EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Katarský štát Všeobecné informácie o krajine
I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Analýza a predpoklad vývoja hospodárstva: Katar má jednu z najmladších a najdynamickejšie rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. Bývalý emir šejk Hamad bin Khalifa Al-Thani začiatkom nového tisícročia spustil veľké rozvojové projekty zamerané na premenu Kataru v moderný islamský štát. Najvýraznejšieho pokroku dosiahli reformy v oblasti ekonomiky. Katar je zem s otvorenou ekonomikou, konkurenciou a malým trhom s dobrými podmienkami pre podnikanie domáceho i zahraničného kapitálu. Katar disponuje 3. najväčšími zásobami zemného plynu na svete (14%) a patrí medzi jeho najväčších exportérov. Katar rozšíril výrobné kapacity skvapalneného plynu (LNG) a v súčasnosti produkuje 77 mil. ton ročne. Najväčšie mnoţstvá sa exportujú do Ázie. Plyn a ropa tvoria cca 52% HDP, 80% vývozu a 70% vládnych príjmov. Odhaduje sa, ţe v roku 2013 by sa rast reálneho HDP mal ustáliť na 6 aţ 8%, pretoţe by mali byť postupne dokončené veľké ropné a plynové projekty. Odhady do budúcnosti počítajú s postupným poklesom HDP. Motorom ekonomického rastu do budúcnosti by sa tak mali stať neropný a neplynový sektor. Ten by mal profitovať z príjmov ropy a plynu a vládou naplánovaných investícií v rámci Národnej stratégie rozvoja na roky 2011 2016. Po roku 2020 chce Katar plne financovať svoj rozpočet z neuhľovodíkových príjmov. Napriek veľkému úsiliu štátu je stále veľmi nízky podiel poľnohospodárstva (asi 1%). Vedľa ropného a plynového priemyslu sú najdôleţitejšími priemyslovými odvetviami výroba cementu, hnojív a ocele. Vláda podporuje hospodársku produkciu a v rámci diverzifikačných programov je hospodárska činnosť veľmi výdatne podporovaná legislatívne i finančne. Kataru sa pomerne dobre darí diverzifikovať svoju ekonomiku a otvárať ju i zahraničným investorom. V posledných rokoch boli investované značné prostriedky hlavne do rozvoja infraštruktúry a turistického ruchu. Katar zamýšľa klásť väčší dôraz na súkromný sektor. Katar by mal byť sľubným partnerom práve vďaka svojím lukratívnym plynovým projektom a ochote povoliť cudzím spoločnostiam hrať vedúcu rolu v ich energetických projektoch. Hoci stále platia investičné zákony ochraňujúce tuzemských podnikateľov, katarská vláda zaloţila finančný úrad Qatar Financial Center, ktorá má uľahčiť zakladanie zahraničných spoločností aj v predošlých zakázaných sektoroch ako je bankovníctvo, poisťovníctvo a obchodné sluţby. Existuje Národný generálny plán rozvoja krajiny pre roky 2010 aţ 2032, ktorý sa dotýka celkovej podoby krajiny. Jeho súčasťou je i rozvoj hromadnej dopravy hlavne ţeleznice a metra. V nasledujúcich 10 rokoch by sa mal počet obyvateľov zdvojnásobiť, čo si vyţiada rozšírenie infraštruktúry a výstavby ubytovacích kapacít do nových oblastí. Priaznivý cenový vývoj na ropných trhoch a vysoké investičné výdaje na rozvoj predovšetkým ťaţby a výroby plynu vytvárajú predpoklady pre udrţateľný vysoký rast krajiny v najbliţších rokoch. Katar ťaţí z lacnej pracovnej sily z Ázie, ktorá tvorí väčšinu z 1,5 mil. cudzincov z celkového počtu 1,7 mil. obyvateľov krajiny. Obavy sú z prehriatia ekonomiky kam sa pumpujú obrovské investičné prostriedky a s tým aj súvisiaca inflácia. Napriek obrovskému stavebnému boomu a obrovským investíciám stavební investori v krajine zápasia s finančnými problémami. Tri najväčšie developerské firmy dostali štátnu finančnú podporu vo výške 7,1 mld. USD, nakoľko nedokázali splácať svoje dlhy (úvery v bankách). Nový katarský emir šejk Tamim bin Hamad Al-Thani (emir od 25.6.2013) vo svojom prvom príhovore k ekonomickej situácii v krajine uviedol, ţe vyuţije všetky dostupné nástroje k potlačeniu inflácie a zakročí proti korupcii a obchodnej monopolizácii. Bola
vytvorená vládna komisia, ktorá bude dohliadať na kontrolu externých a interných inflačných tlakov. Schopnosť krajiny bojovať s inflačným tlakom monetárnou politikou je obmedzená, nakoľko katarský rijál je viazaný na americký dolár. Podľa nového vládneho nariadenia musia štátom vlastnené podniky (spoločnosti), ktoré chcú poţiadať o finančný úver ţiadať o povolenie ministerstvo financií. Nové nariadenia má zabezpečiť centralizovanú kontrolu poţičiavania si finančných prostriedkov a zredukovať tak neudrţateľné zadlţovanie krajiny, ktoré je spôsobené investíciami do infraštruktúry v súvislosti s organizáciou MS vo futbale v roku 2022. Nekontrolované výdavky by mohli destabilizovať ekonomiku prehnanými (nafúknutými) cenami nehnuteľností a podniky by boli zaťaţené neúnosnými dlhmi. Katarské firmy, ktoré majú značný podiel v štáte, budú potrebovať ministerský súhlas pri všetkých krokoch