ANALÝZA STAVU CESTOVNÉHO RUCHU NA BÁZE DEVÍZOVÝCH PRÍJMOV A DEVÍZOVÝCH VÝDAVKOV Z ČINNOSTI CESTOVNÉHO RUCHU V SR ANALYSIS OF TOURISM STATUS BASED ON FOREIGN CURRENCY RECEIPTS AND FOREIGN CURRENCY EXPENDITURE OF THE ACTIVITIES OF TOURISM IN THE SR Kristína Šambronská, Anna Šenková ABSTRACT Tourism is a major factor in economics. The impact of tourism has two pages. Positive: raises economic growth areas by creating new jobs, reducing unemployment. Tourism concentrates other types of production related to tourism and so on. Negative: excessive concentration of tourism can act negatively on the environment in the area and so on. The main objective of the study is to compare the state of tourism-based foreign exchange earnings and foreign spending from tourism activities in the Slovak Republic. Then it compares the current state of tourism on the basis of those indicators in the Slovak Republic with selected EU countries. KEY WORDS Tourism. Balance of Payment. Foreign Currency Receipts. Foreign Currency Expenditure. JEL classification: Z32, Z39 SÚHRN Cestovný ruch je významným činiteľom v oblasti ekonomiky štátu. Vplyv cestovného ruchu má dve stránky. Pozitívnu, vyvoláva ekonomický rast oblastí tým, že vytvára nové pracovné príležitosti, čím znižuje nezamestnanosť. Koncentruje ďalšie druhy výroby súvisiace s cestovným ruchom a pod. Negatívnu, ktorej nadmerná koncentrácia v cestovnom ruchu môže pôsobiť negatívne na životné prostredie v danej oblasti a pod. Hlavným cieľom štúdie je porovnať stav cestovného ruchu na báze devízových príjmov a devízových výdavkov z činnosti cestovného ruchu v rámci SR. Následne porovnať súčasný stav cestovného ruchu na báze uvedených ukazovateľov v SR s vybranými krajinami EÚ. 181
KĽÚČOVÉ SLOVÁ Cestovný ruch. Platobná bilancia. Devízové príjmy. Devízové výdavky. ÚVOD Pozitívne vplyvy na cestovný ruch z ekonomického hľadiska badať vo viacerých oblastiach. Borovský at al. (2008) uvádza zamestnanosť, HDP, reštrukturalizáciu, podporu nových výrob a stimuláciu nových podnikateľských aktivít, rozvoj vidieka, zahraničnoobchodnú platobnú bilanciu, rozvoj IT komunikácii a ďalšie. Cestovný ruch je v súčasnosti v mnohých krajinách odvetvím, v ktorom vzniká najviac pracovných príležitostí. Pracuje v ňom približne 10 miliónov ľudí a ďalších 20 miliónov pracuje v nadväzných odvetviach. Zahraničný cestovný ruch vznikol ako dôsledok medzinárodnej územnej deľby práce, ktorá sa začala rozvíjať vplyvom nerovnomerného rozloženia potenciálu pre cestovný ruch (Petrů 2007). Je najefektívnejšou činnosťou na produkciu devíz. Podľa Ševčíka Ide o odvetvie efektívneho zapájania sa do medzinárodnej výmeny, nakoľko získava devízy bez úverovania a poistných rizík. Aktívny zahraničný cestovný ruch (AZCR) predstavuje príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny, ktorá nie je ich hlavným ani trvalým bydliskom. V zahraničnom cestovnom ruchu ide o príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny, ktorých výdavky v navštívenej krajine sa prejavujú v aktívach bilancie cestovného ruchu ako súčasti platobnej bilancie (Gúčik et al 2006). Ide o príchodový alebo incomingový cestovný ruch. Pre ekonomiku danej krajiny predstavuje príjmy, nakoľko zahraniční návštevníci platia za spotrebované služby a tovary podnikateľským subjektom v navštívenej krajine. Pobyt účastníka aktívneho cestovného ruchu nesmie trvať dlhšie ako 1 