UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI METODICKÝ POKYN č. 5/2005-VŠ PROREKTORA PRE PEDAGOGICKÚ ČINNOSŤ O RIGORÓZNEJ SKÚŠKE A OBHAJOBE RIGORÓZNEJ PRÁCE V SÚSTAVE ŠTUDIJNÝCH ODBOROV VŠ SR Prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. prorektor UMB pre pedagogickú činnosť Z 1609/2005 S 746-2005-SR Banská Bystrica, 31.5.2005

METODICKÝ POKYN č. 5/2005-VŠ O RIGORÓZNEJ SKÚŠKE A OBHAJOBE RIGORÓZNEJ PRÁCE V SÚSTAVE ŠTUDIJNÝCH ODBOROV VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA SR Rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 nadobudla účinnosť sústava študijných odborov vysokoškolského vzdelávania SR zo 16.12.2002, ktorá neoddeliteľne súvisí s 53 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rektorát Univerzity Mateja Bela upravuje pre akademický rok 2005/2006 a ďalšie roky jednotný postup fakúlt UMB v niektorých otázkach týkajúcich sa rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej práce v sústave študijných odborov vysokoškolského vzdelávania SR takto: Čl. 1 Rigorózna skúška a obhajoba rigoróznej práce ( 53 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z.) 1) Nadobudnutím účinnosti zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zrušovacími ustanoveniami v 114 zákona č. 131/2002 Z.z. zrušená aj Vyhláška MŠ SR č. 7/1998 Z.z. o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác. Rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác upravuje všeobecne zákon č. 131/2002 Z.z. : 2) Od akademického roku 2005/2006 môžu vysoké školy prijímať uchádzačov len na štúdium študijných programov podľa zákona 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3) Absolventi študijných programov, ktorí získali titul magister môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore ( 53, ods. 8). 4) Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi. Čl. 2 Udeľovanie akademického titulu 1) Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s 53 ods. 8 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul ( 83, ods.1) a) v prírodovedných študijných programoch "doktor prírodných vied" (v skratke "RNDr."),

b) vo farmaceutických študijných programoch "doktor farmácie (v skratke "PharmDr."), c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch "doktor filozofie" (v skratke "PhDr."), d) v právnických študijných programoch "doktor práv" (v skratke "JUDr."), e) v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch "doktor pedagogiky" (v skratke "PaedDr."), f) v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie "doktor teológie" (v skratke "ThDr."). 2) Absolventi, ktorí získali titul magister a boli prijatí na rigorózne štúdium na fakultách UMB v predchádzajúcich rokoch a v ak. roku 2004/2005, ukončia štúdium a po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce im Univerzita Mateja Bela udelí zodpovedajúci akademický titul v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 172/1990 Zb.). 3) Absolventom, ktorí získajú titul magister v akreditovaných študijných programoch novej sústavy študijných odborov VŠ vzdelávania SR, prijatí na rigorózne štúdium v ak. roku 2005/2006 a ďalších, vysoká škola po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce udeľuje zodpovedajúci akademický titul v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore novej sústavy študijných odborov (podľa zákona č. 131/2002 Z.z.)*) Čl. 3 Záverečné ustanovenia 1) Ostatné podmienky rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej práce stanovuje vo svojej kompetencii fakulta v súlade so zákonom č. 131/2002 Z.z. 2) Poplatky za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a obhajobou rigoróznej práce upravuje Smernica č. 8/2004-VŠ o výbere poplatkov na UMB a dodatky ku tejto smernici. 3) Tento metodický pokyn nadobúda platnosť dňom jeho vydania. 4) Tento pokyn sa vydáva na dobu neurčitú. Zmeny pokynu môžu byť vykonané písomnými dodatkami. 5) Za dodržiavanie tohto pokynu zodpovedajú dekani fakúlt. Vysvetlivky: * Prechodné ustanovenia 109 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. o práve konať rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác v študijných odboroch magisterského štúdia podľa doterajších predpisov až do 31.12.2011 zanikajú skôr, z dôvodu priznaných práv Univerzite Mateja Bela udeľovať akademické tituly v zmysle 53, ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. v novej sústave študijných odborov.

Prílohy: Príloha č. 1) Vzor diplomu podľa 53 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. Príloha č. 2 ) Príbuznosť študijných odborov UMB v novej sústave študijných odborov so študijnými odbormi podľa doterajších predpisov (z. 172/1990 Zb.). Príloha č. 3) Príbuznosť študijných odborov v novej sústave študijných odborov podľa opisov študijných odborov Akreditačnej komisie SR. Rozdeľovník: 8x dekani fakúlt UMB 8x prodekani pre pedagogickú činnosť fakúlt UMB 8x študijné oddelenia fakúlt UMB 2x prorektori UMB 1x kvestor 1x vedúca kancelária rektora 1x sekretariát rektora UMB

Príloha č. 1 VZOR DIPLOMU (RIGORÓZNY) V NOVEJ SÚSTAVE ŠTUDIJNÝCH ODBOROV SLOVENSKÁ REPUBLIKA UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI Fakulta humanitných vied D I P L O M C * 000001 Mgr. Mária Dadová narodený (á) 13. 10. 1974 v Ružomberku skončil (a) rigoróznu skúšku v študijnom odbore 1.1.1 Učiteľstvo akademických predmetov Podľa 53 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mu (jej) priznáva akademický titul doktor pedagogiky ( PaedDr. ) LS Banská Bystrica, 30. novembra 2005 doc. Ing. Milan Murgaš, CSc. prof. PhDr. Vladimír Varinský, CSc. r e k t o r U M B d e k a n F H V U M B

