Čistí importéri Čistí exportéri VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 11/2016 > Graf týždňa: Slováci viac čokolády dovezú ako vyvezú, bilancia sa zhoršila najmä v posledných 3 rokoch > Deflácia sa vo februári zmiernila; rástli ceny potravín, pomohol aj bázicky efekt... >... ceny v eurozóne sa naopak vo februári vrátili k medziročnému poklesu > Nezamestnanosť ďalej klesá, jednociferná úroveň je už na dosah 1,14 1,13 1,12 1,11 1,10 1,09 127 126 125 124 0,790 0,785 0,780 0,775 0,770 0,765 27,10 27,05 27,00 0,10 0,00-0,10-0,20-0,30-0,40 TÝŽŇ NA TRHOCH 1,112 1,111 1,106 1,131 1,128 14.3 15.3 16.3 17.3 18.3 126,36 125,36 USD/EUR 125,68 126,28 125,79 14.3 15.3 16.3 17.3 18.3 0,774 0,784 JPY/EUR 0,787 0,782 0,779 14.3 15.3 16.3 17.3 18.3 27,05 27,04 GBP/EUR 27,05 27,04 27,04 14.3 15.3 16.3 17.3 18.3-0,29-0,32 CZK/EUR Úrokové krivky EURIBOR -0,22-0,14-0,23-0,13-0,01-0,02 1M 3M 6M 12M 10. týždeň 11. týždeň GRAF TÝŽDŇA Čistý export čokolády (kg na obyvateľa, 2015) NL IT EU LT SE 0,0 BG -0,5 ES -0,8 FI -1,6 GR -1,7 FR -1,7-1,8 CZ -2,0 RO -2,2 IE -2,4 HR -2,4 LV -2,6 SK -3,5 UK -4,0 PT -4,1 DK -4,7 SI -5,2 EE -5,9 CY -6,1 MT -6,5 LU -11,9 9,9 4,5 3,6 2,3 1,0 0,3 0,1 32,0 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u FR 2,3% NL 2,5% 2,6% UK 3,5% 3,2% 4,2% Česká republika Veľká noc sa blíži. K jej tradičným symbolom v našich končinách patria nielen maľované kraslice, ale aj ich rôzne čokoládové napodobneniny. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa preto zamerali práve na štatistiky súvisiace s čokoládou. Podľa údajov Štatistického úrad SR skonzumuje priemerný Slovák ročne 5,1 kg čokolády. Jej spotreba sa síce veľmi pomaly zvyšuje, je však stále len približne polovičná oproti najväčším čokoládovým konzumentom na svete, medzi ktorých môžeme zaradiť Švajčiarov, Nemcov, či Britov. Konzumácia čokolády je pritom najmä výsadou vyspelých krajín na Európu pripadá približne polovica celosvetovej spotreby čokolády, na Severnú Ameriku ďalšia štvrtina. Neprekvapí preto, že aj najväčších producentov čokolády nájdeme práve v Európe a Severnej Amerike USA, Nemecko, Švajčiarsko a Belgicko. Hlavná zložka čokolády kakao, však pochádza predovšetkým z Afriky (približne ¾ svetovej produkcie), najväčším svetovým producentom kakaa sú africké krajiny na čele s Pobrežím Slonoviny, či Ghanou. Hoci v absolútnom vyjadrení spotreba čokolády na Slovensku stále zaostáva za svetovými čokoládovými veľmocami, výdavky Slovákov na čokoládu v porovnaní s ich príjmami nie sú ani zďaleka zanedbateľné. Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu (síce o niečo starších údajov z roku 2005) strovia Slováci na čokoládu 0,7% svojich celkových výdavkov, čo ich radí na prvé miesto v, pred Čechmi a Lotyšmi (0,5%). Priemerný Európan pritom minie na čokoládu len 0,2% svojich celkových výdavkov. Dá sa preto povedať, že Slováci čokoládu naozaj obľubujú a sú za ňu ochotní utratiť nemalú časť svojich príjmov. S rastúcimi príjmami domácnosti pritom nepozorujeme len náraz spotreby čokolády, ale Slováci čoraz častejšie vyhľadávajú aj zahraničné čokolády. Kým ešte v prvej polovici minulej dekády sa FR 7,0% 9,1% 9,3% Ost. 8,7% Export UK 14,4% Ost. 7,4% 9,8% mimo 3,5% 15,6% mimo 2,7% SK 31,1% 19,6% Export Slovensko CZ 24,2% 19,2% NL 3,7% 4,8% 3,1% 4,7% 6,5% IT 3,3% 8,4% SK 14,8% RO 3,0% 13,6% Import Ost. 5,5% 15,7% Import Ost. 4,4% CZ 24,2% mimo 0,9% 24,8% 18,1% mimo 0,9% 39,5% > 1
Slovensko radilo medzi čistých exportérov čokolády, v súčasnosti už dováža o 3,5 kg čokolády na obyvateľa viac ako vyváža. Bilancia zahraničného obchodu s čokoládou sa pritom začala rapídne zhoršovať najmä po roku 2012 (kedy Slovensko ešte dovážalo a vyvážalo čokoládu približne v rovnakom objeme). Vývoz čokolády zo Slovenska pritom neklesá, práve naopak mierne rastie. Dôvodom zhoršenia bilancie zahraničného obchodu s čokoládou je tak výlučne jej vyšší dovoz. Citeľný nárast dovozu čokolády môžeme badať aj u našich západných susedov v Českej republike. Českým producentom čokolády sa však zároveň darí výraznejšie zvyšovať aj export čokolády, a tak deficit v obchode s čokoládou