POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison

M a s a r y k o v a u n i v e r z i t a Ekonomicko-správní fakulta Študijný odbor: Regionální rozvoj a cestovní ruch POZÍCIA HOSTELOV V MESTE: POROVNANIE BRATISLAVY A BRNA Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison Bakalárska práca Vedúci práce: RNDr. Josef KUNC, PhD. Autor: Ján BRUNOVSKÝ Brno, 2014

MASARYKOVA UNIVERZITA Ekonomicko-správní fakulta Katedra regionální ekonomie a správy Akademický rok 2013/2014 ZADANIE BAKALÁRSKEJ PRÁCE Pre: B R U N O V S K Ý J á n Obor: Regionální rozvoj a cestovní ruch Názov témy: Pozícia hostelov v meste: porovnanie Bratislavy a Brna Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison Zásady pre vypracovanie Problémová oblasť: hostely, mestský cestovný ruch, Bratislava, Brno Cieľ práce: Cieľom práce je analyzovať a vyhodnotiť pozíciu hostelov v mestskom cestovnom ruchu, na príklade Bratislavy a Brna. Postup práce a použité metódy: Postup práce je založený z časti na teoretickometodických základoch (štúdium dostupnej odbornej literatúry, terminológie, štúdií a prameňov tematicky zameraných), viac potom na praktických výstupoch (predovšetkým terénny výskum v hostelových zariadeniach a jeho vyhodnotenie, komparácia oboch miest, interpretácia výsledkov apod.) Dôraz bude kladený na výskum v teréne v hostelech v oboch modelových mestách, analýzu výsledkov výskumu, komparáciu a syntézu poznatkov. Použité metódy sú štandardní, jedná sa hlavne o zhodnotenie dostupnej odbornej literatúry, štúdií a prameňov, zber dát v teréne, ich triedenie, analýza, komparácia a interpretácia, na čo nadväzuje syntéza poznatkov, príp. zovšeobecnenie. Odporúča sa analytickointerpretatívny prístup. Rozsah grafických prác: Rozsah práce bez príloh: podľa potreby 35 40 strán bakalárska práca

Zoznam odbornej literatúry: Actor-network theory and tourism :ordering materiality and multiplicity. Edited by René van der Duim - Carina Ren - Gunnar Thór Jóhannesson. 1st ed. London: Routledge, 2012. xiv, 180 s. ISBN 9780415620727. NBT (Amsterdam). Amsterdam : accommodation guide 1998 : hotels Amsterdam, airport Schiphol and region : youth hotels/hostels, apartments, house boats, campgrounds. Amsterdam: NBT, 1997. 43 s. : il. VYSTOUPIL, Jiří. Atlas cestovního ruchu České republiky. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj, 2006. 157 s. ISBN 80-239-7256-1. Consuming tradition, manufacturing heritage :global norms and urban forms in the age of tourism. Edited by Nezar AlSayyad. New York: Routledge, 2001. ix, 310 s. ISBN 0-415-23941-9. KOTLER, Philip, Donald H. HAIDER a Irving REIN. Marketing places :attracting investment, industry, and tourism to cities, states, and nations. New York: The Free Press, 1993. 388 s. ISBN 0-02-917596-8. Tourism, ethnic diversity, and the city. Edited by Jan Rath. New York: Routledge, 2007. xvii, 222. ISBN 9780415333900. Tourism research methods :integrating theory with practice. Edited by Brent W. Ritchie - Peter Burns - Catherine Palmer. 1st ed. Wallingford: CABI, 2005. x, 232 s. ISBN 0851999964. Turistický atlas Slovenskanajpodrobnejší ucelený atlas Slovenskej republiky. 1. vyd. Harmanec: VKÚ, 2005. 1 atlas (2. ISBN 80-8042-453-5. LACIKA, Ján. Turistický průvodce Slovenskem. 1. vyd. Havlíčkův Brod: Fragment, 2006. 207 s. ISBN 80-253-0370-5. SPIROU, Costas. Urban tourism and urban change :cities in a global economy. New York: Routledge, 2011. xxiii, 255. ISBN 9780415801638. VYSTOUPIL, Jiří a Martin ŠAUER. Urban Tourism in the Czech Republic. In Urban Tourism, Present State and Development Perspectives. Wroclaw: Wroclaw University, 2004. s. 53-59, 6 s. ISBN 83-917818-7-9. Vedúci bakalárskej práce: Dátum zadania bakalárskej práce: 3. 12. 2013 RNDr. Josef Kunc, Ph.D. Termín odovzdania bakalárskej práce a vloženia do IS je uvedený v platnom harmonograme akademického roku....... vedúci katedry dekan

V Brne dňa 3. 12. 2012 M e n o a p r i e z v i s k o a u t o r a : Ján Brunovský N á z o v b a k a l á r s k e j p r á c e : Pozícia hostelov v meste: porovnanie Bratislavy a Brna N á z o v p r á c e v a n g l i č t i n e : Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison K a t e d r a: Katedra regionální ekonomie a správy V e d ú c i b a k a l á r s k e j p r á c e : RNDr. Josef Kunc, PhD. R o k o b h a j o b y: 2014 Anotácia Cieľom bakalárskej práce Pozícia hostelov v meste: porovnanie Bratislavy a Brna je analyzovať a vyhodnotiť pozíciu hostelov v mestskom cestovnom ruchu na príklade Bratislavy a Brna. Práca porovnáva vybraté ukazovatele a na základe tejto komparácie tvorí závery o skúmanej problematike. V prvej kapitole je definovaný pojem hostelu a historický vývoj hostelov vo svete, v druhej kapitole sa práca venuje hostelovým špecifikám a priblíženiu pojmu hostel ako takého. Tretia kapitola sa venuje analýze, komparácii a záverom trhového prieskumu v Bratislave a v Brne, vytvoreného pre účely tejto práce. Práca je doplnená dvoma prílohami, tabuľkami a grafmi. Annotation The subject of this bachelor s thesis Position of hostels in urban tourism: Bratislava and Brno comparison is to analyze and evaluate position of hostels in urban tourism on the examples of Bratislava and Brno. The work compares selected indicators and makes conclusions based on this comparison. The first chapter includes definition of hostels and historic development of hostels in the world. The second chapter devotes hostel specifics and bringing in concept of hostels as it is. The third chapter devotes to analyze, compare and conclude market research in Bratislava and Brno, established for purposes of this work. The work is supplemented by two appendices, tables and charts. Kľúčové slová Mestský cestovný ruch, hostely, Bratislava, Brno, backpackers Keywords Urban tourism, hostels, Bratislava, Brno, backpackers

Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu Pozícia hostelov v meste: porovnanie Bratislavy a Brna vypracoval samostatne pod vedením RNDr. Josefa Kunca, PhD. a uviedol v nej všetky použité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktami riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomickosprávnej fakulty MU. V Brne, dňa 5. mája 2014 vlastnoručný podpis autora

Poďakovanie Za cenné rady, pripomienky a pomoc pri tvorbe tejto bakalárskej práce by som sa chcel poďakovať vedúcemu bakalárskej práce, RNDr. Josefovi Kuncovi, PhD. a každému pracovníkovi hostela, ktorý si našiel čas na vyplnenie dotazníku. Poďakovanie patrí takisto všetkým mojim blízkym za pomoc a podporu behom celého vzniku tejto práce.

Obsah Úvod... 13 Metodika práce a zdroje dát... 14 1. Úvod do problematiky hostelov... 15 1.1 Definovanie pojmu hostel... 15 1.2 Klady a zápory hostelov... 18 1.3 Historický vývoj hostelov vo svete... 19 2. Hostelové špecifiká... 22 2.1 Typy hostelov... 22 2.2 Hostelové rezervačné systémy... 26 2.3 WYSE Travel Confederation... 27 3. Analýza dotazníkového prieskumu... 31 3.1 Definovanie trhu hostelov v Bratislave a v Brne... 31 3.2.Tvorba a spracovanie dotazníkov... 33 3.3 Dátum otvorenia hostelového zariadenia... 35 3.4 Celková kapacita hostela a rozloženie izieb v ňom... 36 3.5 Priemerná cena... 39 3.6 Priemerná vyťaženosť zariadení... 41 3.7 Krajina pôvodu návštevníkov... 42 3.8 Spôsob tvorby rezervácií... 43 3.9 Počet zamestnancov, dĺžka pobytu, veľkosť skupiny, vek návštevníka... 45 Záver... 47 Zoznam použitých zdrojov... 50 Zoznam príloh... 52

Úvod Pri práci recepčného v jednom z hostelov v Bratislave, som sa dostal do kontaktu s týmto segmentom mestského cestovného ruchu a mal som možnosť bližšieho ho spoznať. Počas tohto obdobia sa vo mne zrodil nápad, realizovať bakalársku prácu na túto tému. Často som sa dostával do situácií, kedy moji známi nevedeli čo presne si majú pod pojmom hostel vysvetliť, či aký je rozdiel medzi hotelom a hostelom. Navyše trhy Bratislavy a Brna sú si podobné a zároveň sa v oboch mestách aktívne pohybujem, preto som si zvolil komparáciu práve spomínaných miest. Cieľom tejto práce je systematická analýza a následné vyhodnotenie hostelového segmentu cestovného ruchu, jeho vznik, vývoj a súčasné trendy. Ďalej je cieľom práce upozorniť na hostely ako na často zabúdanú formu ubytovania a pomocou dotazníkového výskumu zistiť jeho význam, výhody a nevýhody. Neposlednou časťou je trhový prieskum, spracovanie získaných dát a ich následné porovnanie. Keďže tento segment sa v našich zemepisných šírkach dá považovať za pomerne mladý a zároveň malý, na túto tému nebol vytvorený nijaký výskum či prieskum trhu. Práve preto sa dá za najdôležitejšiu časť mojej bakalárskej práce považovať terénny prieskum. Bakalárska práca je rozčlenená do troch základných častí, z toho prvé dve časti sú teoretickou časťou. Základom prvej a druhej časti je štúdium odbornej literatúry. Prvá časť je venovaná oboznámeniu sa s pojmom hostel a historickým vývojom hostelov vo svete. V druhej časti sú základom hostelové špecifiká a ich vysvetlenie. Tretia časť tvorí neoddeliteľnú súčasť bakalárskej práce, kde je základom štúdium dotazníkového výskumu.

