Analýza kategorizácie poľnohospodárskych pozemkov pri zabezpečení trvalej udržateľnosti ekonomickej výkonnosti poľnohospodárstva v Slovenskej republike na úrovni NUTS IV The analysis of categorization of agricultural plots in ensuring the sustainability of the economic performance of agriculture in the Slovak Republic at the NUTS IV level Rastislav Kotulič - Peter Adamišin - Ivana Kravčáková Vozárová - Roman Vavrek University of Presov in Presov, Faculty of Management, Prešov, Slovak Republic Abstrakt Poľnohospodárska výroba na Slovensku sa realizuje v rôznych prírodných podmienkach, ktoré sú jedným z rozhodujúcich faktorov jej rozdielnej ekonomickej efektívnosti. Táto skutočnosť významne ovplyvňuje výrobné zameranie ako aj efektivitu výroby. Cieľom predkladaného príspevku je zhodnotiť vývoj v kategorizácii poľnohospodárskych pozemkov podľa regionálnej diferenciácie Slovenska na úrovni NUTS IV (okresy) a poukázať na pravdepodobný vývoj v diferenciácii okresov Slovenska v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby pri zabezpečení trvalej udržateľnosti ekonomickej výkonnosti daného odvetvia, čo umožní vytvoriť priestorovú mapu znevýhodnených oblastí (LFA) na úrovni okresov. Kľúčové slová Prírodno-klimatické podmienky, priestorová analýza, poľnohospodárska prvovýroba, trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva Abstract The agricultural production in Slovakia is realized in the different natural conditions, which are one of the key factors of its different economic efficiency. This fact significantly affects the production focus as well as the production efficiency. The aim of the present paper is to evaluate the development in the categorization of agricultural plots according to regional differentiation of Slovakia at the NUTS IV level (districts), and to highlight the likely development in differentiation of the districts of Slovakia in primary agricultural production in ensuring the sustainability of the economic performance of the given sector. It will create a spatial map of disadvantaged areas (LFA) at district level. Key words Natural-climatic conditions, spatial econometrics, agricultural primary production, the sustainability of agriculture Úvod a teoretické východiská Poľnohospodárstvo je výrobnou oblasťou, ktorá je závislá na podmienkach prírodného prostredia, ktoré zabezpečujú procesy rastu a rozmnožovania živých organizmov. Silný a efektívny poľnohospodársky sektor umožňuje krajine nasýtiť svoju rastúcu populáciu, vytvoriť nové pracovné miesta, získavať cudziu menu a zabezpečiť suroviny pre priemyselné odvetvia. Pojem poľnohospodárstvo je definovaný rôznymi spôsobmi. U všetkých definícií je však spoločným faktom to, že ide o výrobu potravín, krmív, vlákien a ďalšieho tovaru prostredníctvom systematického pestovania i zberu rastlín a chovu živočíchov (Olajide et al. 2012). 46
Poľnohospodársky sektor má multiplikačný efekt na sociálno-ekonomickú a priemyselnú štruktúru každého národa kvôli samotnej multifunkčnej povahe poľnohospodárstva. Multifunkčnosť nového európskeho modelu sa ukazuje v jeho hlavných funkciách (Sortino et al. 2009): potravinová funkcia produkovať kvalitné potraviny v súlade s bezpečnosťou potravín a to tak z hľadiska kvalitatívnej ako aj z hľadiska kvantitatívnej perspektívy; enviromentálna funkcia produkovať pozitívne externality, znižovať znečistenie a redukovať všetky negatívne externality produkované poľnohospodárstvom; funkcia rozvoja vidieka v tomto prípade, sa odkazuje na poľnohospodárstvo, podporujúce udržateľný rozvoj vidieckych komunít, v súlade s ich históriou a miestnou kultúrou. Keďže pôda predstavuje výrobný faktor, podobne ako práca a kapitál, dá sa u nej uplatniť koncept produktivity a efektívnosti s dôrazom na priestorové dimenzie. Do popredia sa dostávajú pojmy ako priestorový rozmer produktivity či efektívnosti pôdy, ktoré predstavujú