Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC

Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC Autor: Mgr. Daniel Gerbery, PhD. Zadávateľ : Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky MPSVR SR Bratislava, marec 2009

Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2009

Výskumná úloha Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia na základe údajov z EU SILC Zadávateľ úlohy MPSVR SR, Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky Autori Autor: Mgr. Daniel Gerbery, PhD Spolupráca: PhDr. Bernardína Bodnárová, CSc. Uloženie výstupu Inštitút pre výskum práce a rodiny Forma archivácie Printová a elektronická Počet výtlačkov 4 Anotácia Záverečná správa sa zaoberá fenoménmi chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia prizmou subjektívnych prístupov k ich identifikácii. Prináša prehľad a praktickú aplikáciu rôznych spôsobov ich konceptualizácie, ktoré sú založené na osobných výpovediach respondentov. Správa pokrýva oblasť bývania, finančných ťažkostí, zdravia a predstáv o minimálnom potrebnom príjme. Empirické analýzy vychádzajú z údajov štatistického zisťovania EU SILC. Kľúčové slová: subjektívna chudoba, pociťovaná deprivácia, otázky o minimálnom príjme, subjektívna hranica chudoby Summary Final report deals with poverty, deprivation and social exclusion from perspective of subjective approaches. It provides review and practical application of various conceptualizations which are based on personal statements of respondents. Report covers following areas of poverty, deprivation and social exclusion: housing, financial stress, health and minimum income projections. Empirical analyses in the report are based on data from the statistical survey EU SILC. Key words: subjective poverty, perceived deprivation, minimum income questions, subjective poverty line

OBSAH Zoznam tabuliek 3 Zoznam grafov 4 1. Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia 5 2. Subjektívne vnímaná schopnosť uhrádzať bežné výdavky 12 3. Vnímanie celkových nákladov na bývanie ako finančnej záťaže 21 4. Splátky pohľadávok ako finančná záťaž 29 5. Schopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom 35 6. Subjektívne vnímanie zdravotného stavu 38 7. Názory na najnižší mesačný príjem potrebný pre vlastnú domácnosť - aplikácia Subjective Poverty Line v podmienkach SR 47 Závery a odporúčania 62 Zoznam použitej literatúry 64 2

Zoznam tabuliek Tabuľky Tabuľka 1: Porovnanie subjektívneho a objektívneho posudzovania chudoby 9 Tabuľka 2: Otázky týkajúce sa subjektívne pociťovanej chudoby, deprivácie a sociálneho Vylúčenia v EU SILC 10 Tabuľka 3: Schopnosť platiť zvyčajné výdavky v domácnostiach SR 13 Tabuľka 4: Podiel domácnosti, ktoré platia bežné výdavky s veľkými ťažkosťami 13 Tabuľka 5: Podiel domácnosti, ktoré platia bežné výdavky s veľkými ťažkosťami, v krajoch 14 Tabuľka 6: Podiel domácnosti, ktoré platia zvyčajné výdavky veľmi ťažko, v deciloch príjmového rozloženia domácností 15 Tabuľka 7: Výška mesačných súm životného minima pre jednotlivé typy domácnosti 17 Tabuľka 8: Domácnosti s príjmom pod životným minimom 17 Tabuľka 9: Celkové náklady na bývanie ako veľká finančná záťaž podľa zloženia domácností 23 Tabuľka 10: Celkové náklady na bývanie ako veľká finančná záťaž podľa vlastníckeho statusu 24 Tabuľka 11: Celkové náklady na bývanie ako finančná záťaž v krajoch SR 24 Tabuľka 12: Výskyt problémov s bývaním u domácností s rôznym vnímaním nákladov na bývanie ako finančnej záťaže 27 Tabuľka 13: Domácnosti so splátkami pohľadávok/pôžičiek v SR 29 Tabuľka 14: Podiel domácností, ktoré vnímajú splátky pohľadávok ako veľkú finančnú záťaž 31 Tabuľka 15: Podiel domácností, ktoré vnímajú splátky pohľadávok ako veľkú finančnú záťaž v krajoch SR 32 Tabuľka 16: Štruktúra domácností, pre ktoré sú splátky pohľadávok/pôžičiek veľká zaťaž, podľa ich schopnosti platiť zvyčajné výdavky 32 Tabuľka 17: Podiel domácností, pre ktoré sú splátky pohľadávok/pôžičiek veľká záťaž, na celkovom počte domácností pri jednotlivých variantoch schopnosti platiť zvyčajné výdavky 33 Tabuľka 18: Splátky za pôžičky, leasing a kúpu na splátky a s tým súvisiace nedoplatky medzi domácnosťami v SR 34 Tabuľka 19: Podiel domácností, ktoré si nemôžu dovoliť pokryť neočakávané finančné výdavky 35 Tabuľka 20: Domácnosti, ktoré nie sú schopné pokryť nečakané finančné výdavky, v krajoch SR 36 Tabuľka 21: Subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu u mužov a žien 16+ 39 Tabuľka 22: Subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu podľa veku 40 Tabuľka 23: Subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu u mužov a žien podľa veku 41 Tabuľka 24: Subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu u osôb nad a pod hranicou chudoby 42 Tabuľka 25: Výskyt chronického ochorenia 43 Tabuľka 26: Obmedzenie aktivít kvôli zdravotným problémom v populácii podľa pohlavia a veku 45 Tabuľka 27: Podiel osôb s obmedzenými aktivitami kvôli zdravotným problémom Medzi respondentmi s rôznym vnímaním svojho zdravotného stavu 46 Tabuľka 28: Charakteristiky distribúcie odpovedí pri otázkach o najnižšom Mesačnom príjme pre domácnosť v EU SLC 2007 51 Tabuľka 29: Odhadnuté parametre vysvetľujúcich premenných v regresnej rovnici (6) 58 Tabuľka 30: Hodnota subjektívnych hraníc chudoby pre rôzne typy domácností a podiel domácností nachádzajúcich sa pod hranicou chudoby 59 Tabuľka 31: Hodnota subjektívnych hraníc chudoby pre rôzne typy domácností a podiel domácností nachádzajúcich sa pod hranicou chudoby v ČR 60 3

Zoznam grafov Graf 1: Schopnosť jednočlenných domácností s príjmom pod životným minimom platiť zvyčajné výdavky 18 Graf 2: Schopnosť domácností dvoch dospelých a dvoch závislých detí s príjmom pod životným minimom platiť zvyčajné výdavky 19 Graf 3: Schopnosť domácností jedného rodiča a závislého dieťaťa s príjmom pod životným minimom platiť zvyčajné výdavky 19 Graf 4: Celkové náklady na bývanie ako finančná záťaž pre domácnosť 21 Graf 5: Výskyt nedoplatkov za dodávku energií medzi domácnosťami s rôznym vnímaním nákladov na bývanie 25 Graf 6: Výskyt nedoplatkov v súvislosti s hypotékou alebo platbou nájomného medzi domácnosťami s rôznym vnímaním nákladov na bývanie 26 Graf 7: Splátky pohľadávok/pôžičiek ako finančná záťaž pre domácnosť 30 Graf 8: Výskyt nedoplatkov za splátky pôžičiek, leasingu a kúpy na splátky medzi domácnosťami s rôznym vnímaním splátok 34 Graf 9: Výskyt neschopnosti pokryť nečakané výdavky medzi domácnosťami s rôznou schopnosťou vyjsť s peniazmi 37 Graf 10: Subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu v populácii SR 16+ 38 Graf 11: Subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu podľa statusu ekonomickej aktivity 42 Graf 12: Podiel osôb trpiacich chronickými ochoreniami medzi respondentmi s rôznym vnímaním svojho zdravotného stavu 44 Graf 13: Distribúcia odpovedí na MIQ_1 49 Graf 14: Distribúcia odpovedí na MIQ_1 ako podielov z disponibilného príjmu domácnosti (% zastúpenie medzi domácnosťami) 50 Graf 15: Distribúcia odpovedí na MIQ_2 52 Graf 16: Distribúcia odpovedí na MIQ_2 ako podielov z disponibilného príjmu domácnosti (% zastúpenie medzi domácnosťami) 53 Graf 17: Stanovenie subjektívnej hranice chudoby Y* (podľa SPL) 55 4

