ZA HRA NIČ NO OB CHOD NÝ EFEKT VSTU PU SLO VEN SKA DO COL NEJ ÚNIE EU RÓP SKEJ ÚNIE

ZA HRA NIČ NO OB CHOD NÝ EFEKT VSTU PU SLO VEN SKA DO COL NEJ ÚNIE EU RÓP SKEJ ÚNIE Ri chard OUT RA TA, Mi cha e la GAJ DO šo VÁ, Mot ha na Sa leh OBA DI, Ústav slo - ven skej a sve to vej eko no mi ky SAV, Bra ti sla va 1. Me to do lo gic ký rá mec hod no te nia In teg rač né for my, ako zóna vo né ho ob cho du a col ná únia, vzni ka jú pre dov šet - kým ako ná stro je li be ra li zá cie me dzi ná rod ných to kov to va rov a slu ži eb, kto ré sa uplat ňu jú v pod mi en kach, kedy už dáv no ne pla tia ne ok la sic ké pod mi en ky do ko - na lej kon ku ren cie, vrá ta ne pod mi en ky ne exis ten cie akých ko vek ob me dze ní me - dzi ná rod né ho po hy bu to va rov. Prá ve pri exis ten cii ta rif ných a ne ta rif ných pre ká žok in teg rač né pro ce sy z teo - re tic ké ho h a di ska na jed nej stra ne pris pi e va jú k vo né mu po hy bu to va rov, na dru - hej stra ne môžu pre káž ky po hy bu to va rov vy tvá ra. Ja cob Vi ner, vý znam ný teo re tik col nej únie a in teg rá cie vôbec vy slo vil v tom to sme re ešte v 50. ro koch hy po té zy, kto ré ozna čil ako vy tvá ra nie ob cho du (tra de cre a ti on) a ob me dzo va nie ob cho du (tra de di ver si on). Vy tvá ra nie ob cho du za lo žil na preh ĺbe ní špe ci a li zá cie kra ji ny v zá vis los ti na zdrojovo-cenových vý ho dách jed nej či dru hej part ner skej kra ji ny v ob cho de (po sun pôvo du pro duk tu z kra ji ny s nákladovo-cenovou vyš šou úrov ňou ku kra ji ne s niž šou úrov ňou). Na opak k ob - medz ovaniu ob cho du pod a neho do chá dza v dôsled ku po su nu pôvo du pro duk tu zo zdro jo vo a ce no vo vý hod nej šej ne člen skej kra ji ny k ne vý hod nej šej člen skej kra ji ne. Vi ne ro va hy po té za o vy tvá ra ní a ob me dzo va ní ob cho du vply vom re gi o nál nej in teg rá cie kra jín bola po cho pi te ne for mu lo va ná vo vše obec nej ro vi ne. Jej ap li ká - cia na od had uve de ných ob chod ných dôsled kov, kto rá je sú čas ne aj ove re ním tej - to hy po té zy, je pre ne do stup nos po treb ných úda jov ve mi ob ti až na a teda nie je v li te ra tú re ani ve mi frek ven to va ná. Na pri ek tomu ur či té po ku sy boli uro be né. Napr. Bela Ba las sa (1974) po užil kon cept dôchod ko vej elas ti ci ty do voz né ho do - py tu ex post (YEM), kto rý dáva do po me ru pri e mer nú roč nú per cen tu ál nu zme nu do vo zov a pri e mer nú roč nú zme nu hru bé ho do má ce ho pro duk tu obe v stá lych ce nách. Ten to prís tup ap li ko val na Eu róp ske hos po dár ske spo lo čen stvo ako ce lok v ob do bí pred in teg rá ci ou (1953 1959) a po in teg rá cii (1959 1970). Pod a neho rast YEM pre do vo zy z kra jín EHS (in ter ný do voz) by in di ko val vy tvo re nie ob cho - du. Na opak po kles YEM pre ex ter né do vo zy by in di ko val ob me dze nie ob cho du. Tak to Ba las sa zis til, že in teg rá cia kra jín v rám ci EHS vi ed la k hru bé mu vy tvo re niu ob cho du (hod no ta YEM za vnú tor ný do voz vzrást la), za ti a čo k ob me dze niu ob - cho du ne do šlo (hod no ta YEM pre ex ter né do vo zy v po rov ná va nom ob do bí zos ta - la ne zme ne ná). Ten to Ba las sov prís tup bol ap li ko va ný na zhod no te nie vply vu in teg rá cie ex post a za celú in teg ro va nú jed not ku (za vše tky in teg ro va né štá ty). Náš prob lém však je tro cha iný: aký úči nok bude ma in teg rá cia pros tred níc tvom col nej únie na slo ven skú eko no mi ku, resp. v koho pro spech (EÚ ale bo SR) sa ob chod vy tvo rí? Prob le ma ti ka efek tov in teg rá cie v ob las ti po hy bu to va rov a slu ži eb je po mer ne ši ro ká a mož no ju vy me dzi v zá sa de tý mi to hlav ný mi ob las a mi: 330 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

z titulu zmeny ciel Integračné efekty z medzinárodného pohybu tovarov a služieb zahraničnoobchodné rozpočtové (colné a daňové príjmy) z titulu netarifných opatrení V tom to prís pev ku sa sús tre dí me iba na za hra nič no ob chod né do pa dy in teg rá - cie Slo ven skej re pub li ky do col nej únie EÚ z ti tu lu ciel. Skú ma nie za hra nič no ob - chod né ho do pa du člen stva v in teg rač ných for mách EÚ vply vom zme ny ciel sa roz kla dá v pod sta te na ti e to efek ty: a) efekt, kto rý sa pre ja vil či pre ja ví v ob cho de s EÚ-15, b) efekt v ob cho de s tzv. ne pre fe renč ný mi tre tí mi kra ji na mi, c) efekt v ob cho de s pre fe renč ný mi tre tí mi kra ji na mi. Po uži tie Vi ne ro vej hy po té zy na ap ro xi má ciu efek tu za hra nič né ho ob cho du z ti - tu lu zme ny ciel v dôsled ku in teg rá cie SR do col nej únie vy ža du je ni e len iden ti fi ká - ciu roz di e lov v col nom za a že ní do vo zov v EÚ a v SR pri vstu pe do col nej únie, ale aj zis te nie nákladovo-cenových re lá cií me dzi ob chod ný mi part ner mi. Po ki a ide o nákladovo-cenové re lá cie, je po treb né iden ti fi ko va jed not ko vé do má ce a zahranično-partnerské vý voz né ceny prís luš ných ko mo dít, resp. ich sku pín (tri ed pod a har mo ni zo va né ho col né ho sa dzob ní ka). Vzh a dom na to, že na jmä jed not ko vé vý voz né ceny to va rov za hra nič ných part ner ských kra jín (UP F ) sú až ko pri a mo zo šta tis ti ky zís ka te né, ti e to boli ap ro xi - mo va né ako jed not ko vé hod no ty do vo zu do SR (UV ID ) de le né mi e rou do voz né ho cla SR (1 + t) F. Jed not ko vé do má ce vý voz né ceny (UP D ) boli de fi no va né ako jed - not ko vé hod no ty ex por tu do EÚ (UV XD ). Teda: UP UP D F D UV (1) X D UVI, (2) ( 1 t ) F pri čom UP F môže by vy