BE NL IE SK CZ HU PL LT DE LV SI EU EE DK SE PT LU BG RO AT ES MT FR FI IT HR CY GR 7,8% 7,0% 7,1% 4,8% 4,6% 3,3% 2,8% 2,8% 2,9% 2,2% 1,4% 2,6% 1,6% 2,0% 2,0% 1,9% 1,4% 1,3% 1,5% 1,3% 1,7% 1,7% 1,5% 1,3% 1,4% 0,5% 0,7% 0,6% 0,9% 0,8% 0,8% 3,0% 2,8% 2,6% 2,6% 2,5% 2,5% 2,3% 2,3% 1,9% 1,8% 1,8% 1,7% 3,8% 3,8% 3,6% 5,1% 6,9% 6,7% 8,1% 8,7% 9,5% VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 22/2016 > Graf týždňa: Slovenská a Česká republika s nadpriemerným podielom vývozov do Veľkej Británie > Maloobchodným tržbám sa v apríli darilo TÝŽDEŇ NA TRHOCH GRAF TÝŽDŇA Tovarové vývozy do Veľkej Británie (2015, % HDP) 1,13 USD/EUR 10% Slovensko EU Česko 1,12 1,11 1,10 1,119 1,117 1,115 1,115 1,114 8% 6% Investič -né 6% Polotovary 23% Spotrebiteľské 71% Polotovary 41% Investič -né 17% Spotrebiteľské 42% Polotovary 38% Investič -né 23% Spotrebiteľské 39% 125 124 JPY/EUR 123,85 123,83 4% Nepriame Priame 123 122 121 120 121,96 122,07 121,47 2% GBP/EUR 0% 0,780 0,775 0,770 0,765 0,760 0,755 27,05 27,00 26,95 0,10 0,00-0,10-0,20-0,30-0,40-0,50 0,774 0,773 0,773 0,761 0,762 CZK/EUR 27,03 27,03 27,02 27,02 27,03 Úrokové krivky EURIBOR -0,01-0,15-0,02-0,26-0,15-0,26 1M 3M 6M 12M 21. týždeň 22. týždeň Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u Poznámka: 1. nepriame vývozy cez ostatné krajiny EÚ odhad UniCredit Bank na základe podielu vývozov do ostatných krajín EÚ a významu Veľkej Británie na ich vývozoch. Už o necelé 3 týždne, vo štvrtok 23. júna, čaká Veľkú Britániu referendum, v ktorom občania Spojeného kráľovstva budú rozhodovať o vystúpení krajiny z EÚ (tzv. Brexit). Výsledky referenda bude s napätím očakávať celá Európa. Aktuálne prieskumy totiž naznačujú, že náskok zástancov zotrvania v EÚ sa povážlivo zmenšuje a výsledky referenda by mohli byť veľmi tesné. V prípade áno odchodu Veľkej Británie z EÚ bude mať prvotný šok (vyššia neistota vedúca k zhoršeniu nálad v ekonomike, dodatočné náklady súvisiace s odchodom z EÚ) s veľkou pravdepodobnosťou negatívny dopad aj na ekonomiku krajiny. Nedá sa vylúčiť, a väčšina expertov na britskú ekonomiku to aj očakáva, že Veľká Británia upadne do krátkej recesie. Vystúpenie Britov z EÚ (a recesia v krajine) by sa pritom prejavilo aj na spomalení ekonomického rastu v kontinentálnej Európe. Rozsah tejto recesie/spomalenia rastu je však v súčasnosti veľmi ťažké predpovedať. Jeho intenzitu budú určovať aj následne vyjednávania o odchode krajiny z EÚ, ktoré nastavia aj nové vzťahy medzi Veľkou Britániou a EÚ nielen v politickej, ale aj ekonomickej oblasti. Predpokladáme, že väzby medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ sa nepretrhajú úplne a Veľká Británia by fungovala na podobnej báze ako Švajčiarsko a Nórsko. Neočakávame teda vznik významných administratívnych bariér, ktoré by bránili v pokračovaní zahraničného obchodu tovarov. Očakávané spomalenie zahraničného obchodu medzi oboma zoskupeniami by bolo najmä výsledkom prvotného poklesu britskej ekonomiky (a nižšieho dopytu po európskych výrobkoch na Britských > 1
ostrovoch), vývozy z EÚ do Veľkej Británie by mohli utrpieť aj prípadným oslabením libry. Z pohľadu celkového vývozu (nielen tovarového) Veľkej Británie budú dôležité aj vyjednávania v oblasti exportu/importu služieb - až tretina vývozov krajiny sa totiž realizuje práve v oblasti služieb. Kľúčovou bude najmä oblasť finančných (bankových) služieb londýnske City je nepísaným hlavným finančným centrom EÚ. Exporty finančných služieb z Veľkej Británie dosahujú približne 4% výkonu jej ekonomiky. Hrozbu plynúcu z britského áno odchodu z EÚ nepredstavuje ani tak následne hroziace (krátkodobé) spomalenie ekonomického rastu, ale vytvorenie precedensu, ktorý by, v prostredí rastúcich antieurópskych nálad (výdatne živených migračnou krízou), mohol spustiť lavínu podobných referend naprieč krajinami EÚ, destabilizovať Európu a viesť až k totálnemu rozpadu EÚ v podobe akú ju poznáme dnes. Aj v prípade, že prípadné nové administratívne bariéry v zahraničnom obchode nebudú významné, intenzita zahraničného obchodu medzi súčasnými krajinami EÚ by sa pravdepodobne už ďalej neprehlbovala, ale skôr oslabovala. Negatívne by to postihlo najmä malé otvorené ekonomiky ako sú aj Slovensko a Česká republika, ktoré profitujú najmä z intenzívneho obchodu práve s ostatnými krajinami EÚ. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa však predsa len pozreli na intenzitu zahraničného obchodu s tovarmi medzi krajinami EÚ a Veľkou Britániou. Dopady britského áno a následne očakávanej recesie v krajine by sa samozrejme výraznejšie prejavili v otvorených ekonomikách s intenzívnejším zahraničným obchodom s Veľkou Britániou (vrátane Slovenska a Česka), naopak menší dopad by mali v prípade uzavretých ekonomík EÚ s relatívne nízkym podiel Veľkej Británie na ich zahraničnom obchode (Grécko, Cyprus, Chorvátsko). Neprekvapí, že najvyšší podiel exportov tovarov do Veľkej Británie vzhľadom k veľkosti ekonomiky nájdeme v geograficky blízkych krajinách okrem ostrovného suseda - Írska, aj u susedov na druhej strane Severného mora - v Belgicku a v Holandsku. Výrazne zastúpenie však nájdeme aj v krajinách regiónu V4. Ich priamy podiel k HDP dosahuje na Slovensku a Českej republike takmer 5%, v Maďarsku a Poľsku okolo 3%. Ďalšie exporty z regiónu V4 prúdia do Veľkej Británie nepriamo cez ostatné krajiny EÚ, najmä cez Nemecko. Celkové vývozy, priame aj nepriame, zo Slovenska a Česka do Veľkej Británie by tak mohli dosahovať až okolo 7% HDP. Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by samozrejme neznamenalo zastavenie obchodu, očakávaná recesia v krajine by však výrazne znížila potenciál ďalšieho rastu zahraničného obchodu medzi našimi krajinami a Veľkou Britániou. Z hľadiska Slovenska by bol problematický najmä pokles spotrebiteľských nálad britských domácnosti, ktorý by sa prejavil na nižšom spotrebiteľskom dopyte v krajine. Takmer ¾ vývozov zo Slovenska do Veľkej Británie totiž predstavujú spotrebiteľské vývozy, najmä autá (46% celkových vývozov) a televízory (18% celkových vývozov). Naopak prípadne zníženie investičnej aktivity britských firiem by malo limitovaný dopad na slovenské vývozy do Veľkej Británie, investičné vývozy sa podieľajú na celkových vývozoch len 6%. V priemere v EÚ, a podobne aj v susednej Českej republike, sú vývozy do Veľkej Británie pestrejšie a rovnomernejšie rozložené. Približne rovnaký, 40% podiel, vykazujú spotrebiteľské vývozy a vývozy polotovarov, ostávajúcich 20% tvoria investičné vývozy. Aj v prípade Českej republiky sú kľúčovým exportným artiklom do Veľkej Británie autá (s takmer štvrtinovým podielom), ktoré dopĺňajú stroje, či komponenty pre automobilový priemysel (obe s približne 7% podielom). (lk) > 2
12.08 3.09 6.09 9.09 12.09 3.10 6.10 9.10 12.10 3.11 6.11 9.11 12.11 3.12 6.12 9.12 12.12 3.13 6.13 9.13 12.13 3.14 6.14 9.14 12.14 3.15 6.15 9.15 12.15 3.16 12.08 3.09 6.09 9.09 12.09 3.10 6.10 9.10 12.10 3.11 6.11 9.11 12.11 3.12 6.12 9.12 12.12 3.13 6.13 9.13 12.13 3.14 6.14 9.14 12.14 3.15 6.15 9.15 12.15 3.16 EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu 22. 23. Štátny rozpočet (1. jún) Maloobchodné tržby (3. jún) HDP a jeho zložky (7. jún) Reálne mzdy (7. jún) Nezamestnanosť podľa VZPS (7. jún) Zahraničný obchod (9. jún) Priemyselná produkcia (10. jún) Stavebná produkcia (10. jún) Odhad UniCredit Bank Realita Máj - -1 300 mil. EUR -1 112 mil. EUR Apríl - 1,7% yoy 3,7% yoy Q1 3,3% yoy 3,3% yoy - Q1-4,0% yoy - Q1-10,7% - Apríl 255 mil. EUR 350 mil. EUR - Apríl - 3,7% yoy - Apríl - 5,7% yoy -, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank EKONOMIKA Maloobchodným tržbám sa v apríli darilo MALOOBCHODNÉ TRŽBY Maloobchodné tržby v apríli konečne príjemne prekvapili podľa údajov Štatistického úradu sa medziročný rast tržieb zrýchlil z 2,0% na 3,7% a tržby si tak pripísali najrýchlejší rast od konca roku 2014. Čiastočne im k tomu síce pomohla nižšia porovnávacia báza z apríla minulého roka, tržby však vykázali relatívne dynamicky rast aj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, keď po zohľadnení tradičnej sezóny boli vyššie o 0,5% (prepočet UniCredit Bank). 101 98 95 92 89 86 83 80 Graf 1: Maloobchodné tržby (sez. očist, December 2008 = 100) Maloobchodné tržby Maloobchodné tržby - trend 120 115 110 105 100 95 90 85 80 75 70 Graf 2: Maloobchodné tržby (sez. očist, December 2008 = 100) Prevaha potravín Ostatný tovar (bez pohonných hmôt) Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Nárast tržieb sme mohli pozorovať ako v potravinovom, tak aj nepotravinovom segmente. Aprílové čísla tak dávajú nádej, že vyššie disponibilné príjmy domácnosti vyplývajúce z rastúcej zamestnanosti a miezd a zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera, by sa konečne mohli začať prejavovať aj na silnejšom raste bežnej spotreby domácnosti. V porovnaní s aprílom minulého roka tržby nepatrne klesali (resp. stagnovali) už len v predajniach s ostatným tovarom pre domácnosť (o -0,9% - nábytok, domáce spotrebiče, textil, železiarstva atď.) a predajcom na