Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva Porovnanie DPH v rámci V4 (podtitul práce) Bakalárska práca Autor: Lukáš Danko Bankový management, bankový manaţér Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Banská Bystrica apríl 2011
Vyhlásenie Vyhlasujem, ţe som bakalársku, prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Porúbke, apríl 2011 Lukáš Danko 2
Poďakovanie Touto cestou sa chcem poďakovať Ing. Radoslavovi Ba jusovi, PhD. za pripomienky a odbornú pomoc pri vypracovaní práce. 3
Zoznam použitých skratiek Skratky štátov a politických združení BE BG CZ (ČR) DK DE EE EL ES FR IE IT CY LV LT LU HU MT Belgicko Bulharsko Česká republika Dánsko Nemecko Estónsko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Cyprus Lotyšsko Litva Luxembursko Maďarsko Malta NL AT PL PT RO SI SK FI SE UK NO EÚ EU-27 EU-25 EU-15 ES USA Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Rumunsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Veľká Británia Nórsko (nie je členský štát EÚ) Európska únia 27 členských štátov EÚ 25 členských štátov EÚ 15 členských štátov EÚ Európske spoločenstvo Spojené štáty americké Ďalšie skratky OECD ECOFIN Eurostat TAXUD CFE IOTA VIES MF HDP DPH VAT Organisation for Economic Co-operation and Development = Organizácia pre hospodársku spoluprácu a pomoc Economic and Financial Committee = Rada ministrov EÚ Statistical Office of the European Communities = Štatistický úrad Európskych spoločenstiev Taxation and Customs Union Directorate Vrchné daňové a colné riaditeľstvo Confederation Fiscale Europeene = Európska fiškálna konfederácia Intra European Organization of Tax Administrations = Európska organizácia daňových správ VAT Information Exchange System = Systém pre výmenu informácií o DPH Ministerstvo financií Hrubý domáci produkt Daň z pridanej hodnoty Value added tax = Daň z pridanej hodnoty 4
Anotácia práce Cieľom bakalárskej práce je porovnanie vývoja dane z pridanej hodnoty krajín Vyšehrádskej štvorky, pričom sa práca zameriava hlavne na zmeny v daniach z pridanej hodnoty a okolnosti, ktoré tieto zmeny vyvolali v jednotlivých krajinách. V práci sme sa zameriavali predovšetkým na dynamiku a frekvenciu vývoja dani z pridanej hodnoty. Bakalárska práca pozostáva z troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na trhy krajín Vyšehrádskej štvorky a ich charakteristiku. Druhá kapitola práce je venovaná vývoju krajín Vyšehrádskej štvorky, vývoju ich ekonomík a prílevu zahraničných investícií. Tretia kapitola našej práce je venovaná analýze vývoja dane z pridanej hodnoty v štátoch Vyšehrádskej skupiny, pričom sme jednotlivé krajiny analyzovali samostatne a navzájom porovnávali ich sadzby dane z pridanej hodnoty. Veríme, ţe práca bude základným zdrojom informácií pre hlbšie skúmanie danej problematiky. Kľúčové slová: daň z pridanej hodnoty, Vyšehradská skupina, trhové prostredie, sadzby dane z pridanej hodnoty, transformácia, analýza vývoja dane z pridanej hodnoty 5
Annotation Goal of this work is to compare the development of value added tax Visegrad four, while the work is focused mainly on changes in value added tax and the circumstances that caused these changes in individual countries. In this work we mainly focused on the dynamics and frequency of development of value added tax. Bachelor thesis consists of three chapters. The first chapter focuses on the markets of the Visegrad four countries and their characteristics. The second chapter is devoted to the development of the Visegrad four countries, develop their economies and attracting foreign investment. The third chapter of our work is devoted to analyzing the development of value added tax in the states of the Visegrad group, while the country was analyzed separately and compared with each other their rates of value added tax. We believe that work is an essential source of information for deeper examination of the issue. Keywords: value added tax, Visegrad group, market environment, the rate value added tax, transformation, analyzes the development of value added tax 6
OBSAH ÚVOD 8 1. TRHY KRAJÍN V4 A ICH CHARAKTERISTIKA... 9 1.1 Európska integrácia... 9 1.2 Stredoeurópsky priestor... 11 1.3 Vývoj vzťahov krajín V4... 12 1.4 Višegrádska spolupráca... 14 1.5 Trhové prostredia krajín V4... 17 2. VÝVOJ KRAJÍN, EKONOMIKA A ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE V KRAJINÁCH V4... 19 2.1 Charakteristika historického vývoja krajín V4... 22 2.1.1 Slovenská republika... 23 2.1.2 Česká republika... 24 2.1.3 Poľsko... 26 2.1.4 Maďarsko... 27 2.2 Problematika spoločenskej transformácie krajín V4... 28 3. ANALÝZA VÝVOJA DPH V ŠTÁTOCH VYŠEHRADSKEJ SKUPINY... 31 3.1 Všeobecne o DPH... 32 3.2 DPH na tému zniţovania sadzieb... 34 3.3 Vývoj DPH v krajinách Vyšehradskej skupiny... 35 3.3.1 Slovenská republika... 36 3.3.2 Česká republika... 38 3.3.3 Poľská republika... 39 3.3.4 Maďarská republika... 41 ZÁVER ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ZOZNAM GRAFOV ZOZNAM TABULIEK 7
ÚVOD Cieľom bakalárskej práce je porovnanie vývoja dane z pridanej hodnoty krajín Vyšehrádskej štvorky, pričom sa práca zameriava hlavne na zmeny v daniach z pridanej hodnoty a okolonosti, ktoré tieto zmeny vyvolali v jednotlivých krajinách. Vyšehradská skupina (V4) je neoficiálne označenie pre krajiny Českú republiku, Maďarskú republiku, Poľskú republiku a Slovenskú republiku, ktoré v rámci regionálnej kooperácie uzavreli úzkú spoluprácu. Pôvodne sa hovorilo o Vyšehrádskej trojke. Rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) vznikol názov štvorka. Po prístupe do EÚ a NATO sa ciele Vyšehrádskych štátov zmenili. Stredobodom pozornosti je hospodárska integrácia do Európskej únie, spoločné stanoviská voči Európskej únii, s cieľom efektívnejšie zastupovať záujmy a otázky týkajúce sa vzájomnej spolupráce. V našej práci sa zameriavame na komparáciu jednotlivých politík dane z pridanej hodnoty v krajinách Vyšehrádskej štvorky. Daň z pridanej hodnoty je historicky jednou z najmladších daní. V Slovenskej republike, ako aj v krajinách Vyšehrádskej skupiny tvorí v súčasnosti spoločne s daňami z príjmov základ daňovej sústavy a je jedným z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov. Jej významné postavenie v európskych krajinách je spojené s Európskou úniou a s myšlienkou jednotného vnútorného trhu. Komisia Európskej únie stanovila zavedenie DPH do právneho poriadku ako jednu z podmienok členstva v tejto medzinárodnej organizácii. Táto daň je zároveň v krajinách Európskej únie jedinou prípustnou univerzálnou daňou zo spotreby Pridaná hodnota je tá časť hodnoty tovaru, ktorú k hodnote vstupu pridá podnikateľ svojou činnosťou. Vo finančnom vyjadrení je rozdiel predajnej ceny výrobku (bez DPH) a ceny vstupov na výrobu (bez DPH). Daň z pridanej hodnoty sa v Slovenskej republike zaviedla aţ v novej sústave a nahradila daň z obratu, dovoznú daň a dovozovú priráţku. Od 1. 5. 2004 sa DPH uplatňuje v rámci jednotného trhu EÚ. Daň s pridanej hodnoty nezdaňuje len finálny výrobok, keď ho nakúpi spotrebiteľ, ale všeobecne a priebeţne zdaňuje všetky aktivity podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na formu podnikania. Zdanenie sa uskutočňuje pri kaţdej zmene vlastníckych vzťahov pri predaji tovaru alebo sluţby. Platiteľa dane sa daňou z pridanej hodnoty zaťaţuje iba pridaná hodnota tovaru, aj keď pri predaj sa DPH vzťahuje na celú hodnotu tovaru. 8
1. TRHY KRAJÍN V4 A ICH CHARAKTERISTIKA Vyšehradská skupina (V4) je neoficiálne označenie pre krajiny Českú republiku, Maďarskú republiku, Poľskú republiku a Slovenskú republiku, ktoré v rámci regionálnej kooperácie uzavreli úzkú spoluprácu. Pôvodne sa hovorilo o Vyšehrádskej trojke. Rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) vznikol názov štvorka. Kooperácia je pomenovaná podľa severomaďarského mestečka Višegrád, na ktorého hrade sa 15. februára 1991 stretli prezident ČSFR Václav Havel, prezident Maďarska Árpád Göncz a prezident Poľska Lech Walesa. Výber Višegrádskeho hradu ako miesto stretnutia má historický význam. Tu sa stretli uţ v roku 1335 český kráľ Jan Luxemburský, poľský kráľ Kazimír III. Veľký a uhorský kráľ Karol I., ktorí uzavreli dohody o uľahčení obchodu medzi ich krajinami. V r. 1991 podpísali deklaráciu o úzkej spolupráci krajín na ceste k európskej integrácii. Po páde komunizmu bola ich spolupráca dôleţitá najmä pri prechode od totalitného reţimu k slobodnej, pluralitnej demokratickej spoločnosti. Spolupráca je medzivládna bez existencie nadriadenej rozhodcovskej inštancie. Po prístupe do EÚ a NATO je medzivládna organizácia zdruţených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.sa ciele Výšehrádskych štátov zmenili. Stredobodom pozornosti je hospodárska integrácia do EÚ, spoločné stanoviská voči EÚ, aby mohli efektivnejšie zastupovať ich záujmy a otázky týkajúce sa bezpečnosť. Hlavný problém odvtedy uţ nie je vzťah k Rusku, ale terorizmus a regulácia prevádzky na hraniciach (HOLMAN, 2003, s.31). 1.1 Európska integrácia Integrácia je dnes všeobecne uznávaný jav. Avšak poprední odborníci z oblasti ekonómie a práva, zaoberajúci sa podstatou tak integrácie, ako aj kooperácie, ešte nedospeli k ich presnej a jednotnej definícii. Spomedzi rôznych foriem integrácie sa najviac spomína ekonomická integrácia. Jednou z príčin je fakt, ţe najväčšia zhoda záujmov jednotlivých krajín existuje predovšetkým v súvislosti s ich ekonomickými záujmami. Politický faktor a úvahy o bezpečnostných otázkach hrajú však tieţ dôleţitú úlohu pri vzniku a zániku regionálnych organizácií. Ak by sme mali pridať k prebiehajúcim integračným procesom dnešných dní konkrétny geografický faktor, tak jeden z najintenzívnejších integračných procesov prebieha práve na európskom kontinente (NERUDOVÁ, 2005, s.32). 9