rok. Pasívny zahraničný cestovný ruch predstavuje cestovanie rezidentov do cieľovej krajiny pričom ich výdavky v navštívenej krajine sa prejavia v pasívach bilancie cestovného ruchu ako súčasť platobnej bilancie štátu (Gúčik et al 2006). Ide o výjazdový alebo outgoingový cestovný ruch. Z ekonomického hľadiska znamená pre krajinu výdavky, ktoré sú spojené s platbou za služby spotrebované domácim obyvateľstvom v zahraničí. Pobyt účastníka pasívneho cestovného ruchu nesmie trvať dlhšie ako 1 rok. Tranzitný cestovný ruch, je charakterizovaný ako prejazd zahraničných účastníkov cestovného ruchu cez územie určitého štátu, ktorý je limitovaný časom. Pre národnú ekonomiku má rovnaké účinky ako aktívny cestovný ruch (Petrů 2007). 182
Platobná bilancia štátu predstavuje vzťah medzi súčtom peňažných prostriedkov, ktoré do národnej ekonomiky plynú zo zahraničia a peňažnými prostriedkami, ktoré plynú do zahraničia z národnej ekonomiky (Petrů 2007). Platobná bilancia cestovného ruchu predstavuje komplexný výraz pre ekonomické transakcie medzi národnou ekonomikou a zahraničím, pričom zachytáva všetky operácie týkajúce sa cestovného ruchu. Platby v zahraničnom cestovnom ruchu sa evidujú v bilancii cestovného ruchu, ktorá je súčasťou bilancie služieb. Sledovanie platobnej bilancii cestovného ruchu má význam hlavne pre ekonomiky s vysokou závislosťou na cestovnom ruchu, kde je potrebné sledovať vyváženosť jednotlivých sáld platobných bilancií ako ukazovateľov vonkajšej ekonomickej rovnováhy (Palatková 2011). Bilancia cestovného ruchu a devízová bilancia (ako čiastková bilancia platobnej bilancie) väčšinou predstavuje jedinú možnosť ako kvantifikovať ekonomický význam cestovného ruchu v danom štáte. Delenie platobnej bilancie: bilancia kapitálového účtu, bilancia bežného účtu: obchodná bilancia, bilancia služieb, - bilancia CR, - dopravy, - poisťovníctva, transfery. saldo chýb a opomenutí finančný účet devízová bilancia (Platobná bilancia). Rozdiel medzi stranou aktív a stranou pasív v platobnej bilancii cestovného ruchu tvorí saldo (aktívne, pasívne, vyrovnané). Platobnú bilanciu zahraničného cestovného ruchu tvoria na strane aktív príjmy z aktívneho cestovného ruchu, pasívnu stranu reprezentujú výdaje na pasívny zahraničný cestovný ruch. V súčasnosti príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu rastú vo svete rýchlejšie ako príjmy z exportu tovarov (Petrů 2007). Strana aktív platobnej bilancie cestovného ruchu: príjmy za ubytovanie a stravovanie, príjmy dopravných podnikov, 183
príjmy z nákupov od zahraničných návštevníkov, príjmy zo služieb poskytovaných zahraničným hosťom. Strana pasív platobnej bilancie cestovného ruchu: výdavky domácich obyvateľov za služby v cestovnom ruchu v zahraničí, výdavky domáceho obyvateľstva za medzinárodnú prepravu, ktoré plynú do zahraničia (Kaspar 1995). Na základe medzinárodných konvencií (Medzinárodný menový fond) platobná bilancia cestovného ruchu zahrňuje: prázdninové / dovolenkové pobyty, obchodné pobyty, jednodňové pobyty a tranzit, medzinárodnú osobnú prepravu (železničnú, leteckú a lodnú) (Kaspar 1995). Tabuľka 1: Bilancia cestovného ruchu Aktíva, t.j. príjmy zo zahraničných návštevníkov Pasíva, t.j. výdavky domáceho obyvateľstva pri cestách do zahraničia predaj ubytovacích a pohostinských služieb, na ubytovacie a pohostinské služby, kúpeľné pobyty (vrátane lekárskej na kúpeľné pobyty (vrátane lekárskej starostlivosti), starostlivosti), potreba ostatných služieb a potrebného tovaru. služby a tovary cestovného ruchu spojené s pobytom v zahraniční. Zdroj: Gúčik, M., 2011. Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: Trian. s. 145 Platobná bilancia ako taká, má horizontálnu a vertikálnu štruktúru. Ako bolo spomínané, položka cestovný ruch je vedená na bežnom účte v bilancii služieb. Pre sledovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy sú používané indikátory konštruované na základe vertikálneho porovnania vybraných položiek platobnej bilancie. Ide o kumuláciu salda a pomerových ukazovateľov, z ktorých uvádzame vybrané: saldo bežnej bilancie zachytáva zmenu devízovej pozície krajiny ako celku a má bezprostrednú viazanosť na bilanciu stavu celkového zadlženia krajiny voči zahraničiu EX IM + D + T =(DK + KK + ΔDR) (Palatková 2011) saldo výkonovej bilancie označuje súčet salda obchodnej bilancie a bilancie služieb (Kubišta 1999) EX IM = -(D + T + DK + KK + ΔDR) saldo obchodnej bilancie (bilancie služieb) označuje rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu služieb / tovarov 184
saldo cestovného ruchu predstavuje rozdiel devízových príjmov a výdavkov na zahraničný cestovný ruch (Palatková 2011). EX export tovarov a služieb, IM import tovarov a služieb, D dôchodky, T transfery, DK dlhodobý kapitál, KK krátkodobí kapitál, ΔDR zmena devízových rezerv. Prímy a výdaje z cestovného ruchu sa podieľajú viac alebo menej na podobe jednotlivých sáld, teda pôsobia ako faktor vonkajšej ekonomickej rovnováhy. Devízové príjmy a výdaje na zahraničný cestovný ruch sú zahrnuté podľa metodiky platobnej bilancie na bežnom účte, v bilancii služieb. Položky súvisiace s investičnou činnosťou a realizáciou zahraničného cestovného ruchu je možné nájsť v priereze na všetkých účtoch platobnej bilancie (Palatková a Zichová 2011). MATERIÁL A METÓDA Hlavným cieľom štúdie je analyzovať stav cestovného ruchu na báze devízových príjmov a devízových výdavkov z činnosti cestovného ruchu v rámci SR. Následne porovnať súčasný stav cestovného ruchu na báze uvedených ukazovateľov v SR s vybranými krajinami EÚ. Analýza vývoja cestovného ruchu v SR sa zameria na roky: 2005 - ako rok po vstupe SR do EÚ 2009 rok po vypuknutí hospodárskej krízy 2013 aktuálny stav Rok 2013 je zároveň rokom, v rámci ktorého bude komparovaný stav cestovného ruchu v SR s vybranými krajinami v zahraničí. Na komparáciu stavu cestovného ruchu so SR sme vybrali skupiny krajín, ktoré boli rovnako ako SR v minulosti tzv. socialistickými krajinami (Českú republiku, Poľsko) a ďalej krajiny, v minulosti označované ako kapitalistické (Nemecko, Veľká Británia). Za účelom naplnenie cieľa boli použité viaceré teoretické metódy vedeckého bádania. Konkrétne metódy indukcie, dedukcie, analýzy a syntézy ako aj metóda komparácie sekundárnych údajov získaných a následne spracovaných zo Štatistického úradu SR a Eurostatu. Pri skúmaní danej problematiky je možné uviesť zistenie, že metodika Menového fondu nie je ale kompatibilná s metodikou sledovania cestovného ruchu UNWTO a štatistickým vymedzením cestovného ruchu, ktoré do cestovného ruchu nezahŕňajú cesty za účelom vykonávania práce/zárobku. Položka cestovný ruch zahrňuje príjmy a výdaje všetkých účastníkov cestovného ruchu, vrátane tranzitne cestujúcich, ktorí realizovali platby za tovary a služby vyžadované pre osobnú spotrebu behom pobytu v destinácii i po návrate domov (Palatková 2011). 185
