Základná škola s materskou školou Pavlovce nad Uhom BÚRKA

Základná škola s materskou školou Pavlovce nad Uhom BÚRKA Keď je zima, často spomíname na chvíle, keď nás príjemne pohládzajú slnečné lúče. Keďže skoro každý rok chodíme cez prázdniny k moru, tak ja spomínam hlavne na dovolenku, ktorú celá naša rodina strávila v Bulharsku. Boli sme svedkami rôznych zábavných, ale aj smutných príhod. Možno si nie každý vie predstaviť len tak stretnúť v záhrade pekného oslíka. Ja som mal možnosť nielen si ho poriadne poobzerať, ale aj povoziť sa na ňom. Ale len raz! Bolo to úžasné, no druhý raz mi už dal jasne najavo, že stačilo a pekne ma zhodil. V Bulharsku sme však zažili aj nepríjemné chvíle, ktoré nás zasiahli ako blesk. Zastihla nás piesočná búrka, ktorá ničila všetko okolo nás. Najviac z toho nešťastní boli predavači v stánkoch, ktoré boli v blízkosti pláže. Prišlo mi ľúto tetu, ktorá predávala nafukovačky a iné potreby na pláž. Bola veľmi milá a ochotná, búrka však jej tovar zničila a odfúkla. Cestou z pláže som aj ja pobehoval po piesku a zbieral rozfúkané nafukovačky, lebo som vedel, že budú patriť práve jej. Určite bola rada, že jej aspoň zopár zostalo, lebo zvyšok plával v mori. Keď som jej pomáhal, vtedy som nepotreboval žiadne jazykové znalosti, rozumeli sme si a slová boli úplne zbytočné. Keď človek potrebuje pomoc, je jedno, či tá príde zo Slovenska, Čiech či z Poľska. Veď všade sa určite nájdu dobrí ľudia s veľkým srdcom. Jozef Krupa, 6.B

Ahojte!!! Zdravím všetkých vás, ktorí si práve otvárate najnovšie číslo Pavlovského školáka. Nový polrok frčí v plnom prúde a povinností pribúda. Dúfam, že nás neopustia sily, keďže sa k nám nenápadne zakráda jarná únava. Nemôžem si to odpustiť, ale... Viete, čo ma v posledných mesiacoch riadne prekvapilo? Že neprišla zima. Mám rada jar, ba priam ju zbožňujem a aj moja sestra škôlkarka sa na ňu veľmi teší. Po celom dome sa ozýva: Ťuki ťuki na okienko, ťuki ťuki na dvere, to predjarné slnko ťuká, že od tejto nedele, pod snehom sa začnú dvíhať snežienky a podbele. Ale pod akýmže to snehom? Nie je mi ľúto ani za ním, ale keď tie moje nové korčule sú také krásne. Tak nádherne sa vynímali pod vianočným stromčekom. Bol to vytúžený, vymodlený a vysnívaný darček. Tak veľmi som verila našim predkom, ktorí tvrdili, že Katarína na blate... Veď to ďalej poznáte. Čomu teda vlastne veriť? Snáď len tomu, že príroda sa zbláznila, ale keď tak rozmýšľam, aj napriek tomu je na tomto svete krásne! - pavlovská školáčka Čo zaujímavé máme za sebou Ani tento rok našu školu neobišiel Mikuláš, ako ináč s darčekmi, potešili sa mu všetci, aj keď ho sprevádzal čertisko. Oddychovali sme, pretože sme mali mimoriadne prázdniny chrípkové, ale potešili sa im len tí zdraví. Pre chorých to nebolo bohviečo. Keď sme v januári prišli do školy, veruže sme mali čo robiť. Angličtinári a ruštinári so svojimi vyučujúcimi pripravili pre rodičov slávnostnú akadémiu pod názvom Family picnic. Účasti rodičov sme sa potešili a im sa na oplátku páčil pestrý program.

