NEVYUŽITÉ ĽUBOVNIANSKE KÚPELE PRE REKREAČNÝ TURIZMUS ĽUBOVNIANSKE KÚPELE INSUFFICIENTLY USED FOR RECREACTIONAL TOURISM Martina Compľová RNDr. Martina Compľová, Ústav Geografie, PF, UPJŠ Jesenná 5, 040 11 Košice, e-mail: martina.complova@science.upjs.sk Abstract The spa resort Ľubovnianske kúpele is situated in northeastern Slovakia in the Stará Ľubovňa district. The intention of this article is to illustrate a formation, destruction and an alternative revival of this spa resort. In the past Ľubovnianske kúpele was the spa centre of the first category. At the present time this spa resort has potential for development of tourism on the base of thermal and mineral waters. The history, sufficiency of accomodation, capacity of beds, interesting tourist spots in the vicinity, the potential in the thermal and mineral waters is a very good base for expansion. The problem of development is primarily in crushed holding structure of owners and secondly caused by a missing plan for it. The spa resort many problems connected with services as well as transport. Keywords: development, tourism, mineral and thermal waters, premises of development 1 Úvod Ľubovnianske kúpele /Kúpele Nová Ľubovňa, Staroľubovnianske kúpele/ sa nachádzajú na severovýchode Slovenska v okrese Stará Ľubovňa. Od okresného mesta sú vzdialené pribliţne 7 km. Nepredstavujú samostatné katastrálne územie, ale rozprestierajú sa na časti katastra obce Chmeľnica, Nová Ľubovňa a Jakubany. Sledované územie vypĺňa geomorfologický celok Spiško šarišské medzihorie s podcelkom Hromovec. Z hľadiska kategorizácie kúpeľných miest Slovenskej republiky patria do samostatnej skupiny, ktorú reprezentujú potenciálne strediská pre rozvoj cestovného ruchu na báze termálnych a minerálnych vôd. Cieľom príspevku je poukázať na vznik, zánik a moţnosť oţivenia tohto kúpeľného strediska na severovýchode Slovenska. 1.1 Vznik Ľubovnianskych kúpeľov Ľubovnianske kúpele boli známe uţ v 18. storočí. Zakladatelia kúpeľov nie sú známi a majitelia sa veľmi často menili. Impulzom pre vznik kúpeľov bola existencia štyroch minerálnych prameňov: Andrej, Amália, Alfréd a Mária. Zloţením a účinkami minerálnych vôd sa zaoberali profesor Pavol Kitaibel a Béla Lengyel z Budapešti. Profesor Antal Steiner z Levoče analyzoval liečivé bahno Ľubovnianskych kúpeľov a na základe podobnosti zloţenia a liečivých vlastnosti dáva do pozornosti hlavne podobnosť s bahnom karlovarským v kúpeľoch Karlove Vary. Dôleţitosť rozvoja tejto oblasti a vznik kúpeľov sa pripisuje rodu Andreja Probstnera. V roku 1887 mali kúpele 110 hosťovských izieb. Pred prvou svetovou vojnou sa kapacita hosťovských izieb zvýšila o 10. V tom čase sa uţ kúpele zaradili medzi kúpele prvej triedy. Ľubovnianske kúpele boli vybudované podobným štýlom ako budovy vo Vysokých Tatrách /Kúpeľný dom, Vila Iris, Vila Aurora, Vila Kermicky/. Druhá svetová vojna kúpele značne poškodila a prestalo sa aj s kúpeľnou liečbou. Minerálna voda bola vyuţívaná uţ len individuálne. Nevyuţitosť a častá zmena majiteľov Ľubovnianskych kúpeľov zapríčinila postupnú stratu na popularite a význame. 436
