Nerozvíjaš sa mentálne tým, čo čítaš, ale tým, čo si myslíš o tom, čo čítaš. [Wallace D. Wattles] Milí čitatelia, aj tento školský rok Vám prinášame mnoho nových príspevkov. Prajeme Vám príjemné chvíle strávené pri čítaní nášho školského časopisu IMPULZ. Vaša redakčná rada
Vyznanie Som Slovák, hrdý a vďačný. Slovensko je krajina, v ktorej som sa narodil, tu mám rodinu. Slovensko je miesto, kde sa nachádza všetko, čo mi je blízke. Mám rád dom, v ktorom bývam, svoje veci, ktoré v ňom mám, stromy, ktoré nasadil môj ocino, obrazy, ktoré kreslila alebo vyšívala moja mamina. Teší ma pohľad z nášho balkóna na kopce, stromy, lúky, oblaky, priehradu, domy susedov, kostol, krčmu, psa... Aj to je naše Slovensko. Žijú tu ľudia, čo napriek dnešnej počítačovej a virtuálnej dobe neprestali budovať reálne vzťahy. Skoro každý víkend bývajú u nás priatelia mojich rodičov. Hrá sa na gitare, spieva, v krbe plápolá oheň. Ako malý som sa vždy tohto posedenia rád zúčastnil. Začínam už dospievať, mám viac povinností, ale často na to spomínam. S rodičmi občas chodíme do Tatier. Výhľad je tam rovnako krásny ako ten z kopca nad naším domom, kam chodím na prechádzku so psíkom. Na Slovensku máme aj možnosť pomôcť iným. Už sedem rokov podporujeme našu adoptívnu sestru v Keni. Platíme jej štúdium a ona nám každý štvrťrok napíše list. Páči sa mi na Slovensku, som tu doma. Mám šancu viesť normálny život. Môžem ísť vlastnou cestou, ktorú si zvolím. Mám rád naše Slovensko, Martin Francisty, 9.B môj domov a rodisko. Pohľad na tie krásne hory všetok smútok vo mne borí a zvuk našich krásnych riek na dušu je dobrý liek. Mám rád našu rodnú reč, smutný som, keď musím preč. Zvučne v našich ušiach znie, zaženie ti trápenie. Viac ako reč našich otcov, množí sa reč cudzincov. Mládež lepšie anglicky hovorí než slovensky. Myslíte, že je to správne, ak reč našich otcov padne? Jozef Pivka, 9.C
Vytrvalosťou dosiahneme všetko, o čom dokážeme snívať Bolo nádherné júnové ráno, keď moje oči uzreli prvýkrát svetlo sveta. Vonku žiarili prvé letné lúče a nado mnou úsmev rodičov. Na svet som prišla 15. júna 2001. Postupom času, ako som rástla, ma stále viac zaujímali zvieratá. Z mamininho rozprávania viem, že už ako trojročná som sa hrávala so šteňatami. V štyroch rokoch som prvýkrát sadla na koňa a uvidela svet ešte krajším. Veď nie nadarmo sa hovorí, že najkrajší pohľad na svet,je z konského chrbta. Pri koňoch som vyrastala. Zakaždým, keď som si sadla na koňa,nevedela som, ako sa skončí tréning, alebo čo sa môže stať, ale cítila som sa výnimočná, a každý pád mi dodal viac sily sa zodvihnúť a zotrvať.ľudia boli stvorení preto,aby na svete vykonávali určité veci,a ja sa domnievam,že mojím poslaním bolo pochopiť zvieratá a všetko vôkol nich.16.11.2013 som dostala najkrajší darček,aký som si mohla želať. Svojho koňa. Videla som v nej seba,naše spoločné ciele a úspechy. Ako čas plynul,veľa vecí sa zmenilo. Mnoho ľudí do môjho života prišlo,iní odišli, ale ciele a priority sa nezmenili. V ôsmej triede som spoznala dievča. Zo začiatku tiché,no časom sa ukázalo,že je to moje druhé ja v menšom vydaní. Môj život nabral nový smer. Našla som niečo,čo ostatní hľadajú aj celý život,a veľakrát to ani nenájdu. Našla som človeka, ktorý pri mne stál cez všetko dobré, ale neušiel, keď prišlo to zlé. Moju najväčšiu oporu Lauru, ktorá vždy,keď zídem z cesty, ma vráti späť a pripomenie mi,kto som. Kvôli zraneniam som bohužiaľ prestala jazdiť,ale psom sa venujem stále a splnil sa mi ďalší sen, dostať sa na SŠ študovať kynológiu. Preto, aj keď občas máme potrebu hrať sa na niečo, čo nie sme,vždy ostaňme sami sebou,pretože svojou vytrvalosťou dosiahneme všetko, o čom dokážeme snívať. Dominika Káková, 9.C
