STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

S tredná odbor ná škol a p odni kani a M asar yk o va 2 4, 0 81 7 9 Pr e šov STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ č. odboru: 05 GEOVEDY (geografia, geológia, geodézia) Jaskyne Nízkych Tatier riešiteľ 2012 Katarína Sabolová Prešov ročník štúdia : tretí

Čestné vyhlásenie Vyhlasujem, že som túto písomnú prácu vypracovala samostatne, iba s použitím uvedenej literatúry súvisiacej so zameraním práce a s odbornou pomocou mojej konzultantky.... Prešov, 25. januára 2012 2

Poďakovanie Na tejto práci som sa mohla podieľať vďaka Strednej odbornej škole podnikania v Prešove, ktorej vedenie aj profesorský zbor mi vyšli ochotne v ústrety. Za odbornú pomoc pri vypracovaní tejto práce by som chcela touto formou úprimne poďakovať mojej konzultantke Ing. Zuzane Vojtkovej, ktorá mi pomohla zhromaždiť písomné pramene, odkiaľ som mohla čerpať veľké množstvo informácií. 3

Obsah Úvod... 5 Metodika a cieľ práce... 6 1 Jaskyne na Slovensku... 7 2 Bystrianska jaskyňa... 8 3 Demänovská jaskyňa Slobody...10 4 Demänovská ľadová jaskyňa... 12 5 Važecká jaskyňa... 15 6 Zaujímavosti slovenských jaskýň... 17 7 Praktická časť... 18 7.1 Vyhodnotenie dotazníka... 18 Záver... 23 Zoznam použitej literatúry... 24 Resumé... 26 Prílohy... 27 4

Úvod Neodmysliteľnou súčasťou Slovenska je krásna príroda a jej skvosty, medzi ktoré patria jaskyne. Sú to prírodné, chránené pamiatky. Pre mnohých zahraničných turistov sú práve naše najznámejšie jaskyne vyhľadávaným artiklom. Jaskyňa už v hlbokej minulosti a prebiehajúcej prítomnosti pre človeka znamenala a znamená niečo, ako tajuplnú bránu k podzemnému svetu a je odpradávna považovaná za kultový priestor predstavujúci vstup do nadprirodzena. Jaskyne tvoria nevyčísliteľné bohatstvo prírody. Sú ozdobou Zeme i ľudí, ktorí ich odkrývali. Horninové prostredie, nezvyčajné pôsobenie vody, svojrázne podzemné tvary a výplne, osobitná klíma, nálezy osídlenia a pamiatok človeka, pozostatky zvierat z dávnej minulosti i súčasná fauna vytvárajú pestrú a pre väčšinu z nás záhadnú mozaiku sveta jaskýň. Neobyčajná početnosť výskytu jaskýň na pomerne malom území v srdci Európy, ich neopakovateľné prírodovedné a estetické hodnoty vytvárajú zo Slovenskej republiky jaskyniarsku krajinu svetového významu. Generáciám prieskumníkov, ktoré tieto perly prírody objavovali a spoznávali v náročných podmienkach, ktoré si často krát vypýtali aj tú najväčšiu ľudskú daň, patrí od každého z nás veľké poďakovanie spojené s úctou. Jaskyne ako nenahraditeľné prírodné hodnoty si vyžadujú neustálu starostlivosť a dôslednú ochranu. Osobitne sa to týka jaskýň sprístupnených verejnosti, ktoré sú skutočnými klenotmi Slovenska a sú lákavou pozvánkou na zaujímavé cesty za krásou a poznaním doposiaľ nepoznaného. Preto je dôležité, aby si to uvedomil každý jeden návštevník jaskyne. Zámerom je priblížiť slovom, ale predovšetkým obrazom sprístupnené jaskyne Nízkych Tatier. Veríme, že v tejto práci nájdete všetky potrebné informácie o týchto daroch, aké nám kedy mohla ponúknuť Matka príroda. 5

