Generácia ynteligentných mladých S e

Ročník 1., č.2-3, december január, 2009-2010 Generácia ynteligentných mladých S e Ako povieme Veselé Vianoce a šťastný Nový rok v inom jazyku? Stuţková IV.B ničanov Kam vyraziť na Silvestra? Šéfredaktorka: Mgr. Marianna Nahirnyak Redaktori: Mária Huťťová, Veronika Naštická, Jana Oravská, Ivana Bachurová, Juraj Šimek Grafická úprava: Jana Oravská

obsah Editorál 3 Listáreň 4 Čo sa deje 5 Z obálky Vianoce 7 Mikuláš 7 Ako povieme Veselé Vianoce a šťastný Nový rok v inom jazyku? 10 Rôzne mená Vianoc na Slovensku 11 Tichá noc 11 Naše celebritky Rozhovor s Paľom kľačanským 14 Cestovanie Poľsko 15 Študentský život Stuţková IV.B 18 Kultúra Kam vyraziť na Silvestra? 19 Recenzia World of Warcraft 20 Čitateľský kútik Poézia Márie Bederkovej 21 Šport Zimné športy 22 Kritická príloha Polícia v móde 23 2

editoriál Milí čitatelia! Keď som nedávno vychádzala z budovy zasvätenej zušľachťovaniu jednotlivcov (mám na mysli školu, nie kozmetický salón), cítila som, ţe vo vzduchu sa niečo zmenilo. Padal prvý poriadny sneh, nadýchla som sa, pričom mi do nosa zaletelo pár vločiek sťa prírodný antialergický sprej, urobila dva kroky a ani Julia Roberts nepristála na bielom koberci tak ukáţkovo komicko-noblesne, ako sa to podarilo mne. Ţiaľ, v ušiach som nezačula ţiadne zvuky kolied chýbajúcich k dokonalému vykúzleniu vianočnej nálady. Tú mi však doplnili ponáhľajúci sa ľudia, všetky moţné vône a smrady na námestí a lesknúce sa okná Veru, čo sa mi najviac na Vianociach páči, je to hromadné umývanie okien a záclon. Zboţňujem vety typu: Umyla si uţ okná? Vraj uţ máš všetky? Ja mám síce záclony, zato okno v špajzi neumyté, hí, sprevádzané previnilým zahryznutím si do pery. Mám napečených len šesť druhov koláčikov, ešte mi treba mačacie očká, pagáčiky, rohlíčky od babičky, rohlíčky od svokry, medovníčky od tety Ţofky Kúpili ste tú stavebnicu? Ako to, ţe si nezohnal jedličku? Všetko robíš na poslednú chvíľu, ja som ti hovorila, aby sme neskončili ako minulé Vianoce Dajte mi za pravdu, ţe pravý slovenský kolorit nenahradí ţiadna osvedčená americká vianočná komédia. Vianoce, Weihnachten, Rizdvo, Natale, Saturnálie - alebo akokoľvek ich nazveme - boli od pradávna sviatky odpočinku po celom namáhavom roku. U nás však panuje zvyk, ţe pre Vianocami sa musíme ešte poriadne doraziť, aby sme si ich zaslúţili. Napriek tomu, prajem vám šťastné a veselé chvíle radosti, odpočinku, nech načerpáte sily do ďalšieho roku a všetky sny sa vám splnia! MN 3

listáreň Milí čitatelia, nedokáţete si ani predstaviť akú som mala veľkú radosť z toho, ţe uţ nebudem musieť v tomto decembrovom čísle študovať pouţité igelitové vrecko od desiatej, vzhľadom na to, ţe to bol jediný minulomesačný príspevok do našej listárne. Teší ma, ţe uţ sa nebudem nudiť a konečne môţem pracovať na niečom, čo ma aj baví. Neviem, moţno to mám v krvi, aj keď netuším po kom by som to zdedila. Táto listáreň, či poradňa, alebo ako si ju chcete nazvať, je určená práve vám, študentom a preto vás prosím, hoci vám asi pripadám veľmi vychudnutá, keď uţ mi do schránky pre listáreň hádţete skoro desiatu, teda aspoň vrecko od nej, tak mi tam radšej hádţte niečo, z čoho nepriberiem. Na to mi stačia blíţiace sa sviatky. Rátala som s tým, ţe sa asi kaţdý bude tváriť ţe mňa sa to netýka, ale je celkom fajn vedieť, ţe sa máte na koho obrátiť s akýmikoľvek otázkami, no nie? A ja sľubujem, ţe sa budem vţdy snaţiť odpovedať na ne čo najlepšie Je jedno, či sú to otázky týkajúce sa školy, rodiny, priateľov HOCIČO Sme síce školský časopis, ale veď náš ţivot sa nekončí za múrmi gympla. Nedávno som dostala otázku čo je to láska? Myslíte si, ţe táto otázka do tohto časopisu nepatrí? Mýlite sa. I s ňou sa kaţdodenne stretávame aj v škole Ale teraz ju tu nebudem rozoberať, pretoţe mi ju nepoloţil nikto z vás. Škoda, ale môţete to napraviť. Tento mesiac nebudem ešte odpovedať na vaše otázky, ale pokúsim sa vyriešiť aspoň vybrané pripomienky. Pýtali sme sa vás na to, čo by ste pridali, príp. zmenili na našom časopise. Dosť často sa opakovali tie isté názory, tak sme sa my, redaktori, rozhodli stráviť nad tým jedno popoludnie a vybrať aspoň zopár, na ktoré teraz ja dám odpovede. Prvá pripomienka, ktorou sa budem zaoberať, je téma krížovky : Moji milí, dovoľte mi, aby som vám pripomenula, ţe náš časák vychádza len v elektronickej podobe, tak no neviem, ale ja osobne si myslím, ţe by nemalo zmysel doň dávať kríţovky. Ako by ste ich lúštili? Písať si po vlastnom monitore, to neodporúčam. Hádam ho budete ešte potrebovať. Ako druhá vec v poradí, čo ma zaujala, bol návrh na športové oddelenie: Nad týmto som sa trošku pozastavila a zároveň ma zarmútil fakt, ţe ten, kto napísal, ţe mu u nás chýba športové oddelenie asi veľmi pozorne nečítal, pretoţe máme aj rubriku šport. Je moţné, ţe si v nej nenašiel to svoje pravé orechové, no aj od toho tu je táto listáreň. Veľmi radi vám vyhovieme, avšak na to, aby sme vedeli, čo vás zaujíma, nám musíte písať, inak sa to ţiaľ nedozvieme. Ďalší papierik, ktorý som sa rozhodla zaradiť medzi tie, ktoré sa dočkajú adekvátnej odpovede, bol aj ten, na ktorom bolo riešenie tínedžerských problémov a v podstate som si dovolila ho spojiť s druhým, s pripomienkou poradňa o problémoch žiakov, bazár : Som rada, ţe niekto napísal aj takýto návrh, len zrealizovať ho uţ bude o čosi ťaţšie. Rubrika Listáreň je totiţ určená práve tomuto, samozrejme aj okrem iného a ja by som rada odpovedala na akékoľvek problémy. Lenţe ťaţko sa odpovedá na niečo, čo nie je. A s týmto sa opäť vraciam k tomu istému. Milí čitatelia, študenti, spoluţiaci, ak chcete čítať odpovede na vaše otázky, musíte ich najprv vysloviť v našom prípade hodiť do tej nenápadnej ţltej škatuľky na prvom poschodí u nás v škole. A ak sa bojíte o totoţnosť, netreba. Všetko je plne anonymné, ak si neprajete byť zverejnení, čiţe pevne verím, ţe v nasledujúcom čísle mi uţ dáte aj trošku práce. S pozdravom vaša May 4