čís le né z EÚ (UP EÚ ), ne pre fe renč né tre tie kra ji ny (UP NTC ) ale - bo pre fe renč né tre tie kra ji ny (UP PTC ). Po mer jed not ko vých vý voz ných cien do má cich a za hra nič ných (CPR) uka zu je, v kto rej ko mo dit nej sku pi ne má ten-ktorý ob chod ný part ner kom pa ra tív nu vý ho - du (ko efi ci ent ný po mer CPR je < 1) a v kto rej môže dôjs k špe ci a li zač ným po su - nom (k Vi ne rov ské mu vy tvá ra niu ob cho du) v sme re k part ner skej kra ji ne s tou to nákladovo-cenovou vý ho dou. Pri tom ko efi ci ent CPR mož no vy čís li za vše tky za - hra nič no ob chod né part ner ské štá ty (re gi ó ny), voči kto rým sa efekt skú ma, t. j. voči EÚ (CPR EÚ ), ne pre fe renč ným tre tím kra ji nám (CPR NTC ) a pre fe renč ným tre tím kra ji nám (CPR PTC ), teda: CPR EÚ, NTC, PTC D UP EÚ, NTC, PTC UP (3) Vz ah (3) mož no a lej roz vi nú, ak chce me po rov ná va jed not ko vé vý voz né ceny jed not li vých re gi ó nov, napr. EÚ a ne pre fe renč ných tre tích kra jín, v tej to for - me: PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 331

kde CPR UP UP NTC / EÚ NTC EÚ NTC UP, (4) EÚ UP D UVI (4.1) ( 1 t ) NTC D UVI (4.2) ( 1 t ) EÚ 2. Do pad col nej in teg rá cie na ob chod s Eu róp skou úniou In teg rač ný pro ces pros tred níc tvom ob cho du s EÚ sa za čal vlast ne už Eu róp - skou do ho dou (tzv. Aso ci ač nou do ho dou), kto rou Eu róp ska únia so Slo ven skom v roku 1991, resp. 1993 po lo ži la zá kla dy na vy tvo re nie zóny vo né ho ob cho du. Pod a tej to do ho dy efekt in teg rá cie sa mal pre ja vi pre dov šet kým v ob cho de s pri - e my sel ný mi (ne po no hos po dár sky mi) vý rob ka mi. Na opak, efek ty z ob cho du s po - no hos po dár sky mi ko mo di ta mi mož no oča ká va až po vstu pe do EÚ, resp. col nej únie EÚ. Z vý vo ja za hra nič né ho ob cho du SR s EÚ do roku 2001, do ke dy sa mala vy tvo ri zóna vo né ho ob cho du, mož no usu dzo va, že táto in teg rač ná for ma pri ni es la po zi - tív ne vý sled ky pre dov šet kým v dy na mi ke za hra nič né ho ob cho du a vo zvý še ní pod i e lu SR na trhu EÚ (po zri ta bu ku 1). Ta bu ka 1 Vý voj pod i e lu EÚ na za hra nič nom ob cho de SR (v %) 1993 1998 2001 2002 Vý voz 29,7 55,7 59,9 60,5 Do voz 27,9 50,1 49,8 50,3 Ob rat 28,8 52,9 54,4 55,4 Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 1993 2002. Po zi tív ny efekt v dy na mi ke za hra nič né ho ob cho du SR s kra ji na mi Eu róp skej únie však ešte ne mu sí zna me na vy tvá ra nie ob cho du vo Vi ne rov skom zmys le. To je síce ne vy hnut ná pod mi en ka, ale tou po sta ču jú cou pod mi en kou je exis ten cia po rov na te nej nákladovo-cenovej vý ho dy v pro spech tej-ktorej obchodno-part - ner skej in teg ru jú cej sa stra ny. Tre ba po ve da, že v ob do bí vy tvá ra nia zóny vo né - ho ob cho du táto vý ho da bola u väčši ny ko mo dit ných tri ed col né ho sa dzob ní ka (CS) na stra ne Slo ven ska (po zri graf 1). Z gra fu 1 je zrej mé, že v pri e be hu ro kov 1996 2002 po od strá ne ní ciel u ne po - no hos po dár skych ko mo dít prak tic ky až na nulu Slo ven sko vy ka zo va lo vo väčši ne sle do va ných ko mo dit ných tri ed v pri e me re niž šiu nákladovo-cenovú úro veň ako bol pri e mer kra jín EÚ (CPR EÚ <1). Táto sku toč nos však ne vi ed la k preh ĺbe niu in te - rod vet vo vé ho ob cho du me dzi EÚ a SR, ako vo svo jej hy po té ze o vy tvá ra ní ob cho - 332 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

Graf 1 Nákladovo-cenové re lá cie me dzi SR a EÚ pod a ko mo dit ných tri ed CS (CPR EÚ na zá kla de pri e me ru ro kov 1996 a 2002) 1,60 1,40 1,20 Nákladovo-cenové relácie 1,00 0,80 0,60 0,40 0,20 0,00 Živé zvieratá Rastl. výr. Tuky Potraviny Nerast. výr. Chemikálie Plasty Surové kože Drev. výr. Celpap. výr. Textílie Obuv Min. výr. Kovy Stroje a zar. Vozidlá Prístroje Rôzne výr. Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 1996, 2001, 2002; Tra de Po li cy Review Slo vak Re pub lic, 2001; Tra de Po li cy Re vi ew Eu ro pe an Uni on, 2002; Col né ho sa dzob ní ka SR, 2002 a Mi nis ter stva fi nan cií SR, 2002. du pred pok la dal Vi ner, ale u väčši ny ko mo dit ných tri ed CS bola za zna me na ná ten - den cia k in tra od vet vo vé mu ob cho du. 1) In tra od vet vo vý ob chod je nový jav v me dzi ná rod nom ob cho de, kto rý vy svet - u jú ni ek to ré al ter na tív ne te ó rie me dzi ná rod né ho ob cho du, na jmä Lin de ro va te ó - ria pro duk to vej di fe ren ci á cie (1961) a Ver no no va te ó ria vý rob ko vé ho cyk lu (1966), a kto rý, zdá sa, sa už pre sa dil aj v ob cho de me dzi SR a EÚ. V tom to kon tex - te mož no Vi ne ro vu hy po té zu do pl ni a roz vi nú. Pre sa dzo va nie sa ten den cie k in tra od vet vo vé mu ob cho du sa spra vid la za kla - dá na in tra od vet vo vej vý rob nej špe ci a li zá cii, kto rá má for mu tzv. tech no lo gic kej špe ci a li zá cie (sú či as tko vej, kom po nen tnej, zuš ach o va ci e ho pro ce su). Prá ve ten den cia k tech no lo gic kej špe ci a li zá cii bola rám com, v kto rom sa Slo ven sko moh lo pre sa dzo va na trhu EÚ v me dze rách, kde do pyt môže by uspo ko je ný aj vý - rob ka mi s re la tív ne niž šou tech no lo gic kou úrov ňou a s nie cel kom špič ko vý mi 1) Ten den cie k uve de ným dvom ty pom ob cho du SR s EÚ me dzi od vet vo vé mu a in tra od vet vo vé mu boli iden ti fi ko va né na zá kla de zme ny Grubelovho-Lloydovho indexu (GLI) v re fe ren čnom ob do bí 1993 2001. Ke zme na GLI v roku 2001 opro ti roku 1993 (kedy Slo ven sko po roz de le ní ČSFR zno vu po tvr di lo Aso ci ač nú do ho du s EÚ), vy jad re ná in de xom, bola väčšia ako 100, na zna ču je to ten den ciu k in tra od vet - vo vé mu ob cho du a k tech no lo gic kej špe ci a li zá cii vý ro by. Na opak, ak ten to in dex bol men ší ako 100, bolo mož né iden ti fi ko va ten den ciu k in te rod vet vo vé mu ob cho du a k me dzi od vet vo vej špe ci a li zá cii vý - ro by. Xi / X Mi / M GLI i 1, X / X M / M i i kde X i /X pod i el vý vo zu i-teho od vet via (tri e dy CS) na cel ko vom vý vo ze a M i /M pod i el do vo zu i-teho od vet via (tri e dy CS) na cel ko vom do vo ze. PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 333

