VYBRANÉ INDIKÁTORY KVALITY ŽIVOTA RÓMOV VO VEĽKEJ LOMNICI

Vladimír Solár VYBRANÉ INDIKÁTORY KVALITY ŽIVOTA RÓMOV VO VEĽKEJ LOMNICI Solár: Selected indicators of the quality of life of the Roma in Veľká Lomnica The contribution presents selected indicators of the quality of life of the Romany ethnic in Veľká Lomnica. By the broader characteristics of the Romanies in the European context, it points out their position within the Slovak republic. The historical and developmental connections provide more rational insight into the cultural and developmental differences of the Romanies. Demographic aspect creates specific position of the Romanies in Veľká Lomnica, making them increasingly important ethnicity. The biosocial reproduction, education, work i.e. employment and unemployment, housing, spatial mobility and culture of the Romany ethnic in Veľká Lomnica is analysed through the field research conducted in 2007 and acquired relevant data. The evaluated indicators of the quality of life determine qualitative position of the Romany ethnic in the village/municipality and its perspectives in the closest decenniums. Key words: Quality of life, Roma, indicators, ethnicity, education ÚVOD Rómovia, Cigáni, Tsiganes, Gypsies, Zigeuner, Gitanos, Cygány, Zincali, to je len časť pomenovaní národa s biologickými a kultúrnymi znakmi zjavne sa líšiacimi od majoritného obyvateľstva jednotlivých štátov Európy. Údaje o počte Rómov v jednotlivých krajinách nekorešpondujú so skutočným stavom najmä z dôvodu častej asimilácie, či apatii hlásiť sa k rómskej národnosti. V tomto kontexte poznamenávajú Michaeli et al. (2003) na nechuť Rómov hlásiť sa k svojmu etnickému spoločenstvu s predpokladom, ţe sa takto sami dobrovoľne rozhodli. Podľa odhadu Liégoisa a Gheorgha (1994), ktorý je však povaţovaný za mierne nadhodnotený ţilo v Európe 8,6 milióna Rómov a medzi krajiny s najvyšším podielom na obyvateľstve patrili: Macedónsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovensko a Maďarsko. Rómovia majú vo všetkých krajinách analogické práva ako majoritné obyvateľstvo (Michaeli, Vravec, 2004). V rámci etnicity Slovenskej republiky majú Rómovia popredné postavenie. Rómovia vykazujú určité odlišnosti, ktoré sú výrazne badateľné predovšetkým v spôsobe ţivota. Spôsob ţivota - ţivotný štýl v harmónii s ich neoddeliteľnými charakteristickými črtami explicitne reflektuje aj kvalitu ţivota Rómov. CIEĽ A METODIKA PRÁCE Cieľom príspevku je v kontexte Slovenska porozumenie, objasnenie príchodu Rómov do Veľkej Lomnice a analyzovanie vybraných indikátorov kvality ţivota rómskej populácie v tejto obci. V prítomnosti si moţno pojem kvalita ţivota spájať s viacerými moţnými koncepciami. Do popredia sa dostala najmä praktická rovina kvality ţivota. Ide o takú oblasť, v ktorej nájdeme výskum z celého radu vedeckých odborov: sociológia, ekonómia, psychológia, politické vedy, demografia a pod. Pri formulovaní definície kvality ţivota sa väčšina špecialistov zhoduje v tom, ţe kvalita vyjadruje určitú mieru alebo stupeň, ktorý je vyjadrovaný od nízkych hodnôt po vysoké (Dţuka, 2004). Objektívna stránka kvality ţivota

zahŕňa náplň sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. Subjektívna kvalita ţivota je o dobrom ţivotnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo nás. Štatistická indikácia kvality ţivota vo vecne vymedzených oblastiach ľudského ţivota by sa mala podľa Staneka et al. (2002) zvyčajne dotýkať týchto oblastí: Biosociálna reprodukcia, Zdravie, Práca, Účasť na riadení, Príjmy, Spotreba, Bývanie, Priestorová mobilita, Vzdelanie, Rekreácia, Kultúra, Sociálna komunikácia, Protispoločenské správanie. V príspevku sa zaoberáme rómskym obyvateľstvom Veľkej Lomnice od jeho prvopočiatkov