STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

SOŠ podnikania Masarykova 24, 081 79 Prešov STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ č. odboru: 08 Hotelierstvo (HORECA), gastronómia a cestovný ruch Po stopách partizánov v Slanských vrchoch 2013 Prešov riešitelia Martina Čmilňáková Kamila Balogová ročník štúdia : druhý

SOŠ podnikania Masarykova 24, 081 79 Prešov STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ č. odboru: 08 Hotelierstvo (HORECA), gastronómia a cestovný ruch Po stopách partizánov v Slanských vrchoch 2013 Prešov Prešovský samosprávny kraj riešitelia Martina Čmilňáková Kamila Balogová ročník štúdia : druhý školiteľ Ing. Jana Kočárová

Čestné prehlásenie Prehlasujeme, že sme celú prácu SOČ na tému Po stopách partizánov v Slanských vrchoch vypracovali samostatne s použitím uvedenej literatúry. Prešov, 5. február 2013... vlastnoručné podpisy

Poďakovanie Týmto by sme sa chceli poďakovať pani triednej učiteľke a našej školiteľke Ing. Kočárovej za pomoc a odborné konzultácie pri tvorbe tejto práce. Ďalej by sme sa chceli poďakovať Strednej odbornej škole podnikania, že nám poskytla technické vybavenie potrebné pre tvorbu tejto práce. A v neposlednom rade by sme sa chceli poďakovať pánovi učiteľovi Mgr. Benkovi, PhD. za poskytnutie informácií potrebných pre tvorbu tejto práce.

Obsah Úvod... 5 1 Cieľ a metodika práce... 6 2 Vymedzenie oblasti Slanské vrchy... 7 2.1 Geológia a geomorfológia... 7 2.2 Hydrologické pomery... 8 2.3 Klimatické pomery... 9 2.4 Pôdne pomery... 9 2.5 Nerastné suroviny... 10 2.6 Rastlinstvo... 10 2.7 Živočíšstvo... 11 3 Partizáni a ich činnosť... 12 3.1 Slovenské národné povstanie a jeho vplyv na partizánsky odboj... 12 3.2 Pôsobenie partizánov v Slanských vrchoch... 13 3.3 Diverzné akcie... 15 3.4 Partizánske jednotky Sovietskeho zväzu... 17 4 Zachovalé pamätníky a významné obce Slanských vrchov (1939-1945)... 18 4.1 Hanušovce nad Topľou... 18 4.2 Petrovce... 18 4.3 Zlatá Baňa... 19 4.4 Hermanovce nad Topľou... 19 4.5 Pavlovce... 20 5 Výsledky práce a diskusia... 21 5.1 Návrh produktu po stopách partizánov Slanských vrchov... 22 5.2 Návrh na zriadenie symbolického cintorína... 23 5.3 Spolupráca s klubom vojenskej histórie Čapajev... 23 5.4 Návrh na propagáciu partizánskych pôsobísk a obcí... 24 Záver... 26 Zhrnutie... 27 Zoznam použitej literatúry... 28 Prílohy... 30 4

Úvod Pod cestovným ruchom rozumieme najmä cestovanie za krásami rôznych častí sveta, oddychom, rekreáciou, športom a zábavou. Veľa ľudí vycestuje za týmto účelom do zahraničia, kde sa každoročne vracajú kvôli dostatočnej ponuke služieb a dobrým spomienkam. Slovensko je krajinou, ktorá je čím ďalej, tým viac známa svetu, najmä svojimi prírodnými krásami, historickými udalosťami a typickou pohostinnosťou ľudí. Cudzinci sa tu radi vracajú, aby ďalej navštevovali rôzne zákutia a skryté krásy. Naša krajina je bohatá na históriu a ľudové zvyky a tradície, ktoré sú jedinečné a nemajú obdobu. Pre túto prácu s názvom Po stopách partizánov v Slanských vrchoch sme sa rozhodli z dôvodu, že oblasť Slanské vrchy je nám veľmi blízka. Obe pochádzame z lokality Slanských vrchov. Práve to nás motivovalo, aby sme dali navonok svetu vedieť, aké bohatstva sa tu skrývajú. Slanské vrchy boli už mnohokrát spomínané a navrhované ako lokalita, kde sa môže rozvíjať cestovný ruch, no nikdy sa nikto neodhodlal k vytvoreniu návrhu, ktorý by pomohol k rozvoju tejto oblasti. My sme však hrdé na históriu nášho kraja a téma, ktorá objasňuje partizánsku tematiku, je veľmi zaujímavá a je pre nás výzvou sa s touto témou popasovať. O 2. svetovú vojnu sa zaujíma množstvo ľudí, mnohokrát bola prezentovaná v médiách, oscaroví režiséri nakrútili množstvo filmov a dokumentov, ale len málokedy sa v nich stretneme s pojmom partizáni. Aj to nás motivuje k otvoreniu tejto témy a k jej riešeniu. Sme si vedomé, že partizánska tematika je náročná, ale sme odhodlané s ňou bojovať a naučiť sa o nej čo najviac. 5

1 Cieľ a metodika práce Cieľom tejto práce je podporiť rozvoj cestovného ruchu v oblasti Slanské vrchy návrhom produktu CR, ktorý je šitý na mieru pre žiakov základných a stredných škôl pre spestrenie výučby 2. svetovej vojny, ale aj pre obdivovateľov partizánov, vojnových veteránov, ako aj v neposlednom rade vojakov a členov partizánskych klubov a oddielov. Ďalej je naším cieľom popísať oblasť Slanské vrchy, objasniť úlohu partizánov v Slanských vrchoch, zamerať sa na významné obce Slanských vrchov ako aj upovedomiť obyvateľov oblasti o histórii ich kraja a vlasti. Preto sme sa zamerali na popis lokality Slanské vrchy, charakteristiku partizánskej činnosti a objasnili sme aj najdôležitejšie partizánske akcie v Slanských vrchoch a popísali pamätníky v konkrétnych obciach. Pri hľadaní potrebných informácií a faktov sme sa zamerali hlavne na internetové zdroje, ale pracovali sme aj s knižnými publikáciami. Všetky potrebné informácie sme spracovali a na ich základe sme vytvorili všetky naše návrhy. V praktickej časti sme na základe nadobudnutých informácií utvorili anketu, ktorej otázky sme predložili jednotlivým starostom obcí, ale aj výkonnému predsedovi KVH Čapajev. Na základe výsledkov tejto ankety sme vypracovali návrh na zlepšenie propagácie tejto lokality v súvislosti s partizánskou činnosťou. Navrhli sme vytvorenie produktu cestovného ruchu - poznávacieho zájazdu pre cieľové skupiny, vytvorili sme návrhy na zlepšenie propagácie oblasti, ďalej sme navrhli zriadenie Symbolického cintorína a navrhli spoluprácu s Klubom vojenskej histórie Čapajev. Keďže takýto produkt je na východnom Slovensku jedinečný, sme presvedčené, že sa nám ho podarí zrealizovať. Čím ďalej, tým viac mladých ľudí stráca záujem o minulosť našich predkov a o históriu ich kraja. Bolo by smutné, keby sa takáto pamiatka na osloboditeľov obcí vymazala z povedomia ľudí. 6