Po znovuobnovení okresu Stará Ľubovňa v roku 1968 boli kúpele odkúpené podnikom Skrutkáreň s celým areálom pre rekreačné účely. Revitalizáciou a úpravou areálu v celkovej hodnote pribliţne 56 430 (1700000 Sk) získali kúpele na atraktivite najmä pre krátkodobú a prímestskú rekreáciu. Znovuoţivenie kúpeľov zvýšilo záujem o túto oblasť, napriek tomu sa aţ do súčasnosti kúpele nedostali na úroveň, ktorú dosiahli pri zaradení medzi kúpele prvej kategórie. Krátkodobé znovuoţivenie kúpeľov neprinieslo poţadovaný výsledok. Po roku 1989 kúpele začali upadať. S výnimkou dostavby hotela Sorea v roku 1991, zrekonštruovania a obnovy dvoch penziónov, výstavby jedného nového penzióna a rozvoja lyţiarskych moţností kúpele úplne stratili na atraktivite a tento stav trvá do súčasnosti. 1.2 Súčasnosť Ľubovnianskych kúpeľov V súčasnosti sa v Ľubovnianskych kúpeľoch nachádzajú tri obytné objekty a jeden novovybudovaný obytný objekt, ktorý je v súčasnosti pred ukončovacími prácami a uvedením do prevádzky v blízkej budúcnosti. Tabuľka 1 podáva prehľad lôţkovej kapacity. Penzión Silvia - zrekonštruovaný obytný objekt, ktorý sa zachoval ešte z 19. storočia Hotel Sorea - kapacitou a rozlohou najväčšie ubytovacie zariadenie, ktorého výstavba začala v roku 1984 a ukončená bola v roku 1991 Penzión Dinda novovybudovaná zrubová stavba. Samotná budova bola postavená uţ v roku 1897. Prešla dvoma významnými rekonštrukciami. Prvá rekonštrukcia bola v roku 1957. Druhá rekonštrukcia súvisí so súčasným majiteľom, ktorý odkúpil budovu od podniku Skrutkáreň v Starej Ľubovni v roku 2000. V tomto roku sa začalo aj s rekonštrukciou, ktorá trvala do roku 2006. Novovybudovaný penzión Tab. 1 Kapacita lôţok v ubytovacích zariadeniach Ľubovnianskych kúpeľov Názov zariadenia Počet lôžok Hotel SOREA 600 89% Penzión Silvia 47 7% Penzión Dinda 27 4% Spolu 674 100% Počas zimnej turistickej sezóny sa vyuţíva šesť lyţiarskych vlekov. Porovnanie cenníka lyţiarskych lístkov pre lyţiarske strediská v okrese Stará Ľubovňa a vzdialenosť od okresného mesta podáva tabuľka 2. Na individuálne plnenie minerálnej vody sú voľne prístupne dva pramene. Ďalšie pramene vyuţíva firma Prvá kúpeľná, a. s. pre plnenie minerálnej vody ĽUBOVNIANKA. V Ľubovnianskych kúpeľoch je vybudovaná aj plnička minerálnych vôd. Podľa chemického zloţenia sú minerálne vody tejto oblasti hodnotené ako prírodné, slabo mineralizované, hydrouhličitanové, horečnato-vápenaté, ojedinele i ţeleznato uhličité, 437
studené, hypotonické. Minerálna voda z prameňa Alfréd sa v minulosti vyuţívala v miestnych vaňových kúpeľoch, zatiaľ čo voda z prameňa Andrej a Amália sa plnila do fliaš a vyuţívala ako prírodná stolová voda. Podľa analýz je teplota vody 6,7-7,4 C, ph 4,5-7,5, maximálny obsah CO 2 2200,0 3125,0 mg/l, celková mineralizácia 617,52 2385,07 mg/l, o celkovej výdatnosti 0,7 15 l/min (Košťálik, 1982). Okrem vlastného potenciálu Ľubovnianskych kúpeľov je moţné pre potenciálneho turistu vziať do úvahy aj moţnosti bliţšieho resp. širšieho okolia. Prehľad uvádza tabuľka 3. Tab. 2 Porovnanie cien lyţiarskych lístkov v lyţiarskych strediskách v okrese Stará Ľubovňa k 31. 1. 2010 Lyžiarske stredisko (Počet vlekov) Vzdialenosť od okresného mesta Celodenný 4- hodinový Cena v EUR 2- hodinový 1- hodinový nočný Ľubovnianske kúpele (6) 7 km 13,00 8,00-5,00 8,00 Malý Lipník (1) 19 km 11,00 7,00-4,00 - SKIPARK Vyšné Ruţbachy (7) SKICOMP Fakľovka (3) 15 km 15,00 13,00 8,50-8,50 11 km 13,00 10,00 7,50-8,00 Tab. 3 Moţnosti turistiky z východiskového bodu Ľubovnianske kúpele do okolia resp. známych lokalít Východisková lokalita Cieľová lokalita Poznámka Ľubovnianske kúpele Vysoká (842 m