Farské listy Vydáva Farský úrad RKC v Urminciach pre pastoračné potreby Ročník: V. Máj 2013 Číslo: 16 Pán Ježiš povedal:,, Veru, veru hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (Evanjelium podľa Ja na 6,47-51) Mnoho ľudí si možno ani neuvedomuje, aký veľký dar nám zanecháva Kristus pri poslednej večeri, keď ustanovuje sviatosť eucharistie, pri ktorej dostávame závdavok budúcej slávy. Bohužiaľ, nie sú to len neveriaci, ale dokonca samotní kresťania, ktorí pristupujú k tejto sviatosti zo zvyku alebo bez akéhokoľvek záujmu. Eucharistia nie je len prameňom cirkvi, ale aj jej vrcholom. Nič iné nemá v katolíckej cirkvi takú úctu ako práve eucharistia. Veľakrát dostávajú kresťania otázku: Čo je to Eucharistia? V prvom rade treba povedať, že nie čo, ale kto je Eucharistia. Je to samotný Kristus, ktorý sa nám dáva za pokrm, aby sme kráčali s ním po ceste života. Svätá Terézia z Li- Eucharistia a my Prvé sväté prijímanie v roku 1958 sieux hovorievala:,,keby ľudia poznali hodnotu Eucharistie, vstup do kostola by musela regulovať armáda." Pre kresťanov je dôležité, aby sme vedeli rozlišovať medzi eucharistickým chlebom a obyčajným chlebom. Prvé sväté prijímanie je dôležitou udalosťou v živote každého veriaceho človeka. Už pred sto rokmi pápež Pius X. znížil vek detí, ktoré môžu pristúpiť k Eucharistii, z dvanásť až štrnásť rokov na sedem. Musíme si ale dávať pozor, aby naše deti a ich rodičia, vnímali podstatu prijímania. Prvé sväté prijímanie sa nesmie zmeniť na súťaž o najkrajší prednes, alebo o najdrahší dar, či oblečenie. Samozrejme aj táto stránka prípravy neodmysliteľne patrí k sláveniu prvého svätého prijímania. Je dobré, že aj naše deti sa každoročne pripravujú na prijímanie Eucharistie. Ale rodičia by tiež nejakým spôsobom mali preukázať svoju pripravenosť na to, že ich dieťa ide prijať sviatosť. Je pozoruhodné, že mnohé deti sa nadchnú a s radosťou prichádzajú na sväté omše i na náboženstvo. Svojou horlivosťou pritiahnu aj rodičov, ktorí si popri nich oprášia pravdy viery a po rokoch úprimne pristúpia k sviatostiam. Keď sa rodičia k príprave svojich deti postavia ako k vlastnej (duchovnej obnove) a keď sa usilujú o spoluprácu s kňazom, vtedy sa z tretieho ročníka môže stať ročník požehnania pre celú rodinu, ale aj pre celú farnosť. Prajem vám a rovnako aj sebe, aby časté prijímanie Eucharistie spôsobo- Prečítajte si... Matka...str.2 Aký má pohľad na svoje matky dnešná mládež. (Nikola Boldišová) Poďte ku mne všetci. Tak, ako sme po zime očakávali príchod jari, tak očakávame aj príchod mesiaca máj. Máj je predzvesťou príchodu leta a okrem toho v tomto mesiaci slávime mnohé sviatky. Druhá májová nedeľa je venovaná našim mamičkám a celý mesiac si spomíname aj na tú našu nebeskú Matku Máriu. /Viac na str.3/ (Ľubomíra Adamčíková) Slová povzbudenia... Pôsobením solúnskych bratov, sv. Cyrila a Metoda, naši predkovia vstúpili do európskych dejín svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom a predovšetkým s etickými kresťanskými normami. Svojou múdrosťou predišli storočia, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči. /Viac na str.4/ Prvé sväté prijímanie Farebný album detí, ktoré prichádzajú prijať Krista vo sviatosti sa nachádza na strane 6-7 valo, že keď sa na našu farnosť ľudia pozrú, môžu povedať:,,takto dokáže premieňať iba Boh." Erik Zmetek, bohoslovec Odpúšťame do tej miery, nakoľko milujeme.
Strana 2 Matka Panna Mária priviedla na svet Ježiša Krista. Bola jeho matkou a starala sa o neho, zahŕňala ho láskou ako každá matka svoje dieťa. I my máme matku, každý z nás. Nedostali sme sa na tento svet zjavením. Matka vedie naše kroky životom, veď ich už viedla od mala. Vždy si chodíme po radu k nej. Je to osoba, na ktorú sa môžeme spoľahnúť aj v tých najhorších chvíľach. Neraz si však neuvedomujeme jej úlohu v našom živote. Spomeňte si, koľkokrát ste boli nespokojní s jej napomínaním, jej názormi či zákazmi? A pritom to ona mala vždy pravdu. Mesiac máj je zasvätený Panne Márii a taktiež si 12.mája pripomíname Deň matiek. Nezabudnime teda poďakovať v tento sviatočný deň našim mamkám. A možno keby sme aj zabudli, tak si určite nájdeme čas na poďakovanie hocikedy. Ďakovanie nie je prejavom slabosti, naopak, je prejavom podania pocty, že si vážime človeka a všetko, čo pre nás robí. Stačí, keď sa pozriete na svoj život, kto by to zvládol bez láskavých slov svojej matky? Spýtala som sa niektorých mojich spolužiakov, čo pre nich znamená matka a pozrite sa na to, čo mi odpovedali: "Matka pre mňa znamená niečo, čo sa slovami nedá opísať. Je pre mňa jednoducho všetkým. " Adriána (18) "Je pre mňa najlepšou kamarátkou." Ľudovít (17) "Najdôležitejší človek v mojom živote." Barbora (17) "Matka je pre mňa najbližšia osoba, ktorej môžem povedať viac ako najlepšiemu kamarátovi. A viem, že ma pochopí najlepšie." Michal (17) "Moja mamina znamená pre mňa veľmi veľa. Milujem jej objatie, pretože vtedy cítim šťastie a nádej. Vždy, keď som smutná alebo mám nejaký problém, ona ma vždy povzbudí a pomôže mi. Je nenahraditeľná, pretože ona najviac vie a vždy vie aj to, ako sa mám bez opýtania." Terézia (18) Pripravila: Nikola Boldišová Deň matiek(2.májová nedeľa) Deň matiek sa oslavuje u nás druhú májovú nedeľu. Ak existuje nejaký skutočne medzinárodný sviatok, je to Deň matiek. V ňom sa odzrkadľuje jedinečnosť a nenahraditeľnosť matky. I keď tento sviatok dlhú históriu u nás nemá, každý by si mal nájsť chvíľku, aby si na tú svoju matku spomenul. Najviac sa na tento sviatok pripravujú deti v škôlke a v škole. Pod vedením svojich vychovávateľov a učiteľov vyhotovujú malé darčeky pre svoje mamičky, chystajú besiedky, na ktorých recitujú najkrajšie básničky a pesničky. Tento sviatok však nie je iba pre malé deti. Aj my dospelí máme svoje mamičky. Niektorí ešte živé, iní si na ne spomíname pri návšteve ich hrobu. Dobre padne