1 Subjektívne prístupy k identifikácii chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia Vzťah objektívneho a subjektívneho patrí ku klasickým dichotómiám v sociálnovednom výskume a obzvlášť vo výskume vzťahujúcom sa k sociálnej politike, jej predpokladom, pôsobeniu a výsledkom. Kým objektívne indikátory sa opierajú o tzv. tvrdé údaje, ktoré sú zmerateľné zvonku - teda prostredníctvom skutočností existujúcich nezávisle od subjektívneho povedomia (Veenhoven 2002: 2), subjektívne indikátory vychádzajú z výpovedí samotných respondentov. Kým využitie objektívnych indikátorov v sociálnej politike bolo dlhú dobu považované za samozrejmé, pre subjektívne indikátory to tak úplne neplatilo a stále neplatí. Často sa poukazuje na ich nestabilitu a ľahkú ovplyvniteľnosť, spochybňuje sa postoj, že subjektívne indikátory vychádzajú z racionálnej a svedomitej výpovede respondentov, ktorí sú schopní kvalitnej sebareflexie a dokážu jednoznačne verbalizovať svoje pocity a ich nuansy (Valentová, 2003: 14). Treba však dodať, že opatrnosť a výhrady (metodologického rázu) sú uplatňované aj vo vzťahu k objektívnym indikátorom, ich využívanie teda nie je bezproblémové a samozrejmé. Valentová (2003) vytvorila na základe vlastných analýz a postrehov iných autorov prehľad plusov a mínusov oboch prístupov, ktoré označuje ako objektívna a subjektívna sociálna indikácia. My na tomto mieste zameriame len na charakteristiky subjektívnej sociálnej indikácie. Podľa autorky, medzi kladné stránky subjektívnej indikácie patrí to, že výstupy dotazníkových výskumov, o ktoré sa tento typ indikácie opiera, vypovedajú o pocitoch, postojoch a hodnotách jednotlivých respondentov a sú veľmi relatívne, pretože každý z opytovaných vychádza zo svojho kontextu a pozície a nie zo stanovených štandardov (Valentová 2002: 16). Teda na rozdiel od objektívnych indikátorov, ktoré sa často používajú vo vzťahu k nejakým štandardom, subjektívne indikátory sa tejto štandardizácii vyhýbajú, čo môže byť v niektorých situáciách pre verejnú politiku nespornou výhodou. Druhým dôležitým plusom je podľa autorky to, že subjektívna indikácia je jednoduchšou cestou, ako sa dostať k abstraktnejším, všeobecnejším hodnoteniam celkovej situácie v danej oblasti života (napríklad kvality bývania), než je možné pomocou indikátorov objektívnych. Subjektívne indikátory totiž umožňujú priame opytovanie sa po všeobecnom hodnotení a nie je nutné vytvárať sumačné indexy objektívnych čiastkových indikátorov merajúcich napríklad skutočnú kvalitu bývania sčítaním počtu miestnosti, metrov štvorcových a podobne (2002: 16). Medzi negatívne stránky subjektívnej indikácie Valentová radí 5

nestabilitu, nízku reliabilitu a validitu subjektívnych ukazovateľov, nízku mieru možnej porovnateľnosti a podobne. Výhrady voči subjektívnej indikácii analyzuje Veenhoven (2002: 6), ktorý napriek tomu tvrdí, že objektívne indikátory sami osebe sú pre sociálnu politiku nepostačujúce. Podľa neho, subjektívne indikátory môžu byť nápomocné prinajmenšom v dvoch ohľadoch: Po prvé, môžu pomôcť pri hodnotení úspešnosti určitej politiky. To spočíva v zhodnotení dosahovania vytýčených cieľov politiky a získania informácií o verejnej podpore určitému typu politiky alebo programu. V oboch prípadoch podľa autora nastávajú situácií, keď subjektívne indikátory sú lepším zdrojom informácií než indikátory objektívne (napríklad pri hodnotení dosiahnutia politických cieľov uvádza Veenhoven príklad existencie výskumov o zdravotnom stave obyvateľstva, ktoré sa opierajú o výpovede respondentov). Po druhé, Veenhoven je presvedčený, že subjektívne indikátory môžu byť prospešné pri výbere cieľov (sociálnej/verejnej) politiky: umožňujú získať informácie o tom, čo ľudia potrebujú a čo chcú. Aj na týchto niekoľkých príkladoch vidíme, že subjektívna indikácia má zmysel, a to tak pre samotné mapovanie sociálno-ekonomických javov, ako aj z hľadiska sociálnej politiky. Subjektívne indikátory sa, nielen vďaka týmto skutočnostiam, pomaly stávajú bežnou súčasťou zostáv indikátorov používaných pri tvorbe, realizácii a vyhodnocovaní politík i konkrétnych politických opatrení. 1 Existuje celá rada rôznych indikátorov opierajúcich sa o subjektívne výpovede respondentov, ktoré môžu byť využité na tieto účely. My sa v ďalšej časti zameriame na tie z nich, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k problematike chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia. Ide o veľkú skupinu indikátorov, ktoré viac než princíp metodologickej výstavby spája samotný výsek (výseky) spoločenského života, ku ktorej sa vzťahujú. Sú konštruované za účelom lepšieho pochopenia zhoršených životných podmienok, ich konzekvencií a spôsobu, akým sú vnímané. Dištinkcia medzi subjektívnym a objektívnym konceptmi patrí medzi kľúčové osi, na ktorých možno klasifikovať prístupy k meraniu chudoby. Je potrebné zdôrazniť, že v prvom rade ide 1 Avšak ide o veľmi pozvoľný proces. Príkladom môže byť zostava 18 tzv. laekenských indikátorov, platných pre členské krajiny EÚ, ktoré boli prijaté na zasadnutí Európskej rady v Laekene v roku 2001. Ani jeden z prijatých indikátorov, vzťahujúcich sa k chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nebol založený na subjektívnych výpovediach občanov. A to napriek tomu, že téma sociálnej súdržnosti, či sociálneho začlenenia pre takýto krok poskytuje vhodný priestor. 6

