Rozsah a regionálna diferenciácia agroturizmu na Slovensku

Mendelova univerzita v Brne Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií Rozsah a regionálna diferenciácia agroturizmu na Slovensku Bakalárska práca Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Ondřej Konečný Vypracovala: Lucia Luţáková Brno 2014

2

Čestné prehlásenie Prehlasujem, ţe som prácu: vypracovala samostatne a všetky pouţité zdroje a informácie uvádzam v zozname pouţitej literatúry. Súhlasím, aby moja práca bola zverejnená v súlade 47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v znení neskorších predpisov a v súlade s platnou Směrnicí o zveřejňování vysokoškolských závěrečných prací. Som si vedomá, ţe sa na moju prácu vzťahuje zákon č. 121/2000 Sb., autorský zákon, a ţe Mendelova univerzita v Brně má právo na uzatvorenie licenčnej zmluvy a pouţitie tejto práce ako školského diela podľa 60 odst. 1 autorského zákona. Ďalej sa zaväzujem, ţe pred spísaním licenčnej zmluvy o pouţití diela inou osobou (subjektom) si vyţiadam písomné stanovisko univerzity, ţe predmetná licenčná zmluva nie je v rozpore s oprávnenými záujmami univerzity a zaväzujem sa uhradiť prípadný príspevok na úhradu nákladov spojených so vznikom diela, a to aţ do ich skutočnej výšky. V Brne, dňa 26.5.2014... podpis autorky práce 3

Poďakovanie Touto cestou by som chcela poďakovať vedúcemu mojej bakalárskej práce, Mgr. Ondřejovi Konečnému, za odborné rady, konštruktívne pripomienky a profesionálny prístup. Zároveň ďakujem všetkým mojim blízkym za podporu počas celého štúdia. 4

Abstrakt LUŢÁKOVÁ, Lucia. Rozsah a regionálna diferienciácia agroturizmu na Slovensku. Brno, 2014. Bakalárska práca. Mendelova univerzita v Brne, Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií. Bakalárska práca analyzuje rozsah a regionálnu diferenciáciu agroturistiky na Slovensku. Text práce je rozdelený na štyri časti. V prvej časti sú spracované definície a základné pojmy z oblasti vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky. Druhá časť práce sa v stručnosti venuje vývoju agroturistiky na Slovensku, analyzuje lokalizačné a realizačné predpoklady pre rozvoj agroturizmu a taktieţ výstiţne spracováva tému poľnohospodárstvo a vidiek v krajine. V tretej časti je na základe autorkou vytvorenej databázy, zhodnotený stav agroturistiky jej rozsah a diferenciácia v jednotlivých krajoch Slovenska. Záverečná časť práce hodnotí zistené fakty a tieţ je zameraná na limity dátových zdrojov, s ktorými sme sa počas spracovávania stretli. Kľúčové slová: Slovenská republika, cestovný ruch, vidiecky cestovný ruch, agroturistika Abstract LUŢÁKOVÁ, Lucia. The spread and regional differentiation of agritourism in the Slovak Republic. Brno, 2014. Bachelor thesis. Mendel university in Brno, Faculty of regional development and international studies. The bachelor thesis deals with analysis of spread and regional differentiation of agritourism in the Slovak Republic, consisting of four individual parts. In the first part, definitions and basic concept of rural tourism as well as agritourism are explained. The second part briefly concerns about the history of agritourism within the Slovakian borders and analyses under which conditions the agritourism could be realised and further developed in the certain area. Furthermore, the chapter includes facts about agriculture and rural space in the country. The third part reviews the overall situation of agritourism, its usage and representation in each region in Slovakia on the basis of author s database. In conclusion, in the last fourth part, differentiations between regions and limits of data sources used for the purposed of the bachelor s work are evaluated. Key words: Slovakia, tourism, rural tourism, agritourism 5

Obsah 1 ÚVOD... 8 2 CIEĽ PRÁCE A METODIKA... 10 3 REŠERŠ ODBORNEJ LITERATÚRY... 12 3.1 VIDIECKY CESTOVNÝ RUCH... 12 3.1.1 Špecifické formy vidieckeho turizmu... 12 3.2 AGROTURISTIKA... 13 3.2.1 Typy a formy agroturizmu... 14 3.2.2 Pozitívne aspekty agroturistiky... 15 3.2.3 Negatívne aspekty agroturistiky... 16 3.2.4 Význam agroturistiky... 17 3.2.5 Agroturistika v zahraničí... 19 4 AGROTURISTIKA NA SLOVENSKU... 23 4.1 VÝVOJ AGROTURISTIKY NA SLOVENSKU... 23 4.2 PREDPOKLADY ROZVOJA AGROTURISTIKY NA SLOVENSKU... 25 4.2.1 Lokalizačné predpoklady rozvoja agroturistiky na Slovensku... 25 4.2.2 Realizačné predpoklady rozvoja agroturistiky na Slovensku... 32 4.3 POĽNOHOSPODÁRSTVO NA SLOVENSKU... 33 4.3.1 Súčasný stav poľnohospodárstva na Slovensku... 34 4.3.2 Zamestnanosť v poľnohospodárstve... 34 4.4 VIDIEK NA SLOVENSKU... 35 5 VÝSLEDKY ANALÝZY ROZSAHU A REGIONÁLNEJ DIFERENCIÁCIE AGROTURIZMU NA SLOVENSKU... 36 5.1 ROZSAH AGROTURIZMU V JEDNOTLIVÝCH KRAJOCH SLOVENSKA... 37 5.2 AGROTURISTIKA NA SLOVENSKU Z POHĽADU VIACERÝCH UKAZOVATEĽOV... 42 6 ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE... 46 7 PREHĽAD ZDROJOV... 48 7.1 PREHĽAD LITERÁRNYCH ZDROJOV... 48 6

7.2 PREHĽAD OSTATNÝCH ZDROJOV... 50 8 ZOZNAM OBRÁZKOV... 54 9 ZOZNAM TABULIEK... 55 10 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK... 56 11 PRÍLOHY... 57 7

1 Úvod Ţivot moderného človeka je ovplyvnený mnohými stresujúcimi faktormi a situáciami. Preto sa ľudia v tejto pretechnizovanej dobe potrebujú zregenerovať a nabrať nové psychické a fyzické sily. V súčasnej dobe častokrát vyhľadávajú nenarušené prírodné prostredie, v ktorom nechýba pokoj, originálne spôsoby relaxácie, zábavy, a v neposlednom rade moţnosť rozšírenia si vlastného poznania. Oddych vo vysokohodnotnom a zachovalom prírodnom prostredí sa stáva čoraz viac vyhľadávanejšou a obľúbenejšou formou. Turisti presýtení masovým cestovným ruchom, utekajú do pokojnejšieho prostredia, ktoré im ponúka neopakovateľné záţitky. Práve preto začína vidiecka turistika a s ňou spojená agroturistika naberať na význame. Je to niečo iné, niečo nové. Je to netradičný spôsob trávenia voľného času a Slovensko má pre jeho rozvoj veľmi dobrý potenciál. Slovenská republika sa síce svojou rozlohou zaraďuje medzi malé štáty, ale jej danosti a atraktivity pre rozvoj cestovného ruchu sú neprehliadnutelné. Popri prírodnému bohatstvu ako sú hory, jaskyne, minerálne a termálne pramene, fauna a flóra stoja hrady, zámky, kaštiele, ľudová architektúra a taktieţ mnohé tradičné remeslá, zvyklosti a obyčaje. Napriek tomuto neuveriteľnému prírodnému a kultúrnemu bohatstvu nepatrí Slovensko medzi štáty, ktoré vedia tento potenciál vyuţiť v prospech rozvoja cestovného ruchu. Jedným z riešení rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je agroturistika, ktorá sa pokladá za budúcnosť vidieka a predstavuje faktor ekonomickej a sociálnej stabilizácie. Agroturistiku treba preto chápať ako súčasť regionálneho rozvoja a zároveň ako ochranu ţivotného prostredia. Táto bakalárska práca sa zameriava na rozsah agroturizmu a jeho regionálnu diferenciáciu na Slovensku. Bliţšie sa zoznámime so základnými pojmami, ktoré súvisia s témou a sú spracované v teoretickej časti. Ďalej budú zanalyzované lokalizačné a realizačné predpoklady pre rozvoj agroturizmu v krajine a v hlavnej časti sa dozvieme, ako to s agroturistikou v skutočnosti na Slovensku vyzerá. Hlavným motívom, prečo si autorka vybrala túto tému, bola jej spätosť s cestovným ruchom na Slovensku a vidina perspektívy rozvoja agroturistiky na území krajiny. Autorka sa chcela prostredníctvom spracovania tejto témy dozvediet, aký je skutočný stav, rozsah 8

a diferenciácia agroturistiky, pretoţe predpokladá, ţe práve táto forma cestovného ruchu má na Slovensku budúcnosť. Cieľ práce a zvolená metodika je uvedená v kapitole Cieľ práce a metodika a kapitola Záverečné zhrnutie potom obsahuje celkový výstup bakalárskej práce. 9

2 Cieľ práce a metodika Cieľom bakalárskej práce je zistiť rozsah a regionálnu diferenciáciu agroturizmu na Slovensku. Rozsah bude určený na základe počtu agroturistických zariadení v jednotlivých krajoch a regionálna diferenciácia na základe vybraných ukazovateľov. Bakalárska práca je rozdelená na štyri časti. Prvá, teoretická časť, je zameraná na definíciu základných pojmov, ktoré čitateľa uvedú do rozoberanej problematiky. Na začiatku je uvedená definícia vidieckeho cestovného ruchu, ktorého subproduktom je agroturistika. Ďalší text teoretickej časti je venovaný práve agroturistike, jej typom a formám, pozitívnym a negatívnym vplyvom, význame a jej uplatnení v zahraničí. Druhá časť sa zameriava konkrétne na agroturistiku na Slovensku. Je tu zachytený jej vývoj od Rakúsko Uhorskej monarchie aţ po súčasnosť. V ďalšom texte je spracovaná analýza lokalizačných a realizačných predpokladov pre rozvoj agroturistiky na Slovensku. Táto analýza spracováva všetky prírodné a kultúrne predpoklady v závislosti na ich umiestnení v krajine a taktieţ v rámci realizačných predpokladov sa venuje turistickej a športovej infraštruktúre na Slovensku. Ďalej práca rozoberá tému poľnohospodárstva, jeho súčasného vyuţitia a zamestnanosti v ňom. Koniec druhej časti je venovaný vidieku na Slovensku. Hlavnú, tretiu časť, tvorí vlastná práca, ktorá pozostáva zo všeobecného zhodnotenia zistenej situácie rozsahu agroturistiky. Následne na to sú detailne spracované výsledky databázy týkajúce sa jednotlivých krajov. Posledná štvrtá časť je výstup a zároveň zhodnotenie situácie agroturistiky na Slovensku. Je tu zhrnutý jej rozsah a regionálna diferenciácia. Autorka sa po konzultácii rozhodla pre vytvorenie databázy agroturistických zariadení na Slovensku. Metodický postup pri zhotovovaní databázy bol nasledovný. V prvom kroku boli zvolené štyri internetové portály (Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky (SVZTA), Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), Agroturistický atlas Slovenska (Farmap), ubytovací portál www.ubytujsa.sk.), v ktorých boli zhromaţdené všetky agroturistické zariadenia. Avšak autorka si určila dva predpoklady (ubytovanie, chov domácich zvierat), ktoré by agroturistické zariadenia mali pri zaradení do jej databázy spĺňať. Postupne boli preskúmané všetky agroturistické zariadenia, ktoré boli na týchto portáloch uverejnené a vznikla nová databáza. Zariadenia z nej boli hneď lokalizované na mape (maps.google.com) a priradené 10

k jednotlivým krajom. Po týchto úkonoch bol spočítaný celkový počet zariadení na Slovensku. Rozsah agroturizmu je spracovaný v textovej podobe (viď. podkapitola 5.1). Regionálna diferenciácia bola hodnotená z pohľadu viacerých ukazovateľov. Tieto ukazovatele boli vybrané na základe analýzy lokalizačných a realizačných predpokladov rozvoja agroturistiky na Slovensku (viď podkapitola 4.2) a na základe nájdených súvislostí medzi zariadeniami (zameranie a ponúkané sluţby). Hodnotenie agroturizmu z hľadiska ich lokalizácie (mesto/vidiek) a z hľadiska ich blízkosti k prírodným atraktivitám alebo kultúrno historickým, bolo prevádzané na základe autorkou zhotovených máp (viď. Príloha 5-8). Mapy boli vytvorené v programe Arc Map, kde boli do nich zaznačené agroturistické zariadenia a následne boli zvýraznené okraje jednotlivých krajov. Blízkosť k športovej infraštruktúre bola určená na základe informácií uverejnených na domovských stránkach niektorých obcí (lyţiarske centrá, cyklistické chodníky) a ich umiestnení pri prírodných atraktivitách (turistické chodníky). Posledný ukazovateľ hodnotil zameranie a ponuky jednotlivých zariadení. Informácie boli čerpané z vyššie menovaných internetových portálov, boli spracované do tabuliek (viď. Príloha 1-4) a zhodnotené. 11