Medzinárodné vzťahy, viac ekonomické ako politické alebo vojenské, nadobudli po II. svetovej vojne nové formy. Jej výsledkom bolo nielen vytvorenie bipolárneho systému dvoch pôvodom neeurópskych superveľmocí, ale aj politické a ekonomické zdecimovanie bývalých európskych mocností ako Francúzsko alebo Veľká Británia. V samotnej Európe sa objavili tendencie kooperácie a integrácie hneď po skončení vojny s cieľom rekonštrukcie zničených krajín. Po neúspešných pokusoch o politickú a vojenskú integráciu sa úsilie kontinentálnej demokratickej Európy sústredilo na vytvorenie ekonomických integračných inštitúcií. Takto sa proces ekonomickej integrácie v západoeurópskom priestore, započatý uţ v roku 1921 vznikom colnej únie medzi Belgickom a Luxemburgom, presúval postupne východným smerom. Po páde ţeleznej opony, rozdeľujúcej Európu na dva bloky, sa integrácii otvorila aj stredná a východná Európa. Situácia si vyţiadala, aby sa popri ekonomickej integrácii, začala rozvíjať aj integrácia politická a s ňou spojená integrácia vojenská. Jednotlivé charakteristiky integrácie sú rozpracované okrem iných aj v ekonomickej teórii. Spomenieme len tie, ktoré sú aplikovateľné na integráciu všeobecne (ŠIROKÝ, 2003, s.58) : Vznik a pokračovanie integrácie je podmienené určitým stupňom rozvoja a deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Integrácia je regulovaný proces. Je to teda vedomý proces riadený rôznymi subjektami (napr. štátmi), čo je nemoţné povedať o globalizácii. Integrácia si vyţaduje vzájomné prispôsobovanie sa. Integračné procesy majú regionálny charakter. Pre hlbšie pochopenie integrácie je vhodné ju porovnať s kooperáciou. Zatiaľ čo pri kooperácii (napríklad pri odstraňovaní colných bariér) si jednotlivé štáty zachovávajú svoju suverenitu a rozhodovacie právomoci, pri integrácii sa vedome a dobrovoľne vzdali časti svojich suverénnych práv. Cieľom integrácie je budúce zjednotenie. 10
1.2 Stredoeurópsky priestor Na prvý pohľad sa jedná o jasný pojem. Geografické vymedzenie strednej Európy nie je poznačené časom a medzinárodno-politickou situáciou ako je to v prípade geopolitického vymedzenia. Mnoţstvo nejasností však sem vnáša mimo iného fakt, ţe geografické determinanty ako sú rieky a pohoria neohraničujú strednú Európu, ale ju pretínajú a delia na viac častí. Stredná Európa bola teda definovaná viac v súvislosti so štátmi pokrývajúcimi toto územie ako v geografickej terminológii. Preto sa aj obsah pojmu strednej Európy v priebehu času neustále menil, alebo dokonca úplne popieral (SALIN, 2003, s.32). Čo sa týka strednej Európy, zhoda nie je ani na poli geopolitiky. Existuje koncepcia, ktorá hovorí o jej dvoch základných podobách: buď s Nemeckom, kde je ponímané kultúrne, ekonomicky a politicky ako dominantný štát; alebo bez Nemecka. Iná koncepcia toto rozdelenie ešte rozširuje a variantu bez Nemecka delí na ďalšie dve moţné alternatívy : jedna vychádza zo spoločného dedičstva habsburského súštátia; a druhá vymedzuje strednú Európu ako priestor medzi Nemeckom (alebo nemecky hovoriacim regiónom) a Východom (ako oblasťou s odlišnou kultúrnou a politickou tradíciou ortodoxného kresťanstva východnej Európy a Balkánu). Po roku 1989 došlo medzi takto chápanými štátmi strednej Európy k spolupráci v ekonomickej a politickej oblasti a sformovala sa Vyšehrádska skupina. Pre predmet tejto práce, myslím si, je vhodné priblíţiť spomínané alternatívy bez Nemecka.Po prvé, Rakúsko-Uhorské dedičstvo skutočne zanechalo v nástupníckych krajinách mnoţstvo spoločných znakov vytvárajúcich podobnú politickú kultúru v tomto priestore. Pre toto tvrdenie nahráva aj fakt, ţe po rozpade sovietskeho bloku, a teda aj umelej hranice rozdeľujúcej Európu na dva celky, vznikla politická spolupráca známa dnes ako Stredoeurópska iniciatíva. Zahrňovala krajiny od Talianska (vtedy člena NATO a ES), cez Rakúsko (vtedy neutrálne) aţ po bývalé komunistické krajiny (Maďarsko, Česká republika, Slovensko, a Poľsko). Medzi členské štáty patrila aj bývalá Juhoslávia, ktorá však svojím rozpadom skomplikovala činnosť tejto organizácie. Problémom je, ţe toto spoločné dedičstvo je v jednotlivých štátoch chápané rôzne, pričom je chápané intenzívnejšie v Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku. V samotnom strede takto vnímanej strednej Európy je tento smer zahraničnej politiky chápaný len ako alternatíva k hlavnej orientácii Rakúska na Nemecko a iné štáty EÚ. Druhý variant bez Nemecka je postavený na inom základe. Významným faktorom integrujúcim tieto krajiny V4 bola ich spoločná história v povojnovom období, ktorá 11
determinovala ich spoločné ciele aj po roku 1989, teda integrácia do EÚ a NATO. Následný vývoj po roku 1993 však ukázal, ţe ani tento priestor nie je jednotný. Ako jeden z rušivých faktorov, komplikujúcich vzťahy medzi niektorými štátmi V4, tu pôsobí práve spoločná minulosť v rámci Rakúsko-Uhorska. Jedná sa predovšetkým o problém národnostných menšín. Taktieţ rozpad ČSFR poukázal skôr na divergentné tendencie v tomto regióne, ako na záujem spoločne sa integrovať (LÁCHOVÁ, 2007, s.64). Vo všeobecnosti kvôli spomínaným geografickým a geopolitickým znakom strednej Európy ju nie je moţné povaţovať za región uzatvárajúci sa do seba, ale práve naopak, usilujúci sa o rozšírenie európskeho priestoru. Je to dané nie len jeho geografickými črtami, ale hlavne prevaţujúcou ideovou klímou orientovanou v súčasnosti prevaţne prointegračne a proeurópsky (SALIN, 2003, s.35). 1.3 Vývoj vzťahov krajín V4 Rok 1998 znamenal zmenu na vrcholových postoch v krajinách V4. K moci sa dostali politické sily viac naklonené vzájomnej spolupráci, ako tomu bolo do roku 1998. K najmarkantnejšej zmene pritom došlo asi v Českej republike a na Slovensku. A keďţe sa Slovensko dostalo v druhej polovici deväťdesiatych rokov do čiastočnej izolácie v strednej Európe a tak prispelo do veľkej miery k oslabeniu spolupráce v celom regióne, budem sa tu zaoberať len bilaterálnymi vzťahmi z pohľadu Slovenska. V týchto oblastiach totiţ došlo k najvýraznejším zmenám. Do vlády obidvoch krajín sa dostali politické strany nezaťaţené bremenom rozpadu bývalej ČSFR. V česko-slovenských vzťahoch sa teda začala písať etapa nových bilaterálnych vzťahov. Slovenská republika si redefinovala národný záujem v najväčšej miere. Prioritou sa stalo dobehnutie susedných štátov v integračných procesoch do euroatlantických štruktúr a obnovenie bliţšej regionálnej spolupráce. V obidvoch prípadoch sa ukázalo ako nutné znovu oţiviť Vyšehrádsku skupinu. V duchu V4 sa potom zintenzívnili bilaterálne vzťahy nielen medzi Českou republikou a Slovenskom, ale aj medzi Českou republikou, Maďarskom a Poľskom navzájom. Na čelo tak SR ako aj ČR sa dostali politici, ktorí uţ neniesli priamu zodpovednosť za rozdelenie ČSFR. Boli preto viac naklonení opätovnému zblíţeniu oboch krajín. K tomu prispeli v nemalej miere aj spoločné zahraničnopolitické ciele. Konkrétnej spolupráci otvorila dvere prvá oficiálna návšteva českej vládnej delegácie na Slovensku 23. 12
novembra 1998 v Bratislave. Podmienkou nových bilaterálnych vzťahov však bolo vysporiadanie sa s problémami minulosti. Najzávaţnejším z nich bolo delenie majetku bývalej federácie často zneuţívanej kauzy na oboch stranách. 25. november 1999 sa stal dňom, kedy došlo k podpísaniu Zmluvy o spoločnom postupe pri delení majetku. K spolupráci došlo postupne aj v iných oblastiach ako školstvo, kultúra, veda, obchod a priemysel (KUBÁTOVÁ, 2003, s.76). V slovensko-maďarských vzťahoch sa nachádzalo veľa konfliktných bodov tak v minulosti, ako aj dnes. Avšak aj tu došlo po roku 1998 k pozoruhodným zmenám. Nejedná sa pritom len o spomenuté zmeny v zahraničnopolitickom smerovaní novej vládnej garnitúry na Slovensku. K čiastočnému uvoľneniu došlo predovšetkým v súvislosti so vstupom politickej strany reprezentujúcej maďarskú menšinu na Slovensku (SMK) do vládnej koalície. Tento krok mal aj širšiu zahraničnopolitickú dimenziu. Imidţ Slovenska sa zlepšil. Slovensko-maďarským vzťahom napomohla aj atmosféra višegrádskej spolupráce. Konkrétne sa jedná o spoločné ciele v zahraničnej politike oboch štátov. Základnou platformou spolupráce Maďarska a Slovenska je tzv. Základná zmluva. Bolo vytvorených postupne 12 slovensko-maďarských komisií, ktoré sa majú zaoberať riešením konkrétnych problémov. Došlo v posledných dvoch rokoch aj k zintenzívneniu návštev politických predstaviteľov oboch krajín. Maďarský prezident Arpád Göncz a slovenský prezident Rudolf Schuster sa po prvýkrát stretli na slovenskej pôde 6.-7. septembra 1999. Problémovou oblasťou je však nedoriešený spor o Sústavu vodných diel Gabčíkovo Nagymaros. Vzhľadom na svoju polohu, rozlohu, a veľkosť je Poľsko povaţované za regionálnu mocnosť. Slovensko-poľské vzťahy patria k vzťahom, ktoré sú vo všeobecnosti povaţované za bezproblémové. Prirodzene aj tu došlo k citeľnému ochladeniu spolupráce pred rokom 1998. Spoločné ciele krajín V4 však dali novú dimenziu aj slovensko-poľským vzťahom. Poľsko bolo vţdy podporovateľom integračných snáh Slovenska do euroatlantických štruktúr a od tohto smerovania sa odvíjala vţdy aj intenzita a kvalita slovensko-poľských vzťahov. Keď si nová slovenská politická elita stanovila medzi hlavné ciele integrovať sa do EÚ a NATO, Poľsko jej vyjadrilo jasnú podporu a poskytlo pomoc. K posilneniu spolupráce došlo aj v slovensko-poľských vzťahoch aţ po roku 1998. K prvej oficiálnej návšteve poľského premiéra J. Buzeka na Slovensku došlo aţ 31. 5. 2000 (HOLMAN, 2003, s.67). 13