čo sa deje Prehľad akcií našej školy: 28.-29. októbra exkurzia v Poľsku 10. novembra ocenenie študentov Gymnázia na Mestskom úrade 26. novembra prednáška pri príleţitosti 105. výročia narodenia Ladislava Novomeského a vyhlásenie výsledkov Literárnej Senice bola ocenená naša ţiačka Mária Bederková 1. decembra stretnutie našich študentov so študentmi Veľkých Pavlovíc 11. decembra stuţková slávnosť IV.B 17. decembra volejbalový turnaj pedagógov stredných škôl v Senici o pohár primátora 18. decembra stuţková slávnosť IV.C 15. januára stuţková slávnosť VIII.O 5

Súťaž Štúrovo pero je vypísaná pre štyri kategórie 1. stredoškolské časopisy, časopisy 8- ročných gymnázií a stredoškolských internátov 2. vysokoškolské časopisy 3. novinárske príspevky stredoškolákov 4. novinárske príspevky vysokoškolákov Podmienky súťaţe: Súťaţiaci v 1. a 2. kategórii zašlú na adresu organizátora 3 čísla školských časopisov (kaţdé číslo v 3 exemplároch), z ktorých aspoň dve čísla vyšli v kalendárnom roku 2009 a vychádzajú v slovenskom jazyku, respektíve aspoň polovica textov je v slovenčine. V sprievodnom liste bude uvedené meno šéfredaktora, resp. zodpovedného vedúceho, kontaktná adresa školy s telefónnym číslom a e-mailom, organizačné a technické podmienky vydávania časopisu, systém financovania a distribúcie, periodicita a náklad. Súťaţiaci v 3. a 4. kategórii zašlú do súťaţe minimálne 2, maximálne 3 práce novinárskeho charakteru v slovenskom jazyku v 3 exemplároch. Ak bola práca publikovaná v tlači, uvedie sa jej citácia. Nepublikované práce budú napísané písacím strojom, resp. na počítači. Na kaţdej práci (aj jej kópii) musí byť uvedené meno autora, jeho adresa, názov, adresa a kontakt (telefón, e-mail) na školu, ktorú autor navštevuje. Súťaţ je otvorená pre slovenských stredoškolákov a vysokoškolákov študujúcich na školách v zahraničí, ako aj pre študentov zahraničných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Uzávierka súťaţe je 31. 1. 2010 Súťaţné práce je potrebné zaslať na adresu: Krajská kniţnica Ľ. Štúra, Štúrova ul., č. 5, 960 82 Zvolen Organizátori pozvú na slávnostné dvojdňové vyhodnotenie súťaţe na jar 2010 do Zvolena jedného zástupcu kaţdej redakcie a desať najúspešnejších stredoškolákov a vysokoškolákov v kategóriách jednotlivcov. Vyhodnotenie bude spojené so seminármi o písanej ţurnalistike, ktoré povedú vysokoškolskí pedagógovia ţurnalistiky a renomovaní publicisti. Tradíciou sú aj tlačové besedy s významnými novinármi a politikmi Viac informácií aj na : http//www.kskls.sk 6

z obálky Vianoce Obrátili sme posledný list kalendára a túţobne hľadíme na červeným vyznačený predĺţený víkend ako na sladkú odmenu po celom vyčerpávajúcom roku. Pocit preťaţenosti, stresu, mála času na rodinu a priateľov, to nie sú len výdobytky súčasného sveta. Odpočinúť si potrebovali aj naši predkovia v dávnej minulosti, a hádam boli aj väčšmi upracovaní, len o tom menej hovorili. Dôkazom sú mnohé kultúry a národy: najdlhšie, najobľúbenejšie a najočakávanejšie slávnosti si nechávali na obdobie po zimnom slnovrate. Zimný slnovrat je významným astronomickým okamihom: znamená začiatok nového, večne sa opakujúceho cyklu, preto aj všetky kulty a náboţenstvá oslavujú v tomto čase svojich najvýznamnejších bohov. Po tom, čo sa v 4. stor. kresťanstvo stalo štátnym náboţenstvom, oslavy boha Saturna saturnálie vystriedalo slávenie narodenia Jeţiša Krista. Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Jeţiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doloţený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov ("Depositio Martyrum") z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na moţnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného boţstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremoţiteľného slnka - ktorý sa tieţ slávi HATÁRl 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka Podobne to bolo vo všetkých krajinách, kde pôvodné náboţenstvá (prevaţne mnohoboţstvá) nahradilo kresťanstvo. Obsah sa zmenil, ale forma zostala tá istá, alebo aspoň podobná. V mnohých krajinách zostali popri náboţenských obradoch rôzne ľudové tradície, v slovenskom prípade sú to tradície a zvyky na Barboru, Ondreja, Luciu, Štedrý deň, Nový rok apod. Patria sem i pranostiky. Etymológia slova Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preloţením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice. V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doloţené aţ roku 1170. Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weihen (zasväcovať), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch. Wei-nachten je teda niečo ako sväté noci, svätené alebo zasvätené noci. Aj ked v dnešnej nemčine by sa muselo povedať: geweihte Nächte. Mikuláš V USA a Kanade je jeho meno Santa Claus. Lieta na saniach, ktoré ťahá osem sobíkov. Vrcholom vianočných sviatkov je 25. december. Deti sa ráno prebudia a v červených ponoţkách nachádzajú darčeky. Britské rodiny sa zvyčajne zídu nad plneným moriakom a slivkovým pudingom - zmes orieškov, strúhanky, rumu, vajec, cukru, citrónu a samozrejme, sliviek. V Anglicku sa volá Father Christmas. Vyzerá ako Santa Claus, len má dlhší kabát a aj dlhšiu bradu. Vo Francúzsku je zas známy ako Pére Nöel. Tak isto ho volajú aj v Kanade. Francúzi si k vianočnému stolu sadajú 25. decembra a väčšinou si pochutnávajú na moriakovi plnenom gaštanovou plnkou, ustriciach, ţabích stehienkach a ovocí. Darčeky deťom ukladá na krb vianočný duch. Sviatok Troch kráľov je vo Francúzsku sviatkom detí. 7

