra mohla nastúpiť na túto školu. Podľa slov riaditeľa Mgr. Jána Migleca nakoniec bolo dievča na školu prijaté. Kurzy Počet zamestnaných absolventov stav k 17. 2. 2005 stav k 5. 12. 2005 stav k 7. 3. 2007 Kuchár pomocník v obsluhe 0 % 20,0 % 26,6 % Čašník pomocník v obsluhe 0 % 33,3 % 46,6 % Kuchár čašník 0 % 26,6 % 46,6 % Obchodný zástupca 0 % 20,0 % 40,0 % Spolu 0 % 25,0 % 40,0 % 23 eurokompas
Pripravení do pracovného života Foto Archív SOU obchodného v Košiciach Kolektív pracovníkov Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže Foto Archív Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže Stredné odborné učilište obchodné v Košiciach sa rozhodne môže pýšiť projektom, ktorého stanovené ciele boli naplnené. Mnohé problémy, ktoré prináša každá realizácia projektu, prekonali vďaka entuziazmu, snahe naplniť očakávania a obrovskej podpore a akceptácii zo strany vedia školy. Všetko na jednom mieste Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach získal finančný príspevok v rámci výzvy Operačného programu Základná infraštruktúra, priorita 3: Lokálna infraštruktúra, opatrenie 3.1: Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry v regiónoch, podopatrenie 3.1.3: Budovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry. Výška nenávratného finančného príspevku bola v celkovej sume 6 593 085 Sk 85 % prostriedkov bolo z ERDF, 15 % zo štátneho rozpočtu SR a 5 % tvoril vklad detského klubu. Celý projekt mal názov Podporné služby a modernizácia sociálneho zariadenia ako dôležité nástroje inovácie sociálnych služieb a podpory integračného procesu pri sociálnej inklúzii vo východoslovenskom kraji. Pod týmto dlhým názvom sa skrýva projekt, ktorého cieľom bolo poskytnúť kvalitné služby zdravotne postihnutým deťom v košickom regióne. Klub slúži 226 klientom z košického regiónu a poskytuje ambulantnú, rehabilitačnú a sociálnu pomoc zdravotne postihnutým deťom a ich rodinám. Celkovým zámerom bolo a je vytvoriť miesto s komplexnou starostlivosť o postihnuté dieťa. Pri príchode vás osloví pozitívna atmosféra miesta. Budova v tvare akejsi lode, ktorá pláva do lepšieho a krajšieho dňa, rešpektuje všetky súčasné predstavy o prístupe k postihnutým osobám. Bezbariérovosť je tu samozrejmosťou, či skôr pracovnou nevyhnutnosťou. Na prízemí sa nachádza bazén, ktorého údržba je finančne veľmi náročná, preto práve časť prostriedkov z projektu išla na opravu a skvalitnenie technického vybavenia. Ako konštatoval prof. MVDr. Marián Kozák, aj vďaka bazénu a terapii dnes nejedno dieťa, ktoré bolo odkázané na invalidný vozík, chodí s pomocou barličiek, či dokonca bez nich. Na horných podlažiach má miesto ambulantná a lekárska, vzdelávacia i rehabilitačná miestnosť, na ktoré môže byť klub právom hrdý. Na to, aby prístup ku klientovi bol skutočne komplexný, bolo potrebné rozšíriť aktivity klubu o výdajňu kompenzačných pomôcok. Podľa slov prof. Kozáka práve výdajňa kompenzačných pomôcok a vzdelávacie stredisko, kde sa s týmito kompenzačnými pomôckami klienti a ich rodičia naučia pracovať, urýchli zdĺhavý proces obstarávania si pomôcok sprostredkovane, čo je inak bežné. Zároveň vzniká priestor a možnosť zamestnať ďalších 2 3 postihnutých občanov do výdajne, ako aj do servisnej časti tvoriacej súčasť celej prístavby. Detský klub tak získa výdajňu, ktorá bude slúžiť nielen svojim stálym klientom, ale všetkým postihnutým v košickom regióne, ako aj celom východoslovenskom kraji. Komplexnosť prístupu sa prejavuje v celkom vnímaní funkcie detského klubu. Postihnuté dieťa tu okrem odbornej lekárskej a rehabilitačnej starostlivosti získava sociálnu a integračnú pomoc. Vybudovanie výdajne pomôcok a revitalizácia už existujúcich častí detského klubu smerovali zo stavebného hľadiska k zníženiu energetických nákladov. Do projektu bolo zahrnuté vybudovanie solárneho ohrevu vody v bazéne aj vykopanie vlastnej studne v areáli klubu. Samostatnou časťou bolo oprava a revitalizácia kotolne. Detský klub aj vďaka príspevku zo štrukturálnych fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu SR mohol poskytnúť vyššie a kvalitnejšie služby svojim malým klientom. Nestáva sa často, že sú podporované práve hendikepované skupiny obyvateľstva, a ešte menej podpory je, pokiaľ ide o pomoc postihnutým deťom a ich rodinám. Projekt musel prekonávať rad problémov s prefinancovaním, lebo zmena zmluvne dohodnutého systému zálohových platieb na systém refundácie pri takých veľkých výdavkoch nie je jednoduchou záležitosťou. Napriek tomu však speje k úspešnému dokončeniu. Investície do vzdelania Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach realizovala niekoľko zaujímavých projektov, podporených z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu SR. Predstavíme ich na s. 25 v prehľadnej a súhrnnej tabuľke, pričom sú v nej uvedené všetky podporené a realizované projekty. Jedným z podporených projektov bol aj projekt, ktorý fakulta realizovala spolu s Centrom celoživotného vzdelávania. Išlo o projekt pod eurokompas 24