1.4 Vyšehradská spolupráca Po dramatických zmenách na politickej mape strednej Európy na začiatku deväťdesiatych rokov sa regionálne iniciatívy objavili ako logické pokračovanie existujúcich politických a ekonomických vzťahov o to viac, ak sa jednalo o krajiny geograficky si blízke. Niektorí autori hovoria dokonca o novej vlne regionalizmu v strednej a východnej Európe. To bol aj prípad ČSFR, Maďarska a Poľska. Ako integrujúce faktory tu pôsobili okrem uţ spomínanej geografickej polohy, historickej blízkosti a existujúcich vzťahov aj spoločné úlohy a takmer identické ciele. Aktuálnymi úlohami boli ukončenie činnosti Varšavskej zmluvy, pretransformovanie ekonomických vzťahov v rámci RVHP do kvalitatívne novej formy, vyriešenie problémov s odsunom sovietskych vojsk a mnohé ďalšie. Hlavnými cieľmi sa stali ekonomická a politická transformácia vo vnútri krajín a integrácia do západoeurópskych integračných zoskupení (predovšetkým NATO a EÚ). Ako bolo spomenuté v úvode, začiatkom deväťdesiatych rokov sa objavili v strednej Európe dve tendencie: proces integrácie do euroatlantických štruktúr a vzájomné prehlbovanie spolupráce v rámci nového regiónu. V tomto zmysle sa ako najintenzívnejšia javila spolupráca štyroch spomínaných stredoeurópskych krajín. Zahraničie sa na túto iniciatívu pozeralo spočiatku neutrálne a aţ odmietavo predovšetkým v momentoch, keď sa objavili koncepcie Vyšehrádskej spolupráce ako nového európskeho mocenského centra. Význam a podpora Vyšehrádu však vzrástla, keď došlo k jeho vykryštalizovaniu ako prípravy a testu regionálnej spolupráce pred začlenením sa jeho členských krajín do euroatlantických štruktúr. Úloha Vyšehrádu bola, a v súčasnosti je, prirovnávaná k Severskej rade alebo Beneluxu. Jeho význam a kredit na medzinárodnej scéne vzrástol aj v súvislosti s nepokojmi na Balkáne a rozpadom Sovietskeho zväzu. Krajiny V3 sa javili ako nesporný ostrov stability v mori chaosu a ničivej deštrukcie. Vyšehradská spolupráca však prešla za desať rokov svojej existencie komplikovaným vývojom. Vo všeobecnosti je moţné toto obdobie rozdeliť do troch etáp: zaloţenie a prvé kroky v rokoch 1991 a 1992; oslabenie a spochybnenie spolupráce spadajúce do rokov 1993 aţ 1999; oţivenie prítomné od roku 1999. Pre prvé obdobie bolo charakteristické, ţe Vyšehradská spolupráca sa vykryštalizovala ako regionálna spolupráca stojaca na dvoch faktoroch: vnútornej potreby a zahraničnej podpory. Po prvé, spolupráci boli naklonené všetky tri štáty, pretoţe sa stala významným medzníkom nie len vo vzájomných bilaterálnych vzťahoch, ale aj a hlavne ukázala sa ako 14
najvhodnejším prostriedkom dosahovania zahraničnopolitických záujmov a vďaka nej bolo moţné prezentovať Vyšehrádsku skupinu v zahraničí ako zoskupenie troch najvyspelejších štátov v priestore bývalého sovietskeho bloku. Po druhé, EÚ podporovala a podporuje regionálne štruktúry akou bol vznikajúci Vyšehrád. S spomínanom období došlo k nadviazaniu kontaktov s NATO, k podpísaniu asociačných dohôd s ES (december 1991) a vzniku CEFTA (HOLUBOVÁ, 2007, s.82). Existencia Vyšehrádskej spolupráce sa dostala do druhej fázy po tom, ako sa skomplikovali predovšetkým vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou a Slovenskom a Maďarskou republikou. Problémy dostali konkrétnu tvár po voľbách v júni 1992 v bývalej ČSFR. Na českej strane sa vytvoril priestor pre presadzovanie pragmatickej politiky samostatného vstupu ČR do euroatlantických štruktúr, a na slovenskej strane zas priestor pre presadzovanie samostatnej štátnosti SR. V prvom prípade boli na českej strane ţivené ilúzie o ČR ako regionálnej mocnosti, ktorá však na západe nenašla širšiu podporu. Osamostatnenie Slovenska vynieslo do pozornosti zas problémy spojené s početnou maďarskou menšinou pobývajúcej na jeho území. Za problematické oblasti boli označené aj nezhody okolo inštitucionálneho zabezpečenia Vyšehrádskej spolupráce. Prelomovým rokom spolupráce štyroch Vyšehrádskych krajín bol rok 1998. Po výmenách na vedúcich postoch, ktoré so sebou priniesli voľby na Slovensku, ale aj v Čechách moţno hovoriť o znovuzrodení Vyšehrádskej spolupráce. Príčiny obnovy tejto regionálnej spolupráce však majú aj medzinárodnú dimenziu, pričom rozhodujúcimi sa stali summit NATO v Madride (1997) a summit EÚ v Luxemburgu v 1997 (respektíve rozhodnutie o začatí vstupných rokovaní s Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom prijaté 31. marca 1998). Logickým vyústením týchto udalostí bolo, ţe krajiny, kedysi spolupracujúce v rámci V3, svoje kontakty obnovili. Ku konkrétnemu rozhodnutiu obnoviť Vyšehrádsku skupinu došlo 21. októbra 1998. Keďţe v tom období uţ boli známe výsledky parlamentných volieb na Slovensku, bolo viac menej jasné, ţe dôjde k plnohodnotnému znovuzrodeniu Vyšehrádu. Pre objektívnosť pri odhaľovaní príčin stojacich v pozadí tejto obnovy je však nutné dodať, ţe Česká republika, Maďarsko a Poľsko dospeli do štádia, keď mohli byť s nimi začaté rokovania o vstupe do EÚ a NATO samostatne, nie vďaka vzájomnej spolupráci. Vyšehradská spolupráca sa tak dostala nielen do novej fázy svojej existencie, ale aj do kvalitatívne novej úrovne spolupráce. Nejednalo sa totiţ uţ o spoluprácu štyroch krajín s rovnakými alebo podobnými pozíciami. Z toho vyplýva aj nová úloha Vyšehrádskej 15
spolupráce. V deklarácií troch premiérov Česka, Maďarska a Poľska z 21. októbra 1998 sa počíta s pomocou Slovensku, vrátiť sa do integračného procesu. Trojstranná podpora Slovenska v jeho novom smerovaní nemá ale nezištný charakter. Vyplýva zo záujmov všetkých zúčastnených strán. Maďarská republika by sa po vylúčení Slovenska dostala do pozície ostrova NATO bez územného spojenia. Vylúčenie by znamenalo aj značné hospodárske a infraštruktúrne komplikácie v prípade, ţe by sa tri krajiny V4 stali členmi EÚ bez Slovenska. K zahraničnopolitickým motívom obnovenia V4 moţno pripočítať aj nové bezpečnostné riziká v Európe objavujúce sa hlavne v druhej polovici deväťdesiatych rokov: po prvé, kríza v bývalej Juhoslávii; po druhé, politická a ekonomická situácia v Rusku a s ňou spojená neistota. Zhmotnením konvergujúcich tendencií v bezpečnostných otázkach krajín V4 je okrem podpory Slovenska pri vstupe do NATO aj nedávne zriadenie mnohonárodnej brigády zloţenej z vojsk Českej republiky, Slovenskej republiky a Poľskej republiky. Ak je moţné hovoriť o novej kvalite vzťahov v rámci Vyšehrádu, tak predovšetkým v súvislosti so zaloţením Medzinárodného višegrádskeho fondu (MVF). Zatiaľ čo v prvej fáze Vyšehrádskej spolupráce sa všetko odohrávalo na najvyššej politickej úrovni, ale bez formálnej spoločnej inštitúcie, po roku 1999 (po zriadení MVF) nadobudla táto spolupráca aj dimenziu občiansku, ktorej konkrétnou podobou sa stala podpora a financovanie rôznych projektov vyzdvihujúcich višegrádsku dimenziu. Druhým aspektom vzniku MVF je fakt, ţe sa jedná o inštitucionálne zakotvenie Vyšehrádskej spolupráce, aj keď nepolitické. Je to precedens. Vyšehradská spolupráca bola v novodobom ponímaní doteraz vţdy postavená na neformálnych kontaktoch špičkových politikov a nebola zinštitucionalizovaná. Aj preto bola moţná klinická smrť Vyšehradu Dôleţité je dnes však, ţe záujem o Vyšehrádsku spoluprácu na občianskej úrovni a prípravu projektov na jej podporu je veľký. Dokladuje to fakt, ţe len v priebehu obdobia od mesiaca jún 2000 (kedy bol zaloţený MVF) do 15. septembra 2000 (prvá uzávierka projektov) bolo zaregistrovaných spolu 236 návrhov projektov (BAKEŠ, 2003, s.91). 16
1.5 Trhové prostredia krajín V4 Súčasťou tejto kapitoly je porovnať vývoj trhového prostredia v krajinách V4. Česká republika Zdedená makroekonomická stabilita spolu s trhovo orientovanou politikou a rétorikou znamenali, ţe sa z Česka stala veľmi obľúbená krajina pre zahraničných investorov. Transformačná recesia bola krátka a rast pokračoval po roku 2003. Po 3 rokoch rastu sa ekonomika spomalila v roku 1999. V roku 2000 sa spomalenie premenilo na recesiu. Ďalej ekonomika zaznamenala rast vo výške 3% v roku 2003. Údaje sú uvedené v tabuľke číslo 5. Analytici nie sú jednotní v čom bola hlavná príčina recesie. Spomalenie jednoducho ukazuje, ţe Česká ekonomika jednoducho začína ţiť svojim normálnym ţivotom a zaţila časť ekonomického cyklu. Recesia bola spôsobená príliš reštriktívnou monetárnou politikou ČNB.Mohol to byť následok Českej menovej krízy v máji 1997, rovnako ako kupónovej privatizácie, resp. všetky tieto veci sa mohli podieľať na kríze. Maďarsko Maďarsko momentálne zaţíva recesiu svojej ekonomiky. HDP kleslo o 4,5% v roku 2008. Inflácia v Maďarsku je okolo 9% a očakáva sa jej mierny pokles. Po relatívne hladkom vývoji muselo Maďarsko prejsť 3 šokmi. Prvým bola liberalizácia importu v období (liberalizácia 90% importu bola vyváţená devalváciou meny a nie tarifami), liberalizácia cien okrem energie a privatizácia štátnych majetkov podľa trhových princípov.predaj štátnych majetkov takýmto spôsobom pomohlo vytvoriť jasnú a efektívnu štruktúru vlastníctva podnikov. Poľsko Poľský rast v období 93-2001 bol ohromný. Ekonomické oţivenie začalo od roku 1992 a v rozmedzí rokov 93-2001 priemerný ročný rast Poľskej ekonomiky sa pohyboval medzi ciframi 5-6%. Nie všetko však bolo také ideálne. Zhoršila sa sociálna situácia, ďalšou škvrnou bola veľká nezamestnanosť, zvyšujúcou sa chudobou, malým reálnym prijímom väčšiny obyvateľstva, hroznou situáciou v bývaní a výstavbe a sociálnou nespravodlivosťou pri privatizácii. Podľa expertov z toho vyťaţilo asi 15% Poľskej populácie, ktorých situácia sa zlepšila. Poľský rast by sa dal charakterizovať týmito čiastkovými zmenami: Štruktúrne zmeny, väšší podiel sluţieb a menší podiel poľnohospodárstva a stavebníctva na HDP. Podiel 17