aţ po súčasný stav (r. 2007). Biosociálna reprodukcia, vzdelanie, práca, bývanie, priestorová mobilita a kultúra tvoria vybrané indikátory hodnotiace kvalitu ţivota rómskeho obyvateľstva. V obci ţije početná rómska komunita, ktorá bola predmetom záujmu terénneho prieskumu v roku 2007. Terénny prieskum bol realizovaný najmä v rómskej osade a rómskych obydliach v obci, ale i na ďalších inštitúciách ako: Obecný úrad vo Veľkej Lomnici, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Keţmarku, Štátny oblastný archív v Levoči a Štátny oblastný archív v Levoči, pobočka Poprad a Základná, Špeciálna a Materskej škola vo Veľkej Lomnici. RÓMOVIA NA SLOVENSKU A VO VEĽKEJ LOMNICI Podľa Horváthovej (1964) sa nedá jednoznačne a presne určiť prvý príchod Rómov na dnešné územie Slovenska. Podľa dostupných informačných zdrojov je moţné predpokladať ich príchod uţ v prvej tretine 13. storočia, kedy sa na juţné Slovensko dostala pravdepodobne skupina Rómov s Ondrejom II. Prvá písomná zmienka o Rómoch na území Slovenska pochádza z roku 1322, kedy spišskonovoveský richtár Ján Kunch uvádza, ţe sa v okolitých Mariássyovských lesoch potulujú Rómovia (Horváthová, 1964). Spiš bol zároveň jednou z prvých oblastí na Slovensku, kde sa Rómovia začali usadzovať, keďţe bol to v tom období jeden z najbohatších krajov nielen Slovenska, ale aj celého Uhorska. Totiţ hrad s okolím poskytovali rozmanité zárobkové moţnosti a dobré podmienky aj pre Rómov, niektorí z nich sa uţ vtedy venovali kováčstvu, zatiaľ čo iní ţili pravdepodobne z drobných, viac-menej príleţitostných prác a zrejme aj z veštenia, čarovania, z krádeţí a pod. V tejto súvislosti sa rovnako v mnohých historických zdrojoch spomínajú viaceré sprievodné listiny, pričom snáď najdôveryhodnejšou je listina z 18. apríla 1423 (Kollárová, 2003). V nej je obsiahnuté, ţe kráľ Ţigmund Luxemburský prijal v Spišskom Podhradí rómskeho vajdu Ladislava, pričom mu následne na jeho ţiadosť vydal listinu zabezpečujúcu Rómom slobodný prechod Uhorskom. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe rómski vodcovia (tzv. vajdovia) boli vnímaní ako vyjednávači alebo sprostredkovatelia komunikácie medzi Rómami a obyvateľstvom tej krajiny, ktorou práve prechádzali (Fraser, 2002). Všeobecne najpriaznivejšie pomery na usadzovanie Rómov boli vytvorené v Uhorsku v dôsledku nedokonalej cechovej organizácii a teda ľahšiemu uplatneniu sa rómskych remeselníkov. V 18. storočí sa o trvalé usadenie Rómov a ich prispôsobenie ostatným obyvateľom snaţili predovšetkým habsburskí panovníci Mária Terézia a jej syn Jozef II. Podľa zistení Cangára (2002) začala Mária Terézia od roku 1758 vydávať celú sériu nariadení, napr. podľa nariadení z rokov 1761 a 1773 sa z Rómov mali stať roľníci. Nariadeniami z roku 1768 im bolo zakázané bývanie v stanoch, sťahovanie sa po krajine, obchodovanie s koňmi či mať vlastného vajdu, mala im byť pridelená pôda, mali prijať kresťanské meno a byť nazývaní novosedliaci, noví osadníci, noví roľníci, noví Maďari. Podobne nesmeli nosiť iné oblečenie neţ ostatní obyvatelia a mali prestať pouţívať svoj vlastný jazyk. Cangár ďalej uvádza: Od roku 1773 zakazovali manţelstvo dvoch Rómov. Deti do piatich rokov z takýchto manţelstiev mali byť odobraté a dané na výchovu sedliakom. Za zmiešané manţelstvá sa udeľovali odmeny (Cangár, 2002, s. 40). Ako vyplýva z údajov súpisu z roku