príbuzné ale nie totožné pojmy. Termín produktivita pôdy predstavuje objem produkcie firiem vyrobený na určitej časti pôdy. Priestorová efektívnosť, na druhej strane, odhaľuje informácie o efektívnom využívaní pôdy vo výrobnom procese. Firma je neefektívna vtedy, keď využíva viac pôdy, ako je nutné vzhľadom na úroveň výstupu, či naopak vstupov práce a kapitálu alebo krivky výrobných možností (technológie). Inými slovami podnik je neefektívny ak pôsobí pod hranicou produkčných možností, ktorá zahŕňa aj pôdu ako výrobný faktor (Metzemakers 2005). Vzťahy medzi klimatickými zmenami a poľnohospodárstvom sú zložité a rozmanité. Činitele ktoré vplývajú na podnebie sa neustále menia a tento jav má viacrozmerný vplyv na ľudské živobytie. Zo všetkých oblastí je práve poľnohospodárstvo veľmi závislé na klimatických podmienkach. Vzhľadom na tieto podmienky sa menia aj ukazovatele týkajúce sa poľnohospodárskej udržateľnosti akými sú objem, výnos, oblasti a hodnoty výroby. Keď sa prejaví udržateľnosť poľnohospodárstva ako zraniteľná, dôjde aj ku kolísaniu ekonomických ukazovateľov akými sú celkové množstvo produkcie, obchodná marža plodín a finálnych výrobkov či mzdové tarify (Alam et al. 2013). Medzi hlavné klimatické faktory, ktoré ovplyvňujú ekonomickú efektívnosť poľnohospodárstva môžeme zaradiť (Iglesias et al. 2009): zvýšenú koncentráciu CO 2 a O 3 v atmosfére, intenzitu zrážok, teplotu a tepelný stres, vplyv extrémnych udalostí, akými sú napr. záplavy, či obdobia sucha, meniacu sa výšku hladiny mora, a iné. Poľnohospodárska pôda predstavuje najcennejší (nenahraditeľný) prírodný zdroj, v ktorom neustále prebiehajú fyzikálne, chemické a biologické procesy. Je miestom, na ktorom prebieha poľnohospodársky reprodukčný proces. Pôda je základnou výrobnou podmienkou, pretože poskytuje priestor na výrobu a zároveň je základným výrobným faktorom, lebo podmieňuje existenciu dvoch hlavných odvetví poľnohospodárskej výroby (rastlinnej a živočíšnej). Obmedzenosť pôdy (ako výrobného faktora) je v tom, že ním hospodáriace subjekty a národná ekonomika disponujú len v určitom množstve. To pôdu zaraďuje medzi vzácne statky, čo ovplyvňuje určenie cien poľnohospodárskych produktov (Kotulič 2007). Medzi ekonomické vlastnosti pôdy zaraďujeme nerozmnožiteľnosť, obmedzenosť, neprenosnosť a neopotrebovateľnosť. Základnou vlastnosťou pôdy je aj úrodnosť, čiže schopnosť pôdy zásobovať rastliny živinami, potrebným množstvom vody a vzduchom v priebehu vegetácie. Úrodnosť je veľmi rozdielna a do veľkej miery určovaná spôsobom obrábania, druhmi pestovaných rastlín a vplyvom osevných postupov. Je potrebné zosúladiť potreby a požiadavky rastlín na pôdu, napr.: ťažká pôda (pestovanie pšenice), ľahká pôda (pestovanie jačmeňa). Niektorým plodinám sa viac darí na pôdach zásaditejších, iným na pôdach kyslejších alebo neutrálnych (Kotulič 2006). 47
Materiál a metodologické východiská Cieľom predkladaného príspevku je zhodnotiť vývoj v kategorizácii poľnohospodárskych pozemkov podľa regionálnej diferenciácie Slovenska na úrovni NUTS IV (okresy) a poukázať na pravdepodobný vývoj v diferenciácii okresov Slovenska v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby pri zabezpečení trvalej udržateľnosti ekonomickej výkonnosti daného odvetvia a tak vytvoriť priestorovú mapu na úrovni okresov. Vymedzenie znevýhodnených oblastí (LFA) je stanovené podľa kritérií nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999, čl. 16-21 s prihliadnutím na prírodné, ekonomické a demografické podmienky Slovenskej republiky. Základnou územnou jednotkou pre zaradenie poľnohospodárskej pôdy do horských a ostatných znevýhodnených oblastí je obec, do oblastí so špecifickými nevýhodami katastrálne územie a do oblastí s environmentálnymi obmedzeniami územie NATURA 2000. Pri zaradení okresu medzi okresy s horšími prírodnými podmienkami (LFA) a medzi okresy s lepšími