každej mamičke to teplé slovo ďakujem. A že si to zaslúžia, netreba pochybovať. Len si spomeňte, koľko to bolo prebdených nocí, keď sme boli Farské listy 16 ešte malí. Koľko trpezlivosti museli preukázať, kým nás naučili základným hygienickým návykom. Že si to nepamätáme? Z nášho detstva istotne nie, ale vidíme to, ako sa naše manželky a matky našich detí starajú o ne. Tak z vďačnosti naším mamám by sme mali všetci zaspievať pieseň, v ktorej sa spieva: Ďakujem ti mama za nežnosť a za lásku, ktorú si mi dala, vďaka aj za život môj. Prvé správy o predchodkyni Sviatku matiek siahajú do Anglicka v 16. storočí. Vtedy sa tomuto sviatku hovorilo Materská nedeľa alebo Nedeľa matiek (Mothering Sunday) a oslavoval sa na počesť všetkých anglických matiek v období nazývanom Lent (t.j. štyridsaťdenné pôstne obdobie od Veľkej noci). V USA prvá navrhla Deň matiek v roku 1872 Julia Ward Howeová. Tento deň venovala mieru. Na sklonku 19.storočia sa Anna Reevers Jarvisová z Philadelphie, matka 11 detí začala angažovať za práva matiek. Keď zomrela, pokračovala v jej začatom úsilí jej dcéra, ktorá požiadala pastora metodistickej cirkvi v meste Grafton v Západnej Virgínii, aby vykonal zvláštnu bohoslužbu na počesť Jarvisovej a všetkých matiek sveta. V roku 1907 Anna Jarvisová (zomrela v roku 1948 bez peňazí a úplne opustená v starobinci) zahájila kampaň za ustanovenie Dňa matiek ako národného sviatku. Dočkala sa ho v roku 1911. V roku 1914 bol Deň matiek prehlásený oficiálne za národný sviatok deň verejného vyjadrenia lásky a úcty matkám. Druhú májovú nedeľu matky nepracovali, nevarili, neupratovali. Všetko zariadili deti, ktoré navyše svoje maminky ochotne obsluhovali. Dospelí posielali matkám pozdravy a blahoželania. Občania USA sa ozdobovali kvetom bielym ten, kto matku už nemal a červeným tí ostatní. Nápad oslavy Dňa matiek do Československa prišiel okolo roku 1918, keď krajinu navštevovalo veľa ľudí z USA, medzi nimi i sociálne pracovníčky. Ideu šírila Čs. ochrana matiek a detí, Červený kríž, Sokol, Orol, katolícke spolky. Najviac sa o oslavu Dňa matiek v bývalom Československu zaslúžila Alica Masaryková. Niet sa čo čudovať, pretože jej otec T.G. Masaryk na svoju matku spomínal takto: Matka na mňa mala väčší vplyv ako otec...matka bola chytrá a múdra...matka bola zbožná. Rada chodila do kostola, ale nemala na to čas, pretože musela drieť pre rodinu... Po vojne, keď sa k moci dostali v Československu komunisti, sa oslavy Dňa matiek nahradili oslavami Medzinárodného dňa žien (MDŽ). Len v niektorých rodinách sa tradícia druhej májovej nedele udržiavala navzdory oficiálnym nariadeniam vládnucej ideológie. Slobodne sme sa k oslave Dňa matiek vrátili až po roku 1989. Len ťažko si dve generácie odchované na oslave často neduchaplného MDŽ zvyká na oslavu našich matiek v druhú májovú nedeľu Dňa matiek. Matky majú v našich rodinách nezastupiteľné miesto. Nie sú len darkyne života, ale aj nositeľkami svetla a tepla v rodinnom krbe. Sú vychovávateľkami novej generácie, za čo im nie je povďačná ani súčasná spoločnosť. Na pracoviskách sú často ohodnotené aj o triedu nižšie ako muži. Čas, ktorý trávia vynosením, výchovou a vzdelávaním detí, sa im síce do odpracovaných rokov započíta, ale keďže nedostávajú plat, aj dôchodkový index je hlboko pod priemer, čo im neskôr v dôchodkovom veku znižuje výšku dôchodku. Nízka pôrodnosť (1,4 detí na jednu ženu) v našej spoločnosti (ale aj v celej Európe) hovorí najlepšie o tom, kde speje naša spoločnosť. Deň matiek, okrem iného, je dňom na zamyslenie sa nás všetkých nad týmto vývojom. Nestačí sa našim mamám iba v tento deň poďakovať, priniesť kvetinku, ale celoročne sa k nim správať úprimne a s láskou. Zaslúžia si to! (-ský)
Farské listy 16 Strana 3 Poďte ku mne všetci Tak, ako sme po zime očakávali príchod jari, tak očakávame aj príchod mesiaca máj. Máj je predzvesťou príchodu leta a okrem toho v tomto mesiaci slávime mnohé sviatky. Druhá májová nedeľa je venovaná našim mamičkám a celý mesiac si spomíname aj na tú našu nebeskú Matku Máriu. V predposledný májový deň si pripomenieme slávnostnou svätou omšou sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Obzvlášť slávnostnú chvíľu prežijú naši tretiaci, ktorí prvýkrát príjmu Pána Ježiša do svojho srdiečka. Počas celého školského roka sa na hodinách náboženstva oboznamovali so základmi kresťanskej náuky, zúčastňovali sa na svätých omšiach a tak nadobúdali vzťah k Ježišovi Kristovi. Netrpezlivo čakajú na stretnutie s Pánom Ježišom v Eucharistii. Vedia, že v tom kúsku chleba príjmu do srdca Krista. A to bude pre nich ten najväčší dar. Slávnostné šaty, nádherne prestretý stôl a chvíľa, kedy sa stretne celá rodina, svedčia o výnimočnosti tohto dňa. Ježiš Kristus, ktorý sa dotýka sŕdc našich detí a chce byť ich priateľom, hovorí: Nechajte maličkých prísť ku mne. Oltárna sviatosť je totiž prameňom, z ktorého čerpáme silu pre náš každodenný život. Na inom mieste vo Svätom písme Pán Ježiš hovorí: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život..., ostáva vo mne a ja v ňom. Pán Ježiš pozýva všetkých na svoju hostinu. Nech teda tento slávnostný okamih nie je jediným stretnutím našich detí s Pánom Ježišom, ale jedinečným stretnutím a začiatkom neustáleho kontaktu nás s Bohom. Katechétka Ľubomíra Adamčíková Jún mesiac zasvätený Srdcu Ježišovmu Zakrátko vstúpime do mesiaca Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorému je zasvätená obec Horné Štitáre. Ježiš nás volá: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním (Mt 11,28-30). Tieto slová vyvierajú zo srdca tichého a pokorného. Srdce Syna človeka miluje Boha Otca. Z tejto lásky sa rodí potreba zvelebovania. Ježiš zvelebuje a oslavuje Otca Všemohúceho, že jednoduchým a pokorným ľuďom zjavuje najväčšie tajomstvo Božej ekonómie spásy. Keď sa modlíme litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu, pýtajme