Mendelova univerzita v Brně Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií Využitie kúpeľníctva pri rozvoji cestovného ruchu na území mesta Piešťany Bakalárska práca Vedúci práce: Mgr. Petr Kusáček, Ph.D. Vypracovala: Alžbeta Miklošková Brno 2018
Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som prácu Využitie kúpeľníctva pri rozvoji cestovného ruchu na území mesta Piešťany vypracovala samostatne a všetky použité zdroje a informácie uvádzam v zozname použitej literatúry. Súhlasím, že moja práca bude zverejnená v súlade so zákonom č. 111/1998 Sb., o vysokých školách a o zmene a doplnenie ďalších zákonov (zákon o vysokých školách), v znení neskorších predpisov, a v súlade s platnou Smernicou o zverejňovaní vysokoškolských záverečných prác. Som si vedomá, že na moju prácu sa vzťahuje zákon č. 121/2000 Sb., autorský zákon, a že Mendelova univerzita v Brne má právo na uzavretie licenčnej zmluvy a použitie tejto práce ako školského diela podľa 60 odst. 1 autorského zákona. Ďalej sa zaväzujem, že pred spísaním licenčnej zmluvy o využití diela inou osobou (subjektom) si vyžiadam písomné stanovisko univerzity, že predmetná licenčná zmluva nie je v rozpore s oprávnenými záujmami univerzity, a zaväzujem sa uhradiť prípadný príspevok na úhradu nákladov spojených so vznikom diela, a to až do ich skutočnej výšky. V Brne dňa:
Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala vedúcemu mojej bakalárskej práce Mgr. Petrovi Klusáčkovi Ph.D. za odborné rady, pripomienky a cenné námety, ktoré mi počas spracovania tejto bakalárskej práce poskytol.
Abstrakt Táto bakalárska práca sa zaoberá problematikou kúpeľníctva a jeho vplyvu na rozvoj cestovného ruchu na území mesta Piešťany. Jej cieľom je prostredníctvom kvantitatívneho výskumu analyzovať súčasné výkony kúpeľných zariadení na Slovensku a následne ich porovnať s výkonmi Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. V poslednej časti sa práca snaží na základe dotazníkového šetrenia identifikovať najvýznamnejšie nedostatky a navrhnúť riešenia, ktoré by mohli súčasný stav zlepšiť a vytvoriť tak podmienky pre budúci rozvoj mesta. Abstract This bachelor thesis is focused on the issue of the spa industry and its influence on the development of tourism in the city of Piešťany. Its objective is to analyze current performances of spa facilities in Slovakia through quantitative research and then to compare them with the performance of Slovak spa baths Piešťany. In the last part, the thesis attempts to identify the most important flaws of the facilities through the questionnaire survey and to suggest solutions that could improve the current situation and create better conditions for the future development of the city. Kľúčové slová Piešťany, kúpeľníctvo, kúpeľný cestovný ruch, zdravotná starostlivosť, prevencia Key words Piešťany, spa industry, spa tourism, health care, prevention
Obsah 1 Úvod... 7 2 Cieľ a metodika práce... 8 2.1 Cieľ bakalárskej práce... 8 2.2 Metodika práce... 8 3 Literárna rešerš... 10 3.1 Teoretické východiská cestovného ruchu... 10 3.2 Základné pojmy zdravotne orientovaného cestovného ruchu... 10 3.3 Kúpeľný cestovný ruch... 12 3.4 Kúpeľníctvo a podmienky jeho rozvoja... 13 3.5 Klasifikácia kúpeľných hostí... 15 3.6 Multiplikačný efekt kúpeľného cestovného ruchu... 16 3.7 Kúpele v Európe... 16 3.8 Kúpele na Slovensku... 19 3.9 Významné práce o Kúpeľoch Piešťany... 21 4 Vlastná práca... 23 4.1 Analýza súčasného stavu... 23 4.2 Analýza študovaného územia mesta Piešťany... 30 4.3 Analýza súčasného stavu kúpeľného cestovného ruchu v meste Piešťany... 31 4.4 Dotazníkový prieskum... 36 4.5 Spracovanie a vyhodnotenie dotazníkového prieskumu... 36 4.6 Návrhy opatrení vedúcich k zlepšeniu aktuálneho stavu... 48 4.6.1 Rekonštrukcia Hotela Slovan... 48 4.6.2 Návrh kultúrnych akcií... 48 4.6.3 Termálne kúpalisko s celoročnou prevádzkou... 49 4.6.4 Zameranie produktov na konkrétny segment návštevníkov... 49 4.6.5 Starostlivosť o zamestnancov... 50
5 Záver... 51 Zoznam použitých zdrojov... 52 Zoznam obrázkov... 57 Prílohy... 59
1 Úvod Cestovný ruch je neustále rastúcim odvetvím a hospodárskou činnosťou, ktorá v dnešnej dobe vytvára priestor pre zvýšenie zamestnanosti a prispieva k sociálnemu i ekonomickému rozvoju. V Európskej únií tvorí približne 1,8 milióna podnikov, zamestnávajúcich 5,2% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Jeho podiel na tvorbe HDP sa neustále zvyšuje. Jedným z druhou cestovného ruchu je kúpeľný cestovný ruch, ktorému sa táto práca venuje. Kúpele majú ako na Slovensku, tak aj v celej Európe dlhodobú tradíciu. Ich primárnym účelom je zlepšiť zdravotný stav človeka, kombináciou prírodných liečivých zdrojov a lekárskeho ošetrenia. Liečivé účinky slovenských minerálnych vôd, poznali už v 12 storočí. Kúpeľníctvo na Slovensku prešlo dlhodobým procesom zmien, ktoré budú v krátkosti načrtnuté. Spojenie liečebnej a rekreačnej funkcie kúpeľov prišlo omnoho neskôr. Životná úroveň obyvateľstva sa zvyšuje priamoúmerne so stresom, ktorému ľudia denne čelia. Tento životný štýl dáva priestor kúpeľom aj ako miestu pre odpočinok a regeneráciu. Odklon od tradičného kúpeľníctva spôsobil, že hostia okrem kvalitnej lekárskej starostlivosti kladú dôraz aj na ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Kúpeľné miesta okrem liečebnej a preventívnej funkcie plnia aj funkciu kultúrnu. Stávajú sa strediskom krátkodobého i dlhodobého cestovného ruchu. Pre lepšiu organizáciu a kontrolu kvality boli založené rôzne organizácie združujúce subjekty podnikajúce v kúpeľnom cestovnom ruchu či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Aj keď nedávna hospodárska kríza mala značný vplyv na turizmus a spomalila jeho rast, kúpeľný cestovný ruch je jedna z oblastí, ktorá bola krízou zasiahnutá len minimálne. Kúpele na Slovensku sa po recesií dokázali rýchlo naštartovať a pokračovať vo svojom stabilne rastúcom trende. V teoretickej časti práca analyzuje domácu aj zahraničnú literatúru, zaoberajúcu sa kúpeľným cestovným ruchom. Charakterizuje jeho rozvoj vo vybraných štátoch Európy a na Slovensku. V praktickej časti sú následne spracované dáta zo Slovenského štatistického úradu, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a interné štatistiky Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. V záverečnej časti sú na základe výsledkov z dotazníkového prieskumu navrhnuté opatrenia, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu súčasného stavu a odstráneniu zistených nedostatkov. 7
2 Cieľ a metodika práce 2.1 Cieľ bakalárskej práce Cieľom práce je zanalyzovať a následne vyhodnotiť súčasný stav kúpeľného cestovného ruchu na Slovensku a v meste Piešťany. Pre splnenie tohto cieľa je potrebné stanoviť si ciele čiastkové, a to konkrétne: previezť analýzu ubytovacích zariadení v kúpeľnom cestovnom ruchu, ich kapacity, návštevnosť, vyťaženosť a tržby analyzovať návštevníkov kúpeľného cestovného ruchu z hľadiska ich národnosti, dĺžky pobytu, spôsobu úhrady, priemernej ceny za noc a dôvodu návštevy (liečby) na základe analýz určiť trend kúpeľného turizmu na Slovensku a porovnať ho s analýzou v meste Piešťany previezť dotazníkové šetrenie, zamerané na domácich i zahraničných kúpeľných turistov v meste Piešťany, zistiť primárny účelu návštevy kúpeľov, počet prenocovaní a spokojnosť s poskytnutými službami dotazníkovým šetrením sa budú identifikované hlavné nedostatky, ktoré návštevníci pri svojom pobyte zaznamenali, ale aj oblasti v ktorých má mesto Piešťany potenciál pri svojom ďalšom rozvoji vyhodnotiť analýzu a dáta vyplývajúce z dotazníkového šetrenia a odporučiť možné riešenia identifikovaných nedostatkov Výsledky dotazníkového šetrenia a následné odporúčania budú slúžiť ako podklad pri tvorbe novej Koncepcie cestovného ruchu mesta Piešťany. 2.2 Metodika práce Teoretická časť bakalárskej práce sa zaoberá literárnou rešeršou zameranou na problematiku cestovného ruchu. Zachytáva jeho definície z pohľadu rôznych autorov. Ďalej prechádza ku konkrétnemu vymedzeniu zdravotne orientovaného cestovného ruchu. Snaží sa vymedziť rozdiely medzi jednotlivými pojmami, ktoré bývajú často krát zamieňané. Informácie o skúmanej téme boli čerpané z domácej i zahraničnej odbornej literatúry, vedeckých článkov či časopisov. Ďalšia kapitola sa zaoberá už samotným kúpeľným cestovným ruchom, jeho podmienkami rozvoja a klasifikáciami z rôznych hľadísk. Postupne prechádza od charakteristík kúpeľníctva vo vybraných štátoch Európy 8
k analýze kúpeľného cestovného ruchu na Slovensku. Posledná kapitola teoretickej časti sa sústreďuje na rešerš literatúry zameranej na skúmané mesto Piešťany. Obsahuje porovnanie historických prác, ktoré o Kúpeľoch Piešťany vznikli i poznatky zo súčasnosti. Za teoretickou časťou nasleduje časť analytická, ktorá analyzuje dáta zo Slovenského štatistického úradu, Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, štatistické informácie Národného centra zdravotníckych informácií a interné štatistiky Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. Naznačuje vývojový trend v tejto oblasti cestovného ruchu na Slovensku a následne ho porovnáva so stavom v Kúpeľoch Piešťany. V poslednej časti práce bola zvolená metóda dotazníkového prieskumu. Dotazník sa skladal z 15 otázok a bol zameraný na návštevníkov mesta Piešťany. Zisťoval spokojnosť hostí s poskytnutými službami a celkové vnímanie kvality cestovného ruchu v Piešťanoch. Šetrenie prebiehalo priamym dotazovaním, pričom konečný počet bol 80 spracovaných dotazníkov. Získané informácie boli vyhodnotené súhrnne za všetkých respondentov, roztriedené a spracované do grafov. Na záver práce sú spracované jednotlivé námety, ktoré by mohli pomôcť k zlepšeniu súčasnej situácie a ďalšiemu rozvoju. 9
3 Literárna rešerš 3.1 Teoretické východiská cestovného ruchu Problematikou cestovného ruchu a samotnej definícií tohto pojmu sa venuje mnoho autorov. Gučík (2006) charakterizuje cestovný ruch, ako súbor činností zameraných na uspokojenie potrieb, ktoré priamo súvisia s cestovaním mimo miesta trvalého bydliska, a to zvyčajne vo voľnom čase. Cieľom činností je prevažne odpočinok, poznávanie, zdravie, zábava, kultúrne vyžitie, služobné cesty a získanie komplexného zážitku. Podľa Palátkovej (2007) predstavuje cestovný ruch aktivity cestujúcich do destinácie a zostávajúcich tam z dôvodov voľno časových, obchodných alebo iných (návšteva známych, kúpeľná starostlivosť, náboženské cesty a ďalšie) Svetová organizácie cestovného ruchu (World Tourism Organization WTO) pod pojmom cestovný ruch rozumieme všetok pohyb človeka mimo miesta bydliska okrem jeho cesty do práce počas doby kratšej ako jeden ucelený rok s cieľom zotavenia, kúpeľnej liečby, poznávania, kultúrneho i športového vyžitia a služobných ciest. 3.2 Základné pojmy zdravotne orientovaného cestovného ruchu V zahraničnej odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s pojmami ako Health tourism, Medical tourism, Spa tourism či Wellness touism. V českej odbornej literatúre pojmy Health tourism a Medical tourism bývajú často používané za synonymá a len veľmi ťažko môžeme nájsť český alebo slovenský odborný ekvivalent (Kotíková, 2013). Zdravotne orientovaný cestovný ruch (health tourism ) zahŕňa všetky aktivity, ktoré vedú k udržaniu, posilneniu alebo obnoveniu fyzického, ale aj psychického zdravia. V súčasnosti ho môžeme teda rozdeliť na medicínsky, kúpeľný a wellness (Palátková, Zichová, 2011). Je to teda širší pojem pre všetky druhy cestovného ruchu zameriavajúce sa na zdravie človeka. Medicínsky cestovný ruch (medical tourism) definuje Connell (2011), ako pobyt turistu mimo miesta svojho bydliska, často krát v zahraničí, pričom hlavným cieľom cesty je lekárske ošetrenia, ktoré je v danej krajine v porovnaní s miestom bydliska dostupnejšie. Medzi hlavné kritéria voľby pri cestovaní za týmito službami patrí cena, dostupnosť a kvalita lekárskej starostlivosti. Ide predovšetkým o chirurgické ošetrenia, napríklad estetické a kozmetické služby (Schwartzhoffová, 2016). Turistická atraktivita destinácie je teda druhoradá a nie je pri rozhodovaní dôležitá. 10
