VZNIK A ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU

VZNIK A ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Ľubica Šebová ÚVOD Problematika spolupráce v cieľovom mieste sa na Slovensku výraznejšie spomína len posledné roky. Pritom v krajinách s rozvinutým cestovným ruchom sa začal klásť dôraz na spoluprácu subjektov cestovného ruchu v cieľovom mieste už na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. Na základe prijatia zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu je možné efektívnejšie riadenie cestovného ruchu aj na Slovensku. Zákon upravuje podmienky vzniku a zániku organizácií cestovného ruchu, ich orgány, financovanie, práva a povinnosti. Návštevníci cieľových miest cestovného ruchu požadujú komplexné a kvalitné produkty a infraštruktúru. Spokojnosť návštevníkov je možné docieliť len spoluprácou a kooperatívnym manažmentom v cieľovom mieste, ktorého úlohou je zabezpečenie pridanej hodnoty a nezabudnuteľného zážitku. Činnosť organizácií cestovného ruchu musí viesť k zosúladeniu záujmov všetkých subjektov v cieľovom mieste, ktoré zabezpečia konkurencieschopnosť regiónu aj v budúcnosti. Cieľom state je zhodnotenie podmienok vzniku a činnosti organizácií cestovného ruchu podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov Objektom skúmania sú organizácie cestovného ruchu na Slovensku. Subjektom skúmania je vznik a činnosť organizácií cestovného ruchu. Členstvo v oblastnej alebo krajskej organizácii cestovného ruchu je založené na princípe dobrovoľnosti, pričom sú zákonom stanovené práva a povinnosti členov. Pre oblastné alebo krajské organizácie cestovného ruchu by malo byť dôležité, aby sa do spolupráce zapojilo čo najviac subjektov v snahe rozvíjať cestovný ruch, tvoriť komplexné produkty a propagovať ich na trhu. Medzi podnikateľmi v cestovnom ruchu na Slovensku stále pretrváva nízke povedomie o význame a dôležitosti takejto spolupráce 1 VZNIK ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU V krajinách s rozvinutým cestovným ruchom sa osvedčili formy manažérskych organizácií, ktoré sú vytvorené na základe partnerstva súkromného a verejného sektora. Na základe špecifickej legislatívy vznikajú združenia cestovného ruchu (Chorvátsko, Rakúsko), marketingové organizácie cestovného ruchu zamerané hlavne na kooperatívny marketing v cieľových miestach (Francúzsko, Veľká Británia) alebo sa vytvárajú klastre (Taliansko, Švédsko). Na Slovensku môžu záujmové organizácie (záujmové združenia občanov, t.j. fyzických osôb) vznikať podľa Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ako občianske združenia, alebo záujmové združenia právnických osôb ako regionálne združenia cestovného ruchu, prípadne mikroregióny [8], podľa obchodného zákonníka ako družstvo alebo obchodná spoločnosť a podľa Občianskeho zákonníka ( 20f). Neziskové organizácie (združenia CR) sa zakladajú za účelom koordinácie, podpory a vytvárania podmienok pre rozvoj cestovného ruchu a ochrany záujmov svojich členov. Združenie môže založiť verejný sektor (obec alebo viac obcí), pričom partnermi sú aj fyzické a právnické osoby zainteresované na rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste. K činnostiam združení cestovného ruchu patrí,,koordinácia činností svojich členov pri tvorbe a realizácii programu rozvoja cestovného ruchu v území, tvorba a realizácia marketingu a propagácie cestovného ruchu pre svojich členov a pre obec vnútri štátu a v zahraničí, koordinácia a presadzovanie spoločných záujmov partnerov v cestovnom ruchu, spolupráca s orgánmi obce pri koordinácii rozvoja územia, vrátane spracúvania a realizácie programov podpory rozvoja. Ďalej podpora kultúrneho, spoločenského a športového života a zachovanie kultúrneho dedičstva v území, organizovanie podujatí pre návštevníkov, starostlivosť o orientačno-informačný systém v území, osveta v radoch miestneho obyvateľstva v