2 Vymedzenie oblasti Slanské vrchy Slanské vrchy predstavujú sopečné pohorie severojužného smeru v Matranskoslanskej oblasti. Na západe sú ohraničené Košickou kotlinou, na severe Beskydským predhorím, na východe Východoslovenskou pahorkatinou a na juhu štátnou hranicou s Maďarskom. [1] Geologický vývoj horstva bol ovplyvnený etapovite rozloženou sopečnou činnosťou. Vznikli v mladších treťohorách v neogéne, keď oddelili od seba Košickú kotlinu a Východoslovenskú nížinu, predstavujú niekoľko vetiev ostrovných vulkanických oblúkov, ktorých východná časť je pochovaná vo Východoslovenskej panve. [2] Komplexy listnatých lesov si na väčšine územia Slanských vrchov uchovali pôvodný ráz. Veľké plochy zaberajú najmä bukové lesy s pestrým bylinným porastom. Na juhu a v nižších polohách sú rozšírené spoločenstvá teplomilných rastlín. Najzachovalejšie lokality reprezentujúce pôvodné rastlinné a živočíšne spoločenstvá sú v súčasnosti objektmi štátnej ochrany prírody. Štatút chránených území je legislatívne upravený zákonom NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý zaraďuje celé územie Slovenska do piatich stupňov ochrany. Územnou ochranou podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v druhom až piatom stupni ochrany. Prvý stupeň ochrany platí ako všeobecná ochrana všade tam, kde nie je vyhlásený vyšší stupeň ochrany. [1] 2.1 Geológia a geomorfológia V podloží sopečných hornín sú staršie neogénne sedimenty. V sarmate sa začala sopečná činnosť 2. ryolitovej fázy. Táto fáza sa v severnej časti prekrývala s vulkanizmom amfibolicko-pyroxenických andezitov a ich tufov. Najviac sú tieto produkty rozšírené medzi Kokošovcami a Varhaňovcami. Andezity vytvorili prevažne homoľovitú formu - Oblík. Na konci sarmatu a začiatkom panónu sa znovu opakovala sopečná činnosť prevažne efúzneho charakteru, predstavovaná lávovými prúdmi pyroxenických andezitov. 7

Súčasná morfológia pohoria je výsledkom mladých nerovnomerných zdvihov pozdĺž zlomových porúch. Sopečný reliéf je rozrušený eróziou. Andezitové prúdy, pôvodné nakopené v zníženinách a odolnejšie ako tufy, sú dnes vo vrcholových častiach. V súčasnosti prevládajú v Slanských vrchoch erózno - zlomové formy reliéfu. Pozdĺž zlomových porúch z neogénu severo - južného a karpatského smeru sa pohorie pri nerovnomernom zdvíhaní rozlámalo na sústavu zložitých hrasťových štruktúr, ktoré zodpovedajú jednotlivým horským skupinám Slanských vrchov. Na severe sa nachádza skupina Šimonky, ktorá klesá medzi obcami Červenica a Zamutov, potom nasleduje Makovica po Rankovské sedlo, za ním je Drahovská skupina s excentrickou riečnou sieťou, oddelená od Miliča. Z foriem erózno tektonického pôvodu sa v Slanských vrchoch nachádza Banská kotlina. Na zlomové poruchy a zóny intenzívneho zvetrávania sa viažu doliny, ktoré prispievajú k morfologickej pestrosti pohoria, napr. dolina Delne, Lomnice, Olšavy a iné. Menej odolné pyroklastika podliehajú zvetrávaniu rýchlejšie ako lavové prúdy, ktoré často vytvárajú skalné steny a bralá. Pozdĺž puklín zvetrávali v pleistocéne aj odolnejšie andezity a na úpätiach vytvorili kamenné moria (v okolí Oblíka, Šimonky, Bánskeho). Porušením stability lávových prúdov vznikli zosuny. Na podhorí uložili toky množstvo materiálu v periglaciálnych náplavových kužeľoch. [3] 2.2 Hydrologické pomery Pre povrchové toky je charakteristický ich bystrinný ráz. Toky zo západnej strany odvádza Olšava do Torysy. Z východnej strany ústia potoky bystrinného rázu zväčša do Tople: Hermanovský potok, Lomnica, Bačkovský potok, Trnavka, Chlmec. Územím obce Pavlovce preteká Pavlovský potok, ktorý pramení hlboko v horách Slanského pohoria a ústi do rieky Topľa. Potoky prameniace na približne severných svahoch hlavného hrebeňa Slanských vrchov vymodelovali hlboké údolia a vysoké strže. Samotný Hanušovský potok prekonáva na vzdialenosť 8 km výškové rozpätie 560 m. Menej známy je prielom ľavého prítoku Pavlovského potoka na juhozápad od Pavloviec. Spätnou eróziou potok vymodeloval v súvrství bazálneho paleogénu vyše 30 m vysoké skalné útvary. [5] 8

Najznámejším jazerom Slanských vrchov je jazero Izra, ktoré je rozdelené na Malú Izru a Veľkú Izru. Tieto jazerá vznikli po zosuve pôdy, kedy došlo k zamedzeniu odtoku vody z okolitých svahov. Významný je aj gejzír v Herľanoch, aktivovaný ľudskou činnosťou. Voda gejzíru bola charakterizovaná ako slaná,zásaditá zemitá eruptujúca kyselka. [4] 2.3 Klimatické pomery Podnebie určuje poloha v severnom miernom pásme, kde sa striedajú štyri ročné obdobia. Poloha v strede Európy spôsobuje, že nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu a kontinentálne z východu. Teplotu vzduchu podmieňuje nadmorská výška. Vyššie časti Slanských vrchov patria do chladnej, nižšie do mierne teplej oblasti. Najchladnejší mesiac je január, najteplejší júl. Priemerná januárová teplota dosahuje v nižšej časti -4 až -5 o C, vo vyššej časti -5 až -10 o C, priemerná júlová teplota 18 až 20 o C, vo vyššej časti 14 až 16 o C. Zrážky padajú vo forme dažďa a snehu, pribúdajú s narastajúcou nadmorskou výškou. Priemerný ročný úhrn zrážok kolíše medzi 650 až 900 mm najvyššej severnej časti. Najdaždivejšie mesiace sú jún a júl, najmenej zrážok spadne v januári a vo februári. [5] 2.4 Pôdne pomery Na tvorbu usadenín geneticky nadväzuje tvorba pôd. Najrozšírenejším pôdnym typom oblasti je pôda ilimerizovaná. Jej podložie tvoria najčastejšie sprašové a svahové hliny, ale aj piesčité zvetraliny. Na svahoch potoka Hrabovec sa zachovali stopy po periodickom oglejnení. Pôdy na zvetralinách sopečných hornín sú prevažne hnedé nasýtené a nenasýtené. Po obvode údolnej nivy Tople je vyvinutá lužná pôda. Z poľnohospodárskeho hľadiska je to najvyhľadávanejší pôdny typ. [5] 9

2.5 Nerastné suroviny Nerastné suroviny predstavovali v oblasti Slanských vrchov dôležitú úlohu. Banícku minulosť pripomínajú aj početné názvy na katastrálnych mapách tejto oblasti, napríklad Zlatá Baňa, Banisko, Zlatá studňa, Banikuvka, Doly. Známy bol výskyt sadrovca na juhozápad od Pavloviec. Dodnes sa zachovali stopy po prieskumných prácach zameraných na ťažbu vzácnych kovov. Prvý dokument o baníctve (výskyt Au Ag ) sa nachádza v origináli v prešovskom archíve. Pochádza z roku 1431 od Bergera z Viedne a má skôr charakter testamentu. Pri previerke v roku 1811 neboli nájdené výskyty zlata a striebra, zistilo sa však pyritové propylitizované pásmo. V minulosti sa sulfidické rudné výskyty s prítomnosťou pyritu považovali za výskyty zlata a striebra. Po ťažbe sadrovca sa zachovali stopy juhozápadne od Pavloviec zvyšky poľných pecí na pálenie vápna a početné otvory v skalných stenách po dolovacích prácach. Známe sú aj neďaleké opálové bane. [5] 2.6 Rastlinstvo Orientácia pohoria a bezprostredný kontakt s panónskou oblasťou v značnej miere ovplyvnili vegetačný kryt pohoria. Komplexy listnatých lesov si na väčšine územia Slanských vrchov uchovali pôvodný ráz. Slanské vrchy tvoria prevažne listnaté lesy. Typický je pre nich buk, ale aj hrab, ktorý rastie vo vlhších oblastiach s hlbšou pôdou nad kamenným jadrom hôr. Buk je drevina vlhkomilná, neznáša extrémne teplotné pomery, a v Slanských vrchoch nachádza preto optimálne existenčné pomery. Kamenisté svahy majú v obľube jaseň, javor, ale aj lipa. V nižších polohách nájdeme aj dub či brezu. [4] V krovinatom poraste vyniká okrem nich hlavne jarabina vtáčia, dreň. Vzácnou vtrúsenou drevinou v bukových a javorových porastoch je jedľa biela. Vo vyšších polohách bol les miestami zničený a vznikli tu početné lesné lúky. Ich charakteristickou črtou je lesný pôvod väčšiny rastlinných druhov. V období kvitnutia upútava pozornosť ľalia zlatohlavá a miestami horec luskáčovitý - ako chránené druhy. 10

