Dvadsať rokov súkromného vysokého školstva kde sme a kam ideme

Dvadsať rokov súkromného vysokého školstva kde sme a kam ideme JÁN REBRO Vysoká škola manažmentu v Trenčíne City University of Seattle JOZEF HVORECKÝ Vysoká škola manažmentu v Trenčíne BRANISLAV LICHARDUS Vysoká škola manažmentu v Trenčíne Abstrakt. V roku 1991 prišla na Slovensko City University so sídlom v Bellevue v štáte Washington, USA, a ako prvá súkromná inštitúcia začala ponúkať vysokoškolské vzdelanie na bakalárskej a magisterskej úrovni. Pretože išlo o novinku, musela prekonať rôzne legislatívne a administratívne prekážky. Dnes je jej pozícia pevná, čo však neznamená, že prekážok je oveľa menej. V príspevku sa venujeme prínosom súkromného školstva k vysokoškolskému vzdelávaciemu prostrediu na Slovensku, ale aj prekážkam, ktoré v ňom pretrvávajú a brzdia rozvoj nielen súkromných VŠ ale aj celého systému. Kľúčové slová: Reforma vysokého školstva, vysokoškolská legislatíva. 1 Úvod V roku 1991 prišla na Slovensko City University so sídlom v Bellevue v štáte Washington, USA, a ako prvá súkromná inštitúcia začala ponúkať vysokoškolské vzdelanie na bakalárskej a magisterskej úrovni. Pretože išlo o novinku, musela prekonať rôzne legislatívne a administratívne prekážky. Predovšetkým, nebolo možné akreditovať jej študijné programy, čo spôsobovalo problémy hlavne pri zamestnávaní absolventov v štátnej a verejnej správe. Najschodnejšou cestou sa ukázalo zriadenie dcérskej vysokej školy zákonom Národnej rady SR. Tak vznikla v roku 1999 Vysoká škola manažmentu v Trenčíne (VŠM). Od prvého študijného programu Podnikový manažment, ktorý sa začal vyučovať v r. 1992 na bakalárskej úrovni pod hlavičkou City University a od r.2000 aj pod hlavičkou VŠM, rozvoj pokračoval až po získanie akreditácie na doktorandský program Znalostný manažment. To je svedectvom rastúcej kvality pedagogickej a vedeckovýskumnej práce školy. Úspešne sa rozvíjajú aj medzinárodné kontakty učiteľov a študentov a to nielen s materskou City University a jej celosvetovou univerzitnou sieťou, ale aj v rámci programu Erasmus. Vedenie VŠM, vedomé si potreby rozvoja súkromného vysokého školstva, úzko spolupracovalo s Ministerstvom školstva SR na príprave nového zákona, ktorý bol prijatý v r. 2002. Ten zjednodušil vznik nových súkromných VŠ na súhlas Akreditačnej komisie a Vlády SR. Vďaka tomu ich počet narástol na jedenásť. Zákon zároveň rešpektoval špecifiká riadenia súkromných vysokých škôl a dal súkromným VŠ pri tvorbe vnútornej štruktúry a pri presadzovaní manažérskych prístupov. Nasledujúce novely, najmä po roku 2006, však túto voľnosť obmedzili a snažili sa prinútiť aj súkromné VŠ adoptovať ťažkopádny model uplatňovaný na verejných a štátnych VŠ. V príspevku charakterizujeme hlavné legislatívne problémy, s ktorými sa slovenské vysoké školy stretávajú. Cieľom príspevky je zmapovať kľúčové problémy brzdiace rozvoj súkromných vysokých škôl a naznačiť východiská. Neobmedzujeme sa však iba na oblasť súkromného školstva, lebo mnohé obmedzenia majú nepriaznivý vplyv na rozvoj škôl všetkých typov. Žiadna škola sa nemôže plne rozvíjať v prostredí, ktoré je nehostinné. Preto sa treba usilovať o súčasný rozvoj všetkých foriem vysokoškolského vzdelávania, lebo iba to môže viesť k synergickému efektu. V súčasnosti sa pripravuje novela zákona o vysokých školách. V príspevku uvedieme hlavné smery plánovaných zmien a analyzujeme ich možný dopad. Budeme sa snažiť ukázať, ako ich modifikovať tak, aby rešpektovali trendy rozvíjajúceho sa Európskeho vzdelávacieho priestoru s cieľom zaradiť Slovensko medzi jeho rovnocenných členov. 232