záujme podpory a rozvoja cestovného ruchu. Okrem toho poskytuje poradensko-konzultačné služby svojim členom, prípadne vykonáva ďalšie aktivity, ak sa tak dohodli členovia združenia [2]. Vzhľadom na prijatý zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu je pre obce výhodnejšie z hľadiska získavania finančných zdrojov zakladanie oblastných organizácií cestovného ruchu. Zákon o podpore cestovného ruchu zaviedol do praxe nový systém riadenia odvetvia prostredníctvom organizácií cestovného ruchu na troch úrovniach - lokálnej (oblastné organizácie cestovného ruchu), regionálnej (krajské organizácie cestovného ruchu) a národnej (Slovenská agentúra pre cestovný ruch). Zámerom bolo, aby všetko smerovalo k maximálnej starostlivosti o

návštevníkov a účinnému marketingu Slovenska. Každá úroveň má presne vymedzené kompetencie a úlohy tak, aby nedochádzalo k duplicite aktivít a neefektívnemu využívaniu zdrojov. Tab.1: Organizačná štruktúra cestovného ruchu na Slovensku Úroveň Organizácia Národná Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálna Krajské organizácie cestovného ruchu Lokálna Oblastné organizácie cestovného ruchu Zdroj: Vlastné spracovanie Pri vytváraní organizačnej štruktúry cestovného ruchu v cieľových miestach podľa Zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 91/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov sa môžu vytvárať krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu. Tab. 2: Založenie, členovia a orgány krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu na Slovensku Krajská organizácia cestovného ruchu Oblastná organizácia cestovného ruchu Vznik vyšší územný celok starostovia obcí, podnikatelia Členovia vyšší územný celok a najmenej jedna oblastná organizácia pôsobiaca na jeho území samosprávy, podnikateľské a iné subjekty podnikajúce alebo pôsobiace na území členských obcí Orgány valné zhromaždenie, predseda krajskej rady a výkonný riaditeľ krajskej organizácie valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada a výkonný riaditeľ oblastnej organizácie Zdroj: [9] Krajská organizácia cestovného ruchu je podľa 8 odseku 1 zákona č. 91/2010 Z. z., právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu na území kraja a chráni záujmy svojich členov. V odseku 2 je uvedené, že členmi krajskej organizácie je vyšší územný celok a najmenej jedna oblastná organizácia pôsobiaca na jeho území založená podľa tohto zákona. V 9 je upravené založenie a vznik krajskej organizácie, ktorá sa zakladá zakladateľskou zmluvou a schválením jej založenia na ustanovujúcom valnom zhromaždení (odsek 1). Práva a povinnosti sú upravené v 11. Krajská organizácia vykonáva činnosť podľa stanov a v súlade so strategickými dokumentmi vyšších územných celkov; podporuje činnosť svojich členov pri tvorbe a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území vyššieho územného celku; tvorí a realizuje marketing a propagáciu cestovného ruchu pre svojich členov doma a v zahraničí; presadzuje spoločné záujmy svojich členov; pri svojej činnosti spolupracuje s orgánmi vyššieho územného celku; podporuje kultúrny, spoločenský a športový život a zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva; organizuje podujatia pre obyvateľov a návštevníkov; poskytuje svojim členom poradensko-konzultačné služby; presadzuje trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu tak, aby sa chránilo a zachovávalo životné prostredie a rešpektoval sa spôsob života miestneho obyvateľstva a vlastnícke práva; spolupracuje pri zostavovaní a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu vyššieho územného celku; v spolupráci s orgánmi vyššieho územného celku vypracúva a realizuje ročný plán aktivít krajskej organizácie; vypracúva rozpočet, ktorý schvaľuje najvyšší orgán krajskej organizácie; iniciuje alebo zabezpečuje tvorbu, manažment a prezentáciu produktov cestovného