Candidate Countries Eurobarometer European Commission EUROBAROMETER 2004.1 VEREJNÁ MIENKA V KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH Zber údajov: február- marec 2004 Publikované: júl 2004 Candidate Countries Eurobarometer Spring 2004.1 - The Gallup Organization, Hungary NÁRODNÁ SPRÁVA: SLOVENSKÁ REPUBLIKA Tento výskum bol objednaný a koordinovaný Generálnym riaditeľstvom pre tlač a komunikáciu. Záverečná správa nereprezentuje stanovisko Európskej komisie. Interpretácie a názory prezentované v tejto správe reprezentujú pohľad jej autorov.
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Zber údajov/ miestna expertíza: FOCUS Autori správy: Oľga Gyárfášová, Martin Slosiarik Koordinácia projektu: The Gallup Organisation, Hungary (Mr. Gergely HIDEG) Obsah Obsah...2 Úvod...3 1. Úvod: ako sa žije na Slovensku...4 1.1 Spokojnosť so životom...4 Súčasná osobná situácia v porovnaní so situáciou spred piatich rokov...7 Očakávaný vývoj osobnej finančnej situácie v najbližších piatich rokov...8 1.2 Naliehavé problémy Slovenska...10 1.3 Dôvera k inštitúciám...11 2. Informácie o Európskej únii...13 2.1 Subjektívna a skutočná úroveň znalostí...13 Znalosť základných faktov o EÚ...14 Informovanosť o rozšírení vo všeobecnosti a o vstupe Slovenska...15 2.2 Zdroje informácií o EÚ...16 Európska únia v slovenských médiách...17 2.3 Inštitúcie EÚ...19 3. Podpora členstva v Európskej únii...20 Vývoj podpory pre členstvo v EÚ...20 Očakávané výhody z členstva...22 Podpora pre kľúčové politiky EÚ...23 4. Čo znamená Európa...24 4.1 Obraz Európskej únie...24 Fungovanie EÚ a výhody členstva...25 Úloha Európskej únie...25 Obavy z členstva v Európskej únii...27 Rozpočet Európskej únie...28 4.2 Európska identita...28 5. Inštitucionálna reforma Európskej únie...30 Špecifikácia výberovej vzorky...34 Dotazník...38 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 2
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Úvod Eurobarometer kandidátskych krajín (CC-EB) zbiera informácie v spoločnostiach, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii spôsobom, ktorý je úplne porovnateľný so štandardným Eurobarometrom realizovaným v pôvodných 15 členských krajinách EÚ. Eurobarometer kandidátskych krajín priebežne monitoruje podporu členstva v EÚ v jednotlivých krajinách a skúma postoje obyvateľov k európskym otázkam. Táto záverečná správa obsahuje výsledky prieskumu realizovaného na Slovensku vo februári a marci 2004 a zameriava sa na nasledujúce oblasti: spokojnosť so životom na Slovensku informovanosť a dôvera k vybraným inštitúciám EÚ znalosť základných faktov o EÚ podpora členstva Slovenska v EÚ význam a imidž EÚ inštitucionálna reforma EÚ V texte sú použité nasledujúce skratky: NČŠ-10: EÚ-25: označuje skupinu krajín, ktoré sa 1. mája 2004 stali členskými krajinami EÚ (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko) označuje skupinu krajín, ktoré sú v súčasnosti (po 1. máji 2004) členskými krajinami EÚ 3 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 1. Úvod: ako sa žije na Slovensku Viaceré sociologické výskumy ukazujú, že v slovenskej spoločnosti panuje veľká nespokojnosť s ekonomickou a sociálnou situáciou. Výrazná väčšina ľudí verí, že "ľudia ako oni" sa mali pred rokom 1989 lepšie. Zároveň ľudia vnímajú nové sociálne rozdiely ako nespravodlivé a citlivo pociťujú stratu sociálnych istôt. Kritický je nielen pohľad na vývoj v uplynulých rokoch, ale aj vyhliadky na ďalšie roky sú veľkou časťou obyvateľstva vnímané pesimisticky. Aj prvý pohľad na výsledky výskumu Eurobarometer ukazuje, že očakávania obyvateľov Slovenska pre nasledujúci rok i v dlhšom časovom horizonte sú značne pesimistické. A to aj napriek tomu, že vstup do Európskej únie je vnímaný pozitívne (57% ľudí si myslí, že vstup Slovenska do EÚ prinesie pre Slovensko výhody, 25% vyjadruje opačný názor, podrobnejšie pozri kapitolu 3.). Pritom pozitíva sa spájajú práve so sociálnymi a ekonomickými benefitmi. Aké sú hlavné príčiny prevažujúcich pesimistických postojov? V hľadaní príčin sa - podobne ako aj v iných transformujúcich sa krajinách - treba pozrieť späť na začiatok tranzície. Pád komunizmu vyvolal veľké očakávania, ktoré neboli ani nemohli byť - naplnené. Slovensko tiež zažilo komplikované obdobia najmä v súvislosti s rozpadom Československa, vznikom samostatného štátu 1.januára 1993, a nástupom autoritatívnej vlády v polovici 90.rokov. Slovensko najskôr muselo zviesť zápas o demokratický charakter krajiny, stať sa akceptovaným kandidátom pre integráciu do EÚ (a NATO) a až neskôr prišiel rad na závažné sektorové reformy. V súčasnosti na Slovensku prebieha paralelne viacero kľúčových reforiem (daňová reforma, dôchodková, sociálna, zdravotníctva a školstva), čo znamená pre obyvateľstvo istú sociálnu záťaž. Väčšina bežných ľudí si neuvedomuje dlhodobejšie výhody reforiem, vníma predovšetkým ich súčasné sociálne náklady. Pri analýze príčin pesimistických postojov treba mať na zreteli aj kultúrno-hodnotové dedičstvo po bývalom režime. Hodnotové orientácie majú značnú zotrvačnosť a menia sa len pomaly. Ide napr. o prílišné spoliehanie sa na štát, nedostatočný individualizmus v zmysle aktívnych životných stratégií, ale aj osobnej zodpovednosti. Samozrejme, popri týchto všetkých faktoroch pôsobí aj samotná ekonomická a sociálna situácia, ktorá sa pre niektoré skupiny obyvateľstva objektívne zhoršila. Závažným problémom Slovenska je pomerne vysoká nezamestnanosť, ktorá postihuje najmä niektoré regióny. Celkovo treba tiež zdôrazniť, že Slovensko je poznamenané hlbokými regionálnymi rozdielmi kým hlavné mesto Bratislava má prakticky nulovú nezamestnanosť, v niektorých okresoch východného Slovenska dosahuje miera nezamestnanosti až okolo 30 %. 1.1 Spokojnosť so životom Ako sme už uviedli, obyvatelia Slovenska vnímajú svoju osobnú životnú i celkovú ekonomickú situáciu krajiny značne pesimisticky. Zo všetkých nových členských krajín EÚ je podiel pesimistov najvyšší práve na Slovensku (na jar 2004 41%). Tento fenomén má viacero dôvodov časť súvisí s hlbšími kultúrno-hodnotovými predpokladmi, časť sa týka aktuálnej situácie a dopadov balíka radikálnych reforiem, ktoré začala zavádzať súčasná vláda. Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku sú ľudia spokojnejší s osobnou situáciou ako s ekonomickou situáciou krajiny. Je fakt, že k negatívnemu vnímaniu prispievajú aj médiá, ktoré skôr zverejňujú negatívne správy, ale aj opoziční politici či odbory. Na druhej strane treba tiež zdôrazniť, že koalícia má isté rezervy v komunikácii s občanmi a vo vysvetľovaní reformných krokov. Na Slovensku sa však vysoká miera nespokojnosti deklarovanej vo výskumoch spája so slabým mobilizačným potenciálom. Ukázalo sa to aj začiatkom apríla 2004, kedy bolo na základe iniciatívy odborov a opozičných strán vyhlásené referendum o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády s cieľom predčasných parlamentných volieb. Napriek vysokej nespokojnosti s vládou a jej reformnou politikou sa na referende nezúčastnil dostatočný počet oprávnených voličov, takže hlasovanie bolo neplatné. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 4
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Tabuľka 1.1a Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude situácia v nasledujúcich 12 mesiacov lepšia, horšia alebo rovnaká, čo sa týka... Vášho života celkovo rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko 32 41 22 5 Nové členské štáty 10 42 31 22 5 EÚ 25 49 17 31 4 ekonomickej situácie na Slovensku rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko 24 52 17 6 Nové členské štáty 10 24 52 16 9 EÚ 25 32 44 17 6 finančnej situácie Vašej domácnosti rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko 35 48 12 6 Nové členské štáty 10 41 39 15 5 EÚ 25 52 24 21 4 možností zamestnania na Slovensku rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko 29 37 25 9 Nové členské štáty 10 27 48 15 10 EÚ 25 30 48 15 7 Vašej osobnej situácie v zamestnaní rovnaká horšia lepšia nevie Slovensko 41 18 13 28 Nové členské štáty 10 52 18 12 18 EÚ 25 58 12 20 10 Ak porovnávame percepciu obyvateľov Slovenska s obyvateľmi ďalších nových členov EÚ, ukazuje sa vyššia miera pesimizmu. Na druhej strane porovnanie výsledkov z jesene 2003 a jari 2004 ukazuje jasný trend stúpajúcej dôvery v ekonomiku krajiny. Konkrétne - podiel pesimistických očakávaní klesol zo 65% na 52%, vo vzťahu k finančnej situácii domácnosti z 59% na 48%. Tento pokles je najvýraznejší zo všetkých nových členských krajín. Výrazná zmena môže súvisieť s príchodom veľkých investorov (napr. automobilka KIA) koncom roka 2003, čo bolo masívne medializované a prezentované ako veľká hospodárska šanca pre krajinu. Zvýšenie zahraničných investícií sa dáva do súvislosti aj s novým daňovým systémom zavedením rovnej dane na úrovni 19 % od januára 2004. Koncom roku 2003 začala tiež mierne klesať vysoká miera nezamestnanosti. Podobný pokles pesimistických očakávaní nastal aj na jeseň 2002. Vtedy to pravdepodobne súviselo s parlamentnými voľbami a očakávaniami, ktoré ľudia mali vo vzťahu k novej vláde, resp. politickej zmene. Pokles pesimistických očakávaní vidíme aj vo vzťahu k finančnej situácii domácnosti. Napriek tomuto pozitívnemu trendu, podiel pesimistických očakávaní ostáva podstatne vyšší ako podiel optimistických či realistických očakávaní. Ďalší vývoj bude jednoznačne podmienený tým, ako sa prebiehajúce reformy prejavia na životnej úrovni občanov a do akej miery sa zvýšené priame zahraničné investície premietnu do situácie na trhu práce. Zo všetkých piatich sledovaných oblastí je relatívne najviac optimistických očakávaní spájaných s možnosťami zamestnania na Slovensku (25%) a so životom celkovo (22%), najmenej s finančnou situáciou domácností (12%). 5 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 60% 50% 40% 30% 20% Fig. 10% 0% VÁŠ ŽIVOT CELKOVO FINANČNÁ SITUÁCIA VAŠEJ DOMÁCNOSTI 51 44 45 39 44 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február 2000-2004 - Marec 2004 Trendy v krátkodobých očakávaniach 36 30 46 46 39 16 12 11 9 12 1999/2000 Zima 2001 Jeseň 2002 Jeseň 2003 Jeseň 2004 Jar 25 34 42 41 34 32 18 18 20 24 22 % 'budú rovnaké' % 'budú horšie' % 'budú lepšie' EKONOMICKÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU 66 55 7 26 42 30 32 8 17 Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...? (PREĆÍTAJTE) FOCUS / GALLUP 65 18 11 59 24 24 52 17 48 35 Ak sa pozrieme na krátkodobé očakávania ľudí podľa sociálno- demografických znakov, ukážu sa predovšetkým výrazné generačné rozdiely mladí ľudia sú podstatne optimistickejší ako najstaršia generácia. Vo vzťahu k spokojnosti s vlastným životom sú však optimistické očakávania väčšinové iba v najmladšej vekovej skupine (15-24 rokov). V očakávaniach celkovej spokojnosti so životom sa ženy prejavujú oveľa pesimistickejšie až 60% z nich očakáva zhoršenie, spomedzi mužov je to 40%. Celková spokojnosť so životom v nasledujúcich 12 mesiacoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých vekových kategóriách 60 50 % 'budú lepšie' % 'budú horšie' 50 56 40 38 33 30 27 23 20 16 10 8 0 Graf 1.1b 15-24 rokov 25-39 rokov 40-59 rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...vášho života celkovo? FOCUS / GALLUP FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 6
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Iná je situácia v súvislosti s finančnou situáciou domácnosti vo všetkých vekových kategóriách prevládajú pesimistické očakávania, pričom najvyšší podiel optimistov je v mladšej strednej generácii (25-39 rokov). Ukazuje sa, že do očakávaní vo vzťahu k celkovej spokojnosti so životom sa premietajú aj iné ako čisto finančné hľadiská. Finančná situácia domácnosti v nasledujúcich 12 mesiacoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých vekových kategóriách 70 60 % 'budú lepšie' % 'budú horšie' 57 61 50 40 30 33 37 20 14 21 10 8 5 0 Graf 1.1c 15-24 rokov 25-39 rokov 40-59 rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov. Bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...finančnej situácie Vašej domácnosti? FOCUS / GALLUP Súčasná osobná situácia v porovnaní so situáciou spred piatich rokov Tabuľka 1.1b Ak porovnáte Vašu súčasnú osobnú situáciu so situáciou spred piatich rokov tak sa, podľa Vás, zlepšila, zostala rovnaká alebo sa zhoršila? zlepšila sa