VÝZNAM NÁDRŽÍ A OCHRANNÝCH HRÁDZÍ V PREVENCII PRED POVODŇAMI Bednárová Emília, Stavebná fakulta STU Bratislava Miščík Marian, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice Abstrakt: V ostatných rokoch sa nielen na našom území stále častejšie stretávame s povodňami. Ich intenzita najmä v roku 2010 zaskočila aj tých najpesimistickejších hydrológov. Problémy, ktoré povodňové prietoky so sebou prinášajú už dávno nie sú stredobodom pozornosti iba odborníkov. Široká verejnosť pozorne sleduje, ako sa zainteresovaným zložkám darí čeliť týmto prírodným živlom, akými povodne nesporne sú. Z pohľadu komplexného riešenia je teda zrejmé, že preventívne opatrenia sa dotýkajú hydrológov, klimatológov, vodohospodárov, geológov, hydrogeológov, morfológov, prírodovedcov, lesníkov, poľnohospodárov, zdravotníkov a ďalších odborníkov spoločnosti, bežných občanov obcí a miest nevynímajúc. Nech však vnímame všetky súvislosti, spojené s rizikom povodní, so zastúpením všetkých zložiek na preventívnych opatreniach pred následkami povodní, jedno je isté. Bez veľkých technických opatrení, akými sú nádrže, priehrady, poldre a ochranné hrádze by boli dopady povodňových prietokov na spoločnosť nepredstaviteľné. Článok poukazuje na význam týchto veľkých vodných stavieb v súbore technických protipovodňových opatrení na našom území. Abstract: THE IMPORTANCE OF RESERVOIRS AND DIKES IN FLOOD PREVENTION In recent years, not only in our country we are increasingly facing the floods. Their particular strength especially in 2010, surprised even the most pessimistic hydrologists. Problems which flood flows entail are no longer the focus of experts only. The general public is closely watching how the involved bodies can force these natural elements, which floods sure are. From the comprehensive solution view is therefore clear that preventive measures are affecting hydrologists, climatologists, watermanagers, geologists, hydrogeologists, geomorphologists, naturalists, foresters, farmers, health professionals and other experts of the society, ordinary citizens of municipalities. Although we perceive all the connections associated with the risk of flooding, with representation of all the components of the preventive measures against the consequences of flooding, one is certain. If no major technical measures such as reservoirs, dams, polders and protective dikes the impacts to society of flood flows would be unimaginable. Article highlights the importance of these major water works in the technical flood protection measures in our country. Kľúčové slová: Povodňové prietoky, priehrada, ochranná hrádza, polder, bezpečnosť, sanácia, rekonštrukcia Keywords: Flood discharges, dam, flood protection dike, polder, safety, treatment, reconstruction Úvod História výstavby nádrží a priehrad siaha do obdobia 5000 rokov p.n.l. Spája sa so starými civilizáciami, najmä s tými oblasťami sveta, kde je trvalo akútny nedostatok vody. Slovensko našťastie nepatrí medzi takéto oblasti. Prečo sa stavali, stavajú a dúfajme že aj budú stavať tieto vodné stavby aj na našom území? Jedným z dôvodov je fakt, že severná oblasť územia Slovenska je súčasťou hydrologickej strechy Európy. To má za následok relatívne vysokú rozkolísanosť prietokov v korytách našich riek, s charakteristickým priebehom málovodných a vodných období. Striedajúce sa obdobia sucha a výskytu povodňových prietokov determinovali výstavbu týchto dôležitých vodohospodárskych