ruchu, a to aj prostredníctvom turistického informačného centra; zostavuje správu o činnosti, ktorú zverejňuje na svojom webovom sídle a ročnú účtovnú závierku, ktorú ukladá do verejnej časti registra účtovných závierok; môže zriadiť alebo založiť turistické informačné centrum; vedie za územie vyššieho územného celku evidenciu turistických informačných centier; predkladá ministerstvu každoročne do 15. marca doklad preukazujúci sumu finančných prostriedkov získaných z členských príspevkov za predchádzajúci rozpočtový rok; spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh cestovného ruchu, s orgánmi vyššieho územného celku a s organizáciami pôsobiacimi na území kraja v otázkach rozvoja cestovného ruchu. Orgánmi krajskej organizácie cestovného ruchu sú podľa 11a odseku 1 valné zhromaždenie, predseda krajskej rady a výkonný riaditeľ krajskej organizácie. Zrušenie a zánik krajskej organizácie upravuje 12. Oblastná organizácia cestovného ruchu je podľa zákona č. 91/2010 Z. z., 13 odseku 1, právnická osoba, ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu na svojom území a chráni záujmy svojich členov. Možnosti založenia oblastnej organizácie cestovného ruchu podľa zákona sú definované v 14: Oblastnú organizáciu môže založiť zakladateľskou zmluvou s podnikateľskými

subjektmi najmenej päť obcí alebo mestské časti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave) a v meste Košice) (ďalej len obec ), pričom súhrn počtu prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na území zakladajúcich obcí v predchádzajúcom kalendárnom roku musí dosiahnuť najmenej 50-tisíc. Doplňujúca zmena v možnosti založenia je Zákon NR SR č. 386/2011 Z. z., podľa ktorého oblastnú organizáciu môže založiť aj menej ako päť obcí, ak bol súhrnný počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území zakladajúcich obcí v predchádzajúcom kalendárnom roku najmenej 150-tisíc. Z uvedenej zmeny vyplýva možnosť oblastných organizácií cestovného ruchu pre obce ako cieľové miesta s vysokou koncentráciou návštevníkov bez nutnosti združovania sa v rámci regiónu s mnohými inými obcami, čo v konečnom dôsledku môže viesť k začleňovaniu jednotlivých obcí v regióne do viacerých oblastných organizácií na relatívne malom území. V ďalších odsekoch (4, 5), 14, je opísané ustanovujúce valné zhromaždenie, na ktorom obce predložia návrh stanov a zloženia orgánov oblastnej organizácie. Stanovy oblastnej organizácie musia podľa odseku 6, 14, obsahovať uznesenia obecných zastupiteľstiev o súhlase na vznik alebo vstup do oblastnej organizácie; názov a sídlo oblastnej organizácie; predmet jej činnosti; orgány oblastnej organizácie, ich pôsobnosť a spôsob rozhodovania; podrobnosti o prijímaní členov, vedení zoznamu členov, o zániku členstva, členskom príspevku a spôsobe stanovenia jeho výšky; práva a povinnosti členov; zásady hospodárenia; spôsob zrušenia oblastnej organizácie a naloženie s likvidačným zostatkom. Zo Zákona NR SR č. 91/2010 Z. z. a jeho doplnení novelou č. 415/2013 Z. z vyplývajú ďalšie skutočnosti pre oblastné organizácie cestovného ruchu. 2 ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Cestovný ruch sa sústredí do cieľového miesta, ktorým je zvyčajne región. Pritom dôraz sa kladie na spoluprácu zainteresovaných subjektov verejného a súkromného sektora. Jednou z možností spolupráce s cieľom vytvorenia jedinečného produktu uplatniteľného na trhu cestovného ruchu je vytvorenie manažérskej organizácie v cieľovom mieste. Na Slovensku v súčasnosti takúto možnosť predstavuje Zákon NR SR č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, v ktorom sa okrem iného definujú právnické osoby podľa jednotlivých úrovní riadenia cestovného ruchu. Na regionálnej úrovni zabezpečujú plnenie úloh v cestovnom ruchu oblastné organizácie cestovného ruchu. Medzi hlavné ciele organizácií cestovného ruchu môžeme zaradiť vykonávanie