Preto sme sa v rámci sekundárnej analýzy a pri následnej komparácii opierali o metodiku používanú Štatistickým úradom SR a Eurostatom. VÝSLEDKY A DISKUSIA V sledovanom období rokov 2005 2013 v rámci Slovenskej republiky príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu ako aj výdavky na pasívny zahraničný cestovný ruch striedavo rástli aj klesali, pričom svoj vrchol dosiahli v roku 2008. V krízovom roku 2009 oba tieto ukazovatele klesli a od roku 2010 začali opätovne mierne stúpať. Graf 1: Vývoj platobnej bilancie CR SR v rokoch 2007-2012 Zdroj: vlastné spracovanie údajov zo ŠU SR a Eurostatu Z hore uvedeného logicky vyplýva, že saldo zahraničného cestovného ruchu v Slovenskej republike, ktoré predstavuje akési imaginárne nožnice medzi príjmami z cestovného ruchu a výdavkami na cestovný ruch, dlhodobo zaznamenáva klesajúcu tendenciu. Z vedenia modrej a červenej línie na grafe 1 je viditeľné, že nožnice sa postupne uzatvárajú. V praxi to možno interpretovať, že ekonomika SR na jednej strane má príjem od zahraničných turistov (tzv. vývoz služieb), no na druhej strane takmer v rovnakej hodnote má aj výdavky. Výdavky sú súhrnom výdavkov slovenských dovolenkárov za tovary a služby v zahraničí (tzv. dovoz služieb). Jednoducho povedané, veľkú časť financií, ktoré zaplatili zahraniční dovolenkári na Slovensku za tovary a služby, sú následne vyvezené do zahraničia. Definovaný trend vytvára platformu pre hľadanie príčin tohto vývoja. Diskusií o tom, či je dôvodom daného stavu pomer cena/kvalita služieb, dostupnosť, atraktivita, návštevnícky servis, marketing, príp. iné faktory, bude určite veľa (Vývoj cestovného ruchu v SR v rokoch 2007 2012). 186
Tabuľka 2: SR devízové príjmy a výdavky z cestovného ruchu v platobnej bilancii rok Devízové príjmy v mil. EUR Devízové výdavky v mil. EUR Saldo v mil. EUR 2005 972,4 680,1 292,6 2006 1 207,7 841,6 366,1 2007 1 472,8 1 116,6 356,1 2008 1 762,6 1 467,3 295,3 2009 1 674,5 1 504,1 170,4 2010 1 684,4 1 470,7 214,0 2011 1 744,7 1 566,8 177,9 2012 1 789,0 1 666,3 122,6 2013 1 924,5 1 782,0 142,5 2014 1 940,6 1 859,8 80,8 Zdroj: vlastné spracovanie štatistických údajov o turizme v SR za roky 2005-2014 V roku 2005 zaznamenal cestovný ruch zvýšenú dynamiku vývoja predovšetkým v oblasti zahraničného cestovného ruchu. Až do roku 2008 devízové príjmy vzrastali (v 2006 bol nárast o takmer 20% oproti predošlému roku) pri súčasne rovnakom tempe rastu devízových výdavkov. V rámci tohto pozitívneho vývoja možno konštatovať, že podiel devízových príjmov z aktívneho zahraničného cestovného ruchu na HDP vzrástol z 2,6% na 2,7% (roky 2005-2006). Išlo o pozitívny vývoj. Problémom bolo, že nebol podporený vývojom v oblasti štatistiky výkonov ubytovacích zariadení (v počte ubytovaných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach ako aj v počte prenocovaní) (Štátna politiky CR v SR). Rok 2009 bol rokom, kedy aj priemysel cestovného ruchu bol zasiahnutý vplyvom finančnej a hospodárskej krízy. Na vývoji bežného účtu sa to v danom roku prejavilo poklesom objemu vývozu a dovozu tovarov a služieb. Historicky najvyšší počet hostí bol zaznamenaný v roku 2008, kedy bola prekonaná hranica 4 mil. ubytovaných návštevníkov na Slovensku. Rok 2009 bol zlomový, nakoľko celá ekonomika Slovenska čelila zložitej situácii. Najvýraznejšími faktormi, ktoré zásadným spôsobom zasiahli dovtedy rastúci trend vnútorného cestovného ruchu na Slovensku, boli: zavedenie jednotnej európskej meny eura ako oficiálnej platobnej jednotky Slovenska, vznik svetovej hospodárskej krízy s jej markantným vplyvom na jednotlivé ekonomiky štátov, t.j. tzv. dlhová kríza s ekonomickými problémami narušujúcimi verejné sektory niektorých štátov eurozóny, Rusko-ukrajinský spor, ktorý na Slovensku spôsobil tzv. plynovú krízu. 187