názvom Zvýšenie informačno-komunikačných technologických kompetencií zamestnancov a študentov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Projekt sa realizoval od 1. decembra 2004 do 31. júla 2006 v rámci výzvy SOP Ľudské zdroje, priorita 3: Zvýšenie kvalifikačného potenciálu a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce, opatrenia 3.2: Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov. Celková výška schváleného nenávratného finančného príspevku bola 1 998 800 Sk. Projekt bol zameraný na vytvorenie e-learningových dištančných kurzov a ich systémovú podporu. Cieľovou skupinou sú absolventi univerzity, študenti a učitelia univerzity. Úspešnosť jednotlivých kurzov a ich naplnenie bolo takmer 90 %. Všetky kurzy boli schválené Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva SR. Zlatý dukát je niečo hoden Hotel Zlatý dukát je malý rodinný hotel s kapacitou 70 lôžok v centre Košíc. Pri zrode a napĺňaní myšlienky rodinného hotela stála budova bývalého spotrebného družstva Jednota. Samotní Košičania by však dnes pôvodnú budovu nespoznali. Vďaka prostriedkom zo štrukturálnych fondov a zo štátneho rozpočtu SR, ako aj z vlastných a bankových finančných prostriedkov sa dnes môže pýšiť kvalitou štyroch hviezdičiek. Finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ a štátneho rozpočtu SR nám umožnili vybudovať hotel danej kvality. Bez tejto pomoci by sme úroveň hotela dosiahli oveľa ťažšie, poznamenal riaditeľ hotela Ing. Vladimír Šnír. V rámci rekonštrukčných prác prebiehal aj archeologický prieskum miesta, na ktorom dnes stojí hotel Zlatý dukát. Výsledkom je zistenie, že práve na tomto mieste stál palác približne z 12. storočia, čo pridáva lokalite na atraktivite. Bývalé sklady sa dnes postupne pretvárajú na tradičné vínne pivnice. Hotel ponúka množstvo Nielen prezidentský apartmán ponúka komfort na vysokej úrovni Foto Dušan Gábor krásnych priestorov, v ktorých sa skĺbila kvalita a tradícia. Architektonické riešenie, zariadenie izieb a ich technické vybavenie sú na veľmi vysokej úrovni. Projekt sme naplánovali tak, aby v istom zmysle všade bolo vidieť využitie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov od rekonštrukcie stavby až po zariadenie hotela, vysvetlil V. Šnír. Hotel získal finančné prostriedky v rámci SOP Priemysel a služby, priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu, opatrenie 2.2: Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu, a to vo výške 25 622 453 Sk. Návštevníkmi sú prevažne zahraniční hostia, ktorí hľadajú kvalitné ubytovacie služby, a tie im hotel skutočne poskytuje. Nejde len o ubytovací štandard, ale aj o také služby, ako je pripojenie na internet v ktorejkoľvek časti hotela a podobne. Keď chceme niečo získať, musíme pre to niečo urobiť, znie heslo vedenia hotela. Štrukturálne fondy vnímajú ako úžasnú možnosť skvalitniť a zvýšiť možnosti svojej práce. Už dnes majú pripravené ďalšie plány, na ktorých uskutočňovanie budú v prípade vhodných výzev určite žiadať príspevky z prostriedkov nového programového obdobia. Čistý vzduch v Košiciach Košice patrili k aglomeráciám s najznečistenejším ovzduším na celom Slovensku. Košická tepláreň TEKO II má dva kotly na čierne uhlie PK3 a PK4, ktoré sú v prevádzke od roku 1980. Nespĺňali legislatívou stanový emisný limit tuhých znečisťujúcich látok, a preto si tepláreň v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, priorita 2: Environmentálna infraštruktúra, opatrenie 2.1: Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia podala projekt Rekonštrukcia elektrostatických odlučovačov za parnými kotlami PK3, PK4 a ich automatické monitorovacie systémy. Projekt trval od júna 2005 do septembra 2006. Celkové náklady na projekt dosiahli 177 300 000 Sk, v tom poskytnutý príspevok zo štrukturálnych fondov bol 168 435 000 Sk. Rekonštrukciou odlučovačov sa vyriešila nielen environmentálna záťaž okolia, ale aj efektívna výroba a dodávka tepla, ktorého odberateľmi je 85 percent košických domácností. Projekt realizovala firma Skanska Technológie a. s. na základe už vykonaného výberu dodávateľa vo verejnej súťaži. Názov projektu