prírodnými podmienkami (NON LFA) sme vykonali expertný prekryv jednotlivých území a prevládajúca oblasť sa stala smerodajným riešením pre zaradenie okresu. Podkladové údaje boli čerpané prevažne z oficiálnych štatistických informácií SR za obdobie k 1.1.2012, z vedecko-odborných kníh a časopisov a z internetu. Pri napĺňaní cieľa boli použité rôzne štandardné vedecké metódy skúmania, ako sú napríklad metóda porovnávacia (komparačná), metóda analýzy a syntézy. Výsledky a diskusia Poľnohospodárska výroba na Slovensku sa realizuje v rôznych prírodných podmienkach, ktoré sú jedným z rozhodujúcich faktorov jej rozdielnej ekonomickej efektívnosti. Táto skutočnosť významne ovplyvňuje výrobné zameranie ako aj efektivitu výroby. Na základe pôdno-klimatických podmienok akými sú kategórie pôdy, druhy pôdy, hĺbka pôdy, zrnitosť, nadmorská výška, expozícia pôdnych blokov, ako aj klimatických podmienok (priemerná ročná teplota, ročné úhrny zrážok, vietor) a mnohých ďalších je územie Slovenska rozdelené na oblastí s lepšími prírodnými podmienkami (produktívne oblasti) a oblasti s horšími prírodnými podmienkami (znevýhodnené oblasti). (Chrastinová a Burianová 2012) Rozoznávame tri základné typy znevýhodnených oblastí: 1. horské oblasti, 2. ostatné znevýhodnené oblasti a 3. oblasti so špecifickými nevýhodami. Poľnohospodárska pôda zaradené do horských oblastí sa nachádza v nadmorskej výške nad 600 m n.m. a v kombinácii s vysokou svahovitosťou aj v nižších polohách. Hospodárenia v horských oblastiach je značne obmedzené v dôsledku krátkeho vegetačného obdobia a nízkych ročných priemerných teplôt. Uplatňuje sa tu prevažne extenzívny typ hospodárenia a výroba je viac orientovaná na chov hospodárskych zvierat ako na rastlinnú produkciu. Ostatné znevýhodnené oblasti sú charakteristické tým, že ich pôda má nízku výnosnosť. Oblasti so špecifickými nevýhodami sa nachádzajú tam, kde sú zamokrené pôdy, pôdy extrémne suché, skeletnaté pôdy, pôdy flyšového pásma a málo produkčné pôdy (Buday a Vilček, 2013). Na základe metodiky a expertného posúdenie jednotlivých území bola vytvorená priestorová mapa s horšími a lepšími prírodnými podmienkami na úrovni NUTS IV (na úrovni okresov), ktorú zobrazuje obrázok 1. 48
Obr. 1. Účelová regionalizácia Slovenska podľa prírodných podmienok vhodných pre poľnohospodársku výrobu na úrovni NUTS IV 1 Zdroj: Vlastné spracovanie Záver Pri zabezpečení trvalej udržateľnosti ekonomickej výkonnosti poľnohospodárstva v Slovenskej republike bude trh pôdy zohrávať významnú úlohu. V súčasnosti sa trh pôdy javí ako nevyvážený a charakteristický veľkou agregátnou ponukou pôdy veľkého počtu obyvateľov, ktorí nemienia na pôde ďalej hospodáriť. Ide o ponuku predovšetkým mestskej populácie (Kotulič 2006, Kotulič 2007). Pri nemožnosti dostatočnej identifikácie pozemkov je trh pôdy realizovaný z veľkej časti formou nájomných vzťahov. Predaj a kúpa pozemkov sa obmedzujú na stavebné pozemky a záhrady. V poslednej dobe badať rozvíjajúci sa dopyt po pôde, resp. po získaní pôdy do prenájmu. V budúcnosti môžeme očakávať záujem o nákup pôdy zväčša u malých a veľmi malých pozemkov s cieľom sceľovať alebo rozšíriť malé hospodárstva (záhradkári, chatári a pod.). Trh pôdy sa bude vyvíjať smerom k nájmom pôdy fyzickými osobami a štátom (Slovenský pozemkový fond). Slovenská republika je charakterizovaná nízkou výmerou poľnohospodárskej a ornej pôdy na jedného obyvateľa. Na jedného obyvateľa pripadá 0,45 ha poľnohospodárskej pôdy a 0,28 ha ornej pôdy (Kotulič 2006, Kotulič 2007). V posledných rokoch pretrváva na Slovensku trend znižovania výmery poľnohospodárskej pôdy a pokles plochy ornej pôdy v prospech trvalých trávnatých porastov. Znižuje sa aj plocha viníc, chmeľníc, záhrad a sadov. K úbytku poľnohospodárskej pôdy došlo najmä 1 Kde: Bratislava I (BA1), Bratislava II (BA2), Bratislava III (BA3), Bratislava IV (BA4), Bratislava