zostala rovnaká zhoršila sa nevie Slovensko 20 25 53 2 Nové členské štáty 10 24 30 44 2 EÚ 25 31 35 32 1 Percepcia zmien v osobnej situácii za uplynulých 5 rokov je na Slovensku kritickejšia ako v iných nových štátoch EÚ. Až 53 % obyvateľov Slovenska hovorí, že ich súčasná osobná situácia sa zhoršila, len pätina uvádza zlepšenie, štvrtina konštatuje nezmenenú situáciu (pozri tabuľku 1.1b). Obraz sa ukáže v ešte kritickejšom svetle, keď porovnáme percepciu Slovákov s priemerom všetkých krajín 25 členských krajín EÚ. V rámci EÚ 25 je zastúpenie pesimistov, optimistov a realistov zhruba rovnaké tretinové. Distribúcia v nových členských krajinách sa síce viac približuje Slovensku, ale miera kritických názorov je na Slovensku vyššia (53 % v porovnaní s 44 % v NČŠ 10). Najdiferencujúcejším faktorom je opäť vek. Najstaršia veková skupina vidí pozitívne zmeny iba v celkom ojedinelých prípadoch. Očakávania pre najbližších 5 rokov sú na Slovensku distribuované podobne ako v NČŠ 10 v priemere optimistov je viac ako pesimistov (37% v porovnaní s 28%). V tomto prípade je dokonca na Slovensku mierne viac optimistov ako v NČŠ 10 (o 4 percentuálne body). 7 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Očakávaný vývoj osobnej finančnej situácie v najbližších piatich rokov Tabuľka 1.1c Očakávate, že v priebehu najbližších piatich rokov sa Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší? zlepší sa zostane rovnaká zhorší sa nevie Slovensko 37 26 28 10 Nové členské štáty 10 33 30 23 14 EÚ 25 38 37 17 8 Očakávania pre budúcich 5 rokov úzko súvisia s tým, ako respondenti vnímajú minulých 5 rokov tí, ktorí zažili zlepšenie sú častejšie optimisticky naladení aj do budúcnosti. Očakávania žien sú menej optimistické ako mužov napr. 58% žien očakáva, že sa ich finančná situácia zhorší, u mužov je podiel pesimistov v tejto otázke iba 42%. Rozdiely podľa veku sú veľmi výrazné v kategórii 15-24 ročných je podiel optimistov vo vzťahu k osobnej situácii až 61%, vysoký podiel (52 %) je aj v mladšej strednej generácii (25-39 rokov). S pribúdajúcim vekom však optimistické očakávania prudko klesajú. Hranicou, na ktorej sa životné perspektívy lámu, je 40 rokov. Očakávaný vývoj osobnej situácie - v najbližších piatich rokoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých vekových kategóriách 70 60 50 61 52 % 'zlepší sa' % 'zhorší sa' 49 40 30 25 31 20 10 11 19 13 0 Graf 1.1d 15-24 rokov 25-39 rokov 40-59 rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Očakávate, že v priebehu najbližších piatich rokov sa Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší? FOCUS / GALLUP Celkovo sa dá povedať, že sú to práve vekové, generačné rozdiely, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú životné nastavenie ľudí. Je to logické a úzko to súvisí nielen s lepšou pripravenosťou mladých ľudí na zmeny v ekonomike, ktoré súviseli s prechodom zo socialistickej ekonomiky na trhovú, ale aj s európskou integráciou. Pre staršiu generáciu sú nové podmienky väčšej konkurencie ťažšie prijateľné, ťažšie sa prispôsobia. Dá sa povedať, že zmeny vnímajú skôr ako ohrozenie a nie ako novú výzvu, novú príležitosť. Súvisí to s tým, že mladí ľudia sú lepšie vybavení zručnosťami dôležitými pre individuálnu úspešnosť v podmienkach medzinárodnej konkurencie. Mnohí mladí ľudia už stihli získať aj medzinárodné vzdelanie, skúsenosti zo zahraničia, sú lepšie pripravení jazykovo, čo im celkovo dodáva viac prirodzeného sebavedomia. Staršie vekové skupiny nie sú už v takej miere flexibilné. Postoje k životnej situácii sú podmienené aj finančnou situáciou. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 8
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO V skupine ľudí starších ako 60 rokov zlepšenie očakáva len 15%, čo nepochybne súvisí nielen s ekonomickými, ale aj celkovými životnými vyhliadkami. V súčasnosti životné pocity starších ľudí ovplyvňuje aj neistota spájaná s reformou zdravotníctva a dôchodkovou reformou. Najmladšia veková skupina je presne v opačnej situácii vstupuje na trhu práce, vo väčšine lepšie pripravená na konkurenciu, navyše vstupom do Európskej únie sa ich možnosti práce i celkového uplatnenia výrazne rozšírili. Očakávania obyvateľov Slovenska sa líšia aj podľa toho, v ktorom regióne žijú. Najoptimistickejší sú obyvatelia Bratislavského kraja (48% očakáva zlepšenie osobnej situácie v najbližších piatich rokoch). Je to pochopiteľné, keďže tento kraj je ekonomicky najsilnejší, tu je lokalizovaná najväčšia časť zahraničných investícií a vyznačuje sa aj nízkou nezamestnanosťou. Obyvatelia ďalších troch regiónov Slovenska sa vo svojich očakávaniach výrazne nelíšia. Očakávaný vývoj osobnej situácie - v najbližších piatich rokoch na Slovensku % respondentov v jednotlivých regiónoch Slovenska 60 50 48 % 'zlepší sa' % 'zhorší sa' 40 30 34 33 28 32 37 27 22 20 10 0 Graf 1.1e Bratislavský kraj Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 ostatné západné Slovensko stredné Slovensko východné Slovensko Otázka: Očakávate, že v priebehu najbližších piatich rokov sa Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší? FOCUS / GALLUP 9 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 1.2 Naliehavé problémy Slovenska V rebríčkoch najzávažnejších problémov, ktorým Slovensko čelí, dlhodobo dominujú nezamestnanosť a životná úroveň. Väčšina populácie práve tieto sociálne otázky vníma najcitlivejšie. Nie je preto žiadnym prekvapením, že väčšina obyvateľov Slovenska (60%) uviedla práve nezamestnanosť ako najväčší problém, ktorému Slovensko musí čeliť. Problém nezamestnanosti však netrápi len Slovensko. Aj pre obyvateľov všetkých 25 krajín EÚ je to problémom číslo 1 (v priemere ho uviedlo 47% obyvateľov). Rovnaké je aj poradie pre ekonomickú situáciu na Slovensku i v ďalších krajinách je považovaná za problém číslo 2. Pre pristupujúce krajiny je pálčivým problém aj zdravotníctvo, ktoré trpí nedostatkom verejných financií. Nižšiu naliehavosť má problém kriminality. Slovensko poradie Tabuľka 1.2 Najväčšie problémy, ktorým musí krajina momentálne čeliť PROBLÉMY Slonensko (%) NČŠ-10 (%) EU-25 (%) NČŠ-10 poradie 1 nezamestnanosť 60 61 47 1 1 2 ekonomická situácia 39 