EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Kenská republika Všeobecné informácie o krajine
I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Kenská republika má trhovú ekonomiku, štát vlastní menšie množstvo veľkých firiem najmä v oblasti infraštruktúry. Ekonomika sa pokladá za najrozvinutejšiu spomedzi krajín východoafrického regiónu s liberalizovaným systémom zahraničného obchodu a vzostupnou tendenciou ekonomického rastu. Z uvedeného vyplýva jej dominantné postavenie v rámci regionálneho ekonomického a obchodného zoskupenia (East African Community/Východoafrické spoločenstvo). Reálnym problémom však naďalej zostáva existujúci trend korupcie. Keňa predstavuje vstupnú bránu na ostatné trhy v regióne, je na vzostupnej trajektórii ekonomického rastu a za predpokladu politickej stability, zníženia korupcie, klientelizmu a inflácie má dobré perspektívy ďalšieho hospodárskeho rozvoja. Vytvorenie spoločného trhu krajín Východoafrického spoločenstva (EAC) od 1. 7. 2010 - Keňa, Tanzánia, Rwanda, Uganda, Burundi - vytvára veľký priestor a je vhodnou príležitosťou pre ekonomickú expanziu. V poslednom období sa však začínajú prejavovať príznaky prílišnej rivality najmä medzi Tanzániou a vyspelejšou Keňou o vodcovstvo v rámci zoskupenia. Tanzánia (spolu s Burundi) sa nepripojila k iniciatíve na vzájomné uznávanie platnosti vstupných víz a pohrozila vytvorením konkurenčného zoskupenia s Burundi a Konžskou demokratickou republikou. O členstvo v EAC požiadali tiež Južný Sudán a Somálsko. Všetky krajiny EAC sú zároveň združené v COMESA (spoločný trh 21 krajín východnej a južnej Afriky, od roku 1994). V septembri 2014 boli Kenským štatistickým úradom oficiálne potvrdené nové štatistické údaje, ktoré ukazujú, že kenský HDP bol v minulom roku podhodnotený. Podľa aktualizovaných údajov dosiahol HDP za rok 2013 výšku 53,2 mld. USD, asi o 25% vyššiu než pôvodne uvádzaných 42,6 mld. USD. Táto zmena znamená, že sa Keňa stáva 9. najväčšou africkou ekonomikou a zaraďuje sa do skupiny krajín s nižším stredným príjmom. Táto optimistická správa bude však mať aj negatívne dopady Keňa už nie je oprávnená automaticky počítať s grantovým elementom (30 35%) pri každom dlhodobom úvere, garantovanom niektorou z krajín OECD. Kenská ekonomika v roku 2014 môže byť charakterizovaná nasledovnými tendenciami: - zatiaľ čo reálny rast HDP dosiahol v roku 2013 hodnotu 5,1%, za rok 2014 sa odhaduje na 5,3%. - inflácia za rok 2014 dosiahla 6,0% (oproti 9,4% v r.2012 a 5,8% v r.2013). V januári 2015 bola medziročná inflácia na úrovni 5,5%, čo bolo najmä zásluhou poklesu cien ropy. - krajina má veľké očakávania z objavenia nálezísk ropy na severozápade krajiny v kraji Turkana. Vláda prijala zmeny v zákonoch o deľbe výnosov z ťažby v prospech štátu, samosprávnych krajov a miestnych komunít a viaceré sektory už riešia svoje finančné problémy prostriedkami z ešte nezačatej ťažby. Návratnosť zvažovaných investícií do ťažby teraz naviac komplikuje výrazné zníženie cien ropy na svetových trhoch. Teroristické útoky najmä somálskej al Shabaab (ako odveta za ozbrojenú prítomnosť Kene na somálskom území v rámci vojsk AMISOM) odradili mnohých turistov od cestovania do Kene a negatívne ovplyvnili ekonomický rast Kenskej republiky v rokoch 2013-2014. Tržby z turistiky poklesli a zabrzdili rast sektora služieb ako jedného z hlavných odvetví kenského hospodárstva. O prácu v sektore prišlo približne 21 tisíc zamestnancov.
Za rok 2013 bol vyprodukovaný HDP vo výške 45,3 mld. USD, v parite kúpnej sily to bolo 79,9 mld. USD. Na jedného obyvateľa pripadol tak HDP vo výške približne 1020 USD, v parite kúpnej sily to bolo 1.800 USD. Mieru nezamestnanosti štatistiky uvádzajú iba spätne za rok 2008, kedy bola 40%. Hrubé devízové rezervy dosiahli k 31.12.2013 výšku 5,541 mld. USD, čo kryje kenský dovoz na 4,2 mesiaca (MMF odporúča držať devízové rezervy na minimálne 4- mesačný dovoz). Zahraničný dlh ku koncu roku 2013 dosiahol výšku 11,96 mld. USD. Približne 40% obyvateľstva žije z menej ako 2 USD / deň. Minimálna mzda závisí od odvetvia, kvalifikácie a regiónu. Nekvalifikovaný robotník v poľnohospodárstve má minimálnu mzdu 4.854 KSH (asi 46,70 EUR) na mesiac, nekvalifikovaný záhradník či strážnik v Nairobi 9.781 KSH (asi 94 EUR). Výzvou je aj potreba zabezpečiť živobytie pre prudko rastúci počet obyvateľov. Priemerná pôrodnosť 4,6 dieťaťa na ženu v produktívnom veku (6 detí vo vidieckych oblastiach) sa transformuje do ročného prírastku obyvateľstva o 2,27% (odhad 2013). To znamená, že od sčítania obyvateľstva v roku 2009 každoročne pribudne k vtedajším 38,6 miliónom viac ako jeden milión obyvateľov. Rozpočtové obdobie v Keni začína každoročne 1. júla a končí 30. júna nasledujúceho roku. Rozpočet 7-2013 až 6-2014 mal schodok 614 mld. KSH (približne 5,6 mld. EUR) s príjmami 1 027,2 mld. KSH (9,3) a výdavkami 1.640,9 mld. KSH (približne 14,9 mld. EUR). Rozpočet na obdobie 7/2014 6/2015 ráta s príjmami 1.398 mld. KSH (bez grantov 1.213 mld. KSH), čo je o 8,9% viac oproti predošlému roku. Výdavky sú rozpočtované vo výške 1.773,3 mld. KSH, čo je medziročný nárast o 8,0%. Výdavková časť ráta aj s rozvojovými výdavkami vo výške 30,3% z celkových výdavkov (v predošlom rozpočte to bolo 27,3%) najmä na rozvoj infraštruktúry a vidieka. Táto časť rozpočtu je však často krátená v súvislosti s potrebou financií na iné účely (mimoriadne vojenské a bezpečnostné výdavky, sucho, atď.). Deficit rozpočtu by mal dosiahnuť po zarátaní grantov 375,3 mld. KSH, čo predstavuje 8,1% HDP. Verejný dlh stúpol na konci júna 2014 na 52% HDP. Úradným platidlom v Kenskej republike je kenský šiling (KSH). Kurz eura k šilingu odráža vývoj kurzu eura voči USD. K 15.2.2015 bol stredný kurz 104,2 KSH/EUR (kurz amerického dolára bol 91,55 KSH/USD). b) Hlavné odvetvia hospodárstva Kenská ekonomika je založená hlavne na službách a na poľnohospodárskej produkcii. Iba 15% povrchu krajiny predstavuje poľnohospodárska pôda, z toho asi dve tretiny tvorí orná pôda. Asi polovica produkcie je určená na spotrebu samotných pestovateľov. Tak ako aj v okolitých krajinách regiónu východnej Afriky, kenské poľnohospodárstvo produkuje najmä čaj, kávu a zeleninu. Vo vzťahu k EÚ sú však najväčším exportným artiklom rezané kvety. V roku 2013 poľnohospodárstvo vyprodukovalo 29,3 % HDP, čo bolo viac ako kenský priemysel (17,4%). Priemysel po počiatočnom rozvoji po získaní samostatnosti začal od roku 1980 stagnovať. Problémami sú nedostatok elektrickej energie, jej vysoká cena, zastarávajúca infraštruktúra a lacné dovozy. Avšak priemysel je dôležitý najmä pre oblasti okolo troch najväčších miest Nairobi, Mombasa a Kisumu. Prevláda tu potravinársky priemysel mlyny, pivovary, cukrovary. Keňa má aj rafinériu ropy (v Mombase), najmä pre domácu spotrebu. Niektoré fabriky montujú priemyselné výrobky zo sád komponentov, vrátane mobilných telefónov a obmedzeného počtu automobilov. Keňa v súčasnosti ťaží ekonomicky významné minerály v obmedzenej miere, baníctvo tvorí iba 1% HDP. V marci 2012 však boli publikované správy o objavení významných nálezísk ropy na severozápade krajiny v oblasti jazera Turkana. Ďalšie vrty preverili výdatnosť a ťažiteľnosť zásob, začatie ťažby v dohľadnej budúcnosti sa javí ako veľmi pravdepodobné. Ak pominie súčasné podstatné zníženie cien ropy na svetových trhoch, ktoré znemožňuje veľké investície do ťažiacich zariadení a ropovodu, začatie ťažby by okrem príspevku do