o otázku konceptuálnu. Ako konštatoval Mareš (2002: 31), chudoba je sociálny konštrukt, ktorého obsah môže byť odlišne konštruovaný. Nemeriame chudobu ako takú, ale jej jednotlivé koncepty. Voľbou subjektívneho konceptu chudoby sa teda realizuje len prvý krok, za ktorým musí nasledovať výber vhodnej definície, ktorá špecifikuje kontext subjektívnej chudoby a vhodného spôsobu merania. Spôsobov, ako definovať a merať subjektívne pociťovanú chudobu, existuje celá rada. Ani jeden z nich však nemožno považovať za jediný správny, ktorý by mohol byť použiteľný univerzálne. To platí nielen pre subjektívne prístupy k chudobe, ale pre oblasť merania chudoby všeobecne. Najčastejším kritériom pre výber jednej z možností je dostupnosť a kvalita údajov, ako aj možnosť sledovať dlhšie časové rady. V podmienkach SR je z tohto hľadiska užitočné zisťovanie EU SILC obsahujúce viaceré otázky, ktoré sa opakujú každý rok a ktoré sú zacielené na výpovede ľudí ohľadne ich sociálno-ekonomickej situácie. Jeho hodnotu zvyšuje fakt, že získané údaje možno porovnávať s dátami iných členských krajín EÚ, čo má dôležité sociálno-politické i sociálno-vedné implikácie. Nejde síce o jediné zisťovanie, ktoré poskytuje medzinárodne porovnateľné údaje o subjektívne vnímaných aspektoch chudoby, deprivácie alebo sociálneho vylúčenia, 2 pre účely tejto práce však budeme využívať len tento zdroj údajov. Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako zisťovať názory, pocity ľudí na ich vlastnú socioekonomickú situáciu. Ide o celú škálu otázok siahajúcu od sebazaradenia respondentov do preddefinovaných kategórií, jednoduchého zhodnoteniu ne/prítomnosti deprivácie či chudoby, cez otázky vzťahujúce sa k hodnoteniu rôznych oblastí života domácnosti až po zisťovanie názorov na nevyhnutné predpoklady pre rôzne definované životné štandardy (základné životné potreby, minimálny príjem nevyhnutný pre holé prežitie, minimálny príjem nevyhnutný pre život nad hranicou chudoby, minimálny príjem nevyhnutný pre vystačenie s peniazmi/dôstojný život). Viaceré príklady z praxe medzinárodných výskumov uvádza Mareš (2002), sofistikovanejšie prístupy rozoberá napríklad Van den Bosch (2001). Mnoho subjektívnych meraní chudoby sa nejakým spôsobom vzťahuje k príjmu (Mareš 2002: 36). V centre pozornosti sú tu otázky týkajúce sa finančných ťažkostí, schopnosti vyjsť 2 Dôležitým zdrojom údajov je napríklad aj Európsky výskum kvality života (European Quality of Life Survey), ktorý pripravuje a realizuje European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions v Dubline. Uvedený výskum vychádza z konceptu kvality života, v rámci ktorého majú nezastupiteľnú úlohu ukazovatele subjektívnej povahy. 7

s príjmom, platiť pravidelne účty. Takéto otázky potom poskytujú obraz o rozličných dimenziách finančného stresu, pri ktorých možno sledovať súvislosti s demografickými a sociálno-ekonomickými charakteristikami. Väčšinou sa pritom jedná o charakteristiky domácností, keďže otázky sa vzťahujú k situácii domácnosti a nie respondenta (aj keď za domácnosť odpovedá jej reprezentant, nie celá domácnosť). Subjektívne pociťovaný finančný stres v jeho rôznych podobách možno sledovať aj subpopuláciách vytvorených na základe objektívnej hranice chudoby (chudobní nechudobní), prípadne na rôzne definovaných úrovniach objektívnej chudoby. Popri tom existujú aj prístupy, ktorých cieľom je explicitne stanoviť subjektívnu hranicu chudoby. Tu už ide o abstraktnejšie prístupy, ktoré pracujú nielen s odpoveďami respondentov, ale vytvárajú vlastné odvodené konštrukty za účelom explicitnej identifikácie chudobnej populácie. Medzi najrozšírenejšie (a zároveň najviac prepracované) patria predovšetkým tri spôsoby stanovenia subjektívnej hranice chudoby - Subjective Poverty Line (SPL), CSP Poverty Line a Leyden Poverty Line (LPL). 3 Tieto prístupy boli rozpracované predovšetkým holandskými, belgickými a americkými autormi, a to v období od začiatku sedemdesiatych rokov až po dnešok. Zakladajú sa na odpovediach na otázky ohľadne výšky minimálneho príjmu potrebného pre vlastnú domácnosť. Tieto otázky sa označujú ako Minimum Income Question a Income Evaluation Question. Subjektívne hranice chudoby sú tu odvodzované od odpovedí respondentov, čo znamená, že sa vychádza z presvedčenia, že chudoba je sociálne konštruovaná kategória a nie niečo, čo môže byť určené vonkajším pozorovateľom bez ohľadu na podmienky a hodnoty danej spoločnosti (Van den Bosch et al 1993: 236). Ako upozorňujú autori Kapteyn Kooreman Willemse (1988), subjektívny charakter hranice chudoby neznamená, že by na jej určenie stačili samotné odpovede respondentov. Podľa nich, oba prístupy sú založené na modeloch (model based) v tom zmysle, že odpovede samotné negenerujú bezprostredne hranice chudoby. Je potrebné najprv odhadnúť model, ktorý vysvetľuje variáciu odpovedí medzi domácnosťami (Kapteyn Kooreman Willemse 1988: 222-223). Nejde teda o priamu prácu s distribúciou odpovedí, na ktorej by bolo možné hneď stanoviť hranicu, pod ktorou nastáva stav chudoby. Naopak, najprv sa musí urobiť séria teoreticko-metodologických rozhodnutí/krokov, ktoré špecifikujú vzťah týchto odpovedí k iným premenným a následne zdôvodnia stanovenie hranice. 3 Tieto prístupy sa niekedy označujú aj ako metódy evaluácie príjmu (Income Evaluation Methods), viď Van den Bosch 2001. 8

Vyššie uvedené prístupy produkujú rôzne výsledky, ktoré je potrebné porovnávať nielen medzi sebou navzájom, ale aj vo vzťahu k výsledkom dosiahnutým meraniami vychádzajúcimi z objektívnych indikácií. Takéto porovnanie výsledkov objektívnych a subjektívnych meraní chudoby môže prinášať aj disproporcie. Mareš (2002: 35) uvádza v tejto súvislosti zhrnutie A.Hagenaars 4, ktorá spomína dva typy chýb. Po prvé, môž nastať situácia, že určitá časť ľudí, ktorí sú chudobní podľa objektívnych indikátorov, sa chudobnými byť necíti (na základe subjektívnej indikácie). Môže ísť o výsledok nízkych ašpirácií, porovnávania svojej situácie s okolím, prípadne objektívny nedostatok môže byť vnímaný ako normálna súčasť slobodnej voľby životného štýlu. Po druhé, chyba druhého typu sa objaví vtedy, ak ľudia zaradzujúci sa subjektívne medzi chudobných k nim objektívne nepatria. V tomto prípade sa môže jednať o dôsledok veľkých ašpirácií, či porovnávania sa s osobami v inej sociálno-ekonomickej situácii. Vidíme teda, že subjektívne a objektívne prístupy môžu viesť k rozdielnym výsledkom. Načrtnuté dva typy chýb sú teoretickým spracovaním takejto možnosti. Porovnanie hodnôt subjektívnych indikátorov v časových radoch a následné porovnanie s vývojom objektívnych indikátorov chudoby môže byť dôležitým zdrojom informácií o prípadných chybách na jednej, či druhej strane. Tabuľka 1: Porovnanie subjektívneho a objektívneho posudzovania chudoby Objektívna klasifikácia Chudobní Nechudobní Subjektívna Chudobní konsenzus chyba II. typu klasifikácia Nechudobní chyba I. typu konsenzus Zdroj: Hagenaars (1985): The Perception of Poverty. Citované podľa Mareša (2002, s.35) Je potrebné opätovne zdôrazniť, že neexistuje zhoda na tom, ktorý z množstva používaných prístupov poskytuje najlepšie predpoklady pre identifikáciu subjektívne vnímanej chudoby, deprivácie, či sociálneho vylúčenia. Silné a slabé stránky jednotlivých prístupov závisia od kontextu ich použitia. Navyše, samotné pojmy chudoba, deprivácia, či sociálne vylúčenie sú majú toľko rôznych rámcovaní, že zisťovanie ich subjektívneho vnímania tento stav prirodzene odráža (a je zároveň jeho súčasťou). Keďže cieľom výskumnej úlohy je analyzovať možnosti identifikácie subjektívneho vnímania uvedených fenoménov na základe údajovej databázy EU SILC, záber nášho skúmania má určené limity. Pri výbere prístupov sa preto nebudeme riadiť úvahami o teoreticko-metodologických základoch rôznych prístupov, 4 Ide o zhrnutie zo štúdie Hagenaars (1985): The Perception of Poverty. Časť nášho textu, ktorá sa tomu venuje, vychádza zo spomínaného textu Petra Mareša. 9