Metodika práce a zdroje dát Pri spracovaní práce boli použité štandardné metódy. Základom bolo štúdium odbornej literatúry (viď nižšie), analýza informácií a dát v nich obsiahnutých, ale tak isto získaných z množstva najrôznejších zdrojov, najčastejšie internetových. Vzhľadom k takmer nulovému množstvu či už slovenskej, alebo českej literatúry, bola použitá primárne literatúra zahraničná. Ďalšou, nemenej významnou metódou bola analýza a následná komparácia informácií získaných na základe dotazníkového výskumu vytvoreného pre účely tejto bakalárskej práce. Originál dotazníku ako v slovenskom, tak aj v českom jazyku je priložený ako príloha ku bakalárskej práci. Informácie do dotazníkového prieskumu sú získané v teréne a chýbajúce informácie sú doplnené informáciami voľne dostupnými na internete. Komparácia prebieha medzi získanými informáciami z oboch miest, prípadne doplnenou komparáciu s nižšie spomenutou publikáciou The Youth Travel Accommodation Industry Survey Executive Summary (Daly, 2014). Z knižných zdrojov je zásadnou publikáciou hlavne Tourism and the Lodging Sector (Dallen, Teye, 2009), ktorá sa ako jediná zaoberá hostelovými špecifikami aspoň trochu obšírnejšie. Ostatné knižné zdroje slúžili skôr na doplnenie informácií. Pre následnú analýzu a komparáciu získaných výsledkov z výskumu, bola nenahraditeľne nápomocná publikácia The Youth Travel Accommodation Industry Survey Executive Summary (Daly, 2014), bez ktorej by nebola možná komparácia so svetovými trendami hostelov. Publikácií na túto tému existuje naozaj málo, preto bolo využitých množstvo internetových stránok rôznej povahy. Medzi najfrekventovanejšie patrili internetové stránky Hostelling International (www.hihostels.com) či WYSE Travel Confederation (www.wysetc.org). Nenahraditeľným pomocníkom pri hľadaní potrebných informácií boli elektronické vyhľadávače odborných článkov Wiley Online Library, EBSCOhost, JSTOR a Google Scholar.

1. Úvod do problematiky hostelov 1.1 Definovanie pojmu hostel Definícia slova hostel nie je taká jednoduchá a jednoznačná, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Mnohí ľudia nevedia čo konkrétne si majú pod týmto pojmom predstaviť a preto si jednoducho predstavujú hotel, či iné ubytovacie zariadenie, ktoré je jednoducho lacné a má nízku úroveň. Tak isto je možné stretnúť sa s odkazom na hororový film Hostel (Roth, 2005) ktorý sa zhodou okolností odohráva na Slovensku a v tomto prípade už naozaj o mystifikáciu hostelov, keďže film je o zabíjaní hostí. Odbornou definíciou pojmu hostel (angl. hostel) ako ubytovacieho zariadenia sa veľa relevantných zdrojov nezaoberá. Avšak Zelenka a Pásková (2012: 205) vo svojej publikácii Výkladový slovník cestovného ruchu ponúkajú pomerne obsiahlu definíciu. Podľa ich publikácie sú hostely zariadenia, s relatívne nízkou cenou za prenocovanie, s obmedzeným rozsahom a kvalitou služieb. Pod obmedzenou kvalitou služieb rozumieme ubytovanie spoločných izbách (angl. dormitories) a nenákladným základným vybavením. Tieto zariadenia sú primárne určené pre skupinu mladých návštevníkov. Tvrdia, že býva prevádzkovaný univerzitami a ďalšími organizáciami. Podľa Zelenku a Páskovej (2012) sa štandardom stáva prístup k internetu, spoločná kuchynka, lacné raňajky či večera. Lisa Gerstner (2013) však vo svojom článku Hostels Go Upscale naznačuje, že táto definícia by sa dala o niečo obohatiť. Tvrdí, že hostely už ponúkajú služby ako privátne izby, štýlová dekorácia, kľud a ticho a že vo všeobecnosti sú lacnejšie ako hotely avšak vedia ponúknuť rovnaký štandard. 1 WeHostels mobilná aplikácia, ktorá ponúka cestovateľom nájsť a zarezervovať si hostel ponúka v článku Hostels 101: What is a Hostel? (Festa, 2013) päť rozdielov medzi hotelom a hostelom. Ako prvý uvádza vyššiu mieru socializácie medzi hosťami. Zakiaľ v lobby hotela nájdete ľudí čítajúcich noviny alebo pracujúcich na laptopoch, hostelové spoločné priestory sú živšie. Hostia zdieľajú príbehy, pozerajú televíziu, hrajú na gitare, či plánujú budúce smerovanie ich cesty. Druhým rozdielom je otázka súkromia. V hosteloch, na rozdiel od hotelov, je väčšina priestoru zdieľaná, ako napríklad spálne, kúpeľne, kuchynka či hala. Ako ďalší rozdiel uvádza Festa (2013) neprítomnosť hygienických potrieb, ktoré sú v hoteloch 1 Dostupné na: <http://www.kiplinger.com/article/spending/t059-c000-s002-hostels-go-upscale.html>.

štandardom. Cena je samozrejme tiež veľkým rozdielom, keďže hotely ponúkajú väčší luxus, cena je vyššia. Naopak, zdieľanie izby, či kúpeľne, ponúka priestor na nižšiu cenu. Piatym rozdielom sú aktivity. Zatiaľ čo hotely pri plánovaní aktivít v meste sú skôr spojovníkom medzi spoločnosťami poskytujúcimi prehliadky mesta a zákazníkom, hostely často poskytujú aktivity organizované vlastnými zamestnancami. 2 Avšak tieto definície neplatia pre všetky časti sveta rovnako. Vo Veľkej Británii, Írsku, Indii či Austrálii sa význam slova hostel, v spojení s iným slovom (napr. emergency hostel), môže vzťahovať na ubytovanie pre zdravotné sestry, ľudí závislých na drogách, či súdom obžalované osoby prepustené na kauciu. V publikácii The role of emergency hostels and night shelters in supporting homeless drug users: key findings (Stevenson, Neale, 2010) sa pojednáva o hosteloch, ako o zariadeniach poslednej inštancie pre bezdomovcov a iné sociálne prípady. Núdzové hostely a nočné úkryty ubytovávajú a podporujú na pomoc najodkázanejšie osoby spoločnosti. V posledných rokoch sa zvyšovanie kvality hostelových zariadení stalo kľúčovou oblasťou pre verejné služby. Avšak aj napriek tomu má mnoho hostelov stále obmedzené možnosti a zdroje. 3 Tak isto charitná organizácia Shelter ponúka definíciu Núdzového hostela ako ubytovanie pre samostatných bezdomovcov na krátku dobu. V článku 150 bail hostels built in secret (Kirkup, 2008) sa hovorí o hosteloch ako o súkromných zariadeniach, ktoré sú budované pre odsúdených prepustených ešte pred uplynutím stanovenej doby odsúdenia, či osoby čakajúce na začiatok procesu. 4 Navyše slovo hostel môže v krajinách ako India, Pakistan či Juhoafrická Republika naberať ešte jeden odlišný význam. Sú tu v súvislosti na angl. boarding school, čo sú prevažne stredné školy, kde sa na jednom mieste nocuje, študuje a trávi voľný čas. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo 17. septembra 2001 ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried (Z. z. č. 419/2001) pojem hostel nepozná. 5 Rovnako je na tom aj OFICIÁLNÍ JEDNOTNÁ KLASIFIKACE UBYTOVACÍCH ZAŘÍZENÍ ČESKÉ REPUBLIKY (AHR ČR, UNIHOST, Ministerstvo pro místní rozvoj České republiky, CzechTourism, 2010). Definične najbližším ubytovacím zariadením je v oboch prípadoch turistická ubytovňa a toto označenie aj hostely po formálnej stránke používajú ako na Slovensku, tak aj v Českej 2 Dostupné na: <http://www.kiplinger.com/article/spending/t059-c000-s002-hostels -go-upscale.html>. 3 Dostupné na: <http://www.swph.brookes.ac.uk/images/pdfs/research/bdarg/findings.pdf> 4 Dostupné na: <http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1915831/150-bail-hostels-built-in-secret.html > 5 Zákon č. 419/2001 Z. z. o kvalifikačných znakoch na ubytovacie zariadenia a klasifikačných znakoch na ich zaraďovanie do tried podľa 4 ods. 14

republike. Z tohto dôvodu nie sú celonárodné štatistické klasifikácie pro moju prácu príliš nápomocné. V ďalšej publikácii Tourism and the Lodging Sector (Dallen, Teye, 2009: 217) je pojem hostel pomerne obsiahlo definovaný. Hostely sú formou nízkorozpočtového ubytovania, kde si krátkodobý, individuálny cestovatelia môžu prenajať nocľah v spoločnej izbe (angl. dormitory-style) a ktoré ponúka spoločné priestory. Zatiaľ čo niektoré novootvorené hostely taktiež ponúkajú privátne jednoizbové alebo dvojizbové ubytovania so súkromnou kúpeľňou, primárnou definujúcou charakteristikou hostelu je spoločná izba, ktorá vyhovuje cestovateľom jednotlivcom. Postele sú väčšinou poschodové (angl. bunk bed), aj keď niektoré hostely ponúkajú aj samostatné postele. Vo väčšine prípadov hostia zdieľajú kúpeľňu, kuchyňu, miestnosť na čítanie, internetové pripojenie a miestnosť s TV. Izby často ubytujú mužov a ženy spolu, ale niektoré majú jednopohlavné izby a kúpeľne. Zamestnanci hostelu sú často cestovatelia tuláci, ktorí zostávajú na jednom mieste na dlhšiu dobu ako väčšina cestovateľov. Na výmenu za ich prácu, je im povolené zostať v hosteli za oveľa nižšiu cenu.... Výška služieb kolíše, niektoré poskytujú raňajky s iným jedlom iné nie. Ako je z vyššie uvedeného textu vidieť, slovo hostel má množstvo rozličných významov nielen v rámci cestovného ruchu. Avšak, aj napriek mnohým významom, je slovo hostel jednoznačne najviac používané v kontexte ubytovacieho zariadenia. Aby sa predišlo nedorozumeniam, často sa používa slovné spojenie angl. Youth Hostel. V Austrálii a Novom Zélande sa používa aj označenie backpackers hostel, alebo skrátene jednoducho backpackers. Slovo hostel nie je nikde ukotvené a presne definované a aj vďaka tomu prebieha neustála debata, čo hostelom je a čo nie. Avšak vďaka tomu, že slovo hostel nikomu nepatrí a nikto naň nevlastní práva, v hostelierskych kruhoch prevláda neustála debata. Veľa navrhovateľov tvrdí, že by to zakotvené malo byť jednoznačne, aby sa predišlo situáciám, kedy zariadenie nesúce takýto názov, nespĺňa žiadne zo základných kritérií hostela. Niektorí navrhujú, že zariadenie by malo minimálne 50 percent kapacity ponúkať v spoločných izbách, poskytovať cestovateľské zariadenie (spoločná kuchyňa, internet, spoločné priestory), byť nízko nákladový, ponúkať osobitý charakter prispôsobený na zoznamovanie sa a akceptovať jednotlivcov bez rezervácií. Avšak v súčasnosti žiadne regulácie neexistujú, čiže sa táto definícia nedá nikde ukotviť.