35 27 2 2 3 systém zdravotnej starostlivosti 25 25 17 3 5 3 rastúce ceny/ inflácia 25 19 19 5 4 4 kriminalita 18 23 25 4 3 5 dôchodky 12 9 10 6 7 6 vzdelávací systém 6 3 5 9 9 EU-25 poradie 7 bývanie 4 4 4 8 10 8 daňový systém 3 8 8 7 8 9 iné (SPONTÁNNE) 2 1 1 11 13 10 terorizmus 1 2 13 10 6 10 ochrana životného prostredia 1 2 3 10 11 10 prisťahovalectvo 1 2 13 10 6 10 verejná doprava 1 1 2 11 12 11 obrana/ zahraničná politika 0 1 2 11 12 Celkovo môžeme povedať, že sedem najdôležitejších problémov je pre Slovensko rovnakých ako pre NČŠ 10. Ak porovnávame túto skupiny štátov s EÚ 15 vidíme dva výrazne rozdiely v týchto štátoch sú citlivejšie posudzované problémy imigrácie a terorizmu. Slovenskí občania ich však zaradili na nižšie priečky rebríčka naliehavosti oba problémy uviedlo len 1% respondentov. Vo vnímaní problémov nie sú výraznejšie rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Výnimku predstavuje väčšia citlivosť starších ľudí na problém dôchodkov. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 10
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 1.3 Dôvera k inštitúciám Dôvera k najvyšším ústavným inštitúciám (najmä k vláde a k parlamentu) je premenlivá a mení sa aj v závislosti od fázy volebného cyklu. Najdôveryhodnejšími inštitúciami na Slovensku sú elektronické média (rozhlas a televízia, ktorým dôveruje 71%, resp. 68% respondentov). Nasleduje armáda, ktorej dôveruje 63% ľudí, tlač (57%) a charitatívne a dobrovoľnícke organizácie (52%). Tieto inštitúcie majú podobne vysokú dôveru aj v NČŠ 10. Celkovo v EÚ 25 je najdôveryhodnejšiu inštitúciou armáda, ktorá sa na Slovensku umiestnila na 3.mieste. Výrazný rozdiel medzi úrovňou dôvery je v prípade polície, ktorá je v EÚ 25 druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou (61% dôverujúcich), v NŠČ vystupuje až na desiatom mieste. Nízka dôvera pravdepodobne súvisí s tým, že polícia bola v minulom režime strážcom politického poriadku a represívnou zložkou, v nových podmienkach nie je veľmi efektívna v boji proti kriminalite a organizovanému zločinu. Európska únia má na Slovensku vyššiu dôveru ako v nových členských štátoch (+ 7 bodov), aj ako v EÚ 25 (+ 6 bodov). Na druhej strane priemer EÚ 25 o niečo viac dôveruje OSN. Veľký rozdiel v úrovni dôvery medzi NČŠ a EÚ 25 vidieť tiež v prípade vlády a parlamentov. V NČŠ sú tieto inštitúcie značne nestabilné a do nedôvery k nim sa premieta i celková nespokojnosť s politickou i ekonomickou situáciou. Na Slovensku na jar 2004 Národnej rade dôverovalo len 19% občanov, vláde len 17%. Priemer za EÚ 25 predstavuje 35%, resp. 28% dôverujúcich. Priepastný je aj rozdiel v úrovni dôvery v spravodlivosť a právny systéme na Slovensku 16% dôverujúcich, v EÚ 25 45%. V prípade tejto inštitúcie sa Slovensko líši aj od NČŠ (- 11 bodov). Tieto nízke hodnoty odrážajú problém slabej vymožiteľnosti práva, súdnych prieťahov i korupcie. Rezort spravodlivosti od roku 2002 pracuje na reforme súdnictva a prísnom postihu prípadov korupcie, avšak posilnenie dôvery verejnosti v právny systém je dlhodobý proces. Tabuľka 1.3 Dôvera k vybraným inštitúciám Slovensko Nové členské štáty EÚ-25 skôr skôr nedôveruje skôr skôr ne- skôr skôr ne- dôveruje nevie dôveruje dôveruje nevie dôveruje dôveruje nevie rozhlas 71 20 9 60 30 10 62 29 9 televízia 68 26 6 57 35 8 54 39 8 armáda 63 22 15 58 26 15 63 26 7 tlač 57 34 9 49 41 10 47 46 12 charitatívne a dobrovoľnícke organizácie 52 30 18 51 29 19 59 28 6 Európska únia 47 31 21 40 37 23 41 41 9 OSN 46 28 26 50 27 24 49 34 14 náboženské inštitúcie 44 42 14 45 41 15 42 45 6 polícia 32 56 12 42 48 10 61 33 16 odbory 27 51 22 22 52 26 34 50 14 veľké firmy 25 54 21 23 56 21 26 60 11 Národná rada SR 19 70 11 16 76 9 35 54 18 Vláda SR 17 75 9 17 74 9 28 63 17 spravodlivosť/ právny systém Slovenska 16 75 9 27 62 11 45 47 9 politické strany 8 83 9 7 82 11 14 77 13 11 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Vývoj dôvery k vláde, parlamentu, politickým stranám a demokracii na národnej úrovni ukazuje, že sa mení v závislosti od volebného cyklu. V roku 2001 (rok pred parlamentnými voľbami 2002) bola úroveň dôvery podobne nízka ako je v súčasnosti rok a pol po týchto voľbách. Relatívne vyššie hodnoty dôvery sa ukazujú na jar 2003, čiže krátko po parlamentných voľbách 2002. Dôvera v politický systém 50% % 'skôr dôveruje Vláde SR' 40% % 'skôr dôveruje Národnej rade SR' % 'skôr dôveruje politickým stranám' % 'skôr+úplne spokojný/-á s národnou demokraciou' 30% 27 20% 17 19 24 21 19 23 25 17 20 17 19 18 17 10% 6 11 11 12 8 0% 2001 Jeseň 2002 Jar 2003 Jeseň 2003 Jar 2004 Graf 1.3 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február 2001-2004 - Marec 2004 Otázka 1: Rád/rada by som sa Vás spýtal/-a na to, do akej miery dôverujete niektorým inštitúciám. Povedzte mi, prosím, pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či tejto skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete? (PREČÍTAJTE) Otázka 2: Ste celkovo úplne spokojný/-á, skôr spokojný/-á, nie veľmi spokojný/-á alebo vôbec nie spokojný/-á s tým, ako funguje demokracia na Slovensku? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Zo štyroch sledovaných parametrov politického systému, Slovensko dosahuje najnižšiu úroveň dôvery k politickým stranám (8%), priemer za NČŠ 10 je však ešte o jeden bod nižšia. Obyvatelia Slovenska sú veľmi nespokojní s úrovňou demokracie 17 %, čo je druhá najnižšia po Poľsku, kde dosahuje iba 16%. Mimoriadne nízka úroveň dôvery v politický systém súvisí s celkovou nespokojnosťou s politickými aktérmi, ale aj s nestabilitou politických strán, odcudzením politického systému, nízkou zodpovednosťou politických elít, ale aj neschopnosťou a nemožnosťou občanov prinútiť politikov k vyššej responzívnosti a zodpovednosti. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 12