poľnohospodárstva na HDP klesol, avšak stále v tomto odvetví pracuje 1/5 populácie. Nezamestnanosť ostáva vysoká. 80% nezamestnaných nedostáva podporu. Súčasný deficit sa zhoršoval od roku 1995. Deficit beţného účtu v rokoch 2004 aţ 2008 bol v rozmedzí 2-4% z HDP, domáci dopyt rástol rýchlejšie ako HDP. V roku 1996, beţný účet bol v deficite menšom ako 1% HDP, ale deficit sa zhoršoval aţ do hodnôt 3-4% v rokoch 1997-98, 8% v roku 1999, okolo 6% v 2000 a nakoniec 5% HDP v roku 2008. Slovenská republika Po dosiahnutí politickej slobody, Slovenskí polotici boli veľmi kritickí k reformám prijatým v bývalom Československu. Po získaní samostatnosti sa cieľom Slovenskej ekonomiky stala sociálna trhovo orientovaná ekonomika. Štát mal silnú pozíciu, relatívne často intervenoval. Aj vďaka tomu sa podarilo dosiahnuť relatívne vysoký rast. Reformná vláda prišla v roku 1998 s ekonomickým balíčkom s 3 hlavnými piliermi: stabilizácia fiškálnych deficitov, zlepšenie konkurencieschopnosti a kompenzácie pre nízko prijímové skupiny obyvateľstva. Vláda nezvládla časť plánu, keď okúsila pokles vládnych prijímov od obyvateľstva. Postupne klesala hodnota koruny. Rast sa spomalil a nezamestnanosť as zvýšila na 17,7%. Napriek ekonomickému rastu nezamestnanosť zostáva jedným z hlavných sociálnych problémov na Slovensku. Vysoká nezamestnanosť je údajne spôsobená pomalou implementáciou kľúčových štruktúrnych reforiem. Táto nezamestnanosť má viac špecifík. Sú tu veľké rozdiely medzi regiónmi v nezamestnanosti, a vysoká nezamestnanosť rómov. 18
2. VÝVOJ KRAJÍN, EKONOMIKA A ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE V KRAJINÁCH V4 Priame zahraničné investície budú aţ do roku 2012 čoraz viac smerovať do rozvinutých krajín. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej spoločnosťami Economist Intelligence Unit a Columbia Program on International Investment. Podľa nej by v roku 2010 mali investície do rozvinutých krajín tvoriť aţ 70 percent, zvyšných 30 percent pripadne na rozvíjajúce sa hospodárstva. Hlavným motorom rastu investícií do konca dekády má byť silný svetový rast, pokračujúca liberalizácia a privatizácia, zvlášť v západnej Európe, rastúca konkurencia a rozvoj technológií. Správa však tieţ upozorňuje na riziká. Patrí medzi ne výrazný odpor niektorých krajín k prevzatiu domácich firiem zahraničným konkurentom a pochybnosti vlád niektorých rozvíjajúcich sa štátov, či majú pustiť do krajiny zahraničné nadnárodné firmy. V tomto roku by prílev investícií mal dosiahnuť 1,2 bilióna dolárov, čo je o 22 percent viac ako vlani. Prvýkrát od roku 2000 celková hodnota investícií prekoná hranicu jedného bilióna dolárov. V ďalších rokoch bude rast miernejší, spomalí sa pribliţne na päť percent (HN: Rozvinuté krajiny čaká výrazný rast investícií. 2008. [cit. 2011.01.04.] Dostupné na internete: www.hnoline.sk). Tabuľka č. 1: Prílev PZI do krajín V4 v rokoch 2007-2011 v mld. USD 2007 2008 2009 2010 2011 ČR 6,5 6,5 4,5 3,5 3,0 SR 2,0 2,0 1,5 1,5 2,0 Poľsko 12,0 11,0 10,5 9,5 9,8 Maďarsko 4,7 4,7 5,8 5,3 4,4 Zdroj: Eurostat, dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu (2011) Z tabuľky číslo 1 je zrejmé, ţe podľa predpovedí spoločnosti Economist Intelligence Unit, priláka v nasledujúcich rokoch najviac investícii Poľsko, nasledované Českom, Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorá by mala prilákať zhruba 9 miliárd USD investícií. Investície by sa však mali postupne presúvať smerom na východ. Pre investorov budú čím ďalej tým viac atraktívnejšie pobaltské štáty, ďalej Rusko a Ukrajina a Kazachstan 19
a Azerbajdţan, hlavne vďaka zásobám nerastných surovín. Dôvodom pre zníţenie atraktívnosti krajín strednej Európy bude pokles privatizačných moţností a postupné zvyšovanie miezd zníţi komparatívnu výhodu lacnej pracovnej sily. Podľa Slovenskej ratingovej agentúry (SRA) by mala slovenská ekonomika ostať na trajektórii zdravého a stabilného rastu tak v roku 2009, ako aj v nasledujúcich rokoch. SRA prognózuje, ţe výkonnosť ekonomiky SR by mala v tomto roku kulminovať a rast hrubého domáceho produktu (HDP) podľa konzervatívneho odhadu zrejme dosiahne svoj vrchol na úrovni okolo 7,5 %, no reálne to môţe byť aţ do 8 %. Na HDP sa má naďalej významne podieľať domáci dopyt, no oproti zahraničnému dopytu sa jeho rast spomalí. Podľa správy má byť významný najmä export produktov automobilového priemyslu. Podľa spoluautora správy SRA Miloša Hofreitera sa pravdepodobne v tomto i nasledujúcich rokoch v porovnaní s rokom 2006 mierne spomalí prílev priamych zahraničných investícií, avšak ich podiel na štruktúre HDP by mal zostať na stabilnej úrovni pribliţne 5 % HDP. Bolo by lepšie orientovať sa na investície s vyššou pridanou hodnotou, pomerne jednoznačná orientácia SR na automobilový priemysel môţe totiţ z hľadiska dlhodobej rovnováhy a stability ekonomiky SR byť vnímaná ako potenciálny zdroj ohrozenia. Rozdiel v investičnej atraktívnosti je v súčasnosti v neprospech Česka, aj keď v celkovom objeme stále výrazne predstihuje Slovensko. Nemalú zásluhu na tom má aj výhodnejšia poloha, ktorá umoţňuje jednoduchší prechod firiem, hlavne z Nemecka a Rakúska, ďalej výrazne skoršia privatizácia a príchod prvých investorov, ktorí sú uţ etablovaní a priťahujú svojich dodávateľov. Medzi hlavné výhody Slovenska, patria uskutočnené reformy, ktoré výrazne zlepšili podnikateľské prostredie. Z ankety, ktorá bola uskutočnená v roku 2004 medzi členmi Česko-nemeckej obchodnej a priemyslovej komory (ČNOPK) vyplýva, ţe Česko sa po prvýkrát zaradilo, čo sa týka investičnej atraktivity, za Slovensko. To povaţuje za najpriaznivejšiu lokalitu v regióne 51 percent opýtaných, o Česku takto súdi 31 percent. Podľa tejto ankety najväčšou slabinou Česka je neúčinný boj s korupciou a slabá ochrana veriteľov (Spravodajský portál: Německé krajiny odrazuje korupce [cit. 2011.01.09.] Dostupné na internete: www.ihned.cz). V súčasnosti sa v Čechách pripravuje reforma verejných financií, ktorej súčasťou je aj daňová reforma. Zámerom je zaviesť 19% sadzbu pre zdanenie príjmu firiem a 15% sadzbu pre zdanenie fyzických osôb. Slovensko v roku 2004 zaviedlo jednotnú dať na úrovni 19%, ktorá čo sa týka zdanenia príjmu, je jedna z najniţších v Európe. Podľa bývalého ministra financií SR Ivana Mikloša, by táto plánovaná reforma v Čechách nemala ohroziť pozíciu Slovenska, pretoţe stále bude mať vďaka rovnej dani výhodu jednoduchšieho daňového 20
systému. Českej ekonomike teda zníţenie daní pomôţe z hľadiska prílevu investícií, ale nebude to na úkor Slovenska (Spravodajský portál: Německé krajiny odrazuje korupce [cit. 2011.01.09.] Dostupné na internete: www.ihned.cz). Analýza hospodárskeho rastu ekonomík krajín Vyšehrádskej skupiny pomocou celkového HDP, ktorá vychádza z údajov za rok 1997 ukazuje, ţe všetky príslušné ekonomiky zaznamenali celkový pokles HDP v prvých rokoch. HDP Slovenskej republiky prepočítaný na obyvateľa od roku 1999 postupne klesal aţ do roku 2002 kedy opäť začal stúpať a v tomto raste pokračoval aţ do roku 2008 ako nám udáva tabuľka číslo 5. Reálny HDP v ČR v roku 2008 dosiahol úroveň 83% výkonnosti všetkých krajín Európskej únie. HDP Českej republiky od roku 1998 aţ po rok 2001 postupne klesal. Rast je moţné pozorovať od roku 2002 po rok 2008 kedy kaţdým sledovaným rokom HDP ČR rástlo. V súvislosti s rastom HDP sa ekonomická úroveň krajiny často vyjadruje pomocou reálneho HDP, čo je HDP na obyvateľa vyjadrený paritou kúpnej sily miestnej meny voči USD. Ak porovnávame ekonomickú úroveň krajiny pomocou tohto ukazovateľa, potom má v rámci višegrádskej skupiny najvyššiu ekonomickú úroveň Česká republika, kde vzrástla produkčná výkonnosť v rokoch 2000 aţ 2007 o 30%. Podobne ako pri reálnom HDP, má Česká republika oveľa niţšiu hodnotu rastu v porovnaní s ostatnými Vyšehrádskymi krajinami. Produkčná výkonnosť českej ekonomiky rástla v r. 2002-2007 v priemere o 2,6% pomalšie neţ priemerná výkonnosť ostatných višegrádskych krajín (ak porovnáme priemernú hodnotu rastu produkčnej výkonnosti českej ekonomiky a priemernej hodnoty dosiahnutej v krajinách EU-15, tieto hodnoty sú temer rovnaké). Pribliţovanie je najviditeľnejšie v prípade Poľska, kde HDP na obyvateľa vyjadrený paritou kúpnej sily v roku 2000 predstavoval 68,7% hodnoty tohto ukazovateľa v Českej republike, čo predstavuje zlepšenie pribliţne o 18,5% produkčnej výkonnosti poľskej ekonomiky vo vzťahu k českej ekonomike. V prípade Slovenska a Maďarska takéto zlepšenie predstavovalo 17,4% a 13,8%. Významným indikátorom z aspektu hodnotenia ekonomickej úrovne krajiny spojeným s rastom je podiel bilancie štátneho rozpočtu na HDP. Vychádzajúc z dostupných informácii, najmenej expanzívnu finančnú politiku v r. 1997-2004 mala Česká republika, kde dosahoval podiel bilancie štátneho rozpočtu na HDP v priemere -1,5%. Avšak tento relatívne nízky podiel (v ostatných višegrádskych krajinách dosahoval -3,3%, v krajinách EU-15-3,5%) je v prvom rade dôsledok umiernenej finančnej expanzie českej vlády a ekonomického rastu na začiatku sledovaného obdobia. Stav sa zhoršil v ostatných dvoch rokoch, kedy česká 21