z obálky V Poľsku Swiety Mikolaj. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať polievky ako je boršč, kapustnica, hubová, alebo rybacia. Samozrejme, ani ryba sleď či jeseter. V Maďarsku darčeky nosí Télapó. V Nemecku deti dostávajú darčeky od Christkind (Jeţiško) 24. decembra. Najtypickejším stromčekom je jedlička. Deti sa veľmi tešia na 1.december, kedy dostávajú adventné kalendáre. V Rumunsku Mos Craciun nosí darčeky v noci 24. decembra. Štedrý deň nie je v Rusku ţiadnym sviatkom, ale pracovným dňom. Pravoslávne Vianoce totiţ pripadajú aţ na 6. a 7. januára.ruský dedo Mráz pouţíva sane. Cestuje aţ zo vzdialenej Čukotky s doprovodom Snehulienky v bielom koţuchu. V ţiadnej bulharskej domácnosti nechýba cez Vianoce ozdobený stromček (pravoslávne Bulharsko slávi Vianoce aţ 6.januára!). Darčeky pod neho dáva Dedo Koleda. Tradičným vianočným jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryţa a kapusta. V niektorých dedinách sa dodnes udrţal zvyk, ţe hlava rodiny rozloţí po zemi okolo stola slamu, pripomínajúcu chliev, v ktorom sa narodil malý Jeţiško. V Austrálii majú deti letné prázdniny, vrcholí tam leto. Vianočné stromčeky tam nájdete buď umelé, alebo zasadene v kvetináči. A čo večera? Zvyčajne je to piknik pod holým nebom s hromadou farebných balónikov. K jedlu sa podávajú ovocné šaláty, studené obloţené misy, chladené ovocie a presladené torty a zákusky. Nesmie chýbať melón. Pijú sa ovocné šťavy, austrálske pivo a víno. Austrálčania milujú pohľadnice a vianočné pozdravy asi najviac zo všetkých národov a posielajú ich ohromné mnoţstvo. Dokonca medzi sebou súťaţia, kto sa môţe pochváliť väčším mnoţstvom obdrţaných pozdravov. Aby si ich mohol kaţdý dobre prezrieť, pripínajú si ich štipcami na farebné šnúry blízko vianočného stola. Napriek tomu, ţe v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov si ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Darčeky nosí Hoteiosho, ktorý je podobný Mikulášovi. Podľa legendy má oči vzadu, a tak sa detí snaţia v tomto období správať, akoby bol nablízku. Najdôleţitejším sviatkom je v japonskom kalendári je ale Oshugatsu - Nový rok, ktorý sa začína 1.januára a trvá sedem dní. Na Silvestra Japonci neupratujú svoje príbytky a ozdobujú ich na nasledujúci deň. Potom sa oblečú do najkrajších šiat a hlava rodiny sa zodpovedne zhostí svojej dôleţitej úlohy. Do kaţdého kúta nasype suchú fazuľu, vyháňa tak zlých duchov. Tretí deň v novom roku je dňom pokoja. Príbuzenstvo ho trávi spoločne. Servírujú sa tradičné novoročné jedlá ako napr. Omochi - ryţový koláč. V Španielsku dávajú deti svoje topánočky pod vianočný stromček večer 5. januára a 8

z obálky dostávajú darčeky od Troch kráľov (Los Reyes Magos: Melchor, Gaspar and Baltasar). Temperamentní Španieli oslavujú Vianoce spevom a tancom. Štedrovečerná večera prebieha 24. decembra a trvá takmer celú noc. Medzi jednotlivými chodmi sa spieva a tancuje. Španieli so pochutnávajú na jahňacom či baraňom mäse so zeleninou a vynikajúcimi španielskymi vínami. Nemoţno zabúdať ani na tradičný vianočný koláč turón s mandľami a ovocím. Darčeky ale deťom nosia aţ 6. januára Traja králi do topánočiek. V Portugalsku je známy ako Pai Natal. Nosí darčeky na Štedrý večer. Avšak portugalská tradícia hovorí, ţe darčeky v tú noc nosí novonarodený Jeţiško Menino Jesus. V Grécku je to Aghios Vassilis, ktorý chodí v noci 31. decembra a necháva pre deti darčeky pod vianočným stromčekom, ktoré si ich tam nájdu na Nový rok. studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryţový nákyp s mandľami. Vo Fínsku rozdáva darčeky Joulupukki alebo veľký Ukko a to za výdatnej pomoci piadimuţíkov. Tí vraj odnášajú neposlušné deti do svojho zimného kráľovstva. Ich domovom je mestečko Korvatunturl v Laponsku, ktoré leţí na severe Fínska. V susednom Švédsku je to zasa vianočný kozlík Jultomten alebo Tomten kto rozdáva darčeky. Poznáte ho tak, ţe jeho rohy zdobí červená stuha. Jultomten nosí so sebou veľké vrece, ktoré ťahá po snehu a je samozrejme plné vianočných darčekov. V Nórsku schováva darčeky do drevákov a je doprevádzaný vianočnou kozou. Deti jej za odmenu dávajú do topánok nejaké dobroty. V Taliansku sa volá Babbo Natale. Deti dostávajú darčeky 6. januára od strapatej čarodejnice Befany, ktorá ich má ukryté v krošni na chrbte. Pre talianske rodiny je základom Vianoc polnočná omša. Taliani si ozdobujú stromčeky, ale nepečú ţiadne sladkosti. V Dánsku začínajú Vianoce zdobením adventných vencov, na ktorých sú 4 sviečky. Na rozdiel od nás tieto sviečky znamenajú 4 etapy ľudského ţivota - detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Dáni na darčekoch nešetria a objednávajú ich a kupujú s niekoľkomesačným predstihom. Dbajú na to, aby darček poukazoval na niektorú cnosť, alebo naopak vadu obdarovaného. Darčeky nosí vianočný posol, ktorý ich balí do niekoľkých vrstiev farebného papiera. K štedrovečernej večeri sa podáva hus, kačka, bravčová pečeň s červenou kapustou, teplá šunka, korenená treska s reďkvičkami a horúca ryţa poliata V Arménsku Gaghant Baba nosí darčeky pre všetky dobré dievčatá a chlapcov. V Brazílii a Peru má meno Papai Noel. Väčšinou majú len umelé vianočné stromčeky. Nie, nie je to tým, ţe by v tej horúčave vyschli, ale tým, ţe ţivá "jedlička" je v Brazílii raritou. Ţivý stromček majú len tí najbohatší. Zdobia ich hromadou farebných ozdob, navštevujú omše v kostoloch, ale aj pod holým nebom. Pochutnávajú si na pečenom moriakovi, rybách, ovocí a sladkých zákuskoch. 9