kva li ta tív ny mi pa ra met ra mi, čomu v pod sta te zod po ve da jú iden ti fi ko va né nákladovo-cenové vý ho dy. Tre ba však po zna me na, že pri špe ci a li zač ných po su noch v ob do bí zóny vo né - ho ob cho du s EÚ nie vždy roz ho do va li len uve de né nákladovo-cenové vý ho dy, kto ré zna me na li vy tvá ra nie ob cho du s EÚ v pro spech SR. U mno hých ko mo dit - ných tri ed do šlo k vy tvá ra niu ob cho du s EÚ v pro spech EÚ 2) vply vom zrej me iných dôle ži tej ších fak to rov ako boli nákladovo-cenové vý ho dy. Ide o také fak to ry, ako je do mi nan cia kva li ty nad ce nou, sku toč nos, že do má ci do pyt mož no uspo ko ji iba do vo zom, lebo do má ca eko no mi ka vý ro bok ne vy rá ba (tzv. vý luč ný do voz), a lej ob me dze ný von kaj ší do pyt a pod. Seg men tá ciu ko mo dit ných tri ed z h a di ska in - ter a in tra od vet vo vé ho ob cho du, roz lí še nia pro spe chu part ner ských strán pri vy - tvo re ní ob cho du a vply vu nákladovo-cenovej vý ho dy, resp. iných fak to rov zná - zor ňu je nasle du jú ce schéma. Ko mo dit ná a obchodno-partnerská seg men tá cia vy tvá ra nia ob cho du na úrov ni tri ed col né ho sadzobníka v ro koch 1996 2001 Pra meň: vlast né vý poč ty z úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR 1996, 2001, 2002. Tendencia k interodvetvovému obchodu Tendencia k intraodvetvovému obchodu v prospech SR v prospech EÚ v prospech SR v prospech EÚ XVII dopr. zar. VI chem. výr. VII plasty IX drev. výr. XVI stroje XVIII presné prístroje XX rôz. výr. X cel.-pap. XI text. výr. XIII min. výr. XV kovy nákladovo-cenová výhoda iné faktory sú rozhodujúce (kvalita výrobkov, výlučný dovoz, obmedzenie vonkajšieho dopytu) V dôsled ku zní že nia do voz ných ciel u ne po no hos po dár skych ko mo dít po čas vy tvá ra nia zóny vo né ho ob cho du me dzi EÚ a SR prak tic ky na nulu mož no kon šta - to va, že po zi tív ny za hra nič no ob chod ný efekt z col nej in teg rá cie si Slo ven sko u tej to sku pi ny ko mo dít vlast ne už vy čer pa lo a že po vstu pe do EÚ a col nej únie EÚ sa al ší vý znam nej ší efekt z ti tu lu ciel ne o ča ká va. Sú čas ne bude slab nú aj vplyv nákladovo-cenových vý hod a vy tvá ra nie ob - cho du v pod mi en kach bez col né ho ob cho du bude ma stá le väčší zá klad v me dzi - ná rod nej tech no lo gic kej špe ci a li zá cii v rám ci me dzi ná rod né ho vý rob né ho sys té - mu a bude teda ten do va k in tra od vet vo vé mu ob cho du. To by malo vi es k roz vi nu tiu me dzi ná rod nej tech no lo gic kej ko ope rá cie a sub do dá va te ské ho sys - 2) Kri té ri om vy tvá ra nia ob cho du v pro spech EÚ bol vyš ší rast pod i e lu EÚ na do vo ze SR ako rast pod i e lu EÚ na vý vo ze SR (GS X < GS I ). Vy tvá ra nie ob cho du v pro spech SR bolo pri opač nom vz a hu ras tu uve de ných pod i e lov (GS X > GS I ). 334 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

té mu, a to aj v rám ci pri a mych za hra nič ných in ves tí cií, kto rých roz sah v pre poč te na oby va te a je na Slo ven sku za ti a re la tív ne níz ky. Pre od had vy tvá ra nia ob cho du po zru še ní ciel na do voz po no hos po dár skych ko mo dít v rám ci col nej únie EÚ ob dob nú mi nu lú skú se nos ako u ne po no hos po - dár skych vý rob kov však ne má me. Na pri ek sú čas né mu vyš ši e mu col né mu za a že - niu v EÚ ako v SR sa uka zu je, že po od strá ne ní ciel v ob cho de s po no hos po dár sky - mi ko mo di ta mi budú nákladovo-cenové re lá cie ho vo ri skôr v pro spech EÚ ako SR, pre dov šet kým u ži vých zvi e rat a ži vo číš nych vý rob kov a u ras tlin ných a ži vo - číš nych tu kov. Lep šiu po zí ciu môžu ma ras tlin né ko mo di ty a vý rob ky pot ra vi nár - ske ho pri e mys lu (vy plý va to aj z gra fu 1). Bu dú ci efekt od strá ne nia ciel pri po no hos po dár skych ko mo di tách zrej me ov - plyv nia aj zme ny v pri a mych plat bách a mož nos ti ich vy rov na nia z ná rod ných roz - poč tov a sa moz rej me oča ká va ná cel ko vá re for ma Spo loč nej po no hos po dár skej po li ti ky EÚ. Ne za ne dba te ný vplyv na vy tvá ra nie ob cho du s po no hos po dár sky mi ko mo di ta mi v pro spech SR bude ma po cho pi te ne aj to, ako sa Slo ven sko vy rov - ná s po rov na te nou kva li ta tív nou kon ku ren ci es chop nos ou. 3. Dôsled ky prev za tia Spo loč né ho col né ho sa dzob ní ka Eu - róp skej únie na za hra nič ný ob chod Slo ven ska 3. 