Na juhu a v nižších polohách sú rozšírené spoločenstvá teplomilných rastlín. Z vývojového hľadiska sú dôležité výskyty druhov: ometlina štíhla, divozel čierny, veternica lesná. Podobný pôvod má šafran Heuffelov. Je to horský druh. Jeho výskyt na Petiči je pozoruhodný, svedčí o značnej prispôsobivosti i v prostredí dubovo - hrabového lesa. Pozoruhodný je aj výskyt ľanu žltého. [5] 2.7 Živočíšstvo Územie Slanských vrchov patrí do pásma lesa, konkrétne listnatého lesa. Znamená to, že vývoj fauny tu prebieha v klimatických podmienkach výhodných pre vývoj súvislej lesnej pokrývky. V nižších polohách, kde bol les zničený, zasahujú prvky stepného pásma. Nie menej významným faktorom v zastúpení živočíšstva je veľká vertikálna členitosť územia podmienená celkom Slanské vrchy. Najsilnejšie zastúpenie má zoocenóza listnatého lesa. Bohato sú zastúpené suchozemské stavovce: jež obyčajný, krt obyčajný, líška obyčajná, diviak, jeleň obyčajný, srnec hôrny, plchy, vlk, mačka divá. Okrasou lesa je vtáctvo. Žije tu bocian biely a čierny, z dravcov najmä krahulec obyčajný, haja červená, jastrab obyčajný. Z ostatných vtákov tu žije napríklad žlna zelená, tesár čierny, sojka obyčajná, sýkorka veľká, drozd čierny, zelienka obyčajná a v posledných dvoch rokoch tu vidieť aj kormorána. S biocenózou organizmov a rastlín listnatého lesa úzko súvisí biotop skalných stien. Takýto biotop je typický pre jaštericu múrovú, salamandru škvrnitú, vretenicu obyčajnú. Na odlesnenom povrchu vynikajú početnosťou biocenózy krovín i s priľahlými poľami a lúkami. Možno tu stretnúť ježa obyčajného, piskora obyčajného, krta, zajaca poľného. Na vlhkých lúkach hniezdi zákonom chránený cíbik chocholatý (Podlipníky, Medzianky). Na lúkach a pasienkoch boli pozorované nasledovné druhy motýľov spriadač medvedí, vidlochvost feniklový. Medzianský a Petrovský potok sú vyhľadávané ako pásma pstruha potočného. Významný je úsek rieky Tople. Zo vzácnych druhov rýb sú zastúpené: hrúz dlhofúzy, hrúz Kesslerov, hrúz bieloplutvý, kolok menší, sekavec horský.[5] 11

3 Partizáni a ich činnosť Partizáni boli dobrovoľní príslušníci ľudového hnutia odporu, ktorí sa chopili zbraní za obranu a nezávislosť krajiny proti zahraničnej intervencii, okupácii alebo vnútornej kontrarevolúcii a boli činní v zázemí nepriateľa. Pre partizánsku činnosť boli charakteristické malé ozbrojené akcie na fronte a spolupráca s miestnym obyvateľstvom. Na Slovensku sa partizánske hnutie stalo jednou z najdôležitejších zložiek národnooslobodzovacieho a protifašistického boja. Partizáni ničili komunikácie, prepadávali nemecké jednotky a transporty a likvidovali hitlerovcov. Schádzali z hôr, obsadzovali mestá a dediny, zmocňovali sa zbrojných skladov a pomáhali oslobodzovať politických väzňov. Počet partizánov na Slovensku pred vypuknutím Slovenského národného povstania bol asi 5000 ľudí. Avšak počet partizánov prudko rástol a na celom území Slovenska do oslobodenia bojovalo už asi 40 partizánskych oddielov, ktoré mali 15 000 17 000 členov. Partizáni pomáhali frontovým jednotkám spravodajstvom, základňami pre ich vlastný prieskum, blokovaním dopravy, demoralizovaním nepriateľských síl a zázemia, ale aj taktickou súčinnosťou. [6] 3.1 Slovenské národné povstanie a jeho vplyv na partizánsky odboj Slovenské národné povstanie ukázalo svetu odvahu a vôľu slovenského národa postaviť sa so zbraňou v ruke proti nemeckej okupácii a patrí medzi najvýznamnejšie protifašistické vystúpenia v Európe. SNP sa nám vrýva do pamäti najmä vďaka veľkolepým myšlienkam a hrdinským činom tisícov ľudí. [7] Rastúca aktivita partizánskeho hnutia, najmä na strednom a východnom Slovensku, viedli bratislavskú vládu k prijatiu mimoriadnych opatrení. Vláda vyslala do Nízkych Tatier a Veľkej Fatry vojenskú expedíciu, ktorá mala za úlohu zlikvidovať partizánov. Avšak tam kde sa slovenský vojaci s partizánmi stretli, vznikli na miesto bojov priateľské zväzky. Mnohí vojaci pomáhali partizánom a od 2. polovice augusta 1944 sa denne odohrávali nejaké antifašistické ozbrojené akcie. Rast týchto akcií považoval nemecký vyslanec v Bratislave za nebezpečný pre fašistický režim a žiadal rýchle zlikvidovanie partizánskeho hnutia na Slovensku. [8] 12

Partizánske jednotky boli jedinou, a zároveň hlavnou formou ozbrojeného protifašistického odboja v tyle nepriateľa. Vtedy sa hlavným dejiskom vojnových udalostí stávalo Východné Slovensko. Keď Nemci vyslali na Slovensko okupačnú armádu, ktorá mala oficiálne pomáhať slovenskej vláde zneškodniť partizánske hnutie, do odboja zapojení vojaci a ostatní obyvatelia, ktorí si len chceli chrániť svoju slobodu, sa postavili okupačným vojskám na odpor. V prvých dňoch povstania sa po stratách západu a východu Slovenska utvorilo povstalecké územie s rozlohou asi 20 000 km2. [9] Dediny, ale aj mestá podporovali partizánske hnutie, a to priamo pod nosom fašistických okupantov. Ani vypaľovanie dedín, deportácie a vyvražďovanie obyvateľstva neodradilo Slovákov od boja za národnú slobodu. [9] Povstalecké územie sa ale s postupom nemeckých jednotiek zmenšovalo zo dňa na deň. Nemecké jednotky disponovali lepším výstrojom a výzbrojou. Povstalecké územie bolo zo všetkých strán obkľúčené a tlaku nemeckých jednotiek 27.októbra podľahli. Ozbrojené sily SNP čelili okupačnému náporu od 29.augusta do konca októbra 1944. Za SNP bojovalo približne 18 tisíc partizánov a 50-60 tisíc príslušníkov armády. [8] 3.2 Pôsobenie partizánov v Slanských vrchoch Koncom roka 1943 začínalo dochádzať na východnom Slovensku k prvým akciám, s ktorými sa spájal prílev sovietskych vojenských zajatcov, s vytváraním partizánskych skupín ako aj s partizánskou aktivitou na slovenskom území. Najčastejšie to boli prepady kasární finančnej pohraničnej stráže v okrese Michalovce v decembri 1943 a v Oľšinkove v apríli 1944. Tieto akcie uskutočňovala skupina Čapajev. Čapajevovci uskutočnili prepadnutia pohraničnej stráže v Kalinove, Vydrani, prepadnutia vojenskej stráže v Radome, ako aj prepadnute vojenského auta medzi Adidovcami a Zubným v okrese Humenné. Čapajevovci uskutočnili prvé deštrukcie prerušili nemecký diaľkový kábel pri obci Rakovčík v roku 1944. [11] Akcie, ktoré uskutočňovali partizánske jednotky Čapajev, neboli zamerané len na deštrukčnú činnosť, ale boli hlavnou formou nadobúdania výstroje a výzbroje. Avšak výstroj a výzbroj získavali aj inými spôsobmi nakupovali zbrane od civilných alebo vojenských osôb s pomocou ilegálnych pracovníkov. 13