Výlet do Hronského Beňadiku a Nitry Ráno bolo chladno, a preto sme si museli zobrať teplé bundy. Ako na každý zájazd, schádzali sme sa pred Centrumom. Keď som dorazila, už som tam videla svojich spolužiakov. Posadali sme si do autobusu, skontrolovali, či niekto nechýba a mohli sme vyraziť. Aby učiteľské hlasivky nevyšli z cviku, tak sme trochu vyrušovali. Prvá zastávka bola v Hronskom Beňadiku. Povychádzali sme z autobusu, prešli pár krokov hore kopcom a už na nás pred kláštorom čakala sprievodkyňa. Pred tabuľou s informáciami nám zhrnula najdôležitejšie veci. Dozvedeli sme sa veľa nového. Po prednáške a obzeraní sme sa na pamiatku odfotili. Vrátili sme sa k autobusu. Cesta nám ubiehala rýchlo. A zrazu nás vítalo mesto Nitra. Nitriansky hrad bol naozaj krásny, ale väčšinu najviac trápilo to, že musia vyjsť cestu k hradu. Keď sme zbadali sochy Cyrila a Metoda,vedeli sme, že naše utrpenie skončilo. Vchod zdobila brána, pred ktorou bol veľký most a staré hradby. Hore na streche bola z drevených sôch vyobrazená,,posledná večera. Nejdem už ďalej rozprávať o tom, čo sme videli alebo počuli. Choďte sa sami pozrieť na tieto krásne perly Slovenska. Vrelo odporúčam! Laura Lašková, 7. A
Exkurzia Orava Dňa 15.10.2015 som ja a moji spolužiaci vstávali veľmi skoro, cesta bola dlhá. Je vám obrázok známy? Oravský hrad. Prešli sme tam presne 660 schodov. Videli sme tam veľa zaujímavých vecí, ako zbrane, starobylý nábytok, šperky, erby, oblečenie či brnenie, ktoré vážilo okolo 13kg, mučiareň a mnoho pekných a veľkých obrazov, na ktorých boli namaľované dôležité osoby z okolia Oravy, ako napríklad Job Zmeškal. Oravský hrad bol postavený v roku 1267, a napriek tým rokom, má zachovalých veľa vecí ako brány, strelnice, smolné nosy, cez ktoré liali smolu na nepriateľov. Bohužiaľ z nábytku sa zachovalo iba málo, pretože hrad postihli požiare. Zachovala sa aj bábika, ktorej sukňa slúžila ako pokrievka na čaj, hodiny bez ručičiek, ktoré symbolizovali, že slúžka má byť stále v pohotovosti a naozaj krásna truhlica. Samozrejme nemôžem zabudnúť, že na Oravskom hrade sa natáčali filmy Sokoliar Tomáš, Dracula a najnovšia rozprávka Láska na vlásku. Navštívili sme aj Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava. P. O. Hviezdoslav sa narodil 2.2.1849 a zomrel 8.10.1921 (72 rokov) na pľúcnu chorobu, pretože priveľa fajčil. Bol to významný slovenský básnik, aj keď vyštudoval právo. Napísal veľa krásnych básní a balád ako Hájnikova žena, Zuzanka Hraškovie, Krvavé sonety a mnoho ďalších. Hviezdoslavov tradičný štýl tvoril kabát s čiernym klobúkom - v lete so svetlou šatkou s tmavými bodkami, v zime s tmavou šatkou so svetlými bodkami. Zaujímavé je to, že keď zomieral, tak fajčil cigaru,ktorú však už nedofajčil a teraz ju vlastní múzeum. Za manželku si zobral Ilonu Novotnú(1856-1932), no pán Pavol Országh Hviezdoslav sa ju bál požiadať o ruku osobne, preto jej napísal milostný list, v ktorom bol návrh na sobáš. Farár, ktorý bol zároveň aj otcom jeho vyvolenej, svadbu povolil, pretože Hviezdoslav bol rovnako vzdelaný ako krásna Ilona. No bohužiaľ, Hviezdoslavovci nemali deti, a preto si po smrti Hviezdoslavovho brata Mikuláša, adoptovali jeho dve deti.