Kúpeľný cestovný ruch (spa tourism) je cestovný ruch, ktorý sa zameriava na relaxáciu alebo liečbu tela predovšetkým s využitím procedúr, akými sú minerálne vody, termálne bazény a sauny. Dôraz sa kladie na rehabilitáciu alebo odpočinok (Smith a Pluczko, 2014). Schwartzhoffová (2016) pojem kúpeľný cestovný ruch považuje za podmnožinu medicínskeho cestovného ruchu, pretože cesty do kúpeľov majú primárne liečebný charakter a motívom cestovateľa je zlepšenie svojho zdravotného stavu. Naopak autorky Palátková a Zichová (2011) stavajú tieto dva druhy cestovného ruchu (medicínsky a kúpeľný) vedľa seba, spolu s pojmom wellness cestovný ruch. Nadradeným pojmom všetkých troch foriem je zdravotne orientovaný cestovný ruch (health tourism). Wellness cestovný ruch je ďalšou kategóriou v rámci zdravotne orientovaného cestovného ruchu. Tento názov vznikol kombináciou anglických slov wellbeing a fitness a mohli by sme ho preložiť ako byť zdravý a fit. Wellness si na rozdiel od kúpeľníctva nevyžaduje žiadnu predchádzajúcu konzultáciu s lekárom (Kotíková, 2011). Wellness sa ako súčasť životného štýlu začal objavovať s nárastom výskytu civilizačných chorôb. Zameriava sa najmä na oblasti zvládania stresu, správnu výživu, fyzickú aktivitu alebo orientáciu na individuálne záujmy. V súčasnosti najväčší dopyt po wellness službách predstavujú ženy (Eliašová, 2011). 11
3.3 Kúpeľný cestovný ruch Obr. 1: Vzťah medzi jednotlivými formami zdravotne orientovaného CR Zdroj: Hall 2012, vlastné spracovanie Obr. 1 znázorňuje vzťah medzi charakterizovanými kategóriami zdravotne orientovaného cestovného ruchu. Zatiaľ čo medicínsky CR vyhľadávajú prevažne chorí za účelom lekárskeho ošetrenia, wellness sa sústreďuje na prevenciu zdravých hostí. Kúpeľný cestovný ruch teda stojí na ich pomedzí a môžeme ho považovať za kombináciu predošlých kategórií. Spája zdravotné, preventívne a liečebné činnosti pod dohľadom lekára. Rozvoj tohto druhu cestovného ruchu je podmienený existenciou prírodného liečivého zdroja, ktorý je na liečbu využívaný (Gučík, 2010). Eliašová (2011) odlišuje dve formy kúpeľného cestovného ruchu a to: a) zdravotno-liečebný - zameraný na liečebnú starostlivosť b) rekreačno-revitalizačný - vzťahujúci sa na činnosti termálnych kúpalísk, aquaparkov, wellness centier. Vo svete sa tento typ kúpeľníctva označuje ako day spa. V odlišných krajinách majú tieto pojmy odlišný význam. Vnímanie kúpeľov v strednej Európe je spojené s bohatou históriou liečebných prameňov, zatiaľ čo návštevníci z USA vnímajú spa ako priestor pre relaxáciu a skrášľovacie procedúry (Smith a Pluczko, 2014). 12
Bodekler a Cohen (2008) spomenuli vo svojej publikácií pojem nové globálne odvetvie kúpeľného priemyslu, ktorý v sebe zahŕňa americký komercionalizmus s dôrazom na krásu, ázijský holistický prístup. jeho duchovné hodnoty a tradičné európske medicínske znalosti. Hovoria o ňom ako odvetví podporujúce zdravie a blahobyt človeka. 3.4 Kúpeľníctvo a podmienky jeho rozvoja Výkladový slovník cestovného ruchu definuje kúpeľníctvo (z angl. balneology) ako súhrn aktivít špecifickej infraštruktúry a ľudských zdrojov v oblasti poznania a praxe, zameraných na znalosť prírodných liečivých zdrojov a realizáciu techník a procedúr pre liečenie rôznych somatických, psychosomatických a psychologických problémov. Súhrnným cieľom kúpeľníctva je prevencia a liečenie ľudských chorôb, regenerácia síl a relaxácia (Páskov, Zelenka, 2002). Orieška (2011, str.68) charakterizuje kúpeľníctvo ako: Odbor hospodárskej činnosti založený na využívaní prírodných liečivých zdrojov zeme, mora alebo klímy na kúpeľnú liečbu. Predstavuje ekonomický ale aj celospoločenský jav. Nie je len súčasťou zdravotného systému, ale takisto hrá veľkú úlohu aj v rozvoji cestovného ruchu (Schwartzhoffová, 2016). Najdôležitejším faktorom kúpeľníctva je liečba a obnova fyzických a psychických síl za využitia prírodných liečivých zdrojov. Kúpeľníctvo má priaznivé vplyvy nielen na liečbu pacientov, ale aj doliečovanie, či rehabilitáciu (Vaclavínková, 2013). Kúpeľným miestom sa vyhlási územie obce alebo časť územia obce, na ktorom sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a iné zariadenia potrebné na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti. Kúpeľné územie je ucelené územie v kúpeľnom mieste, ktorého rozsah je určený v štatúte kúpeľného miesta. Na kúpeľnom území sa uplatňuje ochrana kúpeľného režimu. Prírodné liečebné kúpele sú viac ako jedno zdravotnícke zariadenie, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť na stabilizáciu zdravotného stavu, regeneráciu zdravia alebo prevenciu chorôb, a ktoré využívajú prírodné liečivé vody alebo klimatické podmienky vhodné na liečenie uznané podľa zákona na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Zákon č. 538/2005 Zb.). 13
Prírodné podmienky Prírodné podmienky tvoria základný predpoklad pre rozvoj kúpeľníctva v danom mieste. Môžeme medzi ne zaradiť zdroje vôd, rašelín, slatín, bahien alebo plynov v prípadoch ak: a) Majú vedecky preukázané prospešné účinky pre ľudské zdravie b) Možno ich použiť v prirodzenom stave alebo po úprave, ktorá nenaruší ich liečivé účinky c) Ich aplikácia má priaznivé účinky na ľudský organizmus d) Sú hygienicky nezávadné Ďalšími liečivými zdrojmi môže byť napríklad liečebná výživa alebo klimatické podmienky (Eliášova a kol, 2003). Minerálne vody zákon č.538/2005 Z.z. charakterizuje ako: podzemnú vodu s originálnym pôvodom akumulovanú v prírodnom prostredí, vyvierajúcu na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä a) svojím pôvodom, b) obsahom stopových prvkov, c) obsahom a charakterom celkových rozpustených tuhých látok presahujúcich 1 000 mg.l-1 alebo obsahom rozpustených plynných látok presahujúcich 1 000 mg.l-1 oxidu uhličitého, alebo najmenej 1 mg.l-1 sulfánu, alebo d) minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 C. Prírodná liečivá voda, je teda minerálna voda, ktorá má vďaka svojmu zloženiu priaznivé a liečivé účinky. O uznaní prírodnej liečivej alebo minerálnej vody rozhoduje Štátna kúpeľná komisia. Zdroje vôd môžu byť využívané len na základe povolenia. Peloidy sú prírodné látky, ktoré vznikli kombináciou geologických, chemických, fyzikálnych, biologických a mikrobiologických procesov a ktoré sa po úprave môžu používať na terapeutické účely ako zdravotnícke pomôcky. Liečivé peloidy sa delia na rašeliny a bahná (Václavínkova, 2013). 14
Balneoterapia Balneoterapiu definuje Jandová (2009, str.7) ako: Liečbu prírodnými liečivými zdrojmi, tj. prírodnými minerálnymi vodami a plynmi a ako súhrn konkrétnych liečebných postupov používaných v mieste príslušného prírodného liečivého zdroja pod lekárskym dohľadom za účelom uzdravenia organizmu. Ďalej Jandová (2009) špecifikuje účinky balneoterapie : a) Zvýšenie energie organizmu b) Zrýchlenie metabolizmu c) Aktivácia imunitného systému d) Regulácia krvného obehu e) Zvýšenie odolnosti voči psychickým záťažiam 3.5 Klasifikácia kúpeľných hostí Podľa Seifertovej (2003) je najpoužívanejšia segmentácia hostí podľa spôsobu úhrady kúpeľného pobytu a to na: a) Náklady hradené v plnom alebo čiastočnom rozsahu zdravotnou poisťovňou Slovenské zdravotné poisťovne svojím pacientom hradia náklady na kúpeľnú starostlivosť na základe zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzaného na základe verejného poistenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza dva spôsoby úhrady. Schválenie návrhu na kúpeľnú starostlivosť so spôsobom úhrady A znamená úhradu kúpeľných procedúr, stravovania a ubytovania v štandardných podmienkach. Hosť si hradí 1,66 za stravovanie a pobyt na lôžku za každý deň. Tento spôsob sa nazýva komplexná kúpeľná liečba. Príspevková kúpeľná liečba, a teda hradenie kúpeľného pobytu spôsobom B. Poisťovňa hradí kúpeľné procedúry a hosť hradí ubytovanie, stravu, kúpeľný poplatok a daň za ubytovanie. Ambulantnú kúpeľnú liečbu možno využiť v oboch prípadoch úhrady zdravotnou poisťovňou. Hosť si zabezpečí ubytovanie v iných ubytovacích priestoroch alebo dochádza na procedúry z miesta bydliska. 15
b) Náklady hradené z vlastných zdrojov klienta Do tohto typu patrí hosť samoplatca, domáci i zahraničný. Pobyt v kúpeľoch je stanovený na dohode medzi pacientom a pracovníkom prijímacej kancelárie v kúpeľných zariadeniach alebo prostredníctvom sprostredkovateľskej cestovnej agentúry. Klient si sám hradí všetky náklady na liečbu, stravovanie aj ubytovanie. 3.6 Multiplikačný efekt kúpeľného cestovného ruchu Pojem multiplikačý efekt znamená, že pokiaľ dochádza k rozvoju kúpeľníctva na danom mieste, sú na neho nabaľované ďalšie aktivity. Financie, ktoré hostia vydávajú, tvoria súčasť príjmov národnej ekonomiky. Multiplikátor informuje, o koľko sú vyššie príjmy ako výdaje daného štátu na cestovný ruch. Rozvoj cestovného ruchu v danej oblasti vytvára priame i nepriame dopady. Za priame dopady môžeme označiť konkrétne objem výdajov turistov v destinácií. Nepriame dopady sú dôsledky rozvoja regiónu, ktoré vznikli následkom využitia potenciálu a prostriedkov cestovného ruchu. Tieto efekty sa nazývajú multiplikátory. Existuje niekoľko druhov multipikátorov. Príjmový multiplikátor predstavuje situáciu, kedy majiteľ subjektu v cestovnom ruchu svoje získané peňažné prostriedky spotrebuje alebo investuje v danom regióne či mimo dané územie. Multiplikátor zamestnanosti nastáva, ak v dôsledku dopytu po produktoch cestovného ruchu, sú v danom území vytvorené nové pracovné miesta v ďalších oboroch. S multiplikátorom zamestnanosti úzko súvisí aj mzdový multiplikátor. Ide o mzdy vytvorené na základe nových pracovných miest. Kúpeľný cestovný ruch láka ďalšie formy cestovného ruchu ako je kongresový, poznávací, nákupný. V kúpeľoch sa konajú kultúrne a spoločenské akcie alebo športové podujatia. Preto môžeme povedať že kúpeľný cestovný ruch má regionálne prínosy, ako napr. odvod kúpeľných poplatkov do miestnych rozpočtov, vplyv na zvýšenie návštevnosti miesta a celkové zvýšenie úrovne regiónu (Václavínkova, 2013). 3.7 Kúpele v Európe V Európe sa o rozvoj kúpeľníctva zaslúžili najmä Rimania, ktorí pri svojich vojnových výpravách začali využívať vodoliečbu z minerálnych prameňov. Tieto pramene boli objavené vo Francúzsku, Nemecku alebo Maďarsku. Na začiatku minulého storočia sa 16