kenského hospodárstva prinieslo aj rozvoj tohto v súčasnosti zaostalého polopúštneho regiónu. V Keni boli v posledných rokoch objavené výnimočné zdroje aj iných nerastných surovín, čo začínajú využívať hlavne zahraničné spoločnosti: - austrálska firma odkúpila právo na ťažbu nerastnej rudy s obsahom titánu v pobrežnej časti neďaleko Mombasy v regióne mesta Kwale; experti predpokladajú zásoby tejto nerastnej suroviny v objeme 330 tis. ton, - ďalšie zaujímavé náleziská titánu boli objavené v pobrežnom pásme v blízkosti Vipingo, Kilifi a Mambrui, o ktoré prejavili záujem čínske firmy, - väčšie zásoby nerastných rúd s vyšším obsahom zlata boli objavené v západnej provincii Nyanza (Rongo and Nyatike); miestnej vláde však chýba potrebný kapitál na otvorenie ťažby nerastných surovín, preto hľadá zahraničných investorov, - v provincii Narok a okrese Mwingi boli objavené veľké náleziská uhlia a predpokladá sa tam aj nálezisko ropy a plynu; - v okrese Migori bolo objavené väčšie ložisko medenej rudy. Kenská vláda nemá dostatočné zdroje na dôkladný geologický prieskum v krajine a predpokladá sa, že hlavne v odľahlých neprebádaných oblastiach sú ďalšie významné náleziská nerastných surovín. Ťažba a spracovanie nerastných surovín je závislá na zahraničných investíciách, vybudovaní infraštruktúry (cesty, doprava, voda, elektrina), zabezpečení kvalifikovanej pracovnej sily a.i. Podľa zákona o geológii, mineráloch a baníctve z roku 2012 sa prostriedky získané z predaja licencií na ťažbu minerálov delia v pomere 75% pre centrálnu vládu, 20% pre regióny a 5% pre miestne komunity. Keňa, Južný Sudán a Etiópia spustili v marci 2012 prvú fázu najväčšieho afrického infraštrukturálneho projektu v predpokladanej hodnote asi 14 mld. EUR. Zahrňuje vybudovanie prístavu s 32 terminálmi na ostrove Lamu v severovýchodnej Keni (blízko hranice so Somálskom) v hodnote asi 2,8 mld. eur, 880 km diaľnice, 1 720 km železnice z Lamu do Juby, 2 240 km ropovodu a rafinérie. Ropovod má slúžiť ako hlavná dopravná cesta pre ropu z Južného Sudánu. Vybudovaný ropovod by mal perspektívne slúžiť aj na dopravu kenskej ropy z nálezísk okolo jazera Turkana do prístavu Lamu. Projekt bol pomenovaný LAPSSET (Lamu Port South Sudan Ethiopia Transport Corridor Dopravný koridor - prístav Lamu, Južný Sudán a Etiópia). Pôvodne sa počítalo s jeho dokončením v priebehu 4 rokov, avšak v skutočnosti sa jeho realizácia značne omešká (aj vinou bezpečnostnej a politickej situácie v Južnom Sudáne). Služby vytvorili v roku 2013 53,3% z celkového objemu HDP. Turistické služby zabezpečujú podstatný podiel tržieb za služby a sú najväčším zdrojom devíz. V rokoch 2013-2014 bol zaznamenaný úbytok zahraničných turistov z dôvodu obáv o bezpečnosť, a to najmä po teroristickom útoku na nákupné stredisko Westgate v Nairobi v septembri 2013. Zo slovenského pohľadu je veľmi nepravdepodobné počítať s vyšším počtom kenských návštevníkov SR, a to najmä kvôli nízkej úrovni príjmov v Keni. Slovenskí turisti však do Kene cestujú. Nepriaznivá bezpečnostná situácia v poslednom období prispela k zníženiu ich záujmu o krajinu a tým neumožnila slovenskej cestovnej agentúre zaviesť pravidelné charterové lety do Mombasy. V prípade upokojenia bezpečnostnej situácie v Keni možno uvažovať o návrate k pôvodnému zámeru. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Kenská republika je členom nasledovných medzinárodných organizácií: ACP, AfDB, AU, C, CD, COMESA, EAC, EADB, FAO, G-15, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, IGAD, ILO, IMF, IMO, IMSO, Interpol, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU,
ITUC, MIGA, MONUSCO, NAM, OPCW, PCA, UN, UNAMID, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNIFIL, UNMISS, UNWTO, UPU, WCO, WHO, WIPO, WMO, WTO. V meste Arusha, Tanzánia, bola dňa 20. novembra 2009 podpísaná Dohoda o vytvorení spoločného trhu krajín východnej Afriky EAC (East African Community). Tvoria ho Keňa, Tanzánia, Uganda, Rwanda a Burundi. Prijatím záverečného protokolu bol zavŕšený dlhodobo pripravovaný zámer regionálneho zoskupenia piatich krajín regiónu východnej Afriky. Spoločný trh krajín EAC však čo do rozsahu a hĺbky integrácie nemožno porovnávať s podobnými zoskupeniami v Európe či severnej Amerike africké krajiny si vo vzájomnom obchode stále chránia trh pred veľkým množstvom citlivých položiek, je problém so vzájomným uznávaním obchodných dokumentov, proklamované voľné zamestnávanie občanov iných krajín v rámci spoločenstva je stále iba na papieri, atď. Na najvyššej politickej úrovni bol deklarovaný záujem o vytvorenie menovej únie v rámci EAC. EAC je v súčasnosti v záverečnej fáze rokovaní s EÚ o Dohode o ekonomickom partnerstve (Economic Partnership Agreement - EPA). Cieľom dohody je o.i. odstrániť colné a necolné bariéry v obchode medzi obomi blokmi. EPA bola parafovaná 4 krajinami EAC dňa 14.11.2014 (Tanzániou dodatočne 16.11.2014) v Bruseli. EÚ na znak dobrej vôle umožnilo Kenskej republike od 24.12.2014 využívať výhody prístupu tovaru na trh EÚ bez kvót a bez cla aj pred ratifikáciou dohody. Stále však nedošlo k jej plnému podpisu, prebiehajú rokovania oboch strán. Je predpoklad, že k definitívnemu podpisu dôjde v lete 2015, následne bude EPA predložená na ratifikáciu. Ak nedôjde k ratifikácii a k vstupu do platnosti do 1.10.2015, Keňa spadne opäť do režimu GSP a bude platiť clá pri vývoze do EÚ (napríklad na rezané kvety od 5,5% do 8,5%, na praženú kávu 2,6%, fazuľu a hrach 10%, tuniaky 20,9%, iné druhy rýb 15,7%, spracované potraviny 20-30%, atď). Problémy sa opäť očakávajú od Burundi (aj kvôli voľbám) a tradične najmä od Tanzánie, ktorá neuzatvorením dohody nič nestratí (ako jedna z kategórie najmenej rozvinutých krajín LDC - má v každom prípade bezcolný prístup na trh EÚ). K rokovaniam z africkej strany pristupuje najaktívnejšie Kenská republika, lebo ako jediná z pätice krajín nemá priznaný štatút najmenej rozvinutej krajiny. EÚ zvažuje uzatvoriť s Keňou (aj s Tanzániou) dohodu o udržateľnom rybárstve (už také má s Mauríciom a so Seychelami). Ak by k tomu došlo, EÚ by získala licenciu na lov rýb (najmä tuniakov francúzske a španielske lode) do určitého limitu, zaplatila by za licenciu a zaviazala by sa k určitému objemu prostriedkov na rozvojovú pomoc. Keňa žiada, aby súčasťou záväzku bolo aj perspektívne spracovanie rýb v kenských konzervárňach (zatiaľ však nemá zodpovedajúcu kapacitu). II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Najväčším problémom v kenskom podnikaní je vysoká úroveň hospodárskej kriminality v krajine. Podľa Global Economic Crime Survey Report, spracovaného konzultačnou firmou Price-WaterhouseCoopers bola v roku 2010 v Keni najvyššia úroveň ekonomickej kriminality spomedzi všetkých krajín sveta. Protizákonné aktivity zahrnujú spreneveru, krádež, účtovné podvody, úplatkárstvo a korupciu, pranie špinavých peňazí a najnovšie prudko rastie počítačová kriminalita. Kenská vláda sa snaží predchádzať takýmto trestným činom, pretože spôsobujú vysoké straty na daniach a štátnom majetku a zároveň odrádzajú zahraničných investorov od podnikania v Keni.