V piatok, 19. januára, prišli na slávnostný zápis budúci prváci. Privítali ich terajší prváci, ktorí sa pochválili tým, čo sa už stihli naučiť. Nezaostali ani škôlkári, pretože v lesnej škole presvedčili, že vedia spievať i recitovať a v ich rozžiarených očkách bolo vidno, že sa do školy už odteraz tešia. Prišlo polročné vysvedčenie, niektorých príjemne potešilo a niektorých (niekedy sa hovorí bez komentára) Najstarších žiakov školy, deviatakov, prekvapilo (zaskočilo? potešilo?), že celoslovenské testovanie vedomostí Monitor 9, na ktoré sa psychicky pripravili, bolo kvôli spomínanej chrípke preložené na 13. marca. V tej chvíli boli radi, ale teraz by ho už určite chceli mať za sebou. Držíme palce!!! Milú akciu Návšteva po rokoch zorganizovali vyučujúci cudzích jazykov. 7. februára k nám zavítala na stretnutie pani učiteľka Labaničová. Zaujímali nás mnohé veci, preto sme sa spýtali, napríklad: Čo vás v živote najviac fascinuje? Čo považujete za najväčšiu vzácnosť? Čo vás vie najviac rozveseliť? Čo vás napĺňa najväčším šťastím? Ako vyzerá váš najkrajší deň? Okrem toho sme sa stihli zapojiť do rôznych súťaží, boli to napríklad súťaže Šaliansky Maťko, Európa v škole, Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, geografická olympiáda, pytagoriáda, športové súťaže a ďalšie aktivity. Mnohé ešte máme pred sebou. Aj jarné prázdniny sú preč, hoci sme si ich vychutnali, už teraz sa tešíme na tie ďalšie. Do ďalších dní vám prejeme veľa úspechov!!!

O čom sa hovorí Fašiangami nazývame obdobie medzi Troma kráľmi (6. januára) a Popolcovou stredou. Dĺžka tohto obdobia je pohyblivá. Závisí od dátumu Veľkej noci, pretože fašiangy končia 40 dní pred ňou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4 st. kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Fašiangy patrili medzi kultúrne obdobie slovenského národa, sú spojené s rôznymi poverami, hrami a zábavami. Pre naše územie je charakteristické to, že sa počas fašiangového obdobia konajú plesy, karnevaly a rôzne zábavné hry. Začiatkom nášho storočia sa na fašiangových zábavách pražila vaječná praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievky, ale aj starších na fašiangovú zábavu. Pritom nezabudli po dedine vyzametať vajíčka z kurínov a potiahli aj nejakú slaninu. Po príprave tejto pochúťky sa začala zábava, na ktorej okrem praženice nechýbali ani pečené kysnuté šišky a pražený karamel. Fašiangy majú pôvod v antike. V celej Európe majú svoje špecifické národné zvyky. Prejavuje sa to v osobitej atmosfére, ku ktorej patria tradičné jedlá, sprievody masiek, tanečné a iné zábavy. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov je maškarný bál. Dodnes sa karnevaly usporadúvajú v románskych krajinách. Sprievody masiek sú preslávené v mestách ako Benátky, Rím či Rio de Janeiro. My sme cestovať nemuseli, pretože DOP pre vás takýto karneval masiek pripravila, ten sa konal 16. februára. Masky boli naozaj zaujímavé, nápadité a originálne.

Valentínska pošta Sviatok sv. Valentína pripadá na 14. február. Je sviatkom všetkých zamilovaných a slávi sa už niekoľko desaťročí v rôznych kútoch sveta. Ľudia sa vtedy obdarúvajú darčekmi, aby vyjadrili hĺbku svojich ľúbostných citov. Tento sviatok má v sebe veľké čaro a aspoň kúsok z jeho posolstva by mal byť v každom dni počas celého roka. Kde sa vzal svätý Valentín, podľa ktorého je sviatok pomenovaný? Jedna z legiend vraví, že sv. Valentín bol kňaz žijúci v Ríme v 3. storočí. V tom čase vládol cisár Claudius II., ktorý bol známy krutými vojnovými výpravami. Napadlo ho, že ženatí muži sú slabšími vojakmi, pretože sa musia starať o svoje rodiny, a tak zakázal v krajine manželstvo. Sv. Valentín však napriek zákazu ďalej zasnuboval a oddával zamilované páry. Keď sa to cisár dozvedel, za jeho snahu spájať životy zamilovaných sviatosťou celoživotnej lásky ho dal potrestať. Bol uväznený a popravený. V deň svojej popravy, asi v roku 270 pred Kristom, dostal tajný list (údajne od dcérky žalárnika), v ktorom stálo: "Staň sa mojím, Valentín!" Archeológovia, ktorí odkryli rímske katakomby a v nich kostol zasvätený svätému Valentínovi, nie sú si istí, či bol Valentín iba jeden, alebo ich bolo viac. Katolícka cirkev uznáva až troch svätých s menom Velentine a Valentinus, ktorí boli mučeníkmi a ich smrť pripadla na 14. február. 14. február...deň zaľúbených. My sme si ho tiež chceli nejakým spôsobom spríjemniť, a preto sme žiakom 2. stupňa dali príležitosť obdarovať svoju milovanú osobu maličkosťou. Naše očakávania sa splnili a žiaci nám počas malých prestávok nosili darčeky pre svoje milované osoby. Počas piatej hodiny sme tieto drobnosti roznášali po triedach. Žiaci sa našej návšteve veľmi potešili a netrpezlivo čakali, či sme aj im niečo doniesli!!! Už teraz sa tešíme na ďalšie milé akcie!