Vyššie uvedené definície už načrtli, čo sa dá a čo by sa už nemalo považovať za hostel. V mojej bakalárskej práci budem považovať za hostel zariadenie, ktoré spĺňa nasledujúce podmienky: Zariadenie poskytuje ubytovanie v spoločnej izbe (angl. dorm room), v ktorej osoba cestujúca samostatne platí rovnakú sumu, ako skupina viacerých osôb; Zariadenie musí poskytovať spoločné priestory pre cestovateľov, ktorí tu môžu interaktovať, spoznávať sa; Zariadenie musí poskytovať spoločnú kuchynku, ktorá je dostupná pre hostí a môžu tu konzumovať vlastné výrobky, vrátane nápojov; Zariadenie musí prenocovať osobu aj na 1 noc. Zariadenie ubytuje v prípade voľného lôžka aj osobu bez predošlej rezervácie. Tieto štyri body sú definície, ktoré musí zariadenie spĺňať, aby som ho v mojej práci považoval za hostel. Ako sa neskôr, v praktickej časti, ukáže, nie všetky zariadenie vydávajúce sa za hostelové zariadenia tieto podmienky spĺňajú. V ďalších bodoch budem sumarizovať, ktoré atribúty by mal hostel spĺňať, avšak nie sú rozhodujúce; Hostel poskytuje informácie o meste, spolu s mapami a letákmi. Zamestnanec/majiteľ na recepcii je ochotný poradiť, pomôcť, ukázať zaujímavosti mesta; Veľkú časť zákazníkov tvoria tzv. backpackers a mladí ľudia; Hostia sú otvorení komunikácii s neznámymi ľuďmi, dostávajú sa do zaujímavých konverzácií. Hostel sa nachádza buď v priamom centre mesta, alebo v širšom centre. Avšak nie na periférii, či v satelitnom mestečku. 1.2 Klady a zápory hostelov Dallen a Teye (2009) uvádzajú vo vyššie menovanej publikácii viacero výhod a nevýhod ubytovania v hosteloch. Ako najcharakteristickejšiu uvádzajú nízku cenu, takmer vždy sú lacnejšie ako hotely a iné konzervatívne ubytovacie zariadenia. Ďalšou výhodou často definovanou hosťami je možnosť spoznať ľudí s rovnakými záujmami. Asociácia s ľuďmi rôznych kultúr, národností, vierovyznaní je jeden z hlavných pridaných hodnôt hostelov. Nastáva tu interakcia medzi ľuďmi, rozprávajú sa príbehy, dávajú sa odporúčania, poprípade

nastáva romanca. Podľa Dallen a Teyeho (2009) niektoré štúdie dokazujú, že hostelieri veria že tento druh sociálnej interakcie môže pomôcť medzi kultúrnemu porozumeniu a propagovať stupeň budovania mieru. Ďalšími výhodami sú bezplatná internetová sieť a možnosť výmeny jednej knihy za inú (angl. book swap). Dostupnosť je ďalšou výhodou, keďže hostely sú väčšinou v centre mesta. Medzi nevýhody zaraďujú nedostatok súkromia, aj keď väčšina hostí si je vedomých tejto skutočnosti. Často sa vyskytuje aj problém krádeží, ktorý sa môže objaviť v spoločných priestoroch. Uzamknuteľné skrinky sa stávajú štandardom spoločných spální. Neposlednou nevýhodou hostelov je hluk. 1.3 Historický vývoj hostelov vo svete História hostelov sa datuje od roku 1912, kedy Richard Shirrmann otvoril prvý mládežnícky hostel. Richard Shirrmann bol nemecký stredoškolský učiteľ, ktorý svojich študentov často brával na výlety do prírody. Tieto výlety často trvali niekoľko dní a ubytovanie si vždy zabezpečili v poľnohospodárskych budovách. V jeden deň ich zaskočila búrka a svoj úkryt našli v škole Bröl Valley. Tu sa zrodila prvotná myšlienka hostelov. Školy v Nemecku by mohli byť veľmi dobre využité na poskytnutie ubytovania v priebehu prázdnin. Obce by mohli mať priateľský hostel, ktorý sa nachádza vzdialený deň chôdze od seba, pripravený privítať mladých turistov. V roku 1912 bol otvorený prvý reálny mládežnícky hostel v starom zámku Altena. Zámok bol zrekonštruovaný a zariadený podľa Shirrmannových plánov dve spoločné izby s masívnymi trojposchodovými posteľami, kuchynkou a spoločnými kúpeľňami. Tento hostel funguje dodnes a je možnosť ho navštíviť. Tento počin neostal nepovšimnutý a rozšíril sa po celom Nemecku. Ku roku 1913 bolo otvorených 83 hostelov a bolo zaznamenaných 21 000 prenocovaní. Do roku 1921 počet prenocovaní dosiahol číslo 500 000. K letu 1931 bolo v Európe zaregistrovaných 12 hostelových asociácií obsluhujúcich dokopy 2 600 hostelov. Z týchto asociácií sa až jedenásť z nich stretlo na prvej konferencii 20 Októbra 1932 v Amsterdame. Boli to asociácie z Belgicka, Československa, Dánska, Anglicka a Walesu, Francúzska, Nemecka, Írska, Holandska, Nórska, Poľska a Švajčiarska. 6 Na tejto konferencii bola založená federácia zastrešujúca hostely s názvom Youth Hostel Federation (YHF). 6 Dostupné na: <http://www.hihostels.com/web/100history.en.htm>

Američania Isabel a Monroe Smith založili v roku 1934 prvý hostel v USA v Northfielde, Massachusetts. 7 Richard Schirmann sa čoskoro stal prezidentom uvedenej federácie, avšak v roku 1936 bol Nemeckou vládou bol donútený rezignovať. Predvojnové Európske politické prúdy zatienili medzinárodné hnutie koncom 30. rokov. Hostely boli zavreté a niektoré si vlády privlastnili na vojenské účely. Prevádzka mnohých hostelov preto bola pozastavená. Počas vojny teda prevádzka hostelov nefungovala, aj keď niektoré časti YHF pokračovali v prevádzke. Po vojne nastalo obdobie obnovy. Skupiny mládeže z USA išli do Európy pomôcť zrekonštruovať budovy hostelov. Medzinárodná YHF sa opäť dostala do povedomia po tom, ako Nemecká časť bola znovu obnovená a nové asociácie boli založené v Afrike, Ázii, Austrálii a Južnej Amerike. Hostelierstvo sa pomaly rozmáhalo v 50. rokoch s hlavným zameraním na vidiecke hostely, primárne určené pre cyklistický cestovní ruch. V 60. a 70. rokoch hosteling výrazne prosperoval. Z expandujúcou ekonomikou, vynálezom leteckej prepravy a Baby Boomers prichádzajúcimi do produktívneho veku, medzinárodný cestovní ruch výrazne prosperoval. V roku 1980 bol otvorený veľký urbánny hostel v San Franciscu v spolupráci s anglickým? National Park Service. V tomto období boli zároveň otvorené prvé veľkokapacitné hostely v mestách ako Boston, Miami, Seattle, Washington D.C., či Santa Monica v Kalifornii. Rast pokračoval aj v 90. rokoch, kedy sa hostely otvárali v ďalších významných mestách, ako Chicago, New York či San Diego. YHF v 90. rokoch naozaj výrazne prosperovalo a aj preto boli vyvinuté štandardy, ktoré museli hostely spĺňať aby sa nachádzali v tejto organizácii. V týchto rokoch bol zmenený názov organizácie na Hostelling International a bolo zmenené logo organizácie. Tragédia z 11. Septembra 2001 zasiahla celý svet nielen bezpečnostne, ale aj ekonomicky. Cestovný ruch pocítil vysoký pokles medzinárodných pobytov a to, samozrejme, zasiahlo aj hostelierstvo. Hostelling International USA uvádza, že naštartované programy rozvoja hostelov v USA museli či už prerušiť alebo úplne zastaviť. Dokonca niektoré prevádzky museli byť v tomto období úplne zatvorené. Prvý backpacker hostel v Austrálii bol otvorený až v roku 1983 (McCulloch, 1991) v meste Cairns. Určité hostelu podobné zariadenia tam už vďaka organizácii YHF síce boli, avšak nikdy neboli orientované na cestovateľa typu backpacker. Do roku 1990 v tejto 7 Dostupné na: <http://www.hiusa.org/about-us/history-of-hostelling>

oblasti operovalo už 42 hostelov, ktoré až o 50 percent znížili príjmy hostelov pod organizáciou YHF. V minulosti dokonca fungoval koncept barterovej platby za ubytovanie v hosteli. Od hostí sa očakávala pomoc pri hosteli formou upratovania, varenia a starania sa o záhradu. Podľa Dallena Tymothyho (2009) sa v niektorých zariadeniach tento model ešte stále využíva, no pomaly ale isto sa dostáva do pozadia. Ako je známe, takmer v žiadnom hosteli sa tento model nevyužíva a je povinnosťou platiť za ubytovanie. Ako je vidno, idea hostelov existuje už od začiatkov minulého storočia. Zo začiatku bol vyhradený výhradne pre jednu úzku skupinu mladí ľudia avšak v poslednej dobe sa rozmáha a dostáva sa do povedomia širokej verejnosti. Aj to je dôvod, prečo sa pomenovanie zariadenia s takýmto názvom rýchlo rozširuje. Toto pomenovanie sa stáva natoľko chytľavé a atraktívne, že niektoré zariadenia aj napriek tomu že nespĺňajú vyššie uvedené základné kritériá, toto pomenovanie používajú. Niektoré dokonca prestavujú privátne 4-lôžkové izby na spoločné spálne len preto, aby spĺňali aspoň jedno základné kritérium. História hostelov nemá takú dlhú históriu ako, napríklad, hotelierstvo a ani nie je nejako extra akčná. Avšak v relatívne krátkej dobe sa dokázali hostely výrazne transformovať a zo zariadenia obsluhujúceho malé percento ubytovaných sa postupne stáva výrazný hráč na trhu ubytovania, stáva sa vyrovnanou konkurenciou klasickým ubytovacím zariadeniam. Dá sa predpokladať že ich význam bude narastať a trh sa bude rozširovať. Obr. 1.: Prvý mládežnícky hostel založený v roku 1912 v Altene