Kombinácia vplyvov uvedených udalostí zásadným spôsobom zmenila spotrebiteľské správanie aj na trhu CR. Spotrebitelia začali byť opatrnejší vo vzťahu k svojim výdavkom. V súvislosti so zavedením novej meny na Slovensku sa na jednej strane stali niektoré služby CR pre rezidentov lacnejšie v zahraničí. To spôsobilo zvýšenie importu služieb CR (výdavkov na PZCR), a na strane druhej došlo v okolitých krajinách (významných zdrojových trhoch pre Slovensko), k oslabeniu národných mien voči euru (Česko cca 20 %, Poľsko cca 33 %, Maďarsko cca 23 %). Dovolenka na Slovensku sa stala pre účastníkov CR z týchto krajín výrazne drahšou. Zdraženie služieb z pohľadu AZCR bolo spôsobené aj oficiálnym konverzným kurzom, ktorý bol stanovený na 30,126 SKK za 1 euro, pričom trhová hodnota eura bola cca 36 SKK, čo malo zreteľný vplyv na export. Súbeh týchto udalostí mal za následok zmenu v rozhodovaní o účasti na cestovnom ruchu a v konečnom dôsledku viedol tento proces k výraznému poklesu výkonov vnútorného CR na Slovensku (SACR Marketingová stratégia SACR 2014-2020). Rok 2013 odzrkadľuje niekoľkoročnú snahu o stabilizovanie situácie, uvoľňovanie ekonomického napätia a spomalenie recesie vnútorného CR na Slovensku, ktorého výkony začínajú zaznamenávať kladné hodnoty (návštevnosť 2012 + 5,7 %, objem tržieb + 2,6 %). Súčasný stav vývoja vnútorného CR (2012) v komparácii s predkrízovým obdobím (2008) stále znamená pokles, pričom z pohľadu návštevnosti ide o takmer 8% rozdiel (cca 13 % prenocovania) a zariadenia poskytujúce pohostinské a ubytovacie služby utŕžili menej približne o jednu štvrtinu (SACR Marketingová stratégia SACR 2014-2020). Tabuľka 3: Vybrané krajiny devízové výdavky a príjmy z cestovného ruchu v platobnej bilancii krajiny Devízové príjmy v mil. EUR Devízové výdavky v mil. EUR Saldo v mil. EUR 2005 2009 2013 2005 2009 2013 2005 2009 2013 Česká 3 879 5 017 5 307 1 940 2 919 3 462 1 939 2 098 1 845 republika Poľsko 5 056 6 422 8 594 4 485 5 240 6 866 571 1 182 1 728 Nemecko 23 449 24 842 31 030 59 766 58 183 64 677-36 317-33 341-33 647 Veľká Británia 24 672 21 722 30 565 47 939 36 128 39 574-23 267-14 406-9 009 Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov Eurostatu Ako vedieť z tabuľky 3, záporné saldo môžu mať aj vyspelé krajiny, ktoré označujeme ako tradičné krajiny cestovného ruchu (Nemecko, Veľká Británia) a to aj napriek vysokej návštevnosti a investícií do cestovného ruchu. V roku 2013 v boli v absolútnom vyjadrení najvyššie príjmy z medzinárodného cestovného ruchu v zaznamenané v Španielsku (45,5 mld. EUR) a vo Francúzsku (42,2 mld. EUR), za ktorými 188