Mocenské orgány znepokojovali partizánske akcie na východe Slovenska. A preto už v decembri 1943 župný úrad vydal nariadenie sprísniť stráženie hraníc a objektov finančnej stráže. Stráž mali posilniť členovia FS a HG. V Kurimke, okrese Svidník, došlo k prestrelke partizánov so žandármi, počas ktorej zomreli dvaja žandári zo stanice v Hrabovčíku a jeden partizán. V polovici júna sa partizánska skupina Čapajev presunula z Čergovského pohoria do Slanských vrchov. Usadila sa v priestore nad lúkou zvanou Lysá v katastri obce Petrovce. V tomto priestore zotrvala do 9. septembra 1944. Počas tohto pobytu sa počty jej príslušníkov sústavne zvyšovali a stupňovali sa aj bojové partizánske akcie. Dňa 27. júla 1944 šesťčlenná skupina partizánov zneškodnila medzi Remeninami a Matiaškou 2 nemecké nákladné autá a troch nemeckých vojakov. 6. augusta partizáni vyhodili koľajnice na úseku Košice Kysak, v dôsledku čoho bol vykoľajený vlak, naložený vojenskými autami. Dôležitou akciou na tejto trati bolo vyhodenie železničného mostu v Kostoľanoch, terajšia Družstevná nad Hornádom, čo sa stalo 9.8.1944. Na tejto akcii mal podiel aj petrovský rodák Ján Čurlík, ktorý vtedy bol vojakom Slovenskej armády a vykonával strážnu službu na spomínanom moste. Jeho príbeh svedčí o tom, že sa partizáni so slovenskými vojakmi vedeli skoro dohodnúť a navzájom si pomôcť. Ján prišiel začiatkom augusta na krátku dovolenku, pomôcť bratovi pri žatve. Večer si zašiel do miestnej krčmy a tu sa stretol s Ľ. Kukorellim i s jeho tromi priateľmi. Po krátkom zoznámení a vysvetlení si vzájomných postojov a názorov, Janko oznámil Kukorellimu čas, kedy bude na stráži stáť práve on a zároveň prisľúbil, že na akciu na príchod partizánov ku stanovišťu pripraví aj svojich kamarátov. Akcia sa uskutočnila na druhý deň po návrate Jána na svoj post, presne podľa dohodnutého plánu. Partizáni okrem toho, že vyhodili most, vyniesli z Kostolian všetku muníciu, čo tam mali. Obdobie rozvinutej partizánskej vojny bolo dopĺňané vysokou politickou aktivitou štábov skupín a spravodajskou činnosťou. Po 15.8.1944 sa základňa zväzku Čapajev stala križovatkou partizánskych jednotiek prichádzajúcich z Poľska a západnej Ukrajiny. Jej letisko sa stalo miestom vysadzovania partizánskych organizátorských skupín, ktoré sa dopĺňali z počtu brigády Čapajev, a tak už posilnené začali bojové pochody na stredné a západné Slovensko. Partizánske hnutie na východnom Slovensku zaznamenalo v tom čase niektoré zmeny. Najvýznamnejšia sa týkala zjednotenia pôvodných skupín okolo skupiny Čapajev, čo súviselo najmä s vývojom oddielu Pugačov. Smrť ich veliteľa A. Jemeľjanova 22.júla 14

poznačila oddiel natoľko, že časť jeho členov prešla do lesov severne od Humenného a zvyšok sa pripojil k čapajevovcom. Oddiel Čapajev, ktorý od júla 1944 pôsobil v Slanských vrchoch, mal začiatkom augusta 80 členov. Prispelo k tomu práve to pripojenie oddielu Pugačov a príchod nových ľudí. Vznikli dve roty, ktoré sa rozčlenili na čaty. [11] 3.3 Diverzné akcie Partizáni uskutočňovali diverzné akcie, najmä na železničných tratiach. Prerušovali dopravu, spoje, vyhadzovali trate, mosty a prepadávali vojenské sklady. Okrem toho uskutočňovali trestné akcie proti aktívnym žandárskym staniciam. Činnosť partizánov povzbudzovala aj slovenských vojakov, aby otvorenejšie vystúpili proti režimu. Partizánska skupina Čapajev mala veľmi výhodné umiestnenie v Slanských vrchoch, odkiaľ mohla organizovať výpadky na všetky strany. Operovala takmer na území celého východného Slovenska. Na každom zo smerov boli dôležité objekty komunikácie, napr. juhozápadná hlavná cesta z Košíc do Prešova a hlavná trať Košice Kysak - Žilina či severozápadné letisko Prešov v Nižnej Šebastovej. Ku každému z dôležitých objektov bolo možné dostať sa nepozorovane za 3-5 hodín pochodu. Po vypuknutí SNP partizáni zo skupiny Čapajev vyhodili do vzduchu jedno pole železničného viaduktu a obsadili Dežöffiovský kaštieľ, v ktorom mali slovenskí vojaci intendančný sklad. V Hanušovciach došlo pritom k prestrelke s hliadkujúcimi nemeckými vojakmi a následne k vypáleniu siedmych rodinných domov. Zásoby z intendančného skladu partizáni pomocou furmanov z Petroviec i iných okolitých obcí vyviezli do hôr. K ostrým prestrelkám medzi nemeckými vojakmi a partizánmi dochádzalo na úseku Lipníky - Bystré - Vranov po tom, ako sa nemecké vojská nasťahovali do priestoru výhodného Slovenska, teda po 1. septembri 1944. 2. septembra, keď na Lipníky doviezli z Dukoviec zastreleného slovenského vojaka Jána Kololíčíka, partizáni vtrhli do miestneho hostinca, kde zabili dvoch nemeckých dôstojníkov - prieskumníkov. Prestrelka, ku ktorej následne došlo, sa presunula k Petiči. 3. septembra došlo k ďalšej prestrelke v priestore medzi Hanušovcami a obcou Bystré. Posledné tri dni pred hrôzostrašným 7. septembrom Petrovčania žili v strachu a vo veľkom napätí. Partizáni na čele s Kukorellim organizovali obranu svojich pozícií, posilňovali stráže, do ktorých zaradili aj bojaschopných Petrovčanov. 15

K rušnej udalosti v obci Petrovce došlo 8. novembra 1944. Vtedy sa 30 - ročný Ján Gdovin podujal na riskantnú a nebezpečnú úlohu. Bolo potrebné pomôcť dvom Ukrajincom, ktorí ušli z nemeckého zajatia (pracovného práporu v Hanušovciach) a chceli sa dostať do Hermanoviec. Ján ich zavčas rána doviedol nad Hermanovce do Dúbravy, kde ich odovzdal ďalšiemu sprievodcovi. Na tohto blízko za dedinou už čakali nemeckí vojaci. Tí ich obkľúčili a zajali. Do nemeckého zajatia v ten istý deň padol aj Ján Gdovin. Po zatknutí ho vyšetrovali v prešovskej väznici a následne odtransportovali do Nemecka. Ako československý politický väzeň prešiel Ján Gdovin nemeckými tábormi v Sachsenhausene, Klingeri, Berger-Belzene a Reimefarge. V apríli 1945 sa mu podarilo počas náletu na transport vlaku s tromi spoluväzňami ujsť. Po dlhých peripetiách - túlaní sa lesom sa ocitol spolu s kamarátmi v anglo-americkej zóne v Rückeri. Tam bol zaradený do oslobodzovacieho tábora a koncom júna 1945 prepustený na slobodu. Domov sa vrátil po uplynutí dvoch mesiacov od ukončenia vojny. Do Petroviec sa nemeckí vojaci druhýkrát nasťahovali na Vianoce 1944. Do preplnených obydlí Petrovčanov sa natlačili po štyroch piatich a zotrvali tam tri dni. Okrem Nemcov tu boli ubytovaní aj civili z okolitých obcí, ktorí sa z donútenia zúčastňovali kopania zákopov. Keď nemeckí vojaci po Vianociach z dediny odchádzali, zrekvirovali sedem kusov hovädzieho dobytka. Nasledujúce dni boli pre Petrovčanov hodinami netrpezlivého čakania na príchod oslobodeneckých vojsk. Zavčas rána 19. januára 1945 im ho zvestoval miestny zvonár. Vojaci prišli od Hermanoviec. Uprostred obce ich vítali chlebom a soľou. Ľudia im ukázali cestu k Pavlovciam. Z oslobodenia sa všetci dlho tešili, radovali sa. [12] Historické udalosti 2. svetovej vojny sa udiali priamo aj v ďalšej východoslovenskej obci, v obci Hermanovce nad Topľou. V lesoch pod Oblíkom operovala partizánska skupina Čapajev. Koncom 2. svetovej vojny, presnejšie 8. septembra 1944, bola obec za pomoc partizánskym skupinám vypálená nemeckým vojskom. V decembri dokonca hrozilo obyvateľom vyvraždenie. Nemci tu hľadali partizánov, z ktorých sa ale väčšina deň pred tým presunula na pomoc SNP do okolia Banskej Bystrice, a keďže nikoho nenašli, obec vypálili. [12] V Šarišsko zemplínskej župe pôsobilo niekoľko ďalších partizánskych jednotiek. Jednou z nich bola aj partizánska skupina Pugačov, ktorá sa sformovala začiatkom januára 1944 pri Humennom zo sovietskych občanov, ktorí ušli zo zajateckých a koncentračných táborov. Za veliteľa partizánskej skupiny bol zvolený Alexander Gavrilovič Jemeljanov. Náčelníkom štábu sa stal major Sovietskej armády Jakov Terosovič Iljikčan, ktorý ušiel zo 16