súvisiacich s potenciálnym záväzkom (pôţičky, vydávanie dlhopisov, obchod s derivátmi, hedgové fondy). Od tohto nariadenia je oslobodená len štátna energetická firma Qatar Petroleum a jej dcérske spoločnosti. Katarské banky sa vďaka vládnej podpore (kúpa nehnuteľností) vyhli miliardovým stratám z nevyplatených poskytnutých pôţičiek Avšak ani katarské banky neboli imúnne voči niektorým problémom, druhý najväčší veriteľ aktív v krajine Commercial Bank of Qatar zaznamenal za posledné dva kvartály roku 2013 prepad čistého zisku z dôvodu zvýšených výdavkov na pokrytie nesplatených pôţičiek. Pripravované projekty a investície: Zásadný ekonomický rozmer pre Katar by malo mať usporiadanie Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2022. Katar mieni investovať 100 mld. USD do rôznych infraštruktúrnych projektov ako je napríklad výstavba národného ţelezničného systému, rozšírenie letiska, premostenie zálivu v hlavnom meste, oprava a vybudovanie komunikácií, vybudovanie 12 klimatizovaných futbalových štadiónov, hotely a most medzi Katarom a Bahrajnom. Katar sa plánuje stať do 4 rokov turistickou destináciou. Záujem ale nie je o masovú turistiku, ale o kombináciu obchodných ciest s poznávaním krajiny. Buduje zariadenia pre ďalší rozvoj konferenčnej turistiky. V nasledujúcich 15 rokoch by mala byť vybudovaná ţelezničná sieť o dĺţke 651 km (metro, nákladná a osobná doprava) napojená na Bahrajn a Saudskú Arábiu. Zákazku na výstavbu metra získali Deutsche Bahn. Makroekonomické a finančné ukazovatele: Fiškálny rok začína 1.4. a končí 31.3. Podľa bankových analytikov krajina zaznamenala za fiškálny rok 2012/13 prebytok štátneho rozpočtu vo výške 14,9 mld. USD. Predbeţné údaje, ktoré vydala Qatar Statistics Authority ukázali, ţe rast ekonomiky Kataru sa za rok 2012 spomalil na 6,2% oproti roku 2011, v ktorom dosiahol aţ 13%. Pre rok 2013 sa odhaduje, ţe rast HDP bol na úrovni 8,1% a v roku 2014 bude 4.7 %. Hlavné zdroje vládnych príjmov pochádzajú z ropy a zemného plynu. Hlavnými výdajmi sú mzdy vo verejnom sektore a úroky z vládnych pôţičiek. Vývoj HDP za posledných 5 rokov (v mil. USD) Rok 2009 2010 2011 2012 2013 HDP 98,313 127,332 173,305 192,4 202,5 Zdroj: Qatar National Bank Vývoj štátneho rozpočtu za posledných 5 rokov (v mld. USD) Rok 2009 2010 2011 2012 2013 Príjmy 38,778 46,508 42,869 63,517 77.54 Výdaje 26,764 25,961 39,147 46,386 57.25 Saldo 10,66 14,838 3,722 17,131 20.29 Zdroj: Qatar National Bank
Vývoj platobnej bilancie (v mil. USD) Rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Vývoz 56592 48348 74865 114369 N/A Dovoz 25135 22471 20955 26949 N/A Saldo 31457 25877 53910 87420 N/A Služby a transfery 15577 19182 30102 28575 N/A Bežný účet 15879 23807 23807 58870 61 590 47 560 Kapitálový účet 2272 10687 10687 40141 N/A Platobná bilancia 13607 12206 12206 20042 N/A Zdroj: Qatar National Bank HDP celkom v PPP (odhad za rok 2013): $198,7 mld. USD Štruktúra HDP v %: Na HDP sa priemysel podieľa 72,2 %, sluţby 27,9 % a poľnohospodárstvo 0,1 %. HDP na obyvateľa (MMF-2013): 102 100 USD (prvé miesto na svete) Verejný dlh krajiny (2013 -odhad): 30,6 % Inflácia (2013 - odhad): 3.6 % Lokálna mena a výmenný kurz: Menové kurzy sú vytvárané podľa koša zahraničných mien, kde rozhodujúci podiel má USD cca 80%. Výkyvy USD nie sú prenášané do vnútornej ekonomiky, pretoţe medzi 1QR (Qatari Riyal) a USD je vytvorená fixná väzba a obe meny pri výkyvoch USD spoločne oscilujú. 1USD = 3,65 QR. Stimulačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy: Finančná kríza Katar príliš nezasiahla. Vláda intervenovala na ochranu bankového sektora priamymi investíciami do bánk (900 mld. USD). Pokles ceny ropy v r. 2008 spomalil niektoré investície a rozvojové projekty v oblasti priemyslu, infraštruktúry, turistiky, poľnohospodárstva a športu. Nezamestnanosť a chudoba: Údaje sú prakticky nedostupné, zahraničné zdroje uvádzajú za rok 2014 odhad nezamestnanosti 0,5%. Prednostné uplatnenie v štátnych inštitúciách majú Katarčania, ktorých je pribliţne 200 tisíc. Cudzincom je povolený pobyt len v tom prípade, ţe sú sponzorovaní zamestnávateľom na dobu pracovného kontraktu. Po jeho ukončení musia opustiť krajinu. V tomto smere chce ale vláda urobiť zmenu, nakoľko plánuje zrušiť systém sponzorovania a chce ho nahradiť pracovnou zmluvou medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom. Vláda chce povoliť aj moţnosť zaloţenie odborov. Nákladovosť pracovnej sily: Túto hodnotu nie je moţné v Katare určiť vzhľadom na to, ţe krajina ťaţí z lacnej zahraničnej pracovnej sily, pričom kaţdá pracovná zmluva je špecifická. Vládny sektor má primeranú vyváţenosť v platoch, kde pracujú prakticky všetci pôvodní Katarčania, ktorých priemerná ročná mzda je vyššia ako 150 tisíc USD.