Metodika a cieľ práce Pri vypracovávaní našej práce na tému Jaskyne Nízkych Tatier sme sa snažili postupovať tak, aby sme mohli priniesť relevantné, objektívne a komplexné informácie o jaskyniach a prírodných krásach s dôrazom na všetky aspekty sprístupnených jaskýň Nízkych Tatier. Nakoľko sme sami mohli vidieť dve z týchto štyroch jaskýň, obohatili sme túto prácu aj o osobné poznatky a informácie, zážitky, skúsenosti, ktoré sme sa rozhodli zachytiť a podať v jednotlivých častiach práce. Pri získavaní informácií a poznatkov k práci sme čerpali informácie aj na internete z interných zdrojov Slovenskej správy jaskýň, ako aj z rôznych časopisov. Niektoré informácie použité v tejto práci sme si vyhľadali v knižniciach, presnejšie išlo o Krajskú knižnicu P.O.Hviezdoslava v Prešove. Následne sme všetky tieto získané informácie študovali, analyzovali, roztriedili a doplnili o praktické výstupy z dotazníka a spracovali v jednu ucelenú tému pozostávajúcu z teoretickej a praktickej časti. Pri spracovávaní práce sme sa snažili vyselektovať len tie najužitočnejšie a najdôležitejšie informácie. Keď sme splnili podmienku priamo spojenú s teóriou danej problematiky, pokračovali sme samotným jadrom práce praktickou časťou, ktorú tvorí dotazník a jeho následné vyhodnotenie. Nakoniec sme našu prácu doplnili o materiál pozostávajúci z tabuliek, máp, grafov a obrázkov. Našou snahou bolo objektívne predstaviť danú načrtnutú problematiku a zaujať objektívne stanovisko, preto bol využitý aj dotazník, ktorý bol navrhnutý nami a vypracovaný ľuďmi z dediny Podhorany a aj jej okolia. Celkový počet respondentov bol 140. Na základe výsledkov dotazníka sme vypracovali prehľad postojov a názorov opýtaných ľudí s grafom zodpovedajúcim vypracovanému dotazníku. 6

1 Jaskyne na Slovensku Jaskyňou nazývame podzemnú dutinu, vytvorenú prírodnými procesmi a prístupnú pre človeka. Za jaskyne sa nepovažujú človekom vytvorené podzemné priestory, ako sú napríklad pivnice, studne, banské diela, ani drobné prírodné dutinky a diery, do ktorých sa dospelý človek nemôže dostať. Väčšina jaskýň sa vytvorila v krasových horninách najmä vo vápencoch následkom rozpúšťacej činnosti vody obohatenej o oxid uhličitý (CO 2 ) a obrusovaním stien podzemných dutín tečúcimi vodami. Jaskyne však vznikajú aj inými prírodnými procesmi v rôznych horninách, napr. zosunutím horninových blokov, vyvetrávaním na vrstevných plochách alebo sopečnou činnosťou. V tmavom a vlhkom prostredí podzemných dutín sa tak vytvára jedinečný a osobitý jaskynný geobiosystém (zložky živej a neživej prírody: skalné horniny, usadeniny, voda, ovzdušie, živočíchy), ktorý je veľmi úzko spätý s prírodnými procesmi. Najviac jaskýň je v krasových územiach, ktoré u nás zaberajú plochu okolo 2700 km 2, čo predstavuje 5,5% celkovej rozlohy štátu. Najlepšie je vyvinutý kras na planinách Slovenského krasu, Muránskej planiny, a Slovenského raja, ale aj na horských hrebeňoch a chrbtoch Vysokých a Belianskych Tatier, Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry. Na Slovensku je v súčasnosti preskúmaných vyše 4800 jaskýň. Pre verejnosť je sprístupnených 15 jaskýň. V súčasnosti sa pripravuje nová kategória "Verejnosti voľne prístupné jaskyne", ktorá bude zahŕňať približne 30 jaskýň. Naše jaskyne sú vytvorené najmä v druhohorných stredne- triasových vápencoch, menej v travertínoch, sporadicky i v iných menej rozpustných stredne- triasových horninách. Vyše 180 jaskýň je vytvorených v nekrasových horninách (andezity, kremeň, pieskovce, bridlice, kremenec). (1) Mapa č.1: Jaskyne na Slovensku Zdroj: www.ssj.sk 7