OP Celková výška nenávratného finančného príspevku (v Sk) Ukončené projekty Vzdelávanie učiteľov prírodovedných predmetov so zameraním na IKT a moderné trendy vo vyučovaní SOP ĽZ 1 968 490,25 Využitie e-learningu v dištančnom vzdelávaní na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach SOP ĽZ 1 998 800,00 Prebiehajúce Zvýšenie IKT kompetencií učiteľov projekty a študentov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach SOP ĽZ 4 747 150,00 Rozvíjanie IKT a jazykových kompetencií v príprave budúcich učiteľov prírodovedných predmetov SOP ĽZ 1 999 528,08 Transformácia prírodovedných študijných programov a ich poskytovanie v anglickom jazyku SOP ĽZ 17 999 783,00 25 eurokompas
Rastislav Ovšonka Mesto Stará Ľubovňa leží v tieni Vysokých Tatier a Pienin. Do tohto kúta na severovýchode Slovenska prichádzajú turisti najmä pre hrad Ľubovňa. Domáci sa to rozhodli zmeniť. Vymysleli a realizovali projekt, ktorý je jedinečný nielen na Slovensku. V Starej Ľubovni môžu návštevníci už druhý rok objavovať spôsob života v stredovekom vojenskom tábore. Historický vojenský tábor vyrástol vďaka podpore z fondov Európskej únie. Vojenský tábor láka turistov Hrad nad Starou Ľubovňou sa týči od druhej polovice 13. storočia. Foto Rastislav Ovšonka Historický vojenský tábor Historický vojenský tábor v Starej Ľubovni má za sebou druhú letnú sezónu. Bola úspešnejšia než minulá. Prišlo viac turistov a návštevníkov, zhodnotil tohtoročnú sezónu Pavol Mišenko, konateľ spoločnosti Marmon, ktorá prevádzkuje vojenský tábor a ktorú založilo mesto. Zvýšený záujem o vojenský tábor sa odrazil aj v náraste tržieb. Návštevníkov do vojenského tábora prilákali predovšetkým podujatia a atrakcie. Denne v tábore predviedli šermiarsku scénu, boli tu remeselníci i sokoliari a návštevníci si mohli vyskúšať streľbu z luku, z kuše, jazdu na koni, či zmerať si sily v šermiarskom súboji. Od mája do augusta navštívilo Historický vojenský tábor v Starej Ľubovni viac ako 12 500 platiacich návštevníkov. Okrem toho sa počas leta ubytovalo v tábore približne 1 000 osôb. Myslím si, že naša ponuka turistov zaujala, doplnil P. Mišenko. Najväčšiu skupinu návštevníkov tvoria domáci turisti, hneď po nich to boli Poliaci, ktorí si prišli prezrieť hrad. Veľkú skupinu návštevníkov vojenského tábora tvorili aj českí turisti, ktorí podľa Mišenka dokázali oceniť ponuku vojenského tábora. Celý tábor je podľa neho doplnkom hradu. Ide nám o to, aby sa turisti zdržali v meste čo najdlhšie, hovorí P. Mišenko. To bola aj hlavná myšlienka, prečo sa v Starej Ľubovni rozhodli ísť do projektu historického vojenského tábora. Cestovný ruch dostal zelenú Myšlienka o vybudovaní Historického vojenského tábora vznikla v roku 2004, keď vychádzali rôzne výzvy na programovacie obdobie 2004 2006. Vtedy sme sa zamýšľali nad tým, ako ďalej v Starej Ľubovni. Či sa dať smerom nejakej priemyselnej revolúcie, alebo sa pustiť do cestovného ruchu, na ktorý tu máme predpoklady vďaka prírode, blízkosti Tatier a najmä vďaka hradu Ľubovňa hlavnému lákadlu turistov. Zamýšľali sme sa, čo by sme mohli urobiť, aby sme vytvorili ďalší produkt pre turistov, ale taký, aby tu ostali dlhšie, zaspomínal si P. Mišenko. V Starej Ľubovni nechceli stavať klasické ubytovacie zariadenie. Chceli vybudovať niečo, čo okrem ubytovania poskytne aj atrakcie a produkty, ktoré ľudí zaujmú. Z toho vzišiel nápad postaviť v Starej Ľubovni historický vojenský tábor s aktivitami, ktoré tu sú. Škoda, že sme boli príliš skromní a nežiadali sme viac peňazí, pretože sa mohlo urobiť ešte viac vecí. Napokon vznikol projekt Symbióza šľachtickej, meštianskej a ľudovej kultúry v spoločnom produkte cestovného ruchu, s ktorým sa mesto Stará Ľubovňa uchádzalo o prostriedky z fondov Európskej únie. Celý projekt riešil tri základné ciele. Prvým cieľom bolo vytvoriť podmienky na viacdňový pobyt turistov, ponúkajúc im spoznávanie stredovekých reálií s uceleným programom rytierskeho výcviku a spôsobom života vo vojenskom tábore 16. storočia. Druhým cieľom Pavol Mišenko, konateľ spoločnosti Marmon a správca Historického vojenského tábora Foto Rastislav Ovšonka projektu bolo dobudovať už existujúci lesopark v podhradí, a tak vytvoriť spolu s hradom Ľubovňa, skanzenom ľudovej architektúry a vojenským táborom ucelený komplex turistických atrakcií. Tretím cieľom projektu bolo vytvoriť atrakcie cestovného ruchu na Námestí sv. Mikuláša oživením pôvodného meštianskeho domu s fungujúcou farbiarskou dielňou, obchodom a s obytnými priestormi prispôsobenými životu z konca 19. storočia. Zdá sa, že projekt Symbióza šľachtickej, meštianskej a ľudovej kultúry v spoločnom produkte cestovného ruchu bol krok správnym smerom, pretože bol hodnotený ako jeden z najlepších po obsahovej a realizačnej stránke v Slovenskej republike. Celkové oprávnené náklady projektu predstavovali 13 684 210,53 Sk s DPH, v tom kofinancovanie mesta vo výške päť percent predstavovalo 684 210,53 Sk s DPH. Prostriedky získala Stará Ľubovňa zo Sektorového operačného programu Priemysel a služby, priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu, opatrenie 2.1: Pod- eurokompas 26