PRÍBUZNOSŤ ŠTUDIJNÝCH ODBOROV v Sústave študijných odborov VŠ vzdelávania SR zo 16.12.2005 (podľa www.akredkom Sústava študijných odborov) Príloha č. 3 1.1.1. UČITEĽSTVO AKADEMICKÝCH PREDMETOV (anglický názov Training for teachers with academic subject specialisation) Študijný odbor zameraný na prípravu učiteľov v predmetových špecializáciách pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie je súčasťou štruktúry vysokoškolských študijných odborov krajín celej Európy. - Učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov a Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy (tieto študijné odbory sú navzájom vo veľkom rozsahu príbuzné svojim sociálnovedným základom, ako aj pedagogickou a psychologickou časťou odboru). - Predškolská a elementárna pedagogika (Tento študijný odbor je príbuzný v sociálnovednom, pedagogickom i didaktickom aspekte obsahu. Vzhľadom na jeho orientáciu na oblasť základných akulturačných procesov na úrovni predškolského a primárneho vzdelávania v ňom však nedochádza ku konkrétnej predmetovej špecializácii). - Odborová didaktika (Študijný odbor - existujúci len pre 3. stupeň vysokoškolského štúdia - priamo nadväzuje na 2. stupeň štúdia v odboroch učiteľstva akademických predmetov, umeleckých a výchovných predmetov a profesijných predmetov a praktickej prípravy, včítane teórie vyučovanie matematiky, fyziky a informatiky). - Relevantné akademické odbory v sústave študijných odborov (Ide o všetky tie študijné odbory zo sústavy študijných odborov, z ktorých sa odvodzuje príslušná predmetová špecializácia študijných programov v učiteľstve akademických odborov. Príbuznosť je tu potom daná obsahovým prienikom príslušného odboru a konkrétnej špecializácie študijného programu učiteľstva akademických predmetov.) Interný dodatok Fakulty humanitných vied UMB: ŠO UAP v predmetových špecializáciách cudzí jazyk sú príbuzné študijné odbory: - 2.1.29 Neslovanské jazyky a literatúra - 2.1.32 Cudzie jazyky a kultúry - 2.1.35 Prekladateľstvo a tlmočníctvo 1.1.2. UČITEĽSTVO PROFESIJNÝH PREDMETOV A PRAKTICKEJ PRÍPRAVY (anglický názov Training for techers of vocational/practical subjects) Wirtschaftuniversität vo Viedni - študijný odbor Wirtschaftspädagogik, Humboldtuniversität v Berlíne - odbor Wirtschaftpädagogik. Odbor je taktiež súčasťou medzinárodnej klasifikácie študijných odborov ISCED. - Učiteľstvo akademických odborov a Učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov (tieto študijné odbory sú navzájom v príbuzné svojim sociálnovedným základom, ako aj pedagogickou a psychologickou časťou odboru). - Odborová didaktika (študijný odbor - existujúci len pre 3. stupeň vysokoškolského štúdia - priamo nadväzuje na 2. stupeň štúdia v odboroch učiteľstva akademických predmetov, umeleckých a výchovných predmetov a učiteľstva profesijných predmetov a praktickej prípravy).

- Relevantné študijné odbory (ekonomické, technické, poľnohospodárske a pod.) v sústave študijných odborov. (Ide o všetky tie študijné odbory zo sústavy študijných odborov, z ktorých sa odvodzuje príslušná odborová špecializácia študijných programov v učiteľstve profesijných predmetov a praktickej prípravy. Príbuznosť je tu potom daná obsahovým prienikom príslušného odboru a konkrétnej odborovej špecializácie študijného programu učiteľstva profesijných predmetov a praktickej prípravy.) 1.1.3. UČITEĽSTVO UMELECKÝCH A VÝCHOVNÝCH PREDMETOV (anglický názov Training for teachers of arts and trainings subjects) Podobnú koncepciu má príprava učiteľov odborných predmetov v klasifikácii podľa ISCED. b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi - Učiteľstvo akademických predmetov a Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy. Tieto tri študijné odbory sú príbuzné svojou pedagogickou a psychologickou i sociálnovednou základňou. Líšia sa však svojim špecifickým odborným zameraním. - Predškolská a elementárna pedagogika. Príbuznosť je čiastočne v pedagogickom, psychologickom a didaktickom aspekte obsahu. V danom študijnom odbore však nedochádza ku konkrétnej predmetovej špecializácii. - Relevantné odbory zo sústavy študijných odborov, ktoré predstavujú obsahový základ príslušných predmetových špecializácií. Rozdiel je v tom, že príslušné odbory sa nedotýkajú problematiky pedagogického sprostredkovania odboru. 1.1.4. PEDAGOGIKA (anglický názov Pedagogy, Education science) ČR : Karlova univerzita v Prahe, Masarykova univerzita v Brne, Rakúsko: Univerzita Viedeň, Francúzsko: Univerzita Sorbona, Veľká Británia: London Univerzity, Poľsko: Krakovská univerzita, Varšavská univerzita, univerzita v Lodzi. Na týchto univerzitách sa Pedagogika študuje ako študijný odbor rovnocenný s ostatnými odbormi. - učiteľstvo akademických predmetov - pedagogika - odborová didaktika (PhD. program) - andragogika Príbuzný odbor Učiteľstvo akademických predmetov - Pedagogika pripravuje absolventov na vyučovanie predmetu pedagogika na stredných školách. Príbuzný odbor Odborová didaktika - iba v rámci doktorandského stupňa štúdia pre absolventov magisterského štúdia odborov 1.1.1 a 1.1.2. Od pedagogiky sa odlišuje užším záberom edukologických poznatkov. Príbuzný odbor Andragogika je orientovaný na problematiku práce s dospelou populáciou a výskumu v tejto oblasti, kým Pedagogika sa orientuje na problematiku výchovy a vzdelávania detí a dorastu a vedecký výskum s tým spojený.