sa, či ako ctitelia Božského Srdca Ježišovho chceme v Ňom a pre Neho oslavovať nášho Otca, ktorý je na nebesiach. Vieme, že najväčšia a najdokonalejšia modlitba je prítomnosť na sv. omši. Ňou môžeme spolu s Ježišom chváliť Boha, ktorý spolu s nami prednáša Otcovi všetky naše prosby. Ježiš nás povzbudzuje: Poďte a ja vás poteším, to znamená dodám vám odvahu a silu. Či môže byť niečo úžasnejšie a krajšie? Cítime, že Ježiš vo svojom otvorenom srdci nás miluje tak veľmi, že nás volá do svojej školy! Hovorí: Učte sa odo mňa! Učte sa tichosti a pokore. Uspokojenie je v tom, že všetka pomoc plynie z Ježišovho tichého a pokorného Srdca. Tomu všetkému nás učí účasť na Eucharistii. To je ovocie Bohostánok v Horných Štitároch. každého prvého piatku. Bremeno víťazov je potom s Ježišom ľahké. Foto: M.Janček Rok viery. Rok viery je už v druhej polovici. Je potrebné obzrieť sa dozadu a porovnať, ako sme tento milostivý čas využili pre spásu našich duší. V prvom rade by sme si mali spytovať svedomie,čo sme urobili v oblasti náboženského vzdelávania. Je už načase oprášiť prach z našich biblií a katechizmov a každý deň venovať chvíľku Bohom darovaného času aj na čítanie z nich. Prehlbovať vieru si môžeme aj rôznymi aktivitami, ktoré sa organizujú v našej farnosti. Veľmi dobre urobili tí, ktorí sa tento rok odhodlali putovať do Izraelu, kde navštívia miesta, ktorých sa dotýkal sám Ježiš Kristus. Z našej farnosti túto možnosť využilo 50 ľudí, ktorí putovali spoločne a ešte niekoľko, ktorí putovali individuálne, pretože im nevyhovoval spoločný termín púte. Táto, môžem povedať, životná púť, organizovaná v našej farnosti, je iste veľkým povzbudením a oživením viery pre nielen tých, čo putovali, ale aj pre ich rodinných príslušníkov, za ktorých sa na sv. miestach modlili. V tomto roku 48 pútnikov putovalo na Svätý Hostýn s našimi hasičmi, kde sa zúčastnili XX. Medzinárodnej púti hasičov. Toto významné pútnické miesto v olomouckej arcidiecéze je známe na Slovensku už dlhé roky. Objavili sme ho aj pre mladšiu generáciu hasičov a mládeže v našej farnosti. Tradične sa zúčastňujeme aj púti k Božiemu milosrdenstvu do Krakova. Tento rok sa termín púte v Krakove /18.máj/ križoval s termínom púte do Sv. zeme, /15. - 23.máj/ a tak sme si museli doplniť ľudí z okolitých farností. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako využívame čas, ktorý nám Boh dáva na získanie milosti viery. Cesty sú rôzne, cieľ je jeden: Spočinúť v náručí Božej lásky. (F.S)
Strana 4 Slová povzbudenia zo Solúna Farské listy 16 Pôsobením solúnskych bratov, sv. Cyrila a Metoda, naši predkovia vstúpili do európskych dejín svojou písomnou kultúrou, právnym poriadkom a predovšetkým s etickými kresťanskými normami. Svojou múdrosťou predišli storočia, keď osvojovanie evanjelia prijímali autenticky vo svojej rodnej reči. Preto misia slovanských vierozvestov tvorí v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Z príležitosti významného 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, sme si aj v našej farnosti uctili relikvie sv. Cyrila. Bol to pre nás vzácnym podnet a pozvanie, aby sme si v tomto milostivom jubilejnom čase pripomenuli dielo našich slovanských vierozvestov. Celú obnovu a prípravu sme prežívali ako symbolickú návštevu našich bratov zo Solúna, ktorí prichádzajú po 1150-tych rokoch na miesta, kde ohlasovali so svojimi žiakmi Božie slovo, kde šírili slovanskú liturgiu a učili ľud chváliť Boha vo svojom jazyku. Zastavujú sa i v našej farnosti, aby sa tu rozhliadli, aby videli našu vieru a lásku k Bohu, aby sa presvedčili ako Evanjelium v našich srdciach a rodinách rastie a prináša duchovnú úrodu. Vstupujú do nášho života, aby poznali ako chránime a zveľaďujeme dedičstvo otcov, ako kresťanskú vieru odovzdávame deťom a mládeži, aké vzťahy budujeme v našich obciach a rodinách, ako sa správame jeden k druhému, ako zvládame súčasnú modernú dobu, ako dokážeme využívať chvíle blahobytu a ako zvládame obdobie krízy a úpadku. Určite by sa nám prihovorili rečou výstižnou a jednoduchou, slovami lásky, vďačnosti a povzbudenia. Deťom by zdôraznili a pripomenuli slová apoštola Pavla deti poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi a keď vyrastiete nikdy nezabúdajte na ich lásku, obetavosť a starostlivosť, najmä, keď budú vaši rodičia chorí a nevládni. Deti by ešte povzbudili, aby boli veselé a dobré, aby rozvíjali svoje fyzické, mravné a intelektuálne schopnosti, zveľaďovali svoje talenty a nadanie, aby si vážili svojich učiteľov i vychovávateľov a mali úctu k starším. Mládež, chlapcov a dievčatá, by naši bratia zo Solúna povzbudili, aby si správne vybrali a čo najlepšie sa pripravili na svoje budúce povolanie v spoločnosti, aby nezabúdali na to, že šťastní môžu byť aj ako kňazi, či rehoľníci a rehoľníčky. Sv. Cyril a Metod vám, milí mladí priatelia, pripomínajú, aby ste v období dospievania neopustili chrám, svoju farnosť a nezanechali duchovný život, ktorý ste tak krásne začali v detstve rozvíjať. Neprispôsobujte sa hneď vo všetkom svojim rovesníkom, zostaňte sami sebou, buďte kritickí voči správaniu druhých a nedávajte sa na zlé chodníčky. Nech sa mladí ľudia spolu stretávajú a zabávajú na úrovni, nech sa nedajú oklamať tými, ktorí tvrdia, že dobrá zábava je len vtedy, keď máme alkohol, cigarety alebo drogy. Neničte si svoje zdravie, nepokazte si svoju krásnu mladosť. Čisto, múdro a zodpovedne sa pripravujte na vstup do manželstva, už dnes sa modlite za to, aby ste si našli životného partnera, ktorý vás bude milovať a nikdy vás neopustí, ktorý bude oplývať vzácnymi ľudskými vlastnosťami a ktorý bude pre vás oporou i v duchovnom živote. Všade a vždy, kdekoľvek budete - či v škole, na štúdiách, na štadióne, na diskotéke, na cestách - pamätajte na rady svojich starostlivých rodičov, aby ste ich svojim správaním nezarmútili a