konštrukcií. Okrem toho je územie našej republiky charakteristické aj rozmanitou geologickou skladbou, čo má za následok nerovnomerne rozdelenie zásob podzemných vôd. Takže potreba výstavby nádrží a priehrad vyvstala tiež z dôvodov sociologických zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou, zabezpečovanie vody pre priemysel, poľnohospodárstvo a ď., ako aj z dôvodov ekonomických a ekologických využitie vodnej energie, plavba a pod. Druhý, nemenej dôležitý dôvod výstavby nádrží spočíval v potrebe ochrany obyvateľstva pred povodňami. Na Slovensku máme vybudovaných celkom 281 vodných nádrží, ktoré spadajú do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Z nich 231 sú malé vodné nádrže a 50 nádrží je zaradených do svetového registra veľkých priehrad (ICOLD International Comittee on Large Dams). V týchto umelo vybudovaných vodných nádržiach možno akumulovať celkom 1,896 mld. m 3 vody, pričom rozhodujúci podiel na tomto objeme majú predovšetkým veľké nádrže, zaradené do registra ICOLD. Plocha, zatopená umelými vodnými nádržami nezaberá ani 0,5 % celkovej plochy nášho územia.. Súhrnný ochranný priestor, ktorý je k dispozícii na zachytávanie a redukciu povodňových prietokov predstavuje cca 260 mil. m 3. Povodne a ako minimalizovať ich následky Pod povodňou sa rozumie prechodné vyliatie vody z koryta toku, spôsobené zvýšením jej hladiny, resp. je to stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami. Povodeň môže byť spôsobená aj zátarasami v koryte vodného toku, v dôsledku čoho hrozí vyliatie vody z koryta, alebo je to zaplavenie územia spôsobené extrémnou zrážkovou činnosťou. Extrémnym prípadom vzniku povodne je havária vodnej stavby. Z uvedeného vyplýva, že príčiny vzniku povodní sú rozmanité, spôsobené najčastejšie výskytom vysokého - extrémneho úhrnu zrážok a nízkou prietočnosťou koryta, ale aj geologickou skladbou prostredia, morfológiou územia, charakterom porastu, klimatickými podmienkami v období zvýšeného úhrnu zrážok, príp. prietokov (zimné obdobie ľadochody, premrznutá povrchová pôdna vrstva) atď. Zo súboru príčin nemožno vylúčiť ani prípadnú haváriu vodnej stavby napr. ochrannej hrádze, hrádze poldra príp. nádrže. Adekvátne rozmanitým príčinám vzniku povodní sa na redukcii ich dôsledkov môže podieľať široké spektrum opatrení. Popredné miesto medzi nimi nesporne zastávajú priame technické opatrenia, akými sú ochranné hrádze, retenčné nádrže a poldre. Ich podstata spočíva predovšetkým v znižovaní možných negatívnych dopadov už existujúcich povodňových prietokov. Určitou mierou najmä pri malých a stredných úhrnoch zrážok sa na redukcii povrchových odtokov a následne na čiastočnom znížení prietokov podieľajú aj opatrenia, ktoré ovplyvňujú podmienky, podieľajúce sa na vzniku povodní. Jedná sa napr. správne metodické postupy prác, spadajúcich do pôsobnosti poľnohospodárstva (spôsoby obrábania pôdy), lesníctva (lesné cesty a ich odvodňovacie systémy, technológia ťažby dreva, čistota bystrín a ich hradenie a ď.). Napokon to je aj vplyv antropogénnej činnosti, ktorá priamo súvisí s kapacitou korýt, ako napr. kvalita a úroveň dopravného a železničného staviteľstva (napr. výstavba a parametre mostných konštrukcií) a v neposlednej miere aj prístup obyvateľov miest a obcí k ochrane a čistote tokov, k problematike stavieb na tokoch (lávky, mosty..), postoje k tvorbe divokých skládok pri korytách riek, k zástavbe v inundačných územiach a pod. O povodniach, o ich príčinách a dôsledkoch, o význame a opodstatnenosti stavieb protipovodňovej ochrany, vrátane komplexných prístupov riešenia problémov vznikajúcich z povodní sa opakovane vedú rozsiahle diskusie, konajú sympóziá, konferencie. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť konferenciu, ktorá sa konala v novembri 2010 na Štrbskom Plese pod názvom Povodne 2010: príčiny, priebeh a skúsenosti. Množstvo popredných odborníkov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Holandska, pracujúcich z oblasti vodného hospodárstva, hydrauliky a hydrológie, klimatológie, ale aj zdravotníctva, vedci i pracovníci vysokých škôl, projektanti i prevádzkovatelia vodných diel tu prezentovali svoje poznatky a skúsenosti z priebehu a dopadov povodní na našom území v roku 2010, podložené vecnými argumentmi, výsledkami vedy a výskumu. V nich účastníci poukázali na základné faktory príčin povodní (extrémne, opakujúce sa zrážky a následné vyčerpanie retenčnej schopnosti krajiny), dôsledky ktorých boli pre krajinu i spoločnosť fatálne. Nebyť však významných technických opatrení, akými sú nádrže, ochranné hrádze, poldre a i. následky povodní by boli ešte katastrofálnejšie. Medzi mimoriadne dôležité poznatky, prezentované na tomto podujatí boli výsledky štúdií, potvrdzujúce skutočnosť, že cit.: schopnosť krajiny zadržať vodu v čase intenzívnych zrážok
spravidla neprekračuje 10 %. Pri extrémnych zrážkach, akými bol poznamenaný rok 2010, je táto schopnosť výrazne nižšia. Vo väzbe na dokument Systémové opatrenia pre znižovanie povodňových rizík, ktorý bol prezentovaný na tejto konferencii a okolo ktorého sa rozvinula rozsiahla diskusia, sú uvedené poznatky viac než významné. Význam protipovodňových technických opatrení v povodí Bodrogu a Hornádu Z povodí riek na našom území medzi najproblémovejšie z hľadiska výskytu povodní patrí povodie Bodrogu, Hornádu, Bodvy, Dunajca a Popradu. Potvrdzujú to tak povodne z roku 2010, ako aj skúsenosti z minulosti, s ich opakovaným výskytom v ostatných cca 15-tich rokoch Hlavnými príčinami uvedených javov je tak morfológia daného územia, ako aj charakter povodí, geologická a hydrogeologická skladba prostredia a ď. Toto všetko sú faktory, ktoré už v minulosti iniciovali vodohospodárov k vybudovaniu závažných technických protipovodňových opatrení, akými sú nádrže a poldre, so sumárnym objemom viac ako 186 mil. m 3. V porovnaní v celkových ochranným objemom cca 260 mil.m 3, ktorý prináleží všetkým nádržiam a poldrom na Slovensku tak viac ako 70 % pripadá na vodné stavby v povodí Bodrogu a Hornádu, pričom plocha ich povodia predstavuje necelých 30 % z územia Slovenska. Táto závažná skutočnosť by sa nemala prehliadať. Dôležité zastúpenie prináleží predovšetkým vodným dielam, ktoré boli vybudované ako súčasť rozsiahleho projektu protipovodňovej ochrany a odtokových pomerov Východoslovenskej nížiny. Komplex opatrení, týkajúcich sa plochy viac ako 143 000 ha pozostáva z Vihorlatskej vodnej nádrže (Zemplínska Šírava obr.1), suchého poldra Beša, štyroch čerpacích staníc, 429 km kanálov, 153 km obojstranných ochranných hrádzí na Ondave, Laborci, Latorici, Uhu, Bodrogu a mnoho ďalších zariadení. Uvedený súbor vodohospodárskych diel tak transformoval oblasť, ktorá bola v minulosti poznamenaná výskytom malárie na oblasť nielen s vysokým poľnohospodárskym, ale aj rekreačným a turistickým potenciálom. Obr.1 Vodné dielo Vihorlat - Zemplínska Šírava (foto: Uhorščák, Ľ.)