marketingu cestovného ruchu na jednotlivých úrovniach, poskytovanie informácií o možnostiach cestovného ruchu alebo podporu projektov pre subjekty zainteresované na rozvoji cestovného ruchu. Uvedené ciele sa organizácie cestovného ruchu snažia dosahovať svojou činnosťou. Činnosť oblastných organizácií cestovného ruchu definuje zákon NR SR č. 91/2010 Z. z. v 15 ako práva a povinnosti oblastnej organizácie. Po preštudovaní práv a povinností oblastnej organizácie cestovného ruchu ich môžeme roztriediť do troch skupín na marketingové, strategické a administratívno-správne činnosti. Medzi marketingové činnosti zaraďujeme tvorbu a realizáciu marketingu a propagácie cestovného ruchu pre svojich členov a obec doma a v zahraničí. Oblastná organizácia identifikuje potenciálny cieľový trh a návštevníkov reprezentujúcich kúpyschopný dopyt, v spolupráci so svojimi členmi pripraví produkt, ktorým sa chce na trhu prezentovať a uspieť. Pri jeho predaji využíva všetky formy propagácie ako komunikácia a podpora predaja, priamy marketing, výstavy a veľtrhy cestovného ruchu, online marketing ap. Na organizovanie podujatí pre obyvateľov a návštevníkov je nevyhnutná spolupráca okrem iného aj s miestnym obyvateľstvom, ktorých úlohou je dotvoriť jedinečnú atmosféru pre návštevníkov prichádzajúcich z iného regiónu. Pri každom podujatí je úlohou oblastnej organizácie koordinovať napríklad program podujatia s verejnou dopravou, ubytovacími kapacitami a ich dostupnosťou, ponuku sezónnych produktov, zvykov a tradícií regiónu a rozdeliť podujatia vzhľadom na zmierňovanie sezónnosti. Iniciácia alebo zabezpečenie tvorby, manažmentu a prezentácie produktov cestovného ruchu na svojom území predpokladá identifikovanie prioritných produktov a následné cielenie marketingových aktivít na cieľové segmenty trhu cestovného ruchu. Možno ju dosiahnuť výbornou znalosťou cieľového trhu, ktorú možno zistiť marketingovým prieskumom zameraným na potreby návštevníkov a prieskum konkurencie. Medzi základné pravidlá tvorby marketingového mixu podľa Palatkovej (2011) patria špecifické vlastnosti služieb cestovného ruchu, väčší vplyv psychiky a emócií pred cestovaním, formulácia cieľového trhu a jeho potrieb, oddelenie fyzickej a symbolickej roviny s dôrazom na zážitok, koncentrácia na kľúčové produkty, zostavenie konkrétneho produktu s možnosťou rezervovania návštevníkom, využívanie tvorby balíkov služieb a programovania, diferenciácia produktu s dôrazom

na kvalitu, väzba na ďalšie časti marketingového mixu, využívanie partnerstiev a tzv. technické pravidlá ako konkrétne vizuálne spracovanie alebo aktuálne údaje. Zriadenie alebo založenie turistického informačného centra ako miesta prvého kontaktu návštevníka s cieľovým miestom a ucelenou ponukou, je tiež v pôsobnosti organizácie cestovného ruchu. Pre marketingové aktivity ako formu elektronického marketingu sa využíva internetový marketing (webový), mobilný marketing (mobile), position marketing (GPS, auto navigácia) a online televízia [3]. Nemenej významnou marketingovou aktivitou je mapovanie produktov, aktivít a hodnôt cieľového miesta na svojom území v spolupráci s obcami, členmi oblastnej organizácie a zástupcami odbornej verejnosti. Oblastná organizácia cestovného ruchu analyzuje silné a slabé stránky svojich produktov a snaží sa o zlepšenie kvality ponúkaných produktov a služieb napríklad formou zaškolenia pracovníkov v cestovnom ruchu alebo inováciami produktov. Dôležitú úlohu pri týchto aktivitách zohrávajú externí odborníci, ktorí môžu prispieť svojim neskresleným pohľadom z pozície návštevníka. Druhou kategóriou činností oblastných organizácií cestovného ruchu sú strategické činnosti, ktoré prispievajú k dlhodobému fungovaniu a zvyšovaniu príťažlivosti cieľového miesta pre návštevníkov v cestovnom ruchu. Podpora činnosti členov pri tvorbe a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území