zajateckého tábora z Čiech a napriek tomu, že ho prenasledovalo gestapo, sa dostal až na Slovensko. Skupina asi 50-tich partizánov sa sústredila v horách Petočovej nad Humenným, kde mala vybudované zemľanky, ale po prepade nemeckých vojakov v apríli 1944 sa prebojovali z obkľúčenia a museli sa presunúť do Vihorlatských vrchov. Po smrti svojich veliteľov sa časť oddielu presunula do Slanských vrchov, kde sa 26.augusta pripojila k partizánskej skupine Čapajev. V septembri 1944 sa ale po rozsiahlom útoku Nemcov v Slanských vrchoch na vrchu Oblík, partizánska skupina Čapajev prebojovala z obkľúčenia a presúvala sa do oblasti nad obcou Závada. Oddiel Pugačov v bojoch stratil kontakt s čapajevovcami a vrátil sa do Vihorlatských vrchov. Tam sa pripojil k ostatným skupinám, s ktorými sa neskôr prebojovali cez front k Sovietskej armáde. [11] 3.4 Partizánske jednotky Sovietskeho zväzu Na východnom Slovensku začali s diverziami aj partizánske jednotky zo Sovietskeho zväzu a Poľska. Patril medzi ne aj sovietsky partizánsky oddiel,,sergej, ktorý vstúpil na územie východného Slovenska 1.augusta 1944 pri dedine Osadné. Po utáborení začali prvé deštrukčné akcie na železničnom úseku Medzilaborce Humenné. Zhadzovanie výsadkárov a nákladu so zbraňami neušlo pozornosti nepriateľov. Rastúci počet diverzií a prepadov, ako aj prítomnosť sovietskych partizánov znepokojoval nemecké velenie. Partizáni sa o tom zakrátko dozvedeli. Slovenský dôstojník z 2. divízie doniesol štábu fotografickú mapu, na ktorej im vysvetlil, kde velenie divízie na základe rozkazu sústreďuje svoje sily na postavenia sovietskych partizánov. V rozkaze nemeckého velenia stálo, aby divízia začala protipartizánsku výpravu. Spomínaný dôstojník od partizánov žiadal, aby vyznačili na mape svoje postavenia pre prípad, keď by divízia musela,,prečesávať terén od partizánov. K,, prečesávaniu však nedošlo. Avšak táto príhoda poslúžila k vzájomnému pochopeniu vtedy už dozrievajúceho povstania na Slovensku, ktoré o niekoľko týždňov prepuklo. [13] 17

4 Zachovalé pamätníky a významné obce Slanských vrchov (1939-1945) Na Slovensku máme niekoľko pamätníkov. Pripomínajú nám rôzne osobnosti alebo udalosti slovenskej histórie. Väčšinou sú to udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Pamätníky dokumentujú aj významné osobnosti kultúrneho a politického života krajiny. V práci sme sa zamerali predovšetkým na obce Slanských vrchov. V nasledujúcej podkapitole sú rozvedené samostatné obce a pamätníky na pamiatku hrdinov. 4.1 Hanušovce nad Topľou Jedným z významných miest bolo mesto Hanušovce nad Topľou. Nachádza sa v strede východného Slovenska. Hanušovce sú významné tým, že v čase SNP obyvatelia pomáhali partizánskej skupine Čapajev, ktorá pôsobila na okolí, za čo obec vyznamenali Rádom červenej hviezdy. V tejto obci sa pravidelne koná beh Majora Ľ. Kukorelliho, hlavného predstaviteľa skupiny Čapajev. Pravidelne sa tu každý rok slávnostne odovzdávajú kvety k pamätníku SNP, ako symbol úcty padlým za slobodu. [13] 4.2 Petrovce Ďalšou významnou obcou je obec Petrovce. Nachádza na severnej strane úpätia Slanských hôr. Petrovčania citlivo reagovali na všetky udalosti, ktoré sa odohrávali v ich okolí i vo vtedajšom svete. Protivojnové a protifašistické nálady sa v nich začali prejavovať a narastať hlavne v druhej polovici r. 1943. Vtedy sa v okolí Petroviec objavili aj prví partizáni. Počas rokov 1942 1944 k Slovenskej armáde nastúpili branci narodení v rokoch 1916 1920. Spolu ich bolo 10. Protivojnové nálady v obci umocňovali aj vojaci, ktorí prichádzali domov na dovolenku z frontu. Prví partizáni v lesoch nad Petrovcami sa objavili začiatkom jesene 1943. Koncom marca 1944 došlo v skupine ku konfliktu, ktorý mal tragické následky. Partizánska skupina sa po tejto udalosti zreorganizovala. Obyvatelia Petroviec prežili rušný deň začiatkom júna, keď bezpečnostné orgány Slovenského štátu doviedli menovaného Lešcenku do dediny, odtiaľ až za Harb, kde za 18

prítomnosti súdnej komisie, komisára obce i niekoľkých občanov sa konala exhumácia troch mŕtvych tiel zastrelených partizánov. Po prevezení z lesa boli tieto uložené do spoločného hrobu na petrovskom cintoríne. [12] 14. 8 2011 bol v lesoch tejto obce zriadený Náučný chodník Herlica s partizánskou tematikou. Na jeho vytvorení sa podieľali Východoslovenské štátne lesy, trasu značkoval KST Krokus v Hanušovciach nad Topľou. [15] 4.3 Zlatá Baňa Zlatá baňa je tiež z jednou z obcí, ktorá má svoju partizánsku históriu. Leží neďaleko Prešova v severovýchodnej časti Slanských vrchoch. Počas 2.svetovej vojny bola Zlatá Baňa za pomoc partizánom vypálená fašistami. Zhoreli nielen domčeky a stodoly, ale aj stromy a všetko ostatné, čo v obci bolo. Vyše sto domov sa obrátilo v prach a popol a asi päťsto obyvateľov Zlatej Bane, ktorí ochotne pomáhali partizánom v Slanských horách, vyhnali do hôr alebo niektorých aj odvliekli. Obyvatelia, ktorí tu ostali, museli bývať v pivniciach a podzemných dierach. V dôsledku blížiacej sa zimy boli deti a starší ľudia vydaní napospas zime, chladu a dažďu. Iróniou osudu bola skutočnosť, že tí, čo sa obetovali najviac, ostali na mizine, nemali čo jesť, ostali bez šiat a boli odkázaní iba na zbierky a pomoc susedných obcí. Mementom nech ostáva nápis na pamätníku obetiam: ABY SME NIKDY NEZABUDLI NA BARBARSKÉ VYPÁLENIE OBCE ZLATÁ BAŇA 8.9.1944. NEPRIPUSŤME HRÔZY NOVEJ VOJNY. Za tieto zásluhy bola vyznamenaná Rádom Červenej hviezdy a Dukelskou pamätnou medailou. [15] 4.4 Hermanovce nad Topľou Jednou z dôležitých obcí boli aj Hermanovce nad Topľou. Koncom druhej svetovej vojny bola táto obec vypálená nemeckým vojskom za pomoc partizánskym skupinám. Nemci celú dedinu obsadili, skontrolovali každý dom a každého, kto sa im postavil na odpor, zastrelili. Pokúsili sa o vyvraždenie dediny, obyvatelia mali zomrieť strašnou smrťou, čím mali pykať za zavraždenie nemeckého vojaka neznámym partizánom. Avšak doteraz sa nevie, kto obec zachránil. Neznámy muž odprosil veliteľa Nemcov a aj keď sa schyľovalo k najhoršiemu, Hermanovce boli zachránené. [12] 19