2 Bystrianska jaskyňa Obrázok č.1 : Logo Bystrianskej jaskyne Zdroj: www.ssj.sk Názov: Bystrianska jaskyňa Zadelenie: Národná prírodná pamiatka Katastrálne územie: Bystrá, Valaská Okres: Brezno Kraj: Banskobystrický Geomorfologická jednotka: Nízke Tatry Dĺžka: 3 531 m Hĺbka (výškový rozdiel- vertikálne rozpätie): 99 m Poloha: Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko- valaštianskeho krasu v Bystrianskom Podhorí, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. (6) Mapa č.2: Bystrianska jaskyňa Zdroj: www.ssj.sk 8

Prírodné pomery: Vytvorená je v tmavosivých strednotriasových vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov. Striedajú sa v nich i polohy svetlosivých dolomitov. Smer jaskynných chodieb je výrazne podmienený strmými tektonickými poruchami. Známe priestory Bystrianskej jaskyne zahrňujú tzv. Starú a Novú jaskyňu. Jaskyňa dosahuje dĺžku asi 2000 m a vertikálne rozpätie 92m. Vytvorili ju vo viacerých vývojových štádiách ponorné vody Bystrianky pretekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Hlavné chodby predstavujú iné aktívne riečne modelované priestory. V súčasnosti aktívny vodný tok preteká najnižšími časťami, ležiacimi 14 m nižšie ako terajší ponor Bystrianky pred jaskyňou. Horné časti tektonických porúch sú na viacerých miestach rozšírené koróziou presakujúcich atmosférických vôd. Priestory Pekla a Zrúteného dómu sú rútivého charakteru. V jaskyni sú najmä vysoké, úzke puklinové priestory (Peklo, III. Priepasť), menej oválne chodby. Vyskytujú sa aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory (Zrútený dom, Spodná a Horná partizánska sieň,), Významne sú zastúpené drobné tvary riečnej modelácie (facety, stropné korytá, skalné nože). Zo sintrovej výplne dominujú záclony, ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch (Baldachýn). Scementované žulové okruhliaky na strope chodieb alebo na spodnej strane sintrových kôr poukazujú na výraznú akumulačnú fázu vývoja jaskyne. Teplota vzduchu je 5,7 až 7,2 C, relatívna vlhkosť 92 až 98%. V jaskyni sa zistilo 8 druhov netopierov, najhojnejšie Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis). História a súčasnosť: O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Pokračovanie objavili v roku 1923 J. Kovalčík a E. Laubert. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili bratia Hollmannovci a Jozef Kovalčík roku 1926. Dolný vchod do Novej jaskyne sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939-1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Mostarenské siene v Novej jaskyni boli objavené v roku 1950. Starú a Novú jaskyňu prepojili Ján Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1956. Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. V roku 1972 sa začala využívať na speleoterapiu (Speleoterapia je liečebná metóda využívajúca špecifické a unikátne vlastnosti prostredia na liečbu chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov). Jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov. Prehliadka trvá 45 min. (1) 9

3 Demänovská jaskyňa Slobody Obr.č.2: Logo Demänovskej jaskyne Slobody Zdroj: www.ssj.sk Názov: Demänovská jaskyňa Slobody Zadelenie: Národná prírodná pamiatka Katastrálne územie: Demänovská Dolina Okres: Liptovský Mikuláš Kraj: Žilinský Geomorfologická jednotka: Nízke Tatry Dĺžka: 8126 m Hĺbka (výškový rozdiel- vertikálne rozpätie): 120 m Poloha: Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Vchod do jaskyne v dolinke Točište, v nadmorskej výške 870 m, je prístupný serpentínovým chodníkom z parkoviska, pričom treba prekonať výškový rozdiel 52 m. (7) Mapa č.3 : Demänovská jaskyňa Slobody Zdroj: www.ssj.sk 10