1770, na Slovensku ţilo vtedy 20 000 Rómov, konkrétne v Bratislavskej stolici to bolo 2 500, v Šariši 1 500, na Spiši 500, v Nitrianskej stolici 2 000, na Gemeri 1 800, v Trenčianskej ţupe 600 a na Turci asi len 100 Rómov (Augustini ab Hortis, 1995). Ďalej Samuel Augustini ab Hortis uvádza, ţe všetky rodiny ţili v domoch ale ich bývanie bolo veľmi biedne, s minimálnym zariadením domácnosti - väčšinou nemali ani stôl, ani stoličku, ţiadnu skriňu či posteľ. To všetko im nahrádzala zem, na ktorej jedia, sedia, spia a robia svoje práce. V tomto období prichádzajú Rómovia aj na územie Veľkej Lomnice. V priebehu 19. storočia bol vo väčšine krajín zrušený trest vyhnanstva a na jeho konci dochádza v mnohých krajinách k sčítaniu obyvateľstva, čím boli presne určované a evidované počty Rómov. Týmto spôsobom bol získaný najstarší presný písomný údaj o počte Rómov na Slovensku, ako ho uvádza Horváthová (1964): v roku 1893 na dnešnom území Slovenska ţilo 36 261 rómskych obyvateľov, z ktorých bolo 88,5% trvalo usadených, 7,4% prechodne usadených a 3,3% patrilo ku kočovným Rómom. Sčítanie ľudu z roku 1921, kedy sa pristupovalo k sčítaniu podľa materinskej reči vykazuje na Slovensku len 8 035 osôb patriacich k Rómom. Uţ nasledujúce sčítanie z roku 1930 udáva 31 188 osôb rómskeho pôvodu, čo explicitne poukazuje na spochybnenie validity predchádzajúceho sčítania z pohľadu Rómov. V roku 1947 sa realizoval prvý povojnový súpis rómskeho obyvateľstva. Podľa neho ţilo na Slovensku 84 438 Rómov prevaţne sústredených na juţnom a východnom Slovensku (Jurová, 1993). Podľa štatistického zisťovania ţilo koncom roka 1967 na Slovensku 164 526 Rómov, z toho viac ako 50 % na východnom Slovensku. Podľa evidencie na vyplácanie sociálnych dávok z roku 1989 ţilo na Slovensku 253 943 Rómov (táto evidencia zahŕňa iba tých Rómov, ktorí poberali niektorú formu sociálnej pomoci). Zo sčítania obyvateľstva v roku 2001 vyplýva, ţe v Slovenskej republike ţijú príslušníci 17 rôznych národností. Po Maďaroch sú Rómovia druhou najväčšou národnostnou menšinou a pri zachovaní trendu pôrodnosti mohli by sa do roku 2060 stať väčšinovým obyvateľstvom (Matlovič, 2005). Odhaduje sa, ţe v Slovenskej republike ţije 320 000 Rómov, pričom 53,1 % z nich ţije integrovane. Druhá polovica ţije v oddelených štvrtiach miest a dedín, v osídleniach na okrajoch miest a dedín a v priestorovo odlúčených osídleniach (Jurásková et al., 2004). Etnoemancipačný proces u Rómov je iba v začiatkoch a je sprevádzaný celým radom problémov. Vzťah väčšiny Rómov k svojej etnicite je vlaţný, kvôli iným starostiam. Je to najmä otázka chudoby a s tým spojený proces boja o preţitie. Mnoho Rómov musí prekonávať ťaţkosti svojej existencie a problém etnicity ich vôbec netrápi, povaţujú ho vo svojom ţivote za marginálny. Faktory, ktoré ovplyvňujú etnoemancipačný proces Rómov sú rôzne. Prvým faktorom je pôvod Rómov a ich kultúra. Rôzne prúdy Rómov, ktoré prichádzali do Európy vytvárali si rôzne koncepcie svojho pôvodu a kultúry. Etnická emancipácia Rómov bola vo veľkej miere v minulosti ovplyvnená i kočovným a polokočovným spôsobom ţivota a vnútornou sociálnou organizáciou Rómov. Významným faktorom pri etnickom emancipačnom procese je sformovanie národného mýtu, na tvorbe ktorého sa podieľajú prevaţne obyvatelia iných národností. Nedostatkom je najmä preberanie rôznych romantických, resp. negativistických konštrukcii pochádzajúcich od majoritného obyvateľstva. Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú etnoemancipačný proces Rómov vo veľkej miere, predstavuje disperzia Rómov a vzdelanie (Michaeli, 2004). Podrobný terénny výskum rómskej komunity bol realizovaný v obci Veľká Lomnica v roku 2007. Z obdobia trvalého usadzovania Rómov pochádza aj prvá písomná zmienka o ich pobyte na území Veľkej Lomnice. Konkrétne v matričnej knihe obce je poznamenané, ţe dňa 8. decembra 1778 sa Andrejovi a jeho manţelke Márii Thomkovej narodila dcéra Eva. Táto rodina bola označená ako rómska. Koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia ďalej zaznamenávame tieto rómske priezviská: Gabčo, Gadţiová, Horvath, Thomko a Zigan.