Pohľad na mesto Stará Ľubovňa Foto Rastislav Ovšonka pora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu. Implementačnými orgánmi projektu bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenská agentúra pre cestovný ruch. V tábore pribudnú ďalšie zaujímavosti S realizáciou projektu začali pod hradom Ľubovňa na jeseň 2005. V júni 2006 bol už tábor otvorený pre verejnosť. Bolo to tak, že odchádzali remeselníci a už sme prichádzali my a vítali sme prvé školské výlety, uviedol Pavol Mišenko. A na jeseň 2006 začali s rozširovaním vojenského tábora. Pred palisádami pribudol jednoduchý prútený plot so strážnymi vežami a priekopou. Tieto práce už boli financované z príjmov, ktoré získali z prevádzky tábora. V predsunutom tábore vyrástol najväčší funkčný katapult na Slovensku. Do budúcej letnej sezóny chcú v tábore postaviť aj repliku husitského vojenského voza. Pavol Mišenko netají, že raz by azda mohlo byť pri tábore aj múzeum historickej vojenskej techniky vo voľnej prírode. Teraz máme v pláne ísť aj do ďalších vecí, ktoré sme v prvej fáze podcenili, alebo na ktoré sme vtedy nemysleli. Po dvoch sezónach už vieme, čo by sme chceli dobudovať. Opäť chceme ísť do projektov financovaných Európskou úniou. Jednoznačne potrebujeme postaviť niekoľko zrubových domov namiesto stanov. Stany sú dobrá vec, ale sme pod Tatrami a s výnimkou júna, júla a augusta je tu dosť chladno. V zruboch bude možné ubytovať aj rodiny s deťmi. Ďalšou vecou, ktorú by sme chceli dobudovať, sú kvalitnejšie stajne pre kone. V súčasných chýba nevyhnutná infraštruktúra. Skvalitniť by sme chceli aj jazdeckú plochu. Zlepšiť chceme aj infraštruktúru v blízkom lesoparku, kde chceme dotvoriť cyklotrasy a v zime trasy pre bežecké lyžovanie, sánkarskú dráhu. Vážnym problémom je parkovanie v blízkosti tábora, pretože terajšie parkovisko nepostačuje pre potreby tábora i hradu. Doriešiť bude treba aj stravovanie priamo v tábore, priblížil zámery do budúcnosti Pavol Mišenko. Dom ľubovnianskeho mešťana V rámci projektu vznikol na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni Dom ľubovnianskeho mešťana. Najväčšou atrakciou domu je určite ručná razba mincí v mincovni, nachádzajúcej sa v prízemných priestoroch objektu. V pivnici domu je aj expozícia modrotlače. V zadnej časti domu je umiestnená dielňa, kde si návštevníci môžu vyskúšať ručnú výrobu papiera. Celé prvé poschodie je riešené ako ukážka meštianskeho bývania z konca 19. storočia. Tohtoročnou novinkou sú povalové strašidlá ako lietajúci mních Cyprián, vlkolaci a Levočská biela pani, priblížila Dom ľubovnianskeho mešťana sprievodkyňa Daniela Sroková. Ľubovniansky zlatý, ktorý si tu môžu návštevníci osobne vyraziť, sa dá použiť ako platidlo v Historickom vojenskom tábore. Aj takýmto spôsobom chcú v Starej Ľubovni prilákať a udržať si návštevníkov. Tento rok v ľubovnianskej mincovni vyrazili do 25 000 kusov ľubovnianskych zlatých. Súčasťou Domu ľubovnianskeho mešťana je aj Mestské informačné centrum. Tábor nebol prvým projektom Historický vojenský tábor a Dom ľubovnianskeho mešťana neboli prvým úspešným projektom v Starej Ľubovni financovaným z európskych fondov. Prvé skúsenosti s prípravou projektov má mesto už z druhej polovice 90. rokov. V roku 1998 sme začali využívať program cezhraničnej spolupráce Phare Credo, kde sa podarilo cez Euroregión Tatry umiestniť niektoré aktivity aj u nás. Jedným z prvých úspešných projektov bol cykloturistický chodník na hraničnom priechode Lesnica Szczawnica. Postupne sme prešli na programy v rámci cezhraničnej spolupráce Phare CBC, tiež cez Euroregión Tatry. Tam sme už získavali skúsenosti v oblasti malých a stredných projektov zameraných na rozvoj miestnej demokracie, workshopy, výmeny v oblasti kultúry, školstva. V ich prípade bolo dôležité, že boli zamerané na vytváranie partnerstiev. Potom prišli veľké infraštrukturálne projekty, priblížil prvé skúsenosti mesta s eurofondmi zástupca prednostu Mestského úradu v Starej Ľubovni Peter Burian. Od roku 2001 