3 Rešerš odbornej literatúry 3.1 Vidiecky cestovný ruch Podľa Konečného (2013) je pojem vidiecky cestovný ruch (vidiecky turizmus) veľmi ťaţko uchopiteľný, keďţe existuje nespočetné mnoţstvo defínicií. Je jasné, ţe vidiecky cestovný ruch je jednou z foriem turizmu a je viazaný k vidieckemu priestoru, v ktorom sa aj uskutočňuje. Pourová (2002) to skonkrétňuje tvrdením, ţe vidiecky cestovný ruch sa rozvíja mimo oblasti rekreačných a turistických centier a tak isto mimo oblasti mestských sídiel. Tento typ cestovného ruchu je prevaţne viazaný na vidiecke osídlenie späté s poľnohospodárstvom a so ţivotom na vidieku. Mikušáková (2010) dodáva, ţe vidiecky cestovný ruch je súhrn aktivít, ktoré súvisia s cestovaním a pobytom na vidieku. Ide predovšetkým o aktivity, ktoré sú spojené s prechádzkami v prírode, s bývaním vo vidieckych chalupách, so stretnutiami s miestnymi obyvateľmi, s ochutnávkami domácej kuchyne alebo miestnych špecialít. Špecifikum vidieckeho cestovného ruchu je decentralizácia ubytovania, ţiadne vysoké hotelové koncentrácie, rešpektovanie záujmu ochrany prírody a ţivotného prostredia (Janotka, 1999). Vidiecky turizmus často býva zaraďovaný do zeleného cestovného ruchu (green tourism). Podľa Konečného (2013) je tomu preto tak, lebo tento typ cestovného ruchu by mal naplňovať ideu udrţateľnosti a predstavovať určitú alternatívu voči jeho masovej forme. Zelený cestovný ruch je moţné radiť k mäkkému turizmu, ktorý sa snaţí minimalizovať negatívne dopady na prírodu a komunitu a naopak, aktívne prispievať k ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva (Konečný, 2013). Vidiecky turizmus kladie hlavne dôraz na individualitu a malopočetnosť kapacít v ubytovaní a stravovaní a tým vytvára akýsi komornejší ráz oproti veľkoplošnej turistike (Janotka, 1999). Ako ďalej autor dodáva, vidiecky turizmus zodpovedá prianiam a motiváciam preţívania voľného času predovšetkým rodinám s malými deťmi a seniorom. 3.1.1 Špecifické formy vidieckeho turizmu Vidiecky turizmus má podľa Pourovej (2002) celú škálu podôb, subproduktov, z ktorých najtypickejšie sú: Chatárenie a chalupárenie - na našom území sa rozvinulo po druhej svetovej vojne, v období kolektivizácie. Tento druh cestovného ruchu býva niekedy označovaný ako cestovný ruch mimo verejnej formy, keďţe rekereácia je 12

viazaná na vlastný rekreačný objekt. Táto forma rekreácie často nie je ľuďmi povaţovaná za cestovný ruch. Príčinou je hlavne to, ţe chatári a chalupári idú do svojho zariadenia, ktoré je spravidla blízko ich bydliska a ţe po počiatočných nákladoch na prestavbu alebo výstavbu sú náklady na rekreáciu minimálne v porovnaní s trávením voľného času v hoteloch či uţ v tuzemsku alebo v zahraničí. Avšak toto zariadenie plní rekreačnú funkciu a umoţňuje účastníkom účelné vyuţite voľného času. Z tohoto dôvodu je treba chatárenie a chalupárenie povaţovať za rovnocennú formu vidieckeho cestovného ruchu (Pourová, 2002). Agroturistika - forma vidieckej turistiky (Habán, Otepka, 2004), ktorá je popri vyuţívaní prírody a krajiny vidieka charakteristická priamym vzťahom k poľnohospodárskym prácam a budovám s poľnohospodárskou činnosťou (Pourová, 2002). Habán a Otepka (2004) uvádzajú, ţe agroturistika je podnikateľská činnosť, ktorú prevádzkovateľ poskytuje turistom za účelom ich rekreácie vo vidieckom prostredí. Tento typ vidieckeho turizmu je predstavovaný ako súhrn sluţieb (ubytovacích, stravovacích a ostatných) a činností na farme a v okolitom prostredí (Pourová, 2002). Ekoagroturistika- špecifická oblasť agroturistiky (Habán, Otepka, 2004). Ekoagroturistika je turistika na ekologicky hospodáriacich farmách produkujúcich bioprodukty (Konečný, 2013). Táto forma vidieckeho cestovného ruchu zahrňuje pobyty na ekologicky hospodáriacich farmách, umiestnených v zdravotne priaznivom ţivotnom prostredí. Nielen spätie s farmárskou rodinou je podstatným znakom ekoagroturistiky, ale aj účasť na poľnohospodárskych prácach a konzumácia produktov ich ekologického hospodárstva (Pourová, 2002). 3.2 Agroturistika Agroturistika vznikla v 20. storočí. Je to zmodernizovaná verzia starého spôsobu trávenia tradičnej dovolenky na farme. V počiatkoch bol cieľ agroturistiky jasný: zlepšiť ţivot farmárov v hornatých regiónoch ako aj v oblastiach s rozvíjajúcou sa ekonomikou. Myšlienky, ktoré viedli miestnych obyvateľov k agroturistike, boli vo svete úspešné hlavne v tom, ţe primäli usadlíkov ostať vo svojom domove. Tým sa 13

predišlo vyľudneniu krajiny a vďaka renovácii budov sa ochránilo architektonické a kultúrne dedičstvo (Mikušáková, 2010). Etymológia slova agroturistika: predloţka agro- (gr. agros- pôda) a koreň slova turistika, ktorá predstavuje súhrn činností súvisiacich s aktívnym pohybom a pobytom v prírode. Tak vznikol nový termín, ktorý Sznajder (2009) definuje ako turistickú činnosť človeka, ktorej náplňou je zoznámiť sa s aktivitami spojenými s farmárčením a zrekreovať sa v prostredí farmy. Ako ďalej autor dodáva, pojem agroturistika je odlišne chápaný turistami a prevádzkovateľmi fariem. Zatiaľ čo turisti vnímajú agroturistiku ako formu zoznámenia sa s farmárskym prostredím, s poľnohospodárskymi prácami a hlavne ako rekreáciu v neznečistenom prostredí, prevádzkovatelia termín agroturistika vnímajú inak. Agroturistika pre nich znamená istú formu podpory a prezentácie ich hlavného podnikateľského zámeru, ktorým zvyčajne býva produkcia farmárskych produktov (Sznajder, 2009). Ako je uţ vyššie uvedené, agroturistika predstavuje prevaţne pre farmárov/ prevádzkovateľov, doplnkový finančný zdroj, ktorý slúţi k udrţaniu alebo rozšíreniu svojej pracovnej činnosti, t.j. výroby prírodných produktov (rastlinných alebo ţivočíšnych) (Mikušáková, 2010). Agroturistika je tieţ prezentovaná ako súhrn ubytovacích a stravovacích sluţieb, a činností dejúcich sa na farme (Pourová, 2002). Turisti sa môţu voľne pohybovať po celej farme a majú tak jedinečnú moţnosť zoznámiť sa s pôvodným spôsobom ţivota ľudí na vidieku, vidieť domáce zvieratá, kultúrne rastliny, poprípade rôzne spôsoby spracovania poľnohospodárskych produktov (Habán, Otepka, 2004). 3.2.1 Typy a formy agroturizmu Z hľadiska druhu a mnoţstva poskytovaných sluţieb rozoznávame nasledovné typy agroturizmu (Mikušáková, 2010): Dovolenka na roľníckom dvore- prevádzkovateľ okrem nocľahu v typickom vidieckom dome poskytuje aj iné sluţby na uspokojenie poţiadaviek zákazníka (napr. moţnosť pripraviť si vlastné jedlo); Labuţnícky (gastronomický) agroturizmus- v jeho popredí je odbyt regionálnych špecialít vlastnými hosťami. Hostia si môţu špeciality kúpiť a odniesť domov. Tradičné jedlá sa pripravujú v miestnych reštauráciach alebo pohostinstvách. 14

Typickým príkladom na Slovensku sú bryndzové halušky, strapačky a mäsové pirohy s kyslou kapustou; Škandinávsky typ agroturistiky- prenajímanie kempingových plôch, prázdninových domov, bytov bez alebo s minimálnym poskytovaním sluţieb. Tento typ agroturistiky je vhodný najmä pre dobrodruţne zaloţenú klientelu, ktorá si nepotrpí na prepych a komplexné sluţby v štýle all inclusive. 3.2.2 Pozitívne aspekty agroturistiky Existujuje celá škála kategorizácií pozitívnych aspektov agroturistiky. Zo širšieho pohľadu sa problematikou zaoberá dvojica autorov Habán a Otepka (2004), ktorí uviedli nasledovné pozitívne prínosy agroturistiky: predstavuje ideálne spojenie sluţieb cestovného ruchu s poľnohospodárskym prostredím; rešpektuje prirodzené prírodné a ţivotné prostredie; prispieva k tvorbe a zveľaďovaniu krajiny; umoţňuje objavovať miestne krásy, tradície a popularizovať ich navonok; zebezbečuje návrat človeka k prírode, upevňuje zdravie turistov pobytom na čerstvom vzduchu; stimuluje rozvoj ďalších podnikateľských aktivít. V uţšom slova zmysle sa na pozitívne aspekty pozerá Mikušáková (2010), ktorá ich rozdelila do troch hlavných skupín: Pozitívne sociálne vplyvy na komunitu - tvorba pracovných miest; - patriotizmus u domáceho obyvateľstva; - posilnenie sociálnych väzieb medzi lokálnymi obyvateľmi; - zvýšenie príjmov do rozpočtov domácností; - zamedzenie migrácii vidieckeho obyvateľstva do miest. Pozitívne kultúrne vplyvy na komunitu - zvýšenie povedomia hostí o miestnej kultúre; 15

- rozvoj miestneho umenia; - oţivenie kultúrneho ţivota obce; - vzájomný stret rôznych kultúr a tolerancia. Pozitívne vplyvy na kvalitu ţivota vo všeobecnosti - skvalitnenie infraštruktúry obce; - zvýšenie úrovne ochrany ţivotného prostredia; - lepšia propagácia oblasti; Janotka (1999) dopĺňa tieto skupiny ešte o jednu kategóriu: Pozitívne dopady ekonomické - pracovné príleţitosti pre členov rodiny; - rozširovanie vidieckych remesiel a ţivností; - nové sluţby v regióne- napr. masáţne a rekreačné strediská; - rozvoj komunikačnej siete. 3.2.3 Negatívne aspekty agroturistiky Tak ako pri pozitívnych aj pri negatívnych aspektoch agroturistiky je niekoľko kategorizácií. Pre moţnosť porovnania s pozitívnymi aspektami sú kategórie negatívnych uvedené taktieţ v podaní autorov Habán a Otepka (2004), Mikušáková (2010) a Janotka (1999). Doteraz bola agroturusitika prezentovaná ako výhodná a spoločensky prospešná činnosť, ktorá slúţila ako vedľajší finančný zdroj podnikateľov. Jednalo sa o všestranný, vzájomne sa doplňujúci vzťah medzi cestovným ruchom a poľnohospodárstvom. Habán a Otepka v tomto zmysle uvádzajú, ţe môţe nastať situácia, kedy sa tento vzťah zmení na konkurenčný. Podľa nich ide predovšetkým o tieto situácie a negatívne vplyvy: konkurencia v rozloţení a vyuţívaní pracovných síl: hlavná sezóna je v podstate zhodná s hlavnou sezónou v poľnohospodárstve; negatívny vplyv na ţivotné prostredie (poškodenie poľných ciest, vyrušovanie zveri, hromadenie odpadkov); 16

príliš veľká návštevnosť a neprispôsobenie sa sociálnej štruktúre v dedine (záťaţ pre miestne obyvateľstvo); úbytok pôdy v dôsledku výstavby ubytovacích zariadení. Kategorizácia negatívnych aspektov podľa Mikušákovej (2010): Negatívne sociálne vplyvy na komunitu - narušovanie súkromia; - pocit vzájomného odcudzenia medzi členmi obce; - polarizácia spoločnosti a vznik sociálnych rozdieľov; - odstránenie pôvodných sociálnych vrstiev v komunite. Negatívne kultúrne vplyvy - vystavenie komunity vonkajším kulturnym vplyvom; - strata spoločných duchovných hodôt; - nedostatočná interakcia medzi domácimi obyvateľmi a turistami. Negatívne vplyvy na kvalitu ţivota vo všeobecnosti - vandalizmus a krádeţe; - obemedzenie prístupu domácich obyvateľov k rekreačným aktivitám; - znečistenie ţivitného prostredia. Tak ako u pozitívnych aspektov dopĺňa Janotka (1999) ešte jednu skupinu negatívnych dopadov v agroturistike: Negatívne dopady ekonomické - ekonomické vplyvy negatívne sú v agroturistike minimálne, napr. škody na zariadení, majetku a kultúrnych plodinách, ktoré sú spôsobené chovaním turistov a ich koncentráciou v prírode. 3.2.4 Význam agroturistiky O význame agroturistiky polemizuje viacero autorov. Väčšina sa zhodla na rozdelení významu do troch kategórií. Sú to tri skupiny subjektov/objektov, ktorým agroturistika 17

prináša prospech v rôznych oblastiach, či uţ ekonomických, environmentálnych alebo sociálnych. Napriek tomu sa dvojica autorov Sharpley a Vass (2006) bráni tomuto rozdeleniu a vo svojom článku uvádzajú iba jeden, nimi nazývaný benefit agroturistiky, a tým je dodatočný príjem zo sluţieb, produktov a ponúkaných záţitkov. Ako ďalej dodávajú, tento fakt nie je vôbec prekvapujúci, keďţe farmári ochotní diverzifikovať svoju doterajšiu podnikateľskú činnosť na agroturizmus, sú väčšinou vysoko zadĺţení. Na základe výskumu o agroturistických podnikoch v severnom Anglicku v pohorí Pennines autori vyslovili záver, ţe diverzifikácia poľhohospodárskeho podniku do podniku agroturistického nepriniesla ţiadny prudký nárast príjmov týmto subjektom. Po názore vyššie uvedených odborníkov sa práca obracia k názorom domácich autorov, ktorí sa zhodujú na rozdelení významu agroturistiky do troch skupín (Habán, Otepka, 2004), (Pourová, 2002), (Heriban, 2010): Význam agroturistiky pre poľhohospodárske podnikateľské subjekty - zdroj príjmov pre farmy; - výrazným spôsbom finalizuje produkciu podnikateľských subjektov tým, ţe môţu byť výhodnejšie speňaţené vlastné produkty, ubytovacie kapacity, dokonca aj technologický proces; - vytvára podmienky hospodárenia v menej úrodných poľnohospodárskych podnikoch a pod. Význam agroturistiky pre obce - vyuţíva existujúci bytový fond, objekty, ktoré prestali slúţiť svojmu účelu; - zvyšuje úroveň vybavenosti obce; - vytvára pre obec dodatočný odbyt poľnohospodárskych produktov; - zvyšuje príjmy obyvateľov obce; - vytvára finančné zdroje pre obec; - zlepšuje lokálnu infraštruktúru, zveľaďuje prostredie a pod. 18