z obálky V Puerto Rico deti dostávajú darčeky 6. januára od Troch kráľov. Kaţdé dieťa dá pod svoju posteľ trávu pre ťavy a ráno tam namiesto trávy nájde darčeky. V Kolumbii a v niektorých oblastiach Mexika nosí darčeky El Nino Jesus - Jeţiško. Na Hawaii, je známy ako Kanakaloka. Ako povieme Veselé Vianoce a šťastný Nový rok v inom jazyku? Afrikaans - Geseende Kerfees en 'n gelukkige nuwe jaar Arabic - I'D Miilad Said ous Sana Saida Argentine -Feliz Navidad Brazilian - Boas Festas e Feliz Ano Novo Bulgarian - Vasel Koleda; Tchestita nova godina! Chinese (Cantonese) Gun Tso Sun Tan'Gung Haw Sun Czech Prejeme Vam Vesele Vanoce a stastny Novy Rok Croatian - Sretan BozicCzech - Prejeme Vam Vesele Vanoce a stastny Novy Rok Danish - Glædelig Jul og godt nytår Egyptian Colo sana wintom tiebeen English - Merry Christmas & Happy New Year Eskimo - Jutdlime pivdluarit ukiortame pivdluaritlo! Esperanto - Gajan Kristnaskon Finnish - Hyvää Joulua or Hauskaa Joulua French - Joyeux Noël et Bonne Année! German - Frohliche Weihnachten und ein glückliches Neues Jahr! Greek - Kala Christougenna Kieftihismenos O Kenourios Chronos Hawaiian - Mele Kalikimaka (MC) Hauoli Makahiki Hou (Happy New Year) Hebrew - Mo'adim Lesimkha. Shana Tova Hungarian -Hungarian -Merry Christmas=Kellemes karacsonyi unnepeket happy new year = Kellemes karacsonyi unnepeket es boldog uj evet Iraqi - Idah Saidan Wa Sanah Jadidah Irish -Nollaig Shona Dhuit Italian - Buon Natale e Felice Anno Nuovo Japanese -Merry Christmas=MERII KURISUMASU Happy New Year=SHINNEN AKEMASHITE OMEDETOU GOZAIMASU (Formal-writing) Korean - Sung Tan Chuk Ha Latin - Natale hilare et Annum Nuovo! Latvian - Prieci'gus Ziemsve'tkus un Laimi'gu Jauno Gadu! Lithuanian - Linksmu Kaledu ir laimingu Nauju metu Luxemburgish - Schéi Krëschtdeeg an e Schéint Néi Joer Macedonian -Streken Bozhik Malagasy: ARAHABA TRATRA NY KRISMASY Norwegian -God Jul og Godt Nyttår Polish - Wesolych Swiat Bozego Narodzenia Portuguese - Boas Festas e um feliz Ano Novo Russian - Pozdravlyau s prazdnikom Rozhdestva i c Novym Godom Serbian -Hristos se rodi Slovakian - Vesele Vianoce a stastny novy rok Slovak - Vesele Vianoce. A stastlivy Novy Rok Slovene - Vesele bozicne praznike in srecno novo leto Spanish - Feliz Navidad y Próspero Año Nuevo Swedish - God Jul och Gott Nytt År and S Rozhdestvom Kristovym Turkish - Noeliniz Ve Yeni Yiliniz Kutlu Olsun Ukrainian - Veseloho Vam Rizdva i Shchastlyvoho Novoho Roku! Vietnamese - Chuc Mung Giang Sinh - Chuc Mung Tan Nien Yiddish - Gute Vaynakhtn un a Gut Nay Yor Zulu - Sinifesela Ukhisimusi Omuhle Nonyaka Omusha Onempumelelo 10

z obálky Rôzne mená Vianoc na Slovensku Milí čitatelia, kto by to bol povedal, ţe aj na takom maličkom území ako je naše Slovensko budeme mať rôzne názvy pre tak dôleţitý sviatok Vianoce. My na Záhorí voláme 24. decembra tak, ako sa aj oficiálne volá Štedrý deň. Štedrým ho nazývame najmä kvôli bohato prestretým stolom, ktoré po celodennom pôste prídu kaţdému vhod. No nie všade na našom území sa pouţíva tento názov. Napríklad na východnom a niekde aj na strednom Slovensku sa pouţíva názov Vilija alebo Vigilija. Toto pomenovanie je odvodené z latinského vigília. V latinčine to znamená predvečer sviatku. Takéto slávenie sviatku večer pred jeho termínom cirkev prebrala zo ţidovskej tradície. A viete čo je zaujímavé? Ţidom sa deň začína predchádzajúcim večerom. No viete si to predstaviť? Veď by sme prespali celý začiatok dňa. Na strednom Slovensku, najmä v evanjelických dedinkách ešte pouţívajú staré pomenovanie Vianoc Dohviezdny večer. Ale časté sú aj názvy ako Pôstny, Postiaci alebo Svätý večer. S takýmito názvami sme sa uţ stretli určite aj my. No je mi jasné, ţe ste ešte nepočuli slovo Kračún. Takto volajú Štedrý deň v Novohrade, na Honte, ale aj na Zemplíne. Toto slovo pouţívajú aj Ukrajinci, Bulhari, Maďari, ale aj Rumuni. Tento názov môţeme preloţiť dvojako. Môţe byť odvodený od slova krátiť, čo dáva zmysel, pretoţe v zime sa dni skracujú. Alebo z latinského slova creatio, čo znamená narodenie. Zo staronemeckého Winnahten vzniklo na juhozápade Slovenska pomenovanie Vianoce. No pre zmenu na severovýchode pouţívajú pomenovanie Hody a v severnej časti Trenčianskeho kraja a na Kysuciach pouţívajú jednoducho názov Sviatky. Praktické nie? Názvov na Slovensku je viac ako dosť, tak si vyberte ten, ktorý sa vám najviac pozdáva alebo ten, s ktorým sa stretávate celý ţivot. Tichá noc Veronika Naštická, IV.B Istý misionár zo Salzburgu, ktorý precestoval skoro celý svet, sa o nej zmieňuje takto: V Bethii, na úpätí Himalájí, som počul túto pieseň od hindského chlapca v reči hindu. I na Novom Zélande aj vo výchovnej Afrike pri Zambezi, tu v nemeckej i v domorodej reči. Indiánski chlapci spievali túto pieseň v Ekvádore, arabskí v Sudáne." Aj na základe tohto citátu pochybujem, ţe existuje ktosi, kto by nepoznal melódiu Tichej noci. Poznáme však aj jej históriu? História tejto piesne, preloţenej do 73 rečí, je celkom jednoduchá. Text zloţil kaplán Jozef Mohr na Vianoce roku 1818 na ceste k učiteľovi Gruberovi. Túto báseň priniesol kaplán učiteľovi dojatý peknými a jednoduchými veršami básne Stille Nacht, heilige Nacht". V čase kratšom ako jedna hodina skomponoval na kaplánove slová nesmrteľnú melódiu. Gruber bol učiteľom v Arnsdorfe. Obaja sa počas svätej noci roku 1818 vydalina cestu z Arnsdorfu do Oberndorfu, kde spomenutý kaplán mal slúţiť v kostole svätého Mikuláša polnočnú omšu. Učiteľ si vzal so sebou gitaru s tým, ţe po svätej omši pieseň s veriacimi nacvičia. Gitaru vzal preto, lebo 11