svojej pôsobnosti vychádza z predpokladu zastupovania záujmov všetkých členov pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy na národnej alebo regionálnej úrovni, ktorú tieto inštitúcie vypracovávajú na určité obdobia. Členovia oblastnej organizácie by mali najlepšie poznať podmienky a mať najväčší záujem o rozvoj svojho regiónu. Spolupráca so samosprávou obcí pri rozvoji územia v rámci svojej pôsobnosti vrátane spracúvania a realizácie programov jeho podpory a rozvoja, podobne ako predošlá činnosť reflektuje záujem členov oblastnej organizácie o rozvoj regiónu, v ktorom pôsobia. Mala by koordinovať návrhy členov a komunikovať ich s orgánmi štátnej správy a samosprávy ako partnerov pri ich realizácii. Podobné aktivity si vyžadujú znalosť právnych noriem a predpisov, ako aj silnú zaangažovanosť a vôľu vyjednávať o možnostiach realizácie programov podpory a rozvoja regiónu. Podpora kultúrneho, spoločenského a športového života, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva reprezentujúcich primárnu ponuku cieľového miesta sú faktorom príťažlivosti pre návštevníkov. Podľa Patúša [3] je zapojenie návštevníkov v cieľovom mieste do kultúrnospoločenských a športových aktivít miestneho obyvateľstva vhodnou príležitosťou na rozšírenie produktu cestovného ruchu a spestrenie ich pobytu. Aktivity je vhodné ešte pred sezónou časovo koordinovať, aby sa neprekrývali a zároveň sa spoločne propagovali v masmédiách. Predstavitelia oblastnej organizácie cestovného ruchu nesú zodpovednosť za spracúvanie a predkladanie projektov rozvoja cestovného ruchu a zabezpečenie ich realizácie, keďže oblastná organizácia musí vypracovať plán rozvoja a svojej činnosti, čo predpokladá prieskum a analýzu možností rozvoja cestovného ruchu v regióne. Zodpovední by mali presadzovať trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu tak, aby sa chránilo a zachovávalo životné prostredie, rešpektoval spôsob života miestneho obyvateľstva a vlastnícke práva. Využívaním zozbieraných údajov o návštevníkoch je možné predpokladať vývoj situácie na strane dopytu v budúcom období a prispôsobiť jej svoju marketingovú stratégiu. Základnou myšlienkou pritom ostáva efektívne využívanie kapacít regiónu ako cieľového miesta pri zachovaní kvality poskytovaných služieb, životného prostredia, zvykov a tradícií domáceho obyvateľstva, kultúrneho a prírodného dedičstva. Negatívnym príkladom môžu byť viaceré zahraničné cieľové miesta, ktoré vplyvom globalizácie a rastúceho dopytu zmenili svoju pôvodnú identitu. Oblastná organizácia zostavuje a realizuje dlhodobú a krátkodobú stratégiu regiónu pre cestovný ruch, pričom vychádza z vlastných analýz, krajskej a národnej koncepcie rozvoja cestovného ruchu. Pri zostavovaní koncepcie rozvoja cestovného ruchu je potrebné odpovedať na otázky: Kde sa nachádzame a kam smerujeme? Bez analýzy súčasného stavu a stanovenia jasnej vízie, cieľov a stratégie rozvoja nadväzujúcich na krajskú, resp. národnú koncepciu cestovného ruchu nie je možné úspešne realizovať hlavný cieľ, ktorým je manažment a marketing regiónu ako cieľového miesta pod jednou značkou. Do poslednej kategórie činností, ktoré majú prevažne podporný charakter pre realizáciu hlavných aktivít, patrí presadzovanie spoločných záujmov svojich členov. Spoločné záujmy sú predmetom rokovaní valného zhromaždenia, ktoré podľa Zákona č. 91/2010 Z. z., 17, ods. (1) tvoria všetci členovia oblastnej organizácie. Oblastná organizácia poskytuje svojim členom poradensko-konzultačné služby. Medzi hlavné informačné a poradenské služby Gúčik [1] zaraďuje spracovanie podnikateľského zámeru a podnikateľského plánu; finančné analýzy; finančné, daňové a účtovné poradenstvo; identifikáciu možnosti financovania podnikateľských zámerov; implementáciu noriem kvality; sprostredkovanie obchodných kontaktov a organizovanie školení na aktuálne témy.