Význam agroturistiky pre regióny a štát - regionálny rozvoj; - zniţuje nezamestnanosť, vytvára pracovné príleţitosti v poľnohospodárstve; - stabilizuje osídlenie vidieka; - zniţuje migráciu obyvateľstva z vidieka do miest; - zahraničná návštevnosť na farmách zvyšuje exportnú aktivitu štátu a pod. 3.2.5 Agroturistika v zahraničí Rozvoj vidieckeho turizmu resp. agroturizmu má v niektorých európskych krajinách dlhodobú tradíciu. Vo všeobecnosti moţno popísať oblasti v Európe, kde sa významne uskutočňuje vidiecky cestovný ruch, ako územie väčšinou dostatočne vzdialené od pobreţia. Najčastejšie sú to kopcovité regióny s rozdielnymi typmi krajín, rozmanito poľnohospodársky vyuţívané, s bohatou históriou a jedinečnými kultúrnymi tradíciami (Konečný, 2013). Ako Mikule (2012) dodáva, jeden z troch farmárov v krajinách EÚ má vedľajšie príjmy z niektorých nasledujúcich aktivít: turistické ubytovanie s polpenziou; rekreačná a športová činnosť; predaj vlastných produktov vo farmárskych obchodoch, samozber ovocia a pod.; spracovanie vlastných produktov a ich predaj (mäsové, mliečne výrobky), výroba mrazených zeleninových zmesí, ponuka minerálnych vôd a pod.; netradičná poľnohospodárska výroba (chov kôz, výroba bioproduktov, produkcia slimákov, chov pštrosov, atď.). Medzi štáty, v ktorých je spojenie poľnohospodárstva a turizmu tradičné, patria Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko a Veľká Británia. Je však evidentné, ţe forma agroturizmu v daných štátoch je odlišná (Konečný, 2013). Preto pre lepšie porovnanie sú v nasledujúcom texte uvedené susediace štáty Slovenska, ktorých prírodné, ekonomické a sociálne podmienky sú najporovnateľnejšie s podmienkami Slovenskej republiky. 19

1) Rakúsko- krajina, ktorá patrí medzi najvyspelejšie turistické krajiny sveta. V odvetví cestovného ruchu pracuje asi 14 % zamestnancov a jeho podieľ na tvorbe hrubého domáceho produktu je okolo 9%. Agroturistika je prevádzkovaná, podľa štatistických údajov, na viac ako 21 tisíc poľnohospodárskych farmách (Mikule, 2012). Vidiecky turizmus sa tu rozmohol po druhej svetovej vojne, kedy ľudia utekali zo zničených miest a hľadali ubytovanie na vidieku. Farmári tento fakt vyuţili k podnikaniu a začali ponúkať ubytovanie pre rekreáciu turistov (Konečný, 2013). Pre rýchlejší rozvoj podnikania v agroturistike vznikli v Rakúsku rôzne spolky a zdruţenia, v rámci ktorých sú zriadané kurzy, semináre, školenia a iné (Juhászová, 2003): Käsestrasse Bregenzerwald- úspešné zdruţenie, ktorého hlavný artikel je príprava tvrdých syrov. Podľa stratégie zdruţenia sa dôraz kladie na autenticitu, a tým sa do popredia dostáva aj spojenie s kultúrou v danom regióne. V tomto zdruţení je okolo 200 členov rôznych oblastí, počnúc výrobcami syra, priamymi predajcami, hostincami, pekárňami a inými podnikmi cestovného ruchu. Toto zdruţenie je súčasne aj marketingový projekt zameraný na rozvoj daného regiónu. Steierische Apfelstrasse- spolok bol zaloţený v roku 1986. Vznikla 25km dlhá trasa, v ktorej okolí sa nachádza okolo štvrť milióna jabloní. Tento región sa nachádza neďaleko mesta Graz a často je nazývaný rakúskym Toskánskom. Cieľom zdruţenia je posilnenie hospodárnosti regiónu, propagácia medzi verejnosťou a ponuka práce ovocinárom. Členovia druţstva spoločne ponúkajú rôzne produkty z jabĺk: dţús, ocot, pálenka, mušt ap. Milchstrasse- popri dunajských cyklistických trasách bolo zriadených asi 20 zastávok s mottom mlieko. Cieľom je okrem iného propagácia mlieka a mliečnych výrobkov. Medzi aktivity spolku patrí spoločné zostavenie letáka s ponukou statkov a hostincov pozdĺţ dunajských cyklotrás, podpora image mlieka a mliečnych produktov, vydávanie receptov na prípravu mliečnych koktejlov a tvarohových nátierok. 20

Wildschönauer Bauernfrühstück- toto zdruţenie napomáha zvýšeniu odbytu regionálnych produktov ich predajom turistom. Náplňou projektu je aktívna ponuka gastronomických špecialít daného regiónu pomocou prípravy vidieckych raňajok raz do týţdňa v partnerských podnikoch. Medzi hlavné ponúkané produkty patrí chlieb, mäsové výrobky, mlieko, mliečne produkty, vajcia, ovocie, čaje ap. 2) Poľsko- ideálna krajina pre agroturistiku. Turistické sluţby majú vo vidieckych oblastiach dlhú tradíciu. Rôzne formy rekreácie na vidieku boli rozšírené uţ v 19. storočí (Konečný, 2013). V krajine sa nachádza asi 2 milióny fariem s priemernou veľkosťou 8 ha. Viac ako polovica rozlohy Poľska je z hľadiska turistiky na vidieku veľmi vhodná (Mikule, 2012). Ekonomická situácia v Poľsku sa od roku 1990 značne zlepšila, ale na vidieku je tempo ekonomického rastu pomalšie. Hlavnou témou a snahou poľských farmárov bolo hľadanie alternatívneho zdroja príjmu. Preto bola podpora turizmu vo vidieckych sídlach vnímaná ako nová príleţitosť ekonomického rastu a oţivenia týchto oblastí. V začiatkoch boli najčastejšie prenajímané izby s nízkym ubytovacím štandardom. Postupne však dochádza k zlepšovaniu ubytovacích podmienok a poskytovaných sluţieb a od roku 2003 moţno hovoriť o rozšírení ponuky aktivít na farmách a zároveň o zvyšovaní počtu nových agrofariem (Konečný, 2013). 3) Česká republika- agroturizmus sa v podmienkach Českej republiky nemohol na počiatku 90. rokov 20. storočia príliš rozvíjať, nakoľko v 50. rokoch prebehla v československom poľnohospodárstve kolektivizácia. V tomto dôsledku sa tradícia rodinných fariem skoro vôbec neobnovila (Konečný, 2013). Začiatok agroturistiky sa v Českej republike datuje od roku 1993, kedy prvých 15 fariem bolo ochotných a schopných privítať zahraničných hostí. Nasledujúci rok to bolo uţ 51 zariadení a počet turistov vzrástol na 800. (Ryglová, 2003). V súčastnej dobe je ich okolo 200. Najviac sústredených takýchto zariadení je v Juhočeskom a v Stredočeskom kraji. V týchto regiónoch bola evidovaná takmer 1/3 všetkých agroturisticky orientovaných fariem (Konečný, 2013). Ako ďalej Pourová (2002) dodáva, lepšie podmienky pre podnikanie v agroturistike sú vo väčších obciach (nad 1000 obyvateľov). Príčinou je hlavne 21

lepšia úroveň infraštruktúry, lepšia komunikačná dostupnosť, viacero moţností športového a kultúrneho vyţitia a i. 4) Maďarsko- vidiecky cestovný ruch sa začal v Maďarsku rozvíjať uţ v 19. storočí a veľmi rýchlo sa stal populárny. V tomto období bol významným odvetvím podnikania. Tento dovtedajší vývoj sa po druhej svetovej vojne úplne obrátil. Hlavným dôvodom je to, ţe forma vidieckeho turizmu síce funguje, ale motivácia jeho účastníkov je iná. Nejedná sa o spoznanie vidieckeho spôsobu ţivota, ale predovšetkým o návštevu príbuzných, ktorí na vidieku bývajú (Konečný, 2013). Napriek tejto situácii v krajine sa vláda a regionálne úrady snaţia o rozvoj vidieckeho turizmu. V roku 1994 vznikla Maďarská turistická federácia, ktorá sa stala členom Europského zväzu vidieckej turistiky a dovolenky na farmárskom dvore. V krajine bolo vybraných 40 dedín, ktoré sa z hľadiska vidieckej turistiky javili ako atraktívne predovšetkým pre zahraničných turistov. Dôraz bol kladený najmä na moţnosť obnovy ľudových remesiel. Tak isto boli vybrané lokality s remeselnou výrobou, ktorá sa v iných častiach krajiny nevyskytuje (napr. Hortobagyské puszty- chov dobytka, ovcí, koní, typická architektúra, gastronómia a obliekanie) (Mikule, 2012). Agroturistika v Maďarsku sa dnes teší veľkej obľube, keďţe maďarský vidiek ponúka bohaté moţnosti pobytu spojeného s výletmi na bicykloch, športovými a fitnes programmi či kúpeľnými kúrami (Go to hungary [online]). 22

4 Agroturistika na Slovensku 4.1 Vývoj agroturistiky na Slovensku Slovenská republika vďaka svojej polohe v strede Európy, kultúrnemu a historickému bohatstvu, tradíciam a zvykom, dobrými klimatickými podmienkami a rôznorodej prírode v sebe ukýva potenciál na rozvoj cestovného ruchu (Habán, Otepka, 2004). Agroturizmus nie je na Slovensku novou formou cestovného ruchu. Počas Rakúsko- Uhorskej monarchie sa na území slovenského vidieka vybudovalo mnoho kúrií (Mikušáková, 2010) a tak sa stalo toto prostredie miestom aktívneho a pasívneho oddychu šľachtických rodín, ktoré vidiek vnímali ako priestor na aktivity, ktoré nebolo moţné v podmienkach mesta vykonávať (napr. poľovačky, hony na divú zver, a pod.), (Repová, 2009). V období socializmu patril pobyt na vidieku k najobľúbenejším formám dovoleniek, keďţe z morí bolo pre beţných ľudí dostupné len Čierne alebo Jadranské. V tomto období, t.j. pred rokom 1989, prevládalo na našom území záhradkárčenie, chalupárenie a chatárenie (Kompasová, 2010). Po politickom prevrate v roku 1989 sa začalo hovoriť o zahraničných príkladoch vidieckeho cestovného ruchu. V zahraničí išlo zvyčajne o pobyty na sedliackych dvoroch. Farmári tu prenajímali izby a návštevníkom ponúkali moţnosť zapojiť sa do farmárskych prác (napr. sušenie sena, oberanie ovocia, zaváranie, atď.), včlenenia sa do ţivota farmára a jeho rodiny a v neposlednom rade ponúkali príleţitosť pozorovať domáce zvieratá pri dojení, alebo rodení mláďat (Juráňová, 2010). Tí, ktorí chceli na Slovensku odkopírovať zahraničné skúsenosti, rýchlo zistili, ţe je to značný problém. Na území Slovenskej republiky nezostali takmer ţiadne sedliacke dvory, ktorých obyvatelia by sa zaoberali farmárčením (Kompasová, 2010). K problematike sedliackych dvorov sa vyjadruje aj Habán a Otepka (2004), ktorí dodávajú, ţe obnova tejto tradície prebieha pomaly, a farmári či gazdovia v súčasnosti riešia prvotné problémy súvisiace s rastlinnou, či ţivočíšnou produkciou. Obdobie po roku 1989 prinieslo mnoho zmien v spoločnosti a v ekonomike krajiny. Týmto zmenám sa nevyhol ani cestovný ruch. Jednou z pozitívnych zmien bolo vytvorenie legislatívnych predpokladov pre rozvoj ubytovania v súkromí, ktoré je 23

v rámci agroturistiky dôleţité. Za poslených pár rokov sa kapacita ubytovania v súkromí rozšírila z dôvodu transformácie tohoto typu ubytovania na ubytovanie v penzióne (Kompasová, 2010). Pri charakteristike súčasného stavu agroturistiky na Slovensku je ţiaduce sa zaoberať otázkou, či tento typ vidieckej turistiky patrí do podhorských alebo do marginálnych (okrajových) oblastí, prípadne na územie celej krajiny. Z viacročných prieskumov vyplýva, ţe pre tento druh podnikania sú vytvorené podmienky takmer na celom území Slovenska (Habán, Otepka, 2004). K tomuto záveru sa došlo na základe viacerých charakteristík územia. Horské a podhorské oblasti Slovenska zaberajú vyše 2 mil. ha z čoho poľnohospodársky pôdny fond predstavuje vyše 800 tis. ha (kolektív autorov, 2007). Vidiecky charakter má 80% slovenského územia. Z vyše 2900 slovenských osád, dedín a miest je aţ 2500 situovaných do prírodne atraktívnych vidieckych území. Práve preto bolo celé územie Slovenska hodnotené ako celoplošne vhodé pre umiestnenie agroturistických zariadení (Némethová, 2010). Z hodnotenia súčasného stavu v agroturistike na Slovensku je moţné skonštatovať, ţe rozvoj tejto aktivity sa začal od roku 1991, a postupne sú dosahované aj konkrétne pozitívne výsledky. Vydávajú sa katalógy, odborná literatúra, zriaďujú sa databázy pre cestovné kancelárie. Moţno očakávať, ţe tento trend bude zachovaný aj v budúcnosti. Kaţdoročne je pripravovaný nový katalóg zariadení na Slovensku pre agroturistiku a vidiecku turistiku. V hierarchii vidieckeho cestovného ruchu má agroturistika mimoriadny význam a postavenie, ktoré je potreba naďalej rozvíjať, pretoţe nemá u nás ešte tradíciu a nie je celkom vybudovaná (Habán, Otepka, 2004). Na druhej strane stojí názor, ktorý tvrdí, ţe agroturistika na Slovensku má nevyuţitý potenciál a nepatrí medzi najvyhľadávanejšie druhy trávenia voľného času. Podľa ankety Slovenskej asociácie cestovného ruchu si vyberie túto formu oddychu na vidieku len 14 % ľudí. Napriek tomu má agroturistika svojich priaznivcov. Vyhľadávajú ju hlavne duševne pracujúci ľudia, ktorých láka manuálna práca (starostlivosť o zvieratá, práca v záhrade). Agroturistika má nevyuţitý potenciál, a to by mohla predstavovať jeden z hlavných spôsobov ako prispieť k rozvoju regiónov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora presadzuje názor, ţe na to, aby sa slovenská agroturistika viac rozvíjala, musia prevádzkovatelia turistických zariadení osloviť do väčšej miery domácu klientelu (SITA, 2012). 24