sociálnodemokratická vláda vytvorila oveľa vyšší rozpočtový deficit, ktorý prekračoval Maastrichtské kritériá. V sledovanom období (1990-2000) bol najvyšší deficit štátneho rozpočtu z krajín V4 v Maďarsku, kde priemerný podiel deficitu štátneho rozpočtu dosahoval 4,6% HDP, čo bolo spôsobené najmä štrukturálnymi problémami, ktoré v maďarskom verejnom financovaní pretrvávali uţ dlhú dobu. Údaje o vývoji HDP v prepočte na 1 obyvateľa sú prehľadne spracované v tabuľke číslo 5. Tabuľka číslo 2: Hrubý domáci produkt prepočítaný na 1 obyvateľa 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Slovenská republika 51.3 52.1 50.5 50.1 52.4 54,1 55,5 57,1 60,2 63,5 67 70.2 Česká republika 72.9 70.5 69,5 68,5 70,2 70,4 73,4 75,1 75,8 77,4 80,2 83 Maďarsko 51,5 52,7 53,5 56,1 58,8 61,3 63,2 63,1 63,2 63,5 62,6 61,6 Poľsko 46,8 47,8 48,6 48,2 47,6 48,3 48,9 50,6 51,3 52,3 53,7 55,1 Zdroj: Eurostat, dostupné na: http://epp.eurostat.ec.europa.eu (2008) 2.1 Charakteristika historického vývoja krajín V4 Na to, aby sme lepšie mohli pochopiť súčasné smerovanie krajín V4, či po ekonomickej, alebo aj sociálnej stránke, je nevyhnutnosťou aspoň stručne priblíţiť ich celkový historický vývoj. Spolupráca krajín V4 nesporne pramení zo spoločného geopolitického priestoru v rámci Európy ako aj z dlhoročných historických udalostí, ktoré spájajú tieto krajiny. 22
2.1.1 Slovenská republika Od 5. storočia pred n. l. prenikali na územie dnešného Slovenska Kelti, neskôr Dákovia a Germáni. Okolie Dunaja sa stalo rímskou vojenskou hranicou, rímske vojská v roku 179 a 180 zimovali v Trenčíne. V prvej polovici 6. storočia prichádzajú Slovania. V prvej tretine 9. storočia vzniká v Nitre Pribinovo knieţatstvo. V roku 833 aţ 836 ho dobyl Mojmír a Slovensko sa stalo dôleţitou hospodárskou, politickou a kultúrnou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Solúnski bratia vierozvestovia Konštantín (Cyril) a Metod priniesli kresťanstvo a Konštantín zostavil prvé slovanské písmo hlaholiku. Vpádom maďarských kmeňov v prvom desaťročí 10. storočia ríša zanikla. V 10. a 11. storočí o územie bojovali uhorskí Arpádovci, českí Přemyslovci a poľskí Piastovci. Slovensko bolo dôleţitým producentom zlata v Európe a vďaka kolonizácii, rozvoju ťaţby drahých kovov a zakladaniu miest patrilo k najrozvinutejším častiam uhorského štátu. Postupne sa hlásilo k slovu aj slovenské meštianstvo. Od konca 13. storočia vzniklo na západnom a strednom Slovensku veľké feudálne panstvo Matúša Čáka Trenčianskeho a na východe panstvo Omodejovcov. V roku 1467 v Bratislave vznikla univerzita Academia Istropolitana. V prvej polovici 16. stor. začali Turci obsadzovať Uhorsko a uhorské štátne, hospodárske a cirkevné inštitúcie sa z Budapešti sťahovali do Bratislavy. Stala sa aj korunovačným mestom, v roku 1536-1830 v Bratislave korunovali 19 uhorských kráľov a kráľovien, vrátane Márie Terézie. V roku 1763 bola v Banskej Štiavnici zaloţená prvá banská vysoká škola na svete. V časoch tvrdého národnostného a sociálneho útlaku sa od konca 18. storočia začína proces národného uvedomovania konfesionálne rozdeleného slovenského národa, zväčša vidieckych poddaných, malých remeselníkov, baníkov a mestskej chudoby. V roku 1843 národovec Ľudovít Štúr kodifikoval spisovný jazyk. V revolučnom roku 1848 Štúrovci formulovali národný politický program Medzi ţiadosti slovenského národa patrila národná rovnoprávnosť, všeobecné volebné právo, úplné zrušenie poddanstva, sloboda tlače Odpoveďou bola nová perzekúcia. V šesťdesiatych rokoch vznikli prvé štyri slovenské gymnáziá a celonárodná kultúrna inštitúcia Matica slovenská. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní gymnáziá i Maticu slovenskú Budapešť zrušila a zosilnila národný útlak a pomaďarčovanie. V tom čaše sa do roku 1914 vysťahovalo vyše pol milióna Slovákov za prácou do sveta, najmä do USA. Od 70-tych rokov sa začal rozvoj kapitalistického 23
podnikania, zapojila sa don aj mladá slovenská burţoázia. V roku 1893 bola zaloţená Tatra Banka. Počas 1. svetovej vojny silneli slovenské emancipačné snahy. V roku 1918 zástupcovia českých a slovenských krajanských organizácií v USA schválili vytvorenie štátu Cechov a Slovákov a 30. októbra 1918 Slovenská národná rada Martinskou deklaráciou vyhlásila odtrhnutie Slovenska od uhorského štátu a začlenenie do CSR. Prvým ministrom obrany sa stal generál, vedec a politik Milan Rastislav Štefánik. V zloţitom politickom a ekonomickom vývoji medzivojnovej CSR silneli separatistické tendencie. Po mníchovskom diktáte bola vyhlásená autonómia Slovenska v rámci CSR a 14. marca 1939 bola vyhlásená Slovenská republika. Z nesúhlasu k reţimu podriadenosti nacistickému Nemecku, zapojeniu do vojny po boku Nemecka sa začal formovať odboj. Vyvrcholil 29. augusta 1944 Slovenským národným povstaním a v ňom zazneli ţiadosti o obnovenie Československa. V roku 1948 sa ujali moci komunisti. Perzekúcie, nezákonnosti, ktoré iniciovali, pokračovali aj čistkami vo vlastných radoch. Začiatkom šesťdesiatych rokov silneli poţiadavky na komplexné riešenie slovenskej národnej otázky kvôli necitlivej národnostnej politike praţského centra. Uvoľnenie v roku 1968, v ktorom odzneli aj poţiadavky na úpravu vzťahov oboch národov, potlačila intervencia vojská Varšavskej zmluvy. Od januára 1969 sa stalo Československo federatívnym štátom. V demonštráciách od 17. novembra 1989 sa komunistický reţim zrútil. V zloţitom období demokratických zmien a ekonomickej transformácie nezhody medzi vtedajšou Češkou a slovenskou reprezentáciou eskalovali do dohody o pokojnom ukončení existencie Česko-slovenska a vzniku dvoch samostatných štátov (1.1.1993). 2.1.2 Česká republika Územie dnešných Čiech bolo osídlené od staroveku, od 3. storočia pred n. l. Keltmi (z názvu keltského kmeňa Bójov, latinsky Boiohaemum, vznikol názov Bohémia). Začiatkom 1. storočia n. l. územie ovládli germánske kmene, od 6. storočia sa datuje slovanské osídlenie, v 7. storočí vzniká voľný zväzok slovanských kmeňov pod vedením franského kupca Sama - Samova ríša. Veľkomoravská ríša sa v 9. storočí stala prvým štátnym útvarom predkov Cechov a Slovákov. Rozbili ju maďarské nájazdy v 10. storočí. Slovensko sa postupne stalo súčasťou Uhorska, kým v Čechách pokračoval, najmä zásluhou Premyslovcov, samostatný 24
štátotvorný proces. Do polovice 14. storočia sa dokončila kolonizácia krajiny, rozvíjali sa remeslá, vznikali mestá. Kríza feudalizmu vyvrcholila v 1. polovici 15. storočia husitským hnutím, ktoré sa najprv usilovalo o reformu cirkvi, neskôr bojovalo o moc s katolíkmi; husiti museli celiť niekoľkým kriţiackym výpravám - husitským vojnám. Habsburgovci nastúpili na Češky trón v roku 1526, po ich príchode sa politické a hospodárske súperenie miest a šľachty riešili v prospech šľachty. Silnejúce absolutistické tendencie v rokoch 1618-1620 viedli k českému stavovskému povstaniu, ktoré sa stalo aj začiatkom 30-rocnej vojny, ukončenej vestfálskym mierom v roku 1648. Vojna zbedačila krajinu, zahynuli alebo odišli do exilu viac ako dve tretiny obyvateľstva. Po poráţke povstania v roku 1620, ktoré je známe ako bitka na Bielej hore sa presadila centralizácia, absolutizmus a silná rekatolizácia. Silnejúci sociálny útlak vyvolal sedliacke povstania aj v 18. storočí, najmä povstanie v roku 1775 prispelo k jozefínskym reformám, ktoré zahŕňali napríklad zrušenie nevoľníctva a absolutistického štátu. Súčasne s rastom priemyslu a formovaním kapitalistických výrobných vzťahov sa počas národného obrodenia začal formovať moderný český národ. V revolučných rokoch 1848-1849 štátoprávne a národné poţiadavky českej burţoázie neuspeli a národ sa musel s rakúskouhorským dualizmom (1867) zmieriť. Na českom teritóriu v tom čase však došlo k prudkému rozvoju priemyslu, na ktorom mali podiel najmä českí a nemeckí podnikatelia. Silnejúce tlaky a snaha o národné oslobodenie vyvrcholili pri rozpade Rakúsko-Uhorska v októbri 1918 vznikom samostatnej Československej republiky, ktorá patrila k moderným štátom s rozvinutou parlamentnou demokraciou a s politickou orientáciou na Francúzsko a spojencov v Malej dohode (Juhoslávia a Rumunsko). Československo malo v tom čase jednu z najvyspelejších európskych ekonomík. V roku 1938 však Československo bez podpory západných veľmoci akceptovaním mníchovského diktátu ustúpilo nacistickému Nemecku. Pod nemeckým tlakom sa rozpadlo na protektorát Cechy a Morava a samostatný Slovenský štát, satelit Nemecka. Silnel však odpor proti nemeckej okupácii, veľa Cechov ušlo do zahraničia a u západných spojencov i v Sovietskom zväze vytvárali samostatné vojenské jednotky, ktoré sa zapojili do boja proti Nemecku. V roku 1945 bolo Československo obnovené. Demokratický vývoj však prerušili februárové udalosti v roku 1948, po ktorých nastala vláda komunistov. Svoje mocenské pozície reţim upevňoval represáliami. Z podnikateľov, remeselníkov a súkromných roľníkov urobili komunisti nepriateľskú triedu a mnohých po vykonštruovaných procesoch aj uväznili. Politické čistky sa dotkli aj členov komunistického vedenia. V šesťdesiatych rokoch nastalo opatrné uvoľňovanie, avšak 25