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 2. Informácie o Európskej únii Otázka informovanosti občanov o Európskej únii bola na Slovensku, podobne ako v iných pristupujúcich krajinách, široko diskutovanou témou. Najmä pred referendom o vstupe do EÚ na jar 2003 sa vláda snažila informačnou kampaňou zvýšiť úroveň znalostí, keďže informovanosť je podmienkou záujmu a ten zase podmienkou účasti na všeľudovom hlasovaní. Je tiež všeobecne známe, že informovanosť zvyšuje podporu pre členstvo v EÚ. Slovensko bolo z hľadiska podpory verejnosti pre vstup v odlišnej situácii ako iné kandidujúce krajiny. Do roku 1998 otázka nestála tak, či Slovensko chce alebo nechce vstúpiť do EÚ, ale či bude Slovensko na prijatie kvalifikované a či únia bude ochotná Slovensko prijať. Široký politický konsenzus o vstupe, i oneskorená a nekonfliktná diskusia o európskej budúcnosti Slovenska vyústila v nižší záujem obyvateľov Slovenska o túto tému. Viaceré výskumy poukázali i na to, že podpora vstupu do EÚ bola síce vysoká, ale značne plytká, postavená skôr na všeobecnej ideologickej a emocionálnej podpore, než na zargumentovanej racionálnej a kvalifikovanej podpore. Podobná situácia však bola aj v iných pristupujúcich krajinách. 2.1 Subjektívna a skutočná úroveň znalostí Väčšina obyvateľov Slovenska vníma svoje znalosti o Európskej únii ako mierne podpriemerné (priemerná známka je 4,36 na 10 bodovej stupnici). Priemerná známka však zaraďuje obyvateľov Slovenska medzi lepšie informovaných. Distribúcia odpovedí ukazuje, že podobne ako v iných krajinách, najzastúpenejšou známkou pri sebahodnotení úrovne znalostí je stredná hodnota 5 (24%). V porovnaní s NČŠ 10 sú na Slovensku o niečo častejšie zastúpené odpovede 2 a 3 (+ 3 body). Subjektívne hodnotenie znalostí o EÚ 30 Slovensko NČŠ - 10 25 20 15 10 5 0 Graf 2.1a 5 6 13 12 20 17 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 14 16 24 22 10 11 7 8 3 4 2 1 1 1 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 neviem vôbec nič Otázka: Ako hodnotíte svoje znalosti o Európskej únii, jej politike a inštitúciách? Použite nasledujúcu stupnicu. (UKÁŽTE KARTA SO STUPNICOU) viem veľmi veľa FOCUS / GALLUP Úroveň subjektívne hodnotenej informovanosti súvisí s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním hodnotia úroveň svojej informovanosti vyššie (priemerná známka 5,6), ako ľudia so základným vzdelaním (priemerná známka 3,9). 13 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Vek nie je v tomto prípade výrazným diferenciačným faktorom, subjektívne vnímaná úroveň informovanosti sa však líši podľa rodu muži sa považujú za informovanejších (priemerná známka 4,6), ako ženy (priemerná známka 4,1). Tento vzor sociálno-demografických korelácií sa opakuje aj v iných krajinách. Platí tiež, že svoju úroveň informovanosti vyššie hodnotia tí, ktorí radi diskutujú o politike s inými, majú záujem o informácie o EÚ a aj ich sledujú. Znalosť základných faktov o EÚ Úroveň znalostí o niektorých základných faktoch týkajúcich sa Európskej únie je na Slovensku v niektorých aspektoch vyššia ako v NČŠ 10 ako celku, v iných nižšia, v niektorých je presne na úrovni priemeru NČŠ i EÚ 25. Slováci sú najlepšie informovaní o hlavnom symbole EÚ - zástave. Až 93% správne uviedlo, že európska zástava je modrá so žltými hviezdami. Presne polovica respondentov správne uviedla, že poslanci EP sú priamo volení občanmi. Na druhej strane, len zhruba tretina respondentov správne uviedla, že EÚ má vlastnú hymnu a každý rok sa koná Európsky deň. V oboch týchto prípadoch je úroveň znalostí na Slovensku podpriemerná. Zaujímavé je aj porovnanie NČŠ 10 a EÚ 25 v pristupujúcich krajinách je úroveň vedomostí vyššia ako je priemer za celú EÚ 25. Úroveň znalostí Slovákov, ale aj NČŠ 10, je však celkovo nižšia v otázkach týkajúcich sa fungovania EÚ, ako napr. prezident EÚ alebo termín konania nasledujúcich volieb do EP. Celková priemerná hodnota správnych odpovedí je na Slovensku 3,8 na desaťbodovej stupnici. Znalosť základných faktov o EÚ % správnych odpovedí Európska zástava je modrá so žltými hviezdami (P) Poslanci EP sú volení priamo občanmi EÚ (P) EÚ má vlastnú hymnu (P) Každý rok je vo všetkých členských krajinách EÚ Európsky deň (P) Európske spoločenstvo bolo vytvorené po 1. svetovej vojne (N) Prezident EÚ je volený priamo občanmi EÚ (N) EÚ sa v súčasnosti skladá z 12-tich členských štátov (N) Centrály EÚ sú v Štrassburgu (N) Ďalšie voľby do EP sa budú konať v júni 2006 (N) Každá hviezda na Európskej zástave predstavuje jednu členskú krajinu (N) 50 50 50 35 47 29 31 40 35 32 40 52 40 37 46 37 35 33 22 34 24 23 24 28 17 16 13 93 87 82 Slovensko NČŠ-10 EÚ 25 Graf 2.1b Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Mohli by ste mi, prosím, povedať, či nasledujúce výroky o Európskej únii sú, podľa Vás, pravdivé alebo nepravdivé? FOCUS / GALLUP Súvislosť medzi subjektívnou a aktuálnou informovanosťou je na Slovensku vysoká (Pearsonov korelačný koeficient predstavuje 0,386). Úroveň znalostí je veľmi rozdielna v závislosti od socio-demografických skupín diferencujúcimi faktormi sú predovšetkým vek a vzdelania. Napr. medzi ľuďmi vo veku 15-39 je priemerná hodnota správnych odpovedí 4,2, kým vo vekovej kategórii nad 60 rokov iba 3,0. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 14
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Ešte výraznejšie sú nožnice roztvorené medzi ľuďmi so základným a vysokoškolským vzdelaním (3,1 vs. 5,1); muži sú informovanejší ako ženy (4,2 vs. 3,4); obyvatelia Bratislavského regiónu sú informovanejší ako obyvatelia zvyšku Slovenska (5,1 vs. 3,6). Informovanosť o rozšírení vo všeobecnosti a o vstupe Slovenska Všeobecne povedané, väčšina obyvateľov Slovenska sa necíti dostatočne informovaná o vstupe krajiny do EÚ, ktoré sa malo odohrať o dva mesiace od konania výskumu. A to aj napriek tomu, že táto téma rezonovala v spoločnosti už niekoľko rokov. Tento výsledok asi odráža skutočnosť, že verejná diskusia sa nevenovala tým otázkam, ktoré ľudí zaujímali predovšetkým. Je pravda, že na Slovensku sa verejná debata dlho sústredila najmä na byrokratické a technické aspekty vstupu, menej dokázala bežným občanom priblížiť, ako vstup ovplyvní ich každodenný život. Problémom komunikácie je pravdepodobne aj jazyk. Komunikácia o EÚ prebiehala vo veľmi odbornom neosobnom jazyku, ktorý nemohol bežných ľudí osloviť. Deficity v informovanosti (odpovede "vôbec nie informovaný/á" a "nie veľmi dobre informovaný/á") o rozšírení EÚ vo všeobecnosti uviedli