aby ste nezabudli, že ste tiež mladí kresťania - učeníci Ježiša Krista, do ktorých vkladáme všetci svoje nádeje. Manželia nech sú si navzájom verní, nech sú k sebe pozorní a láskaví, nech si odpúšťajú a vážia jeden druhého, nech alkohol, egoizmus, peniaze, pochybné kamarátstva nezničia vašu manželskú lásku a pokoj v rodine. Spoločne prekonávajte manželské krízy, modlite sa jeden za druhého, nezostaňte k sebe chladní a ľahostajní. Rodičia nech s láskou vedú a vychovávajú svoje deti, nech nezabúdajú, že deti potrebujú mať vždy pri sebe otca i mamu (dve Božie ruky), potrebujú domov, zázemie. Vychovávajte obaja deti k viere i k náboženským povinnostiam, predovšetkým cez váš osobný príklad. A všetko, čo budete vo výchove vyžadovať od svojich detí, v prvom rade vy sami podľa toho aj konajte. Starší ľudia nech sú tými, ktorých dôstojné a uvážlivé správanie zodpovedá šedinám na hlave, pomáhajte mladým a majte s nimi trpezlivosť, modlievajte sa za svoju rodinu, pomáhajte utišovať rozbroje, povzbudzujte mládež. Máte za sebou krásne roky života, buďte preto dobrej mysle a veselí, pomáhajte si navzájom prekonávať samotu, buďte dobroprajní a srdeční, usporiadajte si svoj život, ak treba v ňom niečo zmeniť či napraviť, prichádzajte častejšie do chrámu, aby ste ako Anna a Simeon očakávali v chráme nášho Pána a boli vždy pripravení na jeho príchod. Najmä vážne chorí nech neodkladajú zmierenie s Bohom a s ľuďmi, nech prijímajú sviatosti na posilnenie, nech obetujú svoje utrpenia za svoju rodinu a najbližších, a nech majú veľkú dôveru v Božie milosrdenstvo. Na záver by ešte naši slovanskí apoštoli dodali a zvýraznili, aby sme všetci žili v pokoji ako rodina, aby sme vychádzali aj ako dobrí susedia, či kolegovia v práci, aby sme si odpúšťali, boli k sebe viac tolerantní a ústretoví, aby sme šírili kultúru slova a života, nepoužívali vulgárne vyjadrenia, neurážali slovom svojho blížneho. Je dôležité, aby sme nezabúdali na spoločnú modlitbu doma i v chráme, na čítanie i poznávanie Sväté Písma a vzdelávanie v duchovnej náuke, aby sme si chránili nedeľu ako deň pokoja, deň Pána a deň rodiny, aby sme neboli príliš, až príliš, ustarostení len o tento svet, ale aby naše srdcia vždy boli slobodné a patrili iba Bohu. Vplyvnejší ľudia nech nezabúdajú na slabších a na tých, ktorí sa nemajú ako brániť, bohatší nech sú solidárni s chudobnými, nezabúdajte, že pred Bohom sme všetci rovní, že sme navzájom bratia a sestry. Venujte sa s láskou chorým, trpiacim a smutným. Povzbudzujte sa v kresťanskej horlivosti, starajte sa o svoje zdravie, ale nezabúdajte ani na svoju dušu a svedomie, modlite sa za tých, ktorí žijú ďaleko od Boha a ktorí sa vzdialili od jeho prikázaní, modlite sa trpezlivo za nich a snažte sa ich svojou dobrotou a cez váš príkladný kresťanský život priviesť späť k Bohu, späť do lona Cirkvi. Nech nás, drahí priatelia, inšpirujú tieto slová, nech nás symbolická návšteva našich bratov zo Solúna motivuje prežívať dar viery naplno a s radosťou, aby sme neboli znechutení životom, ale plní kresťanského optimizmu verne kráčali za Ježišom a rozvíjali úspešne duchovné dielo, ktoré začali budovať na našom území naši veľkí slovanskí apoštoli, svätý Cyril a Metod. Nech nám k tomu dopomôže ich mocný príhovor i orodovanie našej patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie. Amen Vdp. Marián Janček
Farské listy 16 Tip na dobrú knihu od Vojtecha Šarlušku.Pre starších ľudí je názov malej obce Číhošť dobre známy. Udalosť, ktorá sa v nej odohrala, vyvolala značný ohlas aj na Slovensku. Pre lepšiu orientáciu Čilhošť leží v blízkosti opátstva Želiv, v okrese Ledeč nad Sázavou v Českej republike. Pre mladších v stručnosti zhrnieme, o čo išlo. Pri nedeľnej sv. omši 11. decembra 1949 miestny farár Josef Toufar kázal z kazateľne na tému: Uprostred vás stojí ten, ktorého vy nepoznáte. Tieto slová opakoval ku konci kázne a dodal: Tu vo svätostánku je náš Spasiteľ, ktorého mnohí nepoznajú. Pri týchto slovách kňaz ukázal ľavou rukou ku svätostánku a tu všetci tí, ktorí sa pozreli v smere ruky na svätostánok videli, ako sa drevený kríž na svätostánku začal pohybovať, niekoľkokrát sa vychýlil zo strany na stranu asi v uhle 45 o, potom sa vrátil do pôvodnej polohy, avšak zostal natočený smerom ku kazateľni. Kňaz nič nevidel, lebo bol otočený na kazateľni chrbtom k oltáru. To je podstata celého príbehu. O udalosti sa v obci hovorilo najskôr potichu, potom nahlas. Výchylku kríža videlo a pod prísahou protokolárne potvrdilo celkom 19 ľudí nachádzajúcich sa na rôznych miestach v kostole vo veku 10 45 rokov. Obec navštevovalo stále viac ľudí. O vec sa začali zaujímať občianske úrady, potom Verejná bezpečnosť, následne Štátna tajná bezpečnosť, až najvyššie stranícke a štátne miesta v Prahe. Predpokladali, že kňaz zostrojil mechanizmus, ktorým pohyboval krížom sám alebo s pomocou kostolníka. Ale ani technickým pracovníkom ŠtB sa nepodarilo takýto funkčný mechanizmus zostrojiť. Keďže neverili v nadprirodzený zásah, ani nenašli na kríži pri viacerých prehliadkach nijaké stopy po manipulácii, boli v koncoch. ŠtB 28.januára 1950 kňaza zatkla a odviezla do väznice vo Valdiciach, kde bitkou a trýznením sa snažila vynútiť od neho priznanie, ako to urobil. Keďže sa nemohol k ničomu priznať, násilie bolo čoraz surovejšie až následkom neho zomrel v pražskej nemocnici 25.februára 1950. Bol jedným z prvých mučeníkov komunistického režimu v ČSR. V Prahe zasadala 23.