z obálky pri posledných rorátoch organ vypovedal. Po svätej omši bas spieval Gruber, tenor Mohr so sprievodom gitary, na konci kaţdej slohy sa pripojil ľud. Hlboko dojatí, nadšení a uspokojení odchádzali veriaci domov. Vtedy ešte nikto netušil, ţe ich nová vianočná pieseň sa zakrátko rozšíri po celom svete. Bolo to zásluhou šikovného obuvníka, ktorý sa ju naučil od opravára organu a spieval ju nielen svojim zákazníkom, ale aj kolegov obchodníkov a remeselníkov, ktorí putujúc po rôznych krajinách, naučili túto pôvabne chytľavú pieseň spievať všetkých ľudí. Múzeum Tichej noci v Obernsdorfe František Gruber odpočíva v Halleine. Na jeho hrob poloţili učitelia z Los Andeles tabuľku, na ktorej je po anglicky napísané: Na úctivú pamiatku Františkovi Gruberovi, za jeho svetové posolstvo pokoja a ľudskej lásky. František Spevár, in: http//www.ekysuce.sk/2005-2006 A tak táto pieseň obohatila všetky kresťanské spevníky sveta a veriaci ju všade pri polnočnej svätej omši a počas vianočného obdobia veľmi radi spievajú, lebo ona dotvára ozajstnú vianočnú náladu. Môţete si ju zaspievať v rôznych obmenách: Stille Nacht (GERMAN) 1. Stille Nacht! Heil'ge Nacht! Alles schläft; einsam wacht Nur das traute hoch heilige Paar. Holder Knab' im lockigen Haar, : Schlafe in himmlischer Ruh! : 2. Stille Nacht! Heil'ge Nacht! Gottes Sohn, o wie lacht Lieb' aus deinem göttlichen Mund, Da uns schlägt die rettende Stund'. : Jesus in deiner Geburt! : Stille Nacht! Heil'ge Nacht! Die der Welt Heil gebracht, Aus des Himmels goldenen Höhn, Uns der Gnaden Fülle läßt sehn, : Jesum in Menschengestalt! : Silent Night! Holy Night! John Freeman Young (verses 1-3), ca. 1859 William C. Egan (verses 4-6), 2007 1. Silent night! Holy night! All is calm, all is bright, Round yon Virgin Mother and Child! Holy Infant, so tender and mild, Sleep in heavenly peace! Sleep in heavenly peace! 2. Silent night! Holy night! Shepherds quake at the sight! Glories stream from Heaven afar, Heavenly Hosts sing Alleluia! Christ, the Saviour, is born! Christ, the Saviour, is born! Silent night! Holy night! Son of God, love s pure light Radiant beams from Thy Holy Face With the dawn of redeeming grace, Jesus, Lord, at Thy Birth! Jesus, Lord, at Thy Birth! Noche de paz (SPANISH) Noche de paz, noche de amor, Todo duerme en derredor. Entre sus astros que esparcen su luz Bella anunciando al niñito Jesús Brilla la estrella de paz Brilla la estrella de paz Noche de paz, noche de amor, Todo duerme en derredor Sólo velan en la oscuridad Los pastores que en el campo están; Y la estrella de Belén Y la estrella de Belén 12

z obálky Noche de paz, noche de amor, Todo duerme en derredor; sobre el santo niño Jesús Una estrella esparce su luz, Brilla sobre el Rey Brilla sobre el Rey. Он нам Спасителя дал. Он нам Спасителя дал. Sainte Nuit (FRENCH) Ô nuit de paix, Sainte nuit Dans le ciel L'astre luit Dans les champs tout repose en paix Mais soudain dans l'air pur et frais Le brillant coeur des anges Aux bergers apparaît Ô nuit de foi, Sainte nuit Les bergers sont instruits Confiants dans la voix des cieux Ils s'en vont adorer leur Dieu Et Jésus, en échange Leur sourit radieux Ô nuit d'amour, Sainte nuit Dans l'étable, aucun bruit Sur la paille, est couché l'enfant Que la Vierge endort en chantant Il repose en ses langes Son Jésus ravissant Тихая ночь, дивная ночь! (RUSSIAN) Тихая ночь, дивная ночь! Дремлет все, лишь не спит В благоговенье святая чета; Чудным Младенцем полны их сердца, Радость в душе их горит. Радость в душе их горит. Тихая ночь, дивная ночь! Глас с небес возвестил: Радуйтесь, ныне родился Христос, Мир и спасение всем Он принес, Свыше нас Свет посетил! Свыше нас Свет посетил! Tichá noc, svätá noc, všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži dieťatko, nebeský dar, sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní. Tichá noc, svätá noc, anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť, Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu. Tichá noc, svätá noc, nežná tvár lásky žiar božsky rozsieva v jasličkách tam, bije záchranná hodina nám, v Tvojom zrodení Boh Syn, Ježiško Láska Boh Syn. Texty a foto: http//silentnight.web.za/ {05/12/2009 19:26} Тихая ночь, дивная ночь! К небу нас Бог призвал, О, да откроются наши сердца И да прославят Его все уста, 13

naše celebritky Rozhovor s Paľom Klačanským Pavol / Paľo je študentom III.B, na mňa pôsobí ako typ matematického mysliteľa. Moju domnienku dokazuje aj fakt, ţe sa pravidelne zúčastňuje (a aj vyhráva) rôznych matematických a informatických súťaţí. Jeho talent bol povšimnutý a ocenený. Kým? Kde? Kedy? V rozhovore s ním sa dozviete nielen o týchto skutočnostiach. Pavol, bol si ocenený. O akú cenu išlo? Porozprávaj nám o tom. Jedného dňa mi oznámila pani profesorka Gergelová, že mám ísť na Mestský úrad, vraj dostanem nejaké ocenenie. Čudoval som sa, o ničom som nevedel, až potom mi povedala Ivana Bachurová, že vedenie školy každý rok na základe aktivity Mestského študentského parlamentu vyberie pár študentov, ktorí si zaslúžia pochvalu. Ako celá slávnosť prebiehala, kto sa zúčastnil okrem Teba? Sedemnásti študenti - z toho päť z Gymnázia - sme 10.11. o 10.00 prišli do Svadobnej siene MÚ a absolvovali kultúrny program. Spievalo sa Gaudeamus igitur, nasledovalo hudobno-recitačné pásmo usporiadané študentským parlamentom. Vyhlásili sa aj výsledky internetového hlasovania o cenu mládeže, ktorú získal pán profesor Roman Ravas. Dostali sme striebornú plaketu s erbom mesta, vypočuli si príhovor pána primátora a potom nás pohostili. Počula som, že si sa trochu ostýchal... Ale nie, zobral som si jeden chlebíček. Aspoň niečo. Počula som však o Tebe, že podobné akcie príliš neobľubuješ. Prečo? Zdajú sa mi zbytočné. Sú aj dôležitejšie veci. Napríklad, dať mladým priestor, aby mohli realizovať svoje sny. Ak by som mal, povedzme, záujem o chemické pokusy, aby som mal naporúdzi prostriedky, ale aj radu, niekoho, kto by ma vedel usmerniť a viesť. Ty však nie si chemik. Čomu sa teda venuješ? Najväčšou záľubou je programovanie a elektrotechnika. Zo športu sa rád venujem florbalu, to je podobné ako hokej. Máš aj nejaký vzor? Možno Einstein. Chcel by som niečo vymyslieť, aby to uľahčilo ľuďom život. Einstein urobil mnoho objavov pre astronómiu, na základe jeho vedeckých teórií fungujú satelity, telekomunikácia... Einstein bol v osobnom živote trochu zvláštny... Aké vlastnosti si Ty na ľuďoch vážiš? Páči sa mi skromnosť, úprimnosť. Nehodnotím človeka, či je múdry alebo hlúpy, ale aký je vnútri. Tak Ti ďakujem pekne za rozhovor, nech sa Ti darí na ceste za novými objavmi. MN 14