takmer dve tretiny občanov (65 %), v prípade vstupu Slovenska to bolo o niečo menej ( 61%). Informovanosť o rozšírení EÚ vo všeobecnosti a o prístupovom procese Slovenska 60 56 % 'vôbec nie informovaný/-á' % 'nie veľmi dobre informovaný/-á' 54 50 % 'dobre informovaný/-á' % 'veľmi dobre informovaný/-á' 40 30 30 34 20 10 0 9 7 3 3 ROZŠÍRENIE VO VŠEOBECNOSTI VSTUP SLOVENSKA DO EÚ Graf 2.1c Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázky: Do akej miery sa Vy osobne cítite byť informovaný/-á o rozširovaní Európskej únie o 10 nových krajín v máji tohto roka? Cítite sa byť...? (PREDLOŽTE KARTU- PREČÍTAJTE- IBA JEDNA ODPOVEĎ) Do akej miery sa Vy osobne cítite byť informovaný/-á o rozširovaní Európskej únie v máji tohto roka, keď SLOVENSKO vstúpi do Európskej únie? (PREDLOŽTE KARTU- PREČÍTAJTE- IBA JEDNA ODPOVEĎ) FOCUS / GALLUP Podobne ako v prípade úrovne znalostí o EÚ, i v prípade informovanosti o rozšírení a vstupe Slovenska do EÚ vidíme hlboké rozdiely medzi rôznymi skupinami populácie. Respondenti s univerzitným vzdelaním sú častejšie dobre alebo veľmi dobre informovaní (60% v prípade celkového rozšírenia a 62% v prípade vstupu Slovenska). V skupine ľudí so základným vzdelaním sú podstatne nižšie percentá (30%, resp. 31%). Podobne je to s vekom mladí sú informovanejší ako staršie vekové ročníky. Percepcia informovanosti sa menej líši podľa veľkosti sídla a regiónu. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že miera informovanosti súvisí aj so záujmom o danú tému a s tým, či je pre daného respondenta/ku selektívnou prioritou. Tieto korelácia platí aj v iných krajinách. 15 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 2.2 Zdroje informácií o EÚ Väčšina obyvateľov Slovenska má záujem o informácie o EÚ. Len 13% uviedlo, že o takéto informácie záujem nemá. Išlo najmä o starších ľudí s nižším vzdelaním. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že najčastejším zdrojom politických informácií je jednoznačne televízia. Platí to aj o informáciách týkajúcich sa Európskej únie televíziu ako preferovaný zdroj informácií uviedlo 81 % respondentov, čo je viac ako priemer za EÚ 25 (+ 7 percentuálnych bodov). Slováci viac preferujú aj rozhlas (56 %, čo je + 19 bodov). Denníky by uprednostnila zhruba polovica respondentov, čo je presne toľko ako priemer NČŠ i EÚ 25. Na Slovensku sú noviny až tretím preferovaným zdrojom informácií, kým v EÚ 25 sú druhým najčastejším. Zdroje informácií o EÚ % respondentov 8179 74 Slovensko NČŠ-10 56 51 525153 EÚ 25 43 37 38 35 31 27 25 161817 1615 11 13 10 1011 6 4 4 3 3 2 3 3 2 2 1 2 1 1 2 1 3 1 1 2 1 1 3 1 2 1 televízia rozhlas denníky diskusie s príbuznými, priateľmi iné noviny, časopisy Graf 2.2a Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 internet knihy, brožúry, informačné letáky stretnutia iní politici informačné kancelárie EÚ CD-Rom poslanec EP iné organizácie informačné kancelárie národnej či region. vlády odbory alebo profesijné združenia Otázka: Ktoré z nasledovných zdrojov využívate, keď hľadáte informácie o Európskej únii, jej politikách, o jej inštitúciách? A ktoré ešte? (UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ) FOCUS / GALLUP iné nezaujíma ma to Poradie uprednostňovaných zdrojov informácií sa v rôznych sociálno-demografických skupinách mierne líši, avšak v každej z nich bola televízia na prvom mieste. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním preferujú podstatne častejšie denníky (67% z nich). Pre túto skupinu predstavujú tlačové médiá po televízii druhý najčastejší zdroj informácií. V skupine ľudí so základným vzdelaním denníky preferuje len 35%. Pre skupinu s vysokoškolským vzdelaním bol dôležitým zdrojom informácií aj Internet uviedlo ho až 39 % z nich. Internet tiež uivieldo 40 % mladých ľudí vo veku 15-24 rokov. Používanie iných zdrojov informácií nie je až také závislé od veku. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 16
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Európska únia v slovenských médiách Väčšina slovenských občanov si myslí, že pokrytie Európskej únie v slovenských médiách je primerané. Uviedlo to 58% respondentov, 11% si myslí, že tejto témy je priveľa, 23 % považuje prítomnosť témy EÚ v slovenských médiách za nedostatočnú. Porovnanie Slovenska s priemerom NČŠ ukazuje dosť výrazné rozdiely slovenskí respondent sa častejšie vyjadrujú v tom zmysle, že téma je zastúpená primerane 58 % na rozdiel od 43 % priemeru NČŠ i EÚ 25. Obyvatelia Slovenska sú teda spokojnejší s mediálnym pokrytím témy EÚ z hľadiska kvantity. Prezentácia Európskej únie v médiách % respondentov príliš veľa 8 11 13 primerane 43 43 58 príliš málo nevie (spontánne) 7 7 8 23 37 41 Slovensko NČŠ-10 EÚ-25 Graf 2.2b Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Myslíte si vo všeobecnosti, že (NÁRODNOSŤ) médiá hovoria o Európskej únii príliš veľa, primerane alebo príliš málo? FOCUS / GALLUP 17 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Čo sa týka objektivity týchto informácií, obyvatelia Slovenska sú zhruba rovnako nastavení ako priemer NČŠ 10. Až 44% si myslí, že zverejňované informácie sú príliš pozitívne majú teda skôr propagandistický charakter, 38% považuje dané informácie za objektívne. V hodnotení vyváženosti informácií o EÚ sa pristupujúce krajiny líšia od priemeru za EÚ 25 až 12% si myslí, že informácie o EÚ sú pírliš negatívne. Toto zistenie odzrkadľuje skutočnosť, že v prístupových krajinách sa v čase prístupových rokovaní o vstupe do EÚ uverejňovali najmä priaznivé, ale do istej miery aj povrchné informácie. V členských krajinách sa zase často stáva, že EÚ, alebo Brusel, či bruselská byrokracia sú vykresľované ako príčina neúspechov domácich politikov alebo dôvodom nutných nepopulárnych krokov domácej politiky. V hodnotení kvantity a kvality informácií o EÚ sa jednotlivé socio-demografické skupiny veľmi nelíšia. V skupine ľudí s nižším vzdelaním sa nadpriemerne často vyskytujú odpovede neviem. Prezentácia Európskej únie v médiách % respondentov príliš pozitívne 27 44 46 objektívne 38 36 40 príliš negatívne nevie (spontánne) 2 5 12 15 13 21 Slovensko NČŠ-10 EÚ-25 Graf 2.2c Zdroj: Standard Eurobarometer 61 Jar 2004 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: A myslíte si, že (NÁRODNOSŤ) médiá hovoria o Európskej únii príliš pozitívne, objektívne alebo príliš negatívne? FOCUS / GALLUP FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 18