1 Zá klad ná kom pa rá cia col né ho sa dzob ní ka Eu róp skej únie a Slo ven ska Za hra nič ný ob chod Slo ven ska po jeho vstu pe do Eu róp skej únie bude upra vo - va ný zá sa da mi Spo loč nej ob chod nej po li ti ky EÚ. 3) Hoci je in štru men tá ri um tej to po li ti ky ve mi bo ha té, jej zá klad ným ná stro jom, kto rý bude ov plyv ňo va za hra nič - ný ob chod Slo ven ska po jeho vstu pe do EÚ a jej col nej únie, je Spo loč ný col ný sa - dzob ník Eu róp skej únie. Aby sme moh li od had nú do pad vstu pu Slo ven ska do col nej únie EÚ na za hra - nič ný ob chod, teda či dôjde k vy tvá ra niu ale bo k ob me dze niu ob cho du, mu sí me na jprv iden ti fi ko va a po zna, aké budú roz di e ly v col ných sadz bách EÚ a SR. 4) Z po rov na nia col né ho za a že nia v SR a v EÚ v roku 2002 vy plý va, že cel ko vá priemer ná úro veň col né ho za a že nia do vo zov do EÚ bola vyš šia ako do vo zov do SR: pred sta vo va la 6,32 % v po rov na ní s 5,75 % v SR. 5) Pri tom EÚ za a žo va la do voz po no hos po dár skych vý rob kov v pri e me re vyš ším clom (13,81 %) ako SR (10,17 %), a na opak pri e my sel né (ne po no hos po dár ske) pro duk ty niž šou pri e mer - nou sadz bou (3,82 % opro ti SR 4,27 %). Roz di e ly pri e mer nej úrov ne zmluv ných col ných sa dzi eb EÚ a SR v čle ne ní pod a tri ed col né ho sa dzob ní ka zná zor ňu je graf 2. 3) Spo loč ná ob chod ná po li ti ka Eu róp skej únie, pod a vy me dze nia v Zri a o va cej zmlu ve Eu róp ske - ho spo lo čen stva z roku 1957, sa za kla dá na jed not nom po stu pe člen ských štá tov v ob las ti úpra vy col - ných sa dzi eb, uzat vá ra nia do hôd s ob chod no po li tic kým ob sa hom, li be ra li zač ných opat re ní, ob chod - ných ochran ných opat re ní a vý voz nej po li ti ky. 4) Vzh a dom na znač né množ stvo po lo ži ek col né ho sa dzob ní ka (vyše 10 ti síc) bola kom pa rá cia da - ných sa dzi eb SR a EÚ vy ko na ná na úrov ni tri ed a ka pi tol col né ho sa dzob ní ka a za rok 2002, za kto rý boli k dis po zí cii na jnov šie zná me po treb né úda je za SR aj EÚ. 5) Jed no du chý pri e mer col ných sa dzi eb všetkých po no hos po dár skych a pri e my sel ných vý rob kov z pri e me rov ciel za ka pi to ly CS. PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 335

Graf 2 Roz di e ly col ných sa dzi eb SR opro ti EÚ pod a tri ed CS v roku 2002 5 3 bodoch perc. 1-1 Rozdiel v -3-5 -7 Spolu I II III IV Po n. výr.spolu V V I V II V III X Le gen da: I Živé zvi e ra tá, ži vo číš ne vý rob ky; II Ras tlin né vý rob ky; III Ži vo číš ne a ras tlin né tuky, ole je a vos ky; IV Vý rob ky pot ra vi nár ske ho pri e mys lu, ná po je; ta bak; V Ne rast né vý rob ky; VI Vý rob ky che mic - ké ho pri e mys lu a prí buz ných pri e my sel ných od vet ví; VII Plas ty, kau čuk a vý rob ky z nich; VIII Su ro vé kože, kož ky, usne, ko žu ši ny a vý rob ky z nich; ces tov né po tre by; X Bu ni či na, ce lu ló za, zbe ro vý pa pi er, pa pi er, le - pen ka a vý rob ky z nich; XI Tex tí lie a tex til né vý rob ky; XII Obuv, klo bú ky, dáž dni ky, sl neč ní ky, biče, upra ve - né perá, ume lé kve ti ny; XIII Vý rob ky z ka me ňa, sad ry, ce men tu, az bes tu, s u dy; ke ra mi ka a sklo; XIV Per ly, dra ho ka my, dra hé kovy, ume lá bi žu té ria a min ce; XV Zá klad né kovy a vý rob ky zo zá klad ných ko vov; XVI Stro je, prís tro je, elek tric ké za ri a de nia, prís tro je na zá znam a rep ro duk ciu ob ra zu a zvu ku; XVII Vo zid lá, li e tad - lá, pla vid lá a do prav né za ri a de nia; XVI II Prís tro je op tic ké, fo to gra fic ké, me ra cie, le kár ske; ho di ny a ho din ky; hu dob né ná stro je; XIX Zbra ne a stre li vo, ich čas ti a prís lu šen stvo; XX Rôzne pri e my sel né vý rob ky; XXI Ume lec ké di e la, zbe ra te ské pred me ty a sta ro žit nos ti. Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR (1996 2002); Tra de Po li cy Re vi ew Eu ro pe an Uni on, 2002; Col né ho sa dzob ní ka SR, 2002. Z gra fu 2 je zrej mé, že vyš šie pri e mer né do voz né clá uplat ňu je EÚ opro ti SR v pod sta te pri vše tkých tri e dach po no hos po dár skych pro duk tov (tri e dy I, II, III a IV CS). Na opak cel ko ve niž šie pri e mer né do voz né clá má EÚ opro ti SR pri pri e - my sel ných vý rob koch. Me dzi vý rob ky s na jvyš ším col ným za a že ním v EÚ ako aj na Slo ven sku pat ria na jmä po no hos po dár ske pro duk ty ži vo číš ne ho pôvo du (tri e da I). Ich do voz né clo pred sta vu je v EÚ v pri e me re 19,46 % a v SR 14,63 %. S vý nim kou to va rov ka pi to ly 1 (živé zvi e ra tá), kto rej do vo zy pod li e ha jú v EÚ niž ším clám ako v SR (v SR v pri e - me re 26 %, v EÚ 21 %), sú pri e mer né clá EÚ za jed not li vé ka pi to ly v tej to tri e de vyš šie ako v SR. Na jmar kan tnej šie sú ti e to roz di e ly u mli e ka a mli eč nych vý rob kov (ka pi to la 3) a u rýb (ka pi to la 2). Za ti a čo v SR sú do vo zy mli e ka a mli eč nych vý rob - kov za a žo va né pri e mer ným zmluv ným clom vo výš ke 21,2 %, v EÚ sú na uve de né vý rob ky ap li ko va né clá až vo výš ke 38,4 %. Po no hos po dár ske pro duk ty ras tlin né ho pôvo du (tri e da II) sú v EÚ ta kis to sku - pi nou pro duk tov s vyš ší mi cla mi ako v SR. Za ti a čo v SR sa na ich do vo zy ap li ku je clo v pri e me re 4,2 %, v EÚ 10,7 %. Na jväčší roz di el pri e mer ných ciel v EÚ a v SR je v rám ci tri e dy II u ka pi to ly 10 X I X II X III X IV XV XV I XV II XV III X IX XX XX I Priem. výr.spolu 336 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