-24.apríla 2013 Česká biskupská konferencia, ktorá dala súhlas na proces blahorečenia umučeného kňaza Josefa Toufara. Kniha je vytlačená na kriedovom papieri. Prvých 239 strán je udalosť podrobne popísaná na základe archívnych prameňov a výpovedí svedkov, druhá časť po stranu 446 tvoria fotografie a dokumenty týkajúce sa života P.Josefa Toufara. Nie je to ľahké čítanie, ale poučné a orientujúce. Kniha je kvalitne vyhotovená, čomu zodpovedá aj cena 18. Možno ju objednať na adrese: ARTFORUM spol. s r.o. Kozia 20 811 03 Bratislava Večerná modlitba Pred krížom Tvojím, môj Pane, kľačím, za všetko, čo urobil si pre mňa dnes úprimne Ti vďačím. Pred Tvojím krížom kľačím s veľkou pokorou, buď mne aj mojej rodine vždy oporou. Ďakujem Ti v túto večernú hodinu, že ochraňoval si počas dňa mňa i moju rodinu. Ver, že zajtra pokľaknem pred Tvoj kríž zas, dovtedy ochraňuj a žehnaj všetkých nás. Strana 5 Boh sa nás nebude pýtať, aký dlhý bol náš život, ale čomu sme ho venovali. Ján Chryzostom, kardinál Korec: K manželstvu a rodine. Manželstvo má v kresťanstve veľký význam. Cirkev rozlišuje dva druhy povolaní v kresťanstva. Jedno povolanie prežíva človek tým, že si zvolí rodinný život, uzavrie manželstvo. Druhé povolanie je život v celibáte - u kňazov, rehoľníkov i laických apoštolov. Cirkev si váži jedno i druhé. Kniha z pera otca kardinála Jána Chryzostoma Korca ponúka myšlienky a úvahy o manželstve a rodine. Rodina je najdôležitejšia bunka štátu i národa. Cesta k rodine vedie cez manželstvo. No nie je to vždy tak Manželstvo ako inštitúcia dnes prežíva vážnu krízu. Na Slovensku sa končí rozvodom až tretina sobášov. Prečo je to tak? Keď chceme dobre vykonávať svoje povolanie, študujeme príslušný odbor. No máme školy, ktoré by nás pripravili na manželstvo? Žiaľ, nie. Preto je iste prínosné každé dielo zaoberajúce sa touto témou. Zvlášť cenné je dielo, ktoré podáva názory cez prizmu kresťanského svetonázoru. Vo vyše dvadsiatich kapitolách autor ponúka svoje pohľady na celé spektrum problematiky manželstva. Už názvy niektorých z nich napovedajú ich vážnosť a dôležitosť: Prirodzený pohľad na lásku, Kresťanský domov, O sexuálnej výchove či Poslanie matky, otca a dieťaťa v rodine. Aby sa zaľúbenosť premenila na pravú lásku, aby v láske rástla úcta manželského páru a aby deti boli prijímané s láskou. Potom je manželstvo dobré, pevné a šťastné. Začítajte sa, aby ste dokázali vytvoriť šťastnú rodinu (r)
Strana 6 Farské listy 16 Alexandra Cebová Alžbeta Šidlíková Alžbeta Chudobová Diana Božiková Dominik Kunkel Dominika Sedlárová Poďakovanie Srdečné poďakovanie vyslovujeme našim rodičom za to, že nám dopriali prijať túto sviatosť, nášmu duchovnému otcovi PaedDr. Mariánovi Jančekovi, ktorý nám sviatosť sprostredkoval, p. katechétkam Zuzane Harmadyovej a Ľubomíre Adamčíkovej za vytrvalú prípravu k sviatosti a animátorom Mgr. Vierke Hubovej,PhD. a Vladimírovi Blaškovi, ktorí nás pripravovali na prijatie tejto sviatosti.
Farské listy 16 Strana 7 Filip Kožiak Michaela Markovičová Dušan Petrovský Milan Rúfus Modlitba za rodičov Peter Opoldus Pane, ktorý si na nebi, Zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba na včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera. Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame.. Tobias Hudák Róbert Pastor Matúš Sýkora
Strana 8 XX. medzinárodná púť hasičov. Začiatkom mesiaca máj si celá hasičská verejnosť pripomína sviatok svojho patróna sv. Floriána. Svätý Florián je považovaný za patróna profesií, ktoré súvisia s ohňom hasiči, hutníci, kominári, hrnčiari, či pekári. Býva znázornený v oblečení rímskeho dôstojníka s nádobou na hasenie, prípadne priamo hasí požiar. Jeho kult je veľmi rozšírený v celej Európe. Katolícka cirkev si jeho pamiatku pripomína 4. mája. Už 20 rokov sa organizuje na pútnickom mieste Svatý Hostýn na Morave púť hasičov. Nebolo to inak ani v tomto jubilejnom roku. Iné však bolo to, že tohtoročnej púti sa zúčastnili aj pútnici hasiči z našej farnosti. K urminským hasičom sa pridali aj hasiči z Horných Štitár aj keď iba v menšom počte. K hasičom sa pridali aj ich rodinní príslušníci a priaznivci. Do autobusa nás nastúpilo 48. Naši hasiči boli vo vychádzkových uniformách a niesli so sebou aj zborovú zástavu, ktorou sa na hore Hostýn zaradili do sprievodu ostatných hasičov z Čiech, Moravy, Poľska a Chorvátska. Bazilika, zasvätená Panne Márii nanebovzatej, sa nachádza nadmorskej výške 717 metrov. Vedie k nej pekná asfaltová cesta, lemovaná hustými lesmi. Pre veľký nával pútnikov, na túto horu nepúšťajú všetky dopravné prostriedky. Pod kopcom, na konci Bystřice pod Hostýnem, je však záchytné parkovisko, z ktorého premáva kyvadlová autobusová doprava alebo taxíky. My sme využili oboje. Vzdialenosť 6 km sme prekonali veľmi rýchlo a tak sme na zahájenie prišli všetci včas. Pred bazilikou nás privítal arcibiskup olomouckej arcidiecézy Mons. Ján Graubner. Predtým mu však IX.púť radia LUMEN Farské listy 16 Poľské kráľovské mesto Krakov má svoju dlhú a pohnutú históriu, tak ako aj samotný poľský národ. Mesto vzniklo približne okolo roku 800 ako obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bolo mesto súčasťou Veľkej Moravy. V 10.storočí bol vybudovaný hrad Wawel a mesto sa stalo súčasťou Poľska. Mesto prekvitalo a od roku 1320 sa stalo korunovačným mestom s prvou poľskou univerzitou. Od roku 1795 mesto patrilo Rakúsku. Súčasťou Krakova sú aj Lagievniky, kde sa na kopci nachádza Kláštor Božieho milosrdenstva, kde svojho času žila aj sestra Faustína. Tento kláštor dobre poznal aj pápež Ján Pavol II. ešte ako krakovský biskup. V roku 1997 prišiel na toto miesto ako pápež, aby sa poklonil ostatkom sv. Faustíny sestre Božieho milosrdenstva. Tu si uctil aj obraz Božieho milosrdenstva, ktorý dala namaľovať sestra Faustína podľa videní, ktoré mala. Druhú návštevu vykonal ako pápež v roku 2002, keď bolo vysvätené terajšie Sanktuárim Božieho milosrdenstva. Sanktuárium Božieho milosrdenstva sa stalo známym pútnickým miestom aj pre Slovákov. Oddávna putovali obyvatelia najmä severného Slovenska do neďalekého Krakova. Posledné roky sa organizuje púť rádia LUMEN k Božiemu milosrdenstvu. Tento rok to bolo už deviatykrát, čo do Lagievnikov putovali tisíce Slovákov. Každý rok je na čele púte niektorý