b) Hlavné odvetvia hospodárstva Charakteristika hospodárstva: Základom hospodárstva krajiny je ťaţba ropy, plynu, výroba petrochemických produktov a samozrejme svetová ceny týchto exportných komodít. Výrobná činnosť je veľmi malá a pokrýva najmä potreby spotrebného tovaru. Katar podniká kroky k urýchleniu privatizácie svojho energetického a vodohospodárskeho sektoru. Vláda zaloţila autonómnu štátnu organizáciu Qatar Electricity and Water Corporation, ktorá nahradila ministerstvo elektriky a vody. Organizácia má regulačný význam a prevádzkuje a riadi všetky elektrárne a vodárne v krajine, jej akcie sú obchodovateľné na katarskej burze. Ropa a jej produkty: Súčasné dostupné štatistiky odhadujú zásoby ropy na ďalších údajne aţ 103 rokov ťaţby vďaka novoobjaveným loţiskám predovšetkým na severných poliach (údaje sa rôznia a sú predmetom štátneho a obchodného tajomstva). Katar ťaţí ropu prostredníctvom štátnej firmy Qatar Petroleum (QP), ktorá kontroluje taktieţ ropné, plynárenské, rafinérske a petrochemické spoločnosti. QP produkuje ropu zo svojej najstaršej a najvýdatnejšej oblasti Dukhan Field umiestnenej na pevnine. Ďalšie dve ťaţobné oblasti sú v prímorských vodách Maydan Mahzan a Bull Hanine, ktoré sa podieľajú na celkovej produkcii ropy 53%. Plyn: Na strednom východe sa nachádza cca 30% celkových svetových zásob plynu. V katarskom šelfovom Severnom poli bolo v roku 1971 objavené tretie najväčšie loţisko zemného plynu na svete, ktorého kapacita by mala postačovať na ďalších 200 rokov ťaţby. Overená zásoba je 910 tril. kubických stôp. Toto loţisko predstavuje 85% arabských zásob plynu. Väčšie zásoby má v tejto oblasti uţ iba Irán. Katar investoval miliardy dolárov na výrobu skvapalneného plynu. Stavebníctvo: Vzhľadom k deflácii stavebníctvo zaznamenalo v roku 2009 21% pokles po rokoch rýchleho rastu. V roku 2009 bol zaznamenaný rast vo výške 19,4%. Vláda pridelila na ďalší rozvoj infraštruktúry pre rok 2012 celkom 31 mld. USD. Poľnohospodárstvo: Vzhľadom k drsným klimatickým podmienkam nie sú v krajine vhodné predpoklady pre konkurencieschopnú poľnohospodársku výrobu nad rámec lokálnych potrieb. Negatívne pôsobia najmä vysoké teploty (v lete i cez 50 C v tieni), nedostatok vody, ktorá sa zatiaľ získava nákladným odsoľovaním alebo čistením a nedostatok vhodnej pôdy. Katar chce zvýšiť plochu ornej pôdy (doteraz sa obrába asi 1/3), aby zníţil svoju závislosť na dovoze potravín (90%). Napomôcť by k tomu mali aj solárne energie. Katar inicioval v OSN Globálnu alianciu "suchých" krajín (Global Dry Land Alliance) za účelom posilnenia potravinovej bezpečnosti. Aliancia by mala zdruţovať aţ 60 štátov. Katar spustil svoj vlastný potravinový bezpečnostný program v r. 2008 v dôsledku vtedajšej potravinovej krízy. Vláda zadala vypracovanie Národného programu potravinovej bezpečnosti v priebehu 10 rokov. Katar teraz pokrýva len 10% svojich potravinových potrieb a ročne investuje do ich prevádzky 1,3 mld. USD. Predpokladá sa vytvorenie fariem na 45000 ha pôdy, pouţívanie najmodernejšej techniky a vyškolenie či dovoz pracovnej sily. V súčasnej dobe je len 1,6% ornej pôdy v Katare, poľnohospodárstvo prispieva k HDP 0,1%. Existujúce farmy pracujú na 10% v dôsledku nedostatku vody a kvalifikovanej pracovnej sily. Služby: Sektor sluţieb je mimoriadne rozvinutý. Rozhodujúcu rolu hrajú bankové a finančné sluţby, ale tieţ sluţby spojené s turistickým ruchom, dopravnými sluţbami atď. Katar má rozsiahlu sieť štátnych a bezplatných sluţieb. Zdravotníctvo je na značne vysokej úrovni a je doplňované systémom súkromných nemocníc, kde je ponúknuté hlavne kultivované prostredie
a individuálnejší prístup za značne vysoké ceny výkonov a liekov. Štátny systém školstva je plne v islamskom duchu a len v arabskom jazyku. Preto ho doplňujú súkromné, prevaţne anglické a americké školy so zodpovedajúcimi poplatkami. V krajine sú od roku 1999 spoplatnené niektoré sluţby. Jedná sa o platbu za zdravotnú starostlivosť, poplatky za štúdium, vydanie vodičských preukazov, poplatok splatný pri odlete z krajiny, poplatok za štúdium na katarskej univerzite pre cudzích štátnych príslušníkov, poplatky za víza. Infraštruktúra: Hospodárske postavenie Kataru umoţnilo vybudovať infraštruktúru podľa najnáročnejších kritérií. Sieť nových diaľnic v dĺţke viac ako 1200 km, 2 prístavy a medzinárodné letisko Doha s postupne modernizovanými sluţbami predstavujú výborné dopravné zázemie. Telekomunikácie zaznamenávajú nárast predplatiteľov prostredníctvom štátnej firmy Qatar Telecom. Disponibilita elektrickej energie, dodávok vody, dostatok pohonných hmôt, rastúca flotila súkromných i štátnych taxi sluţieb zabezpečujú dopravné sluţby na vysokej úrovni. Katar má veľmi dobre rozvinutý sektor bankových a finančných sluţieb. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch UN, MAAE, ICAO, BIE, IIF, OIE, OIML, ISA, ITU, OPCW, UNCTBTO, UNESCO, FAO, UNIDO, UPU, WCO, WHO, WIPO, WMO, UNWTO, WTO, ISO, IOC, IFRCS, OPEC, IMF/WB, IBRD, IDA, MIGA, ABEDA, IDB, AFESD II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Systém riadenia zahraničného obchodu, inštitúcie, legislatívne normy: Zahraničná obchodná činnosť krajiny je predovšetkým riadená emirom krajiny, Ministerstvom financií a obchodu, a tieţ katarskou obchodnou a priemyselnou komorou. Komora má k dispozícii základné informácie o registrovaných firmách, ich kapitály, platnosť licencií, majiteľoch a pod., ale tieţ informácie obecného obchodného charakteru. Zákonom je stanovené mať pre akúkoľvek obchodnú činnosť v krajine miestneho agenta. V priemere má pôvodný občan Kataru zaregistrovaných na seba údajne aţ 16 firiem. Daňový systém, odvody: Zákon o dani z príjmu č.21 z roku 2009, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2010 priniesol niekoľko zmien, najpodstatnejšou je rovná daň z príjmu právnických osôb vo výške 10%, ktorá nahradila predchádzajúcu pohyblivú daň v závislosti od odvetvia. Podnikateľské subjekty v 100 % vlastníctve občana Kataru a krajín GCC daň z príjmu fyzických osôb neplatia. V rámci snahy získať zahraničný kapitál poskytuje Katar dobré podmienky lacný plyn, elektrina, bezcolný dovoz zariadení podnikov, bezcolné vývozy, nulové dane zo zisku na určité, vopred schválené obdobie (5 10 rokov), Katar rovnako nepozná daň z príjmu fyzických osôb - daň zo mzdy. Okrem beţných výdajov v prístavoch súvisiacich s dopravou, vykládkou a uskladnením tovaru v colných skladoch, nemá Katar ţiadne dane (ako DPH, cestná daň, spotrebná daň). Katar nemá daň z pracovných síl (odvody do zdravotného a sociálneho zabezpečenia), má daň zo zisku.