mesto Stará Ľubovňa spolu s ďalšími samosprávami v regióne pripravovali veľký projekt Čistá rieka. Samosprávam sa podarilo získať grant vo výške 2 mil. eur. Do projektu sa zapojili mestá Stará Ľubovňa a Podolínec a ďalších sedem obcí až po Veľký Lipník. Vybudovalo sa niekoľko desiatok kilometrov novej kanalizácie a tri čistiarne odpadových vôd. Na ľubovniansku čistiareň odpadových vôd sa napojili obce Jakubany, Nová Ľubovňa a Kolačkov. Tento projekt splnil ambície a očakávania a dá sa povedať, že na slovenskej strane na dolnom toku rieky Poprad sa v deviatich komunitách vyčistil hlavný vodný tok a jeho V stredovekom vojenskom tábore je aj najväčší funkčný katapult na Slovensku. Foto Rastislav Ovšonka 27 eurokompas
Zrekonštruovaný Dom ľubovnianskeho mešťana Foto Rastislav Ovšonka prítoky a prispel nemalou mierou k zlepšeniu životného prostredia. Pre poľských partnerov sme mohli deklarovať čistejšiu vodu v rieke Poprad, doplnil Peter Burian. Nepriamym pokračovaním tohto projektu boli aktivity obcí v okolí Spišskej Belej, ktorým sa podarilo vyčistiť ďalší úsek rieky Poprad, ako aj dobudovať čistiareň v meste Poprad a napojiť ďalšie obce na čistiarne odpadových vôd na hornom toku rieky Poprad. Výroba ručného papiera v Dome ľubovnianskeho mešťana Foto Archív Marmon Takto bývali ľubovnianski mešťania koncom 19. storočia. Foto Rastislav Ovšonka Už v programovacom období 2004 2006 realizovalo mesto Stará Ľubovňa projekt cyklotrasy pre horské bicykle do Vyšných Ružbách v objeme 4,5 mil. Sk. V ďalšej etape chce mesto dobudovať cyklochodník a napojiť ho na sieť cyklotrás v rámci Slovenska. Tento cyklochodník by mal byť kamienkom do mozaiky veľkého projektu slovensko-poľskej spolupráce, kde ambíciou Euroregiónu Tatry je vytvoriť Cestu okolo Tatier. Od Nového Targu v Poľsku cez Oravu, Liptov, Spiš a späť do Poľska by sa mala vytvoriť komplexná cyklotrasa, ktorá by využívala kultúrne, historické, turistické a vlastivedné danosti regiónu. Projekt by mal byť realizovaný v novom programovom období 2007 2013. Malo by ísť o strategický projekt Euroregiónu Tatry. V súčasnosti mesto Stará Ľubovňa ukončuje projekt v rámci programu Interreg III C pod názvom Robinwood. Ide o komplexné zhodnocovanie a využívanie vstupných údajov a aktivít v oblasti mestských lesov. Konkrétnym výstupom bude napríklad projektová dokumentácia lesnej cesty, ktorá by priblížila zvoz dreva z mestských lesov. Výsledkom projektu by malo byť získanie certifikátu a systém zhodnocovania odpadu v mestských lesoch formou biomasy či využívania odpadu v lese ako druhotnej suroviny, povedal P. Burian. Plány do budúcnosti Na programové obdobie 2007 2013 má mesto Stará Ľubovňa pripravenú stratégiu rozvoja mesta. Dominuje jej rozvoj dopravnej infraštruktúry. Konkrétne mám na mysli vybudovanie juhovýchodného obchvatu mesta, ktorý by vylúčil dopravu z centra mesta. Naša dlhodobá vízia, už od roku 1994, je vytvoriť pešiu zónu v centre mesta. Ďalej v rámci dopravnej kostry mesta by sme radi presmerovali dopravu zo sídliska Západ na Popradskú ulicu. Chceme vyriešiť aj problém na Mýtnej ulici, kde by sme chceli urobiť kruhový objazd, a dopravné prepojenie Levočskej ulice a sídliska Západ cez Vansovej ulicu. Ďalšou prioritou je bývanie. Chceli by sme vybudovať komplexnú infraštruktúru sídliska Východ pre individuálnu bytovú výstavbu. Zaujímavou prioritou je aj vybudovanie sociálneho bývania v lokalite Medzi Lipníkmi, kde začíname s výkupom pozemkov, aby sme boli pripravení na všetky výzvy, ktoré budú vyhlásené v rámci Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 2013, priblížil plány do budúcnosti Peter Burian. Mesto Stará Ľubovňa je príkladom, ako šikovní ľudia vedia využiť miestny potenciál a ako s pomocou fondov Európskej únie vedia prilákať do svojho vzdialeného regiónu tisíce návštevníkov. eurokompas 28
Zaujímavosti z EÚ Politika súdržnosti 2007 2013: Plány a priority Slovenskej republiky schválené Európskou komisiou Slovenská republika dosiahla 17. augusta 2007 dohodu s komisárkou pre regionálnu politiku Danutou Hübnerovou a s komisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimírom Špidlom v otázke svojho vnútroštátneho plánu a priorít pre politiku súdržnosti na roky 2007 2013. V Národnom strategickom referenčnom rámci (NSRR) informujú slovenské orgány o tom, ako plánujú počas siedmich rokov investovať 11,36 miliardy eur v súlade s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Komisárka D. Hübnerová uviedla: Som rada, že sa Slovenská republika pripojila ku skupine členských štátov, ktorých rámce sú