kúpeľníctvo v Európe rozvíjalo v závislosti na celkovom stave spoločnosti. Na Slovensku, ale aj v Českej republike, bol vývoj veľmi ovplyvnený susedným Nemeckom a Rakúskom. Rovnakým smerom sa uberali aj štáty bývalej Juhoslávie. Tento systém sa vyznačuje predovšetkým využívaním prírodných liečivých zdrojov s významným podielom lekárskej starostlivosti. Dynamicky rozvoj zaznamenávajú relaxačné a rekondičné pobyty. V najvyspelejších krajinách Európy, ale aj celého sveta, sa predlžuje priemerná dĺžka života. Obyvatelia tretieho veku majú záujem, ale aj dostatok prostriedkov, aby zlepšili kvalitu svojho života (Knopp, 2006). Na medzinárodnej úrovní pôsobí zväz ESPA (European Spas Association- Európsky zväz kúpeľov) združuje 21 národných kúpeľných zväzkov. ESPA sídli v Bruseli a zastrešuje viac ako 1200 kúpeľov. Hlavným cieľom je monitorovať a analyzovať podmienky v kúpeľných miestach v jednotlivých krajinách, podporiť výmenu skúseností, praktických poznatkov, vytvárať a rozvíjať kúpeľné, zdravotne- udržiavacie programy, vytvárať, podporovať a vyžadovať štandardy vo všetkých kúpeľných strediskách v Európe (Benešová a Kruisová, 2015). ESPA háji záujmy subjektov pôsobiacich v tejto oblasti a usiluje o európske normy, ktoré vedú k lepšej kvalite v kúpeľoch a zdravotných zariadeniach. Asociácia udržuje kontakty s Európskym parlamentom a Európskou komisiou a je chápaná ako ich kompetentný partner. Krédom ESPA je: tradičné európske kúpeľníctvo postavené na účinkoch prírodných liečivých zdrojov (ESPA, online). Maďarsko Zdravotne orientovaný cestovný ruch môžeme v Maďarsku označiť za vedúce turistické odvetvie. Tamojšia vláda považuje tzv. zdravotný priemysel za najrýchlejšie rastúci sektor. Pomáha k zlepšeniu zamestnanosti, ekonomickému rastu a výrazne zlepšuje konkurencieschopnosť krajiny. Podľa štatistík sa nachádza v Maďarsku 243 rôznych kúpeľov a 1000 minerálnych prameňov (Smith a Pluczko, 2014). Kúpele sa primárne zameriavajú na liečenie artritídy, otvorených rán a dýchacích problémov. Mnoho maďarských miest má v názve füred, čo v preklade znamená kúpeľný. Termálne jazero Hévíz je druhým najväčším prírodným, liečivým prameňom. Jazero bolo ohrozené ťažbou bauxitu (ktorý je veľmi dôležitý pre maďarský priemysel). Táto ťažba odčerpala polovicu z prameňa a zničila tak nielen jeho liečivé schopnosti, ale aj ekologickú stabilitu jazera. 17
Najznámejšie maďarské kúpele sa nachádzajú v Budapešti. V minulosti boli určené nielen na liečbu, ale aj ako miesto pre stretnutia zamilovaných. To ale zastavili Turci prísnou separáciou pohlaví v kúpeľoch. Dnes sa Maďarské kúpele odlišujú od ostatných východoeurópskych v tom, že cudzinci sa na celkovom počte prenocovaní podieľajú viac ako dvoma tretinami (Václavínková, 2013). Slovinsko Slovinský kúpeľný turizmus má dlhú a bohatú históriu. Archeologické výskumy objavili viac ako 2000 rokov staré Rímske kúpele, ktoré sú dôkazom, že jeden z najpopulárnejších slovinských turistických produktov bol obľúbený už pred tisíckami rokov. V Slovinsku sa rozvíjalo kúpeľníctvo za čias Rakúsko- Uhorska a už vtedy hostili významných panovníkov ako napríklad Máriu Teréziu alebo Franza- Jozefa. Práve tieto kúpele pomohli Slovinsku podniknúť prvý krok po osamostatnení, aby sa z lacnej dovolenkovej krajiny stalo miesto s najmodernejšou ponukou. Dnešné Slovinské kúpele môžeme porovnávať s najrozvinutejšími destináciami v tomto odvetví. Od rozdelenia bývalej Juhoslávie rada kúpeľov prešla kompletnou rekonštrukciou. Rozšírila svoju ponuku o pobyty nielen pre chorých, vyhľadávajúcich prevažne lekársku starostlivosť, ale aj pre ľudí, ktorí hľadajú relaxáciu a odpočinok. S týmito zmenami prišiel aj systém samoplatcov na rozdiel od predchádzajúceho financovania prevažne zo štátnych zdrojov. Hoci len minoritná časť Slovinských kúpeľov je stále orientovaná na medicínsku starostlivosť, všetky dodržujú tradíciu a zamestnávajú minimálne jedného doktora, ktorý zabezpečuje vstupné konzultácie s hosťami (Costa, 2014). Kúpeľníctvo hrá v cestovnom ruchu Slovinska veľmi významnú úlohu. Odhaduje sa, že až tretina všetkých zahraničných hostí navštívi niektoré z kúpeľných miest (Václavínková, 2013). Poľsko V Poľsku je 45 miest, ktoré majú kúpeľný štatút. Väčšina z nich sa nachádza v horských oblastiach. Takmer polovica z nich leží v Malopoľskom vojvodstve. Tak ako vo všetkých európskych krajinách aj v Poľsku má kúpeľná tradícia dlhú históriu. Najväčší rozmach zaznamenala v 19 storočí a veľká čas kúpeľov pochádza z týchto čias. Kúpele situované v prímorských oblastiach sa stali letnými turistickými rezortmi, v horských oblastiach sa premieňajú na lyžiarske strediská. Po roku 1989 boli kúpeľní hostia rozdelení na komerčných klientov, ktorí si pobyt platia sami a nekomerčných klientov, podporovaných z Národného zdravotníckeho fondu. Nekomerční hostia tvoria až 80% 18
z celkového počtu. Vlastnícka štruktúra v Poľsku je odlišná od ostatných európskych štátov. Len 4% kúpeľov sú súkromné, ostatok vlastní štát alebo odborové zväzky. V poľskom kúpeľnom cestovnom ruchu dominuje domáca klientela, ktorá sa na celkových príjazdoch podieľa 85% (Widawski, 2017). Česká republika České kúpeľníctvo zaznamenalo rozmach na prelome 18. a 19 storočia a to hlavne vďaka pokroku vo vede a vzdelaní. Typickou pre toto obdobie bola výstavba honosných budov, kúpeľných domov a kolonád. O najväčší rozvoj sa zaslúžil Prissnitz Vincenz, ktorému sa v roku 1831 podarilo získať povolenie k zriadeniu kúpeľného ústavu. Do roku 1989 do českých kúpeľov prichádzali najmä obyvatelia východnej Európy. Po tomto roku došlo k privatizácií objektov a navrátení pôvodným majiteľom. V súčasnej dobe je v Českej republike evidovaných 37 kúpeľných miest. Ku kúpeľníctvu patria spoločenské a kultúrne aktivity, preto sa v týchto mestách často usporadúvajú tradičné filmové a hudobné festivaly s medzinárodnou účasťou. Medzi najznámejšie kúpeľne zariadenia v Českej republike patria napríklad Karlovy Vary, Františkovy Lázně, Mariánské Lázně alebo kúpele v Jeseníku. 3.8 Kúpele na Slovensku Slovensko je územie bohaté na pramene minerálnych a termálnych vôd, ktoré sú považované za vzácny prírodný zdroj. Vďaka svojmu zdravotníckemu, hospodárskemu a celospoločenskému významu sú súčasťou prírodného dedičstva krajiny. Pre kúpeľníctvo je dôležitá aj geografická poloha Slovenska. Západný oblúk Karpát ponúka predpoklady pre jeho rozvoj na báze liečivých, minerálnych a termálnych vôd, ktoré sú tu bohato zastúpené. Ďalšou výhodou sú vhodné klimatické podmienky v horských a vysokohorských oblastiach, ktoré majú priaznivý účinok na ľudský organizmus (Matlovičová, Kolesárová, Židová, 2013). História Prvé zmienky o termálnych prameňoch a minerálnych vodách na území Slovenska pochádzajú od lekára Juraja Wernhera. V roku 1549 systematicky popísal 22 najvýznamnejších lokalít v Uhorsku. Jeho dielo O podivuhodných vodách v Uhorsku malo prínos pre balneológiu nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. O rozvoj 19
kúpeľníctva sa výrazne zaslúžila aj Mária Terézia, ktorá v roku 1763 vydala nariadenie o vykonaní súpisu a analýze všetkých minerálnych vôd na území Rakúsko-Uhorska. František Ernest Scherer bol jeden z prvých balneológov- lekárov na území Slovenska. Ako chirurg a balneológ pôsobil v Piešťanoch. Založil vojenský kúpeľný ústav a zaslúžil sa tak o zaradenie Piešťan medzi popredné svetové, protireumatické kúpele. Zaviedol do kúpeľníctva moderné vedecké a lekárske techniky, ktoré sa praktizujú do dnes (Eliašová, 2009). Medzi najstaršie kúpeľné mestá na Slovensku patria Bardejovské kúpele, Bojnice, Piešťany, Sklené Teplice, Trenčianske Teplice a Turčianske Teplice. Za dôležitý medzník môžeme považovať 18 storočie kedy, vďaka bádaniam o blahodarných účinkoch minerálnych vôd dochádza k budovaniu kúpeľných centier (Husovská, 2001). Transformačné zmeny po roku 1989 zasiahli oblasť kúpeľníctva, ktorá sa v prieniku zdravotníctva a cestovného ruchu zaraďuje medzi najlukratívnejšie ekonomické odvetvia v Slovenskej republike (Eliašová,2007). Na základe prijatého kúpeľného zákona ( Zákon č. 538/2005 Zb.) sa Ustredným orgánom štátnej správy pre liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerály stalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, správnym orgánom Štátna kúpeľná komisia a kúpeľný dozor uskutočňuje Inšpektorát kúpeľov a žriediel. V období pred privatizáciou boli kúpele štátnymi podnikmi. Dnes podniky pôsobia už bez zastrešenia ústrednej organizácie. V slovenskom kúpeľníctve sa začínajú výrazne presadzovať aj finančné spoločnosti ako J & T, Penta Group a pod. V súvislosti s privatizáciou je významná aj ochrana prírodných liečebných kúpeľov. Predmetom privatizácie môže byť iba majetok kúpeľných podnikov. Prírodné liečebné zdroje sú podľa Ústavy Slovenskej republiky národným majetkom. Do roku 1997 boli sprivatizované všetky kúpeľné organizácie a transformovali sa na 19 akciových spoločností (Otrubová, 1999). Noví majitelia kúpeľov sa po privatizácií nestali majiteľmi liečivých prameňov. Vystupujú ako ich užívatelia, ktorí sú podľa zákona povinní udržiavať balneotechnické zariadenie v bezchybnom technickom a hygienickom stave. Mnohé kúpeľné podniky po privatizácií investovali do prestavby, modernizácie a rekonštrukcie kúpeľných domov, infraštruktúry, či ubytovacích zložiek. Za posledný medzník pre kúpeľníctvo môžeme považovať vstup Slovenska do Európskej únie. Znamenalo to nielen prísun zahraničných turistov, ale aj väčší priestor pre konkurenčné prostredie. 20
3.9 Významné práce o Kúpeľoch Piešťany Prvá knižná správa o piešťanských kúpeľoch pochádza od Juraja Wernera (1949). Vo svojom diele O podivuhodných vodách Uhorska, sa vyjadril o piešťanských vodách ako o najliečivejších v Uhorsku. V roku 1571 lekár Johann Crato z Kraftheimu, publikoval Päť kníh lekárskych rád. Nachádzajú sa v nich odporúčania ako piešťanskú termálnu vodu a bahno aplikovať. Kúpeľná osada Teplice zaznamenala rozvoj v 18. storočí kedy mestečko Piešťany patrilo rodine Juraja Erdödyho. V tomto období vzniká encyklopédia Mateja Bela v spolupráci s lekárom Justusom Jánom Torkosom Náčrt o piešťanských kúpeľoch. Išlo o prvú ucelenú monografiu o Piešťanoch a viaceré myšlienky sú platné dodnes. Úvodná časť monografie sa venovala historickým údajom od viacerých starších autorov. Ďalej opisuje hydrologické pomery v okolí piešťanských vôd a potvrdil pozorovanie viacerých autorov, že pramene sa počas rokov presúvali z jednej strany rieky Váh na druhú. Lekár Torkos navrhol riešenie pre ochranu prameňov. Odporučil vybudovať hrádze, ktoré by usmerňovali tok Váhu. Síce svojim návrhom predstihol dobu, realizácia nastala až o 100 rokov neskôr. Pokyny lekára Torkosa o kúpaní v termálnej vode sú s menšími obmenami platné dodnes (kniznica.sk, 2017). Piešťanský lekár František Ernest Scherer (1837) vydal knihu Horúce pramene a kúpele Piešťan. Kniha opisuje obraz piešťanských kúpeľov, kúpeľných budov a informácie o spôsobe liečby v 19. Storočí (balneomuzeum.sk, 2017). Najdôležitejšia obdobie rozvoja kúpeľov je spojená s rodinou Winterovcov (1889-1940). Ich podnikanie trvalo v Piešťanoch pol storočia. Túto éru opisuje kniha Spomienky na Piešťany, ktorú v roku 2016 vydal Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s Balneologickým múzeom Imricha Wintera a Rezortom mesta Piešťany. Pod ich vedením pribudli hoteli v secesnom štýle: Thermia Palace s budovou balneoterapie Irma, kúpeľný dom Pro Patria a neskôr aj funkcionalistický hotel Jalta. Počas ich pôsobenia sa v meste zlepšila infraštruktúra, vybudovali nové cesty, školy, pošta a symbol piešťanských kúpeľov Kolonádový most s bronzovou sochou muža lámajúceho barlu. Na kúpeľnom ostrove bolo vybudované prvé golfové ihrisko na Slovensku a kúpalisko Eva. Preto sa členovia rodiny Winterovcov, pokladajú z historického hľadiska za najdôležitejšie osoby, ktoré sa postarali o celosvetový úspech piešťanských kúpeľov. Obdobie po 2 svetovej vojne prinieslo zoštátnenie Piešťanských kúpeľov. Bratia Winterovci tak prišli o celý svoj majetok. Táto 21
