Školský časopis 1.Sg Nultý ročník, 2017 BAJTIME

Školský časopis 1.Sg Nultý ročník, 2017 BAJTIME

Úvod Milí spolužiaci, celí nažhavení prečítať si naše nulté číslo školského časopisu BajTime, konečne ste sa dočkali! V čísle sa môžete dočítať o záležitostiach a názoroch, ktoré na našej školskej stránke nenájdete. Na svoje si určite prídu umelecké duše, vydanie obsahuje umelecké okienko. Vtipkári si môžu prečítať zopár zábavných výrokov z tried a tiež perličky z našej ankety. Samozrejme, čaká tu na vás veľa ďalších zaujímavých článkov ako napríklad viacero rozhovorov, príbeh zahraničného študenta, recenzie a zážitky z výletov a školských akcií. Takže ešte predtým, ako sa vyberiete na prázdniny a zabudnete, že existuje nejaká škola na Bajkalskej 20, neváhajte a nahliadnite dovnútra! S pozdravom, Vaša redakčná rada Redaktori: 5.J: Helenka Kočanová 6.G: Hana Chrappová Prima U: Lucka Lipková 7.C: Dano Kubiš 7.D: Natalia Kamendy 8.A: Júlia Moncmanová Tercia B: Viv Záhorčáková 9.K: Alenka Mokráňová Obsah Šéfredaktorka: Roderika Major (kvarta N) Zástupkyňa šéfredaktorky: Nina Planá (kvarta N) Grafický editor: Daniel Majer (9. K) Grafický návrh názvu: Adam Kerekeš (9. K) Študent v zahraničí Ako sa študuje v Anglicku... 3 Z našich exkurzií Exkurzia do Serede... 4 Ekologický deň... 5 SHMÚ... 5 Spaľovňa odpadu OLO... 6 Ants v Aquaparku... 7 Železná studnička... 8 Myslíme si Bez mobilov... 9 Čo je (ne)vhodné nosiť do školy... 10 Interview Rozhovor s Dankou Slávikovou... 11 Zo života školy Módna polícia... 13 MDD špeciál... 12 Umelecké okienko Tvorba našich žiakov... 14-15 Recenzia... 16 Perly a perličky Vtipy... 17 Výsledky školskej ankety... 17 2

Študent v zahraničí Ako sa študuje v Anglicku? Katka Chrappová, študentka našej školy z triedy Ravens, išla na ročný študijný pobyt do Anglicka, do školy Gloucestershire College v Cheltenhame. Z predmetov, ktoré si mohla vybrať a ktorým sa bude venovať počas celého roka a zároveň ju najviac zaujímajú, si vybrala biológiu, chémiu a matematiku, do ktorej patrí aj štatistika. Angličtinu má povinnú. Na výber boli aj iné netypické predmety, ktoré sa na našej škole nevyučujú, ako sú fotografovanie či dizajn. Býva v hosťovskej rodine, kde sa striedajú zahraniční študenti. Má samostatnú izbu s kúpeľňou. Sama sa stará o svoje oblečenie. Na otázku Čo väčšinou jedávaš? odpovedala, že si jedlo pripravuje sama. V Anglicku je trendom také polotovarové stravovanie a ja to neuznávam. Jem veci, ktoré si sama uvarím. Je to preto, že chcem vedieť čo jem a odkiaľ to jedlo pochádza. Žijem v dobe, kedy si môžem vybrať, čo budem jesť a nevidím dôvod vyberať si horšiu možnosť. Anglicko hodnotí ako multikultúrnu krajinu, v ktorej majú ľudia podobné hodnoty ako na Slovensku. Veľmi sa jej páči a na to si rýchlo zvykla, že sa ľudia viac usmievajú, ako napríklad obsluha v obchodoch a reštauráciách. Musela si len zvyknúť na jazyk, ale to jej netrvalo dlho. Zistila, že je dobre pripravená a nemala s dohovorením sa problém. Vidíš nejaký rozdiel medzi školou a učiteľmi na Slovensku a v Anglicku? Rozdiel medzi učiteľmi nie je, lebo každý učiteľ je individuálny, či je to na Slovensku alebo v Anglicku. Rozdiel medzi našou školou a školou v Anglicku je hlavne v tom, že koncoročné testy nezostavuje učiteľ daného predmetu a preto sa naňho nemôžem spoľahnúť, že mi všetko povie. Musím si prečítať špecifikáciu predmetu a podľa toho sa naučím a vyberiem si, čo potrebujem a nepotrebujem vedieť. Škola mi nerobí problémy, ale veľa času nemám, lebo robím navyše AP Biology Online Course, ktorý poskytuje Florida Virtual School. Katkin normálny deň začína ráno o siedmej kávou a raňajkami. Školu má od deviatej. Vyučovacia hodina trvá 60 75 minút. Prestávka je vždy 10 minút. Po škole ide buď do knižnice alebo domov, kde sa učí. Cez voľný čas behá alebo jazdí na bicykli na okolité kopce, ktoré sú určite najkrajším miestom v Cheltenhame. Katke v Anglicku chýba rodina a domáce jedlo. Pobyt v Anglicku odporúča pre zdokonalenie sa v jazyku a osamostatnenie sa. Želám veľa úspechov, Hana Chrappová, 6.G 3

Z našich exkurzií Exkurzia do serede Na našej školskej stránke ste iste videli článok Múzeum holokaustu v Seredi. V ňom opísala moja spolužiačka Roderika stručný priebeh návštevy múzea, do ktorého sa spolu s nami (triedou N) a učiteľkami vybrala aj trieda K. Ja vám tento článok trochu prehĺbim a poviem vám, aké vo mne toto miesto s nepríjemne známou povesťou zanechalo pocity a aké názory som si počas výletu vytvorila. Už hneď, ako náš školský autobus zastal pred vchodovou bránou, som si všimla, že bola z obidvoch strán ohraničená pomerne veľkými, šedými nevýraznými múrmi zakončenými ostnatými starými drôtmi. Ani keby som nevedela, kam smerujeme, tak by to v mne nevzbudzovalo príjemný pocit. Chôdzou sme prešli do modrého domu, zrekonštruovaného podľa pôvodných stavieb, v ktorom sa nachádzala prvá časť výstavy. Celé sa to nieslo v modernom jednoduchom, ale zároveň pútavom štýle. Chcela som si toho popozerať čo najviac, aby mi to pomohlo vytvoriť si lepšiu predstavu o všednom živote Židov počas vojny, ale zároveň som potrebovala venovať každej jednej tabuli a každému jednému obrázku dostatočný čas a sústredenosť, lebo inak by som si z toho neodniesla toľko, koľko sa z rýchleho prezerania odniesť nedá. Ako som pomaly prechádzala zo začiatku na koniec, natrafila som na novinové výstrižky týkajúce sa všetkého ohľadne Židov. Boli také presvedčivé, až to bolo desivé. Všetci tí autori a redaktori ich písali s takou istotou, ako keby sa ani na sekundu nikdy nezastavili a nezamysleli sa nad tým, že možno to ich názor nie je až taký správny, akým sa im doteraz zdal. Nie. Nikdy. Práve naopak. Svoje názory si ešte dotvrdzovali rôznymi ekonomickými faktami alebo štúdiami. Ešte doteraz na to spomínam. Ako sme sa presúvali do druhej časti výstavy, zastavili sme sa pred prázdnym schátralým nezrekonštruovaným domom. Tieto domy slúžili