cestovanie Poľsko Na konci októbra sa uskutočnila exkurzia do Poľska, na ktorej sa zúčastnili študenti z tried IV.B, IV.C a VIII.O. Cieľom výletu bolo spoznať jedno z najkrajších miest Poľska Krakow a navštíviť Osvienčim. 28.10.2009 Prvý deň exkurzie Presne o polnoci sme vyrazili zo Senice a v skorých ranných hodinách sme uţ boli v Krakowe. Po dlhšej prestávke sme sa pustili do prehliadky mesta. Začali sme hradom Wavel, kde si prišli na svoje milovníci histórie i architektúry. Kaţdého však zaujala kovová socha draka pod hradom, ktorej kaţdé 2-3 minúty šľahal z papule plameň. O tomto drakovi sa hovorilo v starých legendách. Dlho suţoval obyvateľov, ktorí nakoniec nad ním vyzreli. Keďţe ho kŕmili ovcami, ktoré preňho obetovali, jednu z nich naplnili horiacou smolou a bolo po drakovi. Doobeda sme sa ešte túlali ulicami Krakowa. Je to naozaj očarujúce mesto i v chladnom októbri. Keďţe Poliaci majú silné kresťanské korene, i tu sa nachádza mnoţstvo kostolov a chrámov. Jeden z nich je Chrám sv. Jacka, kam sa chodia modliť študenti, ktorí neurobili nejakú dôleţitú skúšku a opravnú potom vţdy urobia. Na námestí sa nachádzali i dve veţe, z ktorých mohol byť pekný výhľad, no pre našu smolu boli práve obe zatvorené. Navštívili sme i múzeum Czartoryskich. Bola to veľmi významná rodina, ktorá zhromaţdila mnoţstvo cenných artefaktov z celého sveta. Najočakávanejším z nich však bola kópia obrazu Dámy s hranostajom, u ktorej sa nezabudol nikto zastaviť. Nasledovala krátka prestávka v nákupnom centre, pretoţe kaţdý chcel domov priniesť krowky. Ďalším bodom programu bola soľná baňa Wieliczka. Zostúpili sme viac ako 100 m pod zemský povrch, kde na nás čakal celkom iný svet. Všetko naokolo je tu zo soli steny, sochy, lustre,... Niektoré sály vyzerajú ako z rozprávky. Po bani na nás čakala uţ len cesta do hotelu. Verte, ţe sme boli naozaj prekvapení, keď sme dorazili ku kláštoru, pri ktorom spravovali rehoľné sestry i našu, tak vrúcne očakávanú, ubytovňu. Uţ po prvej polhodine nášho pobytu ešte neţ sme stihli odísť na večeru sa objavili sťaţnosti, ţe sme príliš hluční. Keď sme sa však vrátili z večere, bol kaţdý tak unavený, ţe uţ nás nebolo za čo napomínať, pretoţe väčšina okamţite zaľahla. 29.10.2009 Druhý deň exkurzie Po raňajkách z vlastných zásob sme opäť vyrazili do Krakowa. Navštívili sme katedrálu na Waveli. Boli sme v jej katakombách, kde sú pochovaní všetci 15

cestovanie významní panovníci a iné významné osobnosti, ako napr. Adam Mickiewicz alebo generál Pilsudski. Okrem podzemia sme si prezreli i zvonicu, kde sa nachádza najväčší zvon v Krakowe Zbygniev. O tomto zvone sa hovorí, ţe keď sa dievča dvakrát dotkne jeho srdca, šťastne sa vydá. Samozrejme, ţe v našej skupine sa chceli dobre vydať takmer všetky, takţe si viete predstaviť ten nával. A k tomu sme mali spoločnosť japonských turistov. Zo zvonice sa nám naskytol i pohľad na upršaný Krakow. Odtiaľto sme potom mohli pokračovať ku konečnému cieľu našej cesty do Osvienčimu. Predtým sme sa však zase zastavili v nákupnom centre, pretoţe ešte sále nemali všetci nakúpené krowky. Poobede sme dorazili do Osvienčimu. Počasie sa vyjasnilo a dokonca začalo svietiť i slnko. Kaţdý z nás vyfasoval vysielačku so slúchadlami a naša pani sprievodkyňa mikrofón. Sprievodkyne sme mali vlastne dve jedna hovorila po poľsky a druhá nám prekladala, čo povedala. Naša prehliadka sa začínala pri vstupe do areálu Auschwitz I, kde bol nad bránou nápis Arbeit macht frei (práca oslobodzuje). Tu sa nachádzali rady blokov, ktoré stavali väzni privezení do tábora. Dnes sú bloky premenené na múzeá. Počas našej prehliadky sme dostávali výklad, ako mohol človek skončiť po príchode do koncentračného tábora. Ak ste boli ţena alebo dieťa váš osud bol jasný hneď po otvorení vozňa vlaku. Čakala vás jednosmerná cesta do plynovej komory. To však nikto netušil. Týmto odsúdeným ľuďom bolo pred cestou povedané, ţe idú na lepšie miesto. Preto si so sebou zbalili všetky svoje cennosti a opustili svoje domovy. Niektorí však nepreţili ani cestu vo vagóne, pretoţe ten sa počas celej cesty neotváral. Po príchode do tábora nechali všetky svoje veci na jednej kope. Potom nastala chvíľa rozhodovania o tom, ktorí preţijú o pár mesiacov viac ako tí, ktorých ihneď odsúdia na smrť. O tomto však nikto netušil, veď ich čaká lepší ţivot. Nepotrební ľudia boli nahnaní do jednej miestnosti, kde sa mali všetci vyzliecť. Odtiaľ prešli do druhej, pretoţe tam sa mali všetci osprchovať. V niektorých plynových komorách boli i atrapy spŕch, v iných ani to nie. Namiesto sprchy ich však čakal len cyklón B, ktorí nemeckí vojaci sypali do plynových komôr otvormi v strope. Bol v podobe bielych granúl a sublimoval pri teplote 20 C. I keď vonku bola zima, 400 ľudských tiel natlačených v jednej miestnosti vydávalo teplotu minimálne 36 C. Na stenách plynovej komory sú dodnes viditeľné ryhy po nechtoch, pretoţe smrť udusením je jedna z najnemilosrdnejších spôsobov zomretia. Po pol hodine sa miestnosť, teraz uţ plná mŕtvych tiel, vyventilovala čistým vzduchom a prešlo sa k spaľovaniu mŕtvol. Počet tiel bol však príliš vysoký a pece nestíhali dostatočne rýchlo spaľovať. Preto sa neskôr pristúpilo k páleniu tiel na hromadách za neďaleko za táborom. Takţe takýto rýchly spád by mal váš osud, keby ste prišli do tábora ako ţena, dieťa či chorý starec. Výnimku tvorili deti, ktoré boli pouţívané na pokusy alebo deti s modrými očami a blonďavými vlasmi, 16