udalosť zavŕšila najdôležitejšie obdobie vo vývoji nielen kúpeľníctva, ale aj mesta Piešťany. Vo svojich publikáciách sa piešťanským kúpeľom venoval aj Ján Šipoš. Jeho monografia Piešťany v premenách vekov (1992) je zameraná na históriu Piešťan od prvých záznamov o horúcich prameňoch, až po nedávnu minulosť (Pekárová a Krupa, 2017). Tibor Urbánek (2003) publikoval knihu Kúpeľní lekári v Piešťanoch, ktorá prostredníctvom ich životných osudov približuje históriu kúpeľnej osady Teplice, až po dnešnú podobu kúpeľného mesta Piešťany. Balneologické múzeum Piešťany od roku 1991 vydáva zborník- Balneologický spravodajca, ktorý obsahuje množstvo článkov a štúdií o dejinách, ale aj súčasnom stave kúpeľníctva. Z novodobej histórie stojí za zmienku publikácia Piešťany- Svetový fenomén kúpeľnej liečby (2002), ktorá obsahuje aktualizované liečebné metódy a výsledky kúpeľnej liečby. Slúži pre potreby zdravotníckych pracovníkov, ale aj k lepšej informovanosti širokej verejnosti. (pic-piestany.sk, 2018) Samotný kúpeľný cestovný ruch v Piešťanoch sa rozoberá vo viacerých vydaniach magazínu Trend. Ryník (2008) vo svojom článku opisuje vlastnícku štruktúru liečebných kúpeľov. Po roku 1995 prešli piešťanské kúpele, tak ako takmer všetky ostatné na Slovensku, do súkromných rúk. Prvá privatizácia v Piešťanoch prebehla v roku 1995, po ktorej sa vlastníkom stala spoločnosť Vadium Group. Jej podnikanie netrvalo dlho a následne v roku 2002 prebehla druhá privatizácia, kde väčšinový podiel získala maďarská spoločnosť Danubius Hotels Group. Táto spoločnosť vlastní kúpele dodnes. 10% z akcií kúpeľov vlastní mesto Piešťany. Dnes je súčasťou Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany 6 hotelových komplexov. Ich kategorizácia sa pohybuje od 2-5 hviezdičiek. Nachádzajú sa na kúpeľnom ostrove, ktorý návštevníkom okrem ubytovania a kúpeľnej starostlivosti ponúka aj možnosť voľnočasového vyžitia. Ide o kultúrny program Spoločenského centra, tenisové kurty, golfové ihrisko a termálne kúpalisko EVA (danubioushotels.com, 2018). 22
4 Vlastná práca 4.1 Analýza súčasného stavu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky oficiálne registruje 1644 minerálnych prameňov. Kúpeľná starostlivosť je v Slovenskej republike integrálnou súčasťou zdravotníckej starostlivosti, využíva najmodernejšie poznatky vedy a výskumu v oblasti balneológie, fyzikálnej medicíny, zdravej výživy a liečebnej rehabilitácie. Je zameraná nielen na bezprostrednú kúpeľňu starostlivosť, ale aj na prevenciu širokej škály ochorení. (ASK, 2017) Všetci poskytovatelia kúpeľnej starostlivosti sú členmi Asociácie Slovenských kúpeľov, ktorá garantuje u svojich členov vysokú kvalitu poskytovaných služieb (ASK, 2017). Cieľom ASK je vytváranie podmienok pre rozvoj liečebného kúpeľníctva, medicínskeho wellness a liečebných kúpeľov a zastupovanie oprávnených záujmov svojich členov voči štátnym inštitúciám, Poisťovniam a tretím osobám. (ASK, 2017) Od roku 2000 je ASK členom ESPA Európskeho zväzu kúpeľov. Zálešáková (2015) vyzdvihuje silné stránky slovenského kúpeľníctva a to: medicínske zázemie, kvalifikovaný zdravotnícky personál, ponuka služieb v cestovnom ruchu a v neposlednom rade existenciu lokálnych liečivých zdrojov. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) vypracovala Marketingovú stratégiu pre rozvoj cestovného ruchu SR 2014-2020, v ktorej za tretiu hlavnú skupinu cestovného ruchu (po letnom a zimnom) zaradila kúpeľný cestovný ruch. Podľa typológie účastníkov cestovného ruchu charakterizovala pasívneho návštevníka vyhľadávajúceho odpočinok, telesnú i duševnú regeneráciu. Do tohto segmentu spadajú turisti navštevujúci kúpeľné strediská a wellness centrá. Uprednostňujú dlhodobé alebo strednodobé liečebnorekondičné pobyty. SACR odporúča pre pasívnych turistov hlavnú produktovú tému - zdravotne orientovaný cestovný ruch. (SACR 2013). SACR, ako štátna príspevková organizácia, vykonávala marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni od roku 1995. Od 1.1.2017 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja agentúru zrušilo. Ministerstvo tak prebralo na seba zodpovednosť za poskytovanie informácií o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propagáciu Slovenska a predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky. 23
Obr. 2: Mapa kúpeľných centier na Slovensku Zdroj: Matlovičová, 2013 Podľa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa v súčasnosti v Slovenskej republike nachádza 21 miest s kúpeľným štatútom (MZSR, 2018). Obr. 2 zobrazuje mapu slovenských kúpeľov. Veľká časť kúpeľných zariadení je situovaná v podtatranskej oblasti, ktorá ponúka priaznivé klimatické podmienky vo vysokohorských polohách. Kúpele v týchto miestach sa špecializujú najmä na liečbu pľúcnych chorôb a chorôb dýchacích ciest. Graf 1: Doliečení pacienti v slovenských kúpeľoch podľa indikačnej skupiny Onkologické choroby 74% 5% 1% 5% 1% 12% 2% Choroby obehového ústrojenstva Choroby tráviaceho ústrojenstva Netuberkolózne choroby dýchacích ciest Nervové choroby Choroby pohybového ústrojenstva Ostatné Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií 2017, vlastné spracovanie Podľa štatistík národného centra zdravotníckych informácií z roku 2016 najviac doliečených v slovenských kúpeľoch (až 74%) predstavovali pacienti s chorobami 24
Počet návštevníkov Poočet lôžok pohybového ústrojenstva. Nasledujú choroby dýchacích ciest a choroby obehového ústrojenstva (graf 1). Graf 2: Vývoj lôžkovej kapacity v slovenských kúpeľoch v rokoch 2010-2016 13500 13000 12500 12000 11500 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Medzi rokmi 2010-2011 sa počet lôžok nevýrazne znížil. Tento pokles malo za následok zatvorenie dvoch tatranských liečebných ústavov. Vývoj počtu lôžok v kúpeľných zariadeniach mal od roku 2011 stúpajúcu tendenciu. Od začiatku sledovaného obdobia, až do roku 2015, počet lôžok vzrástol takmer o 10%. Rastúci trend zastavil rok 2016, kedy Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zatvorilo Vysokošpecializovaný ústav pre pľúcne choroby v Novej Polianke a lôžková kapacita opäť klesla (graf 2). Graf 3: Vývoj počtu návštevníkov v slovenských kúpeľoch 2010-2016 300000 250000 200000 150000 100000 50000 0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Domáci Zahraniční Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie 25
Poočetprenocovaní Graf 4: Vývoj počtu prenocovaní v slovenských kúpeľoch v rokoch 2010 2016 2 500 000 2 000 000 1 500 000 1 000 000 500 000 0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Domáci Zahraniční Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Počet návštevníkov v roku 2012(graf 3) dosahoval najnižšie hodnoty za posledných 7 rokov. Dôvodom bolo zlé obdobie pre cestovný ruch, ktoré nasledovalo po ekonomickej kríze v roku 2009. Tento pomalý rast sa podarilo opäť naštartovať v roku 2013, kedy medziročne počet turistov do slovenských kúpeľov vzrástol o 8%. Nasledujúci rok počet prenocovaní prekročil 2 milióny. Neskôr každoročné počty rástli o 3-5% a do roku 2016 v porovnaní s rokom 2012 do slovenských kúpeľov smerovalo o 23% turistov viac. Tento počet bol najvyšší za posledných 10 rokov a prekonal tak aj počty turistov z roku pred ekonomickou krízou. Až z 80% sa na návštevnosti podieľajú domáci turisti. Počet zahraničných turistov rastie pomalším tempom. Nízke hodnoty z roku 2012 odzrkadľujú medziročný úbytok zahraničných turistov takmer o 6%. O rok neskôr stúpol ich počet o 10% a do roku 2016 znova klesol o takmer 4%. Na rozdiel od zahraničných návštevníkov počty domácich turistov vykazujú konštantne rastúci trend, priemerne 4% ročne (graf 3). Podľa grafu č. 4, počet prenocovaní u domácich turistov v posledných rokoch mierne rastie. Zatiaľ čo v roku 2016 domáci turista zostával v kúpeľoch priemerne 9 dní, zahraničný len 7,5 dňa. Pobyt zahraničných turistov sa skracuje. Od roku 1990 sa počet kúpeľných hostí zdvojnásobil. Pozorujeme aj nárast príchodov zahraničných turistov do slovenských kúpeľov. Priemerná dĺžka pobytu sa však skrátila na jednu tretinu. Zmenu dĺžky pobytu vysvetľuje Spanringová (2009), ako odklon od tradičnej liečebnej funkcie kúpeľov. Kúpeľná liečba sa mení na kúpeľný cestovný ruch. Podniky sa preorientovávajú z pacientov vyslaných zdravotnou poisťovňou 26
Tržba v mil. na samoplatcov. Človek, ktorý chce zlepšiť svoje zdravie kúpele navštívi, aj keď si pobyt bude musieť zaplatiť. Zmení sa však dĺžka jeho pobytu (tabuľka 1). Tabuľka 1: Vývoj v kúpeľných ubytovacích zariadeniach Ukazovateľ/Rok 1990 2016 Počet kúpeľných hosti 150 235 316 048 Z toho zahraničných v % 10 % 20 % Priemerná dĺžka pobytu 24,7 8,7 Zdroj: Gučik a kol. 2016 a MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Tržby za ubytovanie od roku 2011 do roku 2013 rástli priemerne o 6% ročne (graf 6). V roku 2014 sa rast spomalil len na 1% a o rok neskôr tržby klesli o 7%. Tento pokles nastal najmä vďaka zníženiu počtu zahraničnej klientely a počtu ich prenocovaní. V roku 2016 tržby vzrástli o 13% a dosiahli tak hranicu 61 miliónov. Nárast bol zapríčinený nielen zvýšením počtu zahraničných návštevníkov, ale aj ich vyššej ceny za noc. Tá je podľa grafu 7 dlhodobo vyššia u zahraničných turistov. Slovenskí hostia platia v priemere 20 za noc. Turisti zo zahraničia sú ochotní zaplatiť až o 40% viac. Medzi rokmi 2015-2016 vzrástla priemerná cena za noc zahraničného hosťa o 4. Zatiaľ čo slovenskí hostia sa na celkových tržbách za ubytovanie podieľajú 74%, zahraniční 26%. Graf 6: Vývoj tržieb za ubytovanie v rokoch 2010-2016 (v mil. ) 62 59 56 53 50 47 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie 27
Podiel v % Cena za noc v Graf 7: Priemerná cena za ubytovanie v rokoch 2010 2016 v 35 30 25 20 15 10 5 0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Domáci Zahraniční Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Podiel turistov, ktorí prichádzajú do slovenských kúpeľov tvorí 7% z celkového počtu príjadov. Svoje maximum dosiahol v roku 2014. Jeho pohyb môžeme hodnotiť ako málo výrazný, ale v posledných dvoch rokoch opätovne klesol na hranicu 5%. Podiel kúpeľného turizmu na celkových tržbách z cestovného ruchu sa mení dynamickejšie. V sledovanom období kolíše medzi hodnotami 26-30%. Minimum dosiahol v roku 2015, kedy poklesol počet prenocovaní zahraničných hosti a takisto aj priemerná cena za noc, ako u domácich, tak aj zahraničných turistov. Graf 7: Vývoj podielu kúpeľného turizmu na návštevnosti a celkových tržbách v % 35 30 25 20 15 10 5 0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Podieľ kúpeľného turizmu na celkových tržbách z CR v % Podieľ kúpeľného turizmu na celkovej návštevnosti ubytovacích zariadení v % Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Tradične najväčšie zastúpenie zo zahraničných turistov v slovenských kúpeľoch majú hostia z Českej republiky (graf 8). V roku 2016 tvorili 31%. Z ostatných krajín je to 28