Oblastná organizácia spolupracuje so samosprávou obcí, ktoré sú jej členmi, vypracúva a realizuje ročný plán aktivít a monitorovaciu správu o vývoji cestovného ruchu na svojom území. Program realizácie plánu obsahuje aj zodpovednosť zainteresovaných subjektov za plnenie stanovených úloh. Ich plnenie v praxi koordinuje a kontroluje určený manažér projektu [1]. Plán aktivít by predstavenstvo oblastnej organizácie malo vytvoriť v spolupráci s externými odborníkmi a následne predložiť členom na valnom zhromaždení. Významnou aktivitou je zostavenie výročnej správy, ktorú zverejňujú na svojich internetových stránkach. Výročná správa zvyčajne obsahuje základné údaje o organizácii, hlavné činnosti, víziu a poslanie, finančné ukazovatele a ich štruktúru, ciele a prehľad ich plnenia, hodnotenie a analýzu vývoja na trhu cestovného ruchu za kalendárny rok. Výročná správa je podkladom nielen pre členov oblastnej organizácie, ale aj pre orgány štátnej správy a samosprávy pri uplatňovaní vlastnej stratégie rozvoja cestovného ruchu. Nemenej dôležitou úlohou oblastnej organizácie cestovného ruchu je komunikácia s ministerstvom, ktorému predkladá každoročne do 15. marca doklad preukazujúci sumu finančných prostriedkov získaných z členských príspevkov za predchádzajúci rozpočtový rok. Na povinnosť nadväzuje 28 Zákona č. 91/2010 Z. z., v ktorom sa definujú možnosti zdrojov financovania organizácií cestovného ruchu. Zdrojmi financovania organizácií cestovného ruchu sú v prvom rade dotácie zo štátneho rozpočtu poskytované registrovaným organizáciám cestovného ruchu podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Štát môže poskytnúť dotáciu v rovnakej výške ako je celková hodnota vybratých členských príspevkov v oblastnej organizácii cestovného ruchu.,,na základe vyzbieraných členských príspevkov v organizácii za kalendárny rok štát poskytne dotáciu organizácii, pričom strop dotácie je stanovený do výšky 90% súhrnnej výšky vybratej dane za ubytovanie v členských obciach združených v organizácii za predchádzajúci kalendárny rok. Pri krajskej organizácii cestovného ruchu štát poskytne dotáciu v rovnakej výške ako členský príspevok Vyššieho územného celku do organizácie, pričom maximálna výška dotácie je ohraničená 10% vyzbieranej dane za ubytovanie v predchádzajúcom kalendárnom roku všetkých členských obcí oblastných organizácií, združených v krajskej organizácii [6]. Po predložení písomnej žiadosti a projektu aktivít, ktoré sú hlavným predmetom činnosti, štát poskytne dotáciu pre organizáciu cestovného ruchu. Dotácie nie sú právne nárokovateľné. Organizácie cestovného ruchu sú financované aj z členských príspevkov, ktorých výšku si stanovujú oblastné organizácie cestovného ruchu. Finančnými zdrojmi môžu byť aj dobrovoľné príspevky vyššieho územného celku, právnických a fyzických osôb, odmeny za sprostredkovanie, výnosy z činnosti turisticko-informačných kancelárií, príjmy z činnosti organizácie z predaja produktov a služieb cestovného ruchu alebo príjmy z predaja reklamnej plochy. Zároveň majú možnosť získať nenávratné finančné príspevky z domácich a zahraničných zdrojov, prípadne príspevky z prostriedkov Európskej únie ap. ( 28, zákon č. 91/2010 Z. z.) Cieľom financovania organizácií cestovného ruchu je nasmerovanie finančnej podpory do cieľových miest cestovného ruchu a tak podporiť ich rozvoj. 3 PRÁVA A POVINNOSTI ČLENOV ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU NA SLOVENSKU Členmi OOCR by sa mali stať všetci, ktorí profitujú z cestovného ruchu, či už priamo alebo nepriamo. Z podnikateľských subjektov by to mali byť najmä malé aj veľké ubytovacie zariadenia, pohostinské zariadenia, akvaparky a kúpele, lyžiarske strediská, golfové areály, cestovné kancelárie a agentúry, lokálni prepravcovia, ap. Ďalšie subjekty ako múzeá, galérie, hrady, zámky, jaskyne a skanzeny sú v mnohých prípadoch príspevkovými organizáciami. OOCR im preto môže pomôcť zlepšiť marketingovú propagáciu a tak zvýšiť príjmy. Členmi sa môžu stať aj vzdelávacie inštitúcie, mestská polícia, ap. Podľa 21 Zákona č. 91/2010 Z. z., odsek 1, o členstvo v oblastnej organizácii môže na základe prihlášky požiadať obec, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podniká