A na záver drevený, evanjelický a artikulárny kostolík v Leštinách. Tento kostolík bol postavený v rokoch 1688-1689 na príkaz Jóba Zmeškala a do UNESCA ho zapísali 7.7.2008. Tento kostolík musel byť postavený podľa týchto artikúl (pravidiel): 1. Nemohol v ňom byť kovový klinec, 2. musel byť postavený do jedného roka, 3. nemohol mať zvon, 4. vchodové dvere nemohli byť otočené smerom k dedine alebo k mestu, 5. nemohol mať pevné základy, 6. v jednej župe (okrese) mohli byť najviac 2 takéto kostoly, 7. tieto drevené kostolíky museli byť od seba vzdialené najmenej 20km, 8. okolo neho museli rásť vysoké stromy, údajne aby ho nebolo vidno. V kostolíku je aj krstiteľnica stará vyše 300 rokov a stále je funkčná. Na drevené steny a strop kostola boli použité iba prírodné farby z plodov a rastlín. Síce je kostolík z dreva, je v ňom veľká zima, dokonca najmenšia nameraná teplota tu bola až -29 C. Bohužiaľ, dnu sa nesmelo fotiť, preto mám fotky iba zvonka. Som veľmi rada, že som sa zúčastnila tejto exkurzie. Bola naozaj zaujímavá a dúfam, že ak ste tam ešte neboli, tak aj vy raz uvidíte tieto krásy Oravy. Z. Líšková E. Pichlerovou zo 6.A
Po stopách spisovateľov Ráno som vstala z postele s pocitom, že ma čaká veľa nových krásnych zážitkov. Ako každý normálny školopovinný žiak, aj ja obľubujem školské akcie počas vyučovania. Už v autobuse bola veselá nálada. Prvá zastávka na exkurzii bola v obci Tajov. Je rodiskom popredného slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Prehliadli sme jeho rodný dom. V interiéri ma zaujal dobový nábytok a jeho pestré známky na vysvedčení z univerzity. Usúdila som, že známky nemusia odzrkadliť to, čo je v človeku naozaj ukryté. Kvalitný a úspešný človek nemusí byť zaručene jednotkár šprt. Zrazu sa spisovateľ stal pre mňa ľudskejší, dostupnejší, sympatickejší. Zaujímavé boli aj ďalšie miesta, ktoré sme navštívili : izba J Murgaša, kalvária v Tajove, Literárne a hudobné múzeum v ŠVK v Banskej Bystrici i Horná Lehota. Mňa ale najviac zaujal príbeh tajovského rodáka Jozefa Gregora. K. Šlosiariková, 7.A V Tajove sme ráno boli, veľa nového sa o Tajovskom dozvedeli, Ešte sme mali chvíľu čas, na kalváriu sme vyšli raz. Potom do Bystrice sa odviezli, v literárnom múzeu sme sa zišli, Pol hodinu sme na námestí rozchod dostali, do Európy sme nešli, ale pri fontáne zostali. O Chalupkovi nám rozprávala sprievodkyňa, že mu nerobila problém ani hebrejčina. Tak sa naša exkurzia skončila, že v autobuse spieval každý mládenec i dievčina. T.Longauerová, 7.A