Kukorelliho. Neďaleko obce sa nachádza aj pamätník SNP, v Údolí obrov pri Chate majora 4.5 Pavlovce V lete 1944 v katastri obce Pavlovce mala svoj štáb partizánska skupina Čapajev, za čo nemeckí fašisti 7. septembra 1944 obec čiastočne vypálili. Partizáni sa zdržiavali v lesoch, kde mali aj svoje bunkre. Niektoré sa zachovali, ale v súčasnosti nie sú z hľadiska bezpečnosti prístupné. Sú zamaskované tak, že ich nájde len ten, kto vie, kde sa nachádzajú. Jedným z nich je bunker v časti Tajch, kde vedie náučný chodník Východoslovenských štátnych lesov. Kronika obce neuvádza mená partizánov. Je to však z dôvodu, že pôvodná verzia kroniky zhorela pri požiari. Ľudia však rozprávajú o mnohých padlých partizánoch, ale aj nemeckých vojakoch v lesoch katastri obce. [17] 20

5 Výsledky práce a diskusia Na základe zhodnotenia lokality Slanské vrchy a popisu činnosti partizánov v Slanských vrchoch, ich úlohách a osudoch, sme oslovili predstaviteľov obcí Slanských vrchov. Anketa bola zostavená cielene. Oslovili sme starostov obcí Petrovce, Pavlovce, Hanušovce nad Topľou, Hermanovce nad Topľou a Zlatá Baňa, a zároveň sme sa obrátili na klub vojenskej histórie Čapajev v Prešove. Anketa prebehla telefonickou formou, všetkým sme predložili 4 rovnaké otázky: 1. Poznáte hodnotu Slanských vrchov z pohľadu funkcie a úlohy partizánov? 2. Zachovali sa vo vašej obci pamätníky a spomienky na dané obdobie? 3. Spolupracovali by ste pri zriadení pamätníkov partizánov v obci? 4. Mali by ste záujem o vytvorenie produktu cestovného ruchu, ktorý by prilákal do obce návštevníkov? Keďže výskumná vzorka bola malá, 5 obcí a jeden klub vojenskej histórie, nebolo ťažké vyhodnotiť jednotlivé otázky. Všetci, okrem Klubu vojenskej histórie Čapajev, jednoznačne odpovedali na otázku číslo jedna, že poznajú históriu a činnosti partizánov, ale, žiaľ, nie dokonale. To nás skutočne prekvapilo, lebo sú to starostovia obcí, ktoré sa nachádzajú v oblasti bohatej na históriu a je smutné, že o svojej obci a jej okolí vedia tak málo. Na otázku číslo 2 - v štyroch obciach je pamätník, respektíve tabuľa so spomienkou na partizánov a ich činnosť pri oslobodzovaní obcí. Odpovediam na túto otázku sme sa potešili, lebo aj keď nie sú dokonale informovaní o partizánskej činnosti, sú si vedomí bohatej histórie v ich obci a sú na ňu hrdí. Na otázku 3 a 4 všetci oslovení reagovali kladne. Všetci majú záujem spolupracovať pri zachovaní spomienky na hrdinov a vytvorení pamätníkov a produktu cestovného ruchu. Odpovede na túto otázku boli pre nás najdôležitejšie a sme skutočne veľmi rady, že zástupcovia obcí sú ochotní s nami spolupracovať. Z ankety teda vyplýva, že je vhodné až nutné vypracovať produkt cestovného ruchu s tematikou poznania činnosti a úlohy partizánov v Slanských vrchoch. Na celom východnom Slovensku takýto produkt nie je vytvorený. 21

Na základe prísľubu spolupráce sme preto navrhli nasledovné možnosti, ako zviditeľniť túto oblasť Slanských vrchov, ako aj poukázať na jedinečnosť funkcie partizánov. Vytvorili sme: 1. Návrh produktu: Po stopách partizánov Slanských vrchov, 2. Zriadenie Symbolického cintorína v Slanských vrchoch, 3. Spolupráca s Klubom vojenskej histórie Čapajev, 4. Návrh na propagáciu partizánskych pôsobísk a obcí. 5.1 Návrh produktu po stopách partizánov Slanských vrchov V práci sme navrhli dvojdňový poznávací zájazd pre záujmové skupiny (dôchodcovia, veteráni a obdivovatelia 2. svetovej vojny, žiaci základných a stredných škôl v súvislosti s výukou dejepisu a výučbou o 2. svetovej vojne). Tento zájazd ponúkneme záujmovým skupinám formou letákov a brožúrok o zájazde, tieto materiály budeme rozdávať priamo v navštívených zariadeniach škôl, domovoch dôchodcov a turistom. Ponúkneme ich aj organizáciám CR, združeniam CR, miniregiónom a cestovným agentúram. Poznávací zájazd Po stopách partizánov v Slanských vrchoch zahŕňa prechod významnými obcami Slanských vrchoch, konkrétne obcou Zlatá Baňa, obcou Pavlovce, mestečkom Hanušovce, obcami Petrovce a Hermanovce. V každej obci sme vytvorili zaujímavú ponuku pre pripomenutie a oživenie obdobia z čias partizánov a sprievodný program. Celý balík služieb (ubytovanie, stravovanie, dopravu ako aj sprievodcovské služby, poistenie a zabezpečenie pamätných vencov) ponúkneme za symbolických 25. Cena 25 je dostupná pre každého a jej atraktivita by mala pritiahnuť pozornosť turistov, resp. zvýšiť ich záujem. Ďalej navrhujeme aj mimoriadne zľavy pre študentov. Máme v záujme spolupracovať s neziskovou organizáciou Miniregión Topľa a spoločne propagovať tento produkt. Viac informácií o produkte sme uviedli v časti Prílohy Príloha A: Itinerár zájazdu. 22

5.2 Návrh na zriadenie symbolického cintorína Ďalším našim návrhom bolo zriadenie a umiestnenie symbolického cintorína na pamiatku padlých partizánov a civilného obyvateľstva počas 2. svetovej vojny. Cintorín bude umiestnený v časti Pod Lysou v katastri obce Petrovce. V tejto oblasti prebehli mnohé boje a každoročne sa tam konajú slávnosti na počesť oslobodenia obce. Cintorín bude v prírodnom prostredí, bude ohradený kameňmi po obvode cca 5 x 5 m, uprostred bude zasadený drevený kríž a pamätná tabuľa, na ktorej bude napísané:,,na večnú česť a pamiatku padlým v bojoch za obranu a slobodu obcí. Súčasťou cintorína budú symbolické kríže z týchto obcí: Petrovce, Hermanovce, Zlatá baňa, Pavlovce. Okolo kríža budú rozmiestnené zachovalé pamätníky s menami známych padlých a bojujúcich z týchto obcí, konkrétne Ľudovít Kukorelli a ďalší. Ďalej navrhujeme umiestnenie pamätných krížov za obce, v ktorých priamo pôsobili partizánske skupiny, a v ktorých sa bojovalo a zomreli mnohí obyvatelia. Na cintoríne by sa nachádzala aj pamätná tabuľa majora Ľudovíta Kukorelliho, ukážku ktorej uvádzame v časti Prílohy - Príloha B: Návrhy na kríže a pamätné tabule Na postavenie cintorína, ale aj organizáciu zájazdu budú potrebné financie. Sme schopné pritiahnuť pozornosť viacerých sponzorov, ktorí by nám s jeho stavbou a realizáciou pomohli. Jedným z týchto sponzorov bude ekonomická firma PrWe s.r.o. so sídlom v Prešove. Pozri prílohu F. Máme za to, že ak sa PrWe s.r.o. rozhodne poskytnúť potrebné financie alebo ak nám dopomôže získať sponzorov spomedzi svojich klientov, bude realizácia projektu možná. 5.3 Spolupráca s klubom vojenskej histórie Čapajev Na základe komunikácie s klubom vojenskej histórie Čapajev a prísľubu pomoci pri organizovaní podujatí na pripomenutie bojov za oslobodenie obcí sme navrhli spoluprácu s týmto klubom pri organizovaní pravidelných podujatí ako súčasť programu poznávacieho zájazdu, ale aj pri nepravidelných podujatiach organizovaných na našu žiadosť. Pozri prílohu G. Klub sľúbil pomoc formou ukážky bojov, ukážky vozidiel a zbraní. Navrhol možnosť vyskúšať si zbrane účastníkom zájazdu, ukážky čestnej stráže, výstavy ako aj odborné výklady o partizánskej činnosti v obciach. 23