ostáva v Českej republike už niekoľko rokov relatívne stabilný, keď ročne dovezú Česi o 2 kg viac čokolády ako jej vyvezú. Slováci aj Česi dovážajú čokoládu najmä z Nemecka, nemalé zastúpenie však majú v oboch krajinách aj vzájomné dovozy, či čokolády z Poľska. Česi vo väčšom obľubujú aj belgickú čokoládu. Najväčším čistým exportérom čokolády spomedzi krajín je v prepočte na obyvateľa jednoznačne Belgicko, ktoré ročne v čistom vyjadrení vyvezie až 32 kg čokolády na obyvateľa. Relatívne silné vývozy nájdeme aj v Holandsku, Nemecku, či Poľsku. Práve tieto krajiny sú zodpovedné zato, že v priemere viac čokolády vyváža ako dováža v priemere o 1 kg na obyvateľa ročne. Väčšina krajín pritom stále viac čokolády dováža ako vyváža. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu 11. 12. 13. Spotrebiteľské ceny (14. marec) Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (17. marec) Nezamestnanosť (15 20. marec) Ceny výrobcov (24. marec) Štátny rozpočet (1. apríl) Február Február -0,5% yoy -0,5% yoy Odhad UniCredit Bank 0,0% mom -0,5% yoy 0,0% mom -0,5% yoy Realita 0,1% mom -0,4% yoy 0,1% mom -0,3% yoy Február - 10,32% 10,09% Február - -3,9% yoy - Marec - -1 000 mil. EUR - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank EKONOMIKA Ceny vo februári mierne rástli, medziročná deflácia sa zmiernila SPOTREBITEĽSKÉ CENY Ceny na Slovensku vo február podľa meraní Štatistického úradu SR vzrástli o 0,1%, dynamika ich medziročného poklesu sa tak zmiernila z -0,6% na -0,4%. Deflácia na Slovensku je relatívne mierna, ťahaná výlučne ponukovými faktormi. Takáto forma deflácie ekonomike neškodí, práve naopak, spotrebu domácnosti podporuje, keď klesajúce ceny energií a potravín zvyšujú disponibilné zdroje domácnosti na ostatné výdavky. Ceny v medzimesačnom porovnaní vo februári ťahal nahor najmä sezónny nárast cien potravín, ale aj v posledných mesiacoch veľmi opatrne sa zobúdzajúca dopytová inflácia. K zmierneniu medziročnej deflácie prispel aj bázicky efekt pri cenách pohonných hmôt. Dopytová inflácia (meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) prepočet UniCredit Bank) začína veľmi opatrne javiť prvé známky zotavenia. Potvrdil to aj február, kedy medzimesačne vzrástla o 0,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchľovala už tretí mesiac v rade z 0,7% na 0,8%. K zrýchleniu dopytovej inflácie prispeli vo februári najmä obchodovateľné tovary, kde sa rast cien medziročne zrýchlil z 0,1% na 0,4%. Medziročný rast cien trhových služieb sa oproti januáru nezmenil (ostal na úrovni 1,7%). Ceny potravín vo februári vzrástli o 0,3%, najmä v dôsledku tradičného sezónneho zvýšenia cien sezónnych potravín ovocia a zeleniny. Najmä v prípade cien zeleniny > 2
CY RO BG ES SI HR LV LU SK IE IT EU EA FR FI DK GR PT NL UK* EE CZ LT SE MT 1.12 4.12 7.12 10.12 1.13 4.13 7.13 10.13 1.14 4.14 7.14 10.14 1.15 4.15 7.15 10.15 1.16 1.12 4.12 7.12 10.12 1.13 4.13 7.13 10.13 1.14 4.14 7.14 10.14 1.15 4.15 7.15 10.15 1.16 však bolo sezónne zvýšenie cien pomalšie ako zvyčajne, a tak sa aj dynamika medziročného rastu cien potravín oproti januáru zmiernila z -2,3% na -1,7%. Cena ropy na svetových trhoch sa vo februári začala zotavovať, pričom priemerná cena ropy Brent sa v eurovom vyjadrení medzimesačne zvýšila o 2,7%. V dôsledku tradičného časového posunu medzi cenou ropy a cenou pohonných hmôt na Slovensku však ceny na slovenských benzínových pumpách vo februári stále mierne klesali v porovnaní s januárom boli v priemere nižšie o -1,9%. V dôsledku nižšej porovnávacej bázy z minulého roka, kedy vo februári ešte doznieval výrazný pokles cien benzínov a nafty, sa dynamika medziročného poklesu cien predsa len zmiernila z približne 13% na 10%. Pohonné hmoty však stále znižovali celkovú medziročnú infláciu o 0,2 p.b. 6% Graf 1: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 9% Graf 2: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 6% 3% 3% 0% CPI Trhové služby + Obchodovateľné tovary Potraviny -3% 0% -3% -6% CPI UniCredit Bank Cenový Barometer Vnímaná - Spotrebiteľský barometer Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR UniCredit