nasledovalo Taliansko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (všetky tri krajiny zaznamenali príjmy vo výške 30 32 mld. EUR) - viď tabuľka 2 Vybrané krajiny.... Nemecko zaznamenalo najvyššiu úroveň výdavkov na medzinárodný cestovný ruch, ktoré v roku 2013 dosiahli spolu 64,7 mld. EUR; za ním nasledovalo Spojené kráľovstvo (39,6 mld. EUR). V roku 2013 malo spomedzi členských štátov EÚ najvyššiu úroveň čistých príjmov z cestovného ruchu Španielsko (33,3 mld. EUR), zatiaľ čo najväčší deficit zaznamenalo Nemecko (-33,6 mld. EUR). Česko - Po klesajúcom HDP v roku 2012 (od apríla do júna 2013) začala ekonomika po rok a pol dlhej recesii po prvýkrát zaznamenávať oživenie. Celkovo dosiahla opäť len medziročný pokles o 0,9 %. Aktívny zahraničný cestovný ruch Českej republiky mal v roku 2013 29,5 %-ný podiel z celkového počtu zahraničných návštevníkov Slovenska, priemerne tu strávili 2,8 dňa. V roku 2013 Česi strávili v zahraničí celkovo 5,304 mil. dovoleniek (s počtom prenocovaní 1 a viac), čo bolo medziročne o 2,1 % menej, kde priemerne strávili 8,4 dní. V celkovom priemere si českí turisti polepšili, náklady na ich dovolenku klesli o 1,5 %. V roku 2013 bol priemerný výdavok na kratšiu dovolenku (1-3 prenocovania) 4 263,- CZK, na dlhšiu dovolenku (4 a viac prenocovaní) 12 705,- CZK. Na jednu zahraničnú služobnú cestu v tomto roku Česi priemerne minuli 11 405,- CZK. Poľsko - Poľsko ako jediná krajina v Európe neupadla do recesie počas hospodárskej krízy. Poľský HDP na 1 obyvateľa zostáva dlhodobo najnižším v strednej Európe. Kým v posledných šiestich rokoch sa poľskej ekonomike darilo, v roku 2012 sa jej ekonomický rast spomalil na 2 % a v roku 2013 na 1,6 %. To súviselo s pokračujúcimi hospodárskymi ťažkosťami v Európe. Podiel cestovného ruchu na HDP Poľska predstavuje okolo 5 %. Inflácia v roku 2013 bola 0,9 %. V roku 2013 Poľsko navštívilo okolo 72,3 miliónov cudzincov, z toho 15,8 miliónov boli turisti, čo predstavuje nárast o 6,8 % v porovnaní s rokom 2012. Nemecko - Podľa revidovaných údajov Spolkového štatistického úradu HDP najväčšej európskej ekonomiky v roku 2013 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol len o 0,4 %. Najvýznamnejšie sa na nemeckom hospodárstve podieľal rast importu expandujúcich krajín. V roku 2013 cestovný ruch priamo prispel k HDP krajiny sumou 46,3 mld. EUR, čo predstavuje 1,7 % HDP. Veľká Británia - vďaka zvýšenému spotrebiteľskému dopytu a oživeniu trhu s nehnuteľnosťami (v druhej polovici roku 2013) HDP vzrástol o 1,4 %. Napriek klesaniu rozpočtový deficit je stále na vysokej úrovni (takmer 7%). Na druhej strane sa verejný dlh naďalej 189
zvyšuje. Výjazdový cestovný ruch v Spojenom kráľovstve tvorí takmer tretinu celkovej účasti na cestovnom ruchu. V roku 2013 cestovný ruch priamo prispel k HDP sumou 57,3 mld. GBP, čo predstavuje 3,5 % HDP, spolu s nadväznými odvetviami vytvoril 10,5 % HDP v sume 170,5 mld. GBP. Cestovný ruch v Spojenom kráľovstve priamo vytvára 1 765 000 pracovných miest (5,5 % celkovej zamestnanosti). Priemerný výdavok obyvateľov Spojeného kráľovstva na jednu cestu do zahraničia bol v roku 2013 596,- GBP (denne 57,- GBP). Dovolenkári minuli počas jedného pobytu v zahraničí 628,- GBP, obchodní cestujúci 688,- GBP, najmenej míňajú cestujúci na návštevu rodiny a známych (420,- GBP). Priemerná dĺžka pobytu v zahraničí bola v tomto roku 10,5 nocí (SACR 2014). ZÁVER Štatistické údaje predstavujú nevyhnutný nástroj na sledovanie výkonnosti odvetvia cestovného ruchu a jeho komparáciu s inými porovnateľnými odvetviami v rámci štátu ako aj základ pre porovnanie s inými štátmi. Zistené výsledky slúžia ako podklad pre tvorbu strategických plánov na rôznych úrovniach, sú súčasťou vedeckých pozorovaní a