liberalizačné snahy v auguste v roku 1968 vojensky potlačil Sovietsky zväz a vojská ďalších štyroch krajín Varšavskej zmluvy. Reprezentanti liberálnych tendencií boli vylúčení z komunistickej strany a perzekvovaní boli ich rodinní príslušníci, nekomunisti i veriaci. Odpor proti reţimu vyvrcholil 17. novembra 1989 neţnou revolúciou, v ktorej sa komunistický reţim zrútil. Bola zrušená vedúca úloha KSC pri riadení štátu, prezidentom sa stal antikomunista, disident Václav Havel, otvorili sa hranice na západ, krajina zmenila názov z Československej socialistickej republiky na Češku a Slovenskú Federatívnu republiku. V roku 1990 sa uskutočnili prvé slobodné voľby, začala sa privatizácia. Rozdielne názory českej a slovenskej politickej reprezentácie viedli k dohode o pokojnom rozdelení krajiny na dva samostatné tesne kooperujúce štáty (TÝČ, 1999, s.142). 2.1.3 Poľsko V staroveku územie Poľska osídlili germánske a baltské kmene, v oblasti za Vislou sa nachádzala pravlasť Slovanov, ktorí od 6. storočia ovládli celé územie, v 8. storočí bol juh súčastou Veľkomoravskej ríše a v 10. storočí aj českého štátu. V roku 966 knieţa Mešek I. prijal kresťanstvo a poľské kmene sa zjednotili a vytvorili prvý poľský štát. Za vlády Boleslava Chrabrého (967 1025), ktorý prijal titul kráľa, získalo Poľsko v častých potýčkach so susedmi aj značné územné zisky (na čas ovládlo aj Cechy) a vplyv v strednej Európe. V 13. storočí bolo územie postihnuté nájazdmi Mongolov, od 14. storočia zosilnel vplyv Rádu nemeckých rytierov, preto Poľsko vstúpilo v roku 1389 do únie s Litovským velkoknieţatstvom. Postupne Litva získala v Poľsku hlavné slovo. Poľsko-litovský zväzok hral v 16. a 17. storočí výraznú úlohu pri obrane proti Turkom. V 17. storočí získala veľký vplyv na riadení štátu vysoká šľachta (sejmy s právom veta) úpadok centrálnej moci, na druhej strane za vlády Vaţovcov ovládlo Poľsko západné oblasti Ruska i Moskvu, v druhej polovici 17. stor. bolo Poľsko v hlbokej kríze, čo vyuţívalo Prusko, Rusko a Rakúsko. Koncom 18. storočia sa krajina trikrát delila a v roku 1795 sa existencia samostatného Poľska skončila. Za napoleonských vojen vzniklo na území dnešného Poľska Varšavské velkoknieţatstvom, ktoré ovládal Napoleon. Po Viedenskom kongrese v roku 1814 a 1815 sa stalo Poľským kráľovstvom, ktorému vládol ruský cár a Poľsko bolo fakticky ruskou kolóniou. Nezávislé Poľsko bolo obnovené v roku 1918. Vo vojnách so sovietskym Ruskom získalo časť Ukrajiny, Bieloruska a Litvy, vrátane hlavného mesta Vilnius. V roku 1939 nacistické Nemecko prepadlo Poľsko, ktoré si krajinu na základe paktu Ribbentrop-Molotov 26
rozdelilo so Sovietskym zväzom. Keď v roku 1941 Nemecko zaútočilo na ZSSR, veľa Poliakov sa pridalo k sovietskemu vojsku. Masový odboj prepukol na všetkých frontoch okupovanej krajiny. Varšavské povstanie bolo krvavo potlačené. Vo vojne Poľsko utrpelo relatívne najväčšie škody. Nacisti povraţdili milióny Poliakov a poľských Ţidov. Na poľskom území sa nachádzali najväčšie nacistické vyhladzovacie tábory. Postupimská konferencia v roku 1945 určila nové hranice, čím Poľsko stratilo 11 miliónov obyvateľov. Po vojne riadil politický a ekonomický ţivot v Poľsku Sovietsky zväz. Protesty a demonštrácie proti reţimu v roku 1956 a 1970 boli potlačené, ale kruté represie nedokázali vymazať náboţenské cítenie Poliakov. V roku 1978 sa stal pápeţom Poliak kardinál Karol Wojtyla (prijal meno Ján Pavol II.). Jeho cesta do Poľska v roku 1979 zdôraznila silu cirkvi a bola impulzom k odporu proti reţimu. V roku 1980 vypukli v lodeniciach v Gdansku štrajky, ktoré organizoval vodca ilegálnych odborov Solidarita Lech Walesa. Komunistická vláda musela urobiť ústupky, ale čoskoro vyhlásila výnimočný stav. Odpor sa však nezastavil. Ďalšia vlna štrajkov vedených Solidaritou sa začala vo februári 1988 a donútila vládu vyjednávať. V júni 1989 sa konali prvé, aspoň čiastočne slobodné voľby (komunisti mali garantovaný určitý počet miest). Kandidáti Solidarity získali v Sejme všetkých 35 % miest vyhradených pre opozíciu. Tadeusz Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom bloku (KUBÁTOVÁ, 2003, s.74). 2.1.4 Maďarsko V dobe bronzovej a ţeleznej obývali územie terajšieho Maďarska Ilýrovia, Trákovia a neskôr Kelti, začiatkom nášho letopočtu bolo ako provincia Panónia súčastou Rímskej ríše. V 5. storočí Rimanov vystriedali Húni, tých zase neskôr germánske kmene. Od 6. storočia bolo centrom Avarskej ríše a v 9. storočí patrila veľká časť Maďarska územia Veľkomoravskej ríši. Koncom 9. stor. kočovné ugrofínske kmene vpadli do Podunajska a Veľkomoravskú ríšu rozvrátili. Poráţka na rieke Lech v roku 955 vojskami Ota I. a Boleslava I. zastavila postup Maďarov ďalej na západ. Prvý uhorský štát vznikol v roku 996. Koncom 10. storočia vzniklo Uhorské kráľovstvo, ktoré v tom čase patrilo k najvýznamnejším štátom v strednej Európe, neskôr rozšírené aj o dnešné Slovensko a Sedmohradsko. V 13. storočí plienili územie Tatári. V roku 1526 väčšinu územia dobyli Turci a vládli 150 rokov; hlavné mesto sa presídlilo do Bratislavy. V roku 1687 bolo Uhorsko vyhlásené za dedičné územie habsburskej koruny, čo zosilnilo protihabsburgský odpor, niekoľko protihabsburgských povstaní bolo potlačených. Za 27
vlády Márie Terézie a Jozefa II. odolávalo Uhorsko centralizačným snahám, v roku 1785 bolo zrušené nevoľníctvo. Revolúcia v rokoch 1848/1849 vedená L. Kossuthom bola potlačená a bol nastolený absolutizmus. V roku 1867 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní vznikla Rakúsko- Uhorská monarchia. V prvej svetovej vojne Rakúsko-Uhorska patrilo k porazeným. Monarchia sa v roku 1918 rozpadla a na jej území vznikali samostatné štáty, V Maďarsku vznikla komunistická Maďarska republika rád (do roku 1919), podpísaním Trianonskej dohody v roku 1920 Maďarsko stratilo územia, kde ţilo najmä nemaďarské obyvateľstvo. V rokoch 1919 1944 bol na cele krajiny admirál Horthy. Počas druhej svetovej vojny stálo Maďarsko na strane Nemecka, obsadilo Podkarpatskú Rus a časť Slovenska. Koncom 40. rokov prevzali moc komunisti. Protikomunistické povstanie v roku 1956 krvavo potlačili za pomoci Moskvy. V 70. a 80. rokoch začalo postupné ekonomické uvoľňovanie, čo umoţnilo obmedzenú trţnú ekonomiku. Komunistický reţim padol koncom roka 1989 (NERUDOVÁ, 2005, s.89). 2.2 Problematika spoločenskej transformácie krajín V4 Krajiny Vyšehrádu boli na začiatku 90-tych rokov v jedinečnej pozícii. Ničím nezachrániteľný pád komunistického reţimu na jednej strane odhalil hĺbku spoločenskej devastácie vo všetkých oblastiach (environmentálnej, ekonomickej, sociálnej a morálnej), na druhej strane priniesol novú a nepoznanú slobodu po 50 rokoch totality. Všetky štyri krajiny V4 dostali jedinečnú príleţitosť vybudovať, či zlepšiť slobodnú spoločnosť a zároveň sa vyhnúť chybám, ktorých sa dopustili ekonomicky vyspelé krajiny. Naskytla sa príleţitosť spojiť svoj rozvoj s prívlastkom udrţateľný od samého začiatku. V niektorých oblastiach boli predpoklady horšie ako v krajinách, ktoré chceli dostihnúť (napríklad výrazná degradácia ţivotného prostredia, neefektívna a energeticky náročná priemyselná infraštruktúra, atd.) Ale v niektorých iných oblastiach počiatočné podmienky boli lepšie (fungujúca verejná doprava, pomerne udrţateľné vzorce spotreby, nízka miera suburbanizácie, v niektorých oblastiach zachovalá príroda a vidiek, atd.) (BALÁŢ a kol, 2001, s.95). Obdobie zmien v spoločnostiach strednej Európy po roku 1989 môţeme charakterizovať ako obdobie rýchlych a niekedy zmätočných premien síl a podmienok, ktoré utvárajú spoločenský ţivot. Obdobie od roku 1989 bolo sprevádzané posunom k demokracii a rýchlym šírením trhovej ekonomiky. Avšak v tomto období sa sociálna a environmentálna udrţateľnosť v regióne nedosiahla. Veľa sociálnych zmätkov a z hľadiska udrţateľnosti 28
nepriaznivých procesov prejavujúcich sa v štatistických údajoch, indikuje, ţe prechod od plánovanej k trhovej ekonomike bol spojený s významnými sociálnymi dopadmi. Podľa autorov príspevku Cesta k trvalej udrţateľnosti - ekonomická, sociálna a environmentálna dimenzia trvalej udrţateľnosti vo Vyšehrádskych krajinách boli demokratické zmeny a procesy reštrukturalizácie a privatizácie hospodárstva tak rýchle a dominantné, ţe nie všetky skupiny obyvateľstva boli schopné prispôsobiť sa novému systému. Trhové hospodárstvo a technologické a organizačné inovácie vytvorili tlak na ľudí, ktorý by mal zmeniť ich spôsob ţivota, práce a spotreby tak, ako sa to prejavuje v úspešnom ekonomickom svete. Nie všetci ľudia boli schopní sa adaptovať sčasti z dôvodu nedostatku znalostí, čiastočné preto, ţe neboli dostatočne finančne podporení internými a externými adaptačnými a rozvojovými programami (BAKEŠ a kol, 2003, s.96). Politická a ekonomická sila sa začala posúvať od centrálnych inštitúcií k miestnym správam a súkromným subjektom. Centrálne inštitúcie a samospráva neboli schopné dostatočne efektívne celiť sociálne deštrukčným procesom vedúcim k nezamestnanosti, chudobe, kriminalite a nepriaznivým podmienkam pre zdravie a vzdelávanie pre základné skupiny spoločnosti, tvorené najmä pracovnou silou s niţšou kvalifikáciou. Bolo to zrejmé najmä vo vidieckych a v silno industrializovaných oblastiach (napr. v Poľsku v Hornom Sliezsku, Dolnom Sliezsku a v určitých menších industrializovaných regiónoch ako Kladno a Ostrava v Českej republike), ktoré prešli intenzívnymi reštrukturalizačnými procesmi. Viedlo to k migračným procesom z vidieckych oblastí do miest a čiastočne do zahraničia (PUDIL P., VYBÍHAL V., VÍTEK L., PAVEL J. a kol, 2004, s.19). Technické a organizačné inovácie menia nielen komunikáciu, ale aj spôsob práce, výroby a spotreby. Napriek niektorým pozitívnym zmenám sa občania stávajú čoraz frustrovanejší z politických riešení, ktoré nezodpovedajú ich potrebám. Medzi najvýznamnejšie dôvody frustrácie patrili pokles reálnych príjmov, ohrozenie nezamestnanosťou a nedostatočný prístup k zdravotným, vzdelávacím a sociálnym sluţbám. Súkromný sektor sa veľmi intenzívne rozvíjal v druhej polovici deväťdesiatych rokov a ponúkal zdravotné, sociálne, vzdelávacie, kultúrne sluţby a sluţby cestovného ruchu v cenách neprístupných pre mnohé rodiny. Veľa domácností v regióne malo problémy s uspokojovaním ţivotných potrieb. Veľa občanov sa cítilo byt izolovanými od hlavných civilizačných procesov (vzdelávania, informácií, kultúry a vedy). Aj keď informačné technológie vytvorili moţnosti pre oveľa viac ľudí ako predtým, aby sa zúčastňovali rozhodovacieho procesu, nie veľa z nich to vyuţilo. 29