počet Rómov. Detailné informácie prináša sčítanie obyvateľstva z roku 1869, kedy ţilo vo Veľkej Lomnici 1 400 obyvateľov a rómske etnikum zastupovalo 6 rodín s 24 členmi a ich priezviská boli Polhoš, Lacko, Jánoš a Badţo, pričom zamestnanie sa uvádza iba u Jánoša, ktorý bol kováčom. Z 24 Rómov bolo 11 muţov a 13 ţien s najstaršou 58 ročnou Máriou Polhošovou. Všetci bývali v rómskej osade a boli rímskokatolíckeho vierovyznania (SŢ, Súpis obyvateľstva 1869, Veľká Lomnica). Nárast rómskeho obyvateľstva bol v prvých rokoch pozvoľný. K markantnejšiemu zvyšovaniu počtu Rómov dochádza v 80-tych rokov 20. storočia a tento trend stále trvá. Graf č.1 Vývoj počtu Rómov vo Veľkej Lomnici v r. 1869-2007 1800 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 1869 1880 1919 1930 1940 1981 1991 2001 2007 rok Rómska minorita Zdroj: Spracované podľa terénneho výskumu, Solár V., 2007 KVALITA ŢIVOTA RÓMOV VO VEĽKEJ LOMNICI Kvalitu ţivota rómskeho etnika ovplyvňovali a ovplyvňujú viaceré skutočnosti a determinanty. Ako uvádza Gecelovský (1987, 2004) do roku 1945 to boli rôzne formy represie a perzekúcie Rómov. Neskôr z globálnych okolností to bola ekonomická reforma po roku 1989, ktorá priniesla celý rad negatívnych, ale aj pozitívnych zmien do ţivota rómskej komunity u nás. Vo väčšine rómskych osád v Slovenskej republike, ale najmä v osadách v regióne východného Slovenska (Prešovský a Košický kraj) je chudoba úzko spojená s ekonomickými podmienkami v regióne a s vysokou koncentráciou rómskeho etnika (Michaeli, Vravec, 2004). Biosociálna reprodukcia V obci Veľká Lomnica k 31. decembru 2007 ţilo 1 629 Rómov (t.j. 41% z celkového počtu obyvateľstva Veľkej Lomnice), pričom ich rozmiestnenie v rámci obce moţno zhodnotiť ako nerovnomerné. Prevaţná časť rómskej populácie obýva segregovanú rómsku osadu v juhozápadnej časti katastrálneho územia. V rómskej osade ţije 1 422 Rómov na ploche 5 ha. Hustota zaľudnenia v rómskej osade je 326 obyvateľov na 1 ha pôdy. Priamo v obci medzi majoritným obyvateľstvom je rozptýlených 207 Rómov.

Integrovaná rómska populácia tak tvorí 8,74 % obyvateľov obce Veľká Lomnica. Priemerný vek Rómov je 21 rokov, najstarší Róm mal 73 rokov, Rómka 91 rokov. Pôrodnosť má stúpajúcu tendenciu v roku 1991 činila 45 % z celkovej pôrodnosti v obci a v roku 2007 uţ 79 %. Prirodzený prírastok bol u Rómov 5,5 krát vyšší ako u majoritnej populácie. Narastajúca pôrodnosť vplýva na vekovú štruktúru obyvateľstva, kde výrazne predproduktívna zloţka prevyšuje poproduktívnu zloţku obyvateľstva (viď. Tabuľka 1). Rómske obyvateľstvo je takto charakterizované vekovou štruktúrou vysoko progresívneho typu, ktorú vyjadruje vysoký index veku Rómov o hodnote 7,17. Tabuľka č. 1 Veková štruktúra Rómov vo Veľkej Lomnici v r. 2007 Vek N % Predproduktívny vek 739 45,36 Produktívny vek 836 51,32 Poproduktívny vek 54 3,32 Spolu 1629 100 Zdroj: Spracované podľa terénneho výskumu, Solár V., 2007 Sobášnosť vo všeobecnosti značne vplýva na natalitu, hoci význam tradičnej nukleárnej rodiny sa v súčasnosti celospoločensky zniţuje. V rokoch 1991-2007 sa uskutočnilo v obci 213 rómskych sobášov, pričom ani jeden rozvod. Manţelstvá sú uzatvorené výhradne v rámci vlastnej etnicity. Priemerný vek rómskych novomanţelských párov za sledované obdobie je 21 rokov. Uzatvorenie sobáša pred dovŕšením plnoletosti sme zaznamenali v jednom prípade, konkrétne v roku 2007 u 17- ročnej Rómky. Vzdelanie Špecifický je vzťah Rómov k vzdelaniu. Vo vzdelanostnej úrovni Rómovia tradične zaostávajú za majoritnou populáciou, čo pravdepodobne súvisí s osobitosťami historického a etnokultúrneho vývoja Rómov a s ich prevládajúcou ţivotnou stratégiou. Matlovič (2005) v tejto súvislosti uvádza, ţe Rómovia sa zameriavajú skôr na preţitie a na zabezpečenie aktuálne nevyhnutných materiálnych potrieb a z týchto dôvodov si zatiaľ výraznejšie neuvedomujú význam, hodnotu vzdelania. Zaškolenie a vzdelávanie rómskych detí v minulosti sa preto mnohokrát realizovalo len vďaka mimoriadnemu úsiliu a obetavosti školských pracovníkov, ktorí presviedčali v rómskych rodinách o potrebe zaškolenia týchto detí, či vyhľadávali údaje v matrikách o počtoch školopovinných rómskych detí. Ďalej si podľa Radičovej (2001) značné zanietenie vyţiadalo aj organizovanie kurzov pre negramotných ako i lekárske vyšetrenia, hygienické prehliadky, očkovanie, eliminácia epidémii či odvšivovanie tisícou rómskych detí. Súčasná vzdelanostná úroveň rómskej populácie v obci je celkovo veľmi nízka. Spomedzi integrovaných Rómov v obci Veľká Lomnica ţije jeden vysokoškolsky vzdelaný Róm v odbore sociálna práca. Úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou bolo zaznamenané u jednej Rómky (pochádzajúcej z rovnakej rodiny ako spomínaný vysokoškolsky vzdelaný muţ) a u jedného Róma bývajúceho v rómskej osade s ukončeným stredoškolským vojenským vzdelaním. Ďalšie doplňujúce údaje o vzdelaní moţno získať na základe evidencie nezamestnanosti.