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 2.3 Inštitúcie EÚ Spomedzi európskych inštitúcií Slováci najlepšie poznajú Európsky parlament - až 92 % respondentov už o tejto inštitúcii počulo. Druhou najznámejšou je Európska komisia pozná ju 83%. Nasleduje Európsky súdny dvor (78%), Európska centrálna banka (68%), Rada ministrov EÚ (64 %) a Európsky ombudsman (59%). Menej ako polovica respondentov už počula o Výbore EÚ pre regióny, Hospodárskom a sociálnom výbore EÚ a Európskom dvore audítorov. Za najdôležitejšiu inštitúciu považujú obyvatelia Slovenska Európsky parlament (83%), nasleduje Európska komisia (73%) a Európsky súdny dvor (70%). Vo všeobecnosti platí, že známejšie, viditeľnejšie inštitúcie EÚ sú považované aj za dôležitejšie. Neplatí to však vždy úplne lineárne. Európsky parlament je zároveň aj najdôveryhodnejšou európskou inštitúciou, dôveruje mu 60% opýtaných, nasleduje Európsky súdny dvor (56%) a trojicu najdôveryhodnejších inštitúcií dopĺňa Európska komisia (54%). Znalosť a postoje k inštitúciám Európskej únie % respondentov, Slovensko Európsky parlament Európska komisia Rada ministrov EÚ Európsky súdny dvor Európsky ombudsman Európska centrálna banka Európsky dvor auditorov Výbor EÚ pre regióny Hospodársky a sociálny výbor EÚ 22 35 31 37 32 30 43 45 44 46 48 43 46 60 73 54 64 62 70 56 59 92 83 83 78 68 66 už počul/-a zohráva dôležitú úlohu skôr dôveruje Graf 2.3 Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Počuli ste už niekedy o...?; A o každej z nich myslíte si, že zohráva alebo nezohráva dôležitú úlohu v živote Európskej únie?; A povedzte mi, prosím, pre každú inštitúciu, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Rozdiely medzi jednotlivými sociálno-demografickými sú podobné ako v prípade celkovej informovanosti o EÚ. Muži sú informovaní lepšie ako ženy, čiže častejšie hovoria, že o jednotlivých inštitúciách už počuli. Tiež k nim vyjadrujú vyššiu dôveru. Podobný vzorec platí i vo vzťahu k vekovým rozdielom a rozdielom podľa dosiahnutého vzdelania najinformovanejšou skupinou sú ľudia vo veku 15-39 rokov s vysokoškolským vzdelaním. Na druhej strane starší ľudia sú menej informovaní a vyjadrujú i nižšiu dôveru k jednotlivým európskym inštitúciám. 19 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO 3. Podpora členstva v Európskej únii Na jar 2004 bola zo všetkých 10 pristupujúcich členských krajín najvyššia podpora členstvu v Litve (52% uviedlo, že členstvo v EÚ je dobrá vec ), nasledovala Malta (50%). Slovensko sa s 46% umiestnilo na treťom mieste, nad priemerom za NČŠ 10 (43%). Najnižšia podpora verejnosti členstvu v EÚ bola na jar 2004 v dvoch pobaltských republikách Lotyšsku (33%) a Estónsku (31%). Slovinsko, Maďarsko a Litva boli krajiny, kde obyvatelia najčastejšie očakávali výhody z nastávajúceho členstva (v Slovinsku to bolo 64% respondentov, v Litve a Maďarsku - 58%). Obyvatelia Slovenska boli z toho hľadiska zhruba na rovnakej úrovni výhody očakávalo 57%, čiže viac ako priemer za NČŠ 10 (52%). Vývoj podpory pre členstvo v EÚ Ak sledujeme vývoj podpory pre členstvo v EÚ, ukazuje sa, že najnižšia podpora bola práve krátko pred samotným vstupom na jar 2004 (46%). V rokoch 2001 2003 bola podpora veľmi stabilná a aj relatívne veľmi vysoká na úrovni 58% - 60%. Čiže v období prístupových rokovaní, ich ukončenia i v roku referenda o vstupe do EÚ nezaznamenali výskumy výraznejšie výkyvy. Pokles krátko pred samotným vstupom mohol byť spôsobený viacerými faktormi predovšetkým tým, že členstvo už bolo isté, nebolo nevyhnutné ho chrániť a podporovať, čo mohlo znížiť mobilizáciu verejnosti. Mohlo však k tomu prispieť i racionálnejšie uvedomenie si aj nevýhod, ktoré členstvo so sebou prinesie. Avšak aj napriek istému poklesu, podiel zástancov ostáva jasne väčšinový a len veľmi marginálne percento respondentov (9%) uvádzalo, že členstvo v EÚ "je zlá vec". Pokles v podpore členstva krátko pred vstupom na jar 2004 nastal aj v ďalších pristupujúcich krajinách a je asi prirodzenou psychologickou reakciou. Rozhodne sa nedá interpretovať ako zamietnutie členstva, skôr ako pokles eufórie zoči-voči nadchádzajúcej realite. V rokoch 1999-2002 bola na Slovensku podpora vyššia ako v ostatných pristupujúcich krajinách, v rokoch 2001-2002 dokonca výrazne vyššia. Súvislo to pravdepodobne s tým, že Slovensko sa muselo o prijatie do EÚ usilovať viac ako napr. šestica krajín, ktoré začali prístupové rokovania skôr. Súviselo to však aj s tým, že na Slovensku nezazneli žiadne relevantné hlasy spochybňujúce členstvo. Názory na členstvo Slovenska v Európskej únii časový rad - Slovensko 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 52 58 47 50 34 NČŠ-10 priemer: dobrá vec % 'dobrá vec' % 'ani dobrá ani zlá vec' % 'zlá vec' 28 60 59 58 52 52 58 58 52 30 30 31 43 46 39 20% 10% 0% 25 8 5 5 5 5 8 Zima 1999 Jeseň 2001 Jar 2002 Jeseň 2002 Jar 2003 Jeseň 2003 Jar 2004 9 Graf 3a Otázka: Vo všeobecnosti, myslíte si, že členstvo Slovenska v Európskej únii bude? (PREČÍTAJTE) Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 1999-2004 Február - Marec 2004 FOCUS / GALLUP FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 20