1.1.5. PREDŠKOLSKÁ A ELEMENTÁRNA PEDAGOGIKA (anglický názov Pre-school and Elemenatry School Education) Programy pre vzdelávania učiteľov predprimárneho a primárneho vzdelávania sú zakotvené v drvivej väčšine vysokoškolských štúdií v rozvinutom svete. - Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (Odbor je príbuzný v pedagogickom, psychologickom a širšom sociálnovednom zábere. Od prezentovaného odboru sa líši absenciou odborovodidaktických tém.) - Špeciálna pedagogika (Odbor je príbuzný učiteľskou a vychovávateľskou orientáciou pre príslušnú vekovú kategóriu. Špeciálna pedagogika je výraznejšie orientovaná na prácu s deťmi so špecifickými potrebami.) - Učiteľstvo akademických predmetov (Príbuznosť je daná spoločnou teoretickou - pedagogickou, didaktickou a sociálnovednou základňou. Učiteľstvo akademických odborov sa však koncentruje na konkrétny špecializovaný obsah výučby.) - Odborová didaktika (Odbor je príbuzný v tom, že konkrétne odborové didaktiky tvoria podstatnú súčasť obsahovej výstavby odboru predškolská a elementárna pedagogika.) - Pedagogika (Všeobecnopedagogický záber odboru Pedagogika je súčasťou teoretického základu predškolskej a elementárnej pedagogiky). Interný dodatok Pedagogickej fakulty UMB : - Učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov 1.1.9. ANDRAGOGIKA (anglický názov Andragogy) Česká republika Universita Karlova Praha. Universita Palackého Olomouc. Nemecko- Otto Friedrich Universität Bamberg. Poľsko - Jagiellonská univerzita Krakow. Pedagogika. (Pedagogika sa zaoberá problematikou výchovy a vzdelávania detí a mládeže. Andragogika sa zaoberá výchovno-vzdelávacou prácou s dospelými.) 1.1.10. ODBOROVÁ DIDAKTIKA (anglický názov Disciplinary Didactics) ČR: Karlova univerzita v Prahe, Masarykova univerzita v Brne; Rakúsko: Univerzita Viedeň; Francúzsko: Univerzita Sorbona; Veľká Británia: Londýnska univerzita; Poľsko: Krakovská univerzita, Varšavská univerzita. Na týchto univerzitách sa odborová didaktika študuje ako študijný odbor s doktorandským programom, rovnocenný s ostatnými odbormi. Učiteľstvo akademických predmetov Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy Učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov Príbuzné odbory učiteľstva pripravujú absolventov na vyučovanie odborových (spoločenskovedných, prírodovedných, technických, ekonomických, umeleckých alebo iných odborových) predmetov na stredných školách, prípadne aj na druhom stupni základnej školy, kým ŠO ODBOROVÁ DIDAKTIKA pripravuje najmä na vedecký výskum v týchto odboroch štúdia a odboroch profesnej práce.

Pedagogika: (jej doktorandský stupeň) sa odlišuje užším záberom edukologických poznatkov. Andragogika: je síce tiež príbuzný študijný a vedný odbor, avšak je orientovaný na problematiku mimoškolskej edukačnej práce s dospelou a seniorskou populáciou a, navyše, nepredpokladá pripravenosť absolventov na požadované ovládnutie sociokultúrneho obsahu školských predmetov. 2.1.1. FILOZOFIA (anglický názov Philosophy) 1) Česká republika - FF MU Brno; FF UK Praha b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi 2) etika 3) estetika 4) učiteľstvo akademických predmetov filozofia / náuka o spoločnosti 2.1.5. ETIKA (anglický názov Ethics) 5) Rakúsko - Katedra etiky, Universität Wien, Institut für Philosophie, Univesität Salzburg 6) Rusko - Katedra etiky, Moskovská univerzita 7) Poľsko - Katedra etiky, Jagelonská univerzita, Katedra etiky, Univesyet Lodž, Katedra historii etiky, Wydzial filozofii chrescianskiej, Lublin 8) Japonsko - Department of Ethics, University of Tokyo 9) Kórejská republika - Department of Ethics, Chejn National University 10) Nemecko - Katheder für Ethik, Universität Frankfurt am Main, Katholische Akademie in Bayern, Universität München, Department of Ethics and Philosophy, University of Limburg, Institut für Wissenschaft und Ethik, Bonn 11) U.S.A. - Department of Ethics, San Diego State University, The Association for Practical Ethics, Indiana University 12) Kanada - CAE, University of British Columbia 13) Holandsko - Department of Ethics, Catholic University of Nijmegen, European Business Ethics Network, Amsterdam 14) Švajčiarsko - Universität Freiburg (Fribourg), Ethische Zentrum, Universität Zürich 15) India - College of Ethics, University of Bombay 16) Čína - Centre for Applied Ethics, Hong Kong Baptist University Vo všetkých týchto inštitúciách a univerzitných pracoviskách patrí ETIKA k prioritným študijným a výskumným odborom. b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov 17) filozofia 18) psychológia 19) pedagogika