schválené. Vítam odhodlanie orgánov pri budovaní vedomostnej ekonomiky a zlepšovaní situácie okrajových skupín. Komisár V. Špidla dodal: Slovenská stratégia naznačuje pevné odhodlanie pre podporu lepších investícií do ľudských zdrojov, čo, ako dúfame, povedie k vytváraniu väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest. Toto je kľúčový cieľ európskeho programu reforiem. Slovensko si stanovilo priority, ktoré posilnia zamestnanosť a umožnia pracovnej sile, aby sa prispôsobila meniacim sa okolnostiam. Slovenská republika plánuje napĺňať svoje priority, ako sú určené v uvedenom rámci, prostredníctvom 11 operačných programov. Slovenský NSRR je dostupný na: http://www.strukturalnefondy.sk/ Zdroj: http://europa.eu/press_room/index_en.htm Konsolidované právne predpisy EÚ Úrad pre publikácie EÚ dokončuje konsolidáciu sekundárnych právnych predpisov acquis communautaire v 19 z 20 úradných jazykov pred rozšírením v roku 2007. Snaha o transparentnosť a prístupnosť právnych predpisov Európskeho spoločenstva je súčasťou akčného plánu pre lepšiu právnu reguláciu Európskej komisie. S týmto cieľom boli právne predpisy uplatniteľné v EÚ teraz konsolidované do menej ako 3 000 aktov. Nie sú právne záväzné, ale poskytujú neustále aktualizovaný obraz platných právnych predpisov EÚ. Podľa komisára Leonarda Orbana, zodpovedného za viacjazyčnosť, konsolidácia právnych aktov integrácia ustanovení pôvodného nástroja spolu so všetkými následnými zmenami a doplneniami je nevyhnutná na to, aby právne predpisy EÚ boli aktuálne, čitateľnejšie a používateľsky prístupné. Konsolidované texty v slovenskom jazyku je možné vyhľadávať na internetovej stránke EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/sk/legis/avis_consolidation.htm. Obsahuje všetky akty použité pre konsolidované texty doplnené o údaje o pôvodných, pozmeňujúcich a doplňujúcich aktoch. Zdroj: http://europa.eu/rapid/pressreleasesaction.do?reference=ip/ 071028&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en Inforegio septembrové číslo Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku publikovalo najnovšie číslo mesačníka Inforegio. Prečítajte si v ňom články: Otázky pre regióny: Štvrté kohézne fórum, Nová zmluva môže posilniť úlohu regiónov v EÚ, Výzva pre nové Prostriedky merania regionálneho rozvoja a Luxembursko sedemkrát bohatšie ako Bulharsko! Vydanie v slovenskom jazyku je k dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/regional_policy/newsroom/newslet159/159_07_sk.pdf Zdroj: http://ec.europa.eu/regional_policy/newsroom/newslet159/archiv_en.htm Publikácie GR pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí K 50. výročiu vzniku Európskeho sociálneho fondu vydal Úrad pre vydávanie úradných publikácií ES publikáciu Európsky sociálny fond 50 rokov investovania do ľudí (European Social Fund. 50 years investing in people). Ako v predhovore píše komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Vladimír Špidla, Európska komisia bude pokračovať v partnerstve s členskými štátmi, aby zaistila rast a pracovné príležitosti pre celú Európsku úniu, a ESF bude naďalej fondom, ktorý investuje do ľudí. Na 56 stranách sa dozvieme celú históriu fondu, rozdelenú do kapitol podľa desaťročí. Kniha je dostupná v anglickom jazyku na stránke: http://ec.europa.eu/employment_social/publications/2007/ke7606418_en.pdf Anglické slovo flexicurity preložené do slovenčiny ako flexiistota sa zjavuje v slovníku odborníkov čoraz častejšie. Pozadie a vysvetlenie sa dočítate v publikácii Smerom k spoločným princípom flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility a istoty (Towards Common Principles of Flexicurity: More and better jobs through flexibility and security). Anglické vydanie nájdete na stránke: http://ec.europa.eu/employment_social/publications/2007/ke7807284_en.pdf Zdroj: http://ec.europa.eu/employment_social/emplweb/publications/index_en.cfm 29 eurokompas