Zasa som o čosi múdrejší Keď padá hviezda, má si človek niečo priať. Vravíte, že ste ešte žiadnu nevideli? Pozrite sa v noci, niekde mimo mesta (aby vás nerušilo osvetlenie), na oblohu. Ak chvíľu počkáte, s veľkou pravdepodobnosťou nejakú uvidíte. Padajúce hviezdy sa v astronómii nazývajú meteory. Priestor medzi planétami nie je prázdny, ale zaplnený menšími i väčšími telesami. Nás budú zaujímať hlavne tie menšie. Ich veľkosť je od malých kamienkov až po balvany s priemerom cez 100 m. Stáva sa, že takýto kameň letiaci vesmírom sa zrazí so zemou. Keď priletí veľmi blízko, Zem ho začne priťahovať svojou gravitáciou. Meteorit vletí do zemskej atmosféry rýchlosťou, ktorá môže dosiahnuť až 72 km/hod. Trením sa meteorit rozžeraví na veľmi vysoké teploty. A toto je okamih, keď my pozemšťania, pozorujeme padajúcu hviezdu. Meteor je teda stopa na nočnej oblohe, ktorú za sebou zanechá rozžeravený kus vesmírneho kameňa. Teplota, na ktorú sa trením zahreje je taká vysoká, že sa začne vyparovať, preto väčšina z nich nedopadne na Zem, ale zhorí ešte v atmosfére. Vzácnym úlovkom pri pozorovaní meteorov je bolid. Termín bolid opisuje buď mimozemské teleso, ktoré dopadlo na povrch Zeme alebo výnimočne jasný meteor (jasnejší ako Venuša) podobný padajúcej ohnivej guli, bez ohľadu na to, či dopadol až na zemský povrch. Keďže prichádza jar, nebojte sa vybrať do zobúdzajúcej sa prírody a vyberte si tú svoju hviezdu, ktorá vám splní vaše najtajnejšie sny. A aby sa vám vaše sny splnili, poistime to ešte krásnymi štvorlístkami.

Vytvorili sme... Vyberáme pre vás úryvky z literárnych prác, ktoré nás reprezentovali v súťažiach Európa v škole a Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko a ukážky výtvarných prác, ktoré postúpili do OK súťaže Európa v škole. DOMINIKA Raz sme sa s našou triedou vybrali do školy v prírode. Každý z nás sa tešil na skvelý týždeň plný dobrodružstiev. Hneď, ako sme sa vybalili, mali sme zoznamovací večierok v spoločenskej miestnosti, pretože tam boli aj žiaci z iných škôl, ba dokonca aj deti z detského domova. Vôbec som netušila, že deti z detských domovov chodia na takéto výlety. Ešte Dávid Kontra Pal, 2.A väčším prekvapením pre mňa bolo, keď nás ubytovali v jednotlivých izbách a ku mne sa dostalo dievčatko z detského domova. Bola veľmi tichá a s nikým nekomunikovala. Vedela som o nej len to, že sa volá Dominika a má desať rokov. Prvé dva dni sme sa rozprávali pohľadmi. Až večer som si všimla niečo zvláštne. Keď som sa vrátila po večeri do izby, prekvapilo ma, že Dominika tam už bola. Už od dverí som videla, že niečo drží v ruke. Podišla som bližšie a zistila som, že v ruke drží fotku. Samozrejme, že som bola zvedavá, na fotografii som videla dvoch dospelých ľudí s dieťaťom. Pochopila som. To šťastné malé dieťa bola Dominika so svojimi rodičmi. Myšlienky mi lietali v hlave obrovskou rýchlosťou, ktorú nebolo možné kontrolovať. Naozaj som ničomu nerozumela. Ako môže mať Dominika rada svojich rodičov, ktorí ju odložili do detského domova? Nedalo mi to, riskla som a spýtala som sa jej na to. Vzápätí som to na zlomok sekundy aj oľutovala, lebo jej krásne veľké oči sa v tej chvíli naplnili slzami. No napriek tomu sa mi pokúsila vysvetliť, že... Obidvom sa nám kotúľali po tvárach slzy, keď mi rozprávala svoj smutný príbeh. Nestačil jej ani domov, ani šťastní rodičia. Už som teda zistila, prečo je stále taká smutná a som rada, že sa mi zdôverila. Keď tak rozmýšľam, Dominika mi istým spôsobom otvorila oči. Uvedomujem si, že som rada, že žijem práve na Slovensku. Som rada, že tu nie sú vojny, ktoré denne pripravujú o život mnoho bezbranných ľudí. Každý deň myslím na Dominiku, vo svojich listoch, ktoré mi pravidelne posiela, nezabudne zdôrazniť: Slovensko mám veľmi rada, pretože nie je posiate krvou vojny a som rada, že sme emigrovali práve sem. Ja s ňou súhlasím, vážim si každý kút našej vlasti a jasám, že Slovensko Brecková, Skvašik, 8.A je mojím domovom. Simona Varcholová, 8.A