Zdroj:http://www.smh.com.au/travel/holiday-type/budget/one-hundred-years-young-youth-hostels-celebrate-a-century- 20090821-etne.html 2. Hostelové špecifiká 2.1 Typy hostelov Vo všeobecnosti sa dá pozerať na hostely dvojako. Na strane jednej tu máme hostely, ktoré sú zastrešené pod vyššie zmienenou medzinárodnou neziskovou organizáciou Hostelling International. Na strane druhej tu máme nezávislé hostely, ktoré nepatria pod nijakú organizáciu. Tieto nezávislé hostely majú potom ešte ponúkajú akési odnože a to boutique hostel a mobile hostel. Každej z menovaných skupín sa budem v tejto kapitole venovať. Federácia Hostelling International už bola vyššie spomenutá a jej história transformácie už bola rozobraná. Do tejto organizácie patrí cez 90 národných, alebo regionálnych organizácií zastrešujúce hostely. Patrí tu napríklad: Estonian Youth Hostel Association, HI Iceland, Czech Youth Hostel Association či Vietnam Hostelling International. Slovenská Asociácia Hotelov pre Mládež (Slovak National Youth Hostel Federation) momentálne patrí medzi organizácie, ktorým zatiaľ nebolo uznané plné členstvo Hostelling International. Vďaka tomuto číslu je v tejto organizácii zapojených viac ako 4 500 hostelov z viac ako 80 krajín. Cieľ tejto organizácie je definovaný v nasledujúcej citácii z internetovej stránky organizácie. Podpora vzdelávania všetkých mladých ľudí všetkých národností, ale predovšetkým mladých ľudí s obmedzenými prostriedkami, pomocou povzbudzovania ich k získaniu vedomostí, lásky a starostlivosti o krajinu a zhodnotenie kultúrnych hodnôt miest a obcí vo všetkých častiach sveta a ako doplnok k nim poskytnúť hostely alebo iné zariadenia, v ktorom nie je žiaden rozdiel medzi rasou, národnosťou, farbou pleti, náboženstvom, pohlavím, triedou alebo politickým názormi a tým lepšie porozumieť blížnemu ako doma, tak aj v zahraničí. 8 Hostelling International poskytuje množstvo služieb svojim členom. Medzi takéto služby patrí HI-Q, čo je anglicky quality management, ktorý implementuje tie najlepšie manažérske systémy z celého sveta do hostelov. Je to dlhodobý program, avšak nie všetky HI participujúce hostely sú v ňom zapojené. Avšak každý zapojený hostel musí spĺňať 8 Dostupné na: <http://www.hihostels.com/web/what-we-believe-full-mission.en.htm>

zaistené štandardy, tzv. assured standards scheme. Medzi tieto štandardy patrí otvorenosť (hostel je otvorený pre každého), komfortnosť, čistota, bezpečie a súkromie. Tieto podmienky a kvalita ich splnenia sú dosiahnuté pravidelnými inšpekciami, inšpekcie bývajú doplnené o náhodné kontroly, tzv. mystery shopping. 9 Tak isto sú každoročne udeľované prestížne ocenenia HI-5ives!, ktoré sú založené na hodnoteniach zákazníkov počas ostatných dvanástich mesiacov. Hostelling International sa ďalej snaží o presadenie trvalo udržateľného cestovného ruchu. Tento rozvoj sa snažia presadiť cez merania troch rôznych kritérií vo svojich zariadeniach: Sociálnosť základ pre kontinuálny rozvoj spoločenských a kultúrnych cieľov, Ekologickosť mimoriadne úsilie zníženia uhlíkovej stopy a snaha dosiahnutia uhlíkovej neutrality, Ekonomickosť vývoj, ktorý zabezpečí finančne nezávislé ubytovne z určitou kvalitou a štandardom. K roku 2014 bolo certifikovaných 274 hostelov a množstvo zníženia CO 2 bolo 187.12 tony. 10 Okrem toho sa národné organizácie snažia motivovať a viesť hostely k zmenám organizácie, ktoré vedú k splneniu týchto kritérií pomocou rôznych programov. V publikácii Tourism and the Lodging Sector (Dallen, Teye, 2009: 221) sa píše o tejto organizácii nasledujúce. V roku 2003 Hostelling International podpísalo dohodu s UNESCO o vytvorení kampane za medzinárodný mier a porozumenie pomocou promovania kultúrneho porozumenia, vzdelávacieho cestovania a mládežníckych výmen. Tak isto sa zameriava na osvetu ochorenia AIDS a oslavovania medzinárodného dňa mládeže. Dá sa predpokladať, že Hostelling International vytvára akési štandardy hostelingu. Avšak na fóre pre manažérov hostelov (www.hostelmanagment.com) sa určitý diskutujúci vyjadrili, že tomu nie je úplne tak. Hostelling International podľa nich v niektorých prípadoch predáva lacné hotely pod označením hostel. 11 Druhou formou hostelov sú takzvané nezávislé hostely. Sú to hostely, ktoré nepatria pod nijakú zastrešujúcu organizáciu. Týmto pomenovaním sú teda nazývané hostely ktoré nespadajú pod Hostelling International. Podľa Dallena a Teyeho (2009) tento sektor v posledných rokoch obdivuhodne vzrastá a to sa odráža na vývoji hostelových reťazcov (chain) v mnohých krajinách a regiónoch. Vo svojej vyššie spomenutej publikácii uvádzajú 9 Dostupné na: < http://www.hihostels.com/web/quality.en.htm> 10 Dostupné na: < http://www.hihostels.com/web/sustainable-tourism.en.htm > 11 Dostupné na: < http://www.hostelmanagement.com/forums/hostelling-international-selling-hotel-rooms.html>

tabuľku s vybranými reťazcami. Je tu vidieť región, v ktorom daný reťazec pôsobí a tak isto aj počet zariadení, ktoré k reťazcu patria. Pre porovnanie som spracoval vlastnú tabuľku s aktuálnym počtom zariadení, ktoré vybrané reťazce obsluhujú (Tab.1.). Tab. 1.: Výber reťazcov hostelov s počtom zariadení ktoré obsluhujú k roku 2009 a 2014. Názov reťazca Počet zariadení v roku 2009 Počet zariadení v roku 2014 MacBackpackers 8 8 Nomads Hostel 14 92* Jazz Hostels 7 5 Lofttel 4 1 Meininger Hostels 9 16 Xanscat 47 51 BASE Backapcker 13 29 Pirwa Hostels 4 12 *vrátane partnerstiev Zdroje: Tourism and the Lodging Sector (Dallen, Teye, 2009: 221), http://macbackpackers.com, http://nomadsworld.com/, http://www.jazzhostels.com/, http://www.meininger-hotels.com/, http://www.xanascat.cat/, http://stayatbase.com/, http://www.pirwahostelscusco.com/, vlastné dopracovanie Ako je vidno, v piatich z ôsmych reťazcov došlo k expanzii, jeden reťazec stagnoval a u ďalších dvoch došlo k poklesu obsluhovaných zariadení. Tieto čísla sú aj farebne odlíšené. V prípadoch hostelových reťazcov sú podmienky diametrálne odlišné od reťazcov hotelových. Na rozdiel od hotelových reťazcov, reťazce hostelové väčšinou nebývajú štandardizované. Jednotlivé hostely sa môžu výrazne odlišovať, či už dizajnom, lokalitou alebo rozložením lôžok a následne samozrejme aj cenou. Veľkou skupinou hostelov sú však aj samostatné hostely, ktoré nie sú súčasťou nijakej organizácie či reťazcu a práve také sa nachádzajú na území Bratislavy a Brna. Menšou podskupinou nezávislých hostelov sú tzv. boutique hostely. Boutique Hotel (upozorňujem že bez písmena s ) je trend, ktorý začal v Británii a USA koncom 80. rokov. Tieto hotely boli často nazývané aj ako Design Hotel či Lifestyle Hotel. Cieľom týchto hotelov bolo odlíšiť sa od nudných, homogénnych hotelových reťazcov a ponúknuť ubytovanie s väčším charakterom a štýlom, dokonca možno so špecifickou témou. 12 Hostely majú svoju definíciu veľmi podobnú a to v tom smere, že majú viac dizajnových prvkov, majú menšiu kapacitu a nie sú súčasťou reťazca. Najdôležitejšie by malo byť dizajnové prevedenie a špeciálnosť zariadenia. Avšak viacerí diskutéri (www.hostelmanagement.com) namietajú, že ide iba o marketingový ťah. Často sa stáva že boutique hostel nie je o nič výnimočnejší 12 Dostupné na: < http://www.hostelsclub.com/article-en-952.html>

ako obyčajný hostel, zariadenie je vo veľkej väčšine prípadov totožné. S touto témou často spájaným výrazom je flashpacker. Tento výraz sa začal objavovať v rokoch 2006-2008 a v článku Flashpackers do it in style (Herald, 2006) a označuje jedincov definovaných ako nezávislí cestovatelia ktorí cestujú so štýlom. Vzťahuje sa to na nezávislých mužov a ženy, väčšinou tridsiatnikov, ktorí majú založené kariéry a peniaze na míňanie ten typ ľudí ktorí sa nielen vyšplhajú na vrch, ale aj z neho paraglajdujú. Niekedy sa im hovorí aj business class backapcker. Práve títo cestovatelia sú často spájaní s vyššie spomínanými hostelmi. Poslednou podmnožinou nezávislých hostelov by sa dal definovať angl. mobile hostel. Aj keď to je najmenej rozšírený variant hostelu, stojí za zmienku. Ako už názov naznačuje, je to hostel s nestálou lokalitou. Môže existovať vo forme dočasnej budovy, autobusu, vanu či stanového mestečka. Práve možnosť stanového mestečka sa ujala firma Hostival z Írska a poskytuje ubytovanie na festivaloch (Oktoberfest, The Edinburg Fringe Festival, The Bull Run Hostel) 13. Je ako jediná, ktorá ubytovanie touto formou poskytuje. Hostely sa vedia neočakávane výrazne odlišovať. Od hostelov s naozaj nízkou cenou a slabými službami, cez organizácie ktoré hostely zastrešujú, príjemné, osobné a intímne hostely až po dizajnérsky na vysokej úrovni zrekonštruované diela. V predošlej kapitole som ukázal, aké typy hostelov existujú a aké rozdiely medzi jednotlivými typológiami hostelov existujú a zároveň prikladám typológiu hostelov v obrazovej forme. Obr. 2.: Typológia hostelov Hostely Hostelling International Nezávislé hostely Samostatné hostely Hostelové reťazce Boutique hostely Mobilné hostely Zdroj: Vlastné spracovanie 13 Dostupné na: < http://hostivalonline.com/events-and-festivals/>