zo slovenských biskupov. V tomto roku hlavným celebrantom bol žilinský biskup Mons. Tomáš Gális. Z našej farnosti sme boli na tejto púti už tretíkrát. Každý rok sa nás do Krakova vystrojílo 45 ľudí. Tento rok termín 9. púte rádia LUMEN bol práve v čase, keď z našej farnosti putovalo 50 pútnikov do Sv. zemi. Aby sme naplnili autobus, obrátili sme sa na veriacich zo susedných Chrabrian a Ludaníc, ktorí nám v hojnom počte pomohli zaplniť pútnický autobus. Hlboký duchovný zážitok, ktorý sme prežívali v modlitbovom spoločenstve pri Božom milosrdenstve je istotne ten najsprávnejší spôsob, ako si prehlbovať vieru najmä v tomto roku viery. V dobrej pohode sme prežili deň a domov sme sa vrátili posilnení milosťami, ktoré nás budú sprevádzať v nesledujúce dni a mesiace do budúcej, jubilejnej 10.púte radia LUMEN k Božiemu milosrdenstvu. (r) podal prezident DHS (Dobrovoľných hasičských zborov/ hlásenie, kde sme sa dozvedeli, že na tohoročnej púti sa zúčastňuje celkom 105 zborov /podľa počtu zborových zástav/, kým v minulom roku tu bolo iba 92 zborov. Otec arcibiskup vo svojom príhovore rozobral význam hesla, ktoré sa odzrkadľovalo takmer na každej zborovej zástave: Bohu na slávu blížnym na pomoc. Neskôr v homílii rozobral toto heslo ešte podrobnejšie. Poukázal, že hasiči nežijú iba z filantropie, ale ku svojej oddanej službe potrebujú aj lásku, ktorá pramení z hlbokej viery. Ocenil účasť hasičov na organizovaní hasičských pútí nielen na Svatom Hostýne, ale aj na iných miestach, kde si ľudia pripomínajú úctu k sv. Floriánovi (4.máj). Pripomenul, že k duchovnej obnove nestačí jedna Pokračovanie na str.9
Farské listy 16 Strana 9 Súťaž farských časopisov Občianske združenie Domov Kežmarok v spolupráci s Radou pre spoločenské komunikačné prostriedky Konferencie biskupov Slovenska vyhlásili súťaž farských časopisov FAČA 2012. Do tejto súťaže sme sa prihlásili aj my, s našími Farskými listami. Podmienky, ktoré boli vyhlásené, sme splnili. Časopis vychádza v dostatočnej periodicite. Dňa 11.mája 2013 boli v aule Kňazského seminára vyhlásené výsledky. Celkom sa do súťaže prihlásilo 39 časopisov z celého Slovenska. Pre porovnanie, pred piatimi rokmi, keď táto súťaž bola prvýkrát vyhlásená, bolo do súťaže prihlásených iba 13 časopisov. Hodnotenie časopisov vykonala komisia v zložení: Ivan Šulík, šéfredaktor KN, Juraj Vontorčík, grafik a Vlasta Hochelová z novinárskej katedry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Komisia vyhodnotila každý časopis osobitne a v písomnej forme to zástupcom redakcií aj odovzdala. Časopisy sa hodnotili podľa nasledujúcich kritérií: štylistická úroveň, grafická úprava, novinárska etika, splnenie poslania, celková úroveň. Ďalej to bolo zhrnuté v posudku najväčšie plusy, najväčšie mínusy a celkové slovné hodnotenie. Naše Farské listy sa nezaradili na prvých troch miestach, ktoré boli aj cenami ohodnotené, ale svojou úrovňou a bodovým hodnotením do prvej polovice časopisov. Zmys- lom tohto vyhodnotenia, ako povedal predseda komisie p. Ivan Šulík, nebolo kritický zniesť zo sveta tých, ktorým sa najlepšia snaha nie vždy vydarí, ale kriticko - analytickým posúdením každého čísla pomôcť redakciám čo najlepšie zvládnuť túto problematiku. Najhodnotnejšie pripomienky boli od p. Juraja Vontorčíka, ktorý ako grafik nám všetkým poradil, kde sa akých chýb dopúšťame pri grafickej úprave časopisov. Šéfredaktor KN Ivan Šulík sa k našim FL vyjadril takto: Najväčšie plusy sú pestrosť, bohatý obsah, pútavé rubriky, každý člen farnosti si v časopise niečo nájde. Časopis spĺňa poslanie farského periodika, nechýba mu ani zábava, stránky pre deti. Ako negatívum uvádza veľa tipov písma, čo vytvára nesúrodú grafiku. Vo všeobecnosti sa komisia vyjadrila, že netreba tvoriť časopisy na natieranom papieri ušetria sa tým finančné prostriedky. Na záver vystúpil so svojim príhovorom aj otec arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý okrem iného povedal: Farnosť je spoločenstvo, ktoré sa prezentuje aj vo farských časopisoch. Farské časopisy sú materiálnym prejavom duchovného života farnosti. Farské časopisy sprítomňujú spoločenstvo veriacich a v prenesenom význame samého Krista... Na záver všetkým účastníkom srdečne poďakoval za činnosť, ktorú vyvíjajú pri vydávaní časopisov vo svojich farnostiach. Text aj foto: F.S. Pohľad na účastníkov súťaže Arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský sa prihovára k prítomným účastníkom súťaže. XX. medzinárodná púť hasičov. (Dokončenie zo str.8) púť v roku, ale je potrebné sa v láske zdokonaľovať denne. Mal aj kritickú pripomienku, kde upozornil tie zbory, ktoré organizujú svoje aktivity v nedeľu, v čase bohoslužieb, že sa to prieči ideálu svojho patróna sv. Floriána, ktorý za vieru v Krista obetoval aj život. Na záver ponúkol možnosť duchovnej obnovy pre hasičov, ktorú by viedol on osobne v prvý decembrový víkend tohto roku tu, na Svatom Hostýne Po slávnostnej bohoslužbe si naša skupina vykonala krížovú cestu v areáli tohto svätého miesta. Jednotlivé zastavenia tejto, architektom Dušanom Samuelom Jurkovičom (1868-1947) navrhnutej, krížovej cesty sú umeleckým skvostom zo začiatku 20. storočia. Počasie bolo veľmi pekné a tak sme si pokojne prezreli aj ostatné pamätihodnosti tohto pútnického miesta. Na spiatočnej ceste z tohto pekného moravského kraja sme sa zastavili na občerstvenie v reštaurácii Furman nad Piešťanmi. Tu predseda DHZ Urmince, Miloš Bago, zhodnotil priebeh celého dňa. Na záver treba pripomenúť, že aj takáto púť je cestou zbližovania ľudí. Plní dojmov sme sa vrátili večer domov. Text a foto: Ing. Fr. Streďanský Púť do Svätej zemi V dňoch 15. 22. mája 2013 si vykonalo 50 farníkov našej farnosti púť do Svätej zeme. Je to historický prvá púť z našej farnosti v takomto počte. Bližšie informácie a zážitky našich pútnikov zverejníme v nasledujú - com čísle FL.