napríklad Nemecko (19%) alebo Izrael (17%). Počet hostí z Izraela v posledných rokoch rastie najrýchlejšie zo všetkých zahraničných hostí. Od roku 2010 sa zvýšil o takmer 20% a prekonal tak počet hostí z Poľska, ktorí prišli o dlhodobé umiestnenie na tretej priečke. Graf 8: TOP 10 krajín podľa počtu prenocovaní v roku 2016 1% 1% 1% 16% 2% 3% 4% 5% 17% 19% 31% Česká republika Nemecko Izrael Rusko Rakúsko Poľsko Ukrajina USA Bielorusko Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Výraznejšie sa však líši počet nocí, ktoré turisti v kúpeľoch zostávajú. Najdlhšie (13nocí) v slovenských kúpeľoch trávia hostia z Nemecka a Izraela (graf 9). Naopak hostia z Českej republiky v kúpeľoch zostávajú priemerne 4 noci. Ich kratšie pobyty si môžeme vysvetliť kratšou vzdialenosťou, ktorú musia na Slovensko prekonať. Dávajú tak prednosť víkendovým pobytom na rozdiel od Nemcov alebo Holanďanov, ktorí aj vďaka lepšej ekonomickej situácií zostávajú v kúpeľoch vyšší počet nocí. 29
Poočet nocí Graf 9: Priemerný počet prenocovaní zahraničných turistov v roku 2016 16 14 12 10 8 6 4 2 0 Zdroj: MDVRR SR 2017, vlastné spracovanie Na podporu kúpeľníctva sa zameriava aj stratégia cestovného ruchu 2020. V oblasti kvality si stanovila cieľ podporiť projekty kúpeľných miest, ktoré sa zameriavajú na komplexný rozvoj mesta a jeho okolia. Takisto je potreba zvýšiť počet bezbariérových prístupov. Pacienti poukazujú na nekvalitnú infraštruktúru a nedostatok dopravných spojení na Slovensko. Problém nastáva aj pri získavaní víz pre pacientov z Ruska a štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Podľa ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, by prírodné liečebné kúpele ocenili zlepšenie spolupráce s obcami a mestami. 4.2 Analýza študovaného územia mesta Piešťany Mesto Piešťany leží v povodí rieky Váh na hranici Západoslovenskej nížiny v tesnej blízkosti ohraničujúcich pohorí Malé Karpaty a Považský Inovec. Polohu mesta môžeme zhodnotiť ako pomerne priaznivú. Nachádza sa na spojnici medzinárodných dopravných koridorov (obr. 2). Táto poloha ponúka Piešťanom dostatok možností rozvoja. Od hlavného mesta Bratislavy sú Piešťany vzdialené 80 km a 150 km od významného európskeho mesta Viedeň. Aj keď sa tieto vzdialenosti môžu zdať pomerne veľké, vďaka kvalitnému diaľničnému a železničnému prepojeniu cesta do hlavného mesta nepresahuje 1 hodinu. Mesto je Obr. 3: Piešťany ako súčasť stredoeurópskeho regiónu Zdroj: Profil mesta, 2004 30
začlenené do Stredoeurópskeho regiónu s hlavnými pólmi rozvoj Bratislava, Viedeň, Brno (Profil mesta, 2004). Ďalším dôležitým faktorom je existencia prírodných liečivých zdrojov. Prostredníctvom termálnej vody a liečivého bahna sa v Piešťanoch lieči reumatizmus, ochorenia pohybového aparátu a nervového systému. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Piešťany majú veľmi dobré podmienky pre rozvoj kúpeľného cestovného ruchu. Koncepcia Cestovného ruchu (2007) charakterizuje Piešťany ako: a) Zdravé mesto- kúpele nie sú spojené len s chorobami, ale viac sa posúvajú k pojmu centrum zdravia. Ponúkajú priestor pre preventívne pobyty. b) Medzinárodný štandard- komplexne renovované mesto, ktoré sa zbavilo socialistickej patiny. Dobré sa zlepšilo a zlé sa odstránilo. c) Čas ubehne rýchlo, ale nie nudne ponúka množstvo rôznorodých podujatí d) Útulné Piešťany nie sú centrom masového turizmu. Ponúkajú pokoj a pokojný kúpeľný život. e) Cenovo prístupné- Piešťany nie sú lacné, ale poskytnú vysokú kvalitu pri dostupných cenách. 4.3 Analýza súčasného stavu kúpeľného cestovného ruchu v meste Piešťany Význam kúpeľného turizmu v Piešťanoch potvrdzuje tabuľka 3. V roku 2012 až 50% z celkového počtu turistov, ktorí navštívili Piešťany, smerovalo do Slovenských liečebných kúpeľov. Ešte výraznejší je podiel počtu prenocovaní, ktorý bol v tomto roku 86%. V nasledujúcich rokoch hodnoty klesali a v roku 2016 kúpeľní turisti predstavovali len 41% z celkového počtu. Za posledných 5 rokov teda počet návštevníkov Piešťan vzrástol takmer o 23%, ale v kúpeľoch sa ubytuje o 10% menej hostí, ako tomu bolo v roku 2012. Rovnako aj počty prenocovaní v meste narastali a od roku 2012 sa ich počet zvýšil o 10%. V absolútnych číslach SLK Piešťany zaznamenali len zanedbateľný nárast o 2%. Ich podiel na celkovom počte prenocovaní klesol takmer o 10%. Znamená to, že turisti v Piešťanoch dávajú prednosť iným ubytovacím zariadeniam. 31
Tabuľka 3: Počet príjazdov a prenocovaní v meste Piešťany Zdroj: SŠÚ 2017, SLKP 2017, vlastné spracovanie Celkový počet lôžok v Piešťanoch je 4300. Od roku 2012 bol ich nárast len minimálny. Viac ako 50% z celkovej kapacity tvoria lôžka v hoteloch SLK Piešťany. Ich súčasný počet je 2272. Znamená to, že tvoria takmer 20% z celkovej kapacity lôžok v kúpeľnom cestovnom ruchu na Slovensku. 32
Poočet turistov Graf 10: Vývoj počtu turistov v SLKP 50000 45000 40000 35000 30000 25000 20000 15000 2012 2013 2014 2015 2016 celkom zahraniční domáci Zdroj: SLKP 2017, vlastné spracovanie To, že piešťanské kúpele znižujú svoje dominantné postavenie potvrdzuje aj graf 10. Jediný nárast v počte návštevníkov zaznamenali v roku 2013 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 7%. V nasledujúcich rokoch počty klesali o 3-5%. Na rozdiel od celorepublikového trendu v kúpeľnom turizme (viď. graf 3), do piešťanských kúpeľov prichádza viac zahraničných turistov. V roku 2013 počty zahraničných turistov začali klesať a medzi rokmi 2012-2016 sa ich počet znížil o 9%. Naopak do SLK Piešťany prichádza čoraz viac domácich pacientov. V sledovanom období ich počet vzrástol o 7%. Ak ich tempo rastu v nasledujúcich rokoch bude zachované, môžeme predpokladať, že počty domácich a zahraničných turistov sa v Kúpeľoch Piešťany vyrovnajú. Nemeckí turisti boli dlhodobo najpočetnejšou skupinou zo zahraničných návštevníkov, ktorí navštevovali piešťanské kúpele (graf 11). Spolu s nimi sú to krajiny ako Izrael a Česká republika. Od roku 2013 sa počet nemeckých návštevníkov znížil takmer o 30%. Naopak, v posledných rokoch narastá počet návštevníkov z Izraela. Od roku 2012 do roku 2016 ich počet vzrástol o 20%. Na rozdiel od kúpeľného turizmu na Slovensku, kde sú stále dominantnou skupinou zahraničných turistov hostia z Českej republiky a Nemecka (viď. graf 8), v piešťanských kúpeľoch obsadili prvé miesto turisti z Izraela. Významný nárast zaznamenal aj počet hostí z ázijských štátov ( 26%). Medzi nich môžeme zaradiť najmä obyvateľov arabských štátov. Do kúpeľov sa nechodí rekreovať len jeden člen rodiny, ale prichádzajú ich desiatky s celými rodinami. Táto skutočnosť môže byt dôvod pre veľký počet hostí z arabských krajín. Podľa TASR (2015) (Tlačová agentúra Slovenskej republiky) obyvatelia spomínaných krajín vlastnia v Piešťanoch cestovnú 33
Počet turistov agentúru, ktorá zabezpečuje služby pre arabských hostí. Okrem agentúry podnikajú aj v reštauračných službách. V neďalekej obci Prašník dokonca vznikla nová satelitná oblasť pre tieto rodiny (Filipková, 2015). Všetky spomínané skutočnosti naznačujú, že nárast počtu arabských klientov bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Graf 11: Vývoj počtu zahraničných turistov podľa TOP 4 štátov 120000 100000 80000 60000 40000 20000 Česká republika Izrael Nemecko Ostatné azíjské štáty 0 2012 2013 2014 2015 2016 Rok Zdroj: SLKP 2017,vlastné spracovanie Priemerná dĺžka pobytu v kúpeľoch sa pohybuje pod úrovňou 11 nocí (graf 12). Čo sa týka zahraničných hostí, zostávajú ubytovaní viac ako 11 nocí. Naopak domáci návštevníci sa v kúpeľoch zdržiavajú kratší čas a to 10,5 dňa. V porovnaní s priemernou dĺžkou pobytu v kúpeľnom cestovnom ruchu na Slovensku, je priemerný počet prenocovaní v Piešťanoch výrazne vyšší (viď. tabuľka 1). V spomínaných kúpeľoch hostia zostávajú dlhšie o 2,5 dňa. Dôvodom je väčší počet zahraničných návštevníkov, ktorí obecne zotrvávajú v kúpeľoch dlhšiu dobu ako hostia domáci. 34
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Počet pracovníkov Dĺžka pobytu Graf 12: Priemerná dĺžka pobytu v SLKP 11,5 11 priemerná dĺžka pobytu 10,5 10 zahraniční 9,5 2012 2013 2014 2015 2016 domáci Rok Zdroj: SLKP 2017, vlastné spracovanie Graf 13: Počet stálych pracovníkov v SLKP 1 900 1 700 1 500 1 300 1 100 900 700 500 Rok Zdroj: SLKP2017, vlastné spracovanie Veľmi výrazne sa zmenili aj stavy zamestnancov (graf 13). V roku 2002 v SLKP pracovalo viac ako 1900 pracovníkov, o rok neskôr ich počet klesol o 10%. Tento pokles pokračoval pomalším tempom (4-7% ročne) až do roku 2007. V tomto roku vidíme 5% navýšenie. V ďalších rokoch nastal znova pokles. Od roku 2002 do roku 2016 sa stavy stálych zamestnancov znížili o viac ako 50%. Tento jav mohol byť ovplyvnený neustále klesajúcim počtom návštevníkov, ako aj nahradenie stálych pracovníkov sezónnymi. 35
4.4 Dotazníkový prieskum Pri realizovaní výskumu bolo použité dotazníkové šetrenie. Dotazník sa skladal z 15 otázok, z toho 12 uzavretých, 2 otvorené a 1 polootvorená otázka. Dotazník bol vyhotovený v dvoch jazykových verziách, slovenskej a anglickej. Šetrenie prebiehalo priamym dotazovaním v centre mesta Piešťany, na Kúpeľnom moste a na Kúpeľnom ostrove v okolí kúpeľných domov. Dotazník mal anonymnú formu a oslovení boli slovenskí i zahraniční turisti. Rozdaných bolo celkovo 95 dotazníkov, z ktorých po vytriedení bolo použitých 85%, čo predstavuje 80 dotazníkov. Vysoká návratnosť bola daná osobným dotazovaním respondentov. Dotazovateľ sa mohol uistiť, či respondent otázku pochopil správne a prípadnú nezrovnalosť vysvetliť. Šetrenie prebiehalo v priebehu troch mesiacov (januármarec), v dňoch piatok- nedeľa. Vychádzalo sa z predpokladu, že práve v tieto dni sa v meste sústredí najväčšie množstvo turistov. Cieľom dotazníkového šetrenia bolo zistiť spokojnosť návštevníkov s poskytnutými službami, určiť štruktúru hostí z hľadiska hlavného účelu pobytu a platby za poskytnuté služby. Dotazník sa zameral aj na identifikáciu hlavných nedostatkov, ktoré návštevníci zaznamenali, ale takisto aj oblasti, v ktorých má mesto možnosť rozvíjať svoj potenciál. 4.5 Spracovanie a vyhodnotenie dotazníkového prieskumu Až 45% všetkých opýtaných uviedlo ako hlavný zdroj informácií o možnostiach pobytu odporúčania od svojich známych/príbuzných. Za ním nasledoval internet, ktorý sa podieľal z 36%. 13% opýtaných uviedlo, že hlavný podnet smeroval od ich ošetrujúceho lekára a len 6% respondentov k svojej návšteve využilo služby cestovných kancelárií (graf 14). 36
Graf 14: Hlavný zdroj informácií vedúcich k návšteve mesta 1. Ako ste sa dozvedeli o možnosti pobytu v Piešťanoch? 6% odporúčanie od 13% príbuzných 45% internet 36% cestovná kancelária odporúčanie lekára Zdroj: Vlastné spracovanie Takmer polovica respondentov (41%), u ktorých bol hlavný zdroj informácií internet uviedla, že Piešťany navštívili vďaka stránke niektorého z ubytovacích portálov. Dosť výrazne sa na návšteve podieľali aj portály, ktoré ponúkajú ubytovacie balíčky so zľavami (23%). Za nimi nasledovali oficiálne stránky SLKPN (18%) a stránky mesta Piešťany (12%). Len 6% opýtaných uviedlo ako hlavný podnet pre návštevu stránky Piešťanského informačného centra (graf 15). Graf 15: Konkrétny internetový zdroj 2. Ak ste na otázku č.1 odpovedali internet, vyberte konrkétny zdroj 23% 6% 12% 18% oficiálna stránka mesta oficiálna stránka SLKPN ubytovací portál 41% zľavový portál stránky Piešťanského informačného centra Zdroj: vlastné spracovanie Viac ako 70% respondentov už niekedy v minulosti navštívilo mesto Piešťany, dokonca viac ako polovica (53%) sa do Piešťan vracia opakovane. Pre 18% opýtaných to bola druhá návšteva mesta. Ostatných 29% navštívilo mesto po prvý krát (graf 16). 37