Vzdelanie podľa evidencie nezamestnaných nám dáva reálny obraz o vzdelanostnej úrovni Rómov, keďţe v obci je vysoká nezamestnanosť rómskej populácie. Základné vzdelanie je v pomere 120 : 155 k neukončenému základnému vzdelaniu a učňovské vzdelanie má 11 evidovaných. U starších Rómov s rokom narodenia 1968 a niţším prevláda práve neukončené základné vzdelanie, keďţe títo ukončili povinnú školskú dochádzku v deviatom ročníku základnej školy len veľmi sporadicky. Vzdelávanie v obci zabezpečujú štyri inštitúcie Základná škola, Špeciálna základná škola v jej kompetencii Odborné učilište a Materská škola Veľká Lomnica. Po vzniku Špeciálnej základnej školy vo Veľkej Lomnici v roku 1987 sa zvyšuje podiel mladých Rómov s ukončeným základným vzdelaním. Novozriadeným odborným učilišťom v roku 2007 pri Špeciálnej základnej škole Veľká Lomnica, by sa mala zvýšiť vzdelanostná úroveň rómskych ţiakov aj o odborné učňovské vzdelanie a s tým súvisiaca aj ich moţnosť lepšieho uplatnenia sa na pracovnom trhu. Priamo v rómskej osade Veľká Lomnica v roku 1977 v dôsledku zvýšeného nárastu rómskych detí a ich neadekvátnej pripravenosti na povinnú školskú dochádzku zriadili materskú školu. Jej prevádzka bola ukončená v roku 1993. Následne je moţné skonštatovať, ţe nastalo obdobie zanedbania predškolskej výchovy rómskych detí, ktoré trvalo aţ do zriadenia prípravných, tzv. nultých ročníkov v roku 1997 na Základnej škole vo Veľkej Lomnici. Nultý ročník navštevujú predovšetkým rómske deti s nevhodným správaním sa a neosvojenými hygienickými návykmi. Materská škola v obci zabezpečovala predškolskú výchovu všetkých deti, avšak rómske deti ju nenavštevovali. Opätovný návrat rómskych detí v materskej škole zaznamenávame aţ v školskom roku 2005/06 v počte 5 ţiakov. Práca Na základe súpisu rómskeho obyvateľstva vo Veľkej Lomnici k 31. máju 1989 bolo evidovaných 479 Rómov v produktívnom veku, z toho bolo 114 neschopných zaradiť sa do pracovného pomeru (materské dovolenky, invalidní dôchodcovia a iní.) Zo 188 rómskych muţov produktívnom veku pracovalo 180, zatiaľ čo zo 185 ţien bolo zamestnaných 45 ţien. Muţi najčastejšie pracovali v poľnohospodárstve a stavebníctve, ţeny ako robotníčky v Tatranskom národnom parku alebo ako pomocné sily v hoteloch (Obv. NÚ - VL 412/1989). Tento fakt poukazuje na vysokú úroveň zamestnanosti rómskeho etnika v obci Veľká Lomnica pred nastolením demokracie do roku 1989. Avšak v roku 2001 prostredníctvom ročného výkazu rómskej osady zaznamenávame uţ len troch zamestnaných Rómov, pričom dvoch z nich ako súkromných podnikateľov. Na báze týchto uvedených diametrálne odlišných evidencií zamestnanosti moţno vidieť nielen pracovný, ale najmä morálny úpadok rómskeho etnika vo Veľkej Lomnici na začiatku 21. storočia. V roku 2007 moţno skonštatovať, ţe situácia zamestnanosti rómskej populácie v obci sa mierne zlepšila, v produktívnom veku bolo 890 Rómov, z toho 41 pripravujúcich sa na zamestnanie, 134 poberalo rodičovský príspevok (materská dovolenka), 54 invalidných dôchodcov, 147 zamestnávali občianske zdruţenia pôsobiace v obci, evidovaných nezamestnaných bolo 285, vyradených z evidencie 253 Rómov a napokon 76 Rómov zamestnaných alebo pôsobiacich ako ţivnostníci. Rómski ţivnostníci odchádzajú za prácou najmä do Bratislavy a Českej republiky. Počas roka 2007 sa mnoho z nich uplatnilo aj pri výstavbe rodinných domov vo Veľkej Lomnici, kde náplňou ich pracovnej činnosti boli predovšetkým pomocné stavebné a murárske práce. Niektorí sa postupne zapájajú do pracovného pomeru v regionálne významných podnikoch, napr. Tatravagónka Poprad a Whirpool Poprad. V obci pôsobia na pozícii asistentov pedagógov v špeciálnej základnej škole traja Rómovia. U Rómov neustále prevládajú rôzne príleţitostné práce najmä počas letných mesiacov a samozrejme i nelegálna práca.