Výhody a nevýhody podnikania v krajine: Katar je islamsky orientovaná krajina s veľmi malým trhom (cca 200 tis. pôvodných obyvateľov). Bezpečnostná situácia v Katare je na vysokej úrovni a kriminalita dosahuje mizivé percento. Vplyvným faktorom je náročná klíma, nakoľko na vrchole sezóny v letných mesiacoch teplota dosahuje aţ 45 C. Katar je otvorenou krajinou s proklamovanými rovnými legislatívnymi a obchodne politickými podmienkami pre všetkých konkurentov. Na presadenie sa je nevyhnutné mať v krajine pevne etablovaného zástupcu firmy s kontaktmi na vyššej úrovni. Tento región je zatiaľ pre slovenské podnikateľské subjekty neznámy a zatiaľ nedošlo k rozvoju vzájomnej hospodárskej spolupráci. Dôvodom je malý záujem a nedostatok skúseností slovenských firiem celkovo o región GCC. Internetové stránky obsahujúce túto problematiku: http://www.eia.doe.gov/emeu/cabs/qatar/background.html http://www.qatar-info.com/ Katarská centrálna banka - http://www.qcb.gov.qa/english/pages/default.aspx Katarská národná banka (najväčšia banka) - http://www.qnb.com.qa/english/ MZV Kataru má odkazy na ďalšie ekonomické stránky - http://english.mofa.gov.qa/ b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Nakoľko je Katar bohatá krajina, nie je adresátom rozvojovej pomoci. Sám Katar poskytuje priamu alebo účelovú pomoc (krajiny postihnuté vojnou alebo zemetrasením a pod.), alebo prostredníctvom rôznych medzinárodných organizácií s celosvetovou alebo regionálnou pôsobnosťou. Katar nemá výhradný rozvojový fond. c) Verejné obstarávanie Podmienky a pravidlá pri zadávaní verejných zákaziek Tendre Verejné zákazky sú zadávané vyhlasovanými tendrami prostredníctvom tzv. Central Tenders Committee.(Informácie o jeho aktivitách je moţné nájsť na adrese: www. gov.qa, vľavo dole ikonka Doing business with the government). Tendrový proces si vyţaduje mať skúseného agenta, ktorý pozná jednotlivé pravidlá počas celého procesu. V rámci dosiahnutia úspešného výsledku v tendrovom procese najmä u investičných subjektov, je nevyhnutné mať dlhodobo etablovaného vyslaného predstaviteľa firmy. Ponuky sa môţu predkladať v arabskom jazyku alebo angličtine. Vzhľadom k veľkej konkurencii je nutné venovať mimoriadnu pozornosť i formálnej stránke. Prospekty v arabskej alebo anglickej verzii, cenovú kalkuláciu CIF (Cost, Insurance and Freight) alebo C and F (Cost and Freight) Katar uviesť v USD. Odporúča sa kaţdý samostatný komponent ponúkať v čo najsamostatnejšej forme. Pre získanie pevného spojenia je v oblasti dôleţitý dlhodobý osobný kontakt. V zemi je málokedy pouţité odvolanie na INCOTERMS alebo iné obecné dodacie podmienky. Veľká časť úpravy väzieb je ponechaná na dôvere partnerov. Značnú váhu majú dohody o podmienkach obchodu, uzavreté ústnou formou. d) Zmluvná základňa Ekonomické a hospodárske zmluvy medzi SR a Katarom Slovenská obchodná a priemyselná komora podpísala 17.11.2011 na pôde Katarskej obchodnej a priemyselnej komory s jej vedením Memorandum o spolupráci medzi obomi komorami. V roku 2014 došlo medzi SR a Katarom k obnoveniu rokovaní o uzatvorení Zmluvy o výmene informácií v daňovej oblasti. V súčasnosti prebiehajú rokovania na úrovni expertov.