Ďalej to sú najmä vodné diela Veľká Domaša (obr.2), Starina (obr.3), Ružín I, Bukovec II a ď. Ich základné parametre sú dokumentované v tabuľke 1. Okrem toho sa tu na redukcii dopadu povodňových prietokov významnou mierou podieľajú aj ochranné hrádze Hornádu, Torysy, a ď. Celková dĺžka ochranných hrádzí v povodí Bodrogu, Hornádu, Bodvy, Dunajca a Popradu tak dosahuje cca 630 km a história ich výstavby siaha do 19. storočia. Obr.2 Vodné dielo Veľká Domaša (foto: Bednárová,.E.) Obr.3 Vodné dielo Starina (foto: Uhorščák, Ľ.) Základné parametre vodných stavieb s protipovodňovou ochranou Tabuľka 1 Názov VS Vihorlat (Z. Šírava) Veľká Domaša Ružín I. Palc.Maša Bukovec II Starina Polder Beša Rok ukončenia 1966 1967 1968 1954 1976 1987 1965 výstavby Tok Laborec, Ondava Hornád Hnilec Ida Cirocha Laborec Č. Voda Typ hrádze TE TE ER PG ER TE TE Výška nad ŽŠ 14 m 35 m 63 m 34 56 m 50 - Dĺžka 7387 m 350 m 350 m 209 340 m 345 - v korune Účel nádrže C,I,R,S C,H,R,S C,H,R,S H S S,C C Celkový objem 334 187,500 59 11,050 23,400 59,900 53 (mil.m 3 ) Retenčný objem 97,959 20,760 3,50 0 0,980 8,170 53 C ochrana pred povodňami, S zásobovanie, R rekreácia, H energetika, I chov rýb Fakt, že uvedené technické protipovodňové opatrenia v tejto časti našej republiky majú svoje opodstatnenie dokazujú údaje, uvedené v tab. 2 a 3. V tabuľke 2 sú ilustrované súhrnné informácie o využití ochranných hrádzí v čase výskytu povodňových prietokov v roku 2010 a v tabuľke 3 je dokumentovaný celkový zadržaný objem vody, spôsobený výskytom povodňových prietokov na danom území. Prezentované údaje jednoznačne potvrdzujú nevyhnutnosť takýchto ochranných opatrení, bez ktorých by dopady povodňových prietokov na dotknuté územie boli nepredstaviteľné.
Využitie ochranných hrádzi počas povodňových prietokov v roku 2010 Tabuľka 2 Ochranné hrádze na toku od II. stupňa pov. aktivity Prevádzka ( dní )* od I. stupňa pov. aktivity Ondava - Horovce 7 8 Hornád - Kysak 12 112 Latorica - Veľké Kapušany 45 115 Uh - Lekárovce 5 6 Laborec - Ižkovce 19 29 Bodrog - Streda nad Bodrogom 49 100 Využitie akumulačných priestorov nádrží počas povodňových prietokov v roku 2010 Tabuľka3 Vodná nádrž (polder) Zadržaný objem za celý rok 2010 od II. stupňa povodňovej aktivity Zemplínska Šírava 156,925 mil. m 3 76,268 mil. m 3 Veľká Domaša 118,03 mil. m 3 30,117 mil. m 3 Ružín I 74,723 mil. m 3 43,917 mil. m 3 Palcmanská Maša 12,464 mil. m 3 1,93 mil. m 3 Bukovec II 7,814 mil. m 3 - Starina 19,071 mil. m 3 - Polder Beša 36,0 mil. m 3 36,0 mil. m 3 Spolu: 425,027 mil.m 3 188,232 mil m 3 V tejto súvislosti sa žiada upriamiť pozornosť na dôležité fakty, súvisiace so stavbami protipovodňovej ochrany. Tak, ako bolo spomenuté v úvode tohto príspevku, extrémnym prípadom vzniku povodní je havária vodnej stavby. V prípade priehradného staviteľstva je však pravdou, že toto riziko je relatívne malé (menej ako 0,4%), o čom svedčia štatistiky porúch a havárií priehrad v rámci ICOLD-u, ale nie je nulové. Miera tohto rizika je nesporne odrazom spoľahlivosti a vyspelosti, dôvtipu a umu priehradárov - vodohospodárov tej - ktorej spoločnosti. Je tu však jeden fenomén, ktorý by sme nemali prehliadať a to je vek týchto stavieb. Kým história nášho priehradného staviteľstva siaha najmä do obdobia 18. storočia, súdobé vodné stavby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou protipovodňovej ochrany boli budované najmä v povojnovom období. Ich vek dosahuje cca 50 rokov. Z hľadiska únavy a starnutia materiálov vplyvom ich prevádzky, ako aj vplyvom pôsobenia klimatických činiteľov sú chúlostivé predovšetkým zemné homogénne hrádze. Medzi také patria aj hrádze VD Zemplínska Šírava. Vodné dielo Vihorlat - Zemplínska Šírava Vodná nádrž je bočnou nádržou Laborca, nachádzajúca sa východne od rieky, v nížinnej priehlbine, zo severu ohraničenej pohorím Vihorlatu, z južnej strany hrádzami a terénnymi vyvýšeninami a zo západnej strany Bielou horou (obr.1).