Bývanie Z roku 1930 existuje prvý údaj o počte príbytkov Rómov v obci s počtom 25 chatrčí a kolíb, v ktorých ţilo 115 Rómov. Z uvedeného vyplýva, ţe v priemere ţili v jednej chatrči v priemere 4-5 Rómovia. Prostredníctvom sčítania ľudu z roku 1939 vo Veľkej Lomnici sme zistili presnú evidenciu rómskych obydlí. Počet chatrčí a kolíb sa nezmenil, ale zvýšil sa počet ich obyvateľov na 150, čím v priemere obývali jeden príbytok šiesti Rómovia. Neskôr v roku 1965 sa uskutočnila fotodokumentácia rómskych osád okresu Poprad, na základe ktorej evidujeme vo Veľkej Lomnici 35 rómskych obydlí. V roku 1980 vzrástol počet chatrčí v rómskej osade na 74 a počet Rómov na 456, čím sa priemerný počet Rómov v jednej domácnosti udrţal na tej istej úrovni, t. j. 6 členov. V roku 1990 bolo zaznamenaných 818 Rómov bývajúcich v 115 chatrčiach rómskej osady. Podrobnejšiu evidenciu obydlí v rómskej osade zaznamenávame v roku 2001 a to nasledovne: v rómskej osade bolo 133 obydlí, z toho 41 murovaných domov, 24 bytov v dvoch bytových domoch a 68 chatrčí s celkovým počtom 1 060 Rómov. Priemerne bývalo v jednom obydlí osem Rómov. Na verejný vodovod boli napojené len bytové domy a elektrickú energiu malo 23 príbytkov a 24 samostatných bytov v bytových domoch. Kanalizácia a plyn v rómskej osade neboli. V roku 2007 sme zaznamenali 1 422 Rómov ţijúcich v 153 obydliach rómskej osady a 207 Rómov integrovaných, rozptýlených medzi majoritným obyvateľstvom v 16 obydliach (obr. č.1.) Zo 153 obydlí rómskej osady bolo 24 dvojizbových bytov v dvoch bytových domoch, 31 murovaných domov a 98 chatrčí. Priemerný počet osôb na jedno obydlie v rómskej osade predstavoval 9 osôb. Infraštruktúru v súčasnej rómskej osade tvorí vodovod, kanalizácia s napojením na čistiareň odpadových vôd, elektrická sieť a plynové potrubie. Napojenie na všetky inţinierske siete majú len štyri novostavby rodinných domov, ktoré sú zároveň jedinými legálne postavenými v celej rómskej osade. Bytové domy sú napojené na vodovod, kanalizáciu a elektrickú sieť. Sluţby sú v rómskej osade zabezpečené prostredníctvom dvoch obchodov s rozličným tovarom. Jedinou nevyuţitou budovou v rómskej osade je bývalá materská škola v obecnom vlastníctve. Zvýšenie štandardu bývania v rómskej osade by malo nastať po výstavbe obecných nájomných bytov. Všetky príbytky Rómov v obci tvoria murované domy s priemerným počtom 11-12 členov domácnosti, ktoré majú moţnosť napojenia sa na inţinierske siete a sú legálne postavené, právne - majetkovo vysporiadané. Najväčšie zoskupenie rómskych domov predstavuje časť nazvaná,,kanišovec. Na základe výskumu Juráskovej et al., (2004) je obec Veľká Lomnica ako vidiecke sídlo s celkovým počtom Rómov ţijúcich na jej území, spomedzi všetkých vidieckych osídlení Slovenskej republiky na 10. mieste, v rámci Prešovského kraja na 4. mieste a v rámci okresu Keţmarok na 1. mieste.