2 Súčasný stav Zákon o vysokých školách [1] zaviedol veľa nových pojmov v oblasti riadenia vysokých škôl. Mnohé existujúce problémy súvisia práve z neznalosti prostredia, ktoré takto vzniklo, a z dôsledkov, ktoré jeho nevhodné, aj keď často neúmyselné, formulácie spôsobili. O nekoncepčnosti tvorby zákona svedčí aj to, že do dnešného dňa už existuje viac ako dvadsať noviel, viaceré z nich závažného charakteru. Nie div, že veľká časť slovenskej akademickej obce má len nejasné predstavy o detailoch legislatívy, ktorou sa má vo svojej práci riadiť. Rozvoj celého vysokoškolského systému preto naráža na prekážky, ktoré brzdia jeho rozvoj a znižujú kvalitu. Prekážky sme rozčlenili do dvoch hlavných skupín: vonkajšie, súvisiace s vytváraním podmienok pre existenciu a rozvoj školy a vnútorné, majúce vplyv na jej riadiace procesy. Hneď na úvod poznamenávame, že VŠM sa darí všetky prekážky úspešne prekonávať a za celé obdobie existencie školy nemali na jej činnosť výraznejší dopad. Na druhej strane, uvádzané obmedzenia komplikujú prácu vedenia školy a pedagógov hlavne ich okrádajú o čas, ktorý by mohli venovať zmysluplnejšej riadiacej, pedagogickej a vedeckej práci. 2.1 Vonkajšie prekážky 2.1.1 Nedostatočne definované úlohy účastníkov procesu Správa Európskej asociácie univerzít o stave vysokého školstva na Slovensku [2] kritizuje vysoký stupeň direktívneho riadenia slovenských vysokých škôl. Európsky vzdelávací priestor by mal smerovať k úplnej autonómii vysokých škôl (vrátane finančnej), k nezávislosti akreditačnej komisie a k zapojeniu čo najširšej verejnosti na správe VŠ. Správa EUA presne opisuje súčasnú situáciu na Slovensku charakterizovanú trvalým narušovaním autonómie vysokého školstva. Uveďme len príklady z nedávnej minulosti: ministerstvo a vláda zasahovali do rozhodnutí akreditačnej komisie a menili jej výsledky, minister podkopával autoritu vedeckých rád univerzít tým, že neodôvodnene zdržoval menovanie profesorov a pod. Vysokoškolské prostredie pozostáva zo štyroch hlavných aktérov: legislatívnych orgánov, akreditačnej komisie, vysokých škôl a verejnosti. Ich podiel na riadení a hranice právomoci nie sú presne špecifikované. To vedie k častému výskytu právne nejednoznačných situácií, ponúkajúcich priestor netransparentnému konaniu, výnimkám a výnimkám z výnimiek. Nasledujúce podkapitoly ukazujú príklady na niektoré z nich. 2.1.2 Postavenie akreditačnej komisie Slovensko sa v oblasti akreditácií vysokých škôl nespráva ako člen európskeho priestoru terciárneho vzdelávania. Príručka Standards and Guidelines for Quality Assurance in European Higher Education Area [5] definuje postavenie akreditačných agentúr jednoznačne: Agencies should be independent to the extent both that they have autonomous responsibility for their operations and that the conclusions and recommendations made in their reports cannot be influenced by third parties such as higher education institutions, ministries or other stakeholders. (Agentúry by mali byť nezávislé v obidvoch smeroch v zodpovednosti za výkon svojej činnosti a za to, že ich závery a odporúčania nie sú ovplyvňované inými účastníkmi konania ako vysoké školy, ministerstvá či iné zainteresované subjekty.) U nás je však Akreditačná komisia poradným orgánom Vlády SR, ktorá jej rozhodnutia môže rešpektovať ale nemusí. Nezriedka sa stáva, že vláda (alebo ňou poverený minister) ignorujú rozhodnutia AK, čo vyvoláva podozrenie z politických vplyvov a mocenských intríg. Aby sa tento pocit zmiernil, minister má zverejňovať svoje stanoviská. Aj tak ešte zostávame ďaleko od štandardných podmienok. Vo svete sú akreditačné komisie najčastejšie samosprávne združenia vysokých škôl alebo profesijných organizácií. Strážia minimálnu hranicu kvality teda neevalvujú, ale iba zisťujú, či je úroveň vzdelávania danej inštitúcie primeraná predstavám združenia a radia, ako napraviť existujúce nedostatky. Postavenie AK na Slovensku vyvoláva rozpaky. Kvalita vysokoškolských diplomov môže byť v zahraničí spochybňovaná vzhľadom na existujúce a opakujúce sa politické zásahy do systému vzdelávania. Je tu riziko, že slovenské diplomy začnú byť považované za menejhodnotné pre neadekvátny spôsob hodnotenia ich kvality. 