Prírodné pomery: Morfologicky najpestrejšia časť Demänovského jaskynného systému vytvorená v strednotriasovitých tmavosivých gutensteinovských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch ponorným tokom Demänovky a jej bočných prítokov. Dĺžka jaskyne je vyše 8400 m, a zameraných je 7624 m. Dolné, riečne modelované oválne chodby predstavujú štyri horizontálne vývojové úrovne ( Mramorové riečisko, Hlinená chodba a.i). Miestami sú rozšírené rútením (Veľký a Chrličový dóm, Ružová sieň ). Na jaskynné úrovne vo visutej polohe ústia strmo klesajúce chodby, najmä od terajšieho vchodu a východu z jaskyne. Okrem menších oválnych chodieb (Chodba utrpenia, Panenská chodba) zahrňujú i väčšie priestory (Guľový dóm, Priepasť parašutistov). Puklinový charakter bez výraznejších znakov riečnej modelácie majú Zázračné siene, Čarovná chodba a Kamenný vinohrad. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrove lekná a iné jazerné formy i excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagmity, sfrérolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy. Jaskyňou preteká podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúčkach. Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne Slobody. Veľké jazero má dĺžku 52 m, šírku 5 až 12 m a hĺbku vyše 7 m. Teplota vzduchu je 6,2 až 7,3 C, relatívna vlhkosť vzduchu je 94 až 99%. V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Doteraz sa zistili štyri druhy netopierov, v posledných rokoch netopier obyčajný (Myotis myotis) a Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). História a súčasnosť: Jaskyňa bola objavená v roku 1921 A. Králom za pomoci A. Mišuru a ďalších iných prieskumníkov V roku 1922 sa začali sprístupňovanie práce prerazením nového vchodu asi 10 m nad Objavným ponorom. Roku 1923 sa inštalovalo dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko je sprístupnená od roku 1924. V roku 1926 bol objavený Jánošíkov dóm, Panenská chodba, Chodba utrpenia, Prales a Červená galéria. V roku 1927 bola objavená Čarovná chodba a Fialový dóm. Roku 1928 sa vyrazil nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, ktorý je v prevádzke od roku 1930. Roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. Od roku 1933 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speloklimatické pobyty. Dĺžka trvania prehliadky tradičného okruhu je cca 60 min., pri veľkom okruhu približne 100 min. (1) 11

4 Demänovská ľadová jaskyňa Obr.č.3: Logo Demänovskej ľadovej jaskyne Zdroj: www.ssj.sk Názov: Demänovská ľadová jaskyňa Zadelenie: Národná prírodná pamiatka Katastrálne územie: Demänovská Dolina Okres: Liptovský Mikuláš Kraj: Žilinský Geomorfologická jednotka: Nízke Tatry Dĺžka: 1975 m Hĺbka ( výškový rozdiel- vertikálne rozpätie): 57 m Poloha: Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier, severne od Demänovskej jaskyne Slobody. (8) Mapa č. 4: Demänovská ľadová jaskyňa Zdroj: www.ssj.sk 12

Prírodné pomery: Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky. Predstavuje severnú, bývalú výverovú časť Demänovského jaskynného systému. Dĺžka jaskyne je 1750m. Jaskynne priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb (Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rútením a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dom, Kmeťov dom, Belov dom, Halašov dom, Dóm trosiek). Od vchodu klesajú do hĺbky 40 až 50 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagmity. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 C, v zadných nezaľadnených častiach je 1,3 až 5,7 C. Relatívna vlhkosť vzduchu je 92 až 98%. Dávno známe nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a iných stavovcov, ktoré v prvej polovici 18. storočia považovali sa kosti drakov. Preto sa nazývala aj Dračia jaskyňa. Doteraz sa tu zišlo 7 druhov netopierov. Dominantná je Večernica severská (Eptesicus nilssoni). História a súčasnosť: Jaskyňa je známa od nepamäti. Prvá písomná zmienka je z listiny Ostrihomskej kapituly z roku 1299. V rokoch 1714-1724 ju skúmal Juraj Buchholtz. Jaskyňu zameral v roku 1719. Pozdĺžny rez jaskyne, ktorý vyhotovil Samuel Mikovin, je publikovaný v diele Mateja Bela z roku 1723 Bruckmann písal o jaskyni v rokoch 1728 a 1739, Andy Mednyanský roku 1744, Matej Korabinský roku 1788, Windisch roku 1780. Množstvo nápisov na stenách (najstarší je z roku 1714) a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobností slovenských dejín (Michal M. Hodža, Samuel Chalupka). Na podnet Liptovského odboru Karpatského spolku v Liptovskom Mikuláši bola sprístupnená od 80. rokov minulého storočia. V roku 1909 Žuffa mladší opäť prenikol do dávnejšie známeho Dómu trosiek. Záujem o jaskyňu upadol po objavení a sprístupnení Demänovskej jaskyne Slobody. Roku 1926 Vojtech Benický za prítomnosti A. Krála objavili horné kvapľové časti. Jaskyňu nanovo sprístupnili v rokoch 1950-1952, vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. Z Jazernej chodby v roku 1952 Stanislav Šrol, Pavol Revaj a Peter Droppa objavili Demänovskú jaskyňu Mieru. Keďže došlo k naručeniu tepelného režimu jaskyne, v rokoch 1953-1954 sa vykonali opatrenia na obnovu ľadovej výplne. Následne sa v rokoch 1953-1956 uskutočnili klimatické pozorovania. Pokračovali 13

koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Štrkový dóm je súčasťou prehliadkovej trasy od roku 1975. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina roku 1983 objavili priestory nad Kmeťovým dómom. Sprístupnených je 650 m s výškovým rozdielom -48 m. Vchod a východ sú v rovnakej nadmorskej výške, vzdialenosť medzi nimi je iba 40 m. Prehliadka jaskyne trvá cca 45 min. (1) 14

5 Važecká jaskyňa Obr. č. 4: Logo Važeckej jaskyne Zdroj: www.ssj.sk Názov: Važecká jaskyňa Zadelenie: Národná prírodná pamiatka Katastrálne územie: Važec Okres: Liptovský Mikuláš Kraj: Žilinský Geomorfologická jednotka: Nízke Tatry Dĺžka: 530 m Poloha: Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec pri ceste medzi Liptovským Mikulášom a Popradom, východiskových miest do Nízkych a Vysokých Tatier. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, je v nadmorskej výške 784 m. (9) Mapa č.5: Važecká jaskyňa Zdroj: www.ssj.sk 15

Prírodné pomery: Vytvorená je v strednotriasových tmavosivých gutensteinovských vápencoch bielo vážskej série chočského príkrovu bývalými ponornými vodami Bieleho Váhu. Vznik podzemných priestorov podmienili tektonické poruchy i medzi vrstevné plochy. Dĺžka horizontálnej jaskyne je 530 m. Na viacerých miestach pôvodné riečne modelované chodby sú pozmenené rútením (Zrútený dóm, Jazierková sieň, Galéria, Kamenný dóm). Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Značná časť jaskyne (Kostnica, Hlinená chodba, priestor Čarovnej záhradky) je vyplnená sedimentmi naplavenými bývalými vodami Bieleho Váhu a neskôr ponorným tokom z poloslepej doliny v Priepadlách. Teplota vzduchu je 7,1 až 7,5 C, relatívna vlhkosť 94 až 98 %. Významné paleontologické nálezisko kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) sa našli v Kostnici a iných častiach jaskyne. Zistil sa výskyt netopiera obyčajného (Myotis myotis), uchane čiernej (Barbastella barbastellus) a netopiera zúfalého (Myotis mystacinus). (3) História a súčasnosť: Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Jej pokračovanie objavil v roku 1922 O. A. Húska. Jaskyňa sa provizórne sprístupnila zásluhou Františka Havránka v roku 1928. Do priestorov za Kamenným dómom prenikli roku 1952 moravskí jaskyniari (Oto Ondrušek, Emil Coufalík, Ján Balák). Po rekonštrukcii a inštalácii elektrického osvetlenia je v prevádzke od roku 195. Do bočnej chodby za Galériou prenikli pracovníci Turistu, n. p., v rokoch 1962-1963 a jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš v rokoch 1988-89. Dĺžka prehliadkovej trasy je 235m, prevýšenie 5 metrov a 88 schodov. Doba trvania prehliadky je približne 25 minút. (1) 16