Strana 10 Farské listy 16 A njelské stránky /Pripravila Mgr. Mária Hubová/ Jeden muž mal psa, ktorému dal meno Don. Mal ho veľmi rád, vzorne sa o neho staral. Raz sa však Don stratil. Ušiel svojmu pánovi. Blúdil sem a tam, až sa vzdialil od svojho domova veľmi ďaleko. Nakoniec ho vyčerpaného našiel nejaký láskavý človek. Vzal si Dona k sebe. Po dlhom pátraní sa mu podarilo zistiť, komu pes patrí. Ihneď zavolal Donovmu pánovi: Mám tu vášho psa. Tak veľmi túži za domovom, že odmieta akúkoľvek potravu. Prekvapený majiteľ sa spýtal: Mohol by som s ním hovoriť? Láskavý ochranca priložil Donovi k uchu telefónne slúchadlo. Čo sa to však s ním stalo? Oči mu zažiarili, odbehol od telefónu, lietal po celej miestnosti, liezol pod stôl, oňuchával každý kút, nazeral do všetkých otvorených skriniek všade hľadal svojho pána, veď jeho hlas práve počul. Nakoniec ho napadlo vrátiť sa znovu k telefónu. A z neho sa ozval opäť známy hlas: Príbeh o psíkovi Donovi Don, idem si pre teba, o chvíľu som tam. Potom sa spolu vrátime domov. Don iste všetko pochopil, pretože sa ihneď pustil do jedla. Tváril sa pritom celkom šťastne. Poznal, kto k nemu hovoril a teraz sa tešil na stretnutie. Bolo ti ľúto strateného psa? Si rád, že sa to nakoniec dobre skončilo? Aj deti sa niekedy stratia svojim rodičom a prežijú veľa strachu, kým sa s nimi zase stretnú. Vieš o tom, že takto sa aj my strácame Pánu Bohu? Každý takýto stratený človek, dospelý či dieťa, je veľmi nešťastný, lebo mu nič nenahradí Božiu prítomnosť. Pán Boh však všetkých stratených hľadá a volá k sebe, pretože ich miluje a pretože Mu chýbajú. Milé deti, aj v tomto čase nás Pán volá, aby sme sa pripravili, aby sme sa vrátili k naspäť k nemu. Začína sa to prvým svätým prijímaním a potom vždy, keď opakovane budeme pristupovať k sviatosti pokánia a prijímaniu eucharistického Ježiša Krista. Veď on dal za naše nájdenie obetu najväčšiu, obetu kríža. Prajem Vám veľa zdaru, milí mladí priatelia. Nezabúdajme, že Boh nás hľadá stále, či sme v škole, v práci alebo na prázdninách. Váš priateľ Zasmejme sa Mamička oznamuje synčekovi: -Jožinko, budúci rok už budeš v druhej triede a to už budeš môcť utierať riad... -Tak to radšej prepadnem... Taká jednoduchá úloha Viete, že slnko je hviezda, okolo ktorej sa točí naša Zem? Viete však, že je tak ďaleko, že by nám trvalo celých 17 rokov strávených v lietadle, kým by sme k nemu doleteli? Skúste ako dlho by trvalo vám z pieskoviska dostať sa na druhú stranu slnka. Príde babka od kaderníčky a pýta sa vnuka: Rudko, že už nevyzerám ako stará babka? Nie babi, teraz vyzeráš ako starý dedko. Viktor sa vráti domov od zubára a mama sa ho hneď pýta: Viktor, ešte ťa bolí ten zub? Neviem, ten pán doktor si ho totiž nechal u seba.. Sto metrov zabehnem za 8 sekúnd. Nemožné, rekord je 10 sekúnd. Ja viem, ale poznám skratku.