2.1.3 Komplexná akreditácia Zákon v roku 2002 zaviedol pojem komplexná akreditácia. Na základe jej výsledkov mali byť školy rozčlenené do troch kategórií. Zaradenie malo mať následky na financovanie verejných vysokých škôl. Kritériá komplexnej akreditácie boli publikované v decembri 2002 v poslednom mesiaci šesťročného hodnoteného 233

obdobia. Paradoxom je, že aj súkromné VŠ sa museli v procese akreditácie riadiť týmito pravidlami napriek tomu, že: Kritéria na hodnotenie vedeckej činnosti požadovali vyčíslenie výšky grantov, ku ktorým nemali súkromné VŠ (na rozdiel od štátnych a verejných) prístup. Výsledok akreditácie nemohol ovplyvniť ich financovanie, keďže na svoju činnosť nedostávajú žiadne dotácie z verejných zdrojov. Okrem VŠM žiadna z nich na začiatku hodnoteného obdobia neexistovala. Komplexná akreditácia bola mimoriadne administratívne náročná, pričom jej dôsledky na kvalitu VŠ sú nejasné. Za úspech však možno považovať, že sa podarilo zmapovať súčasný stav a odhalili sa jeho slabiny. Ďalším nedostatkom akreditácií je neexistencia odvolacieho mechanizmu. Na druhej strane, boli sme svedkami korekcií výsledkov na základe dodatočných úprav a zmien. To všetko vrhá tieň pochybnosti na to, či a do akej miery akreditácia reflektuje skutočnú kvalitu pracoviska. 2.1.4 Financovanie vedeckého výskumu Vysoká škola je pracoviskom, ktoré šíri nové poznatky a podieľa sa na ich vytváraní. Každý výskum stojí peniaze a preto je potrebné zabezpečiť jeho financovanie. Vyspelé štátu chápu celospoločenský význam výskumu. Preto sa každý, kto sa na ňom podieľa, môže uchádzať o prostriedky zo štátneho rozpočtu. Toto až donedávna na Slovensku neplatilo vôbec, VŠM si hradila všetky náklady na výskum sama. O jej vysokom potenciáli svedčí to, že napriek tomuto handicapu bola v komplexnej akreditácii hodnotená v kategórii B medzinárodne uznávaná kvalita. 2.1.5 Rozdielne financovanie rozvojových grantov Súkromné VŠ sú vylúčené z možnosti získať zálohové platby po priznaní grantu zo štrukturálnych fondov. VŠM má túto skúsenosť s grantom 26110230017 Zavedenie študijného programu 1. stupňa " Manažment informačných systémov". Po podpise zmluvy agentúra oznámila, že hoci štátne a verejné vysoké školy zálohové platby z toho istého rozvojového fondu poberajú, súkromné VŠ si ich musia hradiť samy, pričom im oprávnené výdavky budú refundované. To ukazuje dvojaký meter štátnych orgánov. Predpisy totiž žiaden takýto rozdiel medzi typmi škôl neuvádzajú a teda prijímateľov nerozlišujú. 2.1.6 Novosť problematiky Niektoré obmedzujúce formulácie zákona sú spôsobené skutočnosťou, že v čase jeho prípravy bola VŠM jedinou vysokou školou a vyučovala iba na bakalárskom stupni. Nepočítalo sa s tým, že by v pomerne krátkom čase mohli súkromné VŠ pripravovať aj doktorandov. Podľa zákona by malo platiť, že Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium [1, 54, ods. 18]. To je absolútne proti podstate súkromného vzdelávania. Na nej sa za vzdelávanie platí škole, nie študentovi. Zákon síce nevylučuje, že škola v takomto prípade môže dostať na tento účel dotáciu, ale riešenie je zatiaľ v nedohľadne. Tento prípad je zároveň upozornením na potrebu cieľavedomého predvídania budúcich potrieb, pretože vývoj často postupuje rýchlejšie ako predpokladali odhady. 