trhoch a v stánkoch (o -0,1%). Naopak, silný rast tržieb naďalej vykazujú predajcovia v čoraz populárnejších malých špecializovaných predajniach s potravinami (26,8%), predajcovia IKT (18,7%) a benzínové pumpy (10,8%). Silnejší aprílový rast bežnej spotreby pritom nešiel na úkor ostatných zložiek spotreby. Tržby z predaja a údržby áut sa po slabšom veľkonočnom marci vrátili k dynamickému rastu, v medziročnom porovnaní sa zvýšili opäť o viac ako 20% (o 21,2%). Naďalej sa darilo aj slovenským hotelierom, ktorých tržby medziročne vzrástli o rovných 10,0%. V úhrne tak tržby z maloobchodu, predaja áut, hotelov a reštaurácií (prepočet UniCredit Bank) v apríli vzrástli o úctyhodných 1,4% (sezónne očistené), pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 7,2% na 9,1%, t.j. rýchlejšie spotreba rástla naposledy v predkrízovom roku 2008. VÝHĽAD Pozitívny vývoj na trhu práce a rastúce disponibilné príjmy domácnosti, nízke úrokové sadzby, zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera a chýbajúca inflácia by mali aj v nasledujúcich mesiacoch pôsobiť v prospech rastu spotreby domácnosti. (lk) > 3
EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO 2011 2012 2013 2014 2015 2016F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,2 3,2 HDP na hlavu 13 052 13 398 13 643 13 947 14 287 14 860 15 383 Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,4 2,9 2,6 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 0,0 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 13,1-0,2 10,8 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 6,1 5,1 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 5,1 6,1 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,5 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 2,7 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3-0,3 1,4 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,5 0,5 1,6 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 0,3 2,3 2,5 Nominálna mzda 786 805 824 858 883 911 941 Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 2,9 3,1 3,4 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,2 3,3 2,0 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 1,0 1,3 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 10,6 9,4 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-3,0-2,0-1,0 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 52,4 55,0 53,9 52,9 52,6 51,3 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 1,1 2,5 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,1-0,25-0,25 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6 0,0 1,5 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 1,0 2,0 Zahraničie 2011 2012 2013 2014 2015 2016F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,7 1,6 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 1,8 1,4 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,2 3,0 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 2,2 2,4 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,4 1,4 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,15 1,20 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,18 1,22 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,1 26,5 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,2 4,1 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 4
1,20 USD/EUR 0,85 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 0,80 0,75 1,05 0,70 1,00 0,65 150 JPY/EUR 1,20 CHF/EUR 140 1,10 130 120 1,00 9,8 NOK/EUR 9,8 SEK/EUR 9,6 9,4 9,6 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 9,0 29,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR 28,0 320 310 27,0 300 26,0 290 4,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 70,0 4,1 4,0 60,0 3,9 50,0 > 5
Úrokové krivky EURIBOR 0,10 0,00-0,01 MONEY MARKET -0,10-0,20-0,26-0,15-0,15-0,02-0,30-0,26-0,40-0,50 1M 3M 6M 12M 21. týždeň 22. týždeň Dow Jones Industrial S&P 500 19 000 2 200 EQUITY 18 000 17 000 2 100 2 000 16 000 1 900 15 000 1 800 EURO STOXX 50 4 000 3 750 3 500 3 250 3 000 2 750 2 500 NIKKEI 225 22 000 21 000 20 000 19 000 18 000 17 000 16 000 15 000 14 000 > 6
UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik +421 2 4950 2427; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti +421 2 4950 4319; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy +421 2 4950 4229; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky +421 2 4950 3212; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti +421 2 5942 8022; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 7