5.4 Návrh na propagáciu partizánskych pôsobísk a obcí Informačná tabuľa v obciach V každej obci sme navrhli postaviť informačnú tabuľu s informáciami o pôsobení partizánov počas 2. svetovej vojny v obci, o bojoch za oslobodenie a bojoch na území katastra obce, s fotografiami, mapou významných miest a obcí a taktiež s mapou nami organizovaného zájazdu. Návrh na tabuľu sme uviedli v časti Prílohy - Príloha C: Návrh na informačnú tabuľu v obciach. Informačné tabule by mali zvýšiť lepšiu orientáciu v obci, ako aj poukázať na partizánske akcie v obci. Propagačné materiály Ďalej sme navrhli vyhotovenie informačných letákov a brožúrok s týmito informáciami, fotografiami, s odporúčaniami na turistiku v týchto oblastiach a vyznačením významných miest. Letáky sú voľne dostupné pre každého, umiestnené sú pri vchode do každého obecného úradu. Taktiež by sme chceli tieto letáky rozdávať žiakom na škole osobne s prezentáciou o produkte a tým by sme priamo osobným kontaktom ponúkali náš produkt. Návrh na brožúrky a letáky je uvedený v časti Prílohy - Príloha D: Brožúrka, letáky. Webová stránka Taktiež sme navrhli vytvorenie webovej stránky. Keďže množstvo mladých ľudí komunikuje cez internet, je stránka jednou z najlepších možností, ako propagovať náš produkt a celú oblasť. Stránka obsahuje fotogalérie, články a mnohé zaujímavé informácie o partizánskej činnosti aj základné informácie o obciach Slanských vrchov. Ale jej najväčšou prednosťou je, že obsahuje možnosť objednať si zájazd cez internet a oboznámiť sa s potrebnými informáciami o zájazde. Jej pravidelná aktualizácia zaručuje aktuálnosť informácií ako aj ich neustále rozširovanie. Pozri ukážku webovej stránky v časti Príloha E: Webová stránka. Práca s médiami V súvislosti s propagáciou pôsobenia partizánov v obciach a nášho produktu sme v neposlednom rade navrhli osloviť Rádio Regina, v ktorom je pravidelný program: Mestá 24

a obce východného Slovenska. V rámci tohto programu by sme širokú verejnosť oboznámili s naším produktom poznávacím zájazdom a historickými udalosťami v obciach Slanských vrchoch, ale aj v širšom okolí. 25

Záver Cieľom tejto práce bolo popísať oblasť Slanské vrchy a objasniť úlohu partizánov v Slanských vrchoch. Na základe zhodnotenia oblasti sme navrhli produkt s tematikou partizáni v Slanských vrchoch. Tento produkt zahŕňa dvojdňový poznávací zájazd po obciach Slanských vrchov, v ktorých boli najväčšie partizánske iniciatívy. Ďalej sme navrhli možnosti propagácie tejto oblasti, vytvorili sme návrhy letákov, brožúr, informačných tabúľ. Zriadili sme webovú stránku pre náš produkt ako aj návrh pre zriadenie symbolického cintorína. Zistili sme, že takýto produkt je jedinečný na východnom Slovensku a v podstate aj v rámci celého Slovenska, hoci je zriadených viacero náučných partizánskych chodníkov. Tie však boli vytvorené na podnet turistov a Slovenských štátnych lesov. Na Slovensku existuje mnoho vojenských klubov, ktoré sa venujú rekonštrukciám bojov 2. svetovej vojny. Keďže takýto produkt je jedinečný, sme presvedčené, že sa aj zrealizuje. Po prísľube pomoci spomínaných obcí nebude ťažké rozbehnúť snahu o zrealizovanie produktu. Okrem toho by bolo vhodné osloviť cestovné kancelárie a spolupracovať s nimi pri ponuke produktu. Ďalej je vhodné osloviť združenia a kluby veteránov 2. svetovej vojny na celom území Slovenska a dohodnúť spoluprácu ako aj výmenné pobyty kvôli výmene informácií a obohatenia o nové poznatky. Veríme, že táto práca pomôže k rozvinutiu cestovného ruchu v našom regióne, ako aj v Prešovskom samosprávnom kraji. Rozvoj CR v tejto oblasti by určite napomohol k získavaniu peňažných prostriedok do obecných pokladníc a tým by finančne pomohol obciam uskutočniť projekty na zlepšenie života v obciach, ako napríklad oprava ciest a komunikácií. Keďže nezamestnanosť je v našom regióne vysoká, chceli by sme ju zmierniť aspoň tým, že naším produktom zamestnáme ľudí na verejnoprospešné práce (údržba cintorína, kuchárky, sprievodca). Ľudia by tak mali možnosť aspoň trochu si privyrobiť na živobytie. Boli by sme radi, keby sa nám to podarilo zrealizovať v priebehu budúceho roka, keďže by sme chceli požiadať sponzorov a mnohé inštitúcie o príspevky a dotácie na tento unikátny účel. 26

Zhrnutie Táto práca pozostáva z piatich kapitol. V prvej sa objasňuje cieľ a metodický postup pri vypracovaní práce. V druhej kapitole je popísaná oblasť Slanské vrchy, primárna ponuka tejto oblasti. Tretia kapitola pojednáva o partizánoch, zahŕňa definíciu partizánov, ich úlohu a činnosť ako aj konkrétne diverzné akcie v Slanských vrchoch. V štvrtej kapitole je zhodnotené, ktoré obce sú najvýznamnejšie partizánskou činnosťou a v ktorých sú zriadené zachovalé pamätníky. V piatej kapitole je anketou zhodnotený stav pamätníkov a informovanosti o partizánskej činnosti v obciach, záujmy starostov, vojenského klubu o spoluprácu ako aj záujem o nami navrhovaný produkt. V závere hodnotíme výsledky a ciele našej práce a prinášame nový nápad, ako posilniť cestovný ruch v našom regióne ponúkaním zájazdov do partizánskych obcí. Resumé This work consist of five chapters. The first chapter clarifies the goal and methodical procedure of the work. In the second chapter the Slanske mountains - the primary offer of this region are decribed. The third chapter discusses the patrisans, their role and operation as well as specific millitary action carried out in the Slanske mountains. In the fourt chapter we have assessed which villages are the most significant fourt the partisans activity and in which manuments of the partisans have been established. The fifth chapter evaulete the status of the memorials and awareness of village inhabitants about the partisans history in the village, the mayors interests, millitary club and its interests to cooperate with us. In the end, we evaluate our work, and we bring the new idea how to enrich tourism in the region with offering the trips to partisans. 27