2.2 Prekážky vnútorného rozvoja Približne do roku 2005 sa rozvoj VŠM mohol riadiť jej vlastnými predstavami o cieľoch a ich napĺňaní. V danom roku sa pristúpilo k celoplošnej reakreditácii všetkých študijných programoch na všetkých slovenských VŠ. Hlavnou zmenou bolo zavedenie pojmu garant študijného programu, pričom sa stanovila jeho potrebná kvalifikácia a príslušnosť k vednému odboru. Ako sa ukázalo nielen na našej škole, tento pojem sa stal zo strany potenciálnych garantov predmetom špekulácií a získavania výhod, najmä finančných. Na mnohých školách sa stalo, že garant dal prísľub, ale tesne pred podaním spisu ho odvolal. Ďalšou nevýhodou tohto prístupu k zabezpečovaniu kvality je závislosť existencie študijného programu na ochote a zdravotnom stave jedinej osoby. VŠM zatiaľ nemala krízovú situáciu tohto typu, ale vo svojom okolí vidíme dostatok príkladov na to, aby sme považovali podobnú závislosť za nesystémový prvok, popierajúci základné zásady strategického plánovania. Iným nesystémovým prvkom zavineným novelizáciou zákona o VŠ je zavádzanie a posilňovanie prvkov riadenia zaužívaného na verejných VŠ aj na súkromných. Kým na verejných VŠ je najvyšším riadiacim orgánom akademický senát, na súkromných je ním správna rada. Rozširovanie právomocí akademického senátu hrozí potenciálnym dvojvládím so všetkými rizikami z neho vyplývajúcimi. 234

3 Navrhovaná novelizácia zákona o VŠ a jej potenciálne vplyvy V rokoch 2011 a 2012 sa má vysokoškolský zákon novelizovať opäť. Zmeny sa majú uskutočniť na dve etapy: V prvej etape ide o odstránenie nedostatkov technického charakteru, teda tých, ktoré brzdia procesy na vysokých školách, ale nemajú vplyv na ich vnútorné štruktúry a riadiace postupy. V druhej etape sa novelizácia bude orientovať na zmeny v riadiacich štruktúrach VŠ. Z uvedeného vyplýva, že zmeny zasiahnu aj súkromné VŠ. Keďže ešte neexistujú ani zámery zmien, ktoré by sa mali zaviesť v r. 2012, budeme sa venovať iba tomu, čo je už známe, teda zámerom prvej etapy [7]. K druhej etape konštatujeme iba toľko, že riziko dvojvládia správna rada verzus akademický senát sa návrhmi v prvej etape nerieši. Bude existovať aj naďalej, hoci niektoré trecie plochy prvá novela snáď odstráni. 3.1 Nedostatočne definované úlohy účastníkov procesu V tejto oblasti sa takmer nič nezmení. Ministerstvo si plánuje ponechať podstatnú časť právomocí, ktoré podľa európskych štandardov kvality [5] by mali patriť akreditačnej komisii alebo vysokým školám. Hrozí, že štúdium na slovenských vysokých školách bude v európskom edukačnom priestore považované za politicky zmanipulované a že hodnota našich diplomov poklesne. Čiastočným riešením by bolo presadiť v zákone uznávanie akreditácie organizáciami registrovanými v registri EQAR ako rovnocennej akreditácie. To by garantovalo medzinárodné uznávanie našich diplomov a zvýšilo aj prestíž školy. Treba zároveň poznamenať, že bez súhlasu slovenskej strany a následného podchytenia uznávania tejto akreditácie v zákone by sa opakovala situácia, ktorú poznáme z obdobia 1992-1999 teda háklivé postavenie absolventa závisiaceho na dobrovoľnom rozhodnutí zamestnávateľa, či jeho diplom uzná alebo nie. 3.2 Postavenie akreditačnej komisie Štruktúra akreditačnej komisie sa má dosť podstatne zmeniť. Komisia by sa mala stať samostatnou právnickou osobou a byť dvojkomorovou, pričom druhá komora (označovaná ako Rada agentúry) by bola istým druhom odvolacieho orgánu. Päťčlenná rada agentúry by bola menovaná vládou a každý rok by sa jej jeden člen obmenil. Predpokladá sa, že by jej členovia boli