alebo pôsobí na jej území. Členom sa stane po schválení predstavenstvom a zaplatení členského príspevku až dňom zápisu do zoznamu členov oblastnej organizácie. Zánik členstva je v platnosti dňom vyškrtnutia zo zoznamu členov oblastnej organizácie (odsek 2) dňom oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby o vystúpení z oblastnej organizácie; zánikom právnickej osoby alebo fyzickej osoby; dňom rozhodnutia valného zhromaždenia o vylúčení člena z oblastnej organizácie z dôvodu porušovania stanov, neplatenia členského príspevku alebo z dôvodu poškodzovania dobrého mena oblastnej organizácie. Pri zániku členstva je oblastná organizácia povinná písomne vyjadriť vyškrtnutému členovi zánik členstva do 15 pracovných dní, pričom vyškrtnutie vykoná do 30 dní odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o vylúčení. Členovia oblastnej organizácie majú svoje práva a povinnosti, ktoré sú vymedzené 22 Zákona č. 91/2010 Z. z. Medzi práva členov oblastnej organizácie podľa odseku 2 patria práva na informácie o

činnosti a hospodárení oblastnej organizácie; právo zúčastňovať sa na zasadnutiach valného zhromaždenia; voliť orgány a byť volený do orgánov oblastnej organizácie; vykonávať zverené funkcie v orgánoch oblastnej organizácie; upozorňovať orgány oblastnej organizácie na nedostatky, dávať podnety na ich odstránenie a skvalitnenie činnosti; na propagáciu prostredníctvom marketingových aktivít oblastnej organizácie; zúčastňovať sa na činnosti, podujatiach a aktivitách oblastnej organizácie. Člen oblastnej organizácie je podľa odseku 3 povinný dodržiavať stanovy; riadne, včas a v stanovenej výške platiť členské príspevky; dodržiavať všeobecné zásady podnikateľskej a profesionálnej etiky; poskytovať oblastnej organizácii štatistické informácie a podklady týkajúce sa cestovného ruchu potrebné pre jej činnosť; poskytovať súčinnosť pri príprave a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu v mieste pôsobnosti v súlade s podmienkami trvalo udržateľného rozvoja; najneskôr do konca februára bežného roka zaslať oblastnej organizácií informáciu o počte prenocovaní, vybratej sume dane za ubytovanie a sume dane za ubytovanie za predchádzajúci rok, ak je členom oblastnej organizácie obec. V ďalších častiach venovaných oblastným organizáciám cestovného ruchu sa Zákon č. 91/2010 Z. z. zaoberá orgánmi oblastných organizácií ( 16 20), možnosťami zdrojov financovania ( 28) a možnosťami prijímania dotácií ( 29 31). Novela zákona č. 415/2013 s účinnosťou od 1. januára 2014 dopĺňa 29 odsekmi 10 a 11, ktoré hovoria o možnostiach použitia dotácie na marketing a propagáciu, najmä na účasť na veľtrhoch, výstavách, prezentáciách, tvorbu webového sídla, tvorbu loga organizácie cestovného ruchu, elektronický marketing, tvorbu zľavových produktov, tvorbu propagačných a informačných tlačovín okrem knižných publikácií; činnosť turistického informačného centra zriadeného organizáciou cestovného ruchu okrem nákladov na mzdy a prevádzkových nákladov; tvorbu a prevádzku systému rezervovania; tvorbu a podporu produktov cestovného ruchu; podporu atraktivít danej lokality tak, aby sa stali súčasťou stálej ponuky v cestovnom ruchu; infraštruktúru cestovného ruchu okrem výstavby zariadení určených na ubytovanie; zabezpečenie strategických, koncepčných a analytických materiálov a dokumentov, štatistík a prieskumov; zavedenie hodnotiaceho systému kvality služieb; vzdelávacie aktivity zamerané na skvalitnenie a rozvoj cieľového miesta a cestovného ruchu v ňom. ZÁVER Na Slovensku v súlade so zákonom č. 91/2010 Z. z. od roku 2010 môžu vznikať krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu. V súčasnosti sú v registri krajských organizácií cestovného ruchu na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zapísané štyri krajské organizácie cestovného ruchu a v registri oblastných organizácií cestovného ruchu tridsaťtri oblastných organizácií. Tab. 3: Zoznam krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu na Slovensku Krajské organizácie cestovného ruchu Oblastné organizácie cestovného ruchu Turizmus regiónu Bratislava Región Vysoké Tatry Krajská organizácia cestovného ruchu Severný Spiš Pieniny Severovýchod Slovenska Žilinský turistický kraj Krajská organizácia cestovného ruchu Košický kraj Košice Turizmus Dudince Nízke Tatry Juh Oblastná organizácia cestovného ruchu "Šariš - Bardejov" Región Gron OOCR Záhorie Trenčianske Teplice Región Horné Považie Trnava Tourism Rajecká dolina Horný Zemplín a Horný Šariš Turiec Kremnicko Spiš Nitrianska organizácia cestovného ruchu Zemplínska oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko Malá Fatra