Zoznam použitej literatúry 1. BALOG, M.: Feasibility study regiónu Slanských vrchov. REP s. r. o., 2002 2. Geologická stavba a vývoj Slanských vrchov. [online] In: Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechonológií. [citované 18.12.2012]. Dostupné z : <http:// www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=14&sqi=2&ved=0cim BEBYwDQ&url=http%3A%2F%2Fwww.fberg.tuke.sk%2Fkg%2Fpredmety%2FReg Geol%2FSlanske_vrchy.doc&ei=-pkkUdemOMSQtQaIhoCoDg&usg= AFQjCNEVeCOCdStHyvBtpxLmW0wAI_ J81w&bvm=bv.42661473,d.Yms>. 3. KALIČIAK, M. et al: Vysvetlivky ku geologickej mape severnej časti Slanských vrchov a Košickej kotliny. Bratislava: Geologický ústav Dionýza Štúra, 1991. 231 s. 4. Slanské vrchy. [citované 13.1.2012]. Dostupné z: <http://www.estefan.sk/slovensko/slanske-vrchy/86-slanske-vrchy>. 5. GAŠPAR, G.: Hanušovce nad Topľou a okolie. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1984. s. 109 110 6. JABLONICKÝ,J,KROPILÁK,M : Slovník SNP. Bratislava: Epocha, 1970. 337 s. ISBN 75-032-70. 7. BOSÁK, P.: Z bojových operácií na fronte SNP. 1.vyd. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, 1979. 280s. ISBN 75-092-79. 8. Slovenské národné povstanie. http://www.binderovci.sk/index.php?cat=13&id=3. 9. SYRNÝ, M.: Slovenské národné povstanie. [online]. In: Múzeum Slovenského národného povstania. [citované 18.12.2012]. Dostupné z: <www.muzeumsnp.sk/index.php?a0=historia&a1=slovenske_nar_povstanie>. 10. PAULIAK, E.: Od povstania k oslobodeniu: Lavína z juhu. Bratislava: Pravda, 1985. 311s. ISBN 75-067-85 11. GEBHART, Jan. ŠIMOVČEK, Ján. Partizáni v Československu 1941 1945. Bratislava: Pravda, 1984. 93s. 12. 2. svetová vojna a partizáni v lesoch nad Petrovcami. In: Oficiálna stránka obce Petrovce. [citované 18.12.2012]. Dostupné z: <http://www.obecpetrovce.sk/historiapetrovce.htm>. 28

13. Udalosti počas 2. svetovej vojny. [citované 17.12.2012]. Dostupné z: <http://www.hermanovcent.sk/index.php/obec/historia-obce>. 14. RODÁK, J.: Partizáni na východnom Slovensku. [online]. In: denník Korzár. Publikované 25.8.2005. [citované 14.12.2012]. Dostupné z <http://korzar.sme.sk/c/ 4522533/partizani-na-vychodnom-slovensku.html#ixzz2CIpKO2MD>. 15. Hanušovce nad Topľou História. [citované 17.12.2012]. Dostupné z <http://www.eobce.sk/obec/hanusovcenadtoplou/2-historia.html>. 16. Slávnostné otvorenie náučného chodníka Herlica. [online]. In: KST Krokus, Hanušovce nad Topľou. Publikované 10.8.2011. [citované 14.12.2012]. Dostupné z <http://www.kst-krokus.sk/slavnostne-otvorenie-naucneho-chodnika-herlica/>. 17. Základné informácie. In: Turistická webová stránka Saris.eu.sk. [citované 14.12.2012]. Dostupné z <http://www.zlata_bana.saris.eu.sk/>. 18. Pankuchová B.: Kronika obce Pavlovce 29

Prílohy Zoznam príloh: Príloha A: Príloha B: Príloha C: Príloha D: Príloha E: Príloha F: Príloha G: Itinerár zájazdu Návrhy na kríže a pamätné tabule Návrh na informačnú tabuľu v obciach Brožúrka a letáky Webová stránka Doklad o sponzorstve (v tlačenej forme) Doklad o spolupráci s KVH Čapajev (v tlačenej forme) 30

Príloha A: Itinerár zájazdu 1.deň zájazdu Časový plán: 8:00 hod. zraz v Prešove pred Divadlom Jonáša Záborského 9:00 hod. príchod do obce Zlatá Baňa 11:00 hod. odchod z obce Zlatá Baňa 12:30 hod. príchod k symbolickému cintorínu Pod Lysou 13:00 hod. presun do obce Pavlovce 13:20 14:50 hod. osobné voľno, obed 15:00 hod. odchod preši do obce Petrovce 18:00 hod. príchod do obce Petrovce, rozdelenie ubytovania 18:30 hod. večera 22:00 hod. večierka Program: Prešov návšteva krajského múzea, krátka prehliadka Zlatá Baňa obhliadka pamätníka vypálenia obce a symbolické položenie venca k pamätníku, ukážka partizánskych bojov v obci Klubom vojenskej histórie Čapajev a krátka prednáška Pod Lysou slávnostné kladenie vencov k symbolickému cintorínu, spoločná modlitba za padlých Pavlovce prechádzka po náučnom chodníku Tajch smerom k Petrovciam Petrovce napojenie sa na náučný chodník Tajch, pokračovanie po náučnom chodníku Herlica Ubytovanie: Poľovnícka chata Pod Lysou 094 31 Hanušovce nad Topľou Petrovce Cena: 6 /noc Chata Zlatá Studňa 094 31 Hanušovce nad Topľou Petrovce Cena: 6 /noc Stravovanie obed: reštaurácia Snežienka 094 31 Hanušovce nad Topľou Pavlovce Tel. číslo: 0914 194 039 Cena: 3 /osoba večera: v Poľovníckej chate Pod Lysou a v chate Zlatá Studňa

2.deň zájazdu Časový plán: 8:00 hod. raňajky 9:00 hod. zraz na parkovisku pred obecným úradom v Petrovciach 9:15 hod. presun k lesu pri Petrovciach 10:20 hod. odchod z Petroviec 10:30 hod. príchod do Hanušoviec nad Topľou 11:40 hod. odchod z Hanušoviec nad Topľou 12:00 hod. príchod do Matiašky 14:00 hod. príchod do Hermanoviec nad Topľou 14:10 hod. obed 15:10 16:30 hod. osobné voľno 17:30 hod. odchod z Hermanoviec 18:30 hod. predpokladaný návrat do Prešova, ukončenie zájazdu Program: Petrovce prehliadka partizánskeho bunkra spojená s výstavou dobových fotografií Hanušovce nad Topľou čestná stráž pri pamätníku SNP uskutočnená Klubom vojenskej histórie Čapajev Matiaška ukážka bojov Living History, po bojoch fotografovanie s aktérmi, možnosť vyskúšať si dobové zbrane a výstroj Hermanovce nad Topľou možnosť nenáročnej túry po okolí Chaty majora Kukorelliho, prehliadka pamätníka SNP v Údolí obrov Stravovanie: Raňajky: v Poľovníckej chate Pod Lysou a v chate Zlatá Studňa Obed : Chata majora Kukorelliho Hermanovce 82, 094 34 Bystré nad Topľou Cena: 3 /osoba Celková cena: 25 (zahŕňa ubytovanie, dopravu, stravu, poistenie, symbolické vence, služby sprievodcu a vstup do múzea) Info o zájazde na : tel. číslo: 0915 334 678, e-mail: martinacmilnakova@zoznam.sk, web: www.partizaninavychode.blog.cz

Príloha B: Návrhy na kríže a pamätné tabule Obr. 1 Návrh kríža symbolického cintorína č.1 (Čmilňáková, Balogová, 2013) Obr. 2 Návrh kríža symbolického cintorína č. 2 (Čmilňáková, Balogová, 2013)

Obr. 3 Návrh pamätnej tabule Ľudovíta Kukorelliho (Čmilňáková, Balogová, 2013) Obr. 4 Návrh pamätnej tabule padlým v obciach (Čmilňáková, 2013)

Príloha C: Informačná tabuľa v obciach Obr. 5 Návrh na informačnú tabuľu v Petrovciach (Balogová, 2013)

Príloha D: Brožúrka a letáky Obr. 6 Prvá strana brožúrky (Čmilňáková, 2013)

Obr.7 Druhá strana brožúrky (Čmilňáková, 2013)

Obr. 8 Leták o Hermanovciach (Balogová, 2013)

Obr. 9 Leták o Petrovciach (Čmilňáková, Balogová, 2013)

Príloha E: Webová stránka Obr. 10 Webová stránka: http://www.partizaninavychode.blog.cz (Čmilňáková, 2013)

Obr. 11 Webová stránka http://www.partizaninavychode.blog.cz (Čmilňáková, Balogová 2013)