Obr. č. 1 Dispozícia rómskych obydlí vo Veľkej Lomnici

Priestorová mobilita V rámci dochádzania do zamestnania vzhľadom na nízku zamestnanosť je priestorová mobilita rómskeho etnika zanedbateľná. Z pohľadu migrácie v období rokov 1991-2007 prevaţuje imigrácia nad emigráciou. Imigrácia z Českej republiky bola zaznamenaná v 22 prípadoch. Z Prešovského kraja sa prisťahovalo 57 Rómov, konkrétne z najbliţšieho okresu Keţmarok 41 Rómov. Do Českej republiky emigrovalo13 Rómov, 55 Rómov emigrovalo do miest a obcí okresu Keţmarok a 65 Rómov v rámci Prešovského kraja. V rámci migrácie moţno doplniť napokon ešte tieto zaujímavé údaje: najvzdialenejším miestom rómskej migrácie v obci bol český Sokolov a najvýraznejší migračný pohyb súvisel so susednou obcou Huncovce. Migračný pohyb sa najvýraznejšie prejavil v roku 1993, teda v roku vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Kultúra Na prahu tretieho tisícročia stojí i rómska kultúra, ktorej rozvoj spolu so vzdelávaním sa stali prioritou v mnoţstve navrhovaných riešení problémov v súvislosti s rómskou národnosťou. Podľa Fulkovej (1993) bol doterajší prístup k Rómom nesprávny v tom zmysle, ţe kládol dôraz na momentálnu situáciu so zvýrazňovaním dočasnosti riešenia ich problémov. Ako ďalej uvádza táto autorka, v súčasnosti preto musíme klásť dôraz v primárnej pomoci Rómom na ich výchovu a vzdelávanie, cez ktoré môţeme zmeniť ich hodnoty a následne aj správanie. Ako chybnú hodnotí základnú predstavu spoločnosti, ktorá ignorovala a popierala etnickú identitu, osobitný historický vývoj, vlastnú kultúru alebo jazyk Rómov. Preto za jediný prostriedok prirodzeného včleňovania sa Rómov do spoločnosti povaţuje Fulková (1993) stavať na týchto spomínaných hodnotách a vedome ich rozvíjať. V obci Veľká Lomnica v januári 2001 vznikol rómsky folklórny súbor Loli Roklica nadväzujúci na dobrú tradíciu uţ fungujúcich folklórnych súborov Lomničan a Lomničanik. Hneď vo svojich začiatkoch sa dostal do povedomia širokej verejnosti podtatranského regiónu účasťou na rôznych festivaloch a vystúpeniach. Mládeţnícky folklórny rómsky súbor Loli Roklica v súčasnosti pôsobí popri občianskom zdruţení Klub priateľov Lomničanov a za pomoci Obecného úradu Veľká Lomnica. Hudobný doprovod folklórnemu súboru Loli Roklica vytvára rómska kapela, ktorá v obci existuje uţ niekoľko desaťročí. Jej aktéri hrávali a hrajú aj dnes na rôznych ľudových zábavách či svadbách v obci (Michaeli, Solár, 2008). ZÁVER Z terénneho výskumu vyplýva, ţe rómske etnikum vo Veľkej Lomnici má v základných rysoch svojej štruktúry podobné črty ako Rómovia inde na Slovensku (veľmi podobné demografické charakteristiky, vzdelanostnú štruktúru, pracovné zameranie, kvalitu bývania a kultúrne zameranie). Kvalita ţivota Rómov na základe vybraný štatistických indikátorov dosahuje podstatne niţšiu úroveň v porovnaní s majoritným obyvateľstvom obce a vzhľadom na vysokú biosociálnu reprodukciu v poslednom období, moţno očakávať postupné zniţovanie kvality ţivota v celej obci. Vytvorením vhodných podmienok pre kategóriu vzdelanostnej štruktúry by mal nastať vývojový progres a tým aj väčšia schopnosť uplatnenia sa na trhu práce s následným zníţením nezamestnanosti v obci. Často nevyhovujúcim podmienkam bývania by mala napomôcť výstavba obecných nájomných bytov niţšieho štandardu, s ktorou je úzko spätý proces odstránenia najnevyhovujúcejších príbytkov Rómov v podobe drevených chatrčí. V oblasti kultúry sú celkovo pozorovateľné pozitívne trendy vývoja. Napriek mnohým problémom, ktoré sprevádzajú Rómov vo Veľkej

Lomnici je moţné ich ohodnotiť ako slušnú komunitu usilujúcu sa o zlepšenie kvality svojho ţivota, napr. zveľaďovaním svojich príbytkov, zvýšeným záujmom o prácu, rastúcou starostlivosťou o deti a kultúrne vyţitie vo svojom voľnom čase. V rámci rómskeho etnika existuje viditeľná diferenciácia. Všetky tieto vyššie spomínané argumenty sú výraznejšie badateľné predovšetkým u integrovanej rómskej populácie, bývajúcej priamo v obci. Napriek týmto okolnostiam väčšina veľkolomnických Rómov má snahu uplatniť sa v spoločnosti a zvýšiť svoju kvalitu ţivota aj keď z časového hľadiska ide o náročný dlhodobý proces. LITERATÚRA Augustini ab Hortis, S. (1995). Cigáni v Uhorsku. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe ţivota, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku v r. 1775. Štúdio dd, Bratislava Džuka, J.