n. m.) 1.00 hod. modrá turistická značka Ľubovnianske kúpele Sedlo pod Vysokou (764 m n. m.) 0.40 hod.; Smer A, modrá Ľubovnianske kúpele Sedlo Kolárovo (795 m n. m.) 0.50 hod.; Smer B, modrá Ľubovnianske kúpele Vyhliadka (705 m n. m.) 0.30 hod.; Smer B, modrá Ľubovnianske kúpele Hrad a Skanzen Stará Ľubovňa 8 km, auto 0.25 hod. Ľubovnianske kúpele Vyšné Ruţbachy 21 km, auto 0.50 hod. Ľubovnianske kúpele Červený Kláštor PIENAP 34 km, auto 0.70 hod. Ľubovnianske kúpele Lesnica 32 km, auto 0.70 hod 1.3 Geotermálny prieskum ako možnosť rozvoja kúpeľov V severnej časti Levočských vrchov medzi obcami Šambron a Plavnica boli v hlbokom vrte Plavnica-1 v osemdesiatych rokoch 20. storočia zistené v intervale 2306-3500 m termálne vody. Výskum v tejto oblasti vykonal Slovenský geologický výskum s cieľom ropného prieskumu. Čerpacie skúšky sa robili sčasti testerom, ale hlavne stupačkami. Hydrogeologické výsledky sú podané v tabuľke 4. Z ropno-geologického hľadiska neboli tieto výsledky povaţované sa významne, preto bol vrt Plavnica 1 odporúčaný po dohode so 438
Slovenským geologickým ústavom k vyuţitiu ako zdroj termálnej vody. Za týmto účelom bol vrt znova prehodnotený do hĺbky 3 397 m. Podľa rozborov voda obsahovala do 4,5 do 23,9 mg.l -1, preto nebolo moţné pokračovať v ďalšom vypúšťaní vody a vrt bol uzavretý. Z doteraz známych výsledkov sa v ustálenom teplotnom poli v intervale 2 300 3 400 m pohybuje loţisková teplota od 68 C do 96 C. Hĺbkové vyobrazenie ustáleného teplotného poľa vo vrte Plavnica-1 ukazuje obrázok 1 (Rudinec, Smetana, 1988). Napriek tomu, ţe vrt Plavnica-1 bol uzavretý z dôvodu obsahu ropných látok, odstránenie týchto látok dnes uţ nie je problémom. Vzorom pre opätovné prehodnotenie vyuţitia vrtu by sa mohli stať jodobrómové kúpele v Hodoníne, ktoré dnes disponujú veľmi kvalitnými jódobromovými vodami. Tieto kúpele vznikli v roku 1979. V súčasnosti sa tieto kúpele zaraďujú k jedným z najkvalitnejších v Európskej únii. Tab. 4 Hydrogeologické výsledky vyhodnotenia vrtu (Rudinec, Smetana, 1988) Hĺbka Výdatnosť [l.s -1 ] Teplota [ C] 2 841-3 035 (test) Bez prítoku - - 3 440-3 500 (test) Prítok filtrátu so stopami slanej vody a plynu - - 2 841-3 397 Preliv stredne mineralizovanej slanej vody spolu s nehorľavým plynom. 3,6 53-57 2 505-2 520 Preliv stredne mineralizovanej slanej vody spolu s nehorľavým plynom 2 22 2 306-2 322 Pulzujúci preliv silno mineralizovanej vody s nehorľavým plynom 2,36 21 Obr. 1 Hĺbkové vyobrazenie ustáleného teplotného poľa vo vrte Plavnica 1 (Rudinec, 1987) 439
1.4 Silné a slabé stránky rozvoja Ľubovnianskych kúpeľov Analýzu súčasných silných a slabých stránok v priestore Ľubovnianskych kúpeľov, je potrebné vziať do úvahy v súvislosti s rozvojom rekreačného turizmu v tejto oblasti. Definovanie silných a slabých stránok ako základných časti SWOT analýzy slúţia pre naplnenie cieľa rozvoja rekreačného turizmu v tejto oblasti. SILNÉ STRÁNKY Prírodný potenciál prostredia Ľubovnianskych kúpeľov a okolia Dostatok ubytovacích kapacít Vhodná lokalizácia z hľadiska dopravy /1 km od cesty II. triedy č. 68/ Existencia minerálnych prameňov s moţnosťou plnenia minerálnej vody Potenciálna lokalita pre vyuţitie geotermálneho vrtu Sieť turistických a cykloturistických tratí Zimné zjazdovky so 6 lyţiarskymi vlekmi Náučný chodník vedúci časťou historického lesoparku /existenia exemplárov borovice