Graf 16: Návšteva mesta Piešťany 3. V Piešťanoch som 29% po prvý krát 53% 18% po druhý krát opakovane sa sem vraciam Zdroj: vlastné spracovanie Graf 17: Počet dní strávených v meste Piešťany 4. Uveďte dĺžku pobytu 7% 4% 33% 20% 36% 1 deň(bez prenocovania) 2-3dni 3-7dní 8-14 dní 14 a viac Zdroj: vlastné spracovanie Čo sa týka dĺžky prenocovaní najväčší počet opýtaných (36%) v Piešťanoch strávilo 2-3 dni. Z časového hľadiska realizácie výskumu (piatok- nedeľa), môžeme predpokladať, že išlo o víkendové pobyty. Je zrejmé, že táto skupina turistov si pobyt zarezervovala cez vyššie spomínaný ubytovací alebo zľavový portál. Druhou najpočetnejšou skupinou (33%) sú výletníci, a teda turisti bez prenocovania. Znamená to, že viac ako polovicu (69%) opýtaných, môžeme zaradiť medzi krátkodobých turistov. Za nimi nasledujú turisti, ktorí v meste strávili 3-7 dní (20%). 7% z opýtaných prenocovalo v Piešťanoch 14 a viac dní. Medzi týchto návštevníkov môžeme zaradiť kúpeľných hostí s dlhodobým liečebným 38
pobytom. Najmenšiu skupinu opýtaných (4%) tvoria turisti, ktorí v Piešťanoch strávil 8-14 dní (graf 17). Graf 18: Miesto ubytovania 5. V ktorom z hotelov ste ubytovaný? 7% 35% 7% 41% Thermia Palace Esplanade Palace Hotel Splendit Hotel Jalta 10% Iné Zdroj: vlastné spracovanie V otázke, ktorá sa zameriava na ubytovanie hostí, boli vybrané 4 hotely patriace spoločnosti Danubius Health Spa Resort, ktorá vlastní väčšinový podiel piešťanských kúpeľov (viď. kapitola 5). Podľa grafu 18, 41% opýtaných svoj pobyt strávilo v hoteli Esplanade Palace. Viac ako 1/3 (35%) hostí si pre svoj pobyt zvolila iný hotel, ktorý nepatrí SLKP. Najčastejšie respondenti do možnosti iné uvádzali hotel Magnólia, Satelit či Park alebo Garni Hotel Anne-Mary. Predpokladáme, že dôvodom je výrazne nižšia cena ako v kúpeľných domoch. Len 7% respondentov bolo ubytovaných v najluxusnejšom hotely Thermia Palace, v ktorom sa cena za osobu/noc pohybuje vo výške 220 (graf 18). 39
Tabuľka 4: Prehľad cien za ubytovanie v hoteloch v meste Piešťany Hotel Cena v osoba/noc Hotel Thermia Palace ***** 228 Hotel Balnea Esplanade **** 146 Grand Hotel Splendit *** 67 Hotel Park *** 66 Hotel Magnólia **** 49 Garni Hotel Anne-Mary *** 45 Hotel Jalta ** 37 Hotel Satelit *** 33 Zdroj: booking.com 2018, vlastné spracovanie Graf 19: Účel pobytu 6. Účel Vášho pobytu je 13% 34% kúpeľná liečba 53% rekreácia/prevencia poznávací pobytvýlet Zdroj: vlastné spracovanie Podľa grafu 19, viac ako polovica respondentov (53%) uviedla ako účel svojho pobytu rekreáciu alebo prevenciu. 34% návštevníkov charakterizuje svoj pobyt ako primárne kúpeľnú liečbu. 13% opýtaných navštívilo Piešťany za účelom poznávania alebo výletu. 40
Graf 20: Spôsob úhrady pobytu 7. Ak ste na otázku č.6 odpovedalí kúpeľná liečba, uveďte spôsom úhrady pobytu ubytovanie aj kúpeľná 7% starostlivosť plne 11% hradená poisťovňou 82% pobyt čiastočne hradený poisťovňou všetky náklady na pobyt si hradím sám Zdroj: vlastné spracovanie Z návštevníkov, ktorí navštívili Piešťany najmä zo zdravotných dôvodov, si až 82% platí všetky náklady spojené s pobytom. 11% má pobyt čiastočne hradený poisťovňou, čo znamená, že procedúry zaplatí poisťovňa, ubytovanie a stravovanie pacient. Len 7% opýtaných uviedlo, že mu všetky náklady s pobytom a liečbou hradí poisťovňa (graf 20). Graf 21: Pozitívne zážitky respondentov 8. Čo sa Vám počas pobytu najviac páčilo? duch miesta (genius loci) 7% 6% 4% 25% jedinečná termálna voda a bahno kŕmenie labutí, vtáctvo 11% pokoj,kľud, ticho 13% 16% 18% gastronómia v reštauráciách jednoduchá dostupnosť služieb kvety a príroda úroveň služieb Zdroj: vlastné spracovanie Prvá otvorená otázka sa týkala pozitívnych zážitkov, ktoré Piešťany v návštevníkoch zanechali. Najčastejšie (25%) bolo skloňované slovné spojenie genius loci v rôznych obmenách, ako napr.: nezameniteľná atmosféra alebo jedinečnosť miesta. V mnohých prípadoch respondenti uvádzali, že ide o pocit, ktorý sa nedá jednoducho vysvetliť. Preto 41
sme všetky tieto odpovede nazvali genius loci alebo duch miesta. V 18% opýtaní odpovedali, že najlepší zážitok v nich zanechalo liečivé bahno, ktoré mali možnosť vyskúšať. V okolí kúpeľného mosta sa v každom ročnom období nachádzajú labute, ktoré turisti s obľubou kŕmia a fotia. Sú veľmi krotké a možno sa k ním dostať do tesnej blízkosti. V 16% odpovedí sa návštevníkom páčilo toto vtáctvo. Pokoj a ticho ocenilo 13% z turistov. Dôvodom môže byť aj to, že Piešťany navštívili v zimnom období, kedy ulice nie sú natoľko frekventované. Za veľmi kvalitnú je považovaná aj miestna gastronómia, ktorú uviedlo až 11% opýtaných. Návštevníkom sa páči aj dostupnosť služieb (7%), kvety a príroda (6%). Tú uvádzali najmä hostia, ktorí Piešťany navštevujú pravidelne aj v jarnom a letnom období. Graf 22: Negatívne zážitky respondentov 9. S čím ste boli najmenej spokojný? Čo sa Vám nepáčilo alebo Vám chýbalo? neudržiavane a schátrané budovy 8% 9% 4% 4% 34% absencia termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou pomer cena/kvalita služieb nedostatok parkovacích miest najmä cez víkend 11% 13% 17% nedostatok kultúry a zábavy v zimných mesiacoch veľká koncentrácia a hlučnosť arabských turistov v centre mesta ceny služieb niesú dostupné pre širokú verejnosť zlé označenie kúpeľov pri vstupe do mesta Zdroj: vlastné spracovanie Druhá otvorená otázka naopak zisťovala, s čím boli návštevníci najmenej spokojní a v ktorých oblastiach môžeme nájsť miesto pre zlepšenie. 34% respondentov uvádzalo za najväčší nedostatok neudržiavané a schátrané budovy. Tieto výhrady sa týkali niekoľko desaťročí nefunkčného Hotelu Slovan a kúpeľných domov v jeho blízkosti (príloha č.3). Niektorí opýtaní nazvali Piešťany miestom, kde zaspal čas alebo im prekážala architektúra z čias socializmu, ktorá je dodnes v pôvodnom stave bez rekonštrukcie. Druhou 42
najčastejšou odpoveďou (17%) bola absencia termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou. Súčasné kúpalisko Eva je otvorené len v letnej sezóne. Termálny bazén by ocenili prevažne jednodňový výletníci a hostia ubytovaní mimo SLKP, nakoľko väčšina kúpeľných domov disponuje vlastným bazénom. Podľa 13% opýtaných kvalita služieb neodpovedá cene. Víkendoví turisti vidia nedostatok v počte parkovacích miest. 9% opýtaným pri pobyte prekážala veľká koncentrácia arabských turistov v centre mesta a ich hlučnosť. 8% respondentov uviedlo nedostatok kultúrnych udalostí v zimných mesiacoch. 4% opýtaných mali problém s označením kúpeľov pri vstupe do mesta so smerovacími tabuľami. Ceny niektorých služieb nie sú dostupné pre širokú verejnosť podľa 4% respondentov. 43
Služba Graf 23: Hodnotenie služieb 10. Označte aktivity a služby, ktoré ste počas pobytu využili a charakterizujte ich kvalitu doprava a parkovanie 3 služby informačného centra 1 zábava 3 možnosť športového vyžitia 2 prístup personálu 4 stravovacie služby ubytovacie služby 2 3 škála 1-najlepšie 5-najhoršie Zdroj: vlastné spracovanie V ďalšej otázke mali respondenti vyjadriť svoj názor na poskytnuté služby. Podľa grafu 23 môžeme vidieť, že najväčšie nedostatky sa týkajú prístupu personálu, ubytovacích služieb, dopravy a parkovania v meste alebo možnosti zábavy. Naopak kladne hodnotili návštevníci služby informačného centra, stravovanie alebo možnosť športového vyžitia. Graf 24: Národnosť respondentov 11. Vaša národnosť 5% 9% 3% 7% slovenská česká 18% 58% poľská nemecká ruská iná Zdroj: vlastné spracovanie Viac ako polovica respondentov (58%) bola slovenskej národnosti. Za nimi nasledovala česká (18%), poľská (9%), nemecká (5%) a ruská (3%). 7% oslovených bolo inej národnosti (graf 24). 44
Počet návštevníkov Graf 25: Pohlavie respondentov 12. Štruktúra respondentov podľa pohlavia 29% 71% muž žena Zdroj vlastné spracovanie Graf 26: Štruktúra respondentov podľa vekovej kategórie 25 13. Počet respondentov podľa vekovej kategórie 20 15 10 5 0 do 20 21-30 31-40 41-50 51-60 61-70 70+ Vekové kategórie Zdroj: vlastné spracovanie Graf č.27 zachytáva vekovú štruktúru respondentov. Dotazník vypĺňali s výraznou prevahou ženy, ktorých na dotazník odpovedalo 71%. Naopak respondenti mužského pohlavia tvorili 29%. Najväčší počet tvorili respondenti vekovej kategórie 41-50 rokov (27%). Sem radíme hostí, ktorých návšteva má skôr rekreačný a preventívny charakter. Druhou najpočetnejšou skupinou sú osoby vo veku 61-70 (24%), a teda ľudia tesne pred dôchodkovým alebo v dôchodkovom veku, ktorí Piešťany navštevujú za účelom kúpeľnej liečby. Najmenšiu skupinu opýtaných predstavujú turisti vo veku do 20 rokov (3%) a vo vekovej kategórií 21-30 (5%). Predpokladáme, že pre túto vekovú kategóriu nie sú Piešťany, ako stredisko kúpeľného cestovného ruchu príliš atraktívne. 45
Graf 27: Cieľové skupiny návštevníkov 14. Uveďte s kým trávite pobyt 6% 30% 12% 52% sám/sama s partnerom/s partnerkou s celou rodinou iné Zdroj: vlastné spracovanie Najväčší počet respondentov (52%) tvoria návštevníci, ktorí do Piešťan prišli s partnerom alebo partnerkou. 30% respondentov vybralo možnosť iní. Po podrobnejšom dotazovaní bolo zistené, že išlo prevažne o ženy, ktoré trávia rekreačný pobyt so svojimi priateľkami alebo prišli spolu na jednodňový wellness. 12% z opýtaných boli jednotlivci a najmenší počet (6%) tvorili turisti s celými rodinami. Graf 28: Úmysel opätovnej návštevy 15. Máte v úmysle sa do Piešťan znovu vrátiť? 6% 94% áno nie Zdroj: vlastné spracovanie Na otázku týkajúcu sa opätovnej návštevy Piešťan, až 94% respondentov odpovedalo, že Piešťany určite znovu navštívia. Toto vysoké číslo odzrkadľuje aj situáciu z grafu 17, že pre 70% opýtaných to bola druhá alebo ďalšia návšteva mesta. 6% sa do Piešťan vrátiť neplánuje. 46
Obr. 4: Rozmiestnenie najnavštevovanejších hotelov podľa dotazníkového šetrenia, nevyužívaných a chátrajúcich zariadení Zdroj: https://google.sk/maps, vlastné spracovanie 2018 Na obr. 4 je znázornená poloha najnavštevovanejších ubytovacích zariadení a ich kategorizácia. Obrázok taktiež zobrazuje polohu nevyhovujúcich a chátrajúcich objektov. Všetky objekty sa nachádzajú na trase medzi centrom mesta, mestským parkom a kúpeľným ostrovom. Z pohľadu turistu je takmer nemožné tieto stavby nepostrehnúť, a preto by im mesto malo venovať zvýšenú pozornosť. 47