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Mladí ľudia sú členstvu v EÚ podstatne naklonenejší. Vo vekovej skupine 15-24 rokov je podiel eurooptimistov až 59%, vo vekovej skupine 25-39 rokov to je 57%. V starších vekových skupinách je podiel zástancov nižší. Medzi najstaršími respondentmi klesne na menej ako tretinu (31%) a podiel europesimistov (členstvo v EÚ je zlá vec ) dosahuje až 16 %. Rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú až také výrazné, avšak ženy sa častejšie ako muži prikláňajú ku kompromisnému názoru členstvo v EÚ nie je ani dobrá ani zlá vec (43 % oproti 35 % medzi mužmi). Rozdiely v podpore členstva v EÚ podľa pohlavia a veku % respondentov v danej kategórii pohlavia/ veku, Slovensko 100 80 ROZDIELY PODĽA POHLAVIA ROZDIELY PODĽA VEKU % 'dobrá vec' % 'ani dobrá ani zlá vec' % 'zlá vec' 60 50 43 59 57 39 31 40 20 35 43 34 36 44 42 0-20 10 8 4 3 12 16-40 Graf 3b muži ženy 15-24 rokov 25-39 rokov 40-59 rokov 60 rokov a viac Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 Otázka: Vo všeobecnosti, myslíte si, že členstvo Slovenska v Európskej únii bude? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP Rozdiely v podpore členstva v EÚ podľa vzdelania a regiónov % respondentov v danej kategórii vzdelania/ regiónu, Slovensko 100 80 ROZDIELY PODĽA VZDELANIA % 'dobrá vec' % 'ani dobrá ani zlá vec' % 'zlá vec' ROZDIELY PODĽA REGIÓNOV 60 32 39 56 63 56 45 44 45 40 20 0-20 45 45 15 10 34 39 38 43 27 32 5 6 6 10 11 8-40 Graf 3c ZŠ SŠ bez maturity Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 Február - Marec 2004 SŠ s maturitou VŠ Bratislavský kraj ostatné západné Slovensko stredné Slovensko východné Slovensko Otázka: Vo všeobecnosti, myslíte si, že členstvo Slovenska v Európskej únii bude? (PREČÍTAJTE) FOCUS / GALLUP 21 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Podpora členstvu veľmi úzko súvisí so vzdelaním. Čím vyššie vzdelanie, tým vyššia je aj podpora členstvu. Ak porovnáme skupiny so základným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním, je podiel zástancov až dvojnásobne vyšší (63% oproti 32% v skupine so základným vzdelaním). Táto korelácia platí pre všetky NČŠ. Pre Slovensko je dôležitý aj regionálny faktor Bratislavský kraj má podstatne vyšší podiel euro-optimistov (56 %), ako zvyšok Slovenska. Očakávané výhody z členstva Z hľadiska očakávaných dopadov členstva, Slovensko patrí k optimistickejších krajinám. Výhody očakáva 57% občanov, opačný názor zastáva presná štvrtina Slovákov. Do skupiny optimisticky naladených patrí Slovensko spolu so Slovinskom (64% očakáva výhody), Litvou (58%) a Maďarskom (58%). Na opačnom, skeptickom póle, sa umiestňuje Poľsko (50%), Lotyšsko (49%), Česká republika (46% a Estónsko (41%). Priemer za NČŠ 10 predstavuje 52%. Podobne ako v otázke podpory členstva, aj v otázke očakávaných výhod je na Slovensku vývoj za posledných 5 rokov veľmi stabilný. V rokoch 1999 2003 výhody očakávalo 62 66 % obyvateľov Slovenska, čo bolo nad priemerom NČŠ 10. Výkyv, ktorý nastal v NČŠ v období konania referend o vstupe do EÚ, sa Slovenska netýkal. Na druhej strane podobne ako v iných pristupujúcich krajinách i na Slovensku sa tesne pred vstupom prejavil pokles v podiele tých, ktorí očakávajú výhody. Slovensko si však udržalo nadpriemerný podiel optimistov. Názory na členstvo Slovenska v Európskej únii časový rad - Slovensko 100% 90% 80% 70% 60% 50% 66 64 58 56 62 54 65 60 NČŠ-10 priemer: získa výhody % 'získa výhody' % 'nezíska výhody' 66 64 65 57 52 57 40% 30% 20% 19 15 16 19 20 25 10% 17 0% Zima 1999 Jeseň 2001 Jar 2002 Jeseň 2002 Jar 2003 Jeseň 2003 Jar 2004 Graf 3d Otázka: Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko z členstva v Európskej únii získa výhody alebo nie? Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 1999-2004 Február - Marec 2004 FOCUS / GALLUP Očakávané výhody môžu byť dôvodom na podporu vstupu krajiny do EÚ. Naše výskumy ukazujú, že medzi týmito dvoma ukazovateľmi je silná závislosť. Medzi tými respondentmi, ktorí očakávajú výhody, členstvo podporuje až 74%. Naopak tí, ktorí očakávajú nevýhody sa najčastejšie prikláňajú k názoru, že členstvo "nie je ani dobrá ani zlá vec (60%). Podľa očakávania, postoje k EÚ sú spojené s úrovňou znalostí. Tí, ktorí sa cítia informovanejší, častejšie podporujú vstup do EÚ a aj častejšie očakávajú výhody z členstva. FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary 22
EUROBAROMETER KANDIDÁTSKYCH KRAJÍN 2004.1 NÁRODNÁ SPRÁVA, SLOVENSKO Podpora pre kľúčové politiky EÚ Napriek miernemu poklesu celkovej podpory pre členstvo Slovenska v EÚ, obyvatelia Slovenska výrazne a stabilne podporujú kľúčové politiky EÚ. Európsku menovú úniu (EMÚ) podporuje 68% respondentov, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako priemer NČŠ 10. Proti EMÚ sa vyjadruje 22% opýtaných, čo je o 6 percentuálnych bodov menej ako priemer NČŠ 10. V porovnaní s rokom 2003 podpora verejnosti pre euro mierne klesla, čo môže súvisieť s tým, že vo verejnej diskusii sa ozvali hlasy niektorých politikov i ekonómov, že Slovensko by do EMÚ nemalo vstúpiť predčasne a nepripravené. Vysoká ostáva úroveň podpory pre spoločnú zahraničnú politiku členských štátov EÚ voči iným krajinám. Podporuje ju 74% obyvateľov Slovenska, čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako priemer NČŠ. Podpora pre túto politiku EÚ je dlhodobo vysoká. Ešte vyššia je podpora pre spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku, dosahuje 82% (o 3 percentuálne body viac ako je priemer NČŠ 10). Táto európska politika má najvyššiu podporu zo všetkých skúmaných politík. Vysoká podpora a očakávania verejnosti však kontrastujú s aktuálnym stavom spoločného postupu EÚ v týchto otázkach. Aktuálne rozšírenie o 10 nových krajín k 1.máju 2004 podporuje na Slovensku 80% občanov, čo je 9 percentuálnych bodov viac ako priemer NČŠ 10. Celkovo môžeme povedať, že na Slovensku majú politiky EÚ vyššiu podporu ako je priemer NČŠ 10. Podobne vyššia je aj celková podpora pre vstup do EÚ. Postoje verejnosti môžu súvisieť aj s tým, že kritická diskusia na témy jednotlivých európskych politík nie je na Slovensku zatiaľ veľmi rozvinutá. EURÓPSKA MENOVÁ ÚNIA S JEDNOU MENOU, EURO 100% 71 75 74 71 68 18 14 18 19 22 za proti Graf 3e SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ POLITIKA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ VOČI INÝM KRAJINÁM SPOLOČNÁ OBRANNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ ROZŠÍRENIE EÚ O NOVÉ KRAJINY (2004.1: ROZŠÍRENIE O 10 NOVÝCH KRAJÍN V MÁJI TOHTO ROKA ) Zdroj: Candidate Countries Eurobarometer 2004.1 2003-2004 Február - Marec 2004 0% 100% 0% 100% 0% 100% 0% 2003.1 2003.2 2003.3 2003.4 2004.1 70 74 77 76 74 17 13 15 11 14 2003.1 2003.2 2003.3 2003.4 2004.1 78 84 84 83 82 12 7 10 8 7 2003.1 2003.2 2003.3 2003.4 2004.1 74 77 81 79 80 9 6 8 7 7 2003.1 2003.2 2003.3 2003.4 2004.1 FOCUS / GALLUP 23 FOCUS v spolupráci s The Gallup Organization, Hungary