ale pozornosť budeme venovať len tým otázkam, ktoré boli v rokoch 2005 až 2007 zahrnuté do zisťovania EU SILC, realizovaného v SR. V EU SILC sme identifikovali šesť otázok, ktoré možno zahrnúť do široko chápanej skupiny prístupov k identifikácii subjektívne pociťovanej chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia. Ich označenie, znenie a varianty odpovedí ukazuje nasledujúca tabuľka. Popri otázkach týkajúcich sa subjektívne vnímaných finančných ťažkostí EU SILC obsahuje aj otázku, ktorá má blízko k tzv. Minimum Income Question, využívanej pri odvodení tzv. subjektívnej hranice chudoby, ako aj otázku zameranú na subjektívne zhodnotenie zdravotného stavu. Otázka ohľadne zhodnotenia zdravotného stavu sa ako jediná vzťahuje k jednotlivcom, všetky ostatné otázky predpokladajú odpovede týkajúce sa celej domácnosti. Tabuľka 2: Otázky týkajúce sa subjektívne pociťovanej chudoby, deprivácie a sociálneho vylúčenia v EU SILC Názov premennej 5 Znenie otázky Varianty odpovedí Schopnosť vystačiť s peniazmi Celkové náklady na bývanie ako finančná záťaž pre domácnosť Splátky pohľadávok ako záťaž pre domácnosť Schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom Všeobecné zdravie Najnižší mesačný príjem postačujúci na vyžitie Domácnosť má rôzne zdroje príjmu, na ktorých sa môže podieľať viac ako jeden člen domácnosti. Ak sa zamyslíte nad celkovým mesačným príjmom Vašej domácnosti, s akými ťažkosťami je Vaša domácnosť schopná platiť zvyčajné výdavky? Zamyslite sa nad Vašimi celkovými nákladmi na bývanie, vrátane mesačnej platby za hypotéku, nájomné, poistenie a služby. Ako Vás finančne zaťažujú? Povedali by ste, že Vás... Splácate Vy alebo niektorý člen Vašej domácnosti pôžičky, leasing, nákup na splátky (okrem hypotekárnych úverov spojených s bývaním)? Ako zaťažujú tieto platby Vašu domácnosť? Povedali by ste, že... Môže si Vaša domácnosť dovoliť pokryť neočakávané výdavky vo výške...sk z vlastných zdrojov? 6 Vo všeobecnosti by set mohli povedať, že Vaše zdravie je... Podľa Vášho názoru, aký najnižší čistý mesačný príjem by musela mať Vaša domácnosť, aby vystačila s peniazmi? S veľkými ťažkosťami S ťažkosťami S určitými ťažkosťami Pomerne ľahko Ľahko Veľmi ľahko Veľmi zaťažuje Trochu zaťažuje Vôbec nezaťažuje Veľmi zaťažuje Trochu zaťažuje Vôbec nezaťažuje Áno Nie Veľmi dobré Skôr dobré Priemerné Skôr zlé Veľmi zlé Suma v Sk/euro V nasledujúcej časti textu sa pozrieme postupne na údaje získané pri každej z uvedených otázok, pričom budeme pracovať s databázami z rokov 2005 až 2007, ktoré majú nasledovné 5 Ide o názov, pod ktorým je označená v zozname premenných, priloženom k užívateľskej databáze EU SILC. 6 Suma v otázke sa každý rok mení. 10

označenie: SILC 2005 UDB verzia 12.7.2006, SILC 2006 UDB verzia 15.5.2007 a SILC 2007 UDB verzia 20.08.2008. V prvej časti textu sa budeme venovať analýze údajov o pociťovanom finančnom strese, následne sa pozrieme na subjektívne hodnotenie zdravotného stavu a na niektoré ďalšie indikátory zdravotného stavu, ktoré úzko súvisia s jeho subjektívnym vnímaním. V závere budeme analyzovať tzv. Minimum Income Question a pokúsime sa ukázať aplikáciu jedného z bežne používaných spôsobov identifikácie subjektívnej hranice chudoby v podmienkach SR. 11

2. Subjektívne vnímaná schopnosť uhrádzať zvyčajné výdavky Využívanie finančných prostriedkov, ktoré má domácnosť k dispozícii, sa líši v závislosti od mnohých faktorov. Určitá časť disponibilného príjmu je zvyčajne vyčlenená na výdavky spojené s bežným chodom domácnosti a aktivít jej členov. Ťažkosti s pokrytím bežných, zvyčajných výdavkov indikujú vážne problémy, ktoré sa môžu následne prejaviť aj ďalších oblastiach. Zisťovanie EU SILC obsahuje otázku, prostredníctvom ktorej možno zhodnotiť, do akej miery sú bežné výdavky problémom pre rozpočet domácnosti. Otázka je formulovaná nasledovne: Domácnosť má rôzne zdroje príjmu, na ktorých sa môže podieľať viac ako jeden člen domácnosti. Ak sa zamyslíte nad celkovým mesačným príjmom Vašej domácnosti, s akými ťažkosťami je Vaša domácnosť schopná platiť zvyčajné výdavky? Interpretácia výrazu zvyčajné výdavky nebola ponechaná na respondentoch, jeho obsah bol špecifikovaný v písomných usmerneniach pre anketárov ako výdavky domácnosti na stravu, nájomné, úhradu za elektrinu, plyn, atď. 7 Definovanie pozície vlastnej domácnosti vo vzťahu k schopnosti uhrádzať tento typ výdavkov má vysokú vypovedaciu hodnotu. Dopĺňa informácie o príjmovej situácii domácnosti (jej členov) perspektívou saturácie potrieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre plnohodnotnú participáciu na živote spoločnosti. Rozloženie domácností podľa nimi uvádzanej schopnosti platiť zvyčajné výdavky bolo v sledovanom trojročnom období viac-menej stabilné. Domácnosti na Slovensku uhrádzajú tieto výdavky najčastejšie s s určitými ťažkosťami. Podľa EU SILC 2005 sa to týkalo 47,1% domácností, ďalšie dva roky sa tento podiel pohyboval na mierne nižšej úrovni. Za indikátory problémov s financiami možno označiť dva krajné varianty použitej škály: s ťažkosťami a s veľkými ťažkosťami. Podľa EU SILC 2005 malo veľké ťažkosti s platením bežných výdavkov 12,4% domácností v SR, o rok neskôr sa ich podiel na celkovom počte domácností zvýšil o 0,6 percentuálneho bodu. EU SILC 2007 ukázal pokles tohto podielu na 11,2%. Napriek tomuto kolísaniu možno konštatovať, že viac než jedna desatina všetkých domácností na Slovensku sa ocitá vo veľmi vážnych problémoch pri zabezpečovaní bežnej spotreby a chodu domácnosti. K tomu je potrebné prirátať domácnosti, ktoré podľa vlastných slov vychádzajú s peniazmi s ťažkosťami. Ich zastúpenie v celkovej populácii sa v priebehu troch rokov zvýšilo z pôvodných 19,2% (EU SILC 2005) na 21,4% (EU SILC 2007). Súhrnne možno hovoriť o približne jednej tretine domácností, ktorá sa pri zabezpečovaní bežných potrieb dostáva do vážnych ťažkostí. 7 Vychádzame z informácií pracovníčok Štatistického úradu SR, zodpovedných za uvedené štatistické zisťovanie. 12