Mnohí z nich pochybovali, či ich aktivity môţu zlepšiť ich osobnú situáciu, ktorá podľa ich názorov vyplynula z globálnych, v miestnych podmienkach nezmeniteľných politických, sociálnych a ekonomických procesov a rozhodovania (HOLMAN, 2003, s.98). Počas uplynulých rokov však s istotou sledujeme zlepšenie v krajinách V4, ktoré záviselo hlavne od vonkajších faktorov, predovšetkým prispôsobenie sa svetovému trhu (túto tému a vzájomné porovnanie krajín V4 rozoberá 4. kapitola v tejto práci), globalizačné procesy ako aj samotný prístupový proces do EÚ ako aj hľadanie vhodných inštitúcií a nástrojov podporujúcich sociálnu udrţateľnosť, špecifickú pre potreby stredoeurópskeho regiónu. Táto práca sa venuje práve vývoju ekonomických a sociálnych ukazovateľov v procese transformácie krajín V4 (LÁCHOVÁ, 2007, s.105). 30
3. ANALÝZA VÝVOJA DPH V ŠTÁTOCH VYŠEHRADSKEJ SKUPINY Názvom Vyšehradská štvorka sa neoficiálne označujú štyri stredoeurópske krajiny Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika a Slovenská republika. Tieto krajiny pochádzajú z rovnakej civilizácie zaloţenej na rovnakých hodnotách a spoločne sa snaţia stať členmi európskej únie, čo by bol ďalší krok vpred k prekonávaniu pomyselných hraníc a bariér. Táto práca bude porovnávať historický vývoj dane z prídavnej hodnoty medzi jednotlivými štátmi Vyšehradskej štvorky, alebo ak chcete v skratke V4. Neţ prejdeme k jadru veci pre lepšie vytvorenie predstavy pomerov medzi jednotlivými štátmi si v skratke povieme niečo o kaţdom z nich. Slovenská republika. Demokratická, politicky, ekonomicky a sociálne stabilná krajina v strednej Európe. Slovenská republika je parlamentná demokracia. Zákonodarnú moc predstavuje jednokomorová Národná rada Slovenskej republiky, zjednodušene parlament. Hlavou štátu je prezident volený priamym hlasovaním. Hlavným mestom je Bratislava s počtom obyvateľstva 428 627 obyvateľov (v roku 2004). Rozloha štátu činí 49 035 km 2 a celkový počet obyvateľstva bola v roku 2003 zhruba 5 439 118 obyvateľov. Česká republika. Demokratická, politicky, ekonomicky a sociálne stabilná krajina v strednej Európe. Rozlohou a počtom obyvateľov sa zaraďuje medzi európske krajiny strednej veľkosti. Česká republika podporuje spoločné úsilie demokratických národov o vybudovanie a upevnenie spoločenstva mieru, bezpečnosti, spolupráce, demokracie a prosperity. Hlavným mestom je Praha s počtom obyvateľstva 1 165 617 obyvateľov (v roku 2004). Rozloha štátu činí 78 864 km 2 a celkový počet obyvateľstva bola v roku 2003 zhruba 10 203 269 obyvateľov. Poľská republika. Demokratická krajina, leţiaca v strednej Európe. Základy politického systému spočívajú na hodnotách ako národná suverenita a nezávislosť, politický pluralizmus a sloboda činnosti politických strán, delenie štátnej moci, miestna samospráva, neodcudziteľná úcta k ľudským právam. Hlavným mestom je Varšava s počtom obyvateľstva pribliţne 1,6 milióna obyvateľov (v roku 2003). Rozloha štátu činí 312 685 km 2 a celkový počet obyvateľstva bola v roku 2003 zhruba 38,6 milióna obyvateľov. Maďarská republika. Demokratická, politicky, ekonomicky a sociálne stabilná krajina, leţiaca v strednej Európe. Od roku 1989 si Maďarsko vytvorilo úplný systém inštitúcií štátu, 31
ktorý sa riadi vládou zákona pri fungujúcom trhovom hospodárstve. Hlavným mestom je Budapešť s počtom obyvateľstva 1 719 342 obyvateľov (v roku 2004). Rozloha štátu činí 93036 km 2 a celkový počet obyvateľstva bola iba odhadom v roku 2006 pribliţne 9 981 334 obyvateľov. 3.1 Všeobecne o DPH Pridaná hodnota je tá časť hodnoty tovaru, ktorú k hodnote vstupu pridá podnikateľ svojou činnosťou. Vo finančnom vyjadrení je rozdiel predajnej ceny výrobku, (bez DPH) a ceny vstupov na výrobu (bez DPH) (HOLUBOVÁ, 2007, s.21). Daň s pridanej hodnoty sa zaviedla aţ v novej sústave a nahradila daň z obratu, dovoznú daň a dovozovú priráţku. Od 1. 5. 2004 sa DPH uplatňuje v rámci jednotného trhu EÚ. Daň s pridanej hodnoty nezdaňuje len finálny výrobok, keď ho nakúpi spotrebiteľ, ale všeobecne a priebeţne zdaňuje všetky aktivity podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na formu podnikania. Zdanenie sa uskutočňuje pri kaţdej zmene vlastníckych vzťahov pri predaji tovaru alebo sluţby. Platiteľa dane sa daňou z pridanej hodnoty zaťaţuje iba pridaná hodnota tovaru, aj keď pri predaj sa DPH vzťahuje na celú hodnotu tovaru. Zdaňujú sa tovary a sluţby dodané v tuzemsku zdaniteľnou osobou alebo nadobudnuté z iného členského štátu EÚ a dováţaný tovar. Tuzemsko územie SR, zahraničie územie, ktoré nie je tuzemskom, územie EÚúzemie SR a ostatných štátov EÚ, územie tretích štátov územie, ktoré nie je územím EÚ. DPH neovplyvňuje priamo hospodárenie podniku, nevchádza do nákladov, ani do výnosov. Podnik DPH pripočíta k cene svojho výrobku a odvedie ju správcovi dane. Platiteľ dane (výrobca, obchodník) nakupuje tovar s DPH na vstupe a predáva tovar s DPH na výstupe. Daň na vstupe je daň, ktorú zaplatí kupujúci predávajúcemu. Daň na výstupe je daň, ktorú predávajúci zahrnie do predajnej ceny výrobku. Pravidlá pre platiteľov DHP (ŠIROKÝ, 2003, s.24): 1. Platiteľ dane z pridanej hodnoty vedie evidenciu o DPH na vstupe a výstupe. 2. Platiteľ dane z pridanej hodnoty nesmie do základu pre výpočet DPH zahrnúť DPH na vstupe. 32
Zdaniteľnými osobami sú všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť. Pre potreby zákona má pojem podnikanie širší zmysel a zahŕňa okrem podnikov dodávajúcich tovary a sluţby i samostatne hospodáriacich roľníkov alebo slobodné povolania právnici, lekári, športovci, znalci. Platiteľom DPH sa stáva osoba na základe ţiadosti. Povinnosť registrovať sa majú subjekty, ktoré dosiahli najviac dvanásť predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1 500 000 (35 000 eur). Osoba sa stáva platiteľom odo dňa registrácie. Osvedčenie o registrácii vydáva daňový úrad a súčasne platiteľovi pridelí identifikačné číslo pre daň. Ďalšie povinnosti pre registráciu DPH sú podrobne uvedené v zákone. Dobrovoľne sa môţu registrovať i osoby, ktorým nevznikla povinnosť registrácie. Takto postupujú zvyčajne subjekty, ktoré obchodujú s platiteľmi dane. Pre firmu, ktorá je platiteľom, nie je výhodné nakupovať od neplatiteľov DHP. O zrušenie registrácie môţe podnik poţiadať najskôr po uplynutí jedného roka, odkedy sa stal platiteľom dane, a to len v prípade, ak mu zo zákona neplynie daňová povinnosť. Platiteľ dane je povinný uchovávať daňové doklady desať rokov od konca vzniku daňovej povinnosti. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac alebo štvrťrok. Od DPH sú oslobodené niektoré poštové sluţby, predaj kolkov a cenín, finančné sluţby vzdelávacie sluţby, sluţby zdravotnej a sociálnej starostlivosti, rozhlasové a televízne sluţby, prevádzkovanie lotérií. Od DPH sú oslobodené na základe colného vyhlásenia i tovary vyvezené mimo územia EÚ. Na vrátenie DPH z tovaru neobchodného charakteru vyvezeného do zahraničia, majú podľa zákona i fyzické osoby, ktoré nemajú trvalý ani prechodný pobyt na území EÚ. Obyvatelia EÚ pri nákupe tovarov v tretích krajinách môţu poţiadať so súladom legislatívy o vrátenie DPH (KUBÁTOVÁ, 2003, s.116). Základom pre výpočet DPH dovezeného tovaru je suma základu pre vymeriavanie cla, a colných poplatkov a spotrebnej dane. DPH pri autobusovej preprave sa platí za kaţdú osobu a prejazdený kilometer pevnou sadzbou (NERUDOVÁ, 2005, s.42). Daňové doklady - Beţné, (faktúra) - Zjednodušené, (pokl. blok, cestový lístok) - Špeciálne, (lízing, colné vyhlásenie) - Zvláštne, (opravný daňový doklad) 33
3.2 DPH na tému zniţovania sadzieb Počas krízy je dôleţité, aby si štáty zachovali kontrolu nad štátnymi rozpočtami a na plnenie svojich povinností získali dostatočné príjmy z výberu daní. V posledných rokoch v oblasti priamych daní prišlo k veľkej daňovej konkurencii, čo v mnohých krajinách viedlo k zníţeniu sadzieb dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Slovensko úspešne zaviedlo rovnú daň vo výške 19 percent a stalo sa atraktívnou oblasťou na podnikanie. Nevýhodou je, ţe príjmy z priamych daní významne klesajú. Príčinou je aj internacionalizácia a presun ziskov do daňových rajov. Tento trend zniţovania príjmov vo všeobecnosti nepostihuje zdaňovanie miezd a súvisiace odvody do fondov. DPH nie je týmto vývojom tak silne ohrozená, pretoţe vyhnutie sa plateniu dane je moţné iba v malom rozsahu. Vo všeobecnosti je zaplatená v krajine spotreby. Štáty musia urobiť všetko pre to, aby príjmy zostali stabilné. Existujú dve hlavné hrozby, ktorým treba čeliť. Na jednej strane lobisti stále poţadujú zníţenie sadzby dane pre svoju oblasť podnikania. Na druhej strane sa čoraz častejšie vyskytuje potenciálna hrozba organizovaného zločinu vyuţívajúceho systémové slabiny DPH. Slovenská republika rozhodla o zvýšení základnej sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 percent. Zvýšenie základnej sadzby DPH o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť končí keď schodok verejnej správy dosiahne uroven menej ako 3 %. Uvedené opatrenie je zamerané na zníţenie deficitu verejných financií. Treba však povedať, ţe Slovensko zaviedlo zníţené sadzby dane v obmedzenom rozsahu, takţe za určitých okolností by ich zrušenie nevyrovnalo zvýšenie základnej sadzby. V iných členských štátoch EÚ by sa tak určite stalo. Účinnosť zníţenej sadzby dane by sa mala posúdiť v celkovom kontexte. V politike sa často poţaduje, aby sa zaviedli zníţené sadzby dane na niektoré zdaniteľné plnenia. Na jednej strane sa prezentujú sociálno-politické argumenty (napríklad pri potravinách) a na druhej strane sa zníţenou sadzbou dane argumentuje pri boji proti nelegálnej práci. 34