analýz odhadov budúceho vývoja. Preto je nielen dôležité ich sledovanie ale aj kvalitné vstupné údaje či jednotná metodika zberu a spracovania údajov. Sledovaním bilancii devízových príjmov a devízových výdavkov z cestovného ruchu dochádza k selekcii štátov s dominantným kalným alebo záporným saldom. Výkonnosť cestovného ruchu na Slovensku je z pohľadu vývoja devízových príjmov a salda platobnej bilancie slabá. V závere možno konštatovať, že v roku 2014 podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska dosiahli príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu SR výšku 1 940,6 mil. EUR. V porovnaní s rokom 2013 to predstavuje nárast o 0,8 %. Výdavky občanov Slovenska boli v tom istom roku 1 859,8 mil. EUR, čo je v porovnaní s rokom 2013 medziročné zvýšenie o 4,4 %. Napriek tomu, že saldo zahraničného turizmu bolo aktívne vo výške 80,8 mil. EUR, oproti roku 2013 išlo o pokles o 43,3 %. 4/2013. POĎAKOVANIE Príspevok bol vypracovaný ako jeden z výstupov v rámci riešenia projektu KEGA 032PU- 190
BIBLIOGRAFIA Gúčik, M. and kol. (2006). Výkladový slovník: Cestovný ruch, hotelierstvo a pohostinstvo. Bratislava: Mladé letá. ISBN 80-10-00360-3. Gúčik, M. (2011). Cestovný ruch. Politika a ekonómia. Banská Bystrica: Trian s.r.o.. ISBN: 978-80-89090-98-3. Kaspar, C. (1995). Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: Trian s.r.o.. ISBN 80-901166-5-5. Kubišta, V. (1999). Medzinárodní ekonomické vztahy. Praha: HZ Editio. Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska z 20. augusta 2012 č. 7/2012 Palatková, M. (2011). Medzinárodní cestovní ruch. 1. vyd. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3750-8. Palatková, M. and Zichová, J. (2011). Ekonomika turizmu. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3748-5. Petrů, Z. (2007). Základy ekonomiky cestovního ruchu. 2. vyd. Praha: Idea Service. ISBN 978-80- 85970-55-5. Petrů, Z. and Holubová, J. (1992). Ekonomika cestovného ruchu. Praha: Idea Service. ISBN 80-900880-7-4. Platobná bilancia. [On-line]. [cit. 29.augusta 2015]. Dostupné na: http://www.google.sk/url?sa =t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0cd8qfjaf&url=http%3a%2f%2ffiles.ekonom gvarza.webnode.sk%2f2000000440819908721%2fplatobna_bilancia_statu.pdf&ei=yqjwu6vzjoh R7AbJyoFQ&usg=AFQjCNGsAtHcDDFatTbpcv3gXQMtUNMvSA&bvm=bv.71778758,d.ZGU Ševčík, M. Základy rozvoja cestovného ruchu. [online]. [citované 16.6.2014]. Dostupné na: http://www.tik.sk/projekty/vidiecky-turizmus-a-agroturizmus/iikolo/zaklady-rozvojacestovneho-ruchu/. Štatistický úrad SR. Štatistické údaje o cestovnom ruchu v SR za roky 2007 2013. [online]. [cit. 29.augusta 2015]. Dostupné z: www.statistics.sk Vybrané ukazovatele metodické pokyny. [online]. [cit. 16. Júna 2014]. Dostupné z: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3981 Vývoj cestovného ruchu v SR v rokoch 2007 2012. [online]. [cit. 16. Júna 2014]. Dostupné z: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=142017 *The scientific paper from International Scientific Correspondence Conference EAEP 2015, October 21 23, 2015 (Prešov, Slovak Republic). 191
KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Kristína Šambronská, PhD., Ing. Anna Šenková, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Katedra turizmu a hotelového manažmentu ul. Konštantínova 16, 080 01 Prešov E-mail: kristina.sambronska@unipo.sk, anna.senkova@unipo.sk 192