(obi lie), a to až 35,9 per cen tu ál ne ho bodu. Aj u ka pi tol 7 (ze le ni na), 8 (ovo cie) a 11 (mlyn ské vý rob ky, slad, škro by) pri e mer né do voz né clá v EÚ pre vy šu jú clá v SR o 5 a viac per cen tu ál nych bo dov. Na opak, niž šie clá v EÚ ako v SR sú v da nej tri e de iba u dvoch ka pi tol 6 (živé ras tli ny a kve ti nár ske vý rob ky) a 12 (olej na té se me ná a plo dy). Pri e mer né do voz né col né sadz by v EÚ a v SR u vý rob kov pot ra vi nár ske ho pri e - mys lu (tri e da IV) sú ve mi blíz ke a po hy bu jú sa zhru ba na úrov ni 14 %. U vý rob kov z mäsa a rýb, príp rav kov z obi lia a príp rav kov zo ze le ni ny a z ovo cia sú clá v EÚ opro ti SR o 10, resp. 9 a 14 per cen tu ál nych bo dov vyš šie. Na pro ti tomu col né sadz by na cu kor sú v EÚ opro ti SR niž šie tak mer o 40 %. Niž šie do voz né clo v EÚ ako v SR je tak ti ež u ná po jov a li e ho vých te ku tín, až o 31 per cen tu ál nych bo dov. Z cel ko vé ho poč tu 17 tri ed pri e my sel ných vý rob kov iba u 3 tri ed má EÚ v po - rov na ní so Slo ven skom pri e mer né clá vyš šie. Sú to tri e dy VI (vý rob ky che mic ké - ho pri e mys lu), VIII (su ro vé kože, usne, ko žu ši ny a vý rob ky z nich) a XI (tex tí lie a tex til né vý rob ky). Pri cel ko ve vyš šom col nom za a že ní do vo zov ko mo dít tri e dy VI v EÚ ako v SR sú tu za stú pe né vi a ce ré ka pi to ly, kde col né sadz by v EÚ sú vý raz ne niž šie ako v SR. Také sú napr. ka pi to ly 33 (si li ce, re zi no i dy, koz me tic ké a toa let né príp rav ky) a 34 (myd lo, pra cie príp rav ky, vos ky) s roz di e lom cla vo výške 40 % a 125 %. Na opak, vý raz ne vyš šie col né za a že nie v EÚ ako v SR je u ka pi to ly 31 (hno ji vá) a 37 (fo to - gra fic ké a ki ne ma to gra fic ké vý rob ky), a to až o 70 %, resp. 100 %. Niž šie do voz né clá má EÚ opro ti SR pre dov šet kým v tri e dach X (bu ni či na, ce lu - ló za, pa pi er, le pen ka a vý rob ky z nich), XIII (vý rob ky z ka me ňa, sad ry, ce men tu, az - bes tu, s u dy, ke ra mi ka a sklo), XVII (vo zid lá, li e tad lá, pla vid lá a do prav né za ri a de - nia) a XX (rôzne pri e my sel né vý rob ky, okrem iných napr. ná by tok, svi e tid lá, hrač ky či špor to vé po tre by). Za ti a čo u vý rob kov tri e dy X je v SR pri e mer né do - voz né clo 5,01 %, v EÚ je toto clo iba 0,73 %. Po ki a ide o tri e dy XIII, XVII a XX, priemer né col né sadz by sú v SR až 6,63 %, resp. 5,45 % a 5,26 %, za ti a čo v EÚ iba 3,6 %, resp. 2,77 % a 2,63 %. De tail nej šie po rov na nie jed not li vých ka pi tol tých to tri ed uka zu je, že niž šie col né za a že nie má EÚ v po rov na ní s SR vo vše tkých ka pi to - lách uve de ných tri ed. Niž šie clá má EÚ opro ti SR ta kis to v tri e de XV (zá klad né kovy a vý rob ky zo zá - klad ných ko vov). Pri e mer col ných sa dzi eb za túto tri e du v EÚ je 2,51 %, v SR 3,08 %. Pod stat ne niž ším clom je v EÚ opro ti SR za a že ný do voz že le za a oce le a vý rob kov z nich v EÚ iba 1,1 %, resp. 2,2 %, v SR 4,39 %, resp. 5,65 %. Na opak, vyš šie clo uplat ňu je EÚ na do vo zy hli ní ka a vý rob kov z hli ní ka (ka pi to la 76) v EÚ 6,3 %, v SR 4,34 %. V os tat ných tri e dach pri e my sel ných ko mo dít roz di e ly v clách me dzi EÚ a SR sú vcel ku za ne dba te né. Na pri ek tomu, že sadz by Spo loč né ho col né ho sa dzob ní ka EÚ sa kaž do roč ne me nia, ti e to zme ny ne bý va jú prí liš roz si ah le. Pre to ani prí pad né zme ny, kto ré ešte na sta nú do vstu pu Slo ven ska do Eu róp skej únie, ne mu sia ma zá sad nej ší vplyv na zá ve ry, kto ré sa na zá kla de nich v tom to hod no te ní for mu lu jú. 3. 2 Účin ky prev za tia Spo loč nej col nej ta ri fy na do vo zy z ne pre fe renč ných tre tích kra jín Spo loč ná col ná ta ri fa EÚ na do vo zy do Eu róp skej únie z tre tích kra jín sa vo svo - jej no mi nál nej (ne zní že nej) for me uplat ňu je vlast ne iba voči ne pre fe renč ným tre - tím kra ji nám. Do sku pi ny ne pre fe renč ných tre tích kra jín, voči kto rým EÚ uplat ňu je clá na báze do lož ky na jvyš ších vý hod (DNV), sú za ra de né ti e to kra ji ny: USA, Ka na da, Ja - PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 337

pon sko, Kó rej ská re pub li ka, Sin ga pur, Hong kong Čína, Tchaj-wan, Aus trá lia a Nový Zé land. Sú to v pod sta te kra ji ny, kto ré sú pre EÚ na jväčší mi kon ku ren tmi. Na zá kla de po rov na nia zoz na mu ne pre fe renč ných kra jín, na do vo zy kto rých sa v EÚ a SR ap li ku jú zmluv né col né sadz by, mož no po ve da, že roz di e ly v tom to zoz - na me prak tic ky ne exis tu jú. Inak po ve da né, Slo ven ská re pub li ka už v rám ci col nej únie me dzi SR a ČR uplat ňo va la zmluv né clá na báze DNV voči tým is tým kra ji nám ako Eu róp ska únia. V dôsled ku toho vy tvá ra nie či ob medz ovanie ob cho du SR s tou to sku pi nou tre tích kra jín v dôsled ku vstu pu do col nej únie bude vlast ne de - ter mi no vané iba roz di el mi v zmluv ných clách na báze DNV me dzi EÚ a SR. Ak prij me me pred pok lad, že výš ka cla ne pri a mo ú mer ne ov plyv ňu je do voz, po - tom vy de le ním hod no ty do vo zu v da nom roku col ným in de xom, vy jad ru jú cim po - mer cla v EÚ opro ti SR, môže me ap ro xi mo va prí ras tok či úby tok do vo zu SR z tých to kra jín (v na šom prí pa de v úrov ni do vo zu v roku 2002) pri pri ja tí pred pok la - du, že mi e ra ex por tu do tých to kra jín v dôsled ku ne men nos ti ich do voz ných ciel sa ne zme ní. Po drob nej ší pre po čet je uve de ný v ta bu ke 2. Ta bu ka 2 Vplyv prev za tia Spo loč nej col nej ta ri fy EÚ na zme nu do vo zu SR z ne pre fe renč ných tre - tích kra jín Tri e da EÚ Clo SR Col ný in dex EÚ/SR Vplyv cla na zme nu do vo zu v úrov ni r. 2002 mil. Sk % zme ny UP NTC UP EÚ CPR NTC/EÚ I 19,46 14,63 1,33-34,1-24,8 83,46 53,79 1,55 II 10,68 4,17 2,56-150,2-60,9 42,28 18,76 2,25 III 8,9 6,47 1,37-0,7-26,9 364,43 21,65 16,83 IV 14,34 14,11 1,01-4,2-1,0 101,98 20,29 5,03 V XXI 3,8 4,3 0,89 +5 084,0 +12,4 435,86 264,38 1,65 Le gen da: I Živé zvi e ra tá, ži vo číš ne vý rob ky; II Ras tlin né vý rob ky; III Ži vo číš ne a ras tlin né tuky, ole je a vos ky; IV Vý rob ky pot ra vi nár ske ho pri e mys lu, ná po je; ta bak; V XXI Pri e my sel né vý rob ky. UP NTC jed not ko vá vý voz ná cena ne pre fe renč ných tre tích kra jín, UP EÚ jed not ko vá vý voz ná cena EÚ, CPR NTC/EÚ ko efi ci ent ný po mer jed not ko vých cien vý vo zu ne pre fe renč ných kra jín a EÚ. Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 1996, 2001, 2002; Tra de Po li cy Re vi - ew, 2001, 2002; Col né ho sa dzob ní ka SR, 2002. Ako vy plý va z ta bu ky 2, prev za tie col ných sa dzi eb EÚ by moh lo vi es v pri e me - re k po kle su do vo zu ko mo dít tri e dy II (ras tlin né vý rob ky) a tri e dy I (ži vo číš ne vý - rob ky). Bol by to prí pad Vi ne rov ho ob me dze nia ob cho du s tou to sku pi nou tre tích kra jín, avšak k stra te vý hod ných nákladovo-cenových re lá cií, ako pred pok la dal Vi ner, by ne do šlo. Tie sú to tiž v po rov na ní s EÚ ne vý hod né (po zri uka zo va te CPR NTC/EÚ v ta bu ke 2). Tro cha iná si tu á cia sa javí u väčši ny ne po no hos po dár skych (pri e my sel ných) ko mo dít. Vzh a dom na oča ká va né pri e mer né zní že nie do voz ných ciel pod a Spo - loč nej col nej ta ri fy EÚ je mož né u tých to ko mo dít pred pok la da rast do vo zu Slo - ven ska z ne pre fe renč ných kra jín, a to na pri ek tomu, že z h a di ska nákladovo-cenových re lá cií by do voz z EÚ bol vý hod nej ší a efek tív nej ší. Aj tu však môžu roz ho do va iné fak to ry ako len nákladovo-cenové re lá cie. 338 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

Vo vše obec nos ti, vy chá dza júc z Vi ne rov ho po ňa tia, rast do vo zu z kra jín mimo col nej únie EÚ by ne mal by v zmys le Vi ne ro vej hy po té zy po va žo va ný za tvor bu ob cho du pre in teg ru jú cu sa kra ji nu (v na šom prí pa de Slo ven sko). Ak dôsled ne vy - chá dza me z Vi ne rov ho po ňa tia, kde kri té ri om vy tvá ra nia ob cho du je efekt vý hod - nej ších nákladovo-cenových re lá cií, po tom niž šie jed not ko vé vý voz né ceny v EÚ opro ti ne pre fe renč ným kra ji nám by mali vi es k po su nu v špe ci a li zá cii ob cho du a vý ro by v pro spech EÚ a teda z po h a du Slo ven ska k tvor be ob cho du, k zís ka niu efek tu bla ho by tu z ob chod nej in teg rá cie. V ta kom to prí pa de by bol rast do vo zu z ne pre fe renč ných kra jín spo chyb ne ný. Vi dí me, že Vi ne ro va hy po té za nie plne zod po ve dá sú čas nej rea li te v me dzi ná - rod nej eko no mi ke a že pri jej in ter pre tá cii vzni ka jú al šie mož né al ter na tí vy. Ke že však pod i el tej to sku pi ny kra jín na cel ko vých do vo zoch SR pred sta vu je v sú čas nos ti len oko lo 6,3 %, ne ma lo by prev za tie Spo loč né ho col né ho sa dzob ní - ka EÚ zá sad nej šie ov plyv ni cel ko vý za hra nič ný ob chod SR. 3. 3 Efekt prev za tia pre fe renč ných re ži mov EÚ na za hra nič ný ob chod SR Pre fe renč né re ži my sú in šti tút, kto rý Vi ner do svo jej hy po té zy ne za hr nul. Pre Vi ne ra boli tre tie kra ji ny z h a di ska col ných sa dzi eb ho mo gén ne. V re ál nom in teg - rač nom pro ce se však vi dí me, že tomu tak nie je, že exis tu je sku pi na tre tích kra jín, kto rým aj Slo ven sko bude mu si e po za čle ne ní do col nej únie EÚ a prev za tí Spo - loč nej ob chod nej po li ti ky ur či té col né vý ho dy pos ky to va. Teda na mi es to Vi ne - rov ho pred pok la du zvý še nia ciel sa voči tej to sku pi ne kra jín oča ká va ich zní že nie. Eu róp ska únia ap li ku je v za hra nič no ob chod ných vz a hoch s tou to sku pi nou tre tích kra jín pre fe renč né clá jed nak na zmluv nom zá kla de na báze uza tvo re ných pre fe renč ných ob chod ných do hôd (napr. do hôd o vo nom ob cho de), jed nak na zá kla de jed no stran ných au to nóm nych roz hod nu tí EÚ. Pre fe renč né clá na zmluv - nom zá kla de sa pos ky tu jú na jmä kra ji nám Af ri ky, Ka ri bi ku a Pa ci fi ku (tzv. kra ji nám ACP), kra ji nám Stre do mo ria, kra ji nám Eu róp ske ho zdru že nia vo né ho ob cho du (EZVO) či kra ji nám stred nej a vý chod nej Eu ró py (SVE). Na au to nóm nom zá kla de EÚ ap li ku je pre fe renč né clá iba v rám ci jed né ho re ži mu, tzv. Vše obec né ho sys té - mu pre fe ren cií (GSP Ge ne ral Pre fe ren ce Sys tem). K ú čo vý mi pre fe renč ný mi re - ži ma mi, kto ré Slo ven ská re pub li ka pre vez me z EÚ, bude re žim GSP a ACP. Eu róp ska únia pos ky tu je v rám ci GSP a ACP col né pre fe ren cie asi 176 kra ji - nám, z kto rých 58 je za ra de ných do sku pi ny na jme nej roz vi nu tých kra jín (vi Tra de Po li cy Re vi ew EÚ, 2002). Slo ven ská re pub li ka po vstu pe do EÚ a col nej únie EÚ a po prev za tí pre fe renč ných re ži mov GSP a ACP bude mu si e pos ky to va ti e to col né pre fe ren cie väčši e mu poč tu kra jín (asi o 31 kra jín viac), prí pad ne aj niž šie clá. Vzh a dom na to, že úda je o úrov ni pre fe renč ných ciel v pre fe renč ných re ži - moch nie je prak tic ky mož né pre znač nú di fe ren co va nos a ne do stup nos prís luš - ných zmlúv iden ti fi ko va, zhod no te nie vply vu prev za tia pre fe renč ných re ži mov EÚ na za hra nič ný ob chod SR sa ob me dzi lo iba na vplyv roz di e lov v zoz na me kra jín za hr nu tých do pre fe renč ných re ži mov EÚ a SR. Ten to vplyv je vy jad re ný roz di el mi v ob je me do vo zu, vý vo zu a ob chod né ho sal da na úrov ni ich hod no ty v roku 2002 (vi ta bu ka 3). Ke že väčši na kra jín GSP SR v sú čas nos ti ne do sa hu je sta no ve né do voz né li mi - ty, prev za tie re ži mu GSP EÚ by ne ma lo ma väčšie dôsled ky na za hra nič ný ob chod SR. Vý nim ku tvo rí Rus ko, Čína, Uk ra ji na, Bra zí lia, In do né zia, Ma laj zia a Thaj sko, kto ré ti e to li mi ty do sa hu jú. V dôsled ku od strá ne nia uve de ných li mi tov a zní že nia ciel po vstu pe do EÚ by ti e to kra ji ny moh li vý voz do SR zvý ši (do voz z tých to kra - PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 339