2.2 Hostelové rezervačné systémy Hostelové zariadenia okrem rezervácií cez vlastné webové stránky, telefonátom, či náhodným príchodom z ulice masívne využívajú aj rezervácie cez hostelové rezervačné systémy. V tejto kapitole vyberiem najhlavnejších hráčov v tomto biznise a v krátkosti ich predstavím. Booking.com je holandský rezervačný portál, vlastnený nadnárodnou spoločnosťou Priceline, ktorá vlastní viacero internetových portálov zameriavajúcich sa na cestovný ruch (Active Hotels, Agoda.com, Rentalcars.com, Kayak). Samotný portál bol založený v roku 1996 a v roku 2005 bol odkúpený zmieňovanou spoločnosťou. Každý deň je rezervovaných viac ako 625 tisíc prenocovaní cez portál Booking.com.... Booking.com je k dispozícii vo viac ako 40 jazykoch sveta a ponúka cez 439 tisíc zariadení v 200 krajinách sveta.... Viac ako 6,5 tisíc ľudí napriek celým svetom je oddaných slúžiť zákazníkom a majiteľom zariadení využívajúcich Booking.com. 14 Na tomto portáli sú hostely ponúkané, avšak nie je to ich primárnym zameraním a stránka nie je prispôsobená pre hostelierske účely. Hostelworld.com je vlajkovou loďou Írskej materskej firmy Web Reservations International (WRI). Hostelworld.com bol založený v roku 1999, keď vlastník hostelu a zároveň IT vývojár Tom Kennedy identifikoval dieru na trhu. V súčasnosti je jednotkou na trhu v rámci hostelových rezervácií. V minulosti sa stránka výhradne zameriavala na hostely, avšak v súčasnosti ponúka aj kempové mestečká, samostatné apartmány, tzv. Bed and Breakfast (B&B) a lacné hotely. V súčasnosti ponúka cez 27 tisíc zariadení vo viac ako 180 krajinách sveta. Tak isto má úspešné partnerstvá s takmer 3 500 spoločnosťami, medzi ktoré patria Lonely Planet, Ryanair.com a Travelsupermarket.com. 15 Každoročne udeľujú hostelom ocenenia Hoscar v rôznych kategóriách. Hlavným kritériom sú užívateľské hodnotenia. Od roku 2005 každoročne usporadúvajú konferencie a od roku 2010 ponúkajú iphone aplikáciu zadarmo. 14 Dostupné na: < http://www.booking.com/content/about.en-gb.html?dcid=1&lang=engb&sid=0e8f3e5073ba509e48f18582dea21897> 15 Dostupné na: <http://www.hostelworld.com/aboutus.php>

Ďalším výrazným hráčom na trhu je HostelBookers.com. Táto spoločnosť bola založená v roku 2003 s jednoduchou myšlienkou a tou bolo poskytovať lacné ubytovanie s absolútne nijakými rezervačnými poplatkami. Od tejto doby HostelBookers zamestnáva viac ako 120 zamestnancov a ponúkajú viac ako 20 tisíc zariadení. 16 V roku 2013 prebehla akvizícia a vyššie spomínaná spoločnosť Web Reservations International odkúpila HostelBookers za nezverejnenú čiastku. Na trhu sa nachádza pomerne veľké množstvo portálov, ktoré ponúka online rezervácie. Medzi ďalšie za zmienku stojace rezervačné systémy patria: Agoda, Bedzzle, BookingCenter, Budgetplaces, Expedia, GOMIO, Hostel 247, Hostelsclub, JHC, Max Booking, MINIHOSTELS, Sirvoy, STA Travel, VIP Backapackers, WuBook, WooDoo. Aj keď je na trhu veľké množstvo hráčov, v našich podmienkach sa nevyužívajú všetky. Ako som v mojom výskume zistil a v ďalších kapitolách to aj bude rozobrané, väčšina hostelov využíva iba niektoré rezervačné portály. 2.3 WYSE Travel Confederation WYSE Travel Confederation bola sformovaná v roku 2006, kedy sa FIYTO (Federation of International Youth Travel Organisations) a ISTC (International Student Travel Confederation) spojili, aby vytvorili silnejšiu organizáciu reprezentujúcu globálny hostelový trh. Obidve pôvodné organizácie boli založené krátko po druhej svetovej vojne s podobným účelom ako vyššie spomínaná organizácia Hostelling International, pre inšpiráciu mladých ľudí naprieč svetom a pomoci pri odbúravaní kultúrnych bariér. Táto misia zostáva rovnako dôležitá a relevantná aj dnes. Viac ako kedykoľvek pred je pre mladých ľudí potrebné zabezpečiť sa medzinárodnými vedomosťami a zručnosťami potrebnými pri dnešnej globalizovanej ekonomike. Cenovo dostupný prístup k práci, štúdiu a cestovateľským príležitostiam je dôležitou časťou ich vzdelávania a osobného rozvoja. 17 Je to teda nadnárodná nezisková organizácia špecializovaná na podporu a vytváranie príležitostí pre mládežnícky, študentský a vzdelávací cestovný ruch. V organizácii sa nachádza viac ako 550 členov vo viac ako 120 krajinách sveta z najrôznejších odvetví cestovného ruchu. Od Au Pair agentúr, cez hop on hop off autobusy (typ turistickej atrakcie, kedy si zakúpite celodenný lístok na autobus, ktorý robí turistický okruh a kedykoľvek môžete naň nastúpiť/vystúpiť. Často býva autobus spojený so sprievodcom) a študentských poistení až po hostelové 16 Dostupné na: <http://www.hostelbookers.com/content/journey/> 17 Dostupné na: < http://wysetc.org/about/history-2/>

zariadenia. 18 Konfederácia sa snaží o porozumenie neustále sa meniaceho sektoru mládežníckeho cestovania. Robí to pomocou získavania, analyzovania a zdieľania dôležitých záverov so svojimi členmi, akademikmi ale aj vládnymi subjektami a tým uspokojuje potreby nielen hostelového trhu. Zo Slovenska nie je členom žiadna organizácia, z Českej republiky to je Student Agency Ltd. 19 Hlavnou činnosťou tejto organizácie, ako už bolo spomenuté, je výskum. Každoročne spracujú niekoľko publikácií. Tieto publikácie sú rozdelené medzi výskumy zamerané na business a výskumy zamerané na spotrebiteľov. Business výskumy zahrňujú Youth Travel Industry Reviews, Youth Travel Acommodation, Country and City Data, The Power of Youth Travel, UNWTO World Tourism Barometer, Work Abroad Barometer, Volunteer Programmes, AuPair. Medzi výskumy zamerané na spotrebiteľov patria New Horizons I, New Horizons II, New Horizons III. Tak isto ponúkajú externé publikácie, prezentácie, alebo výskumy na ušité na mieru. Každý z týchto výskumov je k dispozícii členom (členský poplatok sa pohybuje od 200 do 800 / na rok) buď zadarmo, alebo za poplatok navyše. Pre nečlenov sú k dispozícii taktiež, avšak ceny sú vyššie. Pohybujú sa od 100 až po 2500 za jednu publikáciu. Avšak z každej publikácie poskytujú tzv. Executive summary, ktorý je k dispozícii aj nečlenom zdarma. Práve tieto informácie sú pre moju práce veľmi vhodné a budem s nimi v ďalšej časti pracovať. Druhou aktivitou sú konferencie, ktoré konfederácia organizuje. Sú to najväčšie konferencie týkajúce sa mládežníckeho cestovania. Pre moju prácu najvhodnejšou publikáciou je The Youth Travel Accomodation Survey. Posledná pochádza z roku 2013 a v tejto časti z nej budem prezentovať informácie a dáta. Tab. 2.: Odpovede na prieskumy z rokov 2009 až 2013 v publikácii The Youth Travel Accommodation Survey Výskum Počet odpovedí Počet Počet Počet krajín poskytujúcich 2009 146 216 50 000 42 2010 321 563 70 000 73 2011 901 1 363 84 000 96 2012 937 2 191 132 020 100 2013 1 071 2 231 136 899 100 Zdroj: The Youth Travel Accommodation Survey vol. 7 executive summary Viac ako 60 % respondentov pochádzalo z hostelových zariadení. Regionálne rozloženie bolo v pomere: Európa 31 %, Ázia 18 % a Latinská Amerika 17 %. Bangkok a Londýn boli mestá s najväčším počtom zodpovedaných dotazníkov. Priemerné skúmané 18 Dostupné na: < http://wysetc.org/about/> 19 Dostupné na: < http://wysetc.org/membership/>