6 Zaujímavosti slovenských jaskýň Najväčší podzemný priestor je Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni s dĺžkou 192m, priemernou šírkou 46m, priemernou výškou 11m, plochou 9 040 m² a objemom 79 017 m³. Druhým najväčším je Bystrický dóm s výškou 40m a objemom 52 000 m³. Najväčší stalagmit vysoký 32, 6 m je v Krásnohorskej jaskyni nachádzajúcej sa na severnej časti Silickej planiny v Slovenskom krase. Jaskyňa Domica patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu sintrových štítov a bubnov na svete. (5) Gombasecká jaskyňa je výnimočná výskytom tenkých a krehkých trubicových sintrových brčiek. Najväčšie náteky mäkkého sintra sú v Harmaneckej jaskyni. Ľadová výplň sa trvale alebo občasne vyskytuje vo viac ako šesťdesiatich jaskyniach. Štyri jaskyne z nich sú vytvorené v travertínoch a štyri v nekrasových horninách. Z klimatickygeografického hľadiska sú jaskyne s ľadovou výplňou najviac zastúpené v oblastiach s horskou chladnou, studenou a veľmi studenou klímou (84,4%). (4) Najväčší obejm ľadu je v Dobšinskej ľadovej jaskyni (vyše 110 100 m³), ktorá patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisreisenwelt a Dachstein- Reiseneishohle v rakúskych Alpách, či na jaskyňu Sčarisoara v rumunskom pohorí Bihor, ktorej zadná časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne už tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950m. Medzi významné ľadové jaskyne ďalej patrí Demänovská ľadová jaskyňa, Veľká ľadová priepasť na Ohništi v Nízkych Tatrách, Ľadová priepasť v Červených vrchoch a iné. (11) Z trvale zaľadnených jaskýň najnižšie situovanou ľadovou jaskyňou je Silická jaskyňa (vchod vo výške 503 m n. m) na Silickej planine v Slovenskom krase. V jaskyniach Jasovskej skaly v Medzevskej pahorkatine sa zistilo až 19 druhov netopierov- najväčšie druhové zastúpenie netopierov sa jednej jaskynnej lokalite na Slovensku. V jaskynnom systéme Čertova diera- Domica. V Slovenskom krase sa pozorovalo 16 druhov netopierov. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Jej osvetlenie Bunsenovými horákmi zaviedli v roku 1882, riadne elektrické osvetlenie bolo zavedené v roku 1887. (10) 17

7 Praktická časť V praktickej časti som sa rozhodla urobiť prieskum, v ktorom sme chceli zistiť, do akej miery sú jaskyne Nízkych Tatier ľuďom známe a turistami navštevované. Dotazník som predložila 140 respondentom zo SOŠ podnikania, ako aj obyvateľom obce Podhorany. Samotný dotazník a jeho vyhodnotenie uvádzame v nasledujúcich podkapitolách. Výsledky predloženého dotazníka nám ukázali, do akej miery sú jaskyne navštevované nielen slovenskými, ale aj zahraničnými návštevníkmi.. Ide o ľudí vo veku od 15 do 25 rokov. Väčšina respondentov si spomenula na názov navštívených jaskýň v oblasti Nízkych Tatier, ako aj Slovenska. Na jaskyniach ich zaujala ich kvapľová výzdoba a okolie jaskyne. Väčšina respondentov navštevuje jaskyne počas výletov a dovoleniek v mesiacoch letných prázdnin. Mnohých respondentov prehliadka danej jaskyne zaujala natoľko, že sa ich v najbližšej dobe chystajú navštíviť. 7.1 Vyhodnotenie dotazníka Na otázku č. 1 odpovedalo 62 osôb mužského a 78 ženského rodu. 18

Na otázku č. 2 odpovedalo 81 osôb od 15-25 rokov a 59 osôb nad 25 rokov. Na otázku č.3 odpovedalo 81 ľudí áno, 16 ľudí nie a 43 ľudí áno, ale nespomínam si na názov. Z týchto čísel je vidieť, že väčšina mladých ľudí už navštívila nejakú jaskyňu, ale na druhej strane môžeme pozorovať aj to, že určité percento respondentov si na názov danej jaskyne nespomína, z čoho vyplývajú výsledky ako návšteva jaskyne v mladšom veku, alebo určité rozptýlenie spôsobené prírodou, okolím, či výzdobou jaskyne. 19