20) lingvistika 21) teológia 22) sociológia 23) axiológia 24) estetika 25) kulturológia 2.1.7. HISTÓRIA (anglický názov History) História sa ako odbor študuje na všetkých univerzitách s tradičnou štruktúrou: 26) Česká republika - Karlova Univerzita v Prahe, Masarykova univerzita v Brne, Univerzita Palackého Olomouc 27) Maďarsko - Univerzita Lóránda Eötvösa Budapešť, Univerzita Józsefa Attilu Szeged 28) Poľsko - Jagiellonská univerzita Krakov (samostatná Historická fakulta) 29) Rakúsko - Univerzita Viedeň, Univerzita Graz, Univerzita Salzburg b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi 30) učiteľstvo akademických predmetov: dejepis (1.1.1.) 31) archeológia (2.1.26) 32) archívnictvo (2.1.11) 33) muzeológia (2.1.25) Učiteľstvo akademických predmetov: dejepis (1.1.1) pripravuje poslucháčov ako učiteľov predmetu dejepis na druhom stupni základných škôl, prvom stupni osemročných gymnázií a na stredných školách všetkých typov. Budúci učitelia v porovnaní s poslucháčmi študijného odboru 2.1.7. História absolvujú aj pedagogicko-psychologickú a didaktickú prípravu. Naproti tomu poslucháči študijného odboru História (2.1.7) získavajú širšie a hlbšie teoretickometodologické i profesionálne znalosti v odbore. Ostatné príbuzné študijné odbory majú samostatné učebné plány vychádzajúce z odlišného predmetu výskumu so zameraním na: 34) prehistóriu (archeológia) 35) pomocné vedy historické a archívna teória a prax (archívnictvo) 36) zhromažďovanie, uchovávanie a sprístupňovanie hmotných pamiatok (muzeológia) 2.1.12. TEOLÓGIA (angický. názov Theology) Podobné študijné odbory sú štandardnou súčasťou univerzitného vzdelávania v západnej, tzv. kresťanskej civilizácii, predovšetkým v Nemecku, Anglicku a Spojených štátoch. b) Príbuzné študijné odbory 37) evanjelická teológia 38) katolícka teológia 39) pravoslávna teológia 40) husitská teológia

Rozdiely v týchto teológiách sú dané historickým vývojom kresťanstva. Ďalšie príbuzné študijné odbory 41) filozofia 42) etika 43) pedagogika 44) andragogika 45) psychológia 46) religionistika 2.1.24. MUZEOLÓGIA (anglický názov Museology) 47) Česká republika - Masarykova univerzita Brno, Slezská univerzita Opava, Karlova univerzita Praha 48) Rakúsko Univerzita Graz 49) Chorvátsko Ústav pre muzeológiu Univerzity v Záhrebe 50) USA - University of Idaho 51) Kanada - Quebeck 52) Japonsko Hoseiova univerzita Tokyo 53) univerzity v Berlíne, Paríži, Leidene, vo Varšave b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi 54) kulturológia (3.1.2) 55) etnológia (3.1.3) 56) dejiny a teória umenia (2.1.18) 57) história (2.1.7) 2.1.27. SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (anglický názov Slovak Language and Literature) a) b) Podobné študijné odbory v zahraničí Odbor slovenský jazyk a literatúra (resp. slovakistika) sa študuje na viacerých zahraničných univerzitách, prevažne v rámci štúdia slavistiky. V zameraní týchto študijných programov však prevažuje orientácia na štúdium slovenčiny ako cudzieho jazyka. Svojou špecifikáciou na štúdium slovenského jazyka a literatúry ako odboru vo všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia sa náplňou nášmu odboru blížia: Filozofski fakultet u Novom Sadu (Juhoslávia), Uniwersytet Warszawski (Poľsko). c) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi 58) slovanské jazyky a literatúra (2.1.28), 59) neslovanské jazyky a literatúra (2.1.29) Študijný odbor SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA sa od týchto odborov odlišuje tým, že jeho predmetom je národný jazyk a literatúra; na rozdiel od nich zahŕňa: a) zákonitosti

stavby, vývinu a fungovania slovenského jazyka a dejín slovenskej literatúry; b) vzťahy slovenského jazyka a literatúry k iným jazykom a literatúram. 60) dejiny a teória umení (2.1.18) Príbuznosť v rámci všeobecných dejín umenia, odlišnosť v dôraze na špecifickosť literatúry ako umenia a na dejiny národnej literatúry. Interné dodatky Fakulty humanitných vied UMB : - učiteľstvo akademických predmetov slovenský jazyk a literatúra (1.1.1.) Príbuznosť spočíva v obsahovom prieniku odboru SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA a konkrétnej špecializácie študijného odboru UAP slovenský jazyk a literatúra. Rozdiely: výraznejšie zastúpenie pedagogických a psychologických disciplín v učiteľskom odbore, dominancia lingvistických a literárnovedných disciplín v odbore SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA. - teória a dejiny konkrétnych národných literatúr (2.1.23) Príbuznosť vedeckých metód výskumu v oblasti teórie a dejín literatúry a v oblasti metodológie literárnej vedy, odlišnosť v zameraní odboru SLOVENSKÝ JAZYKA A LITERATÚRA na výskum slovenskej literatúry. - všeobecná jazykoveda (2.1.33) Príbuznosť: ovládanie lingvistických teórií a metód výskumu jazyka v jeho statickom aj dynamickom aspekte, postupy pri skúmaní používania jazyka, interdisciplinárne prístupy k jazyku, metodológia aplikačnej jazykovedy; odlišnosť: odbor SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA sa zameriava na výskum slovenského jazyka. 2.1.28 SLOVANSKÉ JAZYKY A LITERATÚRA (anglický názov Slavic Languages and Literature) 61) Poľsko - Jagelonská univerzita, Krakov 62) Bulharsko - Univerzita Klimenta Ochridského, Sofia 63) Rusko - Moskovská št. univerzita 64) Anglicko - University of Melbourne, University of Birmingham b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi V rámci skupiny 2.1 sa obsah študijného odboru SLOVANSKÉ JAZYKY A LITERATÚRA zreteľne vyčleňuje charakterom a štruktúrou poznatkov, zručností a návykov, a tým aj metódami a formami výchovnovzdelávacích aktivít. Zameraním na filologické disciplíny sú mu blízke odbory Slovenský jazyk a literatúra, Neslovanské jazyky a literatúra, Jazykoveda konkrétnych jazykových skupín, Tlmočníctvo a prekladateľstvo. Základnou odlišnosťou je zameranie na integráciu filologických, humanitných, resp. sociálnych vied. 2.1.32 CUDZIE JAZYKY A KULTÚRY (anglický názov Foreign languages and cultures) i 65) Česká republika - PedF UK Praha; PedF MU Brno; PedF TU Liberec, FF Ostravská univerzita Ostrava 66) Francúzsko - Université de F. Rabelais Tours, Francúzsko 67) Poľsko - Unyversytet A. Mickiewicza, Poznaň 68) Nemecko - Institut für Sprach- und Übersetzungswissenschaft Leipzig; Univerzita Kulturwissenschaft Passau b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi 69) učiteľstvo akademických predmetov