Ľahko alebo veľmi ľahko dokáže so svojim rozpočtom vyjsť len zanedbateľné percento domácností na Slovensku. Na druhej strane, absenciu vážnych problémov vykazuje podstatne viac domácností. O tom, že s peniazmi dokáže vyjsť pomerne ľahko, bolo podľa EU SILC 2005 presvedčených 16,9% domácností. O dva roky neskôr sa tento podiel nepatrne zvýšil. Ak by sme zobrali do úvahy všetky tri kladné varianty, tak získame jednu pätinu domácností na Slovensku, ktoré neindikujú problémy v oblasti pokrytia zvyčajnej spotreby. Tabuľka 3: Schopnosť platiť zvyčajné výdavky v domácnostiach SR (%, EU SILC 2005 07) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 S veľkými ťažkosťami 12,4 13,0 11,2 S ťažkosťami 19,2 23,3 21,4 S určitými ťažkosťami 47,1 45,1 44,8 Pomerne ľahko 16,9 15,6 18,0 Ľahko 3,5 2,5 3,9 Veľmi ľahko 0,9 0,5 0,8 SPOLU 100,0 100,0 100,0 V ďalšej časti podkapitoly sa budeme venovať len tým domácnostiam, ktoré s peniazmi vystačia s veľkými ťažkosťami. Umožní nám to zamerať pozornosť na domácnosti, ktoré sa podľa vlastných slov nachádzajú v krajne oslabenej sociálno-ekonomickej situácii. Údaje z troch rokov EU SILC ukazujú, že vážne problémy uvádzali najmä jednočlenné, jednorodičovské domácnosti a domácnosti s troma a viacerými deťmi. Spomedzi bezdetných domácností sú na tom najhoršie domácnosti jednej dospelej osoby, a to vo všetkých troch sledovaných rokoch. Navyše, na rozdiel od ostatných typov domácností bez detí u nich v priebehu troch rokov nedošlo k poklesu podielu tých domácností, ktoré uhrádzajú zvyčajné výdavky len s veľkými ťažkosťami. Za nimi nasledujú domácnosti so staršími ľuďmi, u ktorých sa podiel vážne ohrozených domácností pohyboval taktiež nad priemerom za celú populáciu. Domácnosti dvoch dospelých, ktorí sú mladší než 65 rokov, ako jediné vykázali v sledovanom období kontinuálny pokles tohto podielu. Tabuľka 4: Podiel domácností, ktoré platia bežné výdavky s veľkými ťažkosťami (%, EU SILC 2005-07) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Domácnosti bez detí 1 dospelý 14,8 17,4 16,7 2 dospelí, aspoň jeden 65+ 12,5 13,1 12,2 2 dospelí, obaja < 65 10,3 10,2 6,7 Domácnosti s deťmi Dospelý a aspoň jedno závislé dieťa 21,5 29,3 16,5 2 dospelí a jedno závislé dieťa 9,8 8,7 8,2 2 dospelí a dve závislé deti 8,9 9,0 6,6 2 dospelí a najmenej tri závislé deti 15,6 13,1 16,2 13

Medzi domácnosťami s deťmi, ktoré platia zvyčajné výdavky s veľkými ťažkosťami, sa objavuje určitá anomália. Ide o nezvyčajne prudký nárast podielu jednorodičovských domácností v roku 2006 a jeho následný výrazný pokles v nasledujúcom roku. Obdobie troch rokov je málo na to, aby bolo možné tieto skokové zmeny interpretovať. Je potrebné počkať na ďalšie vlny zisťovania EU SILC, ktoré ukážu ďalšiu trajektóriu týchto hodnôt. Napriek tejto neistote však možno konštatovať, že jednorodičovské domácnosti sa najčastejšie ocitajú v stave vážnych finančných problémov. Výskyt týchto finančných ťažkostí sa pohybuje vysoko nad priemernými hodnotami za celú populáciu v SR. Nadpriemerné hodnoty vykazujú aj domácnosti s viacerými deťmi, a to počas celého sledovaného obdobia. Extrémne limitovaná schopnosť uhrádzať bežné výdavky sa v regiónoch Slovenska objavuje s rôznou intenzitou. Výrazné rozdiely však nenájdeme. Najnižšie podiely domácností, ktoré zvyčajné výdavky pokrývajú len s veľkými ťažkosťami, boli podľa EU SILC 2005-2007 v Bratislavskom kraji. Len údaje EU SILC 2006 ukázali, že presiahli hranicu desiatich percent. Na opačnom konci sa nachádza Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. V týchto krajoch sa podiely domácností s vážnymi finančnými problémami menili rôznym spôsobom. V Prešovskom kraji podiel týchto domácností od roku 2005 plynulo klesá, v Košickom a Banskobystrickom došlo k poklesu medzi rokmi 2005 a 2007, avšak s medziročným zvýšením podielov v roku 2006. Tabuľka 5: Domácnosti, ktoré platia bežné výdavky veľmi ťažko, v krajoch SR %, EU SILC 2005 07) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Bratislavský kraj 8,9 11,7 8,3 Trnavský kraj 12,7 13,7 11,9 Trenčiansky kraj 9,0 12,2 11,3 Nitriansky kraj 12,3 11,1 10,4 Žilinský kraj 10,7 11,9 9,9 Banskobystrický kraj 13,8 14,9 11,7 Prešovský kraj 16,5 13,3 13,3 Košický kraj 14,4 14,9 12,4 Poznámka: Tabuľka uvádza podiel domácností, ktoré platia bežné výdavky veľmi ťažko, na celkovom počte domácnosti v jednotlivých krajoch Ťažkosti s uhrádzaním bežných výdavkov súvisia nielen s typom domácnosti, ale aj s jej príjmom. Prirodzeným predpokladom je, že problémy budú intenzívnejšie medzi domácnosťami s nižšími príjmami. V tejto súvislosti existuje viacero spôsobov, ako zoradiť a roztriediť domácnosti podľa výšky ich príjmu. Možno použiť kvantilové (decilové) rozdelenie, prípadne iné príjmové intervaly, alebo násobky nejakých štandardne používaných 14

súm. V našom prípade sme sa rozhodli pre analýzu výskytu problémov s bežnými výdavkami v dvojakej podobe. Najprv sa pozrieme na frekvenciu uvádzaných ťažkostí v decilovom rozložení domácností podľa výšky ich disponibilného príjmu a potom si budeme všímať domácnosti s veľmi nízkym príjmom, definované prostredníctvom súm životného minima, keďže samotná suma životného minima by mala garantovať uspokojenie aspoň základných životných potrieb. Z tohto dôvodu sa v ďalšej časti pozrieme na výskyt subjektívne vnímaných problémov s platením bežných výdavkov medzi domácnosťami, ktorých príjem sa ocitol pod hranicou životného minima. S trochou zveličenia možno hovoriť o tom, že tieto dva uvedené prístupy kombinujú relatívnu perspektívu (pohľad na zastúpenie ohrozených domácností v príjmovom rozložení) s perspektívou absolútnou (pohľad na domácnosti pod absolútne stanovenou hranicou príjmu). V prvom kroku sme teda zoradili domácnosti podľa výšky ich disponibilného príjmu a rozdelili sme ich do desiatich decilov, kde D1 je označenie pre prvý, najnižší decil a D10 pre posledný, najvyšší decil. Následne sme identifikovali zastúpenie tých domácností v jednotlivých deciloch, ktoré uhrádzajú bežné výdavky len s veľkými ťažkosťami (podrobné informácie sú uvedené v tabuľke). Potvrdil sa predpoklad, že výskyt spomínaných problémov, založených na výpovediach zástupcov domácností, súvisí s výškou príjmu. Zastúpenie domácností čeliacich veľmi vážnym ťažkostiam je najvyššie v spodných deciloch príjmového rozdelenia, so zvyšujúcim sa príjmom klesá. Tabuľka 6: Podiel domácnosti, ktoré platia zvyčajné výdavky veľmi ťažko, v deciloch príjmového rozloženia domácností (%, EU SILC 2005-07) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 D1 22,6 29,9 29,4 D2 18,9 19,2 16,5 D3 19,1 17,5 16,3 D4 14,8 15,6 12,9 D5 12,2 14,2 10,7 D6 11,1 7,5 8,0 D7 11,3 8,7 6,6 D8 8,0 6,5 4,5 D9 6,3 7,1 3,3 D10 4,5 3,7 3,1 Poznámka 1: D1 = najnižší decil, D10 = najvyšší decil Poznámka 2: Tabuľka uvádza podiel domácností, ktoré platia zvyčajné výdavky veľmi ťažko na celkovom počte domácností v jednotlivých deciloch Najvyšší podiel domácností so zásadne zníženou schopnosťou pokrývať bežné fungovanie domácnosti nachádzame v prvom decile, kde vo všetkých troch rokoch výrazne prevyšoval 15