Na otázku č. 4 odpovedalo 8 ľudí príroda, 80 ľudí kvaple, 36 výklad a 16 iné. Na základe tohto výsledku môžeme skonštatovať, že väčšinu odpovedajúcich zaujala dokonalá kvapľová výzdoba jaskýň viac ako čokoľvek iné, či už príroda a jej prostredie, ale je badateľné, že okrem kvapľovej výzdoby zaujal návštevníkov aj zaujímavý výklad. Na otázku č. 5 odpovedalo 17 ľudí pár krát v roku, 107 ľudí výlety, exkurzie a 16 ľudí vôbec. Podľa vysokého čísla môžeme vidieť, že jaskyne sú zväčša navštevované počas výletov a exkurzií, ale môžeme pozorovať aj tesný výsledok medzi odpoveďami A a C, poukazujúcimi nato, že jaskyne sú navštívené len pár krát v roku, alebo vôbec. 20

Na otázku č. 6 odpovedalo 67 ľudí áno a 73 ľudí nie. Na základe vyhodnotenia tejto otázky môžeme spozorovať naozaj tesný rozdiel medzi počtom ľudí, ktorí jaskyne Nízkych Tatier navštívili a naopak, ktorí ich ešte nenavštívili. Na otázku č. 7a odpovedalo 123 ľudí bolo to príjemné, 0 ľudí nezaujalo to a 17 ľudí bolo to náučné. Z výsledku môžeme bádať, že návštevníci jaskýň Nízkych Tatier zaujali naozaj príjemný postoj voči prehliadke až natoľko, že sa nenašiel ani jeden, koho by to nezaujalo. 21

Na otázku č. 7b odpovedalo 84 ľudí áno a 56 ľudí nie. Z čísel môžeme vidieť, že viac ako 50% respondentov sa chystá v blízkej dobe navštíviť jednu z jaskýň Nízkych Tatier. Na otázku č.8 odpovedalo 86 ľudí áno a 54 ľudí nie. Z týchto čísel môžeme badať zaujímavý výsledok poukazujúci nato, že ľudia chcú aj v tejto dobe navštevovať jaskyne. 22

Záver Táto práca nás veľmi inšpirovala a dozvedeli sme sa z jej písania veľa zaujímavosti a kuriozít z existencie jaskýň v Nízkych Tatrách. Keďže prechovávame obľubu k navštevovaniu týchto klenotom Slovenska, práca sa nám vypracovávala veľmi dobre. K dispozícií sme mali dostatok informácií a mali sme aj odkiaľ čerpať, takže táto úloha bola veľmi priateľská a nemali sme s ňou žiadne problémy. Touto prácou sme chceli hlavne poukázať na dispozície slovenského klenotu, ktorý sa bezmenne môže pýšiť titulom perly Nízkych Tatier. Pestrosť, rozmanitosť tvarov či dejinná monumentalita robia z každej jaskyne palác, kam by mala zavítať každá noha a obdivovať to krásne, čo sa tam nachádza.. Príroda predurčila jaskyňu k dokonalej kráse. Je dôležité sa oboznamovať so všetkým, čo svet prináša. Treba si však uvedomiť, že naši predchodcovia nám zanechali nenahraditeľné dedičstvo. Matka Zem hovorí, že príroda tu je pre človeka a nie človek pre prírodu. Mali by sme si preto uvedomiť, že existujú hranice, ktoré nemáme právo prekročiť. Úlohou človeka je zveľaďovať prostredie okolo seba a nie ho devastovať. Prestaňme byť chamtiví a ponechajme to, čo má ostať ponechané. Každý objav, každý kúsoček prispieva k vzdelanosti každého z nás. Napriek tomu, že o jaskyniach sme mali laické poznanie, vďaka tejto práci sa rozsah nášho poznania rozšíril. V konečnom dôsledku môžeme konštatovať, že pôvodný zámer tejto práce sa naplnil. Túto prácu sme vypracovali prípadne aj pre jej sekundárne využitie, ako napríklad učebnú pomôcku pri vyučovaní geografie. Jaskyne sú síce tým najkrajším, čím môže príroda disponovať, no sú to všetko iba slová. Aj keď sú síce pravdivé, vidieť raz je niekedy viac, ako stokrát počuť. 23