4.2 Predpoklady rozvoja agroturistiky na Slovensku K posudzovaniu predpokladov rozvoja agroturistiky v jednotlivých krajoch Slovenska je potrebné pristupovať z viacerých hľadísk. Podstata takéhoto funkčného prístupu spočíva v tom, ţe sa zisťuje, akú úlohu hrajú jednotlivé okolnosti pri určovaní miesta výskytu agroturistiky, jej intenzity a časového priebehu. Na základe funkčného kritéria moţno súbor predpokladov rozvoja agroturistiky v regióne rozdeliť na viacero skupín (Plesník, 2010), (pre účely tejto práce sú uvedené dva predpoklady, ktoré najuţšie súvisia s agroturistikou): lokalizačné predpoklady - prírodné - kultúrno historické realizačné predpoklay - turistická infraštruktúra (ubytovacie a stravovacie zariadenia) - športová infraštruktúra (turistické trasy, cyklotrasy, lyţiarske centrá) 4.2.1 Lokalizačné predpoklady rozvoja agroturistiky na Slovensku Lokalizačné predpokolady predstavujú primárny potenciál destinácie a sú základom pre motiváciu učastníkov cestovného ruchu. K týmto predpokladom sa zaraďujú hlavne prírodné a kultúrno historické predpoklady, ktorých priaznivé hodnoty určujú atraktivitu destinácie a predstavujú základný potenciál tvorby ponuky produktu cestovného ruchu, v našom prípade agroturistiky (Plesník, 2010). Prírodné predpoklady rozvoja agroturistiky- pri lokalizácii vidieckeho cestovného ruchu a agroturizmu, zohrávujú prírodné predpoklady najvýznamnejšiu úlohu (Otrubová, 1996). Podnikatelia, ktorí pôsobia v prírodne atraktívnom prostredí dokáţu ponúknuť svojim zákazníkom široké spektrum aktivít, ktoré vychádzajú práve z prírodného potenciálu (Konečný, 2013). Pre účelnosť a ďaľšiu nadväznosť práce na zistené informácie a údaje, boli vybrané nasledovné prírodné ukazovatele: reliéf, veľkoplošné a maloplošné chránené územia a podieľ zalesnených plôch v jednotlivých krajoch Slovenska. 25

1) Reliéf- súbor všetkých povrchových foriem prírodného prostredia. Členitosť reliéfu podľa nadmorskej výšky má najväčší vplyv na vyuţitie krajiny z hľadiska cestovného ruchu (Kopšo a kol., 1992). Slovensko je vďaka prírodnému bohatstvu turisticky prířaţlivou krajinou (vysoké pohoria, malebné doliny). Turisticky ľahšie dostupné pohoria (300-800 m.n.m.) lemujú okraje vyšších pohorí a zaberajú asi 45 % celého územia. Spravidla sa jedná o kotliny a o nízke pohoria, ktorými sú: Hornonitrianska kotlina (Trenčiansky kraj), Turčianska kotlina (Ţilinský kraj), Juhoslovenská kotlina (Banskobystrický a Prešovský kraj), Krupinská planina (Banskobystrický kraj), Myjavská pahorkatina (Trnavský a Trenčiansky kraj). Z niţších pohorí sú to: Malé Karpaty (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky kraj), Cerová vrchovina (Banskobystrický kraj). Na týchto územiach sú vybudované nenáročné cyklotrasy a náučné chodníky. Okrem nich sa tu nachádzajú liečivé pramene (Budiš, Rajec) a termálne pramene (Piešťany, Bardejov, Smrdáky). Z hľadiska výškovej členitosti môţeme na Slovensku vymedziť pohoria s nadmorskou výškou 800-1500 m.n.m., ktoré moţno pomenovať jednotným názvom stredné pohoria. Patrí medzi ne: Tríbeč (Trenčiansky a Nitriansky kraj), Vtáčnik (Banskobystrický a Trenčiansky kraj), Povaţský Inovec (Trenčiansky, Trnavský, Nitiansky kraj), Stráţovské vrchy (Trenčiansky a Ţilinský kraj), Levočsé vrchy (Prešovský kraj), Kremnické vrchy (Banskobystrický, Trenčiansky, Ţilinský kraj), Vihorlat (Prešovský a Košický kraj), Biele Karpaty (Trnavský a Trenčiansky kraj), Javorníky (Trenčiansky a Ţilinský kraj), Pohronský Inovec (Nitriansky kraj), Súľovské vrchy (Ţilinský a Trenčiansky kraj), Štiavnické vrchy (Banskobystrický a Nitriansky kraj) a iné. Pre stredné pohoria Slovenska je typický krasový reliéf s viacerými sprístupnenými jaskyňami, vodopádmi, priepasťami a kaňonmi. Tak isto poskytujú tieto pohoria mnoho značených turistických trás a výborné podmienky pre lyţiarov. Vysoké pohoria sa na Slovensku vyznačujú nadmorskou výškou nad 1500 m. Do tejto kategórie patrí: Malá Fatra (Ţilinský kraj), Veľká Fatra (Ţilinský kraj), Chočské vrchy (Ţlinský kraj), Vysoké Tatry (Prešovský kraj), Nízke Tatry (Banskobystrický, Ţilinský a Prešovský kraj), Oravské Beskydy (Ţilinský kraj). 26

Tieto vysoké pohoria sú pre rekreantov a športovcov príťaţlivé hlavne svojou klímou a prírodou a sú cieľom pre horskú turistiku, horolezectvo a lyţovanie. Ďalej sú atraktívne aj vďaka jaskyniam s krasovými a ľadovcovými útvarmi (Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa) (Slovakia site, 2014, Slovenska priroda, 2012 [online]). 2) Veľkoplošné a maloplošné chránené územia- na území Slovenskej republiky sa nachádza spolu 9 národných parkov (NP) a 14 chránených krajinných oblastí (CHKO). Celková výmera NP a CHKO tvorí 22,8 % z územia Slovenska. Národné parky pritom zaberajú 5,1 % územia štátu (SAZP, 2002 Slovenska priroda, 2012 [online]). Za najväčší a najstarší (vyhlásený v r. 1948) národný park je povaţovaný Tatranský národný park (TANAP) s rozlohou 738 km 2. Skladá sa zo Západných, Belianskych a Vysokých Tatier (Slovakia Travels, [online] ). Rozprestiera sa na území dvoch krajov Ţilinský a Prešovský. Je turisticky veľmi atraktívny vďaka mnoţstvu ľadovcových plies (110), ľadovcových dolín a vodopádov (Kopšo a kol., 1992). TANAP je navštevovaný turistami v zime aj v lete. V zime sú turistom ponúkané lyţiarske stradiská (napr. Tatranská Lomnica), v lete je národný park navštevovaný hlavne kvôli vysokohorskej turistike (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy) a celoročne tu taktieţ fungujú kúpele (Štrbské pleso). Národný park Nízke Tatry (NAPANT) so svojou rozlohou 728 km 2 zaujíma druhé miesto. NAPANT sa rozprestiera na území Ţilinského a Banskobystrického kraja. Je známy krasovými útvarmi ako sú jaskyne (Demänovská ľadová jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Vaţecká jaskyňa). Práve v letnom období patria jaskyne k najnavštevovanejším miestam v národnom parku. V zimnom období to je Chopok, kde je zároveň vybudované aj lyţiarske stredisko Jasná (Kopšo a kol., 1992). Ďalším rozsiahlym národným parkom je Národný park Veľká Fatra. Rozloha jeho územia je 403,71 km 2, je najmladším národným parkom na Slovensku (2002) a nachádza sa v Ţilinskom kraji. Tento národný park je typický svojim hôľnym reliéfom, bralami, veľkými lesnými komplexami a rozsiahlymi horskými lúkami (Kopšo a kol., 1992). 27

V poradí ďalšími národnými parkami Slovenska sú: NP Slovenský kras (346,11 km 2, 2002, Košický kraj), NP Poloniny (298,05 km 2, 1997, Prešovský kraj), NP Malá Fatra (226,3 km 2, 1988, Ţilinský kraj), NP Muráňska planina (203,18 km 2, 1997, Banskobystrický kraj), NP Slovenský Raj (197,63 km 2, 1988, Košický kraj), NP Pieniny (37,5 km 2, 1967, Prešovský kraj) (Slovakia Travels, Slovakia site, 2014 [online]). Obr. 1 Mapa veľkoplošných chránených území SR 2002 Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia (2002), [online] Chránené krajinné oblasti (CHKO) tvoria 16 % územia Slovenskej republiky. Sú rovnomerne rozmiestnené, nachádzajú sa v kaţdom kraji. Chránených oblastí je spolu 14, pričom najstaršia CHKO je Horná Orava (1949, Ţilinský kraj) a najmladšia je CHKO Dunajské Luhy (1998, Trnavský a Bratislavský kraj) (SAZP, 2002 [online]). Do maloplošných chránených území sa na Slovensku zaraďujú chránené areály (CHA), prírodné rezervácie (PR, resp. národné-npr) a prírodné pamiatky (PP, resp. národné- NPP). Celková výmera maloplošných území je 2,3% z územia Slovenska. Prírodné rezervácie majú menšiu rozlohu, platí pre ne 5. stupeň ochrany. V Slovenskej republike je 383 PR (Breznianska skalka, Čingovské hradisko, Hajnáčsky hradný vrch a i. ) a 231 NPR (Badínsky prales, Belianske Tatry, Bradlo, Devínska Kobyla a i.). Prírodné pamiatky sú bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy. Taktieţ platí pre ne 5. stupeň ochrany. V Slovenskej republike je 232 PP (Beckovské hradné bradlo, Bešňovské travertíny a i.) a 60 NPP (Belianska jaskyňa, Vrbické pleso, Herliansky gejzír 28

a i.). Chránený areál v prevaţnej miere predstavujú biokoridory, interakčné prvky alebo biocentrá. Na území Slovenska je to napr. Sĺňava, Všivanec, Vtáčí ostrov (SSAG, SAZP, 2002 [online]). Tab. 1 Prehľad chránených území na Slovensku Kategória Počet Výmera CHÚ v ha Národné parky 9 317 821 Chránené krajinné oblasti 14 525 547 Spolu NP+CHKO 23 843 368 Prírodné rezervácie 377 11795,3817 Národné prírodné rezervácie 231 85 904,79 Prírodné pamiatky 230 1 531,55 Národné prírodné pamiatky 60 58,9381 Chránené areály 189 7001,1997 Spolu 1087 106291,8568 Zdroj: ŠOP SR, 2002, [online] 3) Podieľ zalesnených plôch v jednotlivých krajoch Slovenska- výmera lesných pozemkov na Slovensku sa neustále zvyšuje a v súčasnosti zaberá 2 007 ha, čo predstavuje 40,9 % z celkovej rozlohy Slovenska a tým sa krajina zaraďuje medzi významné štáty z hľadiska výmery a bohatstva lesov. Najniţšia lesnatosť na Slovensku je v níţinách a kotlinách. V Nitrianskom a Trnavskom kraji nedosahuje lesnatosť ani 16 %. Naopak najvyššia je v Ţilinskom kraji (55,8 %). Na regionálne rozdiely lesnej pôdy poukazuje tab. 2 29

. Tab. 2 Lesná pôda v krajoch SR (2006) Lesná pôda Územie abs. % Bratislavský 75 249 36,7 Trnavský 63 315 15,8 Trenčiansky 220 580 49 Nitriansky 96 136 15,2 Žilinský 379 925 55,8 Banskobystrický 462 479 48,9 Prešovský 440 629 49,1 Košický 266 619 39,5 SR 2 004 932 40,9 Zdroj: Zelená správa, 2007 Z hľadiska vlastníckych vzťahov je v súčasnosti 58 % lesov štátnych s výmerou porastovej pôdy 1 131 tis. ha a 41,5 % neštátnych s výmerou porastovej pôdy 801 tis. ha. Z nich je 6,3 % v individuálnom súkromnom vlastníctve, 23,8 % v podielnickom spoluvlastníctve (vlastníctvo pozemkových spoločenstiev), 8,7 % vo vlastníctve územnej samosprávy, 2,5 % v cirkevnom vlastníctve a 0,2 % vo vlastníctve poľnohospodárskych druţstiev. V súčasnosti obhospodaruje les 12 645 podnikov v súkromnom vlastníctve (Geografia Slovenska pre regionálny rozvoj, 2007 [online]). Kultúrno historické predpoklady rozvoja agroturistiky- dlhodobý vývoj a tradície spoločnosti sa často odráţajú v architektonických pamiatkach, ktoré tvoria samostatnú skupinu atraktivít v cestovnom ruchu. Vplyv v cestovnom ruchu je daný hlavne ich vekom, zvláštnosťou a výnimočnosťou. Takýmto spôsobom vznikli miesta s vysokou návštevnosťou turistov, ktorí prichádzajú za spoznávaním histórie regiónu (Plesník,2010). Konečný (2013) dodáva, ţe v rámci vidieckeho turizmu hľadajú turisti pamiatky, zariadenia alebo akcie zaloţené na vidieckom charaktere. Vyššie uvedený autor sa zhoduje s Plesníkom (2010) v tvrdení, ţe medzi prejavy vidieckej kultúry, ktoré majú znateľný dopad na krajinu, patrí ľudová architektúra, tj. drevené stavby umiestnené v krajine. Do 30