Školská návšteva Judenburg Viele Dank Judenburg Skupinka žiakov z našej školy mali v dňoch 6. 9. júna možnosť prežiť fantastických pár dní v malom meste na úbočí rakúskych Álp v Judenburgu. Toto mesto je spolu s naším, a ďalšími 26 mestami EU členom partnerstva miest Douzelage. Práve vďaka tejto spolupráci môžu školy organizovať školské projekty a žiacke výmeny. 16 žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka v sprievode svojich učiteliek malo možnosť si overiť v praxi svoje schopnosti dorozumieť sa v anglickom ale aj v nemeckom jazyku. Zúčastnili sa vyučovania spolu so svojimi už priateľmi z Neue Mittelschule Judenburg,na hodine Angličtiny, telesnej, hudobnej a výtvarnej výchovy. Okrem výborných dní, plných nových zážitkov, poznávania okolia, turistickej vychádzky na vrch Rannach, adrenalínu na prehliadke Red Bull ringu sme všetci zistili, že to najdôležitejšie, čo sme získali sú noví priatelia, ktorých sa už nevieme dočkať, keď ich privítame v septembri vo Zvolene. Last week from 6th to 9th June we were in Judenburg, Austria for an exchange school trip. We did many things, icluding visiting The Red Bull Ring, hiking in the mountains, had sport lessons, art lesson, visited the town of Judenburg and many other awesome things. We stayed in an army training center, where the soldiers lived too. All the teachers and pupils were very kind to us. We all agreed thet Judenburg is a very nice place. We reall appreciate the programme we had and we hope we will all meet again soon here in Zvolen. By Samuel Kamenský 8.B
Stromy Hrdo sa pýšia vrcholky stromov, korene sa pomaly menia na domov. Konáre rozpínajú vôkol seba, energia z nich vchádza do teba. Pľúca im trháme, členky lámeme, za vlasy šklbeme, a predsa s láskou zhora dívajú sa do zeme. Až sa môže zdať, že ich nič nebolí, že sú tu na to, aby sme ich sekali na poli. Trápia ich kyslé dažde aj neskorý mráz, veľká voda a požiar ich desia tak ako nás. L.Lašková, 7.A Učiteľ Učiteľ je druhý rodič náš, pochopeniu sa však nedočkáš. Prísne stojí nad lavicou, aspoň sa nevyhráža drevenou palicou. Učiteľ je dôležitý, ako zošit zabudnutý. Hovoria :,,Opakovanie ja matka múdrosti! Aj keď to bývajú poriadne hlúposti. Stačí zlý pohľad zopár ráz, a po chrbte ti prejde mráz. Vyhováraš sa, že si tu nebol, aby si z toho neprepadol.
Či nevyvolá práve teba, Snaha býva márna, keď ti na záchod najviac treba. a tvoja odpoveď sa stáva slávna. Venujeme našim učiteľom Každý žiak to vie, že učiteľa v živote potrebuje. Veľká vďaka učitelia naši, že sme vás v tomto rýchlom svete našli. Vážime si prácu vašu, aj keď nemáte vždy pozornosť našu. Viete, aké ťažké je to s nami, ale nie ste s tou výchovou na nás sami. Každý rodič aj učiteľom je, no nie každý to vie. V škole veľa času trávime, nie vždy sa šťastne tvárime. Učitelia, vaša práca náročná je a škoda, že sa len 28. 3. oslavuje. K. Kaplanová, 7.A Učiteľ je priateľ náš vždy, keď dobrú známku dá. Niekedy s ním nie je sranda, písomky a skúšky nás nebavia. Učiteľ je večná spomienka na školské, bezstarostné obdobie pojašenej mladosti. K. Šlosiariková, 7.A Učiteľ je spása naša, vždy pri nás aj ťarchu znáša. Učiteľ ťa pochváli, ale pri neúspechu sa mrzuto zatvári. Učiteľ je niekto, kto nás má vždy viesť,skláňať sa nad lavicou, aj ťaháky zniesť. Učiteľ nás vždy chápe, pomôže vždy a rád,radí žiakom múdro ako kamarát. R. Melicherík, 7.