70) slovanské jazyky a literatúra 71) neslovanské jazyky a literatúra 72) orientálne jazyky a literatúra 73) klasické jazyky 74) prekladateľstvo a tlmočníctvo 75) kulturológia 2.1.35 PREKLADATEĽSTVO A TLMOČNÍCTVO (anglický názov Translation Studies and Interpretation) 76) Česká republika - Ústav translatologie, Filosofická fakulta University Karlovy, Praha 77) Veľká Británia - The British Centre for Literary Translation, School of Modern Languages and European Studies, University of East Anglia, Norwich, Warwick University, Reading University, Berkshire,Herriot-Watt University, Edinburgh 78) Rakúsko - Institut für Übersetzer- und Dolmetscherausbildung, Universität Wien, Universität Graz 79) Nemecko - Institut für Übersetzen und Dolmetschen, Universität Heidelberg, Institut für Sprach- und Übersetzungswissenschaft, Universität Leipzig 80) Holandsko - Amsterdamská univerzita 81) Belgicko - Leuwenská univerzita 82) Švajčiarsko - L École des Interprètes, Université de Genève 83) Francúzsko - L École Supérieure d Interprètes et de Traducteurs, Université de la Sorbonne Nouvelle 84) Izrael - Univerzita Tel Aviv 85) Poľsko - Uniwersytet Jagiełłoński, Krakov, Uniwersystet Waszawski, Varšava 86) Bulharsko - Univerzita Klimenta Ochridského, Sofia 87) Španielsko - Universidad Europea de Madrid, Escuela de Traductores de Toledo, Universidad de Castilla La Mancha, Toledo b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi 88) učiteľstvo akademických predmetov 89) slovenské jazyky a literatúra 90) neslovanské jazyky a literatúra 91) cudzie jazyky a kultúry PREKLADATEĽSTVO A TLMOČNÍCTVO sa líši charakterom ako aj štruktúrou poznatkov, zručností a návykov, a tým aj metódami a formami výchovno-vzdelávacích činností. 3.1.14 SOCIÁLNA PRÁCA (anglický názov Social work science, nemecký názov Sozialarbeitswissen-schaft) (e) Podobné študijné odbory zahraničí: ČR: UK Praha - Sociálna práca, Pražská vysoká škola psychosociálních studií- Sociálna práca, MU Brno - Sociálna práca, Austrália: Adelaide, Flinders University - The Master of Social Work, Rakúsko: Universität Wien - Sozialarbeit/Sozialpädagogik, Spolková republika Nemecko: Universität Lüneburg -

Sozialarbeitswissenschaft, Universität Tübingen, Universität Frankfurt am Main - Sozialarbeit/Sozialpädagogik, Švajčiarsko: Universität Freiburg Anglicko: University of East Norwich - Social Work, Rusko: St.Peterburg University - Social Work,, Poľsko: Universitet Śląski Katowice Praca socjalna, Uniwersitet Warszawski Warszawa Praca socjalna, Uniwersitet im. Adama Mickiewicza Poznań - Praca socjalna, Lódźski univesitet Lódź: Pedagogika socjalna. Vatikán: Pápežská gregoriánska univerzita a saleziánska univerzita, f) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: Sociálna pedagogika Andragogika Sociológia (Sociálna) psychológia Liečebná pedagogika Vzťah medzi sociálnou prácou a príbuznými študijnými odbormi nie je symetrický. Uvedené príbuzné študijné odbory predstavujú akademické disciplíny s rôznou mierou priamej aplikovateľnosti v praxi. Sociálna pedagogika, andragogika a liečebná pedagogika sú disciplíny, vychádzajúce prevažne z tzv. vzdelávacej, terapeutickej a poradenskej paradigmy, kým sociológia a sociálna psychológia sú predovšetkým teoreticko-empirické vedy, s ťažiskom na riešení makrospoločenských a skupinových sociálnych problémov. Vo vzťahu k sociálnej práci vystupujú i širšie príbuzné študijné disciplíny, ktoré predovšetkým sýtia sociálnu prácu svojimi poznatkami (ekonomické, právne, politologické, sociologické, ošetrovateľské a psychologické študijné odbory). 3.1.5 MEDZINARODNÉ VZŤAHY (anglický názov International relations) Vysoká škola ekonomická Praha, Česká republika l Université de Geneve, Švajčiarsko MGIMO - Moskva b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdiely medzi nimi: Medzinárodné ekonomické vzťahy sa zaoberajú užším okruhom problémom zameraných na problematiku hospodárskej spolupráce medzi jednotlivými národnými štátmi na rôznych úrovniach. Politológia - jednu súčasť politológie tvoria medzinárodné vzťahy, zamerané na základné pojmy z politickej súčasti medzinárodných vzťahov. Právo osobitne medzinárodné práv, ktoré rieši rôzne otázky medzinárodnej spolupráce z hľadiska právneho. 3.1.6 POLITOLÓGIA (anglický názov Political Sciences) Študijný odbor POLITOLÓGIA je veľmi frekventovaný na zahraničných univerzitách. Čí sa už viac než poldruha storočia. Nemá preto praktický význam menovať pracoviská, kde sa vyučuje. Viaceré katedry poskytujú vzdelanie aj v aplikovaných špecializáciách, ako sú POLITOLÓGIA EURÓPSKE ŠTÚDIÁ, POLITOLÓGIA - AMERICKÉ ŠTÚDIA a pod. Filozofia Sociológia Medzinárodné vzťahy