S ohľadom na nedostatok presných informácií je zavádzanie zníţených sadzieb dane otázne, pretoţe aj dobre zarábajúci ľudia získavajú pri niţších cenách. Štúdie Európskej komisie, ako aj Copenhagen Economics Study, sa vyjadrili k účinnosti zníţenej sadzby dane na politické ciele skôr negatívne, pričom iné opatrenia (napríklad zníţenie dane zo mzdy alebo priame dotácie) boli povaţované za efektívnejšie a menej nákladné. Zistilo sa, ţe zníţenie daňovej sadzby sa neprenieslo na spotrebiteľov, čiţe sociálnopolitický vplyv takéhoto opatrenia je otázny. Napríklad Rakúsko stratilo zavedením zníţenej sadzby dane na lieky 400 miliónov eur, pričom ceny liekov neklesli. Zníţenie daňovej sadzby môţe tieţ viesť k ďalšej záťaţi podnikateľov, pretoţe v tejto súvislosti musia nastaviť interné procesy na rozlíšenie plnení podliehajúcich základnej a zníţenej sadzbe dane a upraviť počítačové systémy. Napríklad v Nemecku v rámci volebnej kampane návrh na zníţenie sadzby DPH pri hotelových sluţbách podnikatelia nevnímali pozitívne, pretoţe bolo potrebné vytýčiť zloţité hranice medzi hotelovými sluţbami a sluţbami spojenými s podávaním raňajok, pričom sa museli zmeniť aj fakturačné systémy. Niţšie sadzby dane vytvorili pôdu pre podvody. Len ťaţko je totiţ moţné kontrolovať reštaurácie rýchleho občerstvenia, či ide o dodanie potravín podliehajúcich zníţenej sadzbe dane, alebo o poskytnutie reštauračnej sluţby. Zníţené sadzby daní sú pre štát veľmi drahé a neefektívne a mali by sa bez výnimky zrušiť. Bola by to pomoc nielen pre štát, ale čiastočne aj pre podnikateľské prostredie. Občan tak či tak nemá zisk zo zníţenej sadzby dane z pridanej hodnoty. Aj v Nemecku sa v súčasnosti zvaţuje zrušenie zníţených sadzieb daní. Celkovo moţno konštatovať, ţe Slovenská republika postupuje pri zavádzaní zníţenej sadzby dane veľmi šetrne. V tejto súvislosti si udrţala plus v rozpočte a určitú výhodu oproti iným členským štátom, čo by si pre budúce obdobie rozhodne mala zachovať. 3.3 Vývoj DPH v krajinách Vyšehradskej skupiny V tabuľke číslo 3 sa uvádzajú aktuálne sadzby DPH jednotlivých štátov Vyšehradskej skupiny. Slovenská republika spolu s Poľskou republikou menili výšku základnej a zníţenej sadzby DPH naposledy 1.1.2011. Čo sa týka Českej republiky tak naposledy menili výšku 35
základnej a zniţenej sadzby DPH 1.1.2010, čiţe o rok predtým ako vyššie spomenuté štáty. A nakoniec Maďarská republika mala zmenenú zakladnú a zniţenú sadzbu DPH naposledy 1.7.2009. Tabuľka číslo 3: Aktuálny stav DPH štátov Vyšehradskej skupiny Dátum zmeny Základná sadzba (%) Zníţená sadzba (%) Slovenská republika 20% 10% Česká republika 20% 10% Poľská republika 23% 5% 8% Maďarská republika 25% 5% 18% Zdroj: vlastné spracovanie (2011) Graf číslo 1: Aktuálny stav DPH štátov Vyšehradskej skupiny Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 36
3.3.1 Slovenská republika Daň z pridanej hodnoty sa na Slovensku menila od svojho vzniku pomerne často. Výška sadzby DPH bola stanovená celkom 9 krát ako dokumentuje tabuľka číslo 4. Ďalej si môţeme všimnúť v tabuľke vývoj DPH za posledných 18 rokov. Pri hlbšom rozbore tabuľky č.4 vidíme, ţe v konečnom dôsledku sa od roku 1993 základná sadzba DPH zníţila o 3% a zníţená sadzba naopak zvýšila aţ o 5%. Na Slovensku podliehajú základnej dani takmer všetky moţné kategórie. V potravinách sa vyskytuje základná, ale aj zníţená sadzba. Dodávky vôd či doprava, tabakové výrobky, alkohol, oblečenie, nafta, benzín, oleje, LPG, masmédia, cestovné agentúry, hotely, výstavba nových budov, sluţby a mnoho iného podliehajú zvýšenej sadzby dane. Naopak zníţenej sadzby dane podliehajú knihy, farmaceutické výrobky a prístroje pre imobilných ľudí. Slovensko malo počas svojej existencie aj tretiu sadzbu, ktorá bola taktieţ zníţená v roku 2010 po dobu ôsmich mesiacov, aţ do nového roka kde sa zmenila sadzba na dnešnú podobu. Poslednú zmenu sadzby DPH povaţovala za vhodné novozvolená vláda, ktorá sadzby DPH navýšila. Grafické spracované údaje vývoja Slovenského DPH dokumentuje graf číslo 2. Tabuľka číslo 4: Historický vývoj DPH Slovenskej republiky Dátum zmeny Základná sadzba (%) Zníţená sadzba (%) 1.1.1993 23% 5% 1.8.1993 25% 6% 1.1.1996 23% 6% 1.7.1999 23% 10% 1.1.2003 20% 14% 1.1.2004 19% - 1.1.2007 19% 10% 1.5.2010 19% 6% 10% 1.1.2011 20% 10% Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 37
Graf číslo 2: Historický vývoj DPH Slovenskej republiky Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 3.3.2 Česká republika V Českej republike sa výška sadzby DPH menila od počiatku len 5 krát ako môţeme vidieť v tabuľke číslo 5. Keď berieme v úvahu skutočnosť, ţe bývala Česko-slovenská republika sa po vzájomnej dohode rozdelila na Českú a Slovenskú republiku tak aj České DPH siaha aţ do roku 1993. Tak ako aj Slovensko, tak aj Česká republika mala na počiatku rovnaké výšky sadzby DPH a s porovnaním zisťujeme, ţe rovnaké výšky sadzby máme aj dnes. Česká republika si základnú sadzbu DPH zníţila od počiatku do dnešnej podoby o 3% a zníţenú sadzbu DPH zvýšila o 5%. V Česku ľudia nájdu viacero kategórií, ktoré podliehajú zníţenej sadzby DPH ako na Slovensku. Napríklad potraviny, dodávky vôd, noviny, knihy, kultúra, sociálne sluţby, zubárska starostlivosť, farmaceutické výrobky, prístroje pre imobilných ľudí a ďalšie podliehajú zníţenej sadzby dane. Naopak so zvýšenou sadzbou dane sa stretneme pri platení televízneho vysielania, reštaurácii, energií, oblečenia či alkoholu, alebo tabaku. Grafické spracované údaje vývoja Českého DPH dokumentuje graf číslo 3. 38
Tabuľka číslo 5: Historický vývoj DPH Českej republiky Dátum zmeny Základná sadzba (%) Zníţená sadzba (%) 1.1.1993 23% 5% 1.1.1995 22% 5% 1.5.2004 19% 5% 1.1.2008 19% 9% 1.1.2010 20% 10% Zdroj: vlastné spracovanie (2011) Graf číslo 3: Historický vývoj DPH Českej republiky Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 3.3.3 Poľská republika Poľská republika je vzhľadom na DPH stabilná. Počas existencie DPH sa výška sadzby udávala len dvakrát. V Poľsku majú hneď dvoje hladiny zníţenej sadzby DPH. Ako dokumentuje tabuľka číslo 6, tak je vidieť, ţe sadzby za DPH sa zvýšili. Základná sadzba o jedno percento, naopak zníţené sadzby sa zvýšili o 2% a 1%. Existencia DPH v Poľsku sa dokumentuje od začiatku roka 1993, čiţe rovnako ako Česko a Slovensko. Poľská republika 39
má aktuálne sadzby DPH 23%, 8% a 5%. Čo sa týka potravín tak tie zahrňujú všetky tri výšky sadzieb DPH. Osem percentnú DPH zahrňujú napríklad dodávky vody, farmaceutické výrobky, prístroje pre imobilných ľudí, s časti aj noviny, kultúra, sociálne zariadenia, platba televízneho vysielania a podobne. Napríklad knihy zahŕňajú len 5% dane. Základná sadzba DPH, čiţe 23% zahŕňa oblečenie, alkohol, tabakové výrobky, šperky, nafta, benzín, olej, telekomunikácie a podobne. Čo sa týka dopravy vzduchom, po mori, ţeleznicou, cestou tak spadajú pod 8% výšku sadzby DPH. Grafické spracované údaje vývoja Poľského DPH dokumentuje graf číslo 4. Tabuľka číslo 6: Historický vývoj DPH Poľskej republiky Dátum zmeny Základná sadzba (%) Zníţená sadzba (%) 8.1.1993 22% 3% 7% 1.1.2011 23% 5% 8% Zdroj: vlastné spracovanie (2011) Graf číslo 4: Historický vývoj DPH Poľskej republiky Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 40
3.3.4 Maďarská republika Daň z pridanej hodnoty, mala v Maďarskej republike počiatok uţ v roku 1988. Odvtedy sa výška sadzby DPH udávala celkom 8 krát. S porovnaním roku 1988 a roku 2009 podľa tabuľky číslo 7 môţeme vidieť ţe daň ostala rovnaká aká bola aj v počiatku. Maďarská republika mala aj má zníţenú sadzbu dane zdvojenú od začiatku roka 2004 aţ po 9. mesiac roku 2006, kde sa zdvojená zníţená sadzba spojila do jednej 5%. No v 7. mesiaci v roku 2009 sa opäť zníţená sadzba zdvojila na 5% a 18% a trvá do dnes spolu so základnou sadzbou 25%. V Maďarskej republike podliehajú potraviny základnej sadzbe, ale aj v zníţenej sadzbe 18%. Pod základnou sadzbou sa nachádzajú dodávky vody, kultúra, platba televízneho vysielania, reštaurácie, pohrebníctvo, alebo alkohol, tabakové výrobky, oblečenie, nafta, benzín, LPG, klenoty, telekomunikácie a podobne. Pod zníţenou sadzbou 5% nájdeme knihy, noviny, farmaceutické výrobky, z časti aj prístroje pre imobilných ľudí. 18% zníţenú sadzbu nájdete napríklad pri hotelových poplatkoch. Grafické spracované údaje vývoja Maďarského DPH dokumentuje graf číslo 5. Tabuľka číslo 7: Historický vývoj DPH Maďarskej republiky Dátum zmeny Základná sadzba (%) Zníţená sadzba (%) 1.1.1988 25% 15% 1.1.1993 25% 6% 1.8.1993 25% 10% 1.1.1995 25% 12% 1.1.2004 25% 5% 15% 1.1.2006 20% 5% 15% 1.9.2006 20% 5% 1.7.2009 25% 5% 18% Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 41
Graf číslo 5: Historický vývoj DPH Maďarskej republiky Zdroj: vlastné spracovanie (2011) 42