Farské listy 16 Ahoj deti. Už ste počuli tento príbeh? Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý sa rozhodol odmeniť toho umelca, ktorý by namaľoval najlepší obraz zobrazujúci pokoj. Veľa umelcov sa snažilo cenu získať. Kráľ pozorne sledoval všetky namaľované obrazy, ale len dva z nich sa mu páčili a z nich musel jeden vybrať. Na prvom obraze bolo namaľované pokojné jazero. Jazero bolo perfektným zrkadlom tichých do neba týčiacich sa okolostojacich hôr. Nad nimi sa skvela modrá obloha s mäkučkými vankúšikmi bielych oblakov. Všetci, ktorí tento obraz videli, ho považovali za dokonalý obraz pokoja. Na druhom obraze boli tiež namaľované hory. Lenže tie boli skalnaté a pusté. Nad nimi bola namaľovaná rozhnevaná obloha, z ktorej pršalo a blesky sršali. Na okraji vrchu sa rútil spenený vodopád. Obraz vôbec nevyzeral pokojne. Ale keď kráľ pozrel na obraz pozornejšie, uvidel za vodopádom drobný krík rastúci v pukline skaly. V kríku si vtáci postavili hniezdo. Tam, uprostred ruchu nazlostenej vody, uvidel kráľ v hniezde uvelebenú vtáčiu matku v úplnom pokoji. Čo si myslíte, ktorý obraz cenu vyhral? Kráľ odmenil druhý obraz. A viete prečo? Pretože, vysvetľoval kráľ, pokoj neznemená byť na mieste kde nie je hluk, žiadne problémy a kde sa nepracuje ťažko. Pokoj znamená byť uprostred toho všetkého a napriek tomu si zachovať pokoj v srdci. To je skutočná definícia pokoja. Nezáleží na tom, čo sa okolo nás deje. Boh nás obdaruje pokojom uprostred každej výzvy, treba len veriť, že On je Boh. Ave Mária Pri listovaní na stránkach internetu som natrafil na pieseň Po matke zdedený... Keďže text mi pripomenul môj príbeh zdedeného ruženca po mojej matke, ponúkam túto pieseň aj ja vám deti a pridávam aj modlitbu a obrázok ako bonus. Po matke zdedený ruženec vzácny mám, Jak mi je on milý, vie iba Pán Boh sám. On radosť, útechu mojej matke dával. Po nej ako chlapec často som ho brával... Latinsky: Ave Maria, gratia plena, Dominus tecum, Benedicta tu in mulieribus, et benedictus fructus ventris tui, Iesus. Sancta Maria, Mater Dei, ora pro nobis peccatoribus, nunc, et in hora mortis nostrae. Amen. Slovenský: Zdravas Mária, milosti plná, Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen. Anglický: Hail Mary, full of grace, the Lord is with thee, blessed art thou among women, and blessed ist the fruid of womb, Jesus. Holy Mary, Mother of God, pray for us sinners, now and at the hour of our death. Amen. Každý deň sa pomodli jeden desiatok a vymaľuj si ho. Nevďačné deti I.A.Krylov Strana 11 Kukala žalostne kukučka na haluzi. Prečo plačeš maličká? súcitne sa jej pýta hrdlička. Hádam preto, že si sa lúčiť musela tak skoro s láskou a vesnou? Že čierne mraky už už na kraj klesnú a sneh vysype na zem obloha? Len pováž sama, aká som nebohá a opustená svetom. Milovala som sladko, život dala deťom, a oni hlásiť nechcú sa k matke. Ver, niekedy neviem, čo si žiaľom počnem, a srdce mi to môže utrhnúť, keď vidím kačku v húfe káčat plávať a kuriatka ako poslúchajú kvočku, a ja tak sama lietam po háji a deti sa mi niekde túlajú. Takýto nevďak matka ťažko nesie, hrdlička vravela. A kde si vlastne hniezdo uvila? Veď lietaš len po zábavách v lese. Na vajciach sedieť, zháňať potravu? To by som bola padnutá na hlavu. Všade sa nájde hniezdo vtáčie, kam kukučka zniesť vajíčko svoje stačí. Tak prečo si kaziť celé predletie? Hrdlička vzdychla: Keď si sa, milá zlatá, starala zjari málo o mláďatá, nečakaj v zime lásku od detí. Tebe mamička Za Tvoju nehu mamička, za Tvoju veľkú lásku, za starosť, bozky na líčka, za každú pribudnutú vrásku, na Tvojej tvári, na dlaniach, čo zrobené sú celé, nech táto malá básnička, tlmočí vďaky tisíceré.
Svoje príspevky posielajte na adresu redakcie. Vydáva: Farský úrad RKC v Urminciach pre potreby veriacich Tel: 038/5386120 Zodpovedný redaktor: Ing. František Streďanský e-mail: f.stredansky@zoznam.sk Tel.: 0911109892 Jazyková úprava: Mgr. Mária Hubová Tlač: Dansta Turnaj miništrantov. Už tradične sa v školskej telocvični poriada turnaj miništrantov radošinského dekanátu. V tomto roku súťažili miništranti z 5 farností v kategórii do 12 rokov. Na prvom mieste sa umiestnili miništranti z našej farnosti. Poradie: 1.Urmince 2.Veľké Ripňany 3.Horné Obdokovce 4.Radošina 5.Nitrianska Blatnica Družstvo bolo zložené z nasledovných hráčov: Samuel Cifra, Jozef Bajzík, Kristián Markovič, Kristián Miko, Matúš Belica, Tobias Hudák, Filip Macho, Filip Kožiak, tréner Marek Adamkovič, brankár Erik Huba. Tex a foto: FÚ Byť kresťanom znamená: byť pútnikom až do príchodu do Otcovho domu. (sv.augustín) Z kroniky farnosti od poslednej uzávierky /15.marca/ Do večnosti nás predišli: Margita Sedlárová - Štitáre - 74 Jozef Streďanský - Urmince - 84 Emília Zacharová - Urmince - 90 Aladár Oravec - Štitáre - 57 Imrich Kúdela - Urmince - 96 Karol Duhina - Štitáre - 79 Milan Habaj - Urmince - 74 Venujme našim zosnulým tichú spomienku a modlitbu. Odpočinutie večné daj im Pane! Sviatosť krstu prijali: Michal Ondruška - Horné Štitáre Nina Brichtová - Urmince Miriam Vinklerová - Urmince Vitajte medzi nami! Sviatosť manželstva prijali: 4. mája - Alain Wuthrich a Jana Harezníková 11. mája - Pavol Vaško a Ivana Habajová Veľa šťastia na spoločnej ceste životom. Všimli ste si, milí návštevníci nášho kostola, že nie sú na laviciach menovky a nemajú to ani v iných kostoloch, ktoré ste navštívili? V katolíckych kostoloch som nikde nevidel menovky, podľa ktorých by sa ľudia usádzali. Kostol je pre všetkých rovnako otvorený, a preto sa tam menov- ky nedávajú. Niekedy mám však pocit, že niektorí veriaci sa správajú tak, že to ktoré miesto je vyhradené iba pre neho. Všimol som si, že osoba, ktorá prišla do kostola o niečo neskôr a jej miesto zaujala iná osoba, ktorá bola v našom kostole možno ako hosť, zostala stáť pri tej lavici, hoci o kúsok ďalej bolo miesto v lavici voľné, pokiaľ sa to v lavici neutislo. Možno z tohto dôvodu zostávajú niektoré miesta v laviciach voľné, hoci v zádverí je dosť stojacich ľudí. Aj ja mám svoje stabilné miesto v našom kostole. No nevadí mi, ak v čase veľkých sviatkov mi moje miesto obsadia či V laviciach nie sú menovky... už hostia z filiálok, alebo iných farností. Najväčšiu radosť z obsadenia môjho miesta mám v čase predprípravy našich birmovancov, ktorí tam sedávajú. Rád by som im toto miesto prenechal aj po udelení sviatosti birmovania /ja by som si už nejaké miesto našiel/, žiaľ, po birmovke sa znovu toto miesto uvoľní. Mať svoje miesto v kostole je krásna vec. Veď aj doma sedávame podľa akéhosi zasadacieho poriadku pri stole. V kostole by sme mali sedieť čo najbližšie k obetnému stolu. Že sme príliš hriešni? Práve preto! Ježiš prišiel na svet práve pre hriešnikov, aby ich zmieril s Bohom. V kostoloch nie sú menovky na laviciach, a je to dobré. V kostole sme si všetci rovní a mali by sme sa snažiť byť čo najbližšie k obetnému stolu. (-ský)