Taký obyčajný deň Raz v noci sa mi sníval hrozný sen. Bol som sám na ulici a chodil som od domu do domu hľadať almužnu. Bol som veľmi chudobný a nemal som čo jesť. V každom dome na mňa čakala hrôzostrašná príšera, ktorá ma skoro zjedla, ale vždy som unikol. Išiel som k jednému domu, ktorý vyzeral celkom mierumilovne, tak som vošiel dnu a... BBBBUUUUUMMMM!!!!!!!! Obrovská príšera ma ovalila veľkým kladivom po hlave. No nato som sa zobudil a zistil som, že to nebola príšera, ale moja sestra Anička. Vstávaj, Janík, dnes ideš k lekárovi, tak už neleňoš, ale rýchlo vstávaj!!!!!!! O hodinu ideme do mesta, tak už vstaň!!!!! " S veľkým dupotom opustila izbu a zabuchla dvere. Keď odbilo deväť hodín, vyrazili sme do mesta, čo nám zabralo pol hodiny. Po príchode do mesta mi otec prezradil náš plán, že najprv pôjdeme k lekárovi, a potom pôjdeme na nákupy. Keď sme odchádzali od lekára, otec mi dal 200 korún na hračku, ktorú si vyberiem v obchode s hračkami. Zaiskrili mi oči, keď sme prechádzali cez námestie a uvidel som veľký obchod s hračkami. Pri tomto obchode bola ceduľa, na ktorej boli KINOHITY Valentyna Kazaková, 5.A mesiaca. Otec s mamou išli k ceduli a vyberali si film, na ktorý sa pôjdu pozrieť. No ja som nešiel k ceduli, ale mňa zaujal krčiaci sa malý rómsky chlapec, ktorý mal otrhané šaty. Pri svojich nohách mal malú krabicu s drobnými peniazmi. V tú chvíľu mi ho prišlo tak ľúto, až sa zo mňa vydralo: Ako sa voláš?" spýtal som sa ho. Jožko, Jožko Filan," povedal mi trochu ustráchane chlapec. Zrazu mi svitlo v hlave, čo by som mohol urobiť. Marcela Mašlejová, 4.A Rukou som siahol do vrecka a nenápadne som mu vložil do škatuľky s drobnými peniazmi moju dvestokorunáčku. Často rozmýšľam, aké by bolo príjemné, keby takých ľudí ako Jožko bolo vidno po ulici behať, skákať, tešiť sa a nie čakať na to, či si ich niekto všimne. Nezáleží na tom, že sa výzorovo alebo povahovo líšime, sme ľudia a to je dôležité, to nás spája. Ján Kontra Pál, 6.B Príbeh o kamarátoch Boli raz dvaja veľmi dobrí kamaráti. Vo všetkom si vždy pomáhali, so všetkým sa podelili. Volali sa Peter a Jakub. Keď jeden z nich niečo potreboval, tak ten druhý mu to požičal. Verte či neverte, takých dobrých kamarátov nebolo široko-ďaleko. A takto sa kamarátili už asi päť rokov. Vždy pri sebe stáli. Bývali v susedstve a dokonca aj v škole spolu sedeli v jednej lavici. Dobre sa učili