Región Banská Štiavnica Vysoké Tatry Podhorie Bratislavská organizácia cestovného ruchu Organizácia cestovného ruchu Kysuce Oblastná organizácia cestovného ruchu Žitný ostrov Csallóköz Rezort Piešťany Region Liptov Turistický Novohrad a Podpoľanie Klaster Orava Malá Fatra Región Horná Nitra* Bojnice Tatry Spiš Pieniny Región Senec Slovenský raj Zdroj:[4] Dve organizácie k 31. decembru 2013 zanikli (Jasná a Liptovský Ján Turizmus), pričom ich nástupníckou organizáciou je Region Liptov (www.telecom.gov.sk). Zákon aj s jeho novelizáciami je významným systémovým krokom k rozvoju cestovného ruchu na Slovensku. Zákon je postavený na princípe dobrovoľnosti združovania, kedy podnikateľské subjekty spolu s miestnou samosprávou (a inými subjektmi) sú podnecované vytvárať profesionálne združenia cestovného ruchu.,,cieľom je, aby sa združené subjekty spoločne podieľali na manažovaní turistickej destinácie, odborne identifikovali slabosti a nedostatky, ktoré sa za posledné obdobia v destinácii nahromadili, aby sa zároveň hľadali optimálne a tie najefektívnejšie riešenia smerujúce do odstraňovania týchto nedostatkov, čo by malo prispieť k samotnému zvyšovaniu celkovej konkurencieschopnosti destinácie [6]. Je to systémová zmena smerujúca od štátu smerom nadol, pretože bez zásahov štátu by sa nepodarilo prekonať problémy v cestovnom ruchu na Slovensku. Fungujúce organizácie cestovného ruchu na Slovensku vytvárajú priestor aj pre spoluprácu v rámci krajín Európskej únie, najmä v prípade cezhraničnej spolupráce susediacich regiónov a možnosti spoločnej propagácie, marketingu a koordinácii rozvoja cestovného ruchu. LITERATÚRA [1] GÚČIK, M. a kol. 2006. Manažment cestovného ruchu. Banská Bystrica : Slovensko švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu, 2006. 224 s. ISBN 80-88945-84-4. [2] GÚČIK, M. 2010. Cestovný ruch. Úvod do štúdia. Banská Bystrica : Slovak Swiss Tourism, 2010. 307s. ISBN 978-80-89090-67-9. [3] GÚČIK, M. a kol. 2011. Marketing cestovného ruchu. Banská Bystrica : Slovak Swiss Tourism, 2011. 264 s. ISBN 978-80-89090-85-3. [4] MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2014 [online]. [cit. 2014-10-10]. Dostupné na internete: <http://www.telecom.gov.sk /index/index.php?ids=114715>. [5] PALATKOVÁ, M. 2011. Marketingový management destinací. Praha : Grada, 2011. 208 s. ISBN 978-80-247-3749-2. [6] RUSINKO, S. 2012. Podpora destinačného manažmentu na Slovensku. IN COT Business, č. 1. 2012. ISSN 1212-4281. [7] Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. [8] Zákon č. 453/2001 Z. z. o obecnom zriadení. [9] Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Adresa autora: Ing. Ľubica Šebová, PhD. Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania lubica.sebova@umb.sk

THE FOUNDATION AND ACTIVITIES OF DESTINATION MANAGEMENT ORGANIZATIONS IN SLOVAKIA Abstract The article deals with set up procedures and activities of destination management organizations in Slovakia according to the Slovak Act No. 91/2010 Coll. on Tourism support. The main goal is to evaluate the foundation and contemporary activities of destination management organizations. Main subject of research are processes of set up procedures and activities of destination management organization, main object of the article are destination management organizations. The article is divided into three chapters. The first chapter is focusing on the foundation of destination management organizations, the second one is dealing with their activities and financing and the last one is contributed to rights and obligations of the destination management organization members. Key words Destination management organization. Slovakia. Tourism Destination. JEL Classification L83, K10