prof.ing.eva Horvátová, PhD. Katedra bankovníctva a medzinárodných financií Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave Vývoj platobného styku a zúčtovania medzi bankami v SR 1 Vývoj platobného systému medzi bankami na Slovensku poznačili viaceré zmeny. Prvé klíringové centrum bolo zriadené v ŠBČS v Prahe v rámci ČSFR. Bankové zúčtovacie centrum Slovenska V súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky bolo založené Bankové zúčtovacie centrum Slovenska (BZCS), ktoré vykonávalo platby medzi bankami na princípe klíringu. Popri domácom medzibankovom platobnom styku vykonávalo BZCS na princípoch net settlement aj zúčtovanie medzištátnych platieb s Českou republikou, ktoré vyplývali z klíringovej Platobnej zmluvy medzi ČR a SR, platnej od 8.2.1993 do 31.8.1995. Fungovanie Bankového zúčtovacieho centra Slovenska Medzibankový platobný styk v podmienkach SR vykonávalo ako prvé Bankové zúčtovacie centrum Slovenska na princípe gross settlement. Organizáciu a výkon medzibankového platobného styku v podmienkach Slovenskej republiky upravovala vyhláška č. 275/1994 Z. z. o zásadách platobného styku medzi bankami. BZCS bolo neziskovou akciovou spoločnosťou, ktorej akcionármi boli NBS a komerčné banky. Vzniklo v súvislosti s menovou odlukou a zavedením slovenskej meny. Jej najväčším akcionárom bola NBS so 40 % akcií. Komerčná banka nesmela vlastniť viac než 20 % akcií. Jednu akciu vlastnilo Ministerstvo financií SR. BZCS nebolo organizačnou jednotkou NBS, NBS mala postavenie operátora systému. Komerčné banky v SR boli povinné realizovať medzibankový platobný styk výhradne v bezhotovostnej forme prostredníctvom Bankového zúčtovacieho centra Slovenska. BZCS zriaďovalo každému účastníkovi platobného styku účet platobného styku. Komerčné banky mali účet platobného styku prepojený s účtom povinných minimálnych rezerv. 1 Príspevok/výstup vznikol v rámci riešeného projektu OP VaV s názvom Vytvorenie excelentného pracvoviska ekonomického výskumu pre riešenie civilizačných výziev v 21. storočí (ITMS 26240120032). Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Účastníci platobného styku sa členili na : - priamych a - nepriamych účastníkov. Priamymi účastníkmi boli komerčné banky, ktoré mali v účet platobného styku v BZCS a v NBS účet povinných minimálnych rezerv. Priami účastníci vykonávali platby vo vlastnom mene a všetky museli byť kryté zostatkom na účte platobného styku. Na konci zúčtovacieho dňa sa denné zostatky účtu platobného styku prenášali na účty povinných minimálnych rezerv. Nepriamymi účastníkmi boli subjekty, ktoré nemali účet platobného styku ani účet povinných minimálnych rezerv. Tieto subjekty sa nazývali aj tretími stranami. Nepriami účastníci alebo tretie strany nemali účet platobného styku, ale mali oprávnenie debetovať alebo kreditovať účty priamych účastníkov platobného styku. Patrili sem Burza cenných papierov Bratislava (BCPB) a Autorizačné centrum Slovenska (ACS). BCPB dávala príkaz na zúčtovanie na základe transakcie, ktorá prebehla na burze. Príkaz obsahoval požiadavku debetovať účet kupujúceho v banke A a kreditovať účet predávajúceho v banke B. Autorizačné centrum Slovenska (ACS) bolo neskôr nahradené spoločnosťou Transacty Slovakia, potom spoločnosťou First Data. Uvedené spoločnosti sa zaoberali zúčtovaním kartových transakcií. Jednotlivým bankám predkladala čisté pozície zo zúčtovania kartových transakcií. Vykazovalo denné saldá z kartových transakcií medzi bankami a iniciovalo ich zúčtovanie na základe príkazu tretej strany. Tieto subjekty nevykonávali operácie vo vlastnom mene, ale mali právo debetovať alebo kreditovať účty priamych účastníkov. Platby realizovali formou príkazu tretej strany. Platobný systém SIPS Významná zmena v medzibankovom platobnom styku na Slovensku nastala od 1. 