a učiteľka ich často dávala za vzor ostatným deťom. Len záujmy mali odlišné. Kým Peter mal bližšie k športu, Jakub rád čítal a robil búdky pre vtáčiky. Jedného dňa sa však ich kamarátstvo začalo rúcať. Všetko sa ako keby prevrátilo hore nohami. Ti dvaja sa pohádali a stali sa z nich nepriatelia. Odmietli spolu sedieť v jednej lavici a začali jeden druhému robiť zle. Príčinou bola normálne vec, ktorá sa v bežnom živote stáva veľmi často. Do školy prišla nová žiačka Valentyna, ktorá pochádza z Ukrajiny. Osud sa s ňou škaredo zahral, pretože prišla o mamu, a tak si ju k sebe zobrala jej teta, ktorá bývala v tej istej dedine. Sedela sama v poslednej lavici a jedného dňa sa jej Jakub prihovoril. Zistil, že je veľmi milá, Terézia Balintová, 5.A múdra a zábavná, má rada knihy a prírodu. Skamarátil sa s ňou. Spolu chodili domov zo školy a rozprávali sa o tom, čo prečítali, čo by bolo treba prečítať, kreslili plány kŕmidiel pre vtáčiky. Valentyna hovorila Jakubovi o jej práci v zdravotníckom krúžku v ukrajinskej škole, spomínala na mamu. Toto sa Petrovi nepáčilo, cítil sa odstrčený a podvedený. Tak sa začalo nepriateľstvo medzi Petrom a Jakubom... Jakub Buban, 5.B Prekvapenie Keď našim susedom ich syn Maroš oznámil, že po šiestich rokoch pobytu v Anglicku príde domov na dlhšiu dovolenku aj s priateľkou, boli celí bez seba. Vymaľovali všetky izby v dome, presťahovali nábytok, dokonca chodníky prekryli zámkovou dlažbou, aby na Marošovu frajerku zapôsobili. Ich nadšenie a radosť boli neopísateľné. Deň pred ich príchodom sa u susedov vyváralo a pieklo od samého rána. Naša babka im pomáhala s plnenou kapustou, pretože ona ju vie na celej ulici urobiť najlepšiu. Konečne nastal pre našich susedov deň návratu ich syna. Bolo sobotné ráno, keď pred Juliana Serenčková, 9.A ich domom zastalo parádne auto a z neho vystúpili tri osoby. Celá ulica bola na nohách a zvedavci postávali pred bránami i za nimi. Sused so susedou sa rozbehli k Marošovi a zrazu prvý šok. Marošova priateľka je Japonka! Suseda zdrevenela a sused sa od úžasu nezmohol na slovo. Ešte sa nespamätali a už prišiel druhý šok. Malý Japonec si smelo vykračoval smerom k nim s balíkmi väčšími ako on sám v oboch rúčkach. Ľudia na ulici si začali šuškať a neveriaco krútili hlavami. Prvý sa spamätal sused. Najprv objal syna, potom dievčinu a napokon chlapčiatko. Suseda sa rozplakala a urobila to isté. Neskôr vošli svorne do domu a do večera ich nikto nevidel. Mali si toho toľko povedať! Juraj Lechman, 5.B

Rybačka Sedím v tme svojej izby a pozorujem cez okno snehové vločky, ktoré v svetle pouličnej lampy tíško padajú na okenný rám. Po chvíli je už pohyb vločiek akýsi rýchly, zmätený. To vietor, ktorý sa rýchlo priblížil, ich tak roztočil a zadul zimnou silou. Je mi smutno. Napriek tomu, že mám zimu celkom rád, v takéto zimné večery je mi veľmi clivo. Veru. Cnie sa mi za slnkom, ktoré nie je skúpe na teplé lúče, za rosou zrána, za slnečnými dňami pri našej starej rieke. Viem, že leto i teplá jeseň sú už dávno preč, ale spomienky sú stále živé. Patrím k deťom, ktoré vedia využiť chvíle ničnerobenia na príjemné činnosti, jednoducho, tak po svojom. Už od útleho detstva mám prírodu veľmi rád. Najviac ma priťahuje voda našej rieky aj s rybkami, ktoré v nej žijú. Nerobia krik, iba si tak plávajú hore-dole pod vodou a púšťajú bublinky. A tak som sa stal rybárom. Rybárčenie je koníčkom chlapov v našej rodine, Jaroslav Varchola, 4.A teda mojím a otcovým. Je pravda, že keď chytím rybu, hnevám sa sám na seba. Veď tie rybičky mi nič zlé nerobia! Pred očami mám rieku s lenivou tmavou vodou a trávou, ktorá je v lete vyššia ako ja. Bol krásny slnečný deň a ja som sa s otcom vybral na ryby. Všetko nasvedčovalo tomu, že úlovok bude dobrý. Ale nebol. Otec je známy tým, že rád rozpráva a všetko veľmi prežíva. Jeho príprava na rybačku trvá dlhšie, než samotná rybačka. Keď sme prišli k rieke a našli vhodné miesto na rybolov, otcovi sa hneď začalo dariť. Prvým úlovkom bola menšia ryba, ale vrátil ju vode. Druhá rybka bola väčšia, ale aj tá putovala naspäť do rieky. To otca ešte viac posmelilo. Vytrvalo hádzal silon s háčikom do vody, vyťahoval ho, menil háčiky, dával návnady, raz vymenil i naviják. Po chvíli sme zistili, že na háčiku máme asi dvojkilogramového kapra. Otec tak začal revať od radosti, až to počul ten kapor. Ešte chvíľu sa metal sem a tam, až napokon po ňom zostal len prázdny háčik. V tej chvíli sa otec premenil na soľný stĺp a asi desať minút sa nenašla sila, ktorá by ho z toho stavu prebrala. Patrik Hisem, 5.A Oči Oči dostal každý ako dar. Kto jeho cenu by nepoznal? Veď vidieť krásu na svete, bez očí by nám bolo upreté. Oči denne veľa vidia a čo vidia, to prezradia. V nich nájdeš radosť i žiaľ, čo bez očí by človek znamenal? V očiach vidieť dobrotu i zlobu, hviezdy i modrú oblohu. V očiach ľudské srdce svieti a vždy pravdu napovie ti. Terézia Balintová, 5.A Pavol Šalacha, 2.A