Ta bu ka 3 Za hra nič no ob chod ný efekt prev za tia pre fe renč ných re ži mov (v mil. Sk) Re žim Pre fe renč né kra ji ny EÚ Pre fe renč né kra ji ny SR Vý voz Do voz Sal do Vý voz Do voz Sal do GSP a ACP 28 474 138 741-110 267 30 592 139 567-108 975 Ďal šie pre fe ren cie na zmluv nej báze 15 022 7 549 +7 473 11 833 6 066 +5 767 Spo lu 43 496 146 290-102 794 42 425 145 633-103 208 Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 2002. jín do SR pred sta vo val v roku 2002 oko lo 17 % cel ko vé ho do vo zu SR), čo by moh - lo vy tvá ra tlak na zvý še nie de fi ci tu ob chod nej bi lan cie SR. Cel ko vý za hra nič no ob chod ný efekt pre cho du SR na pre fe renč né re ži my GSP a ACP v úrov ni ob je mov roku 2002 za vše tky za hr nu té kra ji ny mož no z ti tu lu rozdielov v zoz na me pre fe renč ných kra jín ap ro xi mo va ako mi er ny po kles do vo zu (0,5 %) a vý vo zu (6,9 %) a teda zvý še nie ob chod né ho de fi ci tu (o 1,2 %). Ab so lút ne vy jad re nie toh to vply vu je uve de né v ta bu ke 3. Po ki a ide o al šie pre fe renč né clá na zmluv nom zá kla de voči ni ek to rým pri dru - že ným a stre do mor ským kra ji nám, Slo ven ská re pub li ka bude mu si e v rám ci prev - za tia Spo loč nej ob chod nej po li ti ky EÚ ta kis to roz ší ri pos ky to va nie toh to typu pre fe ren cií asi o 13 kra jín. Z ta bu ky 3 je zrej mé, že na roz di el od kra jín s pre fe renč ný mi re ži ma mi GSP a ACP by v ob cho de s kra ji na mi, kto rým sa pos ky tu jú al šie pre fe renč né clá na zmluv nej báze, malo dôjs k zvý še niu do vo zu (asi o 20 %). To by zna me na lo, že cel - ko vým efek tom prev za tia vše tkých pre fe renč ných re ži mov EÚ by malo by iba mi - er ne zvý še nie do vo zu (cca o 0,3 %). Za pred pok la du, že pri e mer ná úro veň pre fe renč ných ciel v rám ci re ži mov EÚ bude niž šia ako te raj šia úro veň slo ven ských ciel voči tým to kra ji nám, čo je pred - pok lad dos re ál ny, avšak ne zod po ve da jú ci Vi ne ro vej hy po té ze (Vi ner pred pok la - dal rast ciel voči tre tím kra ji nám zo stra ny in teg ro va né ho cel ku), po tom mož no aj z toh to ti tu lu oča ká va rast do vo zu z tej to sku pi ny tre tích kra jín. K Vi ne rov ské mu vy tvá ra niu ob cho du (s ná sled ným prí no som pre bla ho byt kra ji ny) by moh lo dôjs v si tu á cii, kedy by do šlo k od klo nu (zní že niu) do vo zu z tých to kra jín v pro spech do vo zu z EÚ v dôsled ku vý hod nej šej nákladovo-ce no - vej re lá cie EÚ opro ti pre fe renč ným kra ji nám (po zri ta bu ku 4). To by moh lo na sta na jmä u ras tlin ných vý rob kov, ži vo číš nych a ras tlin ných tu kov a vý rob kov pot ra vi - nár ske ho pri e mys lu. U ne po no hos po dár skych vý rob kov by z ti tu lu vý hod nej ších nákladovo-ce no - vých re lá cií (po zri ta bu ku 4) moh lo dôjs k ešte väčši e mu pre su nu do vo zu z EÚ na do voz z tých to kra jín a ten to rast do vo zu by sa mo hol Vi ne rov sky in ter pre to va ako vy tvá ra nie ob cho du. V obid voch prí pa doch by to boli zvláš tne prí pa dy Vi ne rov - ské ho vy tvá ra nia ob cho du, prí pa dy, kedy na pri ek zní že niu do voz ných ciel (v pre - fe renč ných re ži moch) sil ne pôso bia roz di e ly nákladovo-cenových úrov ní. Prav - da, ti e to zá ve ry pla tia po ti a, po ki a o po su noch v me dzi ná rod nej špe ci a li zá cii ob cho du a vý ro by budú roz ho do va nákladovo-cenové re lá cie. 340 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

Ta bu ka 4 Jed not ko vé vý voz né ceny v roku 2002 Tri e da CS UP PTC UP EÚ I Živé zvi e ra tá, ži vo číš ne výrobky 48,22 53,79 II Ras tlin né výrob ky 20,77 18,76 III Ži vo číš ne a ras tlin né tuky, ole je a vosky 23,25 21,65 IV Vý rob ky pot ra vi nár ské ho pri e mys lu, ná po je tabak 31,77 20,29 V XXI Pri e my sel né výrobky 17,35 264,38 Pra meň: vlast né vý poč ty na zá kla de úda jov Šta tis tic ké ho úra du SR, 2002. Na zá kla de vy ko na nej ana lý zy mož no kon šta to va, že cel ko vý prí nos do te raj šej in teg rá cie SR do EÚ v ob las ti po hy bu to va rov sa uka zu je ako jed no znač ne po zi tív - ny. Mož no tu ho vo ri o Vi ne rov skom vy tvá ra ní ob cho du. Hlav nú zá slu hu na tom má od strá ne nie ta rif ných pre ká žok ob cho du ešte v ro koch 1993 2001 v zmys le Eu róp skej do ho dy, čím sa spo lu s vy uži tím vý hod ných nákladovo-cenových re lá - cií ale bo iných fak to rov otvo ril pri es tor pre tvor bu ob cho du o ni e čo väčší na stra ne vý vo zu SR do EÚ ako EÚ do SR. Po ki a mož no ho vo ri o Vi ne rov skom po su - ne v špe ci a li zá cii ob cho du v dôsled ku od strá ne nia ciel, ten to sa usku toč nil pre - važ ne v ten den cii k in tra od vet vo vé mu ob cho du, čo na zna ču je aj pre hl bo va nie vnút ro od vet vo vej tech no lo gic kej špe ci a li zá cie. Slo ven sko teda vy uži lo svo je nákladovo-cenové vý ho dy aj v tech no lo gic kej špe ci a li zá cii, čo mu umož ni lo úspeš ne za pĺňa me dze ry na vy spe lej ších tr hoch EÚ prá ve aj ale bo za ti a pre do - všet kým vý rob ka mi pri e mer ne niž ších tech no ló gií. Za ti a čo v ob cho de s EÚ u ne po no hos po dár skych ko mo dít sa efekt z ti tu lu od - strá ne nia ciel už v pod sta te vy čer pal, u po no hos po dár skych ko mo dít vy tvá ra nie ob cho