vidieckej kultúry sa okrem architektúry zahrňujú aj nehmotné zloţky, a to ľudové zvyky, tradície, remeslá a i. Ako bolo vyššie uvedené, návštevníci agroturistických zariadení vyhľadávajú hlavne pamiatky, ktoré sú umiestnené v prírode a majú dedinský charakter. Preto sa nasledujúci text zameriava práve na múzeá ľudovej architektúry, nazývané skanzeny, a na ich umiestnenie v jednotlivých krajoch Slovenska. Najväčší skanzen, Múzeum Slovenskej dediny v Martine (Ţilinský kraj), bol zaloţený v roku 1968. Po ňom nasledovalo zakladanie ďalších múzeí v prírode: Šarišské múzeum v Bardejovských kúpeľoch (Prešovský kraj), Banské múzeum v prírode (Banskobystrický kraj), Múzeum oravskej dediny v Zuberci (Ţilinský kraj), Múzeum liptovskej dediny v Pribyline (Ţilinský kraj), Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke (Ţilinský kraj), Múzeum zamagurskej dediny v Starej Ľubovni (Prešovský kraj), Vihorlatské múzeum v Humennom (Prešovský kraj), Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku (Prešovský kraj), Včelárske múzeum v Kráľovej pri Senci (Bratislavský kraj) a Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre (Nitriansky kraj) (Krivošová, 2012). Okrem skanzenov sa na území Slovenskej republiky nachádzajú tzv. rezervácie ľudovej architektúry. Zväčša ide o obytné domy a iné stavby z minulých storočí, ktoré sú roztrúsené po obciach na celom Slovensku. Tieto rezervácie je moţné navštíviť v obciach: Brhlovce (Nitriansky kraj), Čičmany (Ţilinský kraj), Osturňa (Prešovský kraj), Plavecký Peter (Trnavský kraj), Podbiel (Ţilinský kraj), Sebechleby (Banskobystrický kraj), Špania dolina (Banskobystrický kraj), Veľké Leváre (Bratislavský kraj), Vlkolínec (Ţilinský kraj) a Ţdiar (Prešovský kraj) (Mlíchová, 2010). Návštevníkov agroturistických zariadení okrem tradičnej ľudovej kultúry zaujímajú aj nehmotné zloţky, ktorými sú tradičné remeslá, tradície a ľudové zvyky. Pre predstavu sú v nasledujúcom texte uvedené príklady týchto prvkov kultúry na Slovensku. Dobrá Niva (Banskobystricý kraj), táto obec bola preslávená výbornými kuchárkami a cukrárkami. Miestne špeciality sú tradične pripravované na jarmoky a iné slávnosti. Medzi najznámejšie patrí pivo, dobronivské koláče a krapne. V obci Prenčov (Banskobystrický kraj) sa kaţdoročne konajú Podsitnianske dni hojnosti. V Mošovciach (Ţilinský kraj) sa na konci septembra koná tradičný Mošovský jarmok, kde môţu návštevníci 31

obdivovať rôzne remeslá, vystavené hospodárske zvieratá, a kultúrny sprievodný program. V obci Východná (Ţilinský kraj) je kaţdoročne poriadaný folklórny festival s rovnomenným názvom Východná. Tento festival je vrcholnou prehliadkou tradičnej a ľudovej kultúry (Mlíchová, 2010, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, 2008). 4.2.2 Realizačné predpoklady rozvoja agroturistiky na Slovensku Realizačné predpoklady podľa Plesníka (2010) tvoria nadstavbu lokalizačných. Keďţe sa práca zaoberá témou agroturistiky, boli vybrané určité realizačné predpoklady, ktoré uţšie súvisia s danou témou. Konečný (2013), okrem iného, uvádza tieto predpoklady: turistická infraštruktúra (ubytovacie a stravovacie zariadenia), športová infraštruktúra (turistické trasy, cyklotrasy, lyţiarske centrá). Turistická infraštruktúra- podľa Konečného (2013) sa do nej zahrňujú stravovacie a ubytovacie zariadenia. Vo vidieckom turizme sú však v priamom rozpore napr. hromadné ubytovacie zariadenia, ktoré z tohoto dôvodu v práci nebudú spomenuté. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (2006) uvádza, ţe v podnikateľskej sfére cestovného ruchu SR existuje rozvinuté konkurenčné prostredie prevaţujúco v malých podnikoch poskytujúcich predosvšetkým ubytovcie a stravovacie sluţby. Pod pojmom malý podnik poskytujúci ubytovacie sluţby je moţné si predstaviť penzión, privát, apartmán alebo individuálny rekreačný objekt- chata, chalupa. Domáci dopyt návštevníkov sa v posledných rokoch posúva k ubytovacím zariadeniam niţšej kategórie, teda k podnikom s menším počtom lôţok. Podľa internetových portálov (limba.sk, NaChatu.sk, ubytujsa.sk), ktoré sprostredkovávajú ubytovanie na Slovensku sú malé ubytovacie podniky rovnomerne rozmiestnené po celom území krajiny. Tieto menšie ubytovacie jednotky, ktoré sú určené aj pre účastníkov vidieckeho cestovného ruchu, sú väčšinou umiestnené v Ţilinskom a Banskobystickom kraji. Ďalšími v poradí sú Prešovský kraj, Košický, Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský a Bratislavský. Športová infraštruktúra- do tejto kategórie sa podľa Konečného (2013) zaraďujú vleky, lanovky, zjazdovky, značené náučné chodníky a cyklotrasy. 32

Vleky, lanovky, zjazdovky sú typické pre lyţiarske strediská, ktoré sú pre turistov zaujímave hlavne v zimnom období. V agroturistike majú tieţ dôleţité postavenie, keďţe v zime poskytovatelia agroturistických sluţieb majú obmedzené podmienky a sú odkázaní len na ubytovávanie hostí, ktorí ako je uvedené v odstavci vyššie, vyhľadávajú menšie ubytovacie jednotky, ktorými môţu byť aj agroturistické zariadenia. Podľa SACR je v horských oblastiach 36 moderných lyţiarskych stredísk s 350 km zjazdových tratí a 600 km beţeckých tratí. Lyţiarske strediská nie sú vybudované v Nitrianskom a Trnavskom kraji, v ostatných krajoch zastúpenie majú (Slovakia travel, 2012 [online]). Na Slovensku je hustá sieť značených náučných chodníkov. V práci vychádzame z informácií z portálu naucnechodniky.sk, ktorý mapuje všetky chodníky a lokality na Slovensku. Podľa zistených faktov sú chodníky vedené všetkými krajmi Slovenska, čo v podstate vôbec neobmedzuje turistickú aktivitu v jednotlivých krajoch (naucnechodniky.sk, [online]). Moţné obmedzenia môţu nastať pri vyberaní si náročnosti turistického chodníka. Západ Slovenska vo väčšej miere ponúka nenáročné trasy a sever a časť východu zas turisticky náročnejšie chodníky do ktorých sa zahrňujú aj vysokohorské výstupy. Cykloturistika je na Slovensku veľmi obľubeným letným športom a napomáha tomu aj vyše 10 000 km značených cykloturistických trás vo všetkých regiónoch Slovenska. Krajinou taktieţ prechádza viacero medzinárodných cyklotrás (Slovakia travel, 2012 [online]). 4.3 Poľnohospodárstvo na Slovensku Agroturistika veľmi úzko súvisí s poľnohospodárstvom, preto sa nasledujúci text zaoberá týmto odvetvím. Text analyzuje súčasný stav poľnohospodárstva na Slovensku a zamestnanosť v ňom v jednotlivých krajoch. Poľnohospodárstvo predstavuje významnú časť hospodárstva krajiny. Zamestnáva pribliţne 4 % ekonomicky aktívnych ľudí. Podieľa sa aj na priemyselnej výrobe a hrá dôleţitú úlohu vo výţive obyvateľstva. Popri jeho základnej produkčnej funkcii plní stále viac mimoprodukčné funkcie, ako sú napr.: krajinotvorná, sociálna, rekreačná (Geografia Slovenska pre regionálny rozvoj, 2007 [online]). 33

4.3.1 Súčasný stav poľnohospodárstva na Slovensku V súčasnej dobe sa poľnohospodárskou výrobou zaoberá okolo 17 tis.subjektov. Podľa vlastníctva je najviac súkromných subjektov, druţstevných subjektov a posledné miesto zaujímajú štátne subjekty. V skupine právnických osôb síce dominujú spoločnosti s ručením obmedzeným, ale poľnohospodárske druţstvá si aj napriek poklesu počtu subjektov zachovávajú najväčšie zastúpenie na obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy. Pre túto prácu je zaujímavý fakt, ţe v poľnohospodárstve klesol podieľ veľkých subjektov s výmerou nad 1000 ha a podľa výsledkov štrukturálneho zisťovanie fariem v skupine právnických osôb prevaţujú hlavne menšie farmy špecializované na pestovanie poľných plodín, za nimi nasledujú farmy špecializované na pasúci sa dobytok a farmy so zmiešanou výrobou (Geografia Slovenska pre regionálny rozvoj, 2007 [online]). Podľa výsledkov Zelenej správy za rok 2012 sa prehĺbili rozdiely hospodárenia medzi poľnohopodárskymi druţstvami a obchodnými spoločnosťami. Na základe databázy údajov MPRV SR vyšší podiel ziskových podnikov dosiahli obchodné spoločnosti (79 %) ako poľnohospodárske druţstvá (61 %). Agroturistikou sa v prevaţnej miere zaoberajú menšie súkromné subjekty. Údaje, ktoré sú vyššie uvedené, vykazujú o väčsom počte týchto subjektov, čo moţno zhodnotiť ako dobrý základ pre rozvoj agroturizmu na Slovensku. 4.3.2 Zamestnanosť v poľnohospodárstve Podľa štatistík sa zamestnanosť v poľnohospodárstve neustále zniţuje. Rapídny pokles zamestnanosti v tomto odvetví nastal po roku 1990 a v súčastnosti dochádza kaţdým rokom k miernemu poklesu pracovníkov. Na druhej strane sa zlepšuje vzdelanostná úroveň a tak isto aj veková štruktúra je rozmanitejšia. V súčastnosti pracuje v poľnohospodárstve okolo 77,4 tis. pracujúcich. V štruktúre pracovníkov z hľadiska veku prevaţuje skupina ľudí vo veku 35 49 rokov, čo predstavuje cca 43,8 %, za nimi nasleduje veková skupina 50 59 s percentuálnym zastúpením 24,8 % (Zelená správa, 2012). Obr. 2 zobrazuje stavy zamestnancov v poľnohospodárstve v rokoch 2001 aţ 2012. Z výsledkov môţeme potvrdiť fakt, ţe sa počet pracovníkov kaţdý rok zniţuje. V prípade agroturistiky to nie je veľmi pozitívny trend, keďţe poľnohospodárstvo hrá najdôleţitejšiu úlohu v tomto type cestovného ruchu. 34

Počet pracovníkov 80 000 70 000 60 000 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Rok Obr. 2 Vývoj počtu zamestnancov v poľnohospodárstve v rokoch 2001-2012 Zdroj: Zelená správa 2001-2012 (vlastný návrh) 4.4 Vidiek na Slovensku Slovensko je skôr vidieckou krajinou. Patrí medzi málo urbanizované štáty Európy (Kazda, Sloboda, 2006). Vidiecke oblati tvoria 86 % územia a ţije v nich 40 % obyvateľstva (Europa.eu, 2007). Na úrovni krajov má Slovenská republika dva regióny, ktoré sú výrazne vidiecke, sú to Banskobystický kraj (52,2 %) a Nitriansky (51,3 %). Viac ako 50 % obyvateľstva tu ţije vo vidieckych obciach. Päť krajov patrí do ostatných vidieckych regiónov (vidiecke obce s 15 50 % obyvateľov regiónu): Trnavský kraj (45,6 %), Prešovský kraj (42,9 %), Ţilinský kraj (40,1 %), Košický kraj (39,3 %) a Trenčiansky kraj (36,1 %). Prevaţne mestským regiónom s menej ako 15 % obyvateľstva ţijúceho vo vidieckych obciach je Bratislavský kraj (13,4 %) (Program rozvoja vidieka, 2007). Vidiek na Slovensku má vďaka mnoţstvu vzácnych prírodných zdrojov dobrý potenciál pre hospodársky rast. Jedným z faktorov, ktorý by mohol prispieť k tomuto rastu je vidiecky turizmus a agroturiszmus. Vytvorili by sa pracovné miesta pre ľudí priamo v ich bydlisku. Napriek tomu, ţe Slovensko disponuje dobrými predpokladmi pre hospodársky rast vidieka, tak ich zatiaľ nevieme vyuţiť. Práve tu hrá dôleţitú úlohu štát a vláda, ktorá zatiaľ svojimi činnosťami skôr brzdí rozvoj vidieka (Kazda, Sloboda, 2006). 35

5 Výsledky analýzy rozsahu a regionálnej diferenciácie agroturizmu na Slovensku Z internetových zdrojov, resp. internetových servrov, ktoré sú uvedené v metodike práce bola zostavená databáza agroturistických zariadení na Slovensku. Na určenie, či sa jedná o agroturistické zariadenie boli stanovené dva predpoklady: moţnosť ubytovania a chov domácich zvierat. Po splnení vyššie uvedených predpokladov, boli jednotlivé zariadenia zaradené do databázy. Podľa výsledkov je moţné konštatovať, ţe agroturistické zariadenia sú pomerne rovnomerne rozmiestnené. Celkový počet zariadení je 55 a ako sa dalo predpokladať, tak najmenej ponúka Bratislavský kraj, ktorého prírodné podmienky sú značne obmedzené veľkou urbanizáciou a neexistenciou národného parku. Naopak najviac spomínaných zariadení je lokalizovaných v Ţilinskom kraji, v ktorom je najviac národných parkov a chránených krajinných oblastí. Obr. 3 znázorňuje percentuálne zastúpenie agroturistických zariadení v jednotlivých krajoch Slovenska. Zastúpenie agroturistických zariadení na Slovensku Prešovský 19% Bratislavský 2% Trnavský 11% Košický 11% Nitriansky 11% Trenčiansky 11% Žilinský 20% Banskobystrický 15% Obr. 3 Zastúpenie agroturistických zariadení na Slovensku Zdroj: vlastný návrh 36