Obchodné právo vychádza z anglického práva a zvyklostí. Slovenským subjektom sa neodporúča ísť do sporov s kenskými partnermi. Vhodnejšie a v konečnom dôsledku aj menej finančne náročné je mimosúdne vyrovnanie je možné očakávať zaujatosť súdu v prospech kenských účastníkov. Ochrana duševného vlastníctva je na legislatívnej úrovni minimálna a praktické uplatňovanie ochrany duševného vlastníctva je skoro na nulovej úrovni. Hlavné typy spoločností v Keni: a) obchodná spoločnosť (Registered Company) minimálne dvaja, maximálne päťdesiati spoločníci, minimálny kapitál 100.000 KSH. Daň zo zisku je 30%. Založenie spoločnosti s min. kapitálom stojí vrátane odmeny právnikovi do 1.500 USD a trvá do 30 dní; b) pobočky spoločnosti zapísaných mimo Keňu (Branch Offices of Companies registered outside Kenya) jednoduchšie založenie, ale vyššie daňové zaťaženie (daň zo zisku je 37,5%); c) verejná obchodná spoločnosť (Partnership); d) podnik jednotlivca (Sole proprietorship) má aj trestnoprávnu zodpovednosť, ručí aj súkromným majetkom; e) družstvá (Cooperatives). Na právne úkony spojené so zriaďovaním zahraničných spoločnosti alebo ich zastúpení sa odporúča využiť služby miestnych právnikov. Podnikanie zahraničných subjektov v oblasti minerálnych zdrojov je obmedzené podľa právnej vyhlášky č.118 z roku 2012 musia domáce subjekty vlastniť aspoň 35% vo firmách/konzorciách, využívajúcich minerálne bohatstvo krajiny. b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Zahraničný obchod riadi Ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky - www.mfa.go.ke a Ministerstvo východoafrických záležitostí, obchodu a turistiky KR - www.trade.go.ke. Keňa má ustanovenú Radu na podporu exportu (Export Promotion Council EPC), ktorá je združená s partnerskými organizáciami z Burundi, Eritrey, Malawi, Madagaskaru, Rwandy, Tanzánie, Ugandy a Zambie a spolu sú súčasťou African Trade Insurance Agency (ATI). EPC okrem poisťovania exportných operácií identifikuje nové trhy a exportné možnosti, organizuje exportné misie a pomáha najmä malým a stredným firmám pri prenikaní na zahraničné trhy. Štát podporuje najmä poľnohospodársku výrobu, určenú na export. V niektorých komoditách pomáha o.i. aj štátnym výkupom za fixné ceny. Záujmové skupiny alebo regióny, kde sa plodiny pestujú, sa snažia presadiť zvýšenie výkupných cien, ktoré nie vždy odráža zvýšenie reálnych nákladov. c) Verejné obstarávanie Verejné objednávky sa zadávajú formou tendrov. Ako prvý krok, predovšetkým v prípade tendrov na stavebné práce alebo konzultačnú činnosť, býva predkvalifikácia
záujemcov. Tí, ktorí sú vyhodnotení ako vhodní kandidáti, sú následne oslovovaní už priamo formou zasielania tendrových podmienok. Tendre sú zverejňované v dennej tlači, avšak termíny pre podávanie ponúk bývajú veľmi krátke, takže reálnu nádej na úspech majú väčšinou firmy, ktoré sú v mieste fyzicky prítomné alebo tu majú svoje zastúpenie. V prípade tendrov, ktoré sú financované niektorými bankami alebo agentúrami, v ktorých SR nie je členom (napr. African Development Bank), je nutné, aby slovenský dodávateľ využil pre svoju ponuku firmu sídliacu v krajine, ktorá je členskou krajinou danej banky či agentúry. d) Zmluvno-právna základňa V roku 2004 SR vypovedala kenskej strane Obchodnú dohodu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Kenskej republiky (Nairobi, 1.februára1979, č.9/1980 Zb.) Revízia dvojstrannej zmluvnej základne medzi SR a Kenskou republikou nebola vykonaná/v nasledujúcich prípadoch: - Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Kene (Nairobi, 9. marca1964) - Dohoda o leteckých službách medzi vládou ČSSR a vládou Kenskej republiky (Nairobi, 3. marca 1989). Počas oficiálnej návštevy ministra zahraničných vecí SR Mikuláša Dzurindu v Kenskej republike v dňoch 12. 15.12.2012 boli podpísané nasledovné zmluvné dokumenty: Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kenskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií (14.12.2011) - Dohoda nevstúpila do platnosti, nebola ukončená ratifikácia ani na jednej zmluvnej strane. Podľa stanoviska MF SR sa na uzatváranie dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi od januára 2013 vzťahuje Nariadenie (EÚ) č. 1219/2012 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Podľa čl. 12 Nariadenia na nadobudnutie platnosti bilaterálnej investičnej dohody je potrebná tzv. autorizácia Európskou komisiou, ktorá nebola udelená (najmä kvôli úprave voľného prevodu investícií a platieb investorov). Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sú priame zahraničné investície zahrnuté do oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá patrí do výlučnej právomoci Európskej únie. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kenskej republiky o rozvojovej spolupráci (podpísaná 14.12.2011) vstúpila do platnosti 10.11.2013. Počas oficiálnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka bolo s ministerkou zahraničných vecí a medzinárodného obchodu KR A. Mohamed podpísané (dňa 26.11.2014) Memorandum o porozumení medzi MŠVVaŠ SR a Ministerstvom energetiky a ropného priemyslu Kenskej republiky o vzájomnej spolupráci vo výskume, vzdelávaní a budovaní kapacít v oblasti jadrovej vedy a techniky.