Už viac ako 45 rokov plní dôležitú funkciu protipovodňovej ochrany. Zachytáva povodňové prietoky Laborca a Čiernej vody a znižuje povodňovú vlnu (Q 100 ) zo 600 m 3.s -1 na 100 m 3.s -1 čím chráni pred záplavami oblasť Východoslovenskej nížiny v celom úseku Laborca pod Michalovcami. Súčasne je významným zdrojom vody pre poľnohospodárstvo i priemysel a tiež nadlepšuje nízke prietoky Laborca. Neoddeliteľnou súčasťou tejto nádrže je pôvabné prírodné prostredie s priaznivou klímou, poskytujúce skvelé podmienky pre rekreáciu, vodné športy a iné kultúrno-spoločenské vyžitie. O zabezpečenie všetkých týchto atribútov funkcie vodného diela sa stará Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice, správa povodia Laborca, Michalovce. Je to súbor významných činností, bez ktorých by bezpečnosť vodného diela a spoľahlivosť jeho prevádzky bola nemysliteľná. Sú to pravidelné merania všetkých parametrov správania sa vodného diela (hladín, priesakov v drenážnych systémoch, geodetické merania, zanášanie nádrže a i.) a mnoho ďalších dôležitých činnosti. Ich súčasťou sú aj špeciálne merania filtračných rýchlostí, vykonávané na hrádzach nádrže (obr.4). 1,0E-04 prípustná filtračná rýchlosť pre piesčité 1993 1995 1996 1997 2000 2002 2009 1,0E-05 1,0E-06 1,0E-07 2KA - 0,400 2KAN - 0,400 2KA - 0,500 2KAN - 0,842 4CT - 0,842 5CTN - 1,040 1KB - 1,065 4CTA - 1,065 4CTB - 1,065 1-1,100 2-1,100 4CTAN - 1,300 5CT - 1,300 2KA - 1,450 1KB - 1,450 2KAN - 1,660 3SA - 1,660 4CT - 1,900 filtračná rýchlosť (m.s-1) 1,0E-04 1993 1995 1996 1997 2000 2002 2009 prípustná filtračná rýchlosť pre piesčité filtračná rýchlosť (m.s-1) 1,0E-05 1,0E-06 1,0E-07 2KA - 2,210 2KAN - 2,210 3SA - 2,210 4CTN - 2,210 2KAN - 2,400 3SA - 2,240 3SB - 2,240 2KAN - 2,775 4CTN - 3,050 2KAN - 3,250 3SA - 3,250 1KBN - 3,250 2KAN - 3,400 2KAN - 3,570 1KBN - 3,570 2KAN - 3,82 Obr.4 Výsledky špeciálnych meraní filtračných rýchlostí v telese a v podloží JV hrádze 1KBN - 3,82 Výsledky týchto meraní a pozorovaní in situ potvrdzujú, že vodné dielo aj po viac ako 45 rokoch v podstate spĺňa požiadavky bezpečnej prevádzky z hľadiska filtračnej stability. V niektorých profiloch hrádze však možno registrovať narastajúci trend filtračných rýchlostí, čo nemožno podceňovať. V tejto súvislosti treba poznamenať, že máloktoré inžinierske diela sú tak úzko späté s prírodným prostredím, ako vodné stavby. Variabilita prírodných faktorov, akými sú hydrológia, geológia, morfológia, klimatické pomery a ďalšie môžu vplyvom času spôsobiť zmenu vlastností materiálov, ktoré boli do takýchto konštrukcií zabudované. Okrem toho sa tu prejavuje aj ich starnutie. S takýmito javmi sa na tejto vodnej stavbe v ostatných rokoch stretáva aj jej prevádzkovateľ. Prejavuje sa to opakovaným výskytom lokálnych zosuvov na juhovýchodnej hrádzi vodnej nádrže (obr.5). Doplnkový geologický prieskum, odborné analýzy, zamerané na skúmanie príčin týchto javov potvrdili v blízkej budúcnosti potrebu realizácie stabilizačných opatrení. Jedná sa o významnú investíciu, ktorú bude treba zo strany vlastníka (štátu) vyčleniť pre zachovanie bezpečnosti tejto stavby a spoľahlivosti jej prevádzky na požadovanej úrovni. A dobrý vlastník by sa mal o stavby, ktoré chránia jeho spoločnosť, ľudí, ich životy i majetky pred povodňami starať s primeranou vážnosťou a zodpovednosťou.