(2004). Psychologické dimenzie kvality ţivota, Prešov, 2004, ISBN 80-8068-282-8 Dostupné na internete: http://www.pulib.sk/elpub/ff/dzuka3/obsah.pdf (11.10.2009) Fraser, A. (1998). Cikáni. Nakladatelství Lidové noviny, Praha Fulková, E. (1993). Stratégie kultúrnej gramotnosti v rurálnych oblastiach. Goldpress Publishers, Bratislava Gecelovský, V. (1987). Právne normy týkajúce sa Rómov a ich aplikácia na Gemeri v r. 1918-1945 In: Historica Carpatica, č. 18, 1987 Košice, s.55-77 Gecelovský, V. (2004). Nariadenia voči Rómom na Slovensku do roku 1945, Prešov Victória, ISBN: 80-968810-5-1 Horváthová, E. (1964). Cigáni na Slovensku. Historicko-etnografický náčrt. Vydavateľstvo SAV Bratislava, 396 str. Jurásková, M., et al. (2004). Atlas rómskych komunít na Slovensku. I. S. P. A. C. E., Bratislava Jurová, A. (1993). Vývoj rómskej problematiky na Slovensku po r. 1945. Goldpress Publishers, Bratislava Kollárová, Z. (2003). Rómovia a Spiš do roku 1945. Terra Scepusiensis. Stav bádania o dejinách Spiša. Vydavateľstvo Kláštorisko Levoča Michaeli, E. (2004). Vybrané regionálnogeografické aspekty rómskej komunity v Slovenskej republike. In: Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Matthiae Belli, Reflexie geografických výskumov v strednej Európe s dôrazom na ich vyuţitie v praxi (medzinárodná vedecká konferencia). Banská Bystrica, s. 70 75. Michaeli, E., Vravec, J. (2007). Vybrané aspekty kvality ţivota rómskej komunity v niektorých lokalitách v regióne Prešovského kraja. In: Česká geografie v evropském prostoru (elektronický zdroj), Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, ISBN 978-80-7040-986-2 s. 660-668. Michaeli, E., et. al. (2003). Vybrané aspekty štruktúry rómskej komunity v niektorých regiónoch východného Slovenska. In: Zborník štúdií z grantu VEGA č. 1/0493/03: Podnikateľské prostredie a regionálne aspekty rozvoja. Prešov, ManaCon Michaeli, E., Solár, V. (2008). Rómske etnikum vo Veľkej Lomnici. In: Labuda V., Šmálik M.(eds.): Dejiny Veľkej Lomnice, Neografia a VL-Grafik pre OÚ Veľká Lomnica, s.262-270, ISBN 978-80-970053-0-6 Matlovič, R. (2005). Geografia obyvateľstva Slovenska so zreteľom na rómsku minoritu. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied. Prešov, 332 str. Liégois, J.P. (1994). Roma, Gypsies, Travellers. Council of Europe Press, Strasbourg Radičová, I. (2001). Hic Sunt Romales. Nadácia S.P.A.C.E., Bratislava, s. 64 Stanek, V., et.al. (2002). Sociálna politika. SPRINT, Bratislava, str. 188 Štátny oblastný archív v Levoči, pobočka Poprad. Obv. NÚ - VL Evidencia zamestnania v rómskej osade 412/1989

Vladimír Solár SELESTED INDICATORS OF THE QUALITY OF LIFE OF THE ROMA IN VEĽKÁ LOMNICA Based on the terrain research it is possible to claim that the Romany minority in Veľká Lomnica has the same characteristics from the point of view of its basic features as Romanies elsewhere in Slovakia (very similar demographic characteristics, educational structure, focus of job activities, dwelling quality and cultural orientation). On the basis of chosen statistic indicators, the quality of life of the Romanies achieves significantly lower level in comparison to the majority population and regarding the higher biosocial reproduction in recent periods of time, we may expect continual decrease of life quality within the whole community. Creating proper conditions in the category of educational structure should result in development progress as well as higher ability of realization on the labor market followed by lowered unemployment in the township. Building of communal rental apartments of lower standards should contribute to the removal of unfavorable and improper living conditions in unsuitable Romany wooden shacks. There are significantly positive developmental trends in the field of culture. Despite several problems that Romanies have to face, it is possible to judge them as a polite community trying to improve their quality of life for instance by mending their houses, increased interests in looking for jobs, growing care of children and cultural leisure time activities. There is a noticeable differentiation within the Romany minority itself. All of the aforesaid arguments are significantly viewed mostly in the integrated Romany population, living in the township. In spite of these conditions most of the Romanies in Veľká Lomnica try to be used in the society and improve their quality of life although it is a long-term process from the temporal point of view.