Viete, že... 1. marca sa začína Mesiac internetu? S internetom sa zoznámil už takmer každý z nás, ale keďže má tento mesiac sviatok, prinášame zopár informácií práve z tejto oblasti. Naši žiaci určite vedia internet používať, ale viete ako vznikol? Ak sa to chcete dozvedieť, čítajte ďalej. Začiatky internetu sú spojené s vývojom komunikačnej siete na vojenské účely v USA. Neskôr tvorili internet predovšetkým akademické počítačové siete, ktorými boli poprepájané univerzity a vedecké inštitúcie. Počet užívateľov stále rástol. Internet je najväčšia celosvetová počítačová sieť, umožňuje, aby počítače všetkých typov spoločne používali určité služby a priamo komunikovali. Niektoré počítače zapojené v internete sú určené na to, aby slúžili iným počítačom. Počítač, ktorý služby poskytuje, sa volá server (z lat. servo servis, služba, pomoc). Počítač, ktorý využíva služby servera, sa volá klient. Väčšina počítačov, s ktorými bežne pracujete, sú klientské počítače, ktoré využívajú služby serverov. Servery zapojené v internete poskytujú rôzne služby. Asi najznámejšou službou internetu je web. Servery, ktoré túto službu poskytujú, sa starajú o to, aby boli v internete dostupné rôzne www (world wide web) stránky. Internet by sme si nemali zamieňať s webom, web je len jednou službou internetu, ktorý umožňuje vášmu počítaču čítať zo vzdialeného počítača textové informácie (stránky) doplnené grafikou. Stránky obsahujú odkazy na iné stránky, ktoré sa môžu nachádzať na tom istom počítači (serveri), ale aj na ktoromkoľvek inom počítači pripojenom na internet. Takto môžete putovať po celej sieti, z jednej stránky na druhú, zo serveru na server, a nájsť vždy presne to, čo potrebujete. Táto cesta je nekonečná. Denne vznikajú státisíce nových stránok. Ďalšou známou službou internetu je e-mail a mnoho ďalších. Tri z najrýchlejších počítačov na svete sa nachádzajú v Amerike, ďalší v Japonsku a najrýchlejší počítač v Európe je v Španielsku. Tento počítač používa operačný systém Linux od firmy IBM. Do prevádzky ho uviedli v novembri 2004. Pracuje v Polytechnickej univerzite v Barcelone a slúži na výskum klimatických zmien a liekov. Aj tieto najrýchlejšie počítače sa zdokonaľujú a prekonávajú svoje vlastné rekordy. Americký superpočítač Blue Gene/L bude po dokončení používať americké ministerstvo energetiky. Aby ani Japonci nezostali pozadu, pokúšajú sa vyrobiť ešte výkonnejší počítač, ktorý by mal byť na svete v roku 2010. Kolektívna sieť získala pozornosť verejnosti v 90. rokoch 20. storočia. V auguste 1991 Tim Berners- Lee publikoval svoj nový projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako začal s tvorbou označovacieho jazyka HTML a protokolu HTTP. Zverejnil prvé stránky organizácie CERN vo Švajčiarsku. Niekoľko akademických a vládnych inštitúcií tiež prispelo stránkami, ale verejnosť ich zatiaľ nevidela. V roku 1994 sa začala verejnosť zaujímať o dovtedy akademicko-technický internet. V roku 1996 bolo slovo internet bežne používané, ale vzťahovalo sa takmer výlučne na World Wide Web.