III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: Štátnou organizáciou, poverenou podporou prílevu zahraničných investícií do Kene je Keninvest - http://www.investmentkenya.com/. Uvedená webstránka obsahuje aj informácie potrebné na založenie spoločnosti v Keni. Podľa odhadov dosiahol prílev zahraničných investícií do Kene v roku 2013 hodnotu 3,27 mld. USD (čo bol nárast oproti 2,88 mld USD za rok 2012). Asi polovica investorov do priemyselnej výroby je zo zahraničia, z toho asi 50% z Veľkej Británie. Zahraničné firmy prítomné v Keni sú v mnohých prípadoch obchodné spoločnosti, bežné sú aj poľnohospodárske podniky. Tieto využívajú rozmanitosť podnebia od horúceho tropického až po chladnejšie na náhorných plošinách, možnosť načasovania zberu na najvhodnejšie obdobie z hľadiska odbytu a lacnú pracovnú silu. Nevýhodami teritória sú vysoká kriminalita rôznych druhov, korupcia a pomalosť úradov pri všetkých činnostiach. Infraštruktúra je zastaralá (cesty, železnice, slabá priepustnosť prístavov) a často dochádza k výpadkom elektriny. K bezpečnostným rizikám patria terorizmus a pirátske útoky pri pobreží. Firmy, ktoré pripravujú investíciu v KR, môžu zvážiť členstvo v Eastern Africa Association (EAA - http://www.eaa-lon.co.uk). Ide o asociáciu, združujúcu zahraničných investorov a dodávateľské firmy, zamerané na trhy Kene, Tanzánie, Ugandy, Rwandy, Burundi, Etiópie, Eritrey, Seychel a Južného Sudánu. Pre prácu cudzincov je nevyhnutné pracovné povolenie, ktoré sa vydáva na základe podkladov o vzdelaní a praxi. Kenské zákony síce priamo nezakazujú činnosť cudzincov v niektorých odboroch, spravidla sa však pracovné povolenie vydáva špecialistom (lekári, vedúci pracovníci firiem s väčšinovým zahraničným kapitálom a rôzni experti). Podľa skúseností európskych firiem je vhodné pri zakladaní firmy požiadať o pomoc štátnu agentúru Keninvest. Agentúra síce veľmi nepomôže pri vybavovaní formalít, ale bez nej je podstatne komplikovanejšie získať pracovné povolenia pre zahraničných zamestnancov. Zástupca Keninvest je totiž členom komisie a firmám, ktoré idú samostatne, má snahu udeľovanie povolení blokovať. Ku silným stránkam podnikania v Keni patria: - lacná a dostupná (najmä menej kvalifikovaná) pracovná sila - relatívne jednoduchý export miestnej produkcie do okolitých krajín - dostatok miestnych poľnohospodárskych plodín - znalosť anglického jazyka na všetkých úrovniach spoločnosti - približne rovnaké časové pásmo s Európou - vhodné klimatické podmienky hlavne na náhorných plošinách - postupne vznikajúci spoločný trh krajín Východoafrického spoločenstva (EAC) a plánovaná menová únia. Slabými stránkami sú: - slabo rozvinutá infraštruktúra
- korupcia a pomalosť úradov - nedostatok elektrickej energie, jej výpadky a vysoká cena - vysoká kriminalita. Vzhľadom na nie veľmi prehľadné a priaznivé podmienky podnikania nie je Keňa zatiaľ veľmi vyhľadávaná ako cieľ slovenských investícií, aj napriek tomu, že kenská ekonomika je jednou z najrýchlejšie rastúcich v Afrike, má stabilný bankový sektor, dobrú vymožiteľnosť práva, atď. V nedávnom období bola založená jedna firma so slovenským kapitálom, činná v oblasti služieb. Firma využíva lacnejšiu pracovnú silu, ovládanie angličtiny a približne rovnaké časové pásmo s Európou. V súčasnosti ďalší slovenský subjekt prejavil záujem o zavedenie výroby malej poľnohospodárskej techniky v Keni - prebiehajú rozhovory s miestnymi partnermi. Kenské subjekty nemajú väčšinou dostatok kapitálu na expanziu do geograficky vzdialených teritórií, a tak ZÚ Nairobi neeviduje žiadnu kenskú investíciu v SR. Medzi najvýznamnejších zahraničných investorov patria nasledovné firmy: Agip Taliansko ropné výrobky BASF Nemecko chemikálie, plasty BAT Veľká Británia tabakové výrobky Bata Kanada obuv Bayer Nemecko lieky BP Veľká Británia ropné výrobky Coca Cola USA nealko nápoje Colgate-Palmolive USA kozmetika Caltex Oil JAR ropné výrobky Firestone USA pneumatiky General Motors USA automobily Mitsubishi Japonsko automobily Nestlé Švajčiarsko mliečne výrobky Total Francúzsko ropné výrobky Unilever Veľká Británia rastlinné tuky a kozmetika b) Energetická politika krajiny Tab. č.1
Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií (v percentách) 2013 Zemný plyn 0 % Ropa 24 % Uhlie 0 % Jadrové zdroje 0 % Obnoviteľné zdroje energie 76 % Tab. č.2 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie (v percentách) 2013 Tepelné elektrárne 22,5 % Jadrové elektrárne 0 % Obnoviteľné zdroje energie 67,5% Priority energetickej politiky prehľad existujúcej spolupráce v oblasti energetiky potenciál rozvoja bilaterálnej (multilaterálnej) spolupráce Rozvoj výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov patrí k prioritám kenskej vlády pri zvyšovaní elektrifikácie krajiny. Výroba, prenos a distribúcia elektrickej energie sú v kenských podmienkach oddelené. Priemerná inštalovaná kapacita bola (za rok 7/2011 6/2012) 1.645 MW, dopyt bol na úrovni asi 1.200 MW. Vládny program Kenya Vision 2030 ráta s nárastom spotreby do roku 2030 na 16.000 MW, z toho 5.000 MW by malo byť vyrobené z geotermálnych zdrojov. Potenciálne zdroje geotermálnej energie sa náchádzajú najmä v oblasti Veľkého afrického zlomu, kde sa v súčasnosti využíva alebo skúma až 15 lokalít od jazera Turkana na severe krajiny až po jazero Magadi na juhu pri tanzánijských hraniciach. Celková výdatnosť geotermálnych zdrojov sa odhaduje na 10.000 MW. ZÚ Nairobi sa bude snažiť aj o zapojenia našich odborníkov do výstavby geotermálnych elektrární. Štátna firma Geothermal Development Company (GDC) patriaca pod Ministerstvo energetiky KR sa od roku 2009 zaoberá prieskumom terénu, skúšobnými vrtmi, vyhodnocovaním geologických a energetických podmienok, samotnou realizáciou zdrojových vrtov a následne ich údržbou. Štát jej prostredníctvom stimuluje rozvoj využívania geotermálnej energie a obmedzuje riziká výrobcov elektriny, spojené s neúspešnými vrtmi. Budúci rozvoj sa plánuje o.i. v oblastiach: Menengai (neďaleko Nakuru) fáza I 400 MW prebiehajú vrty Menengai fáza II 800 MW pripravujú sa vrty Bogoria Silali fáza I 800 MW pripravujú sa vrty Suswa fáza I 800 MW pripravujú sa vrty V Keni v súčasnosti prebieha široká diskusia o pripravovanom zámere vlády vybudovať 3 jadrové elektrárne, prvú z nich do roku 2022 s inštalovaným výkonom 1 000 MW, t.j. 70% z terajších celkových kapacít krajiny (s nákladmi asi 3,5 mld. USD). K skupine odporcov sa postavil aj Program OSN pre životné prostredie (UNEP), ktorý má ústredie práve v Nairobi. Na druhej strane asi 86% kenského obyvateľstva nemá v súčasnosti prístup k elektrickej energii. Kenská vláda chce v priebehu 15 rokov zvýšiť celkový inštalovaný výkon kenských elektrární na 15 000 MW, aby rozšírila použitie elektriny na väčšinu obyvateľstva a zároveň vytvorila lepšie podmienky na priemyselný rozvoj krajiny.