4.6 Návrhy opatrení vedúcich k zlepšeniu aktuálneho stavu 4.6.1 Rekonštrukcia Hotela Slovan Z dotazníkového prieskumu vyplynulo, že najväčšia časť respondentov vidí nedostatok v aktuálnom stave niektorých kúpeľných objektov. Preto by pre zlepšenie súčasnej situácie mali vlastníci začať premýšľať o rekonštrukcií budov, ktoré vykazujú dezolátny stav. Najväčší problém vidia v nevyužívanom Grand Hoteli Slovan. Ten sa momentálne nachádza vo vlastníctve SLKP. Obnove bráni zmluva so stavebnou spoločnosťou, ktorá mala rekonštrukciu previesť ešte na konci 90. rokov. Rekonštrukcia sa neuskutočnila a odstúpenie jednej strany od zmluvy, by pre znamenalo pokutu vo výške takmer 2 mil.. V minulosti malo záujem o kúpu nehnuteľnosti niekoľko investorov. Všetky pokusy o predaj dopadli neúspešne. Keďže je táto nehnuteľnosť zaradená do zoznamu národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy, mohla by mať nárok na získanie dotačného titulu, ktorý vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR v rámci programu 1.6. Obnovme si svoj dom. SLKP by ale v tomto prípade museli začať komunikovať s mestom alebo rezortom Piešťany. Tieto subjekty by mohli vystupovať ako žiadateľ dotácie. Aj keď by dotácia nepokryla všetky výdavky na rekonštrukciu, mohla by výrazne pomôcť k budúcej obnove. Podľa všetkého problém nastáva na strane vlastníka, ktorý nejaví záujem o riešenie aktuálneho stavu 4.6.2 Návrh kultúrnych akcií Z výsledkov dotazníkového šetrenia tiež vyplynulo, že návštevníci pociťujú v zimných mesiacoch nedostatok kultúrnych akcií. Je samozrejmé, že Piešťany profitujú predovšetkým v letnej sezóne, kedy sa v amfiteátroch a kultúrnych pavilónoch uskutočňujú koncerty, výstavy a prehliadky. Mesto by mohlo využiť potenciál v gastronomických zariadeniach, ktoré respondenti označili za veľmi kvalitné a vyhľadávané. Reštaurácie sa zameriavajú na národnú, ale aj medzinárodnú kuchyňu. Výhodou je aj existencia Piešťanského pivovaru, vyrábajúceho domáce pivo. Mohol by tak vzniknúť Piešťanský gastro- festival, ktorý by spojil subjekty podnikajúce v reštauračných službách a Kúpele Piešťany. Tie by svojim návštevníkom ponúkli k pobytu vstupenky za zvýhodnené ceny. Gastronomický festival by mohol oživiť zimné víkendové večery a prispieť k zlepšeniu kultúrneho diania v meste. Z analýzy ďalej vyplynulo, že Piešťany sú multikultúrnym mestom. Návštevníci prichádzajú z celého sveta, no v posledných rokoch narastá počet turistov z krajín blízkeho 48
východu. Podľa dotazníkového prieskumu kultúra a mentalita tejto skupiny turistov často krát prekáža európskym hosťom. Nie je možné a ani nechceme ovplyvniť počet príjazdov zo spomínaných krajín. Naopak by bolo vhodné zamerať sa na vzájomné akceptovanie. Riešením by bolo vytvorenie cyklu podujatí zameraných na zbližovanie kultúr. Organizovať by sa mohli v Mestskom kultúrnom stredisku. Ich účelom by bolo ukázať zvyky a tradície obyvateľov ázijských štátov, a naopak obyvateľom z Ázie priblížiť Európsku či konkrétne Slovenskú kultúru. To by mohlo pomôcť k tomu, aby domáci a európsky hostia zhodnotili vznikajúce predsudky o obyvateľoch z Blízkeho východu. 4.6.3 Termálne kúpalisko s celoročnou prevádzkou Ďalším výrazným nedostatkom sa ukázala absencia termálneho kúpaliska, otvoreného počas celého roka. Súčasné kúpalisko Eva, ktoré je v prevádzke iba v mesiacoch májoktóber, je nevyhovujúce. Pri riešení tohto problému sa znovu naráža na vlastníka SLKP. Objekt, ktorý ma už viac ako 80 rokov neprešiel takmer nikdy kompletnou rekonštrukciou. Niekoľko krát ho kúpele plánovali zatvoriť, kvôli nerentabilnej prevádzke a zlému technickému stavu. Problémom je znova nedostatok finančných zdrojov. Rekonštrukciu by mohlo podporiť mesto z vlastného rozpočtu, ale keďže nie je vlastníkom, nemôže financovať opravu cudzieho objektu. Táto situácia sa už niekoľko rokov javí ako bezvýchodisková, a preto by sa mesto mohlo pokúsiť prilákať iného developera, ktorý by vybudoval nové termálne kúpalisko. Lákadlom by mohlo byť poskytnutie odkúpenia mestských pozemkov za symbolickú cenu. Investor by za výmenu vybudoval Aquapark s príslušnou infraštruktúrou. Vzniknúť by tak mohli aj nové parkovacie miesta, ktoré by turistom poslúžili pri návšteve mesta. 4.6.4 Zameranie produktov na konkrétny segment návštevníkov Na základe štruktúry respondentov podľa veku a pohlavia bolo zistené, že najväčšiu časť tvoria ženy v produktívnom veku (40-50). Pri zostavovaní pobytových balíčkov by bolo vhodné zamerať sa na túto skupinu návštevníkov. V dotazníku často krát uvádzali, že pobyt v Piešťanoch trávia so svojimi priateľkami vo väčších skupinách. Do kúpeľov nechodia za liečebným pobytom, ale prichádzajú za účelom prevencia a rekreácie. Beauty balíček by okrem ubytovania a wellness mohol obsahovať aj kozmetické procedúry, či konzultácie s výživovými poradcami. Na oficiálnych stránkach Kúpeľov Piešťany sa nenachádza žiadny pobytový balíček podobného charakteru. 49
4.6.5 Starostlivosť o zamestnancov Pre úspešný rozvoj cestovného ruchu sú kľúčoví zamestnanci v jeho službách. O to viac toto pravidlo platí v kúpeľnom cestovnom ruchu. Hostia so zamestnancami prichádzajú do kontaktu omnoho častejšie ako v iných druhoch cestovného ruchu. Z výsledkov realizovaného dotazníka vyplýva, že najhoršie hodnotenie dosiahol práve prístup personálu. Bohužiaľ nemožno konkrétne posúdiť, v ktorej oblasti bol prístup nevyhovujúci. Čo ale môžeme povedať s istotou je, že zamestnávatelia v Piešťanoch by mali venovať väčšiu pozornosť sociálnej politike svojho podniku. Dnešné trendy v starostlivosti o zamestnancov ponúkajú mnoho možností ako motivovať svojich zamestnancov k lepšiemu výkonu. Práca s kúpeľnými hosťami môže byť fyzicky, ale aj psychicky vyčerpávajúca. Návrhom na zlepšenie by bolo vytvoriť oddychovú zónu pre zamestnancov. Ďalej by to mohli byť benefity v podobe jazykových kurzov a zlepšenie jazykových schopností. Treba spomenúť, že zamestnaných v službách tvoria prevažne ženy. Piešťanské Kúpele by mohli uvažovať o zriadení podnikovej škôlky pre deti svojich zamestnancov. Všetky tieto opatrenia, by viedli k zlepšeniu spokojnosti zamestnancov a následnému zlepšeniu prístupu k hosťom. 50
5 Záver Bakalárska práca sa zaoberala analýzou súčasného stavu kúpeľného turizmu na Slovensku a jeho následné porovnanie s vývojovým trendom Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany. Súčasný vývoj kúpeľného turizmu v Piešťanoch má odlišný charakter v porovnaní s vývojom tohto druhu cestovného ruchu na Slovensku. Práca poukazuje na to, že aj keď sú Piešťany ešte stále jedno z najnavštevovanejších kúpeľných miest, počet hostí sa každoročne znižuje. Piešťany tak strácajú svoje dominantné postavenie. O tom svedčí aj počet zamestnancov, ktorí sa v SLKP v posledných rokoch znížil na polovicu. Mení sa aj charakter účelu pobytu kúpeľných hostí. Zatiaľ čo v minulosti boli kúpele považované za určitý druh zdravotnej starostlivosti, dnes sa jedná predovšetkým o rekreačné pobyty a wellness. Ďalší rozdiel sa týka národnostnej štruktúry kúpeľných hostí. Do Piešťanských kúpeľov prichádza viac zahraničných turistov, ktorí na pobyte zostávajú vyšší počet nocí. Súčasťou práce bol aj dotazníkový prieskum zameraný na spokojnosť kúpeľných hostí. Po vyhodnotení dotazníka bol preukázaný veľký záujem o piešťanské liečivé bahno. Hostia pozitívne hodnotili atmosféru mesta, v ktorom im vyhovuje pokoj a ticho. Pre ďalší rozvoj kúpeľného turizmu je dôležité, že viac ako 90% opýtaných má úmysel sa do Piešťan vrátiť. Na základe výsledkov prieskumu boli navrhnuté opatrenia, ktoré by mohli pomôcť k zlepšeniu súčasnej situácie. Návrhy sú zamerané predovšetkým na obnovu a rekonštrukciu nevyhovujúceho stavu niektorých kúpeľných objektov, vybudovanie nového termálneho kúpaliska, podporu kultúrneho diania a zvýšenie pozornosti v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Do kúpeľov dnes ľudia prichádzajú ako samoplatcovia, a preto by sa produktové balíčky mohli zameriavať zvlášť na jednotlivé segmenty návštevníkov a ich individuálne potreby. Pri hradení kompletných nákladov spojených s pobytom si návštevníci uvedomujú nedostatky v pomere ceny a kvality. Preto by sa kúpele mali sústrediť aj na domácu klientelu a poskytnúť im služby za prijateľnejšiu cenu alebo zlepšiť kvalitu súčasných služieb. O zmenu situácie by sa mali pokúšať všetky zainteresované subjekty. Za kľúčové v tomto smere je považované zlepšenie komunikácie medzi SLKP a mestom Piešťany. 51
Zoznam použitých zdrojov Literatúra BENEŠOVÁ, Petra a Hana KRUISOVÁ. Zdravotně orientovaný cestovní ruch. Praha: Idea servis, 2015. 400s. ISBN 978-80-85970-85-2. CONNELL, John. Medical tourism. Cambridge, MA: CABI, c2011. 208s. ISBN 978-1- 84593-660-0. COSTA, Carlos. European tourism planning and organisation systems: the EU member states. Buffalo: Channel View Publications, 2014. 496s. ISBN 978-1-84541-433-7. ELIAŠOVÁ, Darina. Kúpeľníctvo. Bratislava: Ekonóm, 2003.150s. ISBN 80-225-1687-2. ELIAŠOVÁ, Darina. Kúpeľníctvo: ochrana prírodných liečebných kúpeľov v Slovenskej republike. Bratislava: Ekonóm, 2007. 142s. ISBN 978-80-225-2452-0. GÚČIK, Marian a kolektiv: Cestovný ruch, hotelierstvo, pohostinstvo. Výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava, 2006. 204s. ISBN 80-10-00360-3 GÚČIK, Marian. Cestovný ruch- Úvod do štúdia. Banská Bystrica, 2010. 309s. ISBN 978-80-89090-80-8 Hungary Country Study Guide Strategic Information and Developments. Intl Business Pubns USA, 2012. ISBN 1438774583 HUSOVSKÁ, Ľ. (2001). Kúpele: Prechádzky za zdravím a krásou. Bratislava: Príroda, 2001. 148s. ISBN 80-07- 00266-9 Inproforum.: sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference. České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, 2009. ISBN 978-80-7394-173-4. JANDOVÁ, Dobroslava. Balneologie. Praha: Grada, 2009. 440s. ISBN 978-80-247-2820- 9. KLAPALOVÁ, Alena a Petra TRUNEČKOVÁ, ed. Učíme cestovní ruch a pohostinství - učíme se cestovní ruch a pohostinství: sborník příspěvků ze čtvrté mezinárodní konference : [19. května 2011. Brno: Vysoká škola obchodní a hotelová, 2011. ISBN 978-80-87300-15-2 52
KNOP, Karel. Lázeňství: ekonomika a management. Praha, 1999. 232s. ISBN 80-7169- 717-6. KOTÍKOVÁ, Halina. Nové trendy v nabídce cestovního ruchu. Praha: Grada, 2013. 207s. ISBN 978-80-247-4603-6. MARC COHEN AND GERARD BODEKER. Understanding the global spa industry: spa management. Amsterdam: Elsevier/Butterworth-Heinemann, 2008. 446s. ISBN 9780-75- 068-464-4. MATLOVIČOVÁ, K., KOLESAROVÁ, J., ŽIDOVÁ, A. Slovenské kúpeľníctvo v kontexte zmien aktuálny stav, problémy a výzvy. 1. vyd. Krakow: Institute of Urban Development, 2013. ISBN 978-83-89440-67-9. ORIEŠKA, Ján. Služby v cestovnom ruchu. 1 časť. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2011. 134s. ISBN 978-80-89090-93-8 PALATKOVÁ, Monika a Jitka ZICHOVÁ. Ekonomika turismu: turismus České republiky : vymezení a fungování trhu turismu, přístupy k hodnocení významu a vlivu turismu, charakteristika turismu České republiky. Praha: Grada, 2011.208s. ISBN 978-80-247-3748-5. PALATKOVÁ, Monika. Místní, národní a medzinárodní marketing destinace, Euroconsultants, s.r.o., Praha 2007. 208s. ISBN 80-247-1014-5 PÁSKOVÁ, Martina a Josef ZELENKA. Výkladový slovník cestovního ruchu. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, 2002. 448s. ISBN 80-239-0152-4 PEKÁROVÁ,Magda a Vladimír KRUPA. Ľudovit Winter Spomienky na Piešťany, Piešťany: Trnavský samosprívny kraj, 2016. ISBN 978-80-89155-29-3 SEIFERTOVÁ, Věra. Marketing v lázeňském cestovním ruchu. Praha: Vysoká škola cestovního ruchu, hotelnictví a lázeňství, 2003. 120s. ISBN 80-86592-00-6. SCHWARTZHOFFOVÁ, Eva. Lázeňství a wellness. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2016. Skripta. ISBN 978-80-244-5113-8. SMITH, Melanie K. Health, tourism and hospitality: spas, wellness and medical travel. Second edition. New York: Routledge, Taylor & Francis Group, 2014. 224s. ISBN 978-0- 415-63864-7. 53