výlučne zo zahraničia, ale zámer novelizácie to nijako nešpecifikuje. Činnosť akreditačnej komisie by mala byť financovaná z poplatkov za akreditovanie. Tento zámer ministerstva sa stretol s nevôľou členov prípravnej poradnej komisie. Zdá sa, že prvá akreditácia bude bezplatná a platiť sa bude iba pri odvolaní. Tento prístup by pochopiteľne znemožnil samofinancovanie agentúry. Reálne je riziko preťaženia komisie administratívnou prácou, pretože okrem doterajšej činnosti by mala stanovovať kritériá akreditácie pre všetky študijné programy a pre habilitácie a inaugurácie v nich, pravidelne navštevovať vysoké školy a sledovať výučbu na nich. Z rastu jej administratívy však určite nevyplýva rast kvality VŠ. Rozpaky vyvoláva aj navrhovaný názov Agentúra na zabezpečovanie kvality vysokých škôl, nakoľko sa v nej nevyskytuje slovo akreditácia. To by mohlo vyvolávať pochybnosti o jej úlohe a možno aj ambície zmeniť sa na evalvačnú inštitúciu. Absurdné je to, že napriek uvedeným zmenám bude konečné rozhodnutie v mnohých otázkach naďalej v rukách ministra. 3.3 Komplexná akreditácia Návrh predpokladá, že komplexná akreditácia sa zruší. Pri akreditáciách sa nebude akreditovať vysoká škola ako celok, ale iba jej zložky zgrupované podľa vedných odporov. Namiesto vedecko-pedagogického titulu garanta bude rozhodujúca kvalita kolektívu, pričom na jeho vedúce osobnosti sa budú uplatňovať podobné kritériá ako na garanta v súčasnosti. Z tohto pohľadu je dôležité najmä to, že príde k odčleneniu funkčných miest profesorov a docentov od titulov. O tom, kto funkčné miesto obsadí, rozhodne vysoká škola na základe konkurzu. Zvýši sa teda voľnosť pri obsadzovaní týchto miest a je pravdepodobné, že sa tým otvorí priestor na prijímanie kvalitných jednotlivcov zo zahraničia a/alebo z praxe a zoslabí sa súčasná dominancia vlastníkov vedecko-pedagogických titulov. V prípade žiadosti o akreditáciu na prvý stupeň musí každý vysokoškolský učiteľ preukázať minimálne sledovateľský výskum, teda poznanie aktuálneho stavu vedomostí v odbore. V prípade žiadostí o akreditáciu na druhý stupeň sa bude požadovať, aby väčšina vysokoškolských učiteľov, ktorí sa majú podieľať na 235

uskutočňovaní študijných programov, bola aktívna vo výskume. V prípade žiadostí o akreditáciu na tretí stupeň sa bude požadovať, aby všetci vysokoškolskí učitelia, ktorí sa majú podieľať na uskutočňovaní študijných programov, boli aktívni vo výskume a u väčšiny z nich boli ich výsledky medzinárodne akceptované. Pretože už od predchádzajúcej komplexnej akreditácie VŠM spĺňa požiadavku medzinárodne akceptovaných výsledkov vedeckého výskumu, nemala by novela priniesť v tejto oblasti prakticky žiadnu zmenu. Otázniky vyvoláva formulácia: Žiadosti vysokých škôl, vyjadrenia Akreditačnej komisie a Rady AZKVŠ sa budú zverejňovať v úplnom znení. Nie je jasne uvedené, kedy k zverejneniu dôjde. Ak by sa tak stalo až po skončení akreditačného procesu, je táto požiadavka oprávnená. Ak by sa však žiadosť vysokej školy mala zverejniť ihneď po jej zaslaní AK, hrozí na jednej strane únik know-how, na druhej strane ovplyvňovanie členov garančného kolektívu s cieľom oslabiť tím a znemožniť úspešnú akreditáciu. Štatút AK by mal preto viazať jej členov mlčanlivosťou. 3.4 Financovanie vedeckého výskumu V tejto oblasti sa zdá byť navrhovaná novela výrazným krokom vpred. Financovanie vedeckej činnosti všetkých typov VŠ by sa malo riadiť jednotnými pravidlami. Situácia sa očividne začína zlepšovať. Bola vypísaná výzva na podávanie návrhov na projekty VEGA, do ktorých sa už môžu zapojiť aj súkromné VŠ ako plnoprávni uchádzači [4]. 