Marian Janušek, Minister of Construction and Regional Development of the Slovak Republic Editorial For me and for many of my colleagues who took part in the difficult work related to the preparation and approval of the National Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for the period 2007 2013 (NSRR) by the European Commission, the 17th of August 2007 is a day that marks the end of a very demanding phase. On that day, the European Commission accepted the strategic document on the use of European Union funds for the years 2007 2013. With this, Slovakia gained the opportunity to spend financial resources in the amount of approximately 11.36 billion Euros. At the same time, this may mean the beginning of an even more demanding phase. Naysayers, who announced that the framework would not be approved until the end of this year, were proven wrong. This however, obviously came out of an announcement by the Director of the DG Regional Policy within the European Commission, José Palma Andrés, during his visit to Slovakia. On August 17th, we both signed a memorandum, which declared that the NSRR met all the necessary requirements. At the same time, it was confirmed that the European Commission considered the process of NSRR evaluation to be closed. The NSRR s official acceptance and initialling of the document was expected within 10 days, that is, by August 17, 2007. With great pleasure, I can say that this deadline was also met. At the same time, José Palma Andrés informed the public that agreement had been reached on all open questions in four of the eleven operational programmes (OP) defined in the NSRR. These are: the Informatisation of Society OP, the Transportation OP, the Regional Operational Programme OP and the Technical Assistance OP. These should be approved by the Commission in September. This will initiate the long-awaited process of issuing calls for proposals. According to our information, the Commission has requested more detailed information from the ministries on the remaining seven OPs. Nonetheless, it is assumed that negotiations on the latter will not exceed the end of 2007. EU regional policy is primarily focused on reducing differences in development among individual regions and on improving the situation in less-developed regions. Funds allocated to the eleven programmes under the NSRR are focused on achieving this goal. Slovakia is marked by enormous regional disparities in the form of differences between individual regions. Large regional differences are a given, whether they be geographical, historical, cultural, economic, cultural or administrative, as well as other factors. To achieve the vision for Slovakia defined in the NSRR, several principles must be respected in the planning and implementation of contributions from Structural and Cohesion Funds during the programme period 2007-2013. Among the most important is the principle of concentrating financial allocations on effective and efficient projects and themes and subsequently on specific geographic territories. The goal of this approach is to support structural changes and regional development that will make the regions more attractive for investment, business development and, above all, will lead to a better quality of life for present and future generations. In terms of identifying disparities and development factors, the NSRR strategy also focuses funding in those geographical areas of Slovakia appropriate under EU regulations where they will have the highest impact in fulfilling Slovakia s strategic goal for the period 2007-2013. We must also realize that EU funds are not allocated to Slovakia in an amount sufficient to implement every project submitted. For this reason, we have chosen the approach of supporting geographical areas whose development will kick start the development of other areas. The development and preparation of a strategic document, such as the NSRR is a very important thing. The NSRR s approval and the opportunity to implement projects worth 400 billion crowns almost three times the amount in the previous programme period means another significant step forward for Slovakia. It will not be easy. We must put in a lot of effort so as to avoid repeating our past mistakes. I believe that if we focus fully spending the funds effectively, we will move closer to the more mature part of the European continent. Magda Vaculčiaková www.nsrr.sk a new portal for the new programming period With the new programming period come the creation, approval and implementation of new documents and publication of current calls for proposals, as well as the start-up of new projects that address the hunger for information from those who are involved in the process. As the Central Coordination Authority for the 2007 2013 programming period, the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic has developed for those who are interested in obtaining funds from the EU and from Slovakia s eurokompas 30