Bank Cenový Barometer (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) vo februári vzrástol o 0,2%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa jeho pokles zmiernil z -1,1% na -0,8%. Aj napriek miernu spomaleniu medziročnej deflácie vo februári (aj spomaleniu medziročného poklesu často nakupovaných tovarov a služieb), vnímanie poklesu cien spotrebiteľmi sa podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu opäť zvýraznilo až na nové historické minimum -3,3% (v prepočte zo salda odpovedí). Naopak, inflačné očakávania sa pohli opačným smerom. Po tom, čo v január zaznamenali historické minimum, sme vo februári mohli pozorovať miernu korekciu aj napriek tomu však spotrebitelia naďalej očakávajú v najbližších 12 mesiacoch pokles cien o -1,5% (pravdepodobne aj vďaka zníženej sadzbe DPH na vybrané potraviny). 2,0 1,5 1,0 Graf 3: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (02/16, medziročne) 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5-2,0-2,5 Ceny medziročne klesali aj v eurozóne -3,0 *01/2016 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu V harmonizovanej metodike Eurostat-u sa ceny na Slovensku vo februári zvýšili 0,1%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila z -0,6% na -0,3%. V priemere sa v krajinách eurozóny spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,2%, v dôsledku bázického efektu sa však inflácia v eurozóne po štyroch mesiacoch opäť vrátila do mierneho mínusu, keď boli ceny v priemere proti februáru minulého roka nižšie o - 0,2%. Stále pritom platí, že zotaveniu inflácie v eurozóne (a Európe) bráni lacná ropa. Tá bola hlavným dôvodom poklesu cien aj vo februári, keď ceny pohonných hmôt v eurozóne v priemere medziročne klesali až o 10,7% a infláciu eurozóny tak znižovali až o pol percentuálneho bodu, ďalšie dve desatiny z inflácie uberal pokles cien vykurovacích olejov, desatinu plyn. > 3
Vo februári sa však mierne spomalil aj rast jadrovej inflácie (t.j. inflácie očistenej o zmenu cien potravín a energií), ktorú stále tlmia najmä sekundárne efekty lacných energií. Aj napriek tomu jadrová inflácia ostáva bezpečne v pluse a v posledných mesiacoch sa pohybuje v relatívne úzkom pásme 0,8% až 1,0%. Medziročný pokles jadrových cien pritom vykazuje jediná krajina eurozóny, a to Cyprus. Dynamika medziročného rastu jadrových cien na Slovensku sa v februári naopak mierne zrýchlila z 0,8% na 0,9% a vyšplhala sa tak na 2,5-ročné maximum. Počet krajín eurozóny s defláciou sa vo februári viac ako zdvojnásobil z 6 na 11 (z miernej deflácie sa síce dostalo Grécko, avšak mierny medziročný pokles cien opäť vykázali Nemecko, Írsko, Taliansko, Francúzsko, Luxembursko a Fínsko) - najrýchlejšie ceny klesali opäť na Cyprus (až o -2,2%), v Španielsku (-1,0%) a v Slovinsku (-0,9%). Z 9 krajín, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro, medziročne ceny klesali v takmer polovici z nich (v štyroch), najvýraznejšie v Rumunsku (až o -2,1%) a Chorvátsku (o -0,6%). Naopak ceny rástli najrýchlejšie v Belgicku (1,1%), Rakúsku (1,0%) a na Malte (1,0%), z krajín mimo eurozóny vo Švédsku (o 0,8%). VÝHĽAD Naďalej platí, že stále neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň a tento stav by mal pretrvávať aj počas väčšiny tohto roka. Nízka cena ropy a ostatných energetických komodít okrem priameho vplyvu cez ceny pohonných hmôt a regulovaných cien energií spomaľuje aj zotavenie dopytovej inflácie. Návratu cien potravín do plusu bránia aj daňové zmeny (zníženie DPH na vybrané potraviny). Aktuálne mierne zotavenie cien ropy na svetových trhoch by však predsa len mohlo mierne urýchliť aj postupné odznievanie efektu nízkej ceny ropy. Inflácia by sa tak v druhej polovici roka mala opäť začať približovať smerom k nule a v závere roka by sme sa konečne (po takmer troch rokoch) mohli dočkať aj mierne kladnej inflácie. (lk) Nezamestnanosť už klope na bránu 10% NEZAMESTNANOSŤ Trh práce si naďalej drží pozitívny trend, nezamestnanosť na Slovensku vo februári už hlasno klopala na bránu 10% - v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny (disponibilná) poklesla o -0,30 pb. na 10,09%. Sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) sa vo februári znížila rovnako o ďalších -0,30 pb. na 9,90 a po prvýkrát od februára 2009 sa tak posunula do jednociferných úrovní. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nezamestnanosť nižšia o 2,23 p.b., t.j. o viac ako 58 tis. nezamestnaných. Gro poklesu nezamestnanosti stále generuje rastúca domáca ekonomika, ktorá je schopná generovať nové pracovné miesta. Počet uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, ktorých sa podarilo umiestniť na trhu práce sa zvýšil už v závere minulého roka a blízko pokrízových maxím sa udržal aj vo februári, keď si novú prácu našlo až 18 tisíc. nezamestnaných. Naďalej pritom platí, že zvýšený dopyt po nových zamestnancoch pretrváva. Potvrdzujú to aj štatistiky voľných pracovných pozícií ich počet sa zvýšil už na 34 tisíc, čo predstavuje medziročný nárast o 22,5 tisíc. Relatívne vysoký počet otvorených pracovných pozícií pritom naznačuje, že pokles nezamestnanosti by mohol pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Na druhej strane, vhodná pracovná sila na trhu práce sa pomerne rýchlo vyčerpáva, zamestnávatelia v niektorých regiónoch už často na úradoch práce nevedia nájsť vhodných kandidátov na neobsadené pracovné miesta, a to kvôli nevhodnej štruktúre nezamestnaných - vysoký podiel nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných bez pracovných návykov, resp. vysoké regionálne disparity. Čoraz častejšie tak slovenské podniky siahajú aj po zamestnancoch zo zahraničia, počet cudzincov pracujúcich na Slovensku vo februári medziročne narástol o viac ako 5 tis. (resp. takmer 30%), len za posledný mesiac sa ich počet zvýšil o viac ako tisíc. Na Slovensku však stále pracuje len približne 26-27 tis cudzincov., t.j. približne 1% zamestnaných a Slovensko stále výrazne viac pracovnej sily vyváža ako dováža. Ak v blízkom čase nenastanú zásadne štrukturálne zmeny, ktoré by zvýšila zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných, je možné očakávať, že rast zamestnanosti na Slovensku sa na číslach nezamestnanosti bude prejavovať čím ďalej menej, a bude stále viac dotovaný dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Poklesu disponibilnej nezamestnanosti však vo februári pomohli aj administratívne faktory, a to najmä vyšší počet nezamestnaných na aktivačných prácach. Takmer 20 tisíc nezamestnaných bolo vo februári alokovaných na menších obecných > 4
1.10 4.10 7.10 10.10 1.11 4.11 7.11 10.11 1.12 4.12 7.12 10.12 1.13 4.13 7.13 10.13 1.14 4.14 7.14 10.14 1.15 4.15 7.15 10.15 1.16 a dobrovoľníckych službách. Nárast ich počtu pritom pomohol vo februári znížiť disponibilnú nezamestnanosť o 0,08 pb. v porovnaní s januárom a až o 0,27 pb. v porovnaní s februárom minulého roka. Aktivačné práce tak vysvetľovali približne štvrtinu medzimesačného a desatinu medziročného poklesu nezamestnanosti. 0,7 0,5 0,3 0,1-0,1-0,3-0,5 Graf 4: Nezamestnanosť (sezónne očistená) Štatistický vplyv zmeny ekonomicky aktívneho obyvateľstva Medzimesačná zmena Nezamestnanosť (sez.oč., pravá os) 15 14 13 12 11 10 9 8 7 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov UPSVaR Po zohľadnení tradičnej sezóny klesala nezamestnanosť aj vo februári vo všetkých regiónoch Slovenska, najvýraznejší pokles vykázali Košický a Banskobystrický kraj, najpomalšie nezamestnanosť klesala v Bratislavskom kraji. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) nepatrne zvýšila len v 3 zo 79 okresov Vranov nad Topľou, Banská Bystrica a Levice. Vo zvyšných 76 okresoch nezamestnanosť vo februári klesala, najvýraznejšie v okresoch Poltár, Rožňava, Trebišov, Medzilaborce a Stropkov. Nezamestnanosť vyššiu ako 15% vykázalo v januári len 18 z 79 okresov Slovenska (o 1 menej ako v januári), z nich nad 20% stále 5 okresov - Rimavská Sobota (27,2%), Kežmarok (22,3%), Rožňava (21,0%), Revúca (20,6%) a Poltár (20,1%). Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okolí hlavného mesta okresy Bratislavy (od 4,4% do 5,3%), Galanta (4,6%), Trnava (5,3%), Senec (5,4%), Pezinok (5,5%) a Malacky (5,7%), ktorým sa približujú niektoré okresy na Považí Piešťany (5,0%), Púchov (5,1%), ale aj okres Martin (5,7%). Nezamestnanosť pod 10% vykázala v februári viac ako polovica okresov Slovenska - až 45 zo 79 okresov Slovenska (o 1 viac ako v januári), pod 7% už nezamestnanosť klesala v 21 okresoch Slovenska. VÝHĽAD Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch. Očakávame teda, že nezamestnanosť bude aj naďalej pokračovať v pozvoľnom poklese, jej pokles v jarných mesiacoch zvýrazní aj postupný nábeh sezónnych prác. Už v marci by pritom disponibilná nezamestnanosť v metodike úradov práce mala pokoriť magickú hranicu 10%. (lk) > 5
EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO 2011 2012 2013 2014 2015E 2016F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,2 3,2 HDP na hlavu 13 052 13 398 13 643 13 947 14 287 14 860 15 383 Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,4 2,9 2,6 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 0,0 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 13,1-0,2 10,8 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 6,1 5,1 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 5,1 6,1 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,5 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 2,7 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3-0,3 1,4 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,5 0,5 1,6 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 0,3 2,3 2,5 Nominálna mzda 786 805 824 858 883 911 941 Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 2,9 3,1 3,4 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,2 3,3 2,0 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 1,0 1,3 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 10,6 9,4 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-2,7-2,0-1,0 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 51,9 54,6 53,5 53,0 52,7 51,4 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 0,7 2,5 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,1-0,25-0,25 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6 0,0 1,5 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 1,0 2,0 Zahraničie 2011 2012 2013 2014 2015 2016F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,7 1,6 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 1,8 1,4 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,2 3,0 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 2,2 2,4 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,4 1,4 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,08 1,16 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,12 1,18 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,0 26,5 EUR/F (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/N (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,2 4,2 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 6
1,20 USD/EUR 0,80 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 1,05 0,75 0,70 1,00. 0,65 150 JPY/EUR 1,20 CHF/EUR 140 1,10 130 120 1,00 9,8 SEK/EUR 9,8 NOK/EUR 9,6 9,6 9,4 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 8,4 9,0 8,2 29,0 CZK/EUR 330 F/EUR 28,0 320 310 27,0 300 26,0 290 4,6 N/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 70,0 4,1 4,0 60,0 3,9 50,0 > 7
MONEY MARKET Úrokové krivky EURIBOR 0,10-0,01 0,00-0,10-0,13-0,02-0,20-0,22-0,14-0,29-0,30-0,23-0,32-0,40 1M 3M 6M 12M 10. týždeň 11. týždeň Dow Jones Industrial S&P 500 19 000 2 200 EQUITY 18 000 17 000 2 100 2 000 16 000 1 900 15 000 Zdroj: Bloomberg 1 800 Zdroj: Bloomberg EURO STOXX 50 4 000 3 750 3 500 3 250 3 000 2 750 2 500 Zdroj: Bloomberg NIKKEI 225 22 000 21 000 20 000 19 000 18 000 17 000 16 000 15 000 14 000 Zdroj: Bloomberg > 8
UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik +421 2 4950 2427; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti +421 2 4950 4319; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy +421 2 4950 4229; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky +421 2 4950 3212; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti +421 2 5942 8022; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 9