5.1 Rozsah agroturizmu v jednotlivých krajoch Slovenska Bratislavský kraj Na území Bratislavského kraja je lokalizované jedno agroturistické zariadenie, čo predstavuje necelé 2 % z celkového počtu. Zariadenie sa nachádza v obci Svätý Jur, ktorá je od havného mesta vzdialená 15,4 km. Obec leţí pod Malými Karpatmi, takţe agroturistické zariadenie je priamo spojené s okolitou prírodou. Zariadenie splňuje predpoklad moţnosti ubytovania a chovu domácich zvierat. Napriek tomu, ţe Bratislavský kraj ponúka veľa moţností a aktivít, ktoré môţu byť spojené s agroturistikou, nie je to kraj s najväčším počtom spomínaných zariadení. Z analýzy lokalizačných predpokladov je v podstate jasné, prečo tomu tak je. Na jeho území nie je ţiadny národný park, ktorý by svojou originalitou lákal turistov, taktieţ kraj nedisponuje pohorím s vysokými nadmorskými výškami. Bratislavský kraj je zameraný skôr na vinársku turistiku, ktorú ale nie je moţné zaradiť medzi agroturistiku.. Trnavský kraj V Trnavskom kraji je 6 agroturistických zariadení. Tento počet predstavuje 11 % z celkového počtu spomínaných zariadení na Slovensku. Rozmiestnenie je pomerne rovnomerné. Nedá sa s istotou povedať, ţe sa zariadenia sústreďujú okolo jedného bodu. V juţnej časti kraja sa nachádzajú 3 zariadenia, konkrétne v Galante, vo Veľkom Mederi a v Dunajskom Klátove. Všetky tri spĺňajú určené predpoklady na zaradenie medzi agroturistické zariadenia. Rozhodnutie o umiestnení týchto zariadení môţeme len odhadovať, nakoľko sa tu nenachádza ţiadne CHKO, alebo národný park. Jednou z moţností je blízkosť hraníc a mesto Veľký Meder, známe svojimi termálnymi kúpaliskami. Ďalšie dve zariadenia sa nachádzajú takmer v strede kraja, v okolí mesta Piešťany, a to konkrétne v obci Prašník a ski centre Bezovec. Toto umiestnenie sa dá odôvodniť hlavne blízkosťou svetoznámeho kúpeľného mesta Piešťany a jedným z mála lyţiarskych centier v časti západného Slovenska (ski Bezovec). Posledné zariadenie je lokalizované v severnej časti Trnavského kraja, v meste Skalica. Skalica sa nachádza v regióne Záhorie, ktoré svojim návštevníkom dokáţe ponúknuť mnoho zaujímavých aktivit. Vďaka svojskému rázu regiónu Záhorie, blízkosti hraníc, blízkosti CHKO Malé Karpaty a CHKO Biele Karpaty je umiestnenie agroturistického zariadenia vcelku logické. 37

Nitriansky kraj Šiestimi agroturistickými zariadeniami disponuje aj Nitriansky kraj. Rovnako ako v Trnavskom kraji tento počet predstavuje cca 11 % z celkového počtu zariadení na Slovensku. Štyri zariadenia sú sústredené v blízkosti hlavného mesta kraja, Nitry. V blízkosti sa nachádza CHKO Ponitrie, ktoré svojimi prírodnými krásami ponúka mnoho zaujímavých túr a vychádzok. V obci Čab vzdialeného cca 15 km severozápadne od Nitry je umiestnené prvé agroturistické zariadenie. Umiestnenie zariadenia je výhodné vďaka blízkosti mesta Nitra a CHKO Ponitrie. Ďalšie agroturistické zariadenie sa nachádza v meste Vráble, vzdialenej 20 km juhovýchodne od Nitry. Zariadenie sa nenachádza priamo v centre mesta, ale je situované do miestneho hája, ktorý návštevníkom poskytuje súkromie, kľud a priestor na relaxáciu. V obciach Starý a Nový Tekov sa nachádzajú dve agroturstické zariadenia. Obce sú od Nitry vzdialené cca 50 km. Agroturistické zariadenia sa do týchto obcí vyslovene hodia pretoţe dotvárajú jeho atmosféru. V obciach sa pravideľne konajú folklórne slávnosti a historické boje na Hrone. Výhodné umiestnenie zariadení taktieţ podmieňuje blízkosť rezervácie ľudovej architektúry v Brhlovciach. Ďalšie dve agroturistické zariadenia sa nachádzajú v obciach Dvory nad Ţitavou a Svätom Petri. V ich okolí nie je ţiadny národný park ani CHKO. Preto umiestnenie zariadení je späté skôr s ich históriu a tradíciou. Trenčiansky kraj V Trenčianskom kraji je tieţ šesť agroturistických zariadení a ich zastúpenie je 11 % z celkového počtu zariadení, rovnako ako v predošlých dvoch krajoch. Trenčiansky kraj je oproti vyššie spomínaným krajom hornatejší, čo sa značne prejavilo v umiestnení agroturistických zariadení. Predpoklad, ţe tieto typy zariadení sú umiestňované do zaujímavých prírodných oblastí je v tomto prípade splnený na 100 %. Všetky zariadenia sa nachádzajú buď priamo, alebo v tesnej blízkosti CHKO. Prvé agroturistické zariadenie sa nachádza v obci Podkylava. Obec je situovaná kúsok od CHKO Malé Karpaty a taktieţ sa nachádza pár kilometrov od kúpeľného mesta Piešťany. Ďalšia obec, v ktorej je situované agroturistické zariadenie je obec Moravské Lieskové. Väčšia časť katastrálneho územia tejto obce patrí do CHKO Biele Karpaty. Dedina sa zaraďuje medzi kopaničiarske obce, čo láka účastníkov agroturistiky k pobytu. Dve agroturistické zariadenia sú lokalizované v obci Kľačno. Táto podhorská obec sa nachádza v tesnej blízkosti CHKO Stráţovské vrchy. Návštevník si tu príde na svoje aj v zime a aj v lete. Je tu mnoho značených turistických trás (Kľak, Reváň), lyţiarske centrum priamov 38

obci, alebo neďaleko nej. Ďalšie agroturistické zariadenie je umiestnené v obci Kamenec pod Vtáčnikom. Obec sa nachádza v blízkosti CHKO Ponitrie a priamo pod vrchom Vtáčnik, obľúbeným turistickým miestom. Posledné agroturistické zariadenie v Trenčianskom kraji je lokalizované v obci Papradno. Obec leţí v podhorskej oblasti Javorníky, ktoré patria do CHKO Kysuce. V obci je veľa moţností ako tráviť voľný čas. Buď zvoliť cykloturistiku po Váţskej magistrále, alebo turistiku. V zimnom období je v prevádzke lyţiarske centrum a beţecké trate. Košický kraj Na území Košického kraja je šesť agroturistických zariadení, ktoré predstavujú 11 % týchto zariadení na celom území Slovenska. Väčšina z nich je situovaná pri obľúbených turistických miestach. Prvé z nich leţí priamo v meste Košice. Toto zariadenie nesie titul 1. biohotel na Slovensku kategórie ****. Okrem hotelových aktivít a sluţieb sa dá vyuţiť aj blízkosť národného parku Slovenský Kras. Ďalšie agroturistické zariadenie sa nachádza v obci Hodkovce, vzdialená 16 km od Košíc. Je to podhorská obec, ktorá návšetvníkom ponúka mnoho turistických trás v pohorí Slovenské Rudohorie. Dve agroturistické zariadenia sa nachádzajú v obci Brzotín, ktorá je lokalizovaná na okraji národného parku Slovenský Kras. Je to podhorská obec, s bohatou históriou a tradíciou v poľnohospodárstve. Návštevníci tu môţu vidieť ešte tradičnú poľnohospodársku výrobu (1/3 obyvateľov je zamestnaná v poľnohospodárstve), bane na zlato a striebro a taktieţ neporušenú krajinu. Ďalšie agroturistické zariadenie je lokalizované v obci Dlhá Ves. Blízkosť národného parku Slovenský kras, jaskyne Domica a hraničného priechodu Domica Aggtelek Maďarská republika robí toto miesto určite obľúbeným medzi turistami. Posledné agroturistické zariadenie v Košickom kraji sa nachádza v obci Stratená. Táto obec leţí v juhozápadnej časti národného parku Slovenský Raj. Je tu veľa moţností ako tráviť volný čas. Jednou z nich je turistika v Slovenskom Raji, ďalšou je návšteva Dobšinskej ľadovej jaskyne. Návštevníci takieţ môţu relaxovať pri prechádzakach v neporušenej prírode a spoznávať tradície tohoto regiónu. Banskobystrický kraj V Banskobystrickom kraji je lokalizovaných osem agroturistických zariadení, čo predstavuje 14,8 % z celkového počtu zariadení na Slovensku. Túto zvýšenú koncentráciu moţno pripísať viacerím chráneným krajinným oblastiam a taktieţ národným parkom na území kraja. Prvé dve zariadenia sa nachádzajú v obciach Radvaň 39

a Selce. Obce sú situované na okraji národného parku Nízke Tatry, ktorý návštevníkom ponúka mnoho turistických značených chodníkov, cyklotrasy a v zime aj lyţiarske strediská. Ďalšie dve agroturistické zariadenia sa nachádzajú cca 50 km východne od vyššie spomínaných obcí. Jedno je lokalizované v obci Michalová a druhé v Pohronskej Polhore. Obe obce sa nachádzajú v tesnej blízkosti národného parku Muráňska Planina. Od centra kraja, ktorým je mesto Banská Bystrica, smerom na juhozápad sú umiestnené štyri agroturistické zariadenia. Lokalizované sú v okolí historického mesta Banská Štiavnica v CHKO Štiavnické vrchy. V tesnej blízkosti Banskej Štiavnice a v centre CHKO Štiavnické vrchy sa nachádzajú tri zariadenia, konkrétne v obciach Svätý Anton, Štiavnické Bane a Banská Belá. Posledné agroturistické zariadenie sa nachádza v obci Nová Baňa, ktorá je od Banskej Štiavnice vzdialená cca 30 km juhozápadne. Obec je situovaná v západnej časti CHKO Štiavnické vrchy. V Banskobystrickom kraji sú agroturistické zariadenia umiestnené buď v chránených krajinných oblastiach, alebo v národných parkoch. Táto lokalizácia úplne korešponduje s teoretickími zásadami, ktoré tvrdia, ţe agroturistické zariadenia sú zväčša umiestňované do krajiny so zaujímavými prírodnými celkami, akými sú v tomto prípade práve národné parky a chránené krajinné oblasti. Prešovský kraj Kraj s druhým najväčším počtom agroturistických zariadení. Nachádza sa ich tu desať, čo predstavuje celkom 18,5 % z celkového počtu zariadení na Slovensku. Najväčší počet zariadení je koncentrovaný v blízkosti Tatranského národného parku. Obce sú od neho vzdialené pár kilometrov, čo im pridáva na lukrativite, vzhľadom k tomu, ţe spomínaný národný park je najnavštevovanejším na Slovensku. Turisti sem jazdia v letnom a aj v zimnom období. Obce v ktorých sú agroturistické zariadenia umiestnené: Štrba, Štôla, Nová Lesná, Keţmarok. Ďalšie dve zariadenia sa nachádzajú priamo v národnom parku Pieniny, v blízkosti Poľsko Slovenských hraníc, v obciach Lesnica a Spišské Hanušovce. Najväčšou atrakciu spomínaného národného parku je plavba plťou po rieke Dunajec s goralským sprievodcom a výstup na vrch Tri Koruny. Okrem prírodných zaujímavostí má tento región mnoho tradícií. Tradičná a dodnes zachovaná výroba syrov, bryndze a ţinčice, poľnohospodárske práce a chov domácich zvierat istotne láka domácich aj zahraničných turistov. Na svernom úpätí Nízkych Tatier sa nachádza obec s názvom Liptovská Teplička, v ktorej je lokalizované tieţ jedno agroturistické zariadenie. V historickom meste Levoča, sa nachádza ďalšie 40

agroturistické zaridenie. Tento región ponúka mnoho zaujímavostí pre turistiov. Turistika, cykloturistika, jaskyne, folklórne vystúpenia a tradície spojené s poľnohospodárskou výrobou, ktoré sa tu nachádzajú sú predpokladom pre fungovanie agroturistického zariadenia a pre jeho ďalší rozvoj. Predposledné agroturistické zariadenie sa nachádza v obci Stebnícka Huta, na Poľsko Slovenských hraniciach. Obec leţí v pohorí Nízke Beskydy, takţe turisti aj tu nájdu mnoho značených turistických chodníkov. Okrem toho je v obci vybudované lyţiarske stredisko a turistický prechod na poľskú stranu, kde sú kúpele Wysowa Zdrój. Posledné agroturistické zariadenie sa nachádza v obci Zámutov, vzdialenej cca 50 km juhovýchodne od mesta Prešov. Obec sa nachádza uprostred Slanských vrchov. Je tu neporušená príroda, v ktorej účastníci agroturistiky určite nájdu odpočinok a kľud. Ţilinský kraj Z analýzy sa zistilo, ţe v Ţilinskom kraji je najviac agroturistických zariadení. Je tu lokalizovaných 11 zariadení, čo predstavuje 20,4 % z celkového počtu na Slovensku. Tento výsledok sa predpokladal, keďţe v kraji je sústredených najviac národných parkov, chránených krajinných oblastí a taktieţ neporušené ľudové tradície a zvyky. Prvé dve agroturistické zariadenia sú lokalizované v obci Zuberec a ďalšie v neďalekej dedine Habovka. Obe obce leţia v Oravskom regióne v blízkosti Západných Tatier. Toto územie poskytuje veľa turistických moţností, lyţiarskych centier a kultúrneho vyţitia (skanzen Zuberec). Obyvatelia regiónu sa ešte stále venujú tradičnému chovu ovcí, výrobe syrov, bryndze a korbáčikov, čo tak isto láka účastníkov agroturistiky k návšteve. V obci Terchová sú lokalizované dve zariadenia. Obec je umiestnená priamo v centre národného parku Malá Fatra pod vrchom Rozsutec. V obci sa tradične konajú folklórne slávnosti, nie je núdza ani o turistické trasy, či lyţiarske strediská. Ďalšie agroturistické zariadenie je umiestnené v obci Zázrivá. Zázrivá tieţ leţí na území národného parku Malá Fatra. V obci je lyţiarske stredisko, značené turisické trasy a obyvatelia sa tu tieţ venujú chovu oviec a iných domácich zvierat, výrobe syrov, bryndze a ţinčice. Okrem spomínaných aktivít turisti môţu navštíviť neďaleký skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke. Posledné agroturistické zariadenie v regióne Orava sa nachádza v obci Novoť, konkrétne v CHKO Horná Orava, kúsok od Slovensko Poľských hraníc. Ďalšie dve zariadenia sú lokalizované v obciach Turčianske Kľačany a Vrútky. Obce sa nachádzajú v blízkosti národného parku Malá Fatra. Okrem turistických chodníkov a lyţiarskych centier môţu turisti navštíviť aj rezerváciu ľudovej 41