Predpokladaný intenzívny rozvoj kenskej energetiky poskytuje pre slovenské subjekty činné v energetickom sektore významné príležitosti. Na základe iniciatívy ZÚ Nairobi sa v rokoch 2012 a 2013 uskutočnili štyri návštevy Kenskej komisie pre jadrový projekt v SR na úrovni expertov aj riadiacich pracovníkov. Navštívili elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, VÚJE, Úrad jadrového dozoru SR, MH SR a MZVaEZ SR. Cieľom je zapojiť slovenských konzultantov už vo fáze tvorenia legislatívneho rámca a technických noriem, aby sa vytvorili podmienky na dodávky služieb a zariadení v neskoršom období. Počas oficiálnej návštevy podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka bolo dňa 26.11.2014 Memorandum o porozumení medzi MŠVVaŠ SR a Ministerstvom energetiky a ropného priemyslu Kenskej republiky o vzájomnej spolupráci vo výskume, vzdelávaní a budovaní kapacít v oblasti jadrovej vedy a techniky, ktoré dáva základ pre budúcu spoluprácu. Tab. č.3 Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (Netto Import v percentách) 2013 Zemný plyn --- Ropa 100 % Uhlie --- Jadrové zdroje --- Energetická bezpečnosť krajiny o základná informácia Za obdobie 7/2010 6/2011 sa vyrobilo 7004 mil. kwh elektrickej energie. Niektoré ďalšie štatistické údaje: - Celkový inštalovaný výkon 1.645 MW (2012) - Spotreba elektrickej energie: 5.516 mld. kwh (2009 odhad) - Dovoz elektrickej energie: 38 mil. kwh (2009 odhad) - Vývoz elektrickej energie: 27 mil. kwh (2009 odhad) - Spotreba ropných produktov: 79.410 bbl/day (2011 odhad) - Vývoz ropných produktov: 1.065 bbl/day (2008 odhad) - Dovoz ropných produktov: 34.990 bbl/day (2008 odhad) - Z celkových výrobných kapacít elektriny v Keni vlastnila 78% v roku 2010 firma KenGen, vlastníkom ktorej je zo 70% štát a z 30% súkromní investori.
o priority Hlavnou prioritou je zabezpečenie elektrifikácie krajiny pri čo možno najnižšom zaťažení dovozu a pri čo najnižšej závislosti od iných štátov. Preto sa hľadajú miestne zdroje. V Keni sa v súčasnosti neťažia žiadne energetické suroviny vo významnej miere. Veľká časť elektrickej energie sa vyrába vo vodných elektrárňach na hornom toku rieky Tana a na priehrade Turkwel Gorge na severozápade krajiny. Okrem toho funguje elektráreň na ropné produkty na pobreží. Keňa je africkou krajinou s najvyššou mierou využívania energie z geotermálnych zdrojov geotermálna elektráreň Olkaria blízko Nairobi má inštalovanú kapacitu 280 MW. Celá kenská spoločnosť s veľkým záujmom a očakávaniami sleduje správy o objavení energetických surovín v poslednom období. V marci 2012 boli publikované prvé správy o objavení veľkých nálezísk ropy na severozápade krajiny (blízko hraníc s Južným Sudánom) v oblasti jazera Turkana. V lete 2012 bolo v Keni objavené ďalšie ložisko dôležitej energetickej suroviny - tentoraz zemného plynu. Konzorcium americkej firmy Apache Corporation (50%-ný podiel v konzorciu), britskej Origin Energy Ltd. (20%), austrálskej Pancontinental Oil and Gas(15%) a britskej dcérskej spoločnosti Tullow Kenya (15%) oznámilo objavenie ložiska plynu pod kontinentálnym šelfom pri pobrežnom meste Malindi v hĺbke 2500 metrov. Zatiaľ neboli publikované odhadované objemy zásob a nie je potvrdené, či ide o technicky aj ekonomicky využiteľné ložisko. Z hľadiska ročného priebehu výroby elektriny boli najstabilnejšie geotermálne elektrárne, ktoré vyrábali mesačne okolo 120 mil. kwh. Vodné elektrárne mali kolísavú výrobu v závislosti od prietoku vody. Tepelné elektrárne kompenzovali výkyvy vodných elektrární tak, aby bola dosiahnutá mesačná výroba okolo 580 mil. kwh. Produkcia vodných elektrární je v kenských podmienkach málo predvídateľná vzhľadom na kolísavú výdatnosť vodných zdrojov. Vláda vidí perspektívu v malých vodných elektrárňach, ktoré by mali obsluhovať najmä miestne komunity a priemysel s dodávkami prebytočnej energie do verejnej siete. Keňa vzhľadom na geografickú vzdialenosť nemá žiadne vyhranené postoje k prioritným (z pohľadu SR) medzinárodným energetickým projektom (Severojužné prepojenia, plynovod South Stream, Klimaticko-energetický balík, Ťažba bridlicového plynu a pod.). c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Vzhľadom na limitované možnosti kenskej vedy a výskumu sú vedecko-výskumná spolupráca, inovačný transfer a poradenstvo reálne iba zo SR do KR, aj to iba za podmienky bezplatnosti z kenskej strany (napr. v rámci rozvojovej pomoci). Sú nadviazané kontakty v oblasti jadrovej energetiky, kde sa počíta s rozvojom spolupráce na základe Memoranda o porozumení medzi MŠVVaŠ SR a Ministerstvom energetiky a ropného priemyslu Kenskej republiky o vzájomnej spolupráci vo výskume, vzdelávaní a budovaní kapacít v oblasti jadrovej vedy a techniky, podpísaného dňa 26.11.2014.
IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Kenská republika je zástancom liberalizovaného zahraničného obchodu. Je to dané do veľkej miery aj tým, že domáca priemyselná výroba je veľmi limitovaná a poľnohospodárstvo má nízke výrobné náklady vzhľadom na veľmi nízke platy zamestnancov v tomto sektore. Z toho dôvodu nie je potrebná jeho prílišná ochrana pred dovozmi. Výber cla plní viac fiškálnu funkciu a je významným prínosom do štátnej pokladnice. Ďalšie znižovanie ciel a ochrany vnútorného trhu netarifnými prekážkami prebieha v súčasnosti v rámci uvádzania colnej únie EAC do praxe. Tento proces prebieha však pomalšie, než sa predpokladalo v súčasnosti už mali byť odstránené dovozné clá v rámci obchodu vo vnútri EAC pôvodne stanovené na 0-20%. Ďalším neuskutočneným cieľom je vytvorenie spoločného orgánu krajín EAC, ktorý by vyberal clá a distribuoval ich členským krajinám. Z pohľadu podnikateľov z krajín EÚ je dôležitý vývoj rokovaní o Economic Partnership Agreement medzi EAC a EÚ, ktoré po zavedení do praxe odstráni clá pri vývoze do Kene a veľké množstvo netarifných prekážok. V prípade nových obchodných kontraktov sa používa neodvolateľný dokumentárny akreditív otvorený v renomovanej banke. Pri menších objednávkach u nových odberateľov nie je neobvyklá platba vopred. Na základe skúseností je postupne možné prejsť na platbu proti dokumentom. Pri obchodnom styku s dlhodobými partnermi je bežná úverová platobná podmienka. V Keni neexistuje systém dovozných licencií. Výnimku tvoria niektoré položky týkajúce sa bezpečnosti, zdravotníctva alebo životného prostredia (uvedené v príslušnom zákone - Import, Export and Essential Supplies Act). V Keni platí systém overovania konformity dovozu (Pre-shipment Verification of Conformity PvoC). Zmyslom systému je kontrolovať zhodu dováženého tovaru s kenskými normami, ktoré spravuje Kenya Bureau of Standards (KEBS). Kontrola tovaru je vykonaná v krajine pôvodu prostredníctvom inšpekčných firiem Societé Génerale de Surveillance a Intertek Testing. V prípade, že sa tovar dováža do Kene bez certifikátu od jednej z nich, je možné tovar certifikovať v bezcolnom priestore Kene, avšak s prirážkou 15 % ceny FOB. V prípade nesplnenia kenských noriem nie je tovar vpustený na územie Kene. Systém poskytuje voľbu medzi troma spôsobmi certifikácie tzv. Route A, B a C, pričom C sa týka jednorazových dovozov od nezavedených firiem a A je najjednoduchšia forma dovoznej procedúry, vyžadujúca ale licenciu s vyššou úrovňou predbežnej kontroly, vhodná pre pravidelných dovozcov veľkých objemov. Výnimka sa vzťahuje len na dovoz surovín, kde postačuje analytický rozbor od výrobcu. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Kenská republika obchod so zahraničím Export - 2013: 6,58 mld. USD V roku 2013 kenský export stúpol v porovnaní s predošlým rokom o 350 mil. USD, t.j. o 5,6 %. Export produktov: čaj, živé kvety, zelenina, káva, ropné produkty, ryby, cement.
Import - 2013: 15,9 mld. USD V roku 2013 kenský import stúpol v porovnaní s predošlým rokom o 800 mil. USD, čo predstavovalo medziročný nárast o 5,0 %. Import produktov: stroje a dopravné zariadenia, ropné produkty, osobné motorové vozidlá, oceľ a železo, kaučuk a plastické hmoty, potraviny. Obchodná bilancia v roku 2013: pasívum vo výške 9,28 mld. USD, čo bolo prehĺbením pasíva v medziročnom porovnaní o 5,2%. c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Za roky 2011-12 (posledné známe údaje) boli najväčšími vývoznými položkami (podľa nomenklatúry SITC3): SITC3 Tovarová položka Hodnota v mil. USD 2011 2012 2012 - % celkového dovozu 074 Čaj pravý a cezmínový (maté) 1.205 1.206 19,7 292 Suroviny rastlinného pôvodu, i.n. (najmä rezané živé kvety) 620 532 8,7 071 Káva a kávové náhrady 232 268 4,4 054 Zelenina čerstvá, chladená, zmrazená apod. 253 254 4,2 334 Ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov (bez surových) 113 245 4,0 554 Mydlá, čistiace a leštiace prípravky 142 142 2,3 523 Kovové soli a peroxosoli anorganických kyselín 160 135 2,2 122 Tabak spracovaný 165 119 1,9 422 Netuhnúce rastlinné tuky a oleje 117 116 1,9 661 Vápno, cement a stavebné prefabrikáty 123 103 1,7 Spolu 5.681 6.126 100,0 Zdroj: Colná správa Kenskej republiky Za rok 2011 (posledné známe údaje) boli najväčšími dovoznými položkami (podľa nomenklatúry SITC3):
SITC3 Tovarová položka Hodnota v mil. USD % z celkového dovozu 334 Ropné oleje (bez surových) 2.636 17,0 333 Ropné oleje (surové) 1.459 9,4 422 Netuhnúce rastlinné tuky a oleje 622 4,0 673 Valcované železo a oceľ nie pásové 420 2,7 542 Liečivá (vrátane veterinárnych liečív) 372 2,4 041 Pšenica (vr. špaldovej) a meslín, nemletá 368 2,4 778 Elektrické stroje a prístroje, inde neuvedené 338 2,2 781 Osobné automobily 332 2,1 792 Lietadlá a letecké zariadenia 282 1,8 641 Papier a lepenka 273 1,8 Spolu 15.477 100,0 Zdroj: Colná správa Kenskej republiky d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Obchodní partneri export (2012): Uganda 10,3 %, Tanzánia 10,0 %, Holandsko 7,7 %, Veľká Británia 7,2 %, USA 6,3%, Egypt 4,8 %, Konžská demokratická republika 4,4 %. Obchodní partneri import (2012): India 20,9 % z celkového dovozu, Čína 15,4 %, SAE 9,8%, Saudská Arábia 6,9 %. e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za ostatných päť rokov (vývoz/dovoz) Obchodná výmena medzi SR a Keňou (v tis. EUR): 2009 2010 2011 2012 2013 1-3/2014 Vývoz 4123 2937 4047 4245 3012 1251 Dovoz 696 372 464 646 355 91 Obrat 4819 3309 4511 4891 3367 1342 Saldo +3 427 +2 565 +3 583 +3 599 +2 657 +1 160 Zdroj: MH SR
Počas celého sledovaného obdobia objem slovenského vývozu niekoľkonásobne prevyšoval dovoz. Vývoz dosiahol v roku 2012 najvyššiu historickú hodnotu. Po poklese v roku 2013 hodnoty za 1. štvrťrok 2014 naznačujú dosiahnutie resp. prekonanie vývozu z roku 2012. Tovarová štruktúra vývozu zo SR do Kene (v tis. EUR) HS2 85 31 Názov Elektrické stroje a zariadenia; prístroje na záznam zvuku, TV obrazu, ich súčasti Hnojivá Rok 2011 Rok 2012 Rok 2013 Index 2013/ 2012 Podiel v 2013 % 709 1 744 1 402 80 46,6 447 75 438 583 14,5 87 Vozidlá iné ako koľajové, ich časti súčasti a príslušenstvo 735 377 327 87 10,9 84 Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia; ich časti a súčasti 557 369 300 81 10,0 90 Nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; ich súčasti a príslušenstvo 82 523 149 29 5,0 95 Hračky, hry a športové potreby 0 74 140 189 4,7 94 Nábytok, posteľoviny, matrace, vankúše; svietidlá; svetelné reklamy, svetelné značky 101 93 134 144 4,4 88 Lietadlá, kozmické lode a ich časti a súčasti 72 18 56 310 1,8 33 Silice a rezinoidy, kozmetické a toaletné prípravky 0 133 18 14 0,6 65 Prikrývky hlavy a ich časti 0 32 18 54 0,6 Zdroj: MH SR VÝVOZ SPOLU 4 045 4 200 3 012 72 100 Slovenský vývoz do Kene klesol v roku 2013 v medziročnom porovnaní o 28%. Pokles spôsobili najmä výpadky v skupinách optické, fotografické, meracie a lekárske prístroje (v roku 2012 bol realizovaný jednorazový export meteorologických staníc pre kenské ministerstvo životného prostredia), elektrické stroje a zariadenia a silice a rezinoidy. Najväčší objem tovaru bol zo SR vyvezený v skupinách elektrické stroje a zariadenia (46,6% z celkového vývozu), hnojivá (14,5%) a motorové vozidlá (10,9%). Za prvé tri mesiace 2014 slovenský vývoz do Kene stúpol v porovnaní s prvým štvrťrokom 2012 o 83% a dosiahol 41,5% z celkového vývozu za rok 2013. Výrazné vedúce postavenie si udržal vývoz elektrických strojov a zariadení (81,7% z celkového vývozu). Hnojivá (11%) a silice, rezinoidy, kozmetické a toaletné potreby (3,5%) tvorili takmer celý zvyšok slovenského exportu. Tovarová štruktúra dovozu do SR z Kene (v tis. EUR) HS2 07 06 Názov Zelenina, jedlé rastliny, korene a hľuzy Živé stromy a rastliny; cibuľky, korene a podobne; rezané kvety a okrasné lístie Rok 2011 Rok 2012 Rok 2013 Index 2013/ 2012 Podiel v 2013 % 23 35 132 381 37,1 259 183 103 56 29,1