hodnotu za celý súbor. Podľa EU SILC 2006 a 2007 dokonca predstavoval viac než dvojnásobok tejto hodnoty. Navyše, v najnižšom decile v priebehu troch rokov nedošlo k poklesu podielu týchto domácností, a to napriek zníženiu ich celkového podielu v celej populácii. Výrazne nadpriemerné hodnoty vykazujú aj ďalšie spodné decily druhý a tretí. Je potrebné dodať, že uvedené hodnoty týkajúceho sa vážnych ťažkostí s uhrádzaním bežných výdavkov v prvých troch deciloch príjmového rozloženia domácností sú sýtené predovšetkým domácnosťami jednej dospelej osoby. 8 Inú perspektívu analýzy odpovedí podľa príjmovej situácie ponúka pohľad na nízkopríjmové domácnosti, vymedzené podľa úrovne príslušného životného minima. Na rozdiel od predchádzajúceho textu sa tu nezameriame len na odpovede s veľkými ťažkosťami, Keďže životné minimum sa odvíja od zloženia domácnosti, výskyt ťažkostí s uhrádzaním bežných výdavkov je nevyhnutné sledovať u rôznych typov domácností. V EU SILC je zahrnuté relatívne veľké množstvo typov domácností, sledovanie každého z nich by vzhľadom na ich zastúpenie v populácii nemalo veľký význam. Pre lepšiu prehľadnosť sme vybrali tri typy domácností: jednočlenné domácnosti, jednorodičovské domácnosti s jedným závislým dieťaťom a domácnosti dvoch rodičov s dvoma závislými deťmi. Uvedomujeme si, že pri jednorodičovských domácnostiach s jedným závislým dieťaťom bude ako neskôr uvidíme málo takých, ktoré majú príjem nižší než príslušná suma životného minima. Tieto nízke absolútne počty predstavujú problém pre vyvodzovanie všeobecnejších záverov. Napriek tomu sme sa rozhodli tento typ domácnosti zaradiť do analýz, pretože patrí medzi najviac ohrozené skupiny. V nasledujúcom texte najprv uvedieme výšku príslušných súm životného minima. Tie sme stanovili podľa súm platných k 1.7. v roku, ktorý predchádzal roku realizácie zisťovania. Dôvodom je skutočnosť, že pri narábaní s údajmi o príjme sa za referenčné obdobie všeobecne považuje rok pred rokom zisťovania EU SILC. 9 Navyše, zber údajov prebieha v období, keď ešte platia sumy životného minima z predchádzajúceho roku (životného minimum sa valorizuje vždy k prvému júlu). V druhom kroku sa pozrieme na počty 8 Treba dodať, že jednočlenné domácnosti patria medzi najčastejšie zastúpené kategórie v prvých troch deciloch. 9 Na druhej strane je pravdou, že otázka sa vzťahuje k aktuálne vnímanej schopnosti domácnosti platiť zvyčajné výdavky a teda že by bolo teoreticky možné určiť sumy životného minima na úrovni v roku, keď prebehlo zisťovanie. V konečnom dôsledku by ani jedna z týchto možností nemala ovplyvniť výsledky, pretože nepredpokladáme posuny v dôsledku medziročnej zmeny súm (pri nami zvolených typoch domácností). 16

domácností, ktoré sa nachádzajú pod hranicou životného minima a následne na to, ako je medzi nimi distribuovaná subjektívne vnímaná schopnosť platiť bežné výdavky. Tabuľka 7: Výška mesačných súm životného minima pre jednotlivé typy domácnosti (Sk) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Jednočlenná domácnosť 4 580 4 730 4 980 Domácnosť jedného dospelého 6 660 6 880 7 250 a jedného závislého dieťaťa Domácnosť dvoch dospelých osôb a dvoch závislých detí 11 940 12 330 13 000 Nasledujúca tabuľka uvádza počty vybraných typov domácností, ktorých disponibilný príjem sa v sledovaných zisťovaniach pohyboval pod úrovňou príslušného životného minima. V tabuľke sú zahrnuté aj ich podiely na celkovom počte domácností daného typu. Počas troch vĺn zisťovania klesli počty i podiely týchto domácností vo všetkých sledovaných kategóriách. Podľa absolútnych čísel sa pod životným minimom nachádzalo najviac jednočlenných domácností. Ak sa pozrieme na relatívne údaje (počet domácností pod životným minimom k počtu všetkých domácností daného typu), vidíme že najvyšší podiel takýchto domácností sa nachádza medzi jednorodičovskými domácnosťami s jedným závislým dieťaťom. Tieto údaje poskytujú základ pre analýzu subjektívneho vnímania ťažkostí s bežnými výdavkami. Tabuľka 8: Domácnosti s príjmom pod životným minimom (abs. počty, %, EU SILC 2005-07) 1D 1 D + 1 ZD 2 D+2 ZD EU SILC 2005 Počet domácností s príjmom 38 090 5 437 35 039 pod ŽM Podiel domácností s príjmom 8,7 16,4 14,2 pod ŽM na celkovom počte domácností daného typu (%) EU SILC 2006 Počet domácností s príjmom 30 042 3 936 19 675 pod ŽM Podiel domácností s príjmom 6,6 11,5 8,4 pod ŽM na celkovom počte domácností daného typu (%) EU SILC 2007 Počet domácností s príjmom 20 970 2 910 12 828 pod ŽM Podiel domácností s príjmom pod ŽM na celkovom počte domácností daného typu (%) 4,5 9,0 5,6 Poznámka: 1D = domácnosť jednej dospelej osoby, 1D +1 ZD= domácnosť jedného rodiča a jedného závislého dieťaťa, 2D+2ZD = domácnosť dvoch dospelých s dvoma závislými deťmi. Väčšina jednočlenných domácností, ktorých príjem nedosahuje životné minimum, mala problémy s platením bežných výdavkov. Podiel tých, ktoré platia zvyčajné výdavky 17