Pyrenejskej, jazero s mlokom karpatským/ História Ľubovnianskych kúpeľov Moţnosti pre rodinné rekreácie, relaxačno ozdravovacie pobyty, školy v prírode, lyţiarske kurzy, školské výlety Existencia prírodných a kultúrnych pamiatok blízkeho okolia SLABÉ STRÁNKY Rozdrobenosť vlastníckej štruktúry súkromné vlastníctvo nejednotnosť rozvoja Katastrálne rozdelenie Ľubovnianskych kúpeľov medzi obce Chmeľnica, Jakubany a Nová Ľubovňa Zanedbanosť celého prostredia kúpeľov a následne ďalšia devastácia územia Nezáujem investorov Absencia základných sluţieb turizmu Nízka zainteresovanosť zo strany občanov z dôvodu úradných a finančných bariér Chýbajúca propagácia daného územia Chýbajúca projektová rozpracovanosť sledovaného územia 2 Záver Ľubovnianske kúpele v súčasnosti strácajú na význame a zaradenie len do potenciálnych stredísk cestovného ruchu na báze minerálnych a termálnych vôd posúva ich rozvoj a revitalizáciu do úzadia. Medzi hlavné príčiny súčasného stavu patrí hlavne rozdrobenosť vlastníckej štruktúry a nejasný plán rozvoja tejto lokality. Nemenej dôleţitá je aj málo rozvinutá dopravná infraštruktúra a sluţby. Napriek tomu, ţe územie disponuje dostatočným potenciálom v podobe minerálnych vôd, termálnych vôd, blízkych kultúrnych a prírodných pamiatok, dostatočným počtom ubytovacích zariadení, prírodným potenciálom nezodpovedá úroveň moţností daného územia úrovni rozvoja. Deficit tohto stavu prináša moţnosť väčšieho úpadku týchto kúpeľov, ktoré sa v minulosti zaraďovali ku kúpeľom prvej kategórie. Výskyt termálnych vôd v okolí zabudnutých Ľubovnianskych kúpeľov môţe prinavrátiť týmto kúpele opäť atraktívnosť, výrazne zvýšiť návštevnosť a moţnosť rekreácie v tejto oblasti Slovenska najmä v súčasnom období kedy trend budovania termálnych centier je jedným z najrozšírenejších. Podkladom pre oţivenie rekreačného turizmu by sa okrem vyššie spomínaného potenciálu mohla stať história Ľubovnianskych kúpeľov, ropno-geologický výskum, ktorý odporučil vyuţiť uskutočnený vrt pre vyuţitie ako zdroj termálnej vody. Obnovenie a zachovanie Ľubovnianskych kúpeľov pre rekreačný turizmus by naplnilo hlavný cieľ rozvoja cestovného ruchu v tejto oblasti. 440
3 Literatúra KOŠŤÁLIK, J. 1984. Krajina okresu Stará Ľubovňa. Bratislava: Príroda, 1984. 174 s. KOŠŤÁLIK, J. 1982. Minerálne vody okresu Stará Ľubovňa a blízkeho okolia. Prešov: Pedagogická fakulta Prešov UPJŠ Košice, 1982. 54 s. KREDATUSOVÁ, A. 2002. Probstnerovci z Novej Ľubovne a Jakubian. Martin: Bibliotheca Genealogica Slovaca, 2002. 91 s. ČEPIŠÁK, H. 1970. Zabudnuté liečivé vody. In: Východoslovenské noviny, roč. XIX, č. 174, str. 3. GUĽAŠI, M., MARKOVIČ J. 1970. Staroľubovnianske kúpele ožívajú. In: Východoslovenské noviny, roč. XIX, č. 54, str. 1-2. RUDINEC, R., SMETANA J. 1988. Termálne vody pri Ľubovnianskych kúpeľoch na východnom Slovensku. In: Geologický průzkum, ročník XXX, č. 11, str. 338-339. SVRČEK, C. 1979. Perspektíva Ľubovnianskych kúpeľov. In: Ľubovnianske noviny, ročník IV, č. 37, str. 3. VANÍČEK, M. 2001. Rekreácia a turizmus v súčinnosti s územným rozvojom Slovenska. In: Ţivotné prostredie, ročník XXXV, č. 5, str. 14-16 VICIAN, F. 1979. Novoľubovnianske kúpele obnovené. Bratislava: In: Východoslovenské noviny, roč. XIX, č. 67, str. 5. Recenzent: Mgr. Marián Kulla, PhD., Ústav Geografie, PF, UPJŠ Jesenná 5, 040 11 Košice, e-mail: marian.kulla@science.upjs.sk 441