cestovanie ktoré boli posielané do Nemecka, aby boli germanofilsky prevychované. Jediné ţeny, ktoré sa zachránili boli tie, ktoré pomáhali pri experimentoch alebo sa dostali nejakým zázrakom do kuchyne. Ak by ste sa však do tábora dostali ako muţ, ktorý je schopný práce, vaše trápenie by trvalo o niečo dlhšie. Pravdepodobne 3-4 mesiace. Najviac obetí v koncentračných táboroch totiţ nezapríčinili priamo plynové komory, ale vyhladovanie, hrozné hygienické podmienky a zima. Väzni spávali na zemi, prikrývky neboli ţiadne deky, no len obyčajné tenké plachty. Ich stravu tvorila jačmenná napodobenina kávy, hlavný chod bola polievka (pozostávala zo zvyškov toho čo nezjedlo vedenie tábora zriedeného s vodou), kúsok chleba (do ktorého boli pridávané i piliny) a malý plátok masla. Na jednej fotografii sme mohli vidieť ţenu, ktorá v priebehu troch mesiacov schudla 47 kg a zostali z nej len kosti a koţa. Väzni pracovali od rána do večera. Ak mali šťastie, preberali majetky, ktoré si zo sebou priviezli poslední privezení. Najlepšie sa však mali tí najhorší, najťaţší kriminálnici, ktorí sa stali dozorcami ostatných väzňov. Mali lepšie podmienky pre ţivot a dostali povolenie zabiť pri neposlúchnutí ich rozkazov. Utekať z koncentračného tábora sa tieţ veľmi neoplatilo. Pokusov o útek bolo viac ako 800, no utiecť sa podarilo len niečo okolo 140 väzňom. Tí, čo boli pri úteku prichytení, boli verejne popravení a ostatní museli vtedy celý deň i noc stáť vonku, aby si uvedomili, čo by ich čakalo, keby sa pokúsili utiecť. Jeden z blokov obývalo samozrejme vedenie tábora. Tu sa konali i súdne procesy s niektorými väzňami. Priamo po vydaní rozsudku mal 3 moţnosti, ako sa uskutoční jeho poprava. V budove sa nachádzala jedna malá miestnosť, kam sa zmestilo takmer 30 ľudí. Táto miestnosť nemala okná, takţe prišlo k smrti udusením. Druhým spôsobom bolo vykĺbenie rúk, a ten kto nemohol pracovať rukami, tu nemal čo robiť. Najmilosrdnejší spôsob bolo zastrelenie. Toto bolo však veľmi pomalé a psychicky náročné pre tých, ktorí takýto rozsudok vykonávali. Poslednou zastávkou v Auschwitz I bol československý blok. Stihli sme ho na poslednú chvíľu a uţ sa pomaly začínalo stmievať. Pred nami bola však ešte návšteva druhej časti koncentračného tábora: Auschwitz II Birkenau. Sem sme sa rýchlo prepravili autobusom. Prešli sme popod bránou smrti, cez ktorú sem boli priváţaní vlakom ţidia. V Birkenau boli postavené bloky z tehál, ktoré získali z domov. Predtým to bola totiţ obývaná oblasť, ktorú vysťahovali. Nemali však dostatok materiálu na stavbu ďalších blokov, a tak boli v Nemecku rozoberané drevené stajne tie sa priviezli sem a znovu zloţili. V takejto stajni, ktorá bola určená pre 50 koní prespávalo v kritických podmienkach na drevených pričniach 400 ľudí. Viac sme toho uţ bohuţiaľ nestihli, pretoţe uţ bola tma. Nás čakala uţ len cesta domov, posledná zastávka v Tescu v Ţiline, no a v Ţiline i malá autohavária nášho autobusu. Bola však skutočne malá, pretoţe niektorí z nás si jej ani nevšimli. Len sa po chvíli začali rozčuľovať prečo stále stojíme a nejdeme ďalej. Duchaprítomný autobusár však nestratil hlavu, pohotovo sa dohodol s druhým šoférom, izolačkou zalepil náš autobus a mohlo sa pokračovať v ceste domov, ktorá uţ prebiehala bez problémov. Jana Oravská, IV.B 17

študentský život Stužková IV.B 18

kultúra Kam vyraziť na Silvestra? Tí, ktorí trávia Silvester iba pred telkou doma a tento rok to chcú zmeniť, tak sa im moţno zíde aj tento článok. Ak nepočítam hádzanie pirátov a podobné činnosti súvisiace so zábavnou pyrotechnikou, tak tu máme ešte zopár moţností na výber. Na námestí sa uţ tradične konáva silvestrovský ohňostroj, hoci tento rok sa z ekonomických dôvodov konať nebude. Ale aspoň bude diskotéka. Pre tých pohybovo zdanejších a milujúcich tanec, no i ostatných si Senica pripravila aj nejaké silvestrovské párty. Ako tak poznám tých našich Seničanov, jedna polovica zakotví v Doxxe a druhá v Ipone. Napriek tomu máme ešte na výber z niekoľkých ďalších disco barov a zábavných centier. Za zmienku napríklad stojí disco bar Baracuda na Sadovej ulici, Fushion (za MsKS, bývalá Pyramída), či bar William Wallace na Čáčovskej ulici. Pre tých, ktorí uznávajú skôr niečo oficiálnejšie a moţno v istom slova zmysle aj pokojnejšiu, je tu Silvestrovská zábava. Tá sa uskutoční 31. decembra v senickom Kultúrnom dome. Začína sa o 20:00 a jej koniec sa predpokladá na 05:00 ráno. Na takúto udalosť sa uţ patrí aj príslušne obliecť. Veď to predsa len uţ nie je nejaká obyčajná diskotéka. Vystupovať bude skupina The Brothers a vstupné bude 20 eur. Na záver, nezabudnite s pyrotechnikou narábať opatrne, pretoţe ţiadna zábava nestojí za to, aby ste jedny z najkrajších sviatočných období trávili na pohotovosti alebo v nemocnici. Prajem vám krásne preţitie vianočných sviatkov, veselé Vianoce a šťastný Nový rok. Maja Huťťová, IV.B 19

kultúra Recenzia World of Warcraft World of Warcraft (ďalej len WoW) je online RPG posadené do sveta Warcraftu. Hráči sa chytia rolí hrdinov a budú preskúmavať jeho rozľahlé končiny, bojovať s nepriateľmi a plniť rôzne úlohy. Vitajte vo svete Warcraftu, ktorý vás pohltí a nepustí späť! WoW je jednou z najlepších online fantasy RPG hier. Po celom svete ju hrajú milióny hráčov. Aby ste mohli preniknúť do sveta Warcraftu, musíte byť vlastníkmi tzv. accountu alebo účtu. Máte na výber hrať buď na platených serveroch, kde si uţijete neprekonateľný záţitok, alebo hrať na free serveroch. Aj tie sú však dobré a u nás či v Česku je ich dostatok. Aj keď je free serverov dosť, všetky sú po anglicky. Preto je dôleţité, aby ste ovládali pomerne dobre angličtinu. Všetky povely a úlohy sú v tomto jazyku. Po vytvorení účtu si uţ stačí vytvoriť svoju postavu. Najskôr sa ale musíte rozhodnúť. Na ktorú stranu sa dáte? Svoj bojový um môţete spojiť s Alianciou alebo Hordou. Potom si iba stačí vybrať rasu, za ktorú budete hrať. Tvorba postavy je rýchla a môţete sa tam aj dosť vyšantiť na tvare fúzov, farbe vlasov, pohlaví atď. V kaţdom meste je tréner, ktorý vás za určitú cenu naučí poţadovanú schopnosť alebo povolanie. V hre nie ste sami, skúste to v skupine! Občas je úloha taká ťaţká, ţe je lepšie zobrať si na pomoc svojho kamaráta. V hre môţete tvoriť rôzne skupiny a tak lepšie zdolávať divočinu okolo vás. Medzi sebou si môţete vymieňať výzbroj či materiály, ale hlavne si pomáhať pri riešení úloh. Nachodíte sa veľa ale cestovať sa dá aj inak! Mapa sveta Warcraftu je rozsiahla a je občas tvorená ostrovmi. Preto nie je moţné dostať sa všade iba so suchou nohou. Na cestovanie sa dá vyuţiť loď, vtáky, dokonca aj metro. Niektoré postavy, napr. druid, sa môţu premeniť na zviera a zrýchliť tak svoj pohyb po krajine. Vyzerá to naozaj pekne. Klady: Zápory: Moţnosť hrania na slovenských serveroch Nutná znalosť angličtiny Časté novinky v hre Časté chyby v hre Nekonečná zábava Závislosť na tejto hre Obrovská mapa Lukáš, I. C Vašou základnou úlohou je cvičiť, bojovať, nakupovať a učiť sa ovládať hru. Ovládanie je veľmi jednoduché. Bude vám stačiť myš. Keď ale budete niečo chcieť písať, musíte logicky pouţiť aj klávesnicu. Zo začiatku je boj celkom nudný, len pozorujete, ako váš bojovník bojuje a občas mu pomôţete nejakým vylepšovákom, ako je silnejší úder. Postupne sa ale zdokonaľujete a po získaní skúseností a nových úrovní levelov, sa boj stáva zábavnejším. Záleţí však tieţ na rase, pretoţe kaţdá rasa má svoje prednosti a rôzne praktiky boja. 20