História Teória štátu a práva 3.1.7 VEREJNÁ POLITIKA a VEREJNÁ SPRÁVA (anglický názov Public Policy) HOLANDSKO - Erasmus Universiteitet, Rotterdam, Holland, Leiden Universiteitet, Leiden, Holland; Open Universiteitet, Heerlen, Holland (Faculty of Bussiness and Public Adminstration); Universiteitet of Groningen, Holland; Universiteitet of Twente, Enschede, Holland; BELGICKO - Katholieke Universiteitet, Leuven, Belgium, PORTUGALSKO, Universidade do Minho, Braga, Portugal, NÓRSKO -- University of Bergen, Bergen, Norway; University of Oslo, Oslo, Norway, FÍNSKO - University of Lapland, Rovaniemi, Finland; University of Vaasa, Vaasa, Finland, ÍRSKO - National University of Ireland, Maynooth, Ireland, TALIANSKO - Bacconi University, Milano, Italy b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi - verejná správa - správne právo - politológia - sociálna politika - verejná ekonomika - strategické plánovanie a manažment 3.1.9 PSYCHOLÓGIA (anglický názov Psychology) a) Spolupráca so zahraničnými univerzitami: New York University, N. Y. USA University Colledge,London, Veľká Británia Universidad Complutense, Madrid, Španielsko Regensburg Universität,Regensburg. Spolková republika Nemecko Fakulta behaviorálnych a sociálnych vied. Univerzita Amsterdam. Univezita Karlova, Praha, Česká republika Stalenbosh University, Cape Town, Juhoafrická republika British Columbia University, Vancouver, Kanada Veľmi úzke kontakty má katedra s fakultou Behaviorálnych vied Univerzity v Amsterdame (výmena prednášateľov, študentov), s univerzitou v Regensburgu, Karlovou univerzitou v Prahe Vzhľadom na súčasný trend rozvoja študijného odboru je žiaduca úzka spolupráca s biologickými a kognitívnymi vedami. 3.3.6 FINANCIE, BANKOVNÍCTVO A INVESTOVANIE (anglický názov Finance, Banking and Investment) ČR Peněžnictví - Ekonomicko-správní fakulta MU Brno, Finance Vysoká škola ekonomická v Prahe, Accounting & Finance, The Robert Gordon University Aberdeen, Poľsko Finance, Insurance, Internationa economic relatrions - The University of Lódž,

SRN Finanzwissenschaft - Humboldt Universität Berlin, Investing und Finanzierung Universität Duisburg, Finanzwissenschaft Universität Essen, Rakúsko Finanzwissenschaft Wirtschaftsuniversität Wien, Belgicko Financal Economics, Faculty of Applied Economics & Ecnomomics, K. U. Leuven, Kanada - Economics and Finance, University of Alberta, V. Británia Business Economics University of Strathclyde Poisťovníctvo Finančný manažment Národné hospodárstvo 3.3.16 EKONOMIKA A MANAŽMENT PODNIKU (anglický názov Business Economics and Management) Anglicko London Bisiness School, Austrália University of Melbourne, Česká republika Vysoká škola ekonomická Praha (Fakulta podnikohospodářská, Fakulta managementu), Vysoké učení technické v Brne (Fakulta podnikatelská v Brne, Fakulta managementu a ekonomiky ve Zlíne), Masarykova Univerzita v Brne (Ekonomickko-správní fakulta), Technická univerzita Ostrava (Fakulta ekonomická), Chorvátsko Univerzita Zagreb (Ekonomická fakulta), Univerzita Split, Južná Afrika University of the Orange Free State, Maďarsko Ekonomická univerzita v Budapešti, Budapest University of Technology and Economics, Nemecko Ekonomická univerzita v Berlíne, Wirtschaftswissenschaftliche Universität v Saarbruckene, University of Hannover, Poľsko Warsaw university, Rakúsko Wirtschaftsuniversität Wien, Slovinsko University of Maribor, Turecko Sakarya University, Ukrajina Taras Shevchenko University of Kyiv, USA University of Maastricht, City University Bellevue, a mnohé ďalšie Pre všetky stupne štúdia: - Manažment (3.3.15) - Odvetvové ekonomiky a manažment (3.3.20) Pre tretí stupeň štúdia: - Odvetvové a prierezové ekonomiky (3.3.11) - Ekonomika a riadenie podnikov (3.3.21) - Podnikový manažment (3.3.22) Poznámka: Vymedzenie rozdielov medzi nimi vyplýva z porovnateľných materiálov vypracovaných pre uvedené študijné odbory. 3.3.23 VEREJNÁ EKONOMIKA A SLUŽBY (anglicky Public Economics and services)