zariadenie malo v roku 2013 71 lôžok, o niečo viac ako v roku 2011, napriek tomu približne 60 % má 50 lôžok alebo menej. Mestské zariadenia majú v priemere viac lôžok (82), vidiecke menej (34). Hostelové zariadenia mali v priemere 20 izieb, najväčší počet izieb je v priemere v Severnej Amerike a v Oceánii, najnižší v Latinskej Amerike. Väčšinu hostí tvoria jednotlivý cestovatelia, v spoločných izbách sa podieľajú na obsadenosti o hodnote 29 %, v privátnych 39 %. Skupiny v priemere tvoria 17 % obsadenosti. Viac ako tri pätiny (61%) hostí bolo vo veku 25-34 rokov. Hostia boli v priemere ubytovaný na 2-3 noci. Hlavným zdrojom rezervácií boli hostelové rezervačné systémy (29 %), nasledované emailmi (20%) a hostelovými vlastnými webovými stránkami (18 %). Pre hostely je najvýznamnejším zdrojom Hostelworld, Booking.com a HostelBookers. Hostelworld je najvýznamnejší pre oblasť Severnej a Južnej Ameriky a Ázie, naopak HostelBookers pre Oceániu a Afriku. Viac ako 70 % rezervácii vytvorených cez rezervačné systémy je obslúžených vyššie spomenutými troma najväčšími hráčmi. Priemerná obsadenosť izieb bola v roku 2013 59 %, rovnako veľa ako v roku 2011. Hlavným zdrojom príjmov sú príjmy z predaju lôžok, zisky z predaju nápojov a jedla majú väčší význam v zariadeniach na vidieku či na pláži. Hlavnými nákladmi sú náklady na zamestnancov (25 %) a pôžičky či prenájmy (22 %). Náklady na zamestnancov sú proporčne najvyššie v Západnej Európe a pôžičky či prenájmy v Severnej Amerike. Priemerný zisk na jedno lôžko bol v roku 2013 23,50, približne na rovnakej hladine ako v roku 2011. Priemerná cena v privátnej izbe v hlavnej sezóne bola viac ako 40 a v spoločnej izbe 24. Zvýšená popularita sociálnych sietí u spotrebiteľov viedla hostelierov k aktívnejšiemu prístupu na týchto sieťach. Takmer jedna tretina respondentov je aktívna na sociálnych sieťach, menovite na Facebooku 90 % a na Twitteri 43 %, v Severnej Amerike je obsah aktualizovaný najčastejšie. Mobilné aplikácie boli vytvorené 28 % respondentov, z ktorých väčšina akceptuje rezervácie. Približne 9 % zo skúmaných respondentov plánovala otvoriť nové ubytovania v roku 2014, čo je mierne nižšie ako 12 % v roku 2011. Najväčšie expanzie sú plánované v Ázii a Západnej Európe, Brazílii, Thajsku a Indii. Konfederácia WYSE ponúka naozaj veľké množstvo zaujímavých informácii o vývoji tohto trhu, nielen pre manažérov hostelových zariadení. Na základe týchto čísel si manažéri celkom reálne vytvoriť obraz o vývoji trhu a jeho požiadavkách do budúcnosti. Čo je

nevýhodou, že pri regionálnych štatistikách WYSE neposkytuje štatistiky zo Slovenska a ani z Českej republiky. V prílohe prikladám vizualizáciu uvedenej štúdie. Obr. 3.: Titulná strana zo siedmeho vydania The Youth Travel Accomodation Industry Survey

Zdroj: The Youth Travel Accommodation Industry Survey Executive Summary 3. Analýza dotazníkového prieskumu 3.1 Definovanie trhu hostelov v Bratislave a v Brne Zadefinovaním hostelového trhu, ich špecifikám a trendom vývoju či už ich početnosti, cenovej politiky, alebo kvality sa na našej scéne nevenovala nijaká relevantná inštitúcia, nebol vytvorený nijaký obsiahly prieskum. Je to sčasti aj kvôli nie veľmi šťastnému definovaniu hostelového zariadenia v či už českej, alebo slovenskej legislatíve. Ako bolo vyššie spomenuté, hostely najčastejšie spadajú do kategórie turistická ubytovňa a preto im nie je poskytovaný dostatočný priestor. Ďalším dôvodom je relatívna malosť trhu v porovnaní s hotelierskym trhom je subjektov na trhu podstatne menej. Toto sú, podľa môjho osobného názoru, dôvody, prečo chýba takýto prieskum. Mesto Bratislava má k 31. 12. 2013 s aglomeráciou 546, 4 tis. obyvateľov. 20 K roku 2012 sa tu nachádza 241 ubytovacích zariadení cestovného ruchu poskytujúcich 22,4 tis. lôžok. 21 Priemerná dĺžka pobytu bola na úrovni 1,9 noci, z toho u zahraničných 1,7 noci. 22 V Bratislave sa nachádza dvanásť hostelov, menovite: Patio Hostel, Art Hostel Taurus Hostel Blues Freddie next to Mercury Hostel A1 Hostel Wild Elephants Hostel Hostel Possonium Downtown Backpackers Hostel City Hostel Hyde Park Hostel Hostel Mansard Juraj s Outback Hostel. 20 Dostupné na: <http://www.bratislava.sk/vismoonline_actionscripts/file.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=11016603> 21 Dostupné na: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=55349> 22 Dostupné na: <http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=55349>

Mesto Brno má k 1.1.2014 s aglomeráciou 530 tis. obyvateľov. 23 K roku 2013 sa tu nachádza 138 ubytovacích zariadení cestovného ruchu poskytujúcich 9 407 lôžok. 24 Priemerná dĺžka pobytu bola na úrovni 1,7 noci. 25 V Brne sa nachádza šesť hostelov, menovite: Hostel Jacob Hostel Fléda Hostel Mitte Ruta 80 Hostel Hostel U Minoritů Hostel John Galt. Ako je vidieť, jednotlivé mestá vykazujú určité odlišnosti. Prieskumom trhov jednotlivých miest sa venuje viacero prác a preto nepovažujem za potrebné túto tému ďalej rozoberať. Avšak poukázanie na určité znaky považujem za potrebné. Dôležité je poznamenať, že Bratislava má štatút hlavného mesta Slovenskej Republiky, zakiaľ čo Brno má skôr regionálny význam. Ďalej si je treba povšimnúť počet ubytovacích zariadení a počet lôžok cestovného ruchu. Tu vykazujú čísla viac ako dvojnásobné počty. Tento trend je badateľný aj na počte hostelových zariadení. Zatiaľ čo v Bratislave je evidovaných dvanásť hostelových zariadení, v Brne ich je presná polovica šesť. Považujem za potrebné poznamenať, že v tomto počte hostelov sú zarátané všetky zariadenia, ktoré samé o sebe tvrdia, že hostelovým zariadením sú. Avšak, podľa vyššie uvedenej definície, nie všetky hostelové zariadenia spĺňajú požiadavky hostelu. Trh hostelov v Bratislave a Brne sa dá považovať v porovnaní s trhom hotelov či apartmánov za naozaj malý. Podľa môjho výskumu sa v Bratislave nachádza dvanásť hostelových zariadení s celkovým počtom 646 lôžok. Tento počet tvorí 2,8 % všetkých ubytovacích kapacít v rámci mesta Bratislava. Ďalej podľa môjho výskumu sa v Brne nachádza šesť hostelových zariadení s celkovou kapacitou 145 lôžok. Tento počet tvorí 1,5 % všetkých ubytovacích kapacít v rámci mesta Brna. 23 Dostupné na: <http://www.prihlaskanavysokou.cz/respo/2012/pdf/marie_zezulkova.pdf> 24 Dostupné na: < http://apl.czso.cz/huz/okres.jsp?k=cz0642> 25 Dostupné na: < http://apl.czso.cz/huz/okres.jsp?k=cz0642>

3.2 Tvorba a spracovanie dotazníkov V rámci výskumu som použil metódu dotazníkového výskumu. Keďže hostelových zariadení v oboch mestách je primerané množstvo pre zber dát v teréne, rozhodol som sa pre túto metódu. Každý z hostelov som osobne navštívil a požiadal kompetentné osoby o vyplnenie dotazníku (viď príloha). Obidva originálne dotazníky sú priložené ako príloha k bakalárskej práci. V prípade nezáujmu, či nemožnosti vyplniť tento dotazník, používam vo svojom výskume informácie voľne dostupné z internetových stránok. Dotazník obsahoval nasledujúcich pätnásť otázok: Dátum otvorenia hostelového zariadenia, Celková kapacita hostelového zariadenia (vrátane prístelkou), Rozloženie izieb v hostelovom zariadení (privátne izby, spoločné izby), Priemerná cena na osobu/noc (hlavná sezóna, medzi sezóna, mimo sezóna), Priemerná obsadenosť (hlavná sezóna, medzi sezóna, mimo sezóna), Pôvod hostí (domáci, zahraniční), 5 najpočetnejších národností, Spôsob tvorby rezervácií a ich percentuálna početnosť, Súčasný počet zamestnancov, Príjmy za rok, Náklady za rok, Náklady na marketing za rok, Priemerná dĺžka pobytu, Priemerná veľkosť skupiny, Priemerný vek návštevníka. Dotazník bol poskytovaný ako v slovenskom, tak aj v českom preklade. V Bratislave boli dotazníky vyplnené ôsmimi hostelmi, čo činí dve tretiny všetkých hostelov. V Brne bol či už fyzicky, alebo virtuálne vyplnený tromi hostelmi, čo je činí presnú polovicu hostelov. Ako bolo vyššie spomenuté, od zariadení, ktoré mi informácie neposkytli, som sa snažil získať informácie cez verejne dostupné informácie. Nasleduje tabuľka, s percentuálnym vyčíslením početnosti odpovedania na jednotlivé otázky zariadeniami.

Tab. 3: Percentuálna početnosť zodpovedania otázok v rámci dotazníkového výskumu v mestách Bratislava a Brno Znenie otázky Bratislava Brno Dátum otvorenia zariadenia 100 % 100 % Celková kapacita zariadenia 100 % 100 % Rozloženie izieb v zariadení 100 % 100 % Priemerná cena 100 % 100 % Priemerná obsadenosť 87 % 0 % Pôvod hostí 100 % 100 % 5 najpočetnejších národností 100 % 100 % Spôsob tvorby rezervácií 100 % 100 % Súčasný počet zamestnancov 87 % 66 % Príjmy za rok 12 % 0 % Náklady za rok 12 % 0 % Náklady na marketing za rok 37 % 0 % Priemerná dĺžka pobytu 87 % 100 % Priemerná veľkosť skupiny 75 % 100 % Priemerný vek návštevníka 75 % 100 % Zdroj: Vlastný výskum Ako je vidieť, na väčšinu otázok subjekty reagovali a odpovedali. V prípade, že viac ako 60 % subjektov ochotných vyplniť dotazník, vyplnilo aj príslušnú otázku, rozhodol som sa touto otázkou v nasledujúcom texte zaoberať. Tieto prípady sú vo vyššie znázornenej tabuľke zaznačené zelenou farbou. V prípade, že toto číslo bolo menej ako 60 %, považoval som vzorku za nedostatočnú a preto som sa jej v ďalších častiach práce nevenoval. Tieto prípady sú zaznačené červenou farbou. Iba v troch prípadoch pri Bratislave a štyroch prípadoch pri Brne nastala situácia, kedy otázka nebola vyplnená dostatočným počtom subjektov. V troch prípadoch sa otázky zhodovali a to pri otázkach Príjmy za rok, Náklady za rok a Náklady sa marketing za rok. Ide zrejme o priveľmi citlivé informácie, ktoré sa hostelieri či už obávali, alebo nemali oprávnenie poskytnúť. Túto ich obavu rešpektujem a preto sa v ďalších častiach týmito otázkami už zaoberať nebudem. Pri otázke Priemerná obsadenosť nastala zaujímavá situácia, kedy v Bratislave existuje dostatočný počet odpovedí, avšak v Brne nie. V tomto prípade som sa uvedenou otázkou rozhodol zaoberať iba pre mesto Bratislava. V konečnom súčte je jedenásť, respektíve dvanásť otázok, ktoré boli vyplnené dostatočným počtom subjektov a teda je možné ich analyzovať. Niektoré na seba nadväzujú, iné nie a preto k niektorým otázkam budem pristupovať osobitne, ostatné otázky spracovávam spoločne.