architektúry Vlkolínec. Predposledné zariadenie sa nachádza v obci Laskár, v tesnej blízkosti NP Veľká Fatra a posledné agroturistické zariadenie je v obci Brodno pri Ţiline. Zvýšenú koncentráciu zariadení v Ţilinskom kraji, vo všeobecnosti poňaté, pripisujeme hlavne existencii národných parkov, chránených krajinných oblastí a nedotknutej prírode, ktorá svojou jedinečnosťou láka mnohých turistov k návšteve. Ďalej je to kultúrne vyţitie, tradície a návštevy skanzenov, či rezervácií ľudovej architektúry. V neposlednom rade je to ešte tradičný spôsob ţivota ľudí na dedinách spojený s chovom ovcí (Orava) a iných domácich zvierat, výrobou spomínaného syra a ďalších mliečnych výrobkov. 5.2 Agroturistika na Slovensku z pohľadu viacerých ukazovateľov Faktorov, ktoré ovplyvňujú tento druh cestovného ruchu je mnoho. Preto je nasledujúci text zameraný na súvislosti medzi jednotlivými agroturistickými zariadeniami. Hľadané súvislosti sa preto museli opakovať, museli sa dať kategorizovať a v konečnom dôsledku percentuálne vyčísliť. Z databázy vyplynulo niekoľko ukazovateľov, podľa ktorých sa dala zhodnotiť situácia agroturistiky na Slovensku a diferenciácia v jednotlivýh regiónoch. Ukazovatele sa týkajú umiestnenia zariadenia v meste, alebo na vidieku, ich spätosti buď s prírodnými predpokladmi alebo s kultúrno historickými, blízkosti k športovej infraštruktúre (lyţiarske vleky, cyklotrasy, turistické chodníky). Ďalej sú analyzované jednotlivé zariadenia z hľadiska ich zamerania a ponúkaných sluţieb. Prvý z ukazovateľov, podľa ktorého boli zariadenia roztriedené, bola práve ich lokalizácia či uţ v meste alebo na vidieku. V tomto prípade sa dal predpokladať fakt, ţe zariadení umiestnených na vidieku bude viac ako tých v mestách. Predpoklad bol správny, pretoţe v mestách je lokalizovaných 16 % zariadení a na vidieku ich je 84 %. Toto zistenie taktieţ potvrdzuje uţ zmienenú informáciu od dvojice autorov Hában a Otepka (viď. podkapitola 4.1 ), ţe agroturistika sa dá vykonávať takmer na celom území Slovenska, keďţe vidiek tvorí 86 % územia krajiny. Výsledok sa dá porovnať s výsledkom z Českej republiky, kde bolo nájdených 209 agroturistických zariadení a z nich boli dve tretiny lokalizované na vidieku (Konečný, 2014). Ďalej Konečný (2014) uvádza vo svojom článku, ţe jedna štvrtina zariadení je umiestnená do miest. V prípade Slovenskej republiky tieţ platí, ţe podstatne menej agroturistických zariadení je v mestách. Zistenia sa však rozchádzajú v bode, ktorý pojednáva o veľkosti týchto 42

miest. Pokým v Českej republike boli niektoré agroturistické zariadenia umiestnené do relatívne veľkých miest (Hradec Králové, Zlín, Karlové Vary, Jihlava) s vysokým počtom obyvateľov (50 tis.-92 tis.), na Slovensku je tomu inak. Takmer všetky zariadenia tu boli lokalizované do menších miest (Skalica, Galanta, Veľký Meder, Vráble, Nová Baňa, Kaţmarok, Levoča) s menším počtom obyvateľov (8 tis.-15 tis.), výnimkou boli Košice, ktoré sa zaraďujú medzi najväčšie mestá na Slovensku. Moţným dôvodom, prečo boli umiestnené zariadenia do menších miest môţe byť ich, na jednej strane blízkosť k vidieku a na strane druhej ich mestský štatút a lepšia dostupnosť sluţieb pre turistov. Podieľ agroturistických zariadení na vidieku a v mestách 16% Vidiek Mestá 84% Obr. 4 Podieľ agroturistických zariadení na vidieku a v mestách Zdroj: vlastný návrh Ďalším ukazovateľom je spätosť zariadení s prírodnými (NP, CHKO) alebo kultúrno - historickými predpokladmi. Zistené výsledky nie sú aţ tak prekvapujúce. Na prírodne atraktívne miesta (NP, CHKO) sa viaţe 56 % zariadení (viď. Príloha 5-8), k miestam s kultúrno - historickým potenciálom je viazaných 20 % zariadení. Ako poslednú kategóriu sme si určili miesta, pri ktorých sa nedá jednoznačne určiť, či je tu agroturistické zariadenie umiestnené kvôli prírodným, alebo kultúrno historickým predpokladom, keďze v jeho kolí sa nachádzajú obe zmienené atraktívne miesta. Takýchto zariadení bolo 24 % z celkového počtu a boli väčšinou umiestnené v Ţilinskom kraji a viazali sa na NP Malá Fatra, Tatranský národný park Chočské vrchy, Vlkolínec, skanzen v Zuberci, skanzen vo Vychylovke a Terchovú - obec s bohatou históriou. 43

Umiestnenie agr. zariadení z hľadiska lokalizačných predpokladov 24% miesta s prírodnými predpokladmi 20% 56% miesta s kultúrnohistorickými predpokladmi miesta s obomi predpokladmi Obr. 5 Umiestnenie agroturistických zariadení z hľadiska lokalizačných predpokladov Zdroj: vlastný návrh Ďalším spoločným znakom agroturistických zariadení bola ich blízkosť k športovej infraštruktúre. Z analýzy vyplynulo, ţe zariadení, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lyţiarskych centier, cyklochodníkov alebo turistických trás je 85 % a zbytok je umiestnených v miestach, kde spomínaná infraštruktúra nie je rozvinutá (najviac v Nitrianskom kraji, aţ 3 zariadenia). Podľa kategórií v športovej infraštruktúre (cyklotrasy, turistické chodníky, lyţiarske centrá) sú agroturistické zariadenia umiestnené nasledovne: 4 % (Bratislavský a Prešovský kraj) je lokalizovaných v blízkosti cykloturistických trás, 40 % zariadení sa nachádza pri turistických chodníkoch, 35 % leţí v blízkosti turistických chodníkov a lyţiarskych centier a 6 % zariadení sa nachádza v miestach, v ktorých sú lokalizované všetky tri spomínané športové atraktivity. Pri turistických trasách sú väčšinou umiestnené zariadenia z Banskobystrického kraja a to v CHKO Štiavnické vrchy, NP Nízke Tatry a NP Muráňska Planina. Pri turistické trasách a lyţiarskych centrách sú lokalizované zariadenia najmä zo Ţilinského kraja (NP Malá a Veľká Fatra, Tatranský NP a Oravská vrchovina). 44

Obr. 6 Umiestnenie agroturistických zariadení z hľadiska športovej infraštrukúry Zdroj: vlastný návrh Posledné ukazovatele analyzujú zameranie a ponúkané sluţby jednotlivých zariadení. Agroturistické zariadenia, ktoré sa venujú výhradne chovu koní, ponúkajú návštevníkom jazdu na nich a starostlivosť o ne je 13 %. Zariadenia, ktoré sa venujú chovu domácich zvierat je 38 % a zariadení, v ktorých nájdeme aj kone a aj iné domáce zvieratá je 44 %. Zvyšné tri zariadenia (5 %) nespadajú do určených kategórií, keďţe sú zamerané na rybolov a agrowellness. Ďalšími dvomi kategóriami, ktoré nás zaujali bolo práve zameranie zariadenia, a to konktrétne či sa zariadenie venuje len chovu zvierat, alebo ponúka aj predaj vlastných výrobkov. Zariadení, ktoré sa venujú len chovu zvierat je 70 % a zariadení, ktoré popri chove zvierat vyrábajú a predávajú vlastné výrobky je 30 % (viď. Prílohy 1-4). Agroturistických zariadení s titulom eko/bio farma v databáze je 5 % (tri zariadenia). 45

6 Záverečné zhrnutie Z analýzy rozsahu agroturizmu vyplýva, ţe na Slovensku je lokalizovaných 55 agroturistických zariadení, ktoré sú pomerne rovnomerne rozmiestnené na celom území krajiny. Napriek prírodným a kultúrnym predpokladom, ktorými Slovenská republika disponuje, je tento počet veľmi nízky. Moţným dôvodom je neochota slovenských farmárov diverzifikovať svoju poľnohospodársku činnosť na agroturizmus. Počet zariadení je síce menší, ale ako je vyššie zmienené, ich rozmiestnenie je rovnomerné, keďţe v kaţdom kraji sa nachádzajú buď prírodné zaujímavosti, alebo tie kultúrne. Predpoklad, ţe v Bratislavskom kraji bude lokalizovaných nejmenej agroturistických zariadení sa naplnil. Je to z dôvodu veľkej urbanizácie kraja a obyvateľstva, ktoré vyhľadáva zjavne úplne iné prírodné podmienky, aké sú v kraji dostupné. Na území Trnavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho a Košického kraja je umiestnených šesť agroturistických zariadení. Všetky spomínané kraje majú poďľa analýzy lokalizačných a realizačných predpokladov potenciál na zvýšenie počtu týchto zariadení. Avšak Slovensko je priam učebnicový príklad toho, ţe agroturistické zariadenia sú umiestňované do krajov/území so sústredenými národnými parkami a inými turisticky príťaţlivými miestami. Preto sa počet zariadení uţ v Banskobystrickom kraji zvyšuje. Tento nárast je spôsobený, ako je uţ vyššie naznačené, stúpajúcou koncentráciou národných parkov a chránených krajinných oblastí. Posledné dva kraje, Ţilinský a Prešovský, sa môţu pýšiť najväčším zastúpením agroturistických zariadení. Taktieţ aj v tomto prípade je jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje ich umiestnenie, práve zmieňovaná koncentrácia prírodne atraktívnych turistických miest. Okrem toho majú tieto dva regióny resp. kraje najvýraznejšiu propagáciu a aj preto sú na popredných miestach, čo sa týka počtu agroturistických zariadení. Výsledky analýzy, ktorá hodnotila rôzne ukazovatele sú nasledovné. Agroturistické zariadenia sú umiestňované vo väčšej miere do vidieckeho prostredia. Viac zariadení je spätých s prírodnými predpokladmi rozvoja agroturistiky, konkrétne s NP Malá a Veľka Fatra, Tatranským NP a Chočskými vrchami. Za zmienku stojí aj výsledok, ktorý tvrdí, ţe 24 % zariadení sa nachádza v blízkosti aj prírodných a aj kultúrno historických predpokladov a teda nedá sa presne určiť, ktorý predpoklad bol dominantnejší pri výbere miesta pre agroturistické zariadenie. Ďalej, najviac agroturistických zariadení je 46

lokalizovaných pri turistických chodníkoch. Toto zistenie je logické, keďţe väčšina zariadení sa nachádza v blízkosti NP, alebo CHKO, v ktorých sú spomínané trasy realizované. Naopak najmenej agroturistických zariadení je umiestnených v blízkosti cyklistických chodníkov. Tento výsledok vyplýva hlavne z ich lokalizácie. Najviac sa ich nachádza v západnej časti a vo východnej časti Slovenska, kde prevaţujú níţiny a mierny terén. A práve v týchto častiach je umiestnených najmenej agroturistických zariadení. Posledná skupina ukazovateľov sa týkala zameraní zariadení a ich poskytovaných sluţieb. Výsledky jasne hovoria, ţe na väčšine farmách sa chovajú kone a aj iné domáce zvieratá. Ďalej sme zistili, ţe farmy sa venujú skôr chovu zvierat a výrobe a predaju vlastných výrobkav sa venuje len 30 % z nich. Nezistili sa ţiadne extrémy v regionálnaej diferenciáci agroturizmu. V kaţdom kraji sú zariadenia umiestňované v závislosti od prírodných predpokladv. Taktieţ v zameraní zariadení neboli zistené veľké rozdiely, keďţe na väčšine z nich sa chovajú domáce zvieratá. Zariadenia, ktoré ponúkajú aj predaj vlastných výrobkov, sú rovnomerne rozmiestnené po celom území, okrem Nitrianskeho kraja, kde sa podobné zariadenie nenachádza. S limitami, ktoré prácu sprevádzali, sme sa stretli počas tvorenia databázy a to konkrétne, keď sme do nej chceli zahrnúť údaje zo štatistického úradu. Tieto údaje boli zozbierané pre vidiecky cestovný ruch vo všeobecnosti a nediferencujú sa na jeho špecifické formy, akou je aj agroturistika, takţe bola databáza po konzultácii vytvorená pomocou internetových portálov uvedených v metodike práce. Na záver sa dá konštatovať, ţe stanovené ciele bakalárskej práce boli splnené. Bol získaný výsledok, na základe ktorého sa určil rozsah agroturizmu na Slovensku a taktieţ jeho regionálna diferenciácia. 47