V zahraničí, najmä v krajinách Európskej únie, je možnosť bakalárskeho štúdia v odbore verejná ekonomika a služby na odborných vysokých školách a inžinierskeho (magisterského) štúdia na fakultách, vysokých školách alebo univerzitách. Stretávame sa s rôznymi názvami študijných odborov, predovšetkým najtesnejšia väzba bude s tými, ktoré ponúkajú študijné programy pod názvom odboru Public Economics, Public management, Public Administration, Public Finance, Public sector, ktoré sú súčasťou aj odbormi podľa ISCED. Odvetvová zložka, do ktorej príslušné ekonomické činnosti možno zahrnúť, sa nachádza aj pod všeobecným názvom Busines services (používané aj v štatistických a informačných publikáciách napr. National Accounts, Labour Force Statistics OECD, prípadne Services aux enterprises, alebo Wirtschaftsnahe Dienstleistungen ). UK University of Birmingham, Belgicko Katolícka univerzita Leuven, Švédsko Univerzita v Göteborgu, Rakúsko Wirtschaftsuniversität Wien,Karl Franzens Universität Graz, Švajčiarsko Universität Basel, SRN Humbolt Universität, Wirtschaftswissenschaftliche Fakultät, Berlín, Deutsche Hochschule fűr Verwaltungswissenschaften, Speyer, ČR Vysoká škola ekonomická Praha, Masarykova univerzita Ekonomicko správna fakulta Brno, VŠB TU Ostrava, Sliezska Univerzita, obchodno podnikateľská fakulta Karviná, Maďarsko Ekonomická univerzita v Budapešti, Poľsko vysoká škola ekonomická vo Varšave, USA University of Screnton, Pensylvania, University of Minesota, Kanada Carleton University, Ottawa. Kompatabilita študijných programov v Slovenskej republike v tomto odbore a podobných v zahraničí (predovšetkým v Európe ale aj v USA a Kanade) umožní a bude podporovať medzinárodnú mobilitu študentov. b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi Na základe vymedzeného profilu absolventa študijného odboru Verejná ekonomika a služby za príbuzné študijné odbory pokladáme: 3.1.7. Verejná politika a verejná správa 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj 3.3.20. Odvetvové ekonomiky a manažment 3.4.1 PRÁVO (anglický názov Law) ČR: Karlova Univerzita v Prahe, Masarykova Univerzita v Brne, Univerzita E.P. v Olomouci, Západočeská Univerzita v Plzni, Rakúsko: Univerzita Viedeň Francúzsko: Univerzita Sorbona Veľká Británia: London Univerzity Poľsko: Krakovská Univerzita, Varšavská Univerzita, Univerzita v Lodzi. Na týchto univerzitách sa PRÁVO študuje ako študijný odbor rovnocenný s ostatnými odbormi. b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdiel medzi nimi: - verejná správa - bezpečnostné služby Príbuzný odbor Verejná správa pripravuje absolventov na výkon práce vo sfére verejnej a štátnej služby. Príbuzný odbor Bezpečnostné služby na Akadémii Policajného zboru SR pripravuje absolventov najmä na výkon služby v Policajnom zbore.

4.1.14 CHÉMIA (anglický názov Chemistry) a) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: V prvom a v druhom stupni vysokoškolského štúdia má študijný odbor chémia príbuzný študijný odbor 5.2.17 chemické inžinierstvo, 5.2.18 chemické technológie, 5.2.24 potravinárstvo, 5.2.26 materiály, 4.3.2 environmentálne inžinierstvo,4. environmentalistika a 1.1.1 učiteľstvo akademických predmetov vied o neživej prírode. Tieto študijné odbory sú zo skupiny inžinierskych študijných odborov a sú orientované viac na technické aplikácie a priemyselné využitie chemických technológií. b) Podobné študijné odbory v zahraničí: Študijný odbor chémia je klasický študijný odbor, ktorý je súčasťou vysokoškolského štúdia prírodovedného charakteru na celom svete. 4.1.35 GEOGRAFIA (anglický názov Geography) Študijný odbor geografia sa ako klasický študijný odbor študuje na všetkých svetových univerzitách s prírodovedným zameraním. - nadväzujúce geografické študijné odbory 4.1.36 až 4.1.39 - geovedy geológia a pod. - environmentalistika a ekológia - Učiteľstvo akademických vedných odborov o živej a neživej prírode. 4.2.1 BIOLÓGIA (anglický názov Biology) Karlova Univerzita, Masarykova Univerzita v Českej republike a väčšina univerzít v ďalších krajinách v Európe, v USA atď. 1.1.1. Učiteľstvo akademických vedných odborov o živej a neživej prírode. 4.3.3 ENVIRONMENTÁLNY MANAŽMENT (anglický názov Environmental Management) a) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi: V prvom stupni vysokoškolského štúdia má študijný odbor environmentálny manažér (Bc.) príbuzný študijný odbor 3.3.14 Ľudské zdroje a personálny manažment, ktorý je orientovaný na riadenie ľudských zdrojov a vzťahov, 4.3.4 Všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií, zameraná na štúdium vzťahov medzi organizmami a prostredím.

V druhom stupni vysokoškolského štúdia environmentálny manažér sú príbuzné odbory 4.3.2 Environmentálne inžinierstvo zamerané na environmentálne technológie a výrobné procesy, 4.3.1 Ochrana a využívanie krajiny, zameraný na ochranu biologickej a krajinnej diverzity a trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov krajiny, 1.1.1. učiteľstvo akademických predmetov vied o živej a neživej prírode. b) Podobné študijné odbory v zahraničí: Belgicko Université du Travail, Charleroi, USA - Harvard University Center for the Environmental, Cambridge, Veľká Británia Environmental Change Institute, University of Oxford na týchto pracoviskách je študijný odbor Environmentálny manažment prezentovaný holisticky (ako kombinácia získavania profesionálnych kompetencií nutných pre environmentálny, prírodovedný a sociálny výskum). ČR Biologická fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budejoviciach, Přírodovědecká fakulta Ostravské iniverzity, Přírodovědecká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci. 4.3.5 SYNEKOLÓGIA (anglicky Synecology) Synekológia je neoddeliteľnou súčasťou v zahraničí širšie chápaného odboru Ecology s.l (Synecology) alebo Ecosystem Ecology, Community Ecology, resp. Okologie s.l., resp. Biocenologie s.l., resp. Fytozenologie, Zoozenologie s.s. o o o všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií. Zahrňuje oblasť autekológie, demekológie, t.j. skúma ekologický vzťah na úrovni jedinca, populácie a skúmanie základných všeobecne platiacich teoretických princípov v ekológii. krajinná ekológia. Zahrňuje hierarchickú úroveň ekológie krajinných teritoriálnych jednotiek ekosystémovým (biologickým ) prístupom. synekológia: skúma štruktúru, vzťahy, väzby medzi organizmami a organizmami a prostredím na biotickej hierarchickej úrovni spoločenstiev, ekosystémov. 8.1.1 CESTOVNÝ RUCH (anglický názov Tourism) V krajinách Európskej únie je možnosť bakalárskeho štúdia cestovného ruchu (tourism) na odborných vysokých školách a magisterského štúdia cestovného ruchu, resp. manažmentu cestovného ruchu a hotelierstva, alebo cestovného ruchu a voľného času (tourism, tourism and hospitality, tourism and leisure) na univerzitách, napr. Manchester Metropolitan University v Manchestri (Veľká Británia), Slobodná univerzita v Berlíne, Univerzita v Lueneburgu, Univerzita v Mníchove (Nemecko), Univerzita v Angérs, Univerzita Pierre Mendes v Grenobli (Francúzsko), Univerzita v Granade (Španielsko), Hospodárska univerzita vo Viedni, Univerzita v Grazi (Rakúsko) a i. V transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy sa cestovný ruch študuje na Vysokej škole ekonomickej v Prahe (Česká republika), Vysokej škole banskej v Ostrave, Ekonomických akadémiách v Krakove, Katoviciach, Vroclave-Jelenej Hore, Poznani,