08 88 Jedlé ovocie a orechy; šupy citrusových plodov a orechov Lietadlá, kozmické lode a ich časti a súčasti 27 4 48 1200 13,4 98 27 41 150 11,4 84 Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia; ich časti a súčasti 0 12 10 86 2,8 20 Prípravky zo zeleniny, ovocia a orechov 2 27 6 22 1,6 90 Nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; ich súčasti a príslušenstvo 0 0 4 --- 1,0 09 Káva, čaj, maté a koreniny 3 342 3 1 0,8 62 Odevy a odevné doplnky 0 0 2 --- 0,6 39 Plasty a výrobky z nich 0 0 2 --- 0,6 Zdroj: MH SR DOVOZ SPOLU 464 646 355 55 100,0 Najväčšou dovoznou komoditou z Kene na Slovensko boli až do roku 2011 rezané kvety, keď predstavovali až 55,8% celkového dovozu. Tradične dovážanými tovarmi z Kene na Slovensko sú zelenina (najväčší objem, 37,1% z celkového dovozu v 2013) a ovocie (3. najväčšia položka, 13,4% dovozu). Druhou najväčšou dovoznou komoditou z Kene na Slovensko boli v roku 2013 rezané kvety (29,1% celkového dovozu), ktoré sú spolu s čajom najdôležitejším kenským exportným artiklom. Dovoz kávy a čaju, najväčšej slovenskej dovoznej položky z Kene za rok 2012, sa v nasledujúcom roku realizoval iba v zanedbateľných hodnotách. Za január - marec 2013 sa najväčšie dovozy realizovali v skupinách rezaných kvetov, zeleniny a prípravkov zo zeleniny a z ovocia. Rozdiely medzi údajmi v štatistike jednej a druhej krajiny môžu vznikať z dôvodu časového nesúladu medzi prekročením hranice jedného a druhého štátu, evidovaním reexportov, nepresnosťami a omylmi a rozdielnou vykazovanou paritou. Každý štát totiž vykazuje hodnoty franco vlastná hranica, dochádza teda k rozdielom vo výške dopravných nákladov. V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Obchodné zvyklosti pri rokovaniach sa odvíjajú najmä od identity obchodného partnera. Najmenej prekvapení prinesie rokovanie s európskymi alebo americkými podnikateľmi žijúcimi v Keni. Tí kopírujú obchodnú kultúru krajiny pôvodu. V Keni je početná indická komunita, ktorá ovláda značnú časť firiem a najmä maloobchodu. Títo bývajú spoľahlivejší ako Keňania a pri rokovaniach bývajú neformálni. Africkí podnikatelia a najmä štátni úradníci môžu pre slovenského podnikateľa predstavovať najväčší problém často strácajú hoci aj osobne odovzdané dokumenty, nechávajú partnera čakať aj v prípade vopred dohodnutých schôdzok s výhovorkou na dopravu, naspäť sa vracajú k už raz dohodnutým záležitostiam a žiadajú o ich opätovné prerokovanie, atď. Je potrebné sa pripraviť na časovo dlhší proces rokovaní ako v Európe a tiež na dlhší čas prípravy dodávok než predpokladá kenský partner. Štátni úradníci často schvaľovacie procesy zámerne zdržujú s cieľom získať pre seba nejaké výhody.
b) Vyhodnotenie odbytových možností SR Krajiny regiónu považujú za prioritu najmä rozvoj infraštruktúry. Táto nie je dostatočne rozvinutá prakticky v žiadnej oblasti. Skúsenosti a schopnosti slovenských firiem poskytujú priaznivé možnosti najmä v budovaní energetických investičných celkov a riadení výstavby cestnej siete. Je však potrebné počítať so silnou konkurenciou veľkých krajín USA, bývalej koloniálnej mocnosti v tomto regióne Veľkej Británie, iných veľkých európskych krajín, Indie s početnou komunitou naturalizovaných etnických Indov v podnikaní a v obchode a Číny, ktorá získava v Afrike čoraz významnejšie postavenie. V niektorých sektoroch ekonomiky dosahuje SR podmienky a postavenie schopné konkurencie s inými krajinami. Ako najperspektívnejšie oblasti spolupráce SR s KR sa v súčasnosti ukazujú najmä - energetika - geotermálne, jadrové a malé vodné elektrárne (subdodávky) - malá poľnohospodárska technika - spracovanie plastového odpadu za účelom výroby paliva a jeho využitia v energetike - zariadenia na úpravu vody na pitnú - dodávky špeciálnej techniky - dodávky softvéru. Priestor perspektívne existuje aj v celom rade ďalších odvetví (chemický a farmaceutický priemysel, drevársky a papierenský priemysel, geologický prieskum a ťažba nerastných surovín a potravinársky priemysel vrátane dodávok príslušnej technológie, sklársky priemysel) a cestovný ruch. SR môže rovnako ponúknuť kvalitné expertné zázemie a bohaté skúsenosti aj v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. V spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, príp. ďalšími subjektmi má SR záujem o posilnenie vzájomnej spolupráce, ako aj o zapojenie slovenských expertov a subjektov do relevantných projektov, napr. pre oblasť skvalitnenia chovu hovädzieho dobytka. SR by chcela naviazať spoluprácu s Keňou v tejto oblasti aj so zastúpením Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo Krízovým centrom pre cezhraničnú činnosť v oblasti chorôb zvierat (FAO ECTAD) pre východnú Afriku so sídlom v Nairobi. Podmienkou účasti v ktoromkoľvek tendri pre verejné inštitúcie v Keni je, aby mal ponúkajúci registrovanú firmu v krajine (najlepšie v spolupráci s kenskými zástupcami/partnermi slovenských subjektov). Víťazstvo v súťaži bez silného lokálneho partnera s prepojením na rozhodujúcu inštitúciu je v Keni veľmi málo pravdepodobné. V momente zverejnenia tendra je už neskoro začať s formalitami a hľadaním partnera. Za účelom podpory rozvoja bilaterálnej ekonomickej spolupráce sa rokoch 2012 a 2013 uskutočnilo niekoľko návštev kenských predstaviteľov na Slovensku. V máji 2012 navštívil SR minister turistiky Danson Mwazo. V júni 2012 súkromne navštívili SR minister prisťahovalectva a registrácie obyvateľstva Gerald Otieno Kajwang a námestník ministra financií Oburu Oginga s cieľom rozpracovania konkrétnych projektov obchodno-ekonomickej spolupráce. V septembri 2012 navštívili SR námestník ministerky vysokého školstva, vedy a techniky KR Kilemi Mwiria (predmetom rozhovorov bola o.i. spolupráca v oblasti jadrovej energetiky) a minister obchodu KR Moses Wetangula aj so sprievodom kenských podnikateľov. V júli 2013 sa uskutočnila misia kenských podnikateľov v SR pod vedením predsedu Kenskej národnej obchodnej a priemyselnej komory (KNCCI) Kiprono Kittony-ho. Na ňu nadviazala druhá podnikateľská misia KNCCI do Bratislavy v novembri 2014. V dňoch 15.-16.10.2013 navštívila SR ministerka zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Amina Mohamed so sprievodom kenských energetikov.