Učitelia /rétorika - víťazná práca B. Haulíkovej zo 7. A / Jedno perzské príslovie hovorí:,,keby nebo vyslyšalo detské modlitby, nezostal by nažive ani jeden učiteľ." To však podľa mňa nie je tak celkom pravda. Ja osobne by som ich pár nažive nechala. Možno mi to nebudete veriť, ale aj ja mám niektorých učiteľov celkom rada. Je ich síce dosť málo, ale predsa aj takí na svete sú. Potom sú však aj takí, ktorých priam nenávidím. A aký by vlastne mal byť ideálny učiteľ? Podľa mňa na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Každý žiak alebo študent si ideálneho učiteľa predstavuje inak. Niektorí majú radi prísnych učiteľov, pretože na hodinách s nimi sa vždy veľa naučia a iní majú radšej tých, ktorí sa nám stále prispôsobujú, a keď máme dostať nejakú zlú známku, tak nám ju niekedy ani nezapíšu. Osobne si myslím, že správny učiteľ by mal mať z každého trochu. Nemal by na nás stále kričať a kritizovať nás za všetko, čo sa nám nepodarilo, no zároveň by mal vedieť aj niekedy zakričať, pretože s niektorými žiakmi to jednoducho inak nejde. Nemal by nám stále ustupovať a prispôsobovať sa nám, no zároveň by mal byť ochotný vysvetliť nám nejaké učivo aj viackrát, ak tomu väčšina žiakov stále nerozumie. Podľa mňa by každý správny učiteľ mal brať svoju prácu trochu s nadhľadom. Samozrejme, nemyslím tým, že by mu malo byť jedno, či sa my, žiaci, niečo naučíme, no podľa mňa by sa mal nad niektoré veci vedieť trochu povzniesť a občas sa na hodinách aj zasmiať. A predovšetkým by každý dobrý učiteľ mal vedieť pútavo a zaujímavo rozprávať o svojom predmete. Čo tým vlastne chcem povedať? Zoberme si napríklad hodinu dejepisu. Nie je nič horšie ako učiteľ, ktorý príde na hodinu a povie:,, Otvorte si učebnice a naučte sa to učivo, zajtra vás s toho budem skúšať." Ale keď príde učiteľ, ktorý má ten dar, vie nás zaujať a povedať nám aj to, čo sa v učebnici nepíše. Napríklad, keď nám minule dejepisárka povedala, že Richard Levie srdce bol teplý, hneď sme ju všetci začali počúvať. A potom doma mi stačilo, keď som si raz prečítala text z učebnice a hneď som bola naučená. Správny učiteľ by nemal byť náladový, pretože potom nevieme, čo od neho máme čakať. Jeden deň je úplne super, kľudný a na hodine sa občas aj trochu zasmeje, a hneď na druhý deň, po nás kričí už aj za to, že sa opriete o stoličku. Našťastie, takýchto učiteľov nie je až tak veľa. A čo nakoniec? No, samozrejme, každý správny učiteľ by mal mať svoju prácu rád. Toto pravidlo síce platí pri všetkých povolaniach, no pre učiteľov zvlášť. Keď nejaký učiteľ nemá svoju prácu rád, tak to na ňom my žiaci vidíme. Je znudený, podráždený a keď si náhodou na chodbe všimneme jeho výraz, nálada sa nám zaručene zhorší. Takýmto učiteľom sa radšej snažím vyhýbať, no niekedy sa to proste nedá. Takže, keď to tak zhrniem, môj ideálny učiteľ by mal byť múdry, chápavý, mal by vedieť pútavo rozprávať, mala by ho jeho práca napĺňať... Keď sa nad tým zamyslím je otázne, či je na svete vôbec učiteľ, ktorý by spĺňal všetky tieto podmienky??? A tak mi tiež napadá, ako si vlastne taký učiteľ predstavuje ideálneho žiaka? A som ním?