3.3 Dátum otvorenia hostelového zariadenia Pri tejto otázke bola dosiahnutá sto percentná úspešnosť zodpovedania. Údaje hostelov, ktoré neposkytli informácie, som vyhľadal na verejne dostupných internetových stránkach. Vďaka takto položenej otázke je možné si predstaviť a znázorniť, ako sa trh hostelov v čase vyvíja. Tab. 4: Počet hostelov v Bratislave a v Brne od roku 2003 po rok 2014 Rok Bratislava Brno 2003 1 0 2004 3 0 2005 3 0 2006 3 0 2007 4 0 2008 5 0 2009 5 0 2010 5 0 2011 7 2 2012 7 4 2013 11 6 2014 12 6 Zdroj: Vlastný výskum; http://obchodny-register.sk-online.sk/; http://obchodnirejstrik.cz/ Vyššie uvedený tabuľka znázorňuje vývin početnosti hostelov v jednotlivých mestách. Je treba poznamenať, že tabuľka nie je úplne presná z dôvodu, že chýbajú informácie o hosteloch ktorých činnosť bola ukončená. Tieto údaje sú nemožné získať a preto nefigurujú ani vo vyššie uvedenej tabuľke. Avšak aj napriek tomu nám poskytuje obraz vývoju trhu v oboch mestách. Tabuľka znázorňuje postupný vývoj trhu hostelov spoločne ako v Bratislave, tak aj v Brne. V Bratislave od roku 2003 permanentne počet hostelov narastal. Najvyšší nárast je zaznamenaný medzi rokmi 2012 a 2013, kedy v jednom roku pribudli až štyri hostely. V prípade Brna je do roku 2010 nulové zastúpenie hostelov na mestskom cestovnom ruchu, avšak od tohto roku až do roku 2013 každoročne pribudli dva hostely. Vysvetlením pre túto prekvapivú situáciu môže byť už vyššie spomenutý fakt a to ten, že vo výskume chýbajú informácie o hosteloch, ktoré svoje pôsobenie ukončili. Preto by sa tieto informácie mali brať s určitou rezervou. Celkový trend sa javí ako narastajúci a porovnateľný so svetovým trendom, čo uvedená tabuľka číslo 1 ukazuje. Trend je dlhodobo rastúci a preto je možné do budúcna očakávať otvorenie nových hostelových zariadení.

3.4 Celková kapacita hostela a rozloženie izieb v ňom Ako celkovú kapacitu, tak aj rozloženie izieb zodpovedal každý z hostelierov, ktorý sa rozhodol dotazník vyplniť a teda tu je sto percentná úspešnosť vyplnenia. Ako bolo vyššie spomenuté celková kapacita v hosteloch je v Bratislave 646 a v Brne 145 lôžok. Tab. 5: Počet hostelov, celkový počet lôžok, podiel na celkovej kapacite lôžok, priemerný počet lôžok a medián počtu lôžok v hosteli v Bratislave a v Brne v roku 2013. Bratislava Brno Počet hostelov 12 6 Celkový počet lôžok v hosteloch 646 145 Podiel na celkovej kapacite lôžok (v %) 2,8 % 1,5 % Priemerný počet lôžok v hosteloch 54 24 Medián počtu lôžok v hosteloch 43 20 Najmenší počet lôžok v hosteli 14 10 Najvyšší počet lôžok v hosteli 130 48 Zdroj: Vlastný výskum Z tabuľky je badateľné, že v Bratislave sa nachádzajú v priemere aj v mediáne viac ako raz tak väčšie hostely ako v Brne. Tento trend je možné badať aj na minimálnych a maximálnych veľkostiach hostelov. Pri minimálnych rozdiel nie je až taký signifikantný, v Bratislave štrnásť lôžok oproti Brnu desať lôžok. K veľkému rozdielu dochádza pri maximálnych veľkostiach hostelov v Bratislave stotridsať lôžok oproti Brnu štyridsaťosem lôžok. Pri udeľovaní vyššie spomínaných cien Hoscar Awards sú hostely, okrem iného, rozdelené aj do kategórií podľa veľkosti zariadenia. Medzi malé hostely sa zaraďujú hostely s počtom lôžok do 50. Stredne veľké hostely sú s 51-100 lôžkami, veľké hostely sú s 101-250 lôžkami a extra veľké hostely s 251 a viac lôžkami. 26 V Brne všetkých šesť hostelov spadá do kategórie malé hostely. V Bratislave majú viac ako 50 lôžok a teda sú do kategórie stredne veľké hostely zaradené štyri zariadenia. Zvyšných osem zariadení spadá do skupiny malé hostely. V súvislosti s rozložením lôžok v rámci jednotlivých hostelov sú vďaka výskumu k dispozícii rôzne zaujímavé informácie a údaje. Z tejto štatistiky bolo vyradené jedno hostelové zariadenie, ktoré poskytuje výhradne izby s privátnymi lôžkami a teda v tomto smere nespĺňa vyššie uvedené kritéria hostela, ktoré sa týka poskytovania ako privátnych, tak aj spoločných izieb. 26 Dostupné na: < http://www.hostelworld.com/hoscars-2012>

Skúmaná vzorka v Bratislave poskytovala suma sumáru 92 izieb rôznej veľkosti a typu izby (privátne/spoločné) so 449 lôžkami v absolútnom čísle. Skúmaná vzorka v Brne poskytovala 32 izieb rôznej veľkosti a typu izby so 120 lôžkami v absolútnom čísle. Tab. 6: Podiel početnosti jednotlivých izieb na rozložení izieb v Bratislave a v Brne v roku 2013. Vyjadrený je podiel v danom type izby (spoločná/privátna) a celkový podiel v obidvoch kategóriách Veľkosť izby (počet lôžok) 4-5 5-6 7-8 10 2 3 4 5 Bratislava Podiel v danom type izby 19 % 36 % 30 % 15 % 46 % 24 % 24 % 5 % Celkový podiel 10 % 18 % 16 % 8 % 22 % 12 % 12 % 2 % Brno Podiel v danom type izby 27 % 53 % 7 % 13 % 65 % 11 % 24 % 0 % Celkový podiel 13 % 25 % 3 % 6 % 34 % 6 % 13 % 0 % Pozn.: Prvé štyri stĺpce vyjadrujú spoločné izby, ostatné štyri vyjadrujú privátne izby. Zdroj: Vlastný výskum Vyššie uvedené tabuľky predstavujú priemernú početnosť izieb ako v jednotlivých kategóriách, tak aj celkovo postupne v Bratislave a v Brne. Ukazuje sa, že v prípadne spoločných izieb, je v Bratislave situácia mierne vyrovnanejšia ako v Brne. V Brne je viac ako polovica spoločných izieb vo veľkosti 5-6 lôžkových, na rozdiel od niečo viac ako tretiny (36 %) v Bratislave. V prípade privátnych izieb je situácia podobná, kedy v Brne 65 % privátnych izieb je dvojlôžkových a absentujú päťlôžkové privátne izby. V Bratislave je takmer polovica privátnych izieb dvojlôžkových, avšak nemalý podiel zastupujú aj päťlôžkové privátne izby. Čo sa týka celkového podielu početnosti izieb celkovo vo dvoch typoch (spoločná/privátna), tak sú tieto hodnoty pomerne vyrovnané. V Bratislave je 51 % izieb spoločných a 49 % izieb privátnych. V Brne je 47 % izieb spoločných a 53 % izieb privátnych. Treba vziať na vedomie fakt, že spoločné izby majú spravidla vyššiu kapacitu, ako izby privátne. Vyššie uvedené informácie ukazujú absolútnu početnosť izieb, nezávisle od toho, koľko lôžok ponúkajú. Preto sa tieto informácie dajú považovať za mierne skreslené. Keďže hostelové zariadenia sa vyznačujú izbami s vyšším počtom lôžok na jednej izbe, nasledujúce dve tabuľky sa zohľadňujú aj tento faktor. Obr. 4.: Spoločné priestory jedného z hostelov v Bratislave