Summary state budget an internet portal with all the important information, www.nsrr.sk. This new and more interactive portal facilitates the provision of information to all interested parties, offers lists of contacts, provides an opportunity to ask relevant individuals questions, explains EU funding for non-professionals, and will soon publish the newest calls for proposals. Visitors to the portal will find the NSRR document and the operational programmes, as well as information on those who have obtained financial resources. In addition, there will be information on the Ministry s activities and the activities of the regional development agencies. Of course, there is also a link to the European Union portal, which includes news from the entire European Community. Alexander Mušinka They have not fallen asleep in the East marginalised regions need regional development agencies more than anyone else At the presentation on regional development agencies (RRA), this time we are presenting agencies in three cities in eastern Slovakia Humenné, Svidník and Spišská Nová Ves. All three RRA are some of the oldest, not only in the region, but in all of Slovakia. All of them operate in regions that are marginalized in many ways. These regions are marked by the following: they are geographically remote and have the highest unemployment rates in Slovakia. Their private sectors and infrastructure, as well as other aspects, are underdeveloped. In the past, these regions have been substantially affected by labour migration and emigration. Under the new programme period, the Humenné regional development agency has been entrusted with a special role within the integrated network of RRA. It is the regional information centre for the Central Coordination Authority for operational programmes under the National Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for the period 2007-2013. The Svidník regional development agency has rich experience in putting out publications, mainly in the form of tourist brochures on the region. In terms of specific tasks implemented for the Ministry of Construction and Regional Development of the Slovak Republic, it has developed and issued two publications: Integrated network of regional development agencies 2000 2005 and Integrated network of regional development agencies 2006. A specific feature of the Spiš regional development agency, which distinguishes it from other RRA, is its strong orientation toward development of technical and expert materials and strategic documents. Dušan Gábor Daniela Holáková Košice ready for new challenges Košice has the lead in a number of areas. It is a city of the young; the first European city to receive it own coat of arms; the International Peace Marathon held in the city on the first October Sunday every year is the oldest marathon in Europe and second oldest in the world; St. Elizabeth s Cathedral is the most eastern gothic cathedral in Europe; the city s historical centre is the largest urban heritage site in Slovakia; the oldest secondary school in Central Europe the Technical School of Mechanical Engineering was founded here in 1872; in terms of land area, it has the largest zoo in Central Europe and the largest botanical garden in Slovakia with the most diverse collection of cactuses in the former Czechoslovakia; and, eventually, the children s railway in the Čermeľ valley is the oldest and only one in Slovakia. Nevertheless, the city of Košice also has the lead in another, more contemporary area: it is the most successful city in the Košice self-governing region with regard to the use of assistance from Structural Funds. Košice magistrates count on financial assistance from the EU Structural Funds and the Slovak state budget for its future projects. And it is prepared for the future to this end, a strategic development and financing department was set up at the Košice town council, whose role, among other things, is to co-ordinate the preparation, creation and implementation of projects. The magistrates ascribe the highest importance to activities related to the city s economic growth, solutions for the transport and communication systems, revitalisation of housing estates and recreational zones, and marginalised groups. Before formulating the goals of projects and the city s overall development, a map of population groups (for instance by age, ethnic structure, social structure) with differentiated development objectives was created. Košice s councillors are fully aware of the fact that the new 2007 2013 programming period will provide much greater opportunities. They are impatiently awaiting the first calls for proposal, in particular, for the previously announced revitalisation of housing estates. 31 eurokompas