V (BA5), Malacky (MA), Pezinok (PK), Senec (SC), Dunajská Streda (DS), Galanta (GA), Hlohovec (HC), Piešťany (PN), Senica (SE), Skalica (SI), Trnava (TT), Bánovce nad Bebravou (BN), Ilava (IL), Myjava (MY), Nové Mesto nad Váhom (NM), Partizánske (PB), Považská Bystrica (PB), Prievidza (PD), Púchov (PU), Trenčín (TN), Komárno (KN), Levice (LV), Nitra (NR), Nové Zámky (NZ), Šaľa (SA), Topoľčany (TO), Zlaté Moravce (ZM), Tvrdošín (TS), Žilina (ZA), Bytča(BY), Čadca (CA), Dolný Kubín (DK), Kysucké Nové Mesto (KM), Liptovský Mikuláš (LM), Martin (MT), Námestovo (NO), Ružomberok (RK), Turčianske Teplice (TR), Veľký Krtíš (VK), Zvolen (ZV), Žarnovica (ZC), Žiar nad Hronom (ZH), Banská Bystrica (BB), Banská Štiavnica (BS), Brezno (BR), Detva (DT), Krupina (KA), Lučenec (LC), Poltár (PT), Revúca (RA), Rimavská Sobota (RS), Stará Ľubovňa (SL), Stropkov (SP), Svidník (SK), Vranov nad Topľou (VT), Bardejov (BJ), Humenné (HE), Kežmarok (KK), Levoča (LE), Medzilaborce (ML), Poprad (PP), Prešov (PO), Sabinov (SB), Snina (SV), Spišská Nová Ves (SN), Trebišov (TV), Gelnica (GL), Košice I (KE1), Košice II (KE2), Košice III (KE3), Košice IV (KE4), Košice - okolie (KS), Michalovce (MI), Rožňava (RV), Sobrance (SO). 49
z dôvodu zalesňovania, budovania diaľničnej siete Slovenska a z dôvodu bytovej a občianskej vybavenosti. V prípade radikálnej liberalizácii trhu s poľnohospodárskymi komoditami budú okresy s lepšími prírodnými podmienkami zastávať popredné miesto pri zabezpečovaní trvalej udržateľnosti ekonomickej výkonnosti poľnohospodárstva na Slovensku. Poďakovanie Príspevok vznikol za podpory Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (projekt VEGA 1/0541/11) a za podpory Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (projekt KEGA 032PU-4/2013 a KEGA 032PU-4/2014). Zoznam literatúry [1] Alam M., Siwar C., Talib B., Jaafar A.H. (2013): Climatic change and socioeconomic sustainability of the paddy farmers in Malaysia. Natural Science, 5 (1A): 163-166. [2] Buday Š., Vilček J. (2013): Clasification and evaluation of agricultural land in Slovakia. 1st ed. Mendel University in Brno, Brno; ISBN 978-80-7375-789-2. [3] Iglesias A., Garrote L., Quiroga S., Moneo M. (2009): Impacts of climate change in agriculture in Europe. PESETA agriculture study. JRC Scientific and Technical Reports. European Commission Joint Research Centre, Seville; ISBN 978-92-79-14484-4. [4] Chrastinová Z., Burianová V. (2012): Economic efficiency of Slovak agriculture and its commodity sectors. Agricultural Economics Czech, 58 (2): 92 99. [5] Kotulič R. (2006): Ekonomická analýza subjektov hospodáriacich na pôde podľa regionálnej diferenciácie Slovenska. Prešovská univerzita v Prešove, Prešov; ISBN 80-8068-481-2. [6] Kotulič R (2007): Ekonomika poľnohospodárstva - Slovenské poľnohospodárstvo a jeho ekonomický vývoj na prelome milénia. Prešovská univerzita v Prešove, Prešov; ISBN 978-80- 8068-618-5. [7] Metzemakers P. (2005): Land as a production factor. 45th Congress of the European Regional Science Association in Amsterdam: Delf University of Technology. [online]. [cit. 2014-03-14]. Dostupné z http://ideas.repec.org/p/wiw/wiwrsa/ersa05p220.html [8] Olajide O.T., Akinlabi B.H., Tijani A.A. (2012): Agriculture resource and economic growth in Nigeria. European Scientific Journal, 8 (22): 103 115. [9] Sortino A. et al. (2009): The dualistic model of European agriculture: a Theoretical framework for the endogenous development. The Annals of Dunarea de Jos Univesity of Galati. Fascicle 1: Economiscs and Applied Informatics. 15. Kontakt Rastislav Kotulič, Peter Adamišin, Ivana Kravčáková Vozárová, Roman Vavrek University of Presov in Presov, Faculty of Management, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovak Republic e-mail: rastislav.kotulic@unipo.sk, peter.adamisin@unipo.sk, ivana.vozarova@smail.unipo.sk, roman.vavrek@smail.unipo.sk 50