7 Prehľad zdrojov 7.1 Prehľad literárnych zdrojov HERIBAN, Roman. Stratégia v agroturistike. 1. vyd. Bratislava: Progressus Slovakia, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-970510-4-4. JANOTKA, Karel. Venkovská turistika a agroturistika: Specifické segmenty cestovního ruchu. 1. vyd. Pardubice, 1999, 108 s. Soukromná publikace. JUHÁZSOVÁ, Veronika. Postavenie agroturistiky v rámci cestovného ruchu Rakúska. Praha, 2003. Diplomová práca. Vysoká škola ekonomická v Prahe. Vedoucí práce Ing. Martin Vaško. JURÁŇOVÁ, Katarína. Vývoj agroturistiky vo vybraných krajinách EÚ so zreteľom na moţnosti podpory z fondov EÚ. Nitra, 2010. Bakalárska práca. Slovenská poľnohospodárska unverzita v Nitre. Vedoucí práce Ing. Veronika Tóthová KOLEKTÍV AUTORŮ, Katedra cestovního ruchu. Venkovský cestovní ruch, jeho specifika a podmínky pro rozvoj. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, 2007. ISBN 80-245-1159-2. KOMPASOVÁ, Katarína. Perspektívne formy cestovného ruchu vo vidieckom priestore (prednáška). Nitra, 2010. Dostupné z: www.euroregion-vdi.sk KONEČNÝ, Ondřej. Agroturistika a venkovská turistika- venkovský cestovní ruch v České republice. 1. vyd. Brno: Mendelova univerzita, 2013. ISBN 978-80-7375-738-0. KONEČNÝ, Ondřej. Geographical perspectives on agritourism in the Czech Republic. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS. 2014, No.1. KOPŠO, Emil a kol. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-00346-4 48

KRIVOŠOVÁ, Janka. Slovenská ľudová architektúra. 1. vyd. Bratislava: TRIO Publishing, s.r.o., 2012. ISBN 978-80-89552-40-5. MIKUŠÁKOVÁ, Janka. Agroturistika a ekoturistika. 1. vyd. Bratislava: Progressus Slovakia, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-969642-9-1. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007: Zelená správa. 1. vyd. Nitra: Agroinštitút Nitra, štátny podnik, 2007. ISBN 978-80-89088-72-0. MLÍCHOVÁ, Marta. Slovenský vidiek: Rural Slovakia. 1. vyd. Banská Bystrica: Slovenská agentúra pre cestovný ruch, 2010 NÉMETHOVÁ, Zuzana. Moţnosti rozvoja agroturistiky v Nitrianskom samosprávnom kraji. Nitra, 2010. Diplomová práca. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. OTEPKA, Pavol a Miroslav HABÁN. Vidiecky turizmus a agroturizmus. 1. vyd. Nitra: Vydavateľstvo NOI, Bratislava, Nitra, 2007. ISBN 978-80-89088-52-2. OTRUBOVÁ, Erika. Humánna geografia II: zahraničný obchod, cestovný ruch. druhé prepracované vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1996. ISBN 80-223-0921-4. str.49 PLESNÍK, Pavol. Geografia cestovného ruchu. 1. vyd. Praha: Vysoká škola cestovního ruchu a teritoriálnich studií v Praze, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-254-7253-8. POUROVÁ, Marie. Agroturistika. 1. vyd. Česká zemědělská univerzita v Prahe, 2002. ISBN 80-213-0965-2. REPOVÁ, Denisa. Objekty individuálnej rekreácie na Slovensku so zameraním na chalupárenie v obci Brestovec. Bratislava, 2009. Diplomová práca. Univerzita Komenského v Bratislave. Vedoucí práce Mgr. Eva Dţupinová PhD 49

RYGLOVÁ, Kateřina. Cestovní ruch: Učební texty pro studenty BA (Hons) in Business Management a studenty PEF MZLU v Brně. první. Brno- Černá pole: B.I.B.S, a.s., 2003. ISBN 80-86575-92-6. SHARPLEY, Richard a Adrian VASS. Tourism, farming and diversification: An attitudinal study.tourism management. 2006, issue 5. Dostupné z: www. sciendirect.com SZNAJDER, Michal, Lucyna PRZEZBÓRSKA a Frank SCRIMGEOUR. Agrotourism. 1. vyd. Wallingford: CABI, 2009. ISBN 978-1-84593-482-8 7.2 Prehľad ostatných zdrojov Agroturistika má nevyuţitý potenciál, treba ju propagovať. In: Webnoviny [online]. 2012 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z:http://www.webnoviny.sk/ekonomika/agroturistikutreba-propagovat-ma-nev/528087-clanok.html ANALÝZA CESTOVNÉHO RUCHU. Www.sario.sk [online]. 2006 [cit. 2014-05-22]. Dostupnéz:http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/sektorove/turisticky/turisticky_ru ch.pdf Go to Hungary. Go to Hungary [online]. 2012 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://gotohungary.com/ http://agroturist.sk/zariadenia.php http://www.farmap.sk/sk/o-projekte https://www.google.com/maps/preview http://www.klacno.eu/priroda.phtml?id3=24165 http://www.limba.com/sk/ubytovanie_slovensko/chaty http://www.liptovskateplicka.sk/category/turistika-a-sport/ http://www.moravskelieskove.sk/geograficke-udaje.phtml?id3=68138 http://www.nachatu.sk/slovensko/chaty http://www.nachatu.sk/slovensko/penziony http://www.nachatu.sk/slovensko/privaty 50

http://www.obecbrzotin.sk/-zaujimavosti-blizkeho-i-vzdialenejsieho-okolia http://www.obec-hodkovce.sk/index.php/o-obci/poloha-a-prirodne-podmienky http://www.papradno.sk/turisticke-informacie http://www.sacr.sk/fileadmin/user_upload/slovensko/nase_tipy/rance_sj_08_13.pdf http://www.selce.sk/?mnu=historia&phpsessid=3dd0423aa65baef97ae0d28e9081a1c http://www.stebnickahuta.sk/historia.html http://sk.wikipedia.org/wiki/star%c3%bd_tekov http://www.ubytujsa.sk/ http://www.vrable.sk/cestovny-ruch.phtml?id5=18616 Katedra geografie a regionálneho rozvoja. Www.kgrr.fpv.ukf.sk [online]. 2007 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z:http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/index.php/publikacie/geografiaslovenska/18-geografia-slovenska/38-hospodarstvo KAZDA, Radovan a Dušan SLOBODA. Perspektívy slovenského vidieka. In: Revuepolitika [online]. 2006 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://www.revuepolitika.cz/clanky/450/perspektivy-slovenskeho-vidie MIKULE, Vladimír. Agroturistika. Kiwi.mendelu [online]. 2012 [cit. 2014-03-09]. Dostupné z: http://web2.mendelu.cz Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja viedieka Slovenskej republiky, Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2011: Zelená správa. 1. vyd. Bratislava, 2012. Náučné chodníky. Www.naucnechodniky.sk [online]. 2012 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://naucnechodniky.sk/?id=onch 51

Program rozvoja vidieka SR 2007 2013. Www.mpsr.sk [online]. 2007 [cit. 2014-05- 18].Dostupné z: http://www.rraister.sk/sites/rraister.sk/files/downloads/program_rozvoja_vidieka_2007-2013_-_vlastny_dokument.pdf SAZP. Www.sazp.sk [online]. 2002 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z:http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/uzem_ochrana/chran ene_uzemia_sr/11_1.html Sazp. www.sopsr.sk [online]. 2002 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z:http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/uzem_ochrana/chran ene_uzemia_sr/11_1.html Slovakia travel. Www.slovakia.travel.sk [online]. 2005 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/sport-a-aktivna-dovolenka/zimne-sporty Slovakia travels. Www.slovakiatravels.com [online]. 2000 [cit. 2014-05-18]. Dostupné Slovakia site. Http://www.slovakiasite.com/sk/pohoria.php [online]. 2014 [cit. 2014-05- 18]. Dostupné z:http://www.slovakiasite.com/sk/pohoria.php Slovakia travel. Slovakia travel [online]. 2012 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/sport-a-aktivna-dovolenka/cykloturistika z:http://www.slovakiatravels.com/sk/co-vidiet/narodne-parky/narodny-park-malafatra.html Slovenská príroda. Weblahko.sk [online]. 2012 [cit. 2014-05-18]. Dostupné z:http://www.slovenskapriroda.weblahko.sk/slovenske-pohoria.html 52

Ssag. ssag, chránené územia na Slovensku a vo svete [online]. [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://www.ssag.sk/ssag%20study/geo/szg/chranene_uzemia.pdf 53

8 Zoznam obrázkov OBR. 1 MAPA VEĽKOPLOŠNÝCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ SR 2002... 28 OBR. 2 VÝVOJ POČTU ZAMESTNANCOV V POĽNOHOSPODÁRSTVE V ROKOCH 2001-2012... 35 OBR. 3 ZASTÚPENIE AGROTURISTICKÝCH ZARIADENÍ NA SLOVENSKU... 36 OBR. 4 PODIEĽ AGROTURISTICKÝCH ZARIADENÍ NA VIDIEKU A V MESTÁCH... 43 OBR. 5 UMIESTNENIE AGROTURISTICKÝCH ZARIADENÍ Z HĽADISKA LOKALIZAČNÝCH PREDPOKLADOV... 44 OBR. 6 UMIESTNENIE AGROTURISTICKÝCH ZARIADENÍ Z HĽADISKA ŠPORTOVEJ INFRAŠTRUKÚRY... 45 54

9 Zoznam tabuliek TAB. 1 PREHĽAD CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NA SLOVENSKU... 29 TAB. 2 LESNÁ PÔDA V KRAJOCH SR (2006)... 30 55

10 Zoznam použitých skratiek CHA CHKO NPP NPR NP NAPANT PP PR SACR SAZP SVZTA ŠOP SR TANAP Chránený areál Chránená krajinná oblasť Národná prírodná pamiatka Národná prírodná rezervácia Národný park Národný park Nízke Tatry Prírodná pamiatka Prírodná rezervácia Slovenská agentúra pre cestovný ruch Slovenská agentúra ţivotného prostredia Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Tatranský národný park 56

11 Prílohy Príloha 1: Ponuka sluţieb v agroturistických zariadeniach v Bratislavskom a Trnavskom kraji Bratislavský kraj Ponuka služieb Horský hotel Eva ubytovanie, jazda na koni Trnavský kraj Ponuka služieb Farma Etelka ubytovanie, chov domácich zvierat Plauter Kúria ubytovanie, jazda na koni, rybolov Ranč na Striebornom jazere ubytovanie, jazda na koni, rybolov, chov dobytka Skalický salaš ubytovanie, chov ovcí, výroba syrov Czajlik ranch ubytovanie, jazda na koni, rybolov, zoo Šport chata Bezovec ubytovanie, agrowellness Zdroj: vlastný návrh Príloha 2: Ponuka sluţieb v agroturistických zariadeniach v Nitrianskom a Trenčianskom kraji Nitriansky kraj Ponuka služieb Victoria workshop ubytovanie, jazda na koni Mašekov Mlyn ubytovanie, chov domácich zvierat Ranč u Bobiho ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Vinárstvo J & J (agropenzión) ubytovanie, výroba vína a cestovín, rybolov Penzión Žitava ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Penzión Bažantica ubytovanie, bažantia farma, chov klokanov Trenčiansky kraj Ponuka služieb Agropenzión Adam ubytovanie, jazda na koni Agropenzión Grunt ubytovanie, jazda na koni, chov oviec, výroba syrov Chata pod Končitou ubytovanie, rybolov, chov domácich zvierat Osada Dallas ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Chata na kopci ubytovanie, chov domácich zvierat, predaj dom. výrobkov Drevenica Medvedica ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Zdroj: vlastný návrh 57

Príloha 3: Ponuka sluţieb v agroturistických zariadeniach v Košickom a Banskobystrickom kraji Košický kraj Ponuka služieb Bioresort Zlatý Hýľ ubytovanie, biofarma, chov domácich zvierat Ranč pod ostrou skalou ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Penzión Konský dvor ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Penzión Ferdi-Rancs ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Agrofarma RANČ F&A&H ubytovanie, predaj bio mäsa, chov domácich zvierat Penzión "U bieleho Koňa" ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Banskobystrický kraj Ponuka služieb Gazdáčik ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Fugegrov dvor ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Salaš Zbojská ubytovanie, chov hovädzieho dobytka, výroba syrov Hotel Topky ubytovanie, jazda na koni, lesopark Penzión Fantázia Michalová ubytovanie, jazda na koni, chov oviec, výroba syrov Ranč Nádej ubytovanie, jazda na koni, rybolov, chov domácich zvierat Horský ranč ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Farma Pony ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Zdroj: vlastný návrh 58

Príloha 4: Ponuka sluţieb v agroturistických zariadeniach v Prešovskom a Ţilinskom kraji Prešovský kraj Ponuka služieb Penzión Dolinka ubytovanie, chov oviec, chov hovädzieho dobytka, výroba syrov Penzión Pieninka ubytovanie, rybolov Slnečný majer ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Ranč Zaľubova ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Ranč Čajka ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Penzión Kaštieľ Hanus ubytovanie, ochutnávka domácich špecialít, chov domácich zvierat Penzión Tri Klasy ubytovanie, chov domácich zvierat, predaj bioproduktov Monty Ranch ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Farmársky zrub ubytovanie, chov domácich zvierat Chalupa Štrba ubytovanie, chov oviec Žilinský kraj Ponuka služieb Gazdovský dvor Tur. Kľačany ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat, výroba syrov Penzión Pribiskô ubytovanie, chov domácich zvierat Ranch Amadeus ubytovanie, jazda na koni, rybolov Ranč v Brodne pri Žiline ubytovanie, jazda na koni, mini zoo gazdovský dvor U Janka ubytovanie, chov domácich zvierat Drevenica u Holúbkov ubytovanie, chov domácich zvierat Penzión u Michala ubytovanie, jazda na koni, rybolov, chov domácich zvierat Agropenzión AB Novoť ubytovanie, jazda na koni, výroba syrov Chata agroturistika ubytovanie, jazda na koni, chov domácich zvierat Drevenica v Habovke ubytovanie, chov oviec, výroba syrov, rybolov Penzión sv. Mitro ubytovanie, eko farma, chov domácich zvierat Zdroj: vlastný návrh 59

Príloha 5: Umiestnenie agroturistických zariadení v Bratislavskom a Trnavskom kraji Zdroj: vlastný návrh 60

Príloha 6: Umiestnenie agroturistických zariadení v Trenčianskom a Ţilinskom kraji Zdroj: vlastný návrh Príloha 7: Umiestnenie agroturistických zariadení v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji Zdroj: vlastný návrh 61

Príloha 8: Umiestnenie agroturistických zariadení v Prešovskom a Košickom kraji Zdroj: vlastný návrh 62