s veľkými ťažkosťami sa postupne zvyšoval a posledné dva roky patril k najčastejšie zastúpenej možnosti. Zaujímavou skutočnosťou je, že podľa EU SILC 2005 malo veľké ťažkosti vyjsť s peniazmi 22,4% jednočlenných domácností s príjmom pod životným minimom, čo je takmer o desať percentuálnych bodov viac než bola hodnota za celý podsúbor tohto typu domácností (14% všetkých jednočlenných domácností). Celkovo vážne problémy (s ťažkosťami alebo s veľkými ťažkosťami ) indikovala každý rok viac než polovica jednočlenných domácností s príjmom nižším než životné minimum. Určitým prekvapením boli údaje z EU SILC 2005, podľa ktorých s peniazmi vyjde pomerne ľahko 14,3% týchto domácností. Tento podiel neskôr klesal a podľa EU SILC 2007 sa týkal už len 4,8% z nich. Graf 1: Schopnosť jednočlenných domácností s príjmom pod životným minimom platiť zvyčajné výdavky (%, EU SILC 2005-07) 40 35 30 25 20 15 10 5 0 32,6 28,4 22,4 14,3 36 33,8 23,2 37,7 33,7 23,9 4,8 2,3 0 0 0 EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 7 S veľkými ťažkosťami S ťažkosťami S určitými ťažkosťami Pomerne ľahko Ľahko Veľmi ľahko Domácnosti dvoch rodičov a dvoch detí, ktorých príjem bol nižší než suma životného minima, vykazovali výrazne vyššie zastúpenie ťažkostí s uhrádzaním zvyčajných výdavkov, než tomu bolo v celom podsúbore tohto typu domácnosti (bez ohľadu na výšku príjmu). Ako ukazuje jeden z predchádzajúcich grafov, veľké ťažkosti s hradením zvyčajných výdavkov malo 8,7% domácností dvoch dospelých s dvoma deťmi podľa EU SILC 2005, 9% podľa EU SILC 2006 a 6,6% na základe EU SILC 2007. Na porovnanie, medzi domácnosťami rovnakého zloženia, avšak s príjmom pod úrovňou životného minima, bola táto skúsenosť podstatne frekventovanejšia. V prvých dvoch rokoch sa týkala približne jednej štvrtiny týchto domácností, posledný sledovaný rok zisťovania už len jednej pätiny. V priebehu troch rokov prudko narástol podiel domácností, ktoré vychádzajú s peniazmi s ťažkosťami. Kým podľa 18

EU SILC šlo o 13,1%, o dva roky neskôr to bolo už 40,4%. Celkovo sa ukazuje, že najpozitívnejšie hodnotenie priniesol EU SILC 2005, keď najviac domácností malo len určité ťažkosti a dokonca jedna pätina dokázala podľa vlastných slov uhradiť bežné výdavky pomerne ľahko. Graf 2: Schopnosť domácností dvoch dospelých a dvoch závislých detí s príjmom pod životným minimom platiť zvyčajné výdavky (%, EU SILC 2005-07) 45 40 40,3 40,4 35 30 25 20 15 10 5 0 35,5 32,5 28,6 24,8 24,2 19,6 20,3 13,1 7,8 7,9 2,2 2,8 0 0 0 EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 S veľkými ťažkosťami S ťažkosťami S určitými ťažkosťami Pomerne ľahko Ľahko Veľmi ľahko Graf 3: Schopnosť domácností jedného rodiča a závislého dieťaťa s príjmom pod životným minimom platiť zvyčajné výdavky (%, EU SILC 2005-07) 70 60 57,2 50 50,6 S veľkými ťažkosťami 40 30 20 36,5 38 39,8 37,6 22,6 S ťažkosťami S určitými ťažkosťami Pomerne ľahko Ľahko Veľmi ľahko 10 0 11,5 6,3 0 0 0 EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 19

Už prvý pohľad na graf týkajúci sa jednorodičovských domácností prezrádza, že ani u nich nenájdeme stabilnú distribúciu subjektívneho vnímania vlastnej finančnej situácie. Táto skutočnosť je navyše umocnená faktom, že absolútny počet týchto domácností v populácii bol veľmi nízky. Znamená to, že každý rok ich bolo vo výberovom súbore len niekoľko, čo sa medziročne mohlo prejaviť veľkými skokmi v odpovediach. Aj tu je však potrebné upozorniť, že podľa všetkých troch zisťovaní muselo vážnym problémom (odpovede s veľkými ťažkosťami a s ťažkosťami ) čeliť viac než 60% týchto domácností. Bezproblémové vychádzanie s peniazmi bolo medzi domácnosťami jedného rodiča a jedného dieťaťa, s príjmom nižším než príslušné životné minimum veľmi, zriedkavé. 20

3. Vnímanie celkových nákladov na bývanie ako finančnej záťaže Predchádzajúca kapitola bola venovaná zhodnoteniu schopnosti vlastnej domácnosti uhrádzať zvyčajné výdavky, ktoré boli špecifikované ako výdavky na stravu, nájomné, úhradu za elektrinu, plyn, atď. Získali sme pohľad na výskyt ťažkostí, ktoré domácnosti pociťovali v súvislosti s pokrývaním široko definovaných potrieb. Popri tom EU SILC obsahuje aj otázky, ktoré sú zamerané na subjektívne pociťovaný finančný stres pri uhrádzaní špecifických typov výdavkov. V tejto časti sa pozrieme na vnímanie nákladov na bývanie ako finančnej záťaže. Náklady na bývanie tvoria vo väčšine domácnosti v SR významnú položku, údaje o tom, do akej miery predstavujú problém, významne dopĺňajú informácie získané o subjektívne pociťovaných ťažkostiach pri platení bežných výdavkov. Otázka v EU SILC bola formulovaná nasledovne: Zamyslite sa nad Vašimi celkovými nákladmi na bývanie, vrátane mesačnej platby za hypotéku, nájomné, poistenie a služby. Ako Vás finančne zaťažujú? Povedali by ste, že Vás... Na výber boli tri varianty: veľmi zaťažujú, trochu zaťažujú, vôbec nezaťažujú. V nasledujúcom texte sa pozrieme najprv na štruktúru odpovedí v celej populácii v rokoch 2005-2007 a následne sa budeme venovať podrobnejším analýzam, pri ktorých však budeme sledovať už len variant veľmi zaťažujú. Graf 4: Celkové náklady na bývanie ako finančná záťaž pre domácnosť (%, EU SILC 2005 07) 60 55,4 53,3 55,6 50 40 38 41,1 36,2 30 20 10 6,6 5,6 8,2 0 EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Veľmi zaťažujú Trochu zaťažujú Vôbec nezaťažujú Ako ukazuje graf, pre viac než polovicu domácností v SR predstavujú celkové náklady na bývanie určitú záťaž (odpoveď trochu zaťažuje ). Veľkou záťažou sú pre viac než tretinu domácností. Podiel týchto domácností sa v priebehu troch rokov menil, podľa zistení z EU 21

SILC 2006 stúpol z 38% na 41,1%, čo naznačuje, že tento rok bol pre ľudí na Slovensku viac náročný ako ostatné. Nasledujúci rok podiel týchto domácností klesol na 36,2%, stále to však predstavuje vysoký podiel domácností, ktoré vnímajú náklady na bývanie ako veľmi veľkú záťaž. Vnímanie bývania ako bezproblémovej kategórie rozpočtu domácnosti nie je na Slovensku častým javom, avšak nemožno ho prehliadať. Podľa EU SILC 2007 náklady na bývanie nepredstavovali záťaž pre približne 8% domácností. Oproti zisťovaniu EU SILC 2006, keď tento podiel bol historicky najnižší, ide o nárast o viac než dva percentuálne body. Prvý náhľad na výskyt ťažkostí s uhrádzaním nákladov na bývanie prezrádza, že napriek relatívne nízkemu riziku príjmovej chudoby je na Slovensku pomerne veľa domácností, ktoré čelia veľkým ťažkostiam pri zabezpečovaní základných potrieb, v tomto konkrétnom prípade pri uhrádzaní celkových nákladov na bývanie. Otázkou je, o aké domácnosti ide, u ktorých domácností sa pocit veľkej finančnej záťaže v súvislosti s nákladmi na bývanie vyskytuje najčastejšie. Najprv sa pozrieme na typy domácností podľa ich zloženia. Pri domácnostiach bez detí vidíme, že náklady na bývanie vnímajú ako veľmi veľkú záťaž najmä domácnosti, kde aspoň jeden člen má viac ako 65 rokov, a domácnosti tvorené jednou dospelou osobou. Výrazný nárast v priebehu troch rokov zaznamenali predovšetkým jednočlenné domácnosti, kde v priebehu prvých dvoch sledovaných rokov vzrástol podiel takýchto hodnotení o 16 percentuálnych bodov. Ide o najvýraznejšie zvýšenie spomedzi všetkých typov domácností. Navyše, vysoký podiel domácností vnímajúcich náklady na bývanie takýmto spôsobom zostal na viac-menej rovnakej úrovni aj nasledujúci rok. V rozložení odpovedí u domácností dvoch dospelých, kde aspoň jeden z nich má viac ako 65 rokov, sa taktiež odohrali určité skoky. EU SILC 2006 ukázal, že takmer polovica z nich vníma náklady na bývanie cez prizmu veľkej finančnej záťaže. O rok neskôr sa tento podiel znížil na približne 40%. Domácnosti dvoch dospelých mladších než 65 rokov vykazovali ako jediné počas celých troch rokov klesajúci trend subjektívne pociťovanej finančnej záťaže v oblasti nákladov na bývanie. Spomedzi domácností s deťmi finančný stres v súvislosti s nákladmi na bývanie pociťovali najčastejšie jednorodičovské domácnosti. Jedine u nich boli v prvých dvoch sledovaných rokoch náklady na bývanie vnímané ako veľmi veľká záťaž viac než polovicou domácností. Tretí rok nastal dramatický pokles tohto podielu, ten však zostal v porovnaní s ostatnými domácnosťami s deťmi stále najvyšší. Náklady na bývanie pociťovali ako veľkú záťaž 22