Zdroj: http://www.hostelblues.sk/gallery-3 Tab. 7: Podiel početnosti lôžok izieb v Bratislave a v Brne v roku 2013. Vyjadrený je podiel v danom type izby (spoločná/privátna) a celkový podiel v obidvoch kategóriách Veľkosť izby (počet lôžok) 4-5 5-6 7-8 10 2 3 4 5 Bratislava Podiel v danom type izby 11 % 32 % 35 % 22 % 33 % 26 % 34 % 7 % Celkový podiel 8 % 23 % 25 % 16 % 9 % 7 % 10 % 2 % Brno Podiel v danom type izby 11 % 32 % 35 % 22 % 33 % 26 % 34 % 7 % Celkový podiel 8 % 23 % 25 % 16 % 9 % 7 % 10 % 2 % Pozn.: Prvé štyri stĺpce vyjadrujú spoločné izby, ostatné štyri vyjadrujú privátne izby. Zdroj: Vlastný výskum Vyššie uvedené tabuľky uvádzajú, aké percento počtu lôžok jednotlivé typy izieb predstavujú. Znova, tak ako v predchádzajúcich dvoch tabuľkách, sú percentá vyjadrené ako pre jednotlivé typy izieb, tak aj celkovo. Je viditeľné, že pri celkovom podiele význam privátnych a hlavne dvojlôžkových izieb klesá. V Bratislave z 22 % na 9 % a v Brne z viac ako tretiny na (34) % na menej ako desatinu (9 %). Ďalej je viditeľný celkový nárast podielu u spoločných izieb, v prípade 10 a viac lôžkových izieb v Bratislave stúpol z 8% na 16 % a v prípade Brna zo 6 % na 16 %. V celkovom súčte počtu lôžok sú v Bratislave lôžka na spoločných izbách výrazne silnejšie postavené ako lôžka v privátnych izbách. Viac ako dve tretiny (71 %) lôžok na hosteloch v Bratislave je zabezpečených pomocou spoločných izieb a 29 % je zabezpečených na izbách privátnych. Naproti tomu v Brne je situácia o niečo miernejšia, kde je 63 % lôžok zabezpečených pomocou spoločných izieb a 37 % lôžok pomocou izieb privátnych. Tab. 8: Podiel početnosti izieb v Bratislave a v Brne a podiel početnosti lôžok v Bratislave a v Brne postupne v spoločných a privátnych izbách za rok 2013. Spoločné izby Privátne izby Bratislava podiel početnosti izieb 51 % 49 % Brno podiel početnosti izieb 47 % 53 % Bratislava podiel početnosti lôžok 71 % 29 % Brno podiel početnosti lôžok 63 % 37 % Zdroj: Vlastný výskum

Priemerná cena za lôžko Jednotlivé tabuľky zobrazujú viaceré informácie, ktoré máme k dispozícii na základe výskumu. Ich analýzou som sa pokúsil priblížiť obraz trhu hostelov ako v Bratislave tak aj v Brne. V Brne je trh čo sa týka počtu hostelov raz tak menší a čo sa týka lôžok až viac ako štyrikrát menší. Aj to môže byť dôvod, prečo je priemerný počet lôžok v jednom hosteli v Brne nižší. Ďalšou analýzou som zistil, že v Bratislave je vyšší podiel lôžok v hosteloch zabezpečených pomocou spoločných izieb. Avšak v každom prípade je percento lôžok v spoločných izbách uspokojujúce, keďže je vyššie ako päťdesiat percent a teda spĺňa kritéria hostela. Ako trh v Brne tak aj trh v Bratislave ešte stále nepovažujem za naplnený a vidím tu priestor pre novú subjekty, či transformáciu pôvodných hotelových či apartmánových subjektov. Dôvodom na tento predpoklad je ešte stále veľmi nízky podiel hostelov na tvorbe celkovej kapacity lôžok v oboch mestách. 3.5 Priemerná cena Na otázku ohľadom priemernej ceny v danom hostelovom zariadení odpovedal každý s oslovených hostelierov a teda tu figuruje sto percentná úspešnosť odpovedania. Avšak nie v každom zariadení sa nachádzajú všetky typy izieb a preto mohlo dôjsť k určitým skresleniam či nepresnostiam pri spracovávaní informácií. Obr. 5: Priemerná cena za lôžko v Bratislave v rôznych kategóriách a predajných sezónach v roku 2013. 25 Priemerná cena za lôžko v Bratislave 20 15 Hlavná sezóna 10 Medzisezóna Mimosezóna 5 0 4.5 5.6 7.8 10 2 3 4 5 Typ izby

Priemerná cena za lôžko Pozn.: Prvé štyri stĺpce vyjadrujú spoločné izby, ostatné štyri vyjadrujú privátne izby. Zdroj: Vlastný výskum Obr. 6: Priemerná cena za lôžko v Bratislave v rôznych kategóriách a predajných sezónach za rok 2013. 20.00 18.00 16.00 14.00 12.00 Priemerná cena za lôžko v Brne 10.00 8.00 6.00 Hlavná sezóna Medzisezóna Mimosezóna 4.00 2.00 0.00 4.5 5.6 7.8 10 2 3 4 Typ izby Pozn.: Prvé štyri stĺpce vyjadrujú spoločné izby, ostatné štyri vyjadrujú privátne izby. Zdroj: Vlastný výskum Z vyššie uvedených tabuliek a grafov je možné utvoriť nasledujúce závery: Priemerná cena za spoločnú izbu (nezávisle od počtu lôžok v nej) v hlavnej sezóne je v Bratislave približne 16, v Brne 13,9. Priemerná cena za privátnu izbu (nezávisle od počtu lôžok v nej) v hlavnej sezóne je v Bratislave približne 19,9, v Brne 13,9. Cenový rozdiel v závislosti od počtu lôžok je v spoločných izbách zanedbateľný ako v Bratislave, tak aj v Brne. Vyšší cenový rozdiel možno badať pri privátnych izbách, kedy je v Bratislave napríklad dvojlôžková izba približne 1,2 krát drahšia ako štvorlôžková izba, nezávisle od predajnej sezóny. Podobný trend je zaznamenaný aj v Brne, kedy je dvojlôžková izba približne 1,3 krát drahšia ako štvorlôžková izba. Pri spoločných izbách je táto hodnota, opäť, minimálna.

V Bratislave je pomerne veľká fluktuácia ceny v závislosti od predajnej sezóny a to ako v spoločných izbách, tak aj v izbách privátnych. V hlavnej sezóne sa lôžko v privátnej izbe predáva v priemere za približne 19,9, v mimo sezóne za 14,4. To znamená, že v hlavnej sezóne sa predáva za približne 1,4 násobok mimosezónnej ceny. Podobný trend je viditeľný aj pri spoločných izbách, kedy sa v hlavnej sezóne lôžko predá za 1,6 násobok mimosezónnej ceny. V Brne takáto situácia nenastáva a podobná fluktuácia neprebieha. Ceny sa držia na takmer rovnakej úrovni celú sezónu a rozdiely sú naozaj zanedbateľné. Ďalšia zaujímavá situácia nastáva pri porovnaní priemerných cien za spoločné a privátne izby v Brne. Tieto ceny, na úrovni 13,9 sú ako v hlavnej sezóne, tak aj v mimo sezóne identické. V Bratislave sa v hlavnej sezóne predávajú privátne izby v priemere za 1,2 násobok spoločných izieb a 1,4 násobok v mimo sezóne. V roku 2012 bola celoročná priemerná cena za ubytovanie v Bratislave na úrovni 36,42 za lôžko na noc. 27 Táto cena je 2,5 krát vyššia ako celková priemerná cena v hosteloch, ktorá je na úrovni 14,35. Vyššie uvedené závery ukazujú ako odlišnosti tak aj podobnosti cenovej politiky trhov hostelov v jednotlivých mestách. Priemerná cena za jedno lôžko je v každom prípade v Bratislave vyššia ako v Brne. Tento fakt by sa dal interpretovať jednak nižším dopytom po ubytovaní v Brne, ale aj nižšími nákladmi na prevádzku (nájomné), avšak tieto domnienky sú čisto hypotetické. Ďalšou prekvapivou informáciou je absencia fluktuácie ceny v závislosti od sezóny v Brne. Vysvetlením by mohla byť nižšia miera konkurencie medzi subjektami, avšak táto domnienka je znovu čisto hypotetická. 3.6 Priemerná vyťaženosť zariadení Na otázku ohľadom priemernej vyťaženosti hostelu počas roku odpovedalo v Bratislave 87 % hostelových zariadení, avšak v Brne žiaden. Z tohto dôvodu nebude v tejto otázke možné porovnanie medzi jednotlivými mestami. Bratislavských 87 % zodpovedaných dotazníkov je dostatočne silná vzorka na konštatovanie v akej situácii sa v tomto smere trh nachádza. Obr. 7: Vyťaženosť zariadení v Bratislave 27 Dostupné na: < http://www.bratislava.sk/msz/archiv/msz_13_04_24_25/28_cestovny_ruch.pdf>

Percento vyťaženosti Priemerná vyťaženosť zariadení v Bratislave 100% 80% 60% 40% 20% 0% Hlavná sezóna Medzisezóna Mimosezóna Vyťaženosť lôžok 91% 66% 35% Zdroj: Vlastný výskum Medzi vyťaženosťou v hlavnej sezóne a v mimo sezóne je viditeľný signifikantný rozdiel. V hlavnej sezóne je vyťaženosť na úrovni 90,6 %, medzi sezóne 66,2 % a v mimo sezóne iba 35,1 %. Pri porovnaní výsledkov s vyššie spomínanou publikáciou The Youth Travel Accommodation Survey sa výsledky prekvapivo približujú. Celková priemerná vyťaženosť v hostelových zariadeniach v Bratislave bola na úrovni 63,9 % a podľa WYSE Travel Confederation bola v roku 2013 na úrovni 59 %. Rozdiel sú necelé 4 percentuálne body v prospech vyťaženosti v Bratislave v porovnaní so svetom. V hlavnej sezóne je teda vyťaženosť približne 2,5 krát vyššia ako vyťaženosť v mimo sezóne. Ak si k tomu pridáme vyššie uvedené čísla týkajúce sa cenovej politiky hostelov, je pochopiteľné že mimo sezóna je pre hostely ťažká. Nanešťastie informácie sa nedajú porovnať so situáciou v Brne, kde nám čísla chýbajú. Celková priemerná vyťaženosť v hosteloch v Bratislave bola v roku 2013 na úrovni 63,9 %, čo je v porovnaní s hotelmi a penziónmi viac ako dvakrát vyššie číslo. V roku 2012 bolo využitie stálych lôžok v hoteloch a penziónoch v Bratislave v roku 2012 na úrovni 30,3 %. 28 3.7 Krajina pôvodu návštevníkov V tomto ukazovateli sa k danej otázke vyjadril v oboch mestách každý skúmaný hostelier a teda sa informácie dajú považovať za plne relevantné. Medzi otázkami bol aj vývoj pôvodu návštevníkov od roku 2010 po rok 2013, avšak tieto informácie hostelieri buď nemali k dispozícii, alebo ich nechceli poskytnúť. Tab. 9: Pôvod hostí (zahraniční/domáci) percentuálne vyjadrený v Bratislave a v Brne za rok 2013 Pôvod hostí Zahraniční Domáci Bratislava 91 % 8 % Brno 60 % 40 % Zdroj: Vlastný výskum 28 Dostupné na: < http://www.bratislava.sk/msz/archiv/msz_13_04_24_25/28_cestovny_ruch.pdf>