Z pohľadu rozvoja hospodárskej spolupráce bola veľmi významná návšteva štátneho tajomníka MZVaEZ SR Petra Buriana v Nairobi v rámci Slovenského rozvojového fóra v dňoch 19.-21.11.2012. Sprevádzajúci predstavitelia 7 slovenských firiem a inštitúcií mali možnosť na podnikateľskom seminári rokovať so 44 miestnymi firmami a následne rokovať sprievode štátneho tajmníka Buriana na 10 ministerstvách podľa oblastí svojho záujmu. Vo februári 2013 navštívil Keňu štátny tajomník MŽP SR Ján Ilavský. Okrem účasti na zasadnutí riadiacej rady UNEP rokoval o možnostiach ekonomickej spolupráce v organizáciách energetického, poľnohospodárskeho a lesníckeho sektora. Počas svojej druhej návštevy v októbri 2013 (Global South-South Development Expo UNEP) rokoval J. Ilavský aj o spolupráci v energetike, oblasti životného prostredia, pitnej vody a malej poľnohospodárskej techniky. V júni 2014 sa štátny tajomník MŽP SR Ilavský zúčastnil 1. Environmentálneho zhromaždenia OSN v Nairobi. Najvýznamnejšou bilaterálnou návštevou v roku 2014 bola cesta podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka do Kene (a Etiópie) v dňoch 24.-26.11.2014, počas ktorej podpísal Memorandum o porozumení medzi MŠVVaŠ SR a Ministerstvom energetiky a ropného priemyslu Kenskej republiky o vzájomnej spolupráci vo výskume, vzdelávaní a budovaní kapacít v oblasti jadrovej vedy a techniky. Snahou ZÚ Nairobi je využiť aj slovenskú rozvojovú pomoc na podporu nášho exportu či už paralelnými rokovaniami v procese prípravy nových rozvojových projektov alebo využívaním kontaktov na vysokej úrovni na propagáciu slovenských exportných možností. Keňa je jednou z troch programových krajín SR. Oficiálne je prijímateľom slovenskej rozvojovej pomoci 11 rokov, ale slovenské MVRO sú v krajine aktívne už 19 rokov. V súčasnosti je v Keni aktívnych viac ako 20 rozvojových projektov v celkovej hodnote takmer 3,4 mil. EUR. Prítomnosť slovenských rozvojových pracovníkov v mnohých kenských regiónoch dáva predpoklady na podporu ekonomickej spolupráce. c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Vývozu do Kene výrazne napomôže vhodný miestny zástupca. Bez neho je veľmi zložité vyznať sa vo fungovaní miestneho trhu a najmä získať rozhodujúce kontakty. Pri dodávkach spotrebného tovaru je možno kontaktovať priamo veľké obchodné reťazce ako napr. Nakumatt, Chandarana, Uchumi. Aj tam je však potrebné presvedčiť rozhodujúcich ľudí, čo je jednoduchšie a efektívnejšie s pomocou miestneho obchodného agenta. Základnou podmienkou pre úspešný vstup na kenský trh je predovšetkým pravidelný osobný kontakt s teritóriom. Je nereálne očakávať vrátenie vložených prostriedkov hneď po prvej akvizičnej ceste. Neznalosť špecifík miestneho trhu často znamená pre slovenské firmy nesplnené očakávania a ich predčasný odchod. Požiadavky na balenie a značenie tovaru sa odvíjajú od toho, pre akú klientelu je určený. Veľká väčšina miestnych obyvateľov žije na hranici alebo pod hranicou chudoby a preferuje nižšiu cenu. Majetnejšie vrstvy sú však zvyknuté na úroveň balenia a prezentácie porovnateľnú s Európou. Preto sú požiadavky na balenie a iné špecifické podmienky spravidla dohodnuté s príslušným zástupcom dovozcu, ktorý často žiada finančnú podporu na uvedenie určitého výrobku na trh. Aspekt propagácie rovnako ako aj jeho forma (ktorá sa neodlišuje od bežnej formy vo vyspelých štátoch) sú zo strany slovenských exportérov často podceňované. Propagáciu na mieste nie je možné realizovať bez prospektov v anglickom jazyku a technických popisov. U spotrebného tovaru je obvyklá propagácia v dennej tlači. d) Praktické informácie pre exportéra a importéra Pri vstupe občana SR na územie Kenskej republiky sa vyžaduje vstupné vízum. Vízum je možné v predstihu získať na Veľvyslanectve Kenskej republiky vo Viedni alebo priamo na
hraničnom prechode a na letisku v Nairobi. K vízovej žiadosti je nutné predložiť: platný cestovný doklad (platný 6 mesiacov pred vstupom do krajiny), vyplnený formulár, spiatočnú letenku, poplatok 50 USD alebo 40 EUR. Nevyžaduje sa tranzitné vízum, pokiaľ cestovateľ neopustí tranzitný priestor letiska. V prípade záujmu o opustenie tranzitného priestoru letiska môže cestovateľ požiadať o tranzitné vízum na letisku. Pri ceste do Kene sa takmer výlučne využíva letecká doprava alternatívou k tradičným európskym spoločnostiam ako Lufthansa, British Airways, KLM, Swiss, a pod. sú napr. Turkish Airlines alebo Emirates (od roku 2010 dopravuje tento dopravca do Nairobi najviac pasažierov). V rámci Kene sa vzhľadom k nekvalitným cestám tiež vo veľkej miere používa letecká doprava, na kratšie vzdialenosti autobusová. Z prístavného mesta Mombasa cez Nairobi až do ugandskej Kampaly vedie zastaralá železničná trať. Už dlhšie sa hovorí o jej modernizácii, ale tá zrejme ešte dlho nebude realitou. Vo veľkých mestách je možné si požičať auto v renomovaných požičovniach, avšak jazda vľavo spolu s nedisciplinovanosťou miestnych vodičov a kriminalitou v niektorých oblastiach a v nočnej dobe predstavuje pomerne veľké riziko. Mestskú hromadnú dopravu sa neodporúča používať, v hoteloch si možno objednať taxi (cenu je dobré dohodnúť vopred). Ceny v hoteloch slušnej úrovne vo väčších mestách sa pohybujú od 80 do 200 EUR. V Nairobi či iných väčších mestách je možné dostať zdravotnú starostlivosť na zodpovedajúcej úrovni, vzhľadom na ceny je však vhodné zdravotne sa poistiť. Pred cestou je potrebné očkovanie podľa pokynov oddelení cudzokrajných chorôb a tropickej medicíny. V Keni je o dve hodiny viac ako v SR počas zimného času v Európe, počas letného obdobia v SR je v Keni o 1 hodinu viac (GMT+3). Dni pracovného voľna v Kenskej republike: - 1. január Nový rok - marec / apríl Veľký piatok + Veľkonočný pondelok - 1. máj Sviatok práce - 1. jún Deň nezávislosti - Madaraka Day - pohyblivé Eid Al Fitr (17. júl v r. 2015) - pohyblivé Eid Al Adha (23. september v r. 2015) - 20. október Deň prvého prezidenta - Kenyatta Day, Mashujaa Day - 12. december Deň nezávislosti - Jamhuri Day, Independence Day - 25. december 1. sviatok vianočný - Christmas Day - 26. december 2. sviatok vianočný - Boxing Day V prípade núdze je možno volať nasledovné telefónne čísla: - polícia, hasiči, záchr. zdrav. služba 112 alebo 999 - Nairobi Hospital (020) 2845 000, 2845 506/7/8 - Kenytta National Hospital Nairobi (020) 2726 300, 2737 390 - Aga Khan Hospital (020) 3662 254 - Mombasa General Hospital, Mombasa (041) 2312191 - Jomo Kenyatta Intl. Airport Nairobi +254 026 611 000, 822111 Spracoval: Emil Matejka radca ZÚ Nairobi február 2015