Zoznam použitej literatúry Knižné zdroje : (1) Bella, P.: Sprístupnené jaskyne Slovenska. Bratislava: Grafon pre Správu slovenských jaskýň, 2003, 64 str., ISBN 80-8064-069-6 (2) Hipman, P.: Podzemné Everesty. Bratislava: Knižné centrum, 1997, 88 strán, ISBN 80-8064-069-6 (3) Hriňák, M.: Čo sa skrýva pod povrchom I Podzemné uši a pagody in Mladý vedec, roč.3, č. 9, s. 18-20, 2009. ISSN 1337-5873 (4) Hriňák, M.: Čo sa skrýva pod povrchom V. Slovenské a svetové unikáty in Mladý vedec, roč.5, č.13,s. 33-34, 2011. ISSN 1337-5873 (5) Linhart, K.: Nízke Tatry. Bratislava: ŠPORT Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1982, 237str. Internetové zdroje: (6) Bystrianska jaskyňa. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/bystrianska/>, cit. 05. 01. 2012 (7) Demänovská jaskyňa Slobody. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/demanovska-slobody/>,cit. 05.01.2012 (8) Demänovská ľadová jaskyňa. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/demanovska-ladova/>, cit.12.01.2012 (9) Važecká jaskyňa. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/vazecka/>, cit.12.01. 2012 (10) Jaskyne. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/>, cit.18.01. 2012 (11) Naj o jaskyniach. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/naj/>, cit.18.01. 2012 (12) Najvýznamnejšie jaskyne. Dostupné online na: <http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/>, cit. 18.01. 2012 Iné: (13) Interné materiály Slovenská správa jaskýň Alena Laurincová, laurincova@ssj.sk. Elektronická komunikácia 24

Zoznam máp Mapa č.1 Jaskyne na Slovensku... 7 Mapa č.2 Bystrianska jaskyňa... 8 Mapa č.3 Demänovská jaskyňa Slobody... 10 Mapa č.4 Demänovská ľadová jaskyňa... 12 Mapa č.5 Važecká jaskyňa... 15 Zoznam obrázkovej prílohy Obr. č.1 Logo Bystrianskej jaskyne... 8 Obr. č.2 Logo Demänovskej jaskyne Slobody... 10 Obr. č.3 Logo Demänovskej ľadovej jaskyne... 12 Obr. č. 4 Logo Važeckej jaskyne... 15 Obr. č.5 Bystrianska jaskyňa... 42 Obr. č.6 Demänovská ľadová jaskyňa... 43 Obr. č.7 Demänovská jaskyňa Slobody... 43 Obr. č.8 Važecká jaskyňa... 44 Obr. č. 9 Podkovár malý... 44 Obr. č.10 Netopiere v jaskyniach... 45 Obr. č.11 Najväčší stalagmit Krásnohorská jaskyňa... 45 Obr. č.12 Najväčší objem ľadu Demänovská ľadová jaskyňa... 46 Zoznam tabuliek použitých v práci Tabuľka č.1 Najdlhšie jaskyne na Slovensku... 38 Tabuľka č.2 Najhlbšie jaskyne na Slovensku... 39 Zoznam grafov použitých v práci Graf č.1 Návštevnosť Bystrianskej jaskyne od roku 1995-2011... 40 Graf č.2 Návštevnosť Demänovskej ľadovej jaskyne od roku 1995-2011... 40 Graf č.3 Návštevnosť Demänovskej jaskyne Slobody od roku 1995-2011...41 Graf č.4 Návštevnosť Važeckej jaskyne od roku 1995-2011... 41 25

Resumé My topic called : Caves of Nízke Tatry. I was interested in Bystrianska cave, Demänovská ice cave, Demänovská cave of freedom and Važecká cave. In my opinion are caves very famous in Slovak Republic. For my work was very important for example different internet websites and special books about caves and nature. I did also a questionnaire where I found out, how are slovaks caves for people famous and also important. In my opinoin is this topic really interesting for other people. In my work is text and also photos. I hope that, I gave this work one complexly view on the slovak caves. 26

Prílohy 27

Zoznam príloh Príloha A- Dotazník Príloha B- Mapy Príloha C- Tabuľky Príloha D- Grafy návštevnosti jaskýň Príloha E- Obrázky 28