Deň Zeme 22.apríla je sviatok zameraný na ochranu životného prostredia a ekológiu. Veľa ľudí a firiem si v tento deň robí reklamu, akí sú ekologickí. V skutočnosti je to asi jediný deň v roku, kedy ekologickí naozaj sú, ak vôbec. Podľa toho, aká dôležitá pre nás Matka Zem je, je jeden deň do roka na jej oslavu málo. Možno by sme ho mali sláviť každý mesiac, alebo týždeň, alebo každý deň! Každý deň musíme myslieť na to, čím pre nás Zem je a ako jej to oplácame. Myslite na ňu vždy,keď výsledkom vašej činnosti je odpad a uvedomte si, čo robíte! Lebo uvedomenie je prvý krok na ceste k zmene. Herbicíd Prichádzam teplým večerom ku svojím úľom. Priložím ucho, zabúcham. Jeden znie hlucho. Čo je to s rodinou? Veď zvykne hučať touto hodinou. Zložím vrchnák. Rozkúrim dymák. Pozriem dnu, mŕtve. Mŕtve na tisíckrát. Kto mi ich zabil? Kto je ten kat? Vystúpim na pole, odtrhnem kvet, a na ňom včela. Lež bzukotu niet. Vidím ich veľa mŕtvych na kvetoch pnieť. Zaplačem horko. Prekliaty jed. Už idem domov. Je to pár krokov. Zoberiem dymák. Už dohára. Vymreli včely, netreba včelára. J. Pivka,9.C Zdroj fotografií : 7. A
Rodičia spomínajú na Päťku Záber vznikol v šk. roku 1990/91, moja mamina A. Vicianová navštevovala 8.A triedu. Rada spomína na základnú školu. Keď sa mi ráno nechce vstávať do školy, hneď mi povie, že by šla najradšej miesto mňa. V škole vraj bolo božsky! Spomína na prvý stupeň, kde jej boli triednymi učiteľkami p. Kajanová p. Jambrichová, na druhom stupni p. Čechová a v ôsmej triede p. Gregorová. V pamäti jej utkvel p. Borgula, ktorý ju učil fyziku a na tie hodiny spomína s úsmevom. Tiež na p. Láskavú, pri ktorej sa matematika nezdala až taká nezvládnuteľná a p. Sedilekovú, ktorá jej vštepila základy angličtiny, z ktorej neskôr zmaturovala na výbornú. I ostatným učiteľom vďačí za veľa. Naša Päťka jej zostala v srdci. Diana Mondočková, 6.B V čase, keď moja maminka Miroslava Černá chodila do školy, boli iskričky a pionieri. Svetlomodrá košeľa, tmavomodré nohavice alebo sukňa a červená pionierska šatka. Túto rovnošatu nosili pri slávnostnej príležitosti. Maminka navštevovala jazykovú triedu, kde sa učil nemecký jazyk. Dopisovala si s kamarátkou z Erfurtu v NDR, kam chodili na výmenné pobyty. Pekné spomienky má na p. uč. Beláčkovú aj Balciarovú. Športové hry na škole mali radi aj vtedy. E. Weissová, 6. A
R. Bartošová, 6.B 1. Rímsky historik sa nazýva? 2. Rusi, Ukrajinci, Rusíni sú akí Slovania...? 3. Aké kmene útočia na Rímsku hranicu? 4.Cisár, ktorý dal rozdeliť ríšu na Západorímsku a Východorímsku? 5. Kto sú to nomádi? 6. Ako sa nazýva vláda troch cisárov? 7. Kmene, ktoré žili medzi riekami Rýn a Dunaj? 8. Konštantín V. dal vybudovať aké mesto? 9. Najznámejší amfiteáter v Ríme? 10. Posledné slovo? 11. Ako sa nazýva vojvodca Kartágincov? 12. Konštantín V. vydal aký edikt? 1 3 4 5 6 7 2 11 12 8 10 9 R. Bartošová, 6.B
V apríli na našej škole pôsobili dvaja lektori, ktorí prišli až z ďalekého Francúzska. A tak sme si pripravili pre nich interwiu. 1.Ako sa voláte? /Comment vous vous appelez?/ Geneviéve a Jacques Rennerovci. Genevieve nám prezradila, že jej meno pochádza zo stredoveku z obdobia, kedy vládol kráľ Artuš a rytieri okrúhleho stola. 2.Odkiaľ pochádzate? /D où vous venez?/ Prišli k nám z mestečka Oyonnax asi 100km od Lyonu. Je známe hlavne tým, že tam vzniklo jojo a kedysi sa tam vyrábali hrebene a štipce do vlasov z rohov dobytka. Dnes ich vyrábajú z plastov. 3.Ako ste prišli na Slovensko? /Comment vous êtes venus en Slovaquie?/ Prišli autom a po ceste išli cez Švajčiarsko, Rakúsko až na Slovensko. Spolu je to 1400km. 4.Ako dlho ste cestovali? /Combien de temps vous avez voyagé?/ Keď tu boli minule odišli zo Zvolena o 8. hodine ráno a o 2. ráno už boli vo Francúzsku s dvomi zastávkami. Teraz nocovali v Rakúsku, tak ich to trvalo dva dni aj s nocľahom. 5.Ktoré krajiny ste navštívili? /Quel pays vous avez visité?/ Spolu s manželom navštívili všetky krajiny v Európe okrem Nemecka. 6.Prečo ste si vybrali Slovensko? /Pourquoi vous avez choisi la Slovaquie?/ Sú súčasťou asociácie GREF, ktorá združuje učiteľov na dôchodku a vysiela ich ako lektorov do krajín, kde sa učí francúzsky jazyk. Prvý krát tu pôsobili ako lektori v roku 2007.