Vysokej škole ekonomickej vo Varšave (Poľsko), Univerzite v Miskolci, Univerzite v Rijeke Fakulta manažmentu cestovného ruchu a hotelierstva v Opatiji, Univerzite v Dubrovniku, Univerzite v Pule (Chorvátsko) a i. Kompatibilita študijných programov v Slovenskej republike a v zahraničí umožňuje a podporuje medzinárodnú mobilitu študentov. b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi S ohľadom na profil absolventa študijného odboru cestovný ruch za príbuzné študijné odbory pokladáme: 3.3.5 verejná správa a regionálny rozvoj 3.3.15 manažment 3.3.16 ekonomika a manažment podniku 3.3.20 odvetvové ekonomiky a manažment 3.3.23 verejná ekonomika a služby 4.3.1. ochrana a využívanie krajiny 4.1.38 regionálna geografia 4.1.35. geografia 8.1.2 ŠPORT (angl. SPORT, resp. SPORTSCIENCES) Sportwissenschlaften (SRN, Rakúsko) Sport (ČR) Sport Coaching (zjednocujúci návrh ENSSHE európska sieť šport. vied a VŠ vzdelávania v športe pre krajiny EÚ) - Učiteľstvo akademických predmetov, študijný program Telesná výchova. Uvedený štud. odbor je zameraný prevažne na školskú Telesnú výchovu, iba čiastočne na školský šport ako dobrovoľnú činnosť. - Športová edukológia (PhD.), ako špecializovaná nadstavba Mgr. štúdia v pedagogickej a psychologickej oblasti edukačného procesu TV a športe. - Športová humanistika (PhDr.), ako špecializovaná nadstavba Mgr. štúdia v spoločenských, ekonomických a právnych oblastiach TV a športu. - Športová kinantropológia (PhDr), ako špecializovaná nadstavba Mgr. štúdia, najmä v prírodovedných a lekárskych odboroch javovej stránky TV a športu. 8.1.3 ŠPORTOVÁ EDUKOLÓGIA ( ANGLICKÝ NÁZOV SPORT EDUKOLOGY) Science of Sport Coaching and Fitness testing - U. JYVÄSKYLÄ Exercise and Sport Science U. WISCONSIN Sport Science (Recreation and Leisure Sports, Top Level Sports Training) U. PORTO Physical Education and Sport Science SZU BUDAPEST Sport Wissenschaft U. KÖLN Biology of Physical Activity U. ATHEN

Kinesiology U. MICHIGAN, U. ORADEA Kinantropologie UK PRAHA, U. OLOMOUC - športová kinantropológia. Je príbuzná vo veľkom rozsahu najmä v metodologických predmetoch, predmetoch športovej fyziológie, metrológie, je rozdielna svojou zameranosťou na javovú a a štrukturálnu podstatu športu; - športová humanistika. Je príbuzná vo veľkom rozsahu najmä v metodologických predmetoch, psychologických, pedagogických a sociologických predmetoch. Rozličnosť je v oblasti hľadania humanistických hodnôt športu a jeho vplyvu na duchovnú podstatu človeka. 9.1.1 MATEMATIKA (anglický názov Mathematics) a) Podobné študijné odbory: Matematika je ako študijný odbor súčasťou vzdelávacích programov všetkých klasických univerzít ale aj univerzít technického zamerania po celom svete. o Aplikovaná matematika o Štatistika 9.1.11 PRAVDEPODOBNOSŤ A MATEMATICKÁ ŠTATISTIKA (anglický názov Probability and Mathematical Statistics) Pravdepodobnosť a matematická štatistika sa študuje takmer na všetkých plne organizovaných tradičných univerzitách v Európe a v zámorí. b) Vymedzenie príbuzných študijných odborov doktorantského štúdia a rozdielov medzi nimi: Aplikovaná matematika 9.1.9 Numerická matematika a vedecko-technické výpočty 9.1.5 Matematická analýza 9.1.4 Rozdiely medzi uvedenými odbormi sú zrejmé priamo z ich názvov. 9.2.9 APLIKOVANÁ INFORMATIKA (anglický názov Applied Informatics) a) Podobné študijné odbory zahraničí: UK City University London, Imperial College London, University of Bradford, CZ Masarykova univerzita Brno, Germany Bielefeld University, University of Augsburg. Na týchto univerzitách sa študuje aplikovaná informatika na všetkých stupňoch štúdia.

- Informatika - Informačné systémy - Softvérové inžinierstvo - Umelá inteligencia - Počítačové inžinierstvo - Kybernetika - Hospodárska informatika Spracoval: odd. prorektora pre pedagogickú činnosť podľa stavu akreditácií študijných programov UMB k 11.5.2005