Postrehy zo školských lavíc (tentokrát trošku vážne o Slovensku) Našu krajinu netvoria len pamiatky, ale hlavne ľudia. Mali by sme byť hrdí na náš národ a vôbec každá krajina by mala byť hrdá na svoj národ, no musí tiež rešpektovať iné národy. Cudzie štáty možno tých pekných miest a oblastí majú omnoho viac, ale my, Slováci, musíme byť hrdí na to, čo máme pekného vo svojej krajine!!! Hoci je svet veľký a my žijeme v rôznych kútoch zemegule, stále nás niečo spája a to je ľudskosť. Líšime sa farbou pleti, rečou, kultúrou, a predsa sme si rovní. Naše svedomie a cit nám nedovolí ublížiť si navzájom. Nezáleží na tom, či je niekto pekný alebo škaredý, či je vzdelaný alebo nevzdelaný a podobne, ale nech vo svojom vnútri, vo svojom srdiečku, má miesto aj pre iných a nech rozdáva toľko lásky, koľko potrebujú jeho blízki. Len obyčajný postreh z obyčajného rána Išla mi zaś do školy, v jeden šumni dzeň. Prišla mi do triedy a vadzim śe takoj. Perša hodzina, jaj Bože, zemepis. Treba śe richlo učic a šak keby daco, knižku pod lavicu šturic. Učiteľ už idze, každi je zrazu vzorni žiak. No dobre, už śedzime, každi napäti a ja išče sciham do džveredla kukac. Patrim naľavo, Monika zaś śe bifli. Hučim Andrei do hlavi, popať, Simona śe zaś hlaśi. Popatrim na Luciu, śmeje śe jak meśačok na hnoju a naraz tu šicko scichne. Normalna drama abo psycho a tu čuc: Odpovedať sa hlási... To naša nočna mora na každej hodzine, ale dachto śe obetovac muśi, ta pošla Anča. Dzekujeme za obetavosc, no už mi v obraze. Boris poskakuje pri mapkoj. Śednul spokojni, ta asi dobre. Teraz ruki spinam a pitam šickich svatich naj nejdzem ja, bo budze v piatok zaracha. A zatvoril śe harok, kameň mi spadnul zo śerca. Novu latku vyśvetlic treba, polovka triedi, na čele zo mnu, hutori, co novoho bulo v piatok večar. A naraz cicho, cicho... a lem čujem cŕŕŕŕŕn. Berem tašku a dovidzeňa, no neznam, co me išče dneś čeka.

Čítaj, oddychuj, maľuj Poznáš ho? Zrejme zbytočná otázka. Ak ho nepoznajú tvoji kamaráti, zoznám ich s ním. Veď mesiac kníh sa nezadržateľne blíži. O zaujímavých osudoch tohto neobyčajného mladíka môžete čítať v knihách: Harry Potter a kameň mudrcov Harry Potter a tajomná komnata Harry Potter a väzeň z Azkabanu Harry Potter a ohnivá čaša Harry Potter a fénixov rád Harry Potter a polovičný princ 7.diel HARRY POTTER AND THE DEALTHY HALLOWS sa do predaja dostane 21.7.2007, slovenská verzia by sa mohla objaviť na trhu pred Vianocami, názov jej prekladu ešte nie je známy. ZATIAĽ SI HO ASPOŇ FAREBNE VYMAĽUJ!!!