du po vstu pe do EÚ mož no oča ká va skôr pre važ ne v pro spech EÚ. Ap li ká cia Spo loč nej col nej ta ri fy voči ne pre fe renč ným tre tím kra ji nám by mala z po h a du Slo ven ska vi es k po kle su do vo zu z tých to kra jín u po no hos po dár skych ko mo dít a k jeho ná ras tu u ne po no hos po dár skych (pri e my sel ných) vý rob kov. V pr vom prí pa de mož no ho vo ri o Vi ne rov skom ob medz ovaní ob cho du, v dru - hom prí pa de v dôsled ku vý hod nej ších vý voz ných cien EÚ o po ten ciál nom Vi ne - rov skom vy tvá ra ní ob cho du. V ob cho de s pre fe renč ný mi kra ji na mi by malo dôjs v dôsled ku zní že nia pre fe - renč ných ciel k zvý še niu do vo zu tak u po no hos po dár skych ako aj u ne po no hos - po dár skych ko mo dít. Po ki a zme ne né pre fe renč né clá ne zní žia nákladovo-cenovú ne vý ho du tých to kra jín voči EÚ (na jmä u po no hos po dár skych ko mo dit ných tri ed II IV), mož no oča ká va v ob cho de s tý mi to kra ji na mi cel ko ve po zi tív ny prí nos prev za tia Spo loč nej col nej ta ri fy Vi ne rov skú tvor bu ob cho du. Ana lý za uká za la, že Vi ne ro va hy po té za o vply ve in teg rá cie na zis ky zo za hranič - né ho ob cho du môže ma v pod mi en kach ne do ko na lej kon ku ren cie a no vých tren - dov me dzi ná rod nej kon ku ren čnej schop nos ti šir šiu in ter pre tá ciu. Mala by by roz - ší re ná o roz lí še nie ge ne ro va nia zis kov pod a in te rod vet vo vé ho a intraodvetvo vé ho ob cho du a o za hr nu tie mo der ných fak to rov me dzi ná rod nej špe ci a li zá cie ob cho du a vý ro by. Rov na ko je po treb né do pl ni Vi ne ro vu hy po té zu o pred pok lad he te ro ge ni ty col ných sa dzi eb a re ži mov voči tzv. tre tím kra ji nám in teg rač né ho zos ku pe nia a o prob lém pro ti re či vos ti vply vu roz di el nych ná kla do vo či * PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 341

zdrojovo-cenových re lá cií me dzi in teg ru jú cim sa part ne rom a ob chod ným part - ne rom mimo col nej únie na jed nej stra ne a ob chod ných dôsled kov zme ny ciel na stra ne dru hej. Zís ka né vý sled ky a na sto le né otvo re né prob lé my sú však vý zvou pre al ší teo - re tic ký a aplikačno-empirický výs kum. Li te ra tú ra Ba las sa, B.: Teo rie eko no mic ké in teg ra ce. Pra ha, Svo bo da 1966. Ba las sa, B.: Tra de Cre a ti on and Tra de Di ver si on in the Eu ro pe an Com mon Mar ket. An Ap pra i - sal of the Evi den ce. The Man ches ter Scho ol of Eco no mic Stu di es, 1974, s. 63-135. Col ný sa dzob ník Slo ven skej re pub li ky. Na ri a de nie vlá dy SR č. 598/2001 Z. z. Gaj do šo vá, M.: Slo vak Tra de Po li cy af ter Ac ces si on to the Eu ro pe an Uni on. In: Gi us ti, S., Ta - jo li, L.: Con ver gen ce in the En lar ged Eu ro pe an Uni on. Mi lan, ISPI 2003, s. 65-84. Lin der, S. B.: An Essay on Tra de and Trans for ma ti on. New York, John Wi ley & Sons 1961. Mi nis ter stvo fi nan cií Slo ven skej re pub li ky: Fi nanč ný spra vo daj, 2002, č. 4. OECD: The Eu ro pe an Union s Tra de Po li ci es and the ir Eco no mic Ef fects. Pa ris, OECD 2000. Out ra ta, R. a kol.: Eko no mic ké a so ciál ne sú vis los ti vstu pu SR do EÚ: prí no sy a ri zi ká (2. vy - da nie). Bra ti sla va, Ústav slo ven skej a sve to vej eko no mi ky SAV 2002. ŠÚ: Za hra nič ný ob chod. Úče lo vé zos ta vy. Bra ti sla va, Šta tis tic ký úrad SR 1996, 2001, 2002. Tra de Po li cy Re vi ew Slo vak Re pub lic. Ge ne va, WTO 2001. Tra de Po li cy Re vi ew Eu ro pe an Uni on. Ge ne va, WTO 2002. Ver non, R.: In ter na ti o nal In ves tment and In ter na ti o nal Tra de in the Pro duct Cyc le. Qu ar ter ly Jour nal of Eco no mics, 1966, s. 190-207. Vi ner, J.: The Cus toms Uni on Is sue. In: Ap ple y ard, D. R., Fi eld, A. Jr.: In ter na ti o nal Eco no - mics. Ho me wo od/bos ton, Ir win R. 1992, s. 440-449. 342 POLITICKÁ EKONOMIE, 3, 2004

FOR EIGN TRADE EF FECT OF SLOVAKIA AC CES SION TO THE EU CUS TOM UN ION Ri chard OUT RA TA, Mi cha e la GAJ DO šo VÁ, Mot ha na Sa leh OBA DI, In sti tu te of Slo vak and Wo rld Eco no my, Slo vak Aca de my of Sci en ces, Šan co vá 56, 811 05 Bra ti sla va, Slo vak Re pub lic (e-mail: ri chard.out ra ta@ sav ba.sk; mi cha e - la.gaj do so va@sav ba.sk; ekon ba di@sav ba.sk). Ab stract: The pa per de als with some as pects of fo re ign tra de im pact of EU s cus tom uni on ac ces si on of Slo va kia. It is su es from the Ja cob Viner s hy po the sis on tra de cre a ti on and tra de di ver si on, and pro ves this hy po the sis through cho sen in stru men ta ri um. Ana ly sis le ads to con clu si on that due to gra du al re mo ving of ta riff tra de bar ri ers ma in ly of non-agricultural com mo di ti es in the fra me work of free tra de area can lead not only to ten den cy of inter-industry, as Vi ner as su med, but still in more ex tent to wards intra-industry tra de ten den cy ba sed on in ter na ti o nal tech no lo gi cal spe cia li za ti on. This was the Slovakia s case. Af ter the EU ac ces si on it is ex pec ted tra de cre a ti on with non-preferential third coun tri es in non-agricultural com mo di ti es and with tra de di ver si on in ag ri cul tu ral com mo di ti es. Ja cob Viner s hy po the sis should be com ple ted and wi der in ter pre ted. Ke y words: tra de cre a ti on, tra de di ver si on, in ter and intra-industry tra de, unit cost and pri ce ad van ta ges, in ter na ti o nal tra de spe cia li za ti on, non pre fe ren ti al and pre fe ren ti al third coun tri es JEL Clas si fi ca ti on: F15, F17 PO LI TIC KÁ EKO NO MIE, 3, 2004 343