III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: Podmienky vstupu zahraničného kapitálu: Pre prilákanie zahraničného kapitálu poskytuje Katar atraktívne podmienky pre zahraničné investície. Jedná sa najmä o lacnú cenu plynu, elektriky, nájmy pozemkov, bezcolný dovoz zariadení, nulové dane zo zisku a platov, stabilný kurz, liberálnu prisťahovaleckú politiku a kvalitnú infraštruktúru. Právnou normou je Zákon o investíciách zahraničného kapitálu v ekonomických aktivitách z roku 2010, ktorý o.i. hovorí, že zahraničný subjekt môže investovať v Katare len s miestnym partnerom pričom ten by mal vlastniť minimálne 51%. Rozhodnutím emíra z roku 2000 môţu 100 % vlastniť cudzinci napríklad hotely, nemocnice, školy, elektrárne. Nový investičný zákon z roku 2010 rozširuje tuto moţnosť aj na kultúrne, športové a rekreačné zariadenia, distribučné sluţby, konzultačné firmy v oblasti obchodu a IT podľa rozhodnutia Ministerstva hospodárstva a obchodu. Osobitnou formou investovania je zaloţenie spoločnosti v oblasti pod správou Qatar Financial Center- QFC, kde je pre medzinárodné finančné spoločnosti, s cieľom prilákať financie zo zahraničia a vytvoriť medzinárodné finančné centrum, možnosť pre zahraničný subjekt vlastniť 100 percent založenej spoločnosti. QFC je finančné centrum zaloţené a vlastnené vládou Kataru, jeho správou je poverená Qatar Financial Centre Regulatory Authority, registrovaním zahraničných firiem, ktoré chcú s QFC spolupracovať je poverený úrad QFC Companies registration Office (CRO). Zahraničné investície sú v zmysle uvedeného zákona chránené pred vyvlastnením, štát však môţe vo verejnom záujme za podmienky plného odškodnenia prevziať zahraničné investície. Katarské investície v zahraničí: Katar svoje investičné zámery smeroval tradične predovšetkým do západných krajín ako sú Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a USA. V novembri 2014 však došlo k výraznej zmene investičnej orientácie, keď Centrálne banky Kataru a Činy podpísali swap dohodu vo výške 5.7 mld. USD/35mld. juanov, ktorá umoţní čínskemu juanu prienik na trhy v Zálive, kde doteraz dominuje USD. Dohoda na oplátku umoţní investorom z Kataru investovať aţ 30 mld. juanov do čínskych cenných papierov. Katar investuje prostredníctvom investičného fondu QIA (Qatar Investment Authority), Qatar Holding. Záujem má o firmy kótované na burze a o luxusne hotelové rezorty a nehnuteľnosti. Prílev PZI z teritória do SR a naopak: Vzájomné priame zahraničné investície nie sú známe. Odporúčané oblasti investovania: Perspektívne investície môţu byť do ťaţby ropy a do technológie skvapalňovania plynu. Ďalej v oblasti stavebníctva, dopravy, telekomunikačných zariadení a rozvodov el. energie. b) Energetická politika krajiny Energetický mix a energetická bezpečnosť Katar podniká kroky k urýchleniu privatizácie svojho energetického a vodohospodárskeho sektoru. Bola zaloţená autonómna štátna organizácia Qatar Electricity and Water Corporation tzv. Kahramaa (QEWC), ktorá nahradila ministerstvo elektriny a vody a ktorá má regulačný význam. QEWC prevádzkuje a riadi všetky elektrárne a vodárne a ich akcie sú obchodovateľné na katarskej burze. QEWC je z 57% vlastnená katarskými občanmi a 43% štátom a prevádzkuje 3 elektrárne v krajine. Niektoré veľké priemyselné spoločnosti (QAPCO Qatar Petrochemical Company a QAFCO Qatar Fertiliser Company) majú uţ svoje vlastné
energetické prevádzky, ktoré im zabezpečujú vlastné dodávky. Väčšina elektriny je vyrábaná spaľovaním plynu, veľkú spotrebu majú najmä veľké zariadenia na odsoľovanie morskej vody. Katar má 3. najvyššiu spotrebu el. energie na obyvateľa na Blízkom Východe, preto a aj vzhľadom na očakávaný nárast v súvislosti s majstrovstvami sveta vo futbale v roku 2022 Katar výrazne investuje do produkcie el. energie a súčasne zariadení na odsoľovanie morskej vody. Ostatnou veľkou investíciou bola elektráreň a odsoľovacie zariadenie v Ras Girtas otvorené v roku 2011 s kapacitou 2 7300 MW e.l. energie a produkciou 283 mil. litrov vody denne, čo v roku 2011 znamenalo cca. 30 percent spotreby el. energie a 20 percent spotreby vody. Postavením Ras Girtas stúpla produkcia el. energie v Katare na 8 700 MW a vody na 1.5 mld. litrov denne. Vláda Kataru prikladá mimoriadnu dôleţitosť aj rozvoju produkcie el. energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým tej solárnej, podľa odhadov by v roku 2020 mohla jej produkcia mať kapacitu aţ 1.8 GW a pokrývať tak značnú časť nárokov na odsoľovanie morskej vody. V strategickom dokumente National Vision 2030 si vláda stanovila do uvedeného roku dosiahnuť produkciu el. energie zo zdrojov udrţateľných pre ţivotné prostredie. Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií za rok 2012 v percentách Zemný plyn 100 ropa 0 uhlie 0 Jadrové zdroje 0 Obnoviteľné zdroje energie 0 Podiel na celkovej výrobe el. energie za rok 2012 v percentách Tepelné elektrárne 100 Jadrové elektrárne 0 Obnoviteľné zdroje energie 0 Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií za rok 2012 v percentách Zemný plyn 0 ropa 0 uhlie 0 Jadrové zdroje 0 Zdroj údajov: International Energy Agency: www.iea.org Existujúca spolupráca v oblasti energetiky nerealizuje sa Potenciál rozvoja bilaterálnej spolupráce vzhľadom na okolnosti (geografická vzdialenosť a rozdielnu povahu energetického sektora) minimálny Energetická politika Kataru nemá vplyv na energetickú bezpečnosť SR, je predpoklad, ţe tento postoj sa dohľadnej budúcnosti nezmení, ZÚ nemá informácie, ţeby Katar vyváţal zemný plyn, alebo ropu priamo do SR c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Základná charakteristika, podiel nákladov v % HDP Katar má od roku 2004 svoj vedecko-technický park, ktorý v sebe zlučuje rôzne technologicky zamerané zahraničné firmy a funguje tieţ ako inkubátor pre začínajúce firmy. Katar chce takto podporiť rozvoj svojej vedomostnej ekonomiky. Park je zameraný na smery, ktoré sú pre Katar charakteristické a potrebné, sú to najmä petrochémia, plyn, zdravotníctvo, informačné a telekomunikačné technológie, vodné hospodárstvo a letecké technológie. Park má udelený status zóny voľného obchodu. Katar prispieva na vedu zo svojho HDP 2,8%.
IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Liberalizácia dovozného a vývozného režimu, pokrytie zmluvami so SR, tarifné obmedzenia: Dovozný reţim krajiny je veľmi liberálny. Vzhľadom k obmedzenej domácej výrobe štát nemá potrebu chrániť (aţ na niektoré výnimky) túto slabú výrobu colnými bariérami. Dovozné clo je v priemere 4%, niektoré druhy najmä potravinársky tovar je v určitých obdobiach roku bez cla alebo trvale bez cla. Existujú určité obmedzenia religiózneho charakteru - zákaz dovozu alkoholu, bravčového mäsa, zbraní, pornografického materiálu. Dovozy potravinárskeho tovaru podliehajú zdravotnej kontrole aj keď tovar uţ obsahuje tzv. "Health Certificate". Objem dovozu nie je regulovaný ţiadnymi reštrikciami. SR nemá podpísané s Katarom v tomto smere ţiadne zmluvy. Colné sadzby, dovozné/vývozné licencie, clá, DPH, certifikácia, inšpekcia: Katar pouţíva systém popisu a číselného označovania tovaru. Na dovozy väčšiny tovarov do krajín GCC po vytvorení colnej únie a spoločného colného sadzobníka je sadzba 5%. Základom pre vymeranie cla je hodnota tovaru na faktúre. Do colnej hodnoty sa nezapočítava vlastné clo a iné dávky. Ak je tovar poistený dodávateľom, je poistenie zahrnuté do základu cla. Väčšina odberateľov preto preferuje dodaciu podmienku C+F (Cost and Freight). Rýchle uvoľňovanie colného skladu je stimulované značnými poplatkami z oneskorenia. Vývozca musí preto dozerať na včasné predloţenie akreditívnych dokumentov v súlade s predpísanými dokladmi v akreditívoch. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Porovnanie vývoja: Katar je mimoriadne závislý na zahraničnom obchode vzhľadom k vývozu prebytkov ropného a petrochemického priemyslu a dovozu tovarov, ktoré pokrývajú všetky ostatné priemyselné, potravinárske a spotrebné potreby krajiny. Zahraničný obchod Kataru za posledných 5 rokov v mil. USD Rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Vývozy 56592 48173 74732 114369 N/A 127 000 Dovozy 25135 24853 23176 87420 27 730 39 580 Zdroj: Qatar National Bank a CIA World Fact Book Aktuálny vývoj zahraničného obchodu, odhad ďalšieho vývoja: Za rýchly ekonomický rast Kataru môţu najmä úspešné investičné projekty v oblasti ropného a plynového sektora, ktoré sa premietli do najväčších exportných ziskov. Nové odbytové moţnosti skvapalneného plynu v Ázii a zvýšenie výroby ropných produktov o 25% prispejú k pozitívnemu fiškálnemu výsledku aj v roku 2012. Katarským spoločnostiam Rasgas a Qatargas sa podarilo uzatvoriť objemné kontrakty na dodávky zkvapaľneného plynu s Japonskom, Indiou, Juţnou Kóreou. ide o kontrakty na 25 rokov. Do budúcnosti sa počíta s tým, ţe výroba týchto komodít bude postupne klesať. Pre budúcnosť Kataru bude preto dôleţitá ekonomická diverzifikácia krajiny, ktorá by mala v budúcnosti zabezpečiť ekonomický rast krajiny a vytvoriť dostatok pracovných miest. c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Viac neţ 89% exportu predstavuje zemný plyn, ropa a ropné produkty. K najdôleţitejším poloţkám neropného priemyslu patrí polyetylén, močovina, čpavok, organické a anorganické chemikálie, izolované vodiče, káble, kovový šrot, pneumatiky, mobilné ţeriavy, krevety, parfuméria, nábytok, kovové konštrukcie. Dlhodobo najvýznamnejšou poloţkou
dovozu sú osobné vozidlá, lietadlá, náhradné diely, ďalej to sú základné kovy, potraviny, chemikálie, stavebné materiály a optické prístroje. V kategórii strojov sú to zariadenia ropných polí, zariadenia pre rafinérie, zariadenia elektrární a vodného hospodárstva, spotrebná elektronika, hydina, elektrorozvodné zariadenia, ryţa, chladiace zariadenia. d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Hlavnými obchodnými partnermi Kataru sú dovozcovia ropy Japonsko, Singapur, Taliansko, Brazília. Ostatné vývozy smerujú predovšetkým do Ázie (Singapur, India, Thajsko), arabských zemí (hlavne Spojené arabské emiráty) a Austrália. Najväčší vývozný artikel Kataru plyn smeruje do Japonska, Číny, Juţnej Kórei, Thajska, Singapuru, Indie. Katar exportuje aj do Španielska a Belgicka. V dovoze do Kataru je na prvom mieste USA, ďalej Čína, Japonsko, Nemecko, Taliansko, Spojené Arabské Emiráty, Juţná Kórea, Saudská Arábia, Veľká Británia a Turecko. Katar a Čína počas návštevy emira Kataru v Pekingu okrem niekoľkých Dohôd a MOU podpísali v pondelok 3.11.2014 predovšetkým Dohodu o vytvorení strategického partnerstva. Od nadviazania diplomatických stykov v júli 1988 ide o najvýznamnejší posun vo vzájomných vzťahoch. Katar sa tieţ zúčastní čínskeho plánu na vytvorení Námornej hodvábnej cesty 21. storočia. Centrálne banky Kataru a Činy súčasne podpísali swap dohodu vo výške 5.7 mld. USD/35mld. JUAN, ktorá umoţní čínskemu juanu prienik na trhy v Zálive, kde doteraz dominuje USD. Dohoda na oplátku umoţní investorom z Kataru investovať aţ 30 mld. juanov do čínskych cenných papierov, vrátane akcií, dlhopisov a zmeniek. Čína tak potvrdila svoje postavenie v