pomerne často aj viacdetné domácnosti, hoci v podstatne menšej miere než rodiny s jedným rodičom. Tabuľka 9: Celkové náklady na bývanie ako veľká finančná záťaž podľa zloženia domácností (%, EU SILC 2005 2007) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Domácnosti bez detí 1 dospelý 28,9 45,0 43,3 2 dospelí, aspoň jeden 65+ 42,4 48,5 40,7 2 dospelí, obaja < 65 38,6 37,1 29,2 Domácnosti s deťmi Dospelý a aspoň jedno závislé dieťa 58,4 58,2 46,8 2 dospelí a jedno závislé dieťa 38,9 33,2 29,4 2 dospelí a dve závislé deti 38,9 38,4 31,0 2 dospelí a najmenej tri závislé deti 44,9 37,8 36,0 Poznámka: Tabuľka uvádza podiel domácností odpovedajúcich, že náklady na bývanie ich veľmi zaťažujú na celkovom počte domácností v danej kategórií. Hodnotenie nákladov na bývanie sme sledovali aj podľa vlastníckeho vzťahu k obydliu, v ktorom domácnosť žije. Vlastnícky status bol v rámci EU SILC definovaný v štyroch kategóriách: majiteľ/vlastník, platiaci nájomník alebo podnájomník, ubytovanie za zníženú cenu a ubytovanie zadarmo. 10 My sa zameriame len na prvé tri kategórie, u ktorých možno oprávnene predpokladať určité náklady spojené s bývaním. Ukázalo sa, že vlastnícky status diferencuje vnímanie nákladov na bývanie, avšak nie kontinuálne. Najvýraznejšie rozdiely sa objavili v prvom roku zisťovania, kedy podiel domácností, pre ktoré náklady na bývanie predstavujú veľmi veľkú záťaž, bol v kategórii nájomníci/podnájomníci vyšší než podiel medzi vlastníkmi o jedenásť percentuálnych bodov. Ešte väčší odstup možno pozorovať pri domácnostiach, ktoré využívali ubytovanie za zníženú cenu. Podľa EU SILC tu náklady na bývanie boli veľkou finančnou záťažou len pre 3% domácností. O rok neskôr sa uvedené rozdiely znížili, čo bolo zapríčinené najmä výrazným - viac ako desaťnásobným zvýšením podielu výskytu finančného stresu u domácností, ktoré bývali za zníženú cenu. Podiel tých domácností, pre ktoré náklady na bývanie predstavovali veľkú finančnú záťaž, vzrástol medziročne na 40,2% a v nasledujúcom roku sa ešte zvýšil o ďalšie 10 Vlastník bytu musí byť členom domácnosti a vlastniť nadobúdaciu listinu nezávisle na tom, či je dom celý zaplatený alebo nie. Do kategórie nájomca, podnájomník patria nájomcovia v družstevných bytoch, štátnych bytoch, tiež v služobných a podnikových bytoch, ak platia nájomné v plnej výške. Patria sem aj podnájomníci, bez ohľadu na to akú čiastku platia. Do ubytovania poskytovaného za nižšiu cenu ako je trhová je zaradená nájom sociálnych bytov, nájom za zníženú cenu od zamestnávateľa, aktuálne nájomné pevne stanovené zákonom, refundované nájomné z dávok. Posledná kategória ubytovanie poskytované bezplatne odkazuje na situácie, keď sa nájomné neplatí, napr. ak je ubytovanie súčasťou zamestnania alebo sa poskytuje zadarmo zo súkromných zdrojov. 23

štyri percentuálne body. Zhrnuté, kým u majiteľov domov/bytov a podnájomníkov sa výskyt finančného stresu v priebehu troch sledovaných rokov znížil, jedinou kategóriou, ktorá zaznamenala kontinuálny nárast bola skupina domácností využívajúca ubytovanie za zníženú cenu. Tabuľka 10: Celkové náklady na bývanie ako veľká finančná záťaž podľa vlastníckeho statusu (%, EU SILC 2005 2007) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Vlastnícky status Majiteľ/vlastník 40,4 40,9 35,7 Podnájomník 51, 4 43, 4 43, 2 Ubytovanie za zníženú cenu - 40,2 44,4 Slovensko je typické pomerne veľkými regionálnymi rozdielmi. Tie sa prejavujú v celej škále ukazovateľov, tak objektívnej ako i subjektívnej povahy. Zaujímalo nás preto, či možno identifikovať nejaké regionálne špecifické vzorce vnímania nákladov na bývanie. Aby sme získali plastickejší obraz, v nasledujúcej tabuľke uvádzame údaje o všetkých troch variantoch odpovedí. Podľa údajov z EU-SILC 2005 bol najvyšší podiel domácností, pre ktorých náklady na bývanie predstavujú veľmi veľkú záťaž, v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji (vo všetkých týchto krajoch podiel prevyšoval 40%). Tieto tri kraje si udržali prvenstvo v podiele takýchto domácností i v ďalších rokoch, pričom stále vykazovali hodnoty vyššie než bol priemer za celé Slovensko. Na opačnom konci stoja domácnosti z Bratislavského kraja, z ktorých náklady spojené s bývaním pociťoval ako veľmi veľkú záťaž približne jedna tretina (EU SILC 2005), a to v prvom i poslednom sledovanom roku. V Bratislavskom kraji nájdeme i najvyšší podiel takých domácností, pre ktoré náklady na bývanie nepredstavujú vôbec žiadnu záťaž. Podľa EU SILC 2007 ich bolo v tomto kraji 11, 7%. Tabuľka 11: Celkové náklady na bývanie ako finančná záťaž v krajoch (%, EU SILC 2005 07) EU SILC 2005 EU SILC 2006 EU SILC 2007 Veľmi Trochu Vôbec Veľmi Trochu Vôbec Veľmi Trochu Vôbec BA 33,7 56,1 10,3 38,7 53,9 7,4 32,6 55,7 11,7 TT 33,0 59,2 7,8 34,6 59,5 5,9 35,2 55,7 9,1 TN 36,5 55,5 8,0 40,8 53,4 5,8 35,0 57,1 7,9 NR 38,0 56,9 5,1 35,9 57,9 6,1 32,8 58,1 9,1 ŽI 35,3 57,9 6,8 39,4 54,9 5,7 32,6 59,5 8,0 BB 42,0 52,9 5,1 47,0 48,2 4,9 41,7 51,0 7,4 PO 43,3 52,0 4,8 46,8 49,3 4,0 40,8 53,5 5,7 KE 40,4 53,9 5,7 44,1 50,6 5,2 38,1 54,8 7,0 Poznámka: Tabuľka uvádza podiel jednotlivých odpovedí na celkovom počte domácností v danom regióne. 24