7.Čo radi robíte? /Qu est-ce que vous aimez faire?/ Geneviéve rada trávi čas s rodinou, má veľmi rada spoločnosť, rada cestujea, a nemá rada ľudí, ktorí sú smutní a je jej ľúto bezdomovcov, keď ich vidí na ulici. 8.Ktorá krajina sa vám páči najviac? /Quel pays vous aimez le plus?/ Ťažká otázka, každá krajina má svoje čaro, ale myslím si, že asi Taliansko, pretože všade kam sa pozriete je niečo pekné. Ale povedala nám k tomu ešte aj jednu zaujímavosti, vraj Francúzi vo Francúzsku hneď spoznajú Talianov, pretože sú hluční a dosť kričia. 9.Čo robíte radi vo voľnom čase? /Qu est-ce que vous avez fait dans votre vie?/ Pracovali spolu s manželom, ako učitelia francúzskeho jazyka na druhom stupni základnej školy, ale aj na strednej škole. 10.Pracujete? /Est-ce que vous travaillez?/ Momentálne sú na dôchodku, ale stále sa snažia byť aktívni a užitoční. Obaja pôsobia v GREFe, a 1x do týždňa pomáhajú cudzincom s francúzštinou. 11.Čo je typické pre váš región? /Qu est-ce qui est typique pour votre région?/ Určite syry, často sa tam jedia racklette (gril, na ktorom sa rozpustí syr a potom sa servíruje na tanier), sama Geneviéve nemá rada syr, čo je na Francúzsku nezvyklé nakoľko po každom jedle jedia rôzne druhy syrov a Francúzsko je krajina syrov. 12. Viete niečo po slovensky? /Vous savez quelques mots slovaques?/ Vedia povedať aj zopár slov po slovensky a to na príklad: ďakujem, dovidenia, prosím...
Tento školský rok sa naša škola zapojila do projektu e-twinning vo francúzskom jazyku. V projekte spolupracovali viaceré európske krajiny a spoznávali sa navzájom. Porovnávali sme naše rozvrhy, aby sme vedeli, aké predmety sa učia naši rovesníci, a ktoré dni chodia do školy. Skúste uhádnuť, ktorej krajine patria tieto rozvrhy. Predstavili sme si svoje krajiny a ich zaujímavosti. Zoznámili sme sa s tradičnými jedlami. Skúste uhádnuť, z ktorej krajiny sú tieto jedlá. Tzatziki spaghettis
Ingrediencie Treba: 125 g tmavej čokolády 125 g masla 125 g cukru 1 veľkú polievkovú lyžicu múky 2 vajíčka Recept: 1) Rozpustíme kúsky čokolády v malom hrnci spolu s 3 polievkovými lyžicami mlieka alebo vody. 2) Keď je čokoláda rozpustená, pridáme pokrájané maslo a necháme rozpustiť za stáleho miešania. 3) Potom pridáme cukor a rýchlo miešame. 4) Rozbijeme prvé vajce a stále dobre miešame. 5) Rozbijeme aj druhé vajce a rýchlo miešame. 6) Nakoniec pridáme lyžicu múky. 7) Maslom potrieme formu alebo do formy dáme papier na pečenie a pripravenú zmes vylejeme do formy. 8) Formu vložíme do vopred vyhriatej rúry na 180 C a necháme piecť 30 minút. 9) Dobrú chuť.
Impulz školský časopis Literárne príspevky : žiaci 5. 9. ročníka Zdroje ilustrácií a fotiek : vlastné, internet Zodpovední : Mgr. Sidonia Balážová a kolektív učiteľov Technická spolupráca : PaedDr. Adriana Hrnková Grafická úprava : D.Káková, L.Augustínová, M.Mottl 9.ročník Naši verní čitatelia! Ste spokojní po prečítaní všetkých strán alebo máte návrhy na vylepšenie? Zahrňte redakčnú radu novými príspevkami a tešte sa na ďalšie číslo školského časopisu!