1. 2003. Národná banka Slovenska sa stala prevádzkovateľom a agentom zúčtovania v rámci nového medzibankového platobného systému SIPS (Slovak Interbank Payment System). Prevádzku platobného systému prevzala NBS od Bankového zúčtovacieho centra Slovenska, a. s. (BZCS). Dôvodom tejto zmeny bola snaha NBS zvýšiť efektívnosť, bezpečnosť a vytvoriť základ platobného systému fungujúceho na princípoch RTGS v našich podmienkach. Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na princípoch hrubého zúčtovania,
prioritné platby spĺňajú princípy hrubého zúčtovania v reálnom čase. Spracovanie a zúčtovanie platieb prebiehajú kontinuálne počas dňa na účtoch vedených v NBS. Spracovanie platieb je plne automatizované a prebieha na princípe FIFO (First in First out). Systém spracúva všetky platby bez ohľadu na ich hodnotu. Pri dostatočnom krytí platba prebehne automaticky, v opačnom prípade sa zaradí do čakacieho radu, z ktorého je uvoľnená až po dosiahnutí dostatočného množstva peňazí na jej krytie. Medzibankový platobný systém SIPS pracuje na 24 hodinovom cykle, ktorý sa nazýva klíringový deň. Začína sa o 15.30 a končí sa nasledujúci pracovný deň o 13.30. Počas sviatkov, dní pracovného pokoja a pracovného voľna je uzavretý a prebieha na ňom údržba. V priebehu hodiny dokáže spracovať a zúčtovať až 2 milióny platieb 2. Uvedený platobný systém bol jediným platobným systémom v SR určeným na spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb medzi bankami. Spracovanie a zúčtovanie platieb boli plne automatizované, prenos údajov prebiehal v elektronickej podobe, platby vstupovali do systému vo forme klíringových viet, spracovanie prebiehalo kontinuálne na účtoch v NBS, účastníkom boli poskytované informácie o stave účtu v určitých časových intervaloch. Medzibankový platobný systém SIPS prebiehal v rámci klíringového dňa, ktorým bol 24-hodinový cyklus. Systém SIPS: - prijímal priebežne vstupné údaje v podobe súborov od účastníkov, - vykonával formálnu kontrolu správnosti štruktúry vstupných údajov, - aktualizoval stavy na účtoch peňažných rezerv, - kontroloval krytie každej platby prostriedkami na účte, - okamžite zúčtoval a spracoval kryté platby, - nekryté platby zaraďoval do čakacieho radu, - platby, ktoré neboli kryté ani na konci zúčtovacieho dňa, boli vrátené ako nespracované pre nedostatočnú likviditu. Prístup účastníkov do platobného systému SIPS koordinovala a riadila Národná banka Slovenska. Overovala technické predpoklady žiadateľa na účasť v systéme, po úspešnom 2 Národná banka Slovenska, Správa o vývoji v oblasti platobného styku v Slovenskej republike za rok 2003, s. 9
ukončení testovania vydávala súhlas na vstup a účasť žiadateľa v platobnom systéme, uzatvorila s ním zmluvu a prideľovala mu identifikačné kódy pre tuzemský platobný styk. Platobný systém TARGET2-SK Zavedenie meny euro si od 1.1. 2009 vyžiadalo zmenu v koncepcii medzibankového platobného styku v Slovenskej republike. Zavedením meny euro sa systém SIPS stal retailovým systémom určeným pre spracovanie klientskych platieb. Medzibankové platby boli presmerované do systému TARGET2. Počnúc 1. januárom 2009 jediným RTGS systémom na Slovensku je TARGET2- SK. Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodla o pripojení sa do systému TARGET2 v čase prijatia meny euro na Slovensku. Názov slovenského TARGET2 komponentu je TARGET2-SK. Pôvodný platobný systém SIPS sa pretransformoval na retailový platobný systém SIPS, pre spracovávanie retailových platieb s finálnym vyrovnaním v TARGET2-SK. Medzibankové platobné transakcie sa od 1. januára 2009 výhradne spracovávajú a vyrovnávajú v systéme TARGET2-SK. V nadväznosti na implementáciu SEPA platobných nástrojov v SR má platobný systém EURO SIPS plniť požiadavku kompatibility so SEPA. Úprava EURO SIPS bola realizovaná v súlade so schválenou stratégiou, ktorá bola prijatá Bankovou radou NBS. V zmysle uvedeného mal byť EURO SIPS SEPA kompatibilný do konca roka 2012. Systém EURO SIPS EURO SIPS je retailovým platobným systémom určeným na spracovanie a klíring klientskych platieb v eurách a zároveň pridruženým systémom k transeurópskemu platobnému systému TARGET2-SK. Platobné transakcie sa v platobnom systéme EURO SIPS spracovávajú v klíringových cykloch, ktorých výsledky sa finančne vyrovnávajú v systéme TARGET2-SK. 3 3 ROZHODNUTIE Národnej banky Slovenska zo 14. júna 2011 o podmienkach účasti v platobnom systéme EURO SIPS. In: Vestník NBS rozhodnutie NBS č. 3/2011, s. 137 142, ako aj: Dostupné na internete: http://www.nbs.sk/_img/documents/_publikacie/vyrocnasprava/svk2010/vs10_kap05.pdf, s. 48 52.
Implementácia pravidiel EU v oblasti platobných služieb v podmienkach SR Platobné služby upravuje zákon o platobných službách. 4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách bola transponovaná zákonom č. 492/2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o platobných službách ), ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 2009. Týmto zákonom sa zrušil zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov. Týka sa predovšetkým poskytovania platobných služieb, podmienok na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, podmienok na vznik a podnikanie platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí, reklamácií, podmienok mimosúdneho riešenia sporov pri poskytovaní platobných služieb a pri vydávaní a používaní elektronických peňazí, ako aj dohľadu nad prevádzkovateľmi platobných systémov, dohľadu nad platobnými inštitúciami a dohľadu nad inštitúciami elektronických peňazí. V roku 2010 sa začal proces transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo dňa 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, a to návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch, vrátane zákona o platobných službách. Cieľom uvedenej transpozície bolo vymedzenie prepojeného systému (interoperabilita). Súčasťou slovenského právneho poriadku v oblasti platobných služieb je aj opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2009, ktorým sa ustanovuje štruktúra bankového spojenia, štruktúra medzinárodného bankového čísla účtu a podrobnosti o vydávaní prevodníka identifikačných kódov a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES): nariadenie č. 924/2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 a 4 Historicky prvý zákon o platobnom styku bol na Slovensku prijatý v roku 2002.Tento zákon bol zrušený prijatím zákona o platobných službách. Zákon o platobnom styku upravoval: - vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov, - vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov, - prevádzkovanie platobných systémov, - vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov, - vznik a prevádzkovanie platobných systémov, - dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom, - reklamácie a riešenie sporov z platobného styku, kompetencie. Východiskové princípy a predpoklady v oblasti platobného styku v procese prípravy Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii boli zakotvené v Modrej knihe (Blue Paper).