Obr.5 Lokálny zosuv vzdušného svahu JV hrádze (foto: Bednárová, E.) Aká je budúcnosť vodných stavieb - technických protipovodňových opatrení? Pri hodnotení nádrží, postavených za doterajšie obdobie na území Slovenska vidíme, že ich podiel v protipovodňovej ochrane je viac, než významný. Nie je to len tých okolo 260 mil m 3, ale je to priestor, ktorý sa opakovane podľa potrieb počas roka napĺňa a vyprázdňuje. Bez tých miliónov metrov kubických by dopady povodňových prietokov boli pre spoločnosť i prírodné prostredie nepredstaviteľné. Okrem toho, pri opakovane diskutovaných problémoch s globálnym otepľovaním, pri prognózach hydrológov a klimatológov o extrémoch počasia, vyplývajúcich z pozorovaných klimatických zmien sa úloha umelých vodných nádrží ešte viac dostáva do popredia a to nielen ako jeden z dôležitých nástrojov protipovodňovej ochrany, ale aj ako dôležitá súčasť vytvárania zásob tohto vzácneho a ničím nenahraditeľného daru prírody vody. Pretože práve umelé vodné nádrže, ktoré plnia mimoriadne dôležitú úlohu v protipovodňovej ochrane sú aj vzácnymi zásobárňami vody pre pitné účely, pre priemysel, poľnohospodárstvo, využívajú energetický potenciál našich tokov, vylepšujú podmienky pre plavbu, ponúkajú široké možnosti pre rekreáciu, šport a pod. Súčasne vyrovnávajú prietoky pod priehradami, zveľaďujú oblasti, podnecujú turizmus, možnosti podnikania a sú nesporne aj vzácnym krajinotvorným prvkom. To všetko sú pozitíva týchto stavieb. Avšak tak, ako ani jedna ľudská činnosť sa nezaobíde bez negatívnych dopadov na okolie a životné prostredie, tak podobne je to aj u nádrží a priehrad. Či už je to napr. záber pôdy, presídlenie obyvateľov zo zátopovej oblasti, zmeny v režime podzemných vôd, abrázia a i. Je však nielen na vodohospodároch, aby tieto negatíva boli minimálne a prínosy, ktoré takéto vodné diela so sebou prinášajú maximálne. Jedným zo závažných argumentov rôznych odporcov výstavby týchto konštrukcií je možné riziko prípadnej poruchy stavieb ako napr. u nás naposledy prietrž ochrannej hrádze Ondavy (obr.6). Je zrejmé, že takéto riziká nemožno úplne eliminovať, ale možno neustále zvyšovať mieru ich spoľahlivosti. Netreba totiž zabúdať, tak ako to už bolo skôr spomenuté, že v súbore inžinierskych konštrukcií sú vodné stavby osobitne priehrady a ochranné hrádze najviac späté s prírodným prostredím. Široká variabilita prírodných podmienok, akými sú hydrológia, hydrogeológia, geológia, geotechnika, ale aj skladba konštrukcií z prírodných materiálov (najčastejšie miestnych zemín), ako je tomu práve u priehrad a ochranných hrádzí determinuje spoľahlivosť i bezpečnosť týchto konštrukcií. Ak k tomu priradíme vek týchto vodných stavieb napr. ochranných hrádzí, ktoré sa u nás začali stavať už v 15. storočí OH Dunaja, resp. v 19. storočí OD Ondavy a pod., ich líniový charakter, ktorý komplikuje podrobné poznanie ich geologického a geotechnického prostredia, často je nepoznaná aj ich samotná skladba a ď., potom musíme uznať, že rizikových faktorov, ktoré sa u stavieb tohto druhu nachádzajú je skutočne mnoho. Aj preto, alebo práve preto je nevyhnutnou a nepostrádatelnou podmienkou neustáleho zvyšovania bezpečnosti uvedených stavieb starostlivosť o tento majetok zo strany ich vlastníka - štátu.