3.5 Rozdielne financovanie rozvojových grantov Novela sa k tejto problematike nevyjadruje. To je dosť pochopiteľné, pretože neexistujú prekážky proti jednotnému prístupu k financovaniu všetkých typov škôl. V tomto prípade stačí ochota príslušných orgánov. 3.6 Novosť problematiky Problémy, ktoré sa odhalili, bude treba riešiť. Je nádej, že pod zjednotením financovania vedeckého výskumu na všetkých typoch škôl sa rozumie aj zjednotenie prístupu k doktorandskému štúdiu, ktoré ma výsostne výskumný charakter. Ďalšou novinkou je požadované predĺženie štandardnej dĺžky externého štúdia voči dennému o jeden rok na bakalárskom aj magisterskom stupni. Keďže by sa nemali klásť prekážky výborným študentom ukončiť štúdium skôr, táto zmena by nemala mať podstatný vplyv na beh VŠM. V zákone sa má zrušiť štátna skúška ako podmienka na skončenie štúdia; zostane iba obhajoba záverečnej práce a v prípade doktorandských študijných programov aj dizertačná skúška. Toto zrušenie sa bude vzťahovať iba na študentov prijatých po nadobudnutí platnosti novely. Zákon upraví postup, ktorým bude možné udelený vysokoškolský diplom/dekrét vyhlásiť za neplatný. Rozhodovať bude vysoká škola na základe návrhu vedeckej rady, pričom možnosť odňatia bude časovo ohraničená na desať rokov. Rozhodnutie vysokej školy bude preskúmavať súd. Novela obsahuje aj absurdnú požiadavku zverejňovania školného na celú dobu štúdia vopred. V prípade ekonomickej nestability by táto požiadavka mohla mať katastrofálny dopad na hospodárenie súkromných VŠ. Ak sa ju podarí presadiť do zákona, bude treba po porade s právnikmi formulovať jeho výšku flexibilným spôsobom, napríklad riadiť sa výškou inflácie. 4 Záver Z uvedeného vidieť, že prínos novely z pohľadu súkromných VŠ nie je jednoznačný. Okrem pozitívnych prvkov sa objavuje aj zopár retardačných. Hlavným negatívnym javom je pretrvávajúca snaha ponechať významný podiel moci na úrovni ministerstva školstva. Ukazuje sa neochota prejsť na neprebádané územie Európsky vzdelávací priestor. Návrh novely neobsahuje body, ktoré by nás k nemu približovali, zameriava sa skôr na korigovanie symptómov ako na vytyčovanie cesty k lídrom. Je preto vysoko pravdepodobné, že v horizonte piatich až desiatich rokov bude musieť prísť k novelizácii aj tejto novely. Otázkou je, ktorá vláda na takúto radikálnu zmenu odhodlá. 236

Literatúra 1. Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. 2. Henrik Toft Jensen, Alojz Kralj, Don McQuillan, Sybille Reichert: The Slovak Higher Education System and its Research Capacity: EUA Sectoral Report, EUA Brusel, 2008. Prístupné na http://www.srk.sk/images/stories/dokumenty/dokumentyeua/eua-sectoral-report.pdf 3. Thomas Estermann & Enora Bennetot Pruvot: Financially Sustainable Universities II. EUA, Brusel, 2010 http://www.eua.be/pubs/financially%20sustainable%20universities%20ii.pdf 4. Výzva na podávanie žiadostí o dotáciu na nové projekty VEGA so začiatkom riešenia v roku 2012, MŠ SR, 2011. http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootid=7833 5. Standards and Guidelines for Quality Assurance in European Higher Education Area, EUA, Brusel, 2010. http://www.enqa.eu/files/esg_3edition_(2).pdf 6. European Quality Assurance Register in Higher Education, http://www.enqa.eu/eqar.lasso 7. Prehľad navrhovaných zmien. Interný materiál pracovnej komisie pre novelizáciu zákona o VŠ, MŠMT SR, 2011 Kontakty: Jozef Hvorecký, Prof. RNDr. PhD. Vysoká škola manažmentu Panónska cesta 17 851 04 Bratislava jhvorecky@vsm.sk Branislav Lichardus, Prof. Dr..c. MUDr. DrSc. Vysoká škola manažmentu Panónska cesta 17 851 04 Bratislava blichardus@vsm.sk Ján Rebro, Ing. PhD. Vysoká škola manažmentu Panónska cesta 17 851 04 Bratislava jrebro@vsm.sk 237