nariadenie č. 1781/2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov. Na konci roka 2010 bolo do platobného systému TARGET2-SK zapojených 33 účastníkov, z toho 30 priamych účastníkov vrátane Národnej banky Slovenska a 3 pridružené systémy (EURO SIPS, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., First Data Slovakia, s. r. o.). Zákon o platobnom styku bol zrušený prijatím zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. 5 Zákon o platobných službách upravuje: - poskytovanie platobných služieb, - podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, - podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií, - podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí, - vybavovanie reklamácií a iných podaní a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb, - dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov, dohľad nad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronických peňazí. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie jednotného platobného trhu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Platobná operácia je vklad, výber alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo príjemcu alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb. Poskytovateľmi platobných služieb môže byť: - banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej aj PZB), ktorá má povolenie na poskytovanie platobných služieb a zúčtovania, - inštitúcia elektronických peňazí, aj zahraničná, - poštový podnik, - NBS a ECB, - Štátna pokladnica. 5 Zákon č. 492/2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 130/2011 Z. z., zákonom č. 394/2011 Z. z., zákonom č.520/2011 Z. z., zákonom č. 547/2011 Z. z. a zákonom č. 352/2012 Z. z. a a zákonom č. 206/2013 Z.
Platiteľom je osoba, ktorá dáva platobný príkaz poskytovateľovi platobnej služby a je platiteľom finančných prostriedkov. Príjemcom je osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov platobnej operácie. Platobný účet je účet vedený u poskytovateľa platobných služieb a slúži na vykonávanie platobných operácií. Platobný príkaz je pokyn (platiteľa resp. príjemcu) na vykonanie platobnej operácie. Platobný príkaz je pokyn platiteľa na vykonanie platobnej operácie. Úhradou je platobná služba, pri ktorej sa suma platobnej operácie odpisuje z platobného účtu platiteľa a pripisuje sa na platobný účet príjemcu. Platobné služby vykonáva poskytovateľ platobných služieb na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým je platobný príkaz na vykonanie platobnej operácie, a to buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne vykonať platobný príkaz, je povinný oznámiť túto skutočnosť používateľovi platobných služieb. Platobný príkaz, ktorého vykonanie bolo odmietnuté, sa považuje za neprijatý. Používateľ platobných služieb nesmie odvolať platobný príkaz po okamihu prijatia platobného príkazu poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Ak ide o nevykonanú alebo chybne vykonanú platobnú operáciu, poskytovateľ platobných služieb platiteľa na žiadosť platiteľa a bez ohľadu na jeho zodpovednosť bez zbytočného odkladu vynaloží primerané úsilie na to, aby vyhľadal priebeh nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a oznámi platiteľovi výsledok priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie. Ak ide o nevykonanú alebo chybne vykonanú platobnú operáciu, za ktorú nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb príjemcu, je poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedný voči platiteľovi a tento poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platby. Platobné služby môže poskytovať len subjekt uvedený v zákone o platobných službách ako vykonávajúca inštitúcia.
Platobným systémom sa rozumie systém, ktorý zabezpečuje vykonávanie príkazov na základe zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi platobného systému a spoločných pravidiel ustanovených týmto zákonom a podľa spoločných pravidiel a postupov vydaných prevádzkovateľom platobného systému pre prevádzkovanie platobného systému Použitá literatúra: 1. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách. 2. Zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. 3. Zákon č. 492/2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4. Výročná správa NBS 2005, Bratislava, Národná banka Slovenska, 2006. 5. Platobný styk. NBS. In: Výročná správa NBS 2006. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2007. 6. Správa o vývoji v oblasti platobného styku v Slovenskej republike za rok 2003, Bratislava, Národná banka Slovenska 2004. 7. SIPS. Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike, Bratislava, Národná banka Slovenska 2004. 8. KOREŇOVÁ, Milena - POLÓNYIOVÁ, Alica: Postavenie Národnej banky Slovenska v oblasti platobného systému, Biatec, roč. 12, 2004, č. 04, s. 2-4 9. Od systému TARGET k TARGET2. Bankovnictví, roč. 13, 2005, č. 06-07. 10. Policy on Payments System Risk; Board of Governors of the Federal Reserve System, 2007. 11. www.ecb.int/paym/target/html/index.en.html 12. www.ecb.int./paym/target/target2/html/index.ent.html