URBÁNEK, Tibor. Kúpeľní lekári v Piešťanoch: pohľad do histórie. Piešťany: Balneologické múzeum, 2003. 117s. ISBN 8089155006 VÁCLAVÍNKOVÁ, Klára. Lázeňství: pro prezenční formu studia. Karviná: Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, 2013. ISBN 978-80-7248-854-4. WIDAWSKI, Krzysztof a Jerzy WYRZYKOWSKI, ed. The geography of tourism of Central and Eastern European countries. Second edition. New York: Springer, 2017. 551s. ISBN 978-3-319-42203-9. ZÁLEŠÁKOVÁ, Jana., 2015. Produkty liečebných kúpeľov na európskom trhu. In: Konferencia Turistica Bistriciensis. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta. Zákon č. 538/2005 Zb. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákona č. 577/2004 Zb. verejného poistenia. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzaného na základe Internetové zdroje Asociácia slovenských kúpeľov, [cit. 2018-01-26]. Dostupné z: http://ask.sk/asociacia/ Balneologický spravodajca 2011-2014, [cit. 2018-02-13]. Dostupné z: http://www.balneomuzeum.sk/sk/publikacie/balneologicki-spravodajcovia/item/160- balneologicky-spravodajca-2011-2014 Európsky zväz kúpeľov Krédo, [cit. 2018-01-05]. Dostupné z: http://www.espaehv.eu/content/credo/credo Interné štatistiky SLKP, výkony ubytovacích zariadení (2002-2016), [cit. 2018-01-05]. Kapacity a výkony ubytovacích zariadení v kúpeľnom cestovnom ruchu, [cit. 2018-01- 26]. Dostupné z:http://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/statistika/kupelnycestovny-ruch Kúpeľná starostlivosť hradená poisťovňou, [cit. 2018-01-22]. Dostupné z : https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/kupelna-starostlivost.html 54
Mestská knižnica Piešťany- Torkos Justus Ján, [cit. 2018-02-13]. Dostupné z: http://www.kniznica.sk/detailsrecord/?type=98&tx_kioscosmotron_pi1%5bdetail%5d=0140286 Národné centrum zdravotníckych informácií ročné výkazy, [cit. 2018-01-15]. Dostupné z: http://www.nczisk.sk/statisticke-zistovania/rocne-vykazy/pages/default.aspx Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu, [cit. 2018-01-15]. Dostupné z: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/sectoral/tourism/indicators/ Piešťany a okolie- knihy a brožúry, [cit. 2018-02-13]. Dostupné z:http://www.picpiestany.sk/prakticke-info/piestany-a-okolie/knihy-a-brozury/ RYNÍK, Jozef. Komu patria slovenské kúpele. Trend.sk [online]. 2008 [cit. 2018-01-29]. Dostupné z: https://www.etrend.sk/firmy/komu-patria-slovenske-kupele.html STRATÉGIA. (2013) Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja [online]. [cit. 2018-01-26]. Dostupné z: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=143964 STRATÉGIA.(2013) Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) 2014-2020. [online]. [cit. 2018-01-26]. Dostupné z : https://www.enviroportal.sk/cestovny-ruch/dokumenty/marketingova-strategia-sacr, ŠEBOVÁ, Ľubica.(2014) Vznik a činnosť organizácií cestovného ruchu na Slovensku.[online]. [cit. 2018-02-13]. Dostupné z: https://www.tvp.zcu.cz/cd/2014/pdf_sbornik/sebova.pdf História Mesta Piešťany,.[online]. [cit. 2018-02-13]. Dostupné z : http://www.balneomuzeum.sk/sk/z-historie/mesto-piestany Liečivá sila kúpeľov Piešťany,.[online]. [cit. 2018-02-13]. Dostupné z: https://www.danubiushotels.com/sk/destinacie/piestany/o-meste Koncepcia cestovného ruchu v Piešťanoch,.[online]. [cit. 2018-02-15]. Dostupné z: http://www.piestany.sk/e_download.php?file=data/editor/467sk_5.pdf&original=koncepci a_cestovneho_ruchu.pdf 55
FILIPKOVÁ, Eva. Arabi patria ku koloritu Piešťan, ich správanie sa však mení. [online]. Piešťany, 2015 [cit. 2018-03-06]. Dostupné z: https://www.hlavnespravy.sk/arabi-patriaku-koloritu-piestan-ich-spravanie-sa-vsak-meni/654119 Prehľad cien ubytovania v meste Piešťany,.[online]. [cit. 2018-03-20]. Dostupné z: https://www.booking.com/searchresults.sk.html?city=-844975 56
Zoznam obrázkov Obr.1: Vzťah medzi jednotlivými formami zdravotne orientovaného CR Obr. 2: Mapa kúpeľných centier na Slovensku Obr. 3: Piešťany ako súčasť Stredoeurópskeho regiónu Obr. 4: Rozmiestnenie najnavštevovanejších hotelov podľa dotazníkového šetrenia Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Vývoj v kúpeľných ubytovacích zariadeniach Tabuľka 2: Počet príjazdov a prenocovaní v meste Piešťany Tabuľka 3: Prehľad cien za ubytovanie v hoteloch v meste Piešťany Zoznam grafov Graf 1: Doliečení pacienti v slovenských kúpeľoch podľa indikačnej skupiny Graf 2: Vývoj lôžkovej kapacity v slovenských kúpeľoch Graf 3: Vývoj počtu návštevníkov v slovenských kúpeľoch Graf 4: Vývoj počtu prenocovaní v slovenských kúpeľoch Graf 6: Vývoj tržieb za ubytovanie (v mil. ) Graf 7: Priemerná cena za ubytovanie (v ) Graf 8: TOP 10 krajín podľa počtu prenocovaní Graf 9: Priemerný počet prenocovaní zahraničných turistov v roku Graf 10: Vývoj počtu turistov v SLKP Graf 11: Vývoj počtu zahraničných turistov podľa TOP 4 štátov Graf 12: Priemerná dĺžka pobytu v SLKP Graf 13: Počet stálych pracovníkov v SLKP Graf 14: Hlavný zdroj informácií vedúcich k návšteve mesta 57
Graf 15: Konkrétny internetový zdroj Graf 16: Návšteva mesta Piešťany Graf 17: Počet dní strávených v meste Piešťany Graf 18: Miesto ubytovania Graf 19: Účel pobytu Graf 20: Spôsob úhrady pobytu Graf 21: Pozitívne zážitky respondentov Graf 22: Negatívne zážitky respondentov Graf 23: Hodnotenie služieb Graf 24: Národnosť respondentov Graf 25: Pohlavie respondentov Graf 26: Štruktúra respondentov podľa vekovej kategórie Graf 27: Cieľové skupiny návštevníkov Graf 28: Úmysel opätovnej návštevy 58
Prílohy Príloha č.1: Dotazník Dotazník Vážený respondent/respondentka, moje meno je Alžbeta Miklošková a som študentkou 3.ročníka Fakulty regionálneho rozvoja a medzinárodných štúdií Mendelovej univerzity v Brne. V súčasnosti spracovávam bakalársku prácu na tému Využitie kúpeľníctva pri rozvoji cestovného ruchu v meste Piešťany. Dovoľujem si Vás požiadať o vyplnenie krátkeho anonymného dotazníka, ktorého zámerom je získať informácií o pobyte návštevníkov, ich názor na kvalitu služieb v kúpeľoch a v celom meste Piešťany. Po prečítaní otázky označte políčko s Vašou odpoveďou(v prípade potreby aj viac políčok). Pri otvorených otázkach prosím o vyplnenie v textovom poli. Za vyplnenie dotazníka Vám Ďakujem. Alžbeta Miklošková 1. Ako ste sa dozvedeli o možnosti pobytu v meste Piešťany? Odporúčanie od príbuzných /známych Internet Cestovná kancelária Odporúčanie lekára 2. Ak ste na otázku č.1 odpovedali internet, vyberte konkrétny zdroj Stránky Piešťanského informačného centra Oficiálna stránka mesta Stránka Slovenských liečebných kúpeľov Ubytovací portál Iné 3. V Piešťanoch som Po prvý krát Po druhý krát Opakovane sa sem vraciam 4. Uveďte dĺžku pobytu 1 deň (bez prenocovania) 2-3 dni 59
3-7 dní 8-14 dní 14 5. V ktorom z hotelov ste ubytovaný? Thermia Palace Esplanade Palace Hotel Splendit Hotel Jalta Spa Hotel Pro Patria Iné 6. Účel Vášho pobytu je Kúpeľná liečba Rekreácia/prevencia Poznávací zájazd 7. Ak ste na otázku č. 7 odpovedali kúpeľná liečba uveďte spôsob úhrady pobytu Ubytovanie aj kúpeľná starostlivosť plne hradená poisťovňou Pobyt čiastočne hradený poisťovňou (ubytovanie si hradím sám/sama, kúpeľnú starostlivosť poisťovňa) Všetky náklady na pobyt si hradím sám/sama 8. Čo sa Vám počas pobytu najviac páčilo? (podujatie, služba, objekt, aktivita) 9. S čím ste boli najmenej spokojný? Čo sa Vám nepáčilo alebo chýbalo? 10. Označte aktivity a služby, ktoré ste počas pobytu využili a charakterizujte ich kvalitu na škále od 1-5 (1-veľmi dobrá, 2-uspokojujúca, 3-priemerná, 4-podpriemerná, 5-nevyhovujúca) Ubytovacie služby Stravovacie služby Prístup personálu Možnosť športového vyžitia Zábava- nočný život Služby informačného centra Doprava 11. Vaša národnosť Slovenská Česká Poľská Nemecká Ruská Iná 12. Pohlavie Muž Žena 60
13. Vek Do 20 rokov 21-30 31-40 41-50 51-60 61-70 70+ 14. Uveďte s kým trávite pobyt Sám/sama S partnerom/partnerkou S celou rodinou iné 15. Máte úmysel sa do Piešťany znovu vrátiť? Áno Nie Ďakujem za Váš čas Príloha č.2: Dotazník v anglickej verzií The questionnaire Dear respondent, my name is Alžbeta Miklošková and I am a student in the 3 rd year at the Faculty of Regional Development and International Studies at the Mendel University in Brno. I am currently working on my bachelor s thesis Spa Utilization for tourism in the town of Piešťany. I would like to ask you to fill in a short anonymous questionnaire. The purpose of the questionnaire is to gain information about the stay of visitors, their opinions about the quality of services in the spa and in the town of Piešťany. Please fill in a box after reading each question (in some cases you may need to check more boxes). Use the text field for answering open questions. Thank you for filling in the questionnaire Alžbeta Miklošková 16. How did you learn about the possibility to stay in the town of Piešťany? Recommendations from family/relatives Internet Travel agency Recommendations from doctor 61
17. If your answer to question 1 was internet, choose a certain source Piešťany information center website Official town website Website of the resort in Piešťany Healing Slovakian spa website An Accommodation website Travel agency website 18. I am in Piešťany For the first time For the second time I come here regularly 19. State the length of your stay 1 day (without overnight stay) 2-3 days 3-7 days 8-14 days 14 and more 20. Which hotel are you staying in? Thermia Palace Esplanade Palace Hotel Splendit Hotel Grand Hotel Jalta Spa Hotel Pro Patria Other 21. The purpose of your stay is Spa treatment Recreation/prevention Sightseeing trip 22. If your answer to question 9 is spa treatment, state your form of payment The whole stay (accommodation + spa treatment) covered by the insurance company The stay is partially covered by the insurance company (I pay the accommodation and the insurance company pays the spa treatment) I pay all the costs 23. What did you like the most about your stay? (event, service, resort, activities) 24. What did you like the least? What didn t you like or what did you miss? 25. Rate the following services that you experienced during your stay on a scale of 1-5 1-5 (1-very good, 2-satisfactory, 3-average, 4-below average, 5-unsatisfactory) Accommodation services Catering services Attitude of the staff Sport possibilities 62
Entertainment - Night life The service at the information center Transport 26. Your nationality Slovak Czech Polish German Russian Other 27. Sex Male Female 28. Age 20 years old or less 21-30 31-40 41-50 51-60 61-70 70+ 29. State who are you staying with for the stay Alone Partner Whole Family Other 30. Are you considering coming back to Piešťany? Yes No Thank you for your time 63
Príloha č.3: Fotografie z Kúpeľov Piešťany a) Hotel Thermia Palace ***** Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 b) Balneoterapia Irma Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 64
c) Kolonádový most, symbol Piešťan- Barlolamač Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 d) Napoleónske kúpele Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 65
e) Kúpeľní turisti Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 66
f) Opustený a chátrajúci Grand Hotel Slovan Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 67
Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 g) Súčasný nevyhovujúci stav penziónov Anna a Riviera Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 68
h) Kúpalisko Eva- porovnanie rokov 1950 a 2015 Zdroj: http://www.scriptorius.sk/ Zdroj: http://www.zpiestan.sk/ i) Hudobný pavilón v Mestskom parku Zdroj: Alžbeta Miklošková, 2018 69