čitateľský kútik Poézia Nová pravda Tak často si za mnou chodievala s roztopašou a chuťou rásť. Vţdy si sa mi poddávala a našla na boľačku masť. Vraj opica je náš predok, nech je mi potom Boh sám svedok, ak správanie mám zvieraťa, za hriech sa mi to neráta. Odkiaľ? Čo si? kto si? A vrátiš sa opäť, zas? Zapletieš mi jazyk skrz na skrz, cez prst pretečie smršť sĺz, špľach hŕstky čerstvých slov, čo vyplavíš a navoniaš citarovou hrou? Veľká pravda Chceš upraviť mi moje telo? Tak ho zmeň. Chceš nabúrať mi moje zvyky? Daj ich sem. Áno, tak voniaš, tak ťa cítim ja, jemnučko a s otázkou: Prídeš? Ty? Ty a ja? Naša tichá hra? Odhalíš mi kúsok z teba? Aká si? Ako ja? Iná? Či nazvať si ťa smiem? Snáď poézia? Pochabé? Odváţne? Veľa otázok, viem. Ale vedz, si časť zo mňa, moja odmocnina, neochvejný tón, a či verný tieň. Chceš zmeniť moju povahu? Tu máš! Ber!...ak naberieš tú odvahu. No ak chceš byť šťastný za kaţdú cenu, tak sa nesnaţ meniť ţenu! Mária Bederková, III.B Et tu Brute? Uţ aj ty, snáď? Stáť! Báť...sa, keď ťa dokáţe sťať i vlastný brat... 21

šport Zimné športy Sneh, vleky, lanovka, korčule, ľad toto všetko právom patrí k zime. Veľa ľudí tak ako ja miluje zimné športy ako lyţovanie, beţkovanie a korčuľovanie sa na ľade. Či uţ ten ľad je prírodný alebo umelo vytvorený je jedno, pretoţe zimnú atmosféru navodí jeden i druhý. Síce sánkovanie, guľovanie a stavanie snehuliaka nepatrí k zimným športom, sú to tie najkrajšie aktivity. Kaţdé dieťa miluje pocit, keď sa môţe hodiť do krásneho mäkkého snehu alebo si len tak pre zábavu hodiť do niekoho takú peknú ľadovú guľu. Musíme si priznať, ţe v kaţdom z nás drieme a občas sa aj prebudí takéto hravé dieťa. Skoky a hádzanie sa do snehu nie sú moţno len športom, ale aj umeleckou aktivitou. No predstavte si takého milého anjelika, ktorý po vás zostane odtlačený v snehu. V niektorých prípadoch je ten anjelik trochu vysoký alebo má veľký zadok, ale to uţ ducha Vianoc nepokazí. Nepríjemná môţe byť taká snehová guľa za golierom alebo niekde, kde nemá byť. No na guľovačke je najlepšie, ţe toto všetko môţete dotyčnému pekne odplatiť. Presne ako sa hovorí, pomsta je sladká. O týchto príjemných zimných zábavkách by som mohla hovoriť dlho, ale poďme sa vrátiť aspoň na chvíľu k zimným športom. Lyţovanie. Ach, to lyţovanie. Taký krásny šport. Zaţiť tú krásnu prírodu, tú rýchlosť, no najmä ten vietor vo vlasoch. My si ten vietor vo vlasoch ešte uţívať môţeme, na rozdiel od tých, ktorým sa na hlave leskne pekná plešinka. Ale ako všetci vieme, lyţovačka nie je len o týchto krásach. Neoddeliteľne k nej patrí aj veľká zima, mokro a celý kopec nepríjemných, ale aj smiešnych pádov. Ja som síce uţ dlho na lyţiach nespadla, no keď sa to stane, tak to váţne stojí za to. Napríklad naposledy, keď som spadla, smialo sa mi snáď celé lyţiarske stredisko. Ten pád nebol aţ taký hrozný, keby som sa nerozpleštila dole pri vleku pred všetkými čakajúcimi. To bola váţne trápna situácia. No čo uţ, aj to sa stáva. A korčuľovanie? O tom by sa dalo tieţ veľa hovoriť. Bohuţiaľ na ľade tie pády bolia trochu viac. To by mohlo komentovať aj celé mnoţstvo hokejistov, ktorí si toho uţili viac ako dosť. Budem musieť uţ končiť, no dúfam, ţe ste si spomedzi týchto aktivít vybrali aspoň jednu, ktorej sa budete cez Vianoce venovať. Mária Huťťová, Veronika Naštická, IV.B 22

kritická príloha Polícia v móde Čudujete sa, čo som tým názvom myslela? Určite ste sa uţ aspoň raz v ţivote stretli s módnou políciou. Či uţ to bolo v časopisoch alebo v televízii, znamená to stále len jedno. Tzv. módni znalci kritizujú, čo mal kto oblečené a ako mu to pristalo. Nezdá sa vám to trochu bezduché? Povedzme si to otvorene. Keby kaţdého z nás mala hodnotiť takáto polícia, nikto by radšej nevychádzal ani na ulicu. Na kaţdom kroku by striehli hliadky a keby zbadali, ţe niečo nesedí, uţ by začali kritizovať. No to ešte nie je to najhoršie. Predstavte si, ţe by táto polícia rozdávala aj pokuty. Topánky ti neladia s kabelkou? Pokuta 10 eur. Zle zvolený typ oblečenia? Máte pokutu 20 eur. Tam 10, tam 20, no to by bola hrôza. Veď moja peňaţenka by po pár vychádzkach do spoločnosti pripomínala skôr vyschnutú studňu na Sahare ako moje vreckové na mesiac. Teraz sa mnohí ľudia a najmä politici sťaţujú na finančnú krízu. To asi ešte nezaţili prievan v peňaţenke, ktorý by zanechala smršť takých milých fízlikov. Títo policajti sa musia mať asi veľmi dobre. Celý deň len kritizovať, pozerať na známe osobnosti a ich fotky... No kto by po takej práci netúţil? Peniaţky by sa pekne sypali len za to, ţe by som niekde zhodnotila, ţe tá a tá a ten a ten boli zle alebo dobre oblečení. To váţne nie je nejaká duchaplná práca. Myslím, ţe toto by dokázal kaţdý z nás, kto má aspoň trošku vkusu. No čo, kaţdý si musí nejako zarábať. Predsa aj táto práca je len prácou. Veronika Naštická, IV.B 23