Pohni rozumom Mala Marienka dáva spať svoje bábiky. - Marienka, ale veď bábiky sa ešte neumývali - upozorňuje ju babka. - Ja viem, ale chcem, aby bábiky mali lepší život ako ja. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. Vyučovacia hodina, počas ktorej spievame je... Základom matematiky je... Hodina počítania sa volá... Telocvik sa ináč volá... výchova O spisovateľoch sa učíme na... (daj do nominatívu) Náš materinský jazyk je... História je... O štátoch, pohoriach a riekach sa dozvieme na... Zložením prvkov a zmesí sa zaoberá... Veľmoc na východe Európy, siahajúca do Ázie... V ústach máme... Ak nevieš, skús sa spýtať starších súrodencov!!! V detskom tábore sa blíži obed a deti sú už veľmi hladné. Očakávane sa ozve z rozhlasu: - Obedy sa podávajú pri východnej bráne! Všetky deti sa rozbehnú tak rýchlo ako len vládzu, a keď pribehnú, z rozhlasu sa ozve: - Omyl, obedy sa podávajú pri južnej bráne! Deti sa už od hladu nevedia ani pohnúť, ale zúfalo dobehnú k južnej bráne, keď sa zase ozve rozhlas: - Pre neustále pobehovanie, sa obedy rušia! Viete prečo chcú mať učitelia na hodine ticho? Aby počuli, kedy zazvoní na koniec hodiny. Jano, čo stojí ten pes? Ja neviem prečo si nesadne! Ale ja myslím, koľko stojí. Jaj tak! Asi pol hodiny. Za piatimi horami, za piatimi morami, za piatimi dolinami a piatimi riekami stojí chalúpka. V chalúpke za stolom sedí babka a nadáva:,,prečo práve ja musím bývať tak ďaleko. Malý Matúš príde domov a otec sa ho pýta. - Tak čo je nového v škole? - Päťka a päťka. - Čo? - A štvorka. - To nemyslíš vážne. - Ale neboj sa, tie známky už neplatia. - To mi odľahlo. A prečo? - Lebo ma vyhodili zo školy. Čo je to??? Mám hrdlo bez hlavy, čo mi ide z hrdla do hrdla, často aj do hlavy!!! AFAĽŠ Čo vznikne, keď skrížite cukrára s astronautom? Orión, vaša čokoládová hviezda. Nájdeme ju prostred zimy na kríku, podobá sa červenému cukríku. Ktorý dom skrýva v sebe strom?

Zo športu V tomto školskom roku žiaci našej školy už absolvovali mnohé športové aktivity. Čo nás čaká a čo ešte zažijeme, o tom sa dočítate ďalej. Termíny súťaží v 2. polroku Marec Obvodové kolo vo volejbale chlapcov výber žiakov našej školy proti výberu ZŠ Palín, Veľké Kapušany, Michalovce (16.3.2007 ) Obvodové kolo vo volejbale dievčat naše žiačky si zmerajú sily so žiačkami z Palína, Michaloviec a z Veľkých Kapušian Apríl Okresné kolo v gymnastike 1. 2. ročník ( 17.4.2007) Okresné kolo v gymnastike 3. 4. ročník ( 18.4.2007) Okresné kolo v gymnastike 5. 7. ročník ( 19.4.2007) Máj Turnaj v malom futbale 5. 6. ročník ( 8.5.2007) Turnaj v malom futbale 3. 4. ročník ( 11.5.2007) Turnaj v malom futbale 7. 8. ročník (11.5.2007) Turnaj o pohár starostu obce Pamätajte na to, že šport je v prvom rade hra. Je to aktivita rozvíjajúca fyzickú zdatnosť, obyčajne v súťaži s inými, má poskytovať radosť a pôžitok z cvičenia, ako aj zábavu, ale vždy v duchu fair play (slušná, čestná, poctivá hra).

Na záver... Blížia sa triedne a školské kolá súťaží v prednese literárnych textov, preto je treba poriadne rozhýbať jazyk, rýchlo povedz 3x po sebe: Peter Pavol povedz pravdu pravdivú, predala pekárka páperovú perinu? Prišiel pekár, pochytil portviš, prásk pekárku po pätách. Nemá Peter ani meter, meria meter ten náš Peter? Ešte sa tie makovičky nepovymakovičkovali. DOLÁR, LIBRA, RUBEĽ DÔLEŽITÝ OZNAM Ak vám v tomto časopise niečo chýba, povedzte nám to. Vaše nápady a postrehy s radosťou uvítame, lebo chceme, aby Pavlovský školák oslovil malých i veľkých, mladších i starších, školopovinných aj tých ostatných. Môžete osloviť priamo členov Redakčnej rady alebo napísať na adresu pavlovsky.skolak@centrum.sk Redakčná rada z vašich postrehov vyberie najzaujímavejšie a tie budú odmenené!!! Základná škola s materskou školou Pavlovce nad Uhom Meno a trieda: Predmet: Dátum: Základná škola s materskou školou Pavlovce nad Uhom Meno a trieda: Predmet: Dátum: Na tvorbe tohto čísla Pavlovského školáka sa podieľali: Monika BALINTOVÁ, Katarína BRECKOVÁ, Lucia GENCOVÁ, Lucia KIČKOVÁ, Maroš KUŠNÍR, Julián SKVAŠIK, Alena PALČÍKOVÁ, Mária TÓTHOVÁ, Simona VARCHOLOVÁ