a) b) Obr.6 Porušené ochranné hrádze Ondavy a) pravostranná v r. 2010, b) ľavostranná v r. 2004 (foto: Uhorščák,Ľ, 2010, Miščík,M., 2004) A tu dlhodobo v súvislosti s financovaním zvyšovania spoľahlivosti prevádzky týchto vodných diel a bezpečnosti ich konštrukcií berúc na zreteľ ich vek a možné riziko, spojené so stárnutím materiálov - vzniká určité vákuum. Ani dokument Systémové opatrenia pre znižovanie povodňových rizík nenaplnil očakávania nielen ich prevádzkovateľov, ale ani širokej odbornej verejnosti. Závery zo skôr spomínanej konferencie z novembra 2010 na Štrbskom Plese pod názvom Povodne 2010: príčiny, priebeh a skúsenosti, spracované kolektívom popredných odborníkov VÚVH, SAV, STU a ď. poukázali na tieto fakty, avšak doposiaľ sa ich vecné argumenty nepodarilo na zodpovedných inštitúciách (MŽP SR a úrad vlády SR) zapracovať do tohto programu a realizovať v praxi. Čo dodať na záver pri často diskutovanej otázke čo a ako ďalej technickými protipovodňovými opatreniami, osobitne s vodnými nádržami? Je zrejmé, že geografické, geologické, klimatologické, hydrogeologické a hydrologické podmienky Slovenska sú z hľadiska vodnosti vcelku pozitívne. Avšak v časovom a územnom rozdelení nepokrývajú potreby spoločnosti dostatočne. Vysoká rozkolísanosť prietokov spôsobuje jednak výskyt málovodných, ale aj povodňových prietokov, geologická skladba územia je v niektorých lokalitách Slovenska (napr. východné Slovensko, južná oblasť stredného Slovenska) mimoriadne chudobná na zdroje podzemných vôd a ď. Preto nádrže ako súčasť umelých vodných zdrojov, a tiež ako súčasť protipovodňovej ochrany majú na našom území svoje nezastupiteľné miesto. A pri všetkej úcte k prírode je dôležité si uvedomovať, že človek je jej súčasťou. To znamená, že každá vyspelá spoločnosť musí hľadať také riešenia, ktoré budú chrániť tak prírodu a jej bohatstvo (najmä vodu ako nenahraditeľnú súčasť existencie života na zemi) ale aj človeka, jeho životy a hodnoty, ktoré vytvoril. Literatúra Bednárová, E. a kol.: Priehradné staviteľstvo na Slovensku. Originality míľniky zaujímavosti. Bratislava, Kuskus 2010, 207 s. Bednárová, E. a kol.: VS Zemplínska Šírava. Filtračný pohyb v telese a v podloží hrádze v roku 2009. SvF STU Bratislava, 143 s. Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0704/09 Prof., Ing. Emília Bednárová, PhD., Stavebná fakulta STU Bratislava, emilia.bednarova@stuba.sk Ing. Marian Miščík, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice, marian.miscik@svp.sk