zahraničnom obchode Kataru kde je jedným z najvýznamnejších odberateľov zemného plynu z Kataru. e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) Hlavné dovozné a vývozné komodity: Vzájomná obchodná výmena medzi SR a Katarom je v rámci GCC najniţšia a spočíva najmä vo vývoze osobných automobilov zo SR, nakoľko vývoz Kataru do SR je zanedbateľný. Táto skutočnosť pozitívne ovplyvňuje obchodnú a platobnú bilanciu. Katar je ekonomicky orientovaný na krajiny ako Francúzsko, USA, Veľká Británia, Taliansko. Dovozné komodity - zariadenia na automatické spracovania údajov, plasty v prvotnej forme, kovy, prístroje a mechanické zariadenia Vývozné komodity - cestné vozidlá, výrobky zo ţeleza a ocele, športové potreby a príslušenstvo, meracie a optické prístroje, elektrické stroje a zariadenia, nábytok, svetelná technika, sklo a sklené výrobky, stroje a mechanické zariadenia Vývoz a dovoz SR v tisíc. EUR Rok 2010 2011 2012 2013 05/2014 vývozy 6113 10186 13 104 19360 9 616 dovozy 416 445 524 598 70 obrat 6 529 10 631 13 628 19 995 9 686 bilancia 5 697 9 741 12 580 18 762 9 546 Zdroj: MH SR Dôvody, ktoré negatívne resp. pozitívne ovplyvňujú vývoj zahraničného obchodu Napriek veľkým moţnostiam ekonomickej spolupráce pretrváva zo strany slovenských podnikateľských subjektov malý záujem o rozvoj hospodárskych vzťahov prameniaci pravdepodobne z neznalosti regiónu, strach z veľkej konkurencie, náročnosti na kvalitu výrobkov a pod. Katar má záujem výhradne o technológie na svetovej úrovni a luxusné tovary od renomovaných svetových výrobcov. Vstúpiť na presýtený katarský trh so širokou
konkurenciou, kde pôsobia poprední svetový výrobcovia, je veľmi náročné. V rámci konkurenčného boja môţu zvíťaziť len sluţby alebo zboţie výnimočného charakteru v súlade s vhodnou cenovou ponukou. Perspektívy rozvoja vzájomnej obchodnej spolupráce: Základnou stratégiou súčasnej katarskej ekonomiky je ďalší rozvoj ropného, petrochemického priemyslu a spracovania plynu. Perspektívnou poloţkou slovenského exportu budú aj naďalej osobné vozidlá. Určité moţnosti pre slovenské podnikateľské subjekty by vo všeobecnosti mohli byť v projektoch ťaţby a spracovania ropy a zemného plynu, v oblasti rozvoja infraštruktúry a farmárstva, v oblasti telekomunikačných a IT technológií. Iniciatíva však musí prichádzať zo strany slovenských podnikateľských subjektov. Nevyhnutnosťou je aktívne hľadanie lokálnych agentov na mieste. Šancu majú predovšetkým tie slovenské firmy, ktoré uţ pôsobia ako subkontraktori veľkých medzinárodných spoločností, ktoré získali zákazky v Katare. V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Kaţdá zahraničná firma, ktorá chce obchodovať s Katarom musí svoje obchody realizovať prostredníctvom miestneho agenta, preto voľba vhodného a zodpovedného agenta je kľúčom k rozvoju obchodnej činnosti. Katarský trh je veľmi náročný, nakoľko tu veľkú konkurenciu vytvárajú poprední svetový výrobcovia. Katarský spotrebiteľ je náročný na kvalitu výrobkov a sluţby. Pri predkladaní ponúk tovaru je dôleţité dbať na to, aby cena tovaru nebola zbytočne predraţená. Katar je svojim ekonomickým zázemím a progresívnou rozvojovou stratégiou veľkým lákadlom pre investície zahraničných spoločností a moţnosťou odbytu rôzneho tovaru. b) Vyhodnotenie odbytových možností SR Analýza dovozu max. 10 hlavných tovarových skupín podľa miestnych štatistík Dlhodobo najvýznamnejšou poloţkou dovozu sú strojárske výrobky ako osobné vozidlá, lietadlá, náhradné diely, zariadenia na ťaţobný priemysel, zariadenia pre rafinérie, zariadenia pre elektrárne, zariadenia vodného hospodárstva, ďalej to je dovoz základných kovov, potraviny, chemikálie, stavebné materiály, optické prístroje, spotrebná elektronika, obuv. Analýza odbytových možností, definícia možnosti spolupráce v oblasti exportu SR: Slovenské podnikateľské subjekty majú šancu sa zúčastňovať verejných tendrov, ktoré sú vypísané pre subdodávateľov verejných zákaziek pre stavebné projekty (nové letisko, rozširovanie infraštruktúry apod.). Existujú moţnosti v oblasti environmentálnej techniky (spracovanie odpadu, čistička vody). Ďalej sú tu moţnosti v oblasti stavebných projektov a to hlavne v projektovej činnosti a dodávkach stavebných materiálov a techniky, elektrorozvodov a zabezpečovacích systémov. Dodávky materiálov a súčiastok v rámci projektov rozvoja ţeleznice a metra. c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Dovozné spoločnosti, obchodní zástupcovia, distribučný systém: Katarský trh je veľmi atraktívny pre záujemcov o vývoz, čo spôsobuje vysoký konkurenčný tlak. Domáce obchodné subjekty chránené miestnym zákonodarstvom majú tendenciu trh monopolizovať v rámci dosiahnutia čo najvyšších marţí. K monopolizácii sa pouţívajú zákonné nástroje ako je napríklad povinnosť cudzích subjektov spolupracovať so subjektmi osôb katarskej národnosti, čim sa prietok tovaru zuţuje. V rámci tohto zúţenia je zavedený systém zástupcov.
Formy obchodného podnikania (Podmienky zriadenia spoločnosti): Ţiadny cudzí subjekt nesmie prevádzkovať akúkoľvek hospodársku činnosť v krajine bez katarského agenta. Je nutné si zvoliť niektorú z foriem spoločného podnikania, ktorej spoločným prvkom je, ţe katarský partner by mal mať väčšinový podiel a firma je zapísaná na jeho meno v obchodnom registri ministerstva obchodu. Formy obchodného podnikania upravuje Commercial Companies Law č.11 z roku 1962 a č.11 z roku 1981, ďalej č.5 z roku 2002 a č.16 z roku 2006. Zastupiteľské zmluvy upravuje obchodný zákon č.4 z roku 1986. Možnosti získania informácií o spoločnosti a miestnom trhu: Základné informácie poskytuje Obchodná a priemyselná komora. Spôsoby riešenia sporov: Katarský právny poriadok veľmi málo upravuje zmluvné hospodárske vzťahy. V praxi sa viac neţ na právne predpisy spolieha v obchodných vzťahoch na osobné väzby. Obchodné spory je moţné riešiť priamo cez obchodnú komoru. Kontaktné adresy na inštitúcie: Obchodná komora Kataru je najstaršou obchodnou komorou spomedzi štátov GCC, bola zaloţená v roku 1963. Predstavenstvo komory sa skladá z najvplyvnejších obchodných rodín v Katare. Komora ma k dispozícií základné informácie o registrovaných firmách, ich kapitály, platnosti licencií, majiteľoch a všeobecné obchodné informácie. Kontakt: Qatar Chamber of Commerce and Industry P.O.Box 402 Doha - Katar tel: + 974 455-9111, fax: + 974 466-1693. 466-1697 e-mail: qcci@qatar.net.qa, info@qcci.org web: www.qcci.org. d) Praktické informácie pre exportéra a importéra Vízové formality, režim vstupu a pobytu: Občan SR musí mať vybavené víza pred vstupom do krajiny. Nie je moţnosť vybaviť si víza priamo na letisku. Pri poţiadaní o víza je nutné mať tzv. sponzora, ktorý preberá zodpovednosť za osobu počas celého pobytu v krajine. Pri návšteve Kataru je dôleţité rešpektovať niekoľko pravidiel, ktorých nedodrţanie môţe znamenať aţ uväznenie. Jedná sa najmä o poţívanie alkoholu a drog. Zastupiteľský úrad Kataru vo Budapešti: Adresa: Gardónyi Géza u. 19 Budapešť 1026 Maďarsko Tel: +361 392-1010 fax: +361 392-7788 e-mail: qatarembassy@t-online.hu Doprava a odporúčané dopravné spojenia: Z Európy do Kataru je moţné sa dostať rôznymi leteckými spoločnosťami, existuje priame letecké spojenie z Viedne spoločnosťou Qatar Airways. Sviatky a voľné dni (nevhodné na pracovné rokovania) Katar má mnoţstvo pohyblivých sviatkov. K najvýznamnejším pohyblivým sviatkom trvajúcim pribliţne 1 mesiac s obmedzenou pracovnou dobou a výkonnosťou z dôvodu pôstu od východu slnka aţ do jeho západu je Ramadán. K najvýznamnejším pevným sviatkom patri
Deň nezávislosti 03.09. a Štátny sviatok 18.12. Pracovná doba štátnych inštitúcií v dňoch nedeľa - štvrtok od 07:00 do 14:00 hod. Súkromný sektor pracuje tieţ v dňoch nedeľa - štvrtok od 08:00 do 12:00 a od 16:00 do 20:00. Víkendové dni sú piatok a sobota. Katar je moslimskou krajinou, kde sa neslávi Nový rok a ani iné kresťanské sviatky. Dôležité telefónne čísla: Predvoľba pre Katar je +974 999 - tiesňové volanie (pohotovosť - polícia, ambulancie, poţiarnici) 465-6666 - letisko Doha 440-7407 - Qatar National Bank
Central Tenders Committee P.O.Box 1908 Doha, Qatar tel: + 974 4437-8132, fax: + 974 4443-9360 e-mail: ctc@qatar.net.qa web: www.ctc.gov.qa Príloha 1 Zoznam kontaktov a webových stránok: Qatar Chamber of Commerce and Industry P.O.Box 402 Doha - Katar tel: + 974 455-9111 fax: + 974 466-1693. 466-1697 e-mail: qcci@qatar.net.qa, info@qcci.org web: www.qcci.org Qatar Financial Center Qatar Financial Centre Tower (Opposite to City Centre) PO BOX 23245 tel.: 00974 4496 7777 fax: 00974 44 96 7676 Doha, Qatar e-mail: CONTACT@QFC.QA www.qfc.qa... Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kuvajte Block 2, Street 16, Villa 22, 131 23 Area Surra, Kuvajt Tel.: +965 253 53 893, +965 253 53 895 Fax: +965 253 53 894 e-mail: emb.kuwait@mzv.sk Úradné hodiny: nedeľa aţ streda 08:30 16:30, štvrtok 08:30-14:00 Stránkové hodiny vízového a konzulárneho oddelenia: pondelok, streda 10:00 13:00 Všeobecné informácie o Katare: Ministerstvo zahraničných vecí: Qatar Chamber of Commerce and Industry: Qatar National Bank: Qatar News Agency (hlavná tlačová agentúra) Stránka vlády Hookoma www.qatar-online.com www.mofa.gov.qa www.kcci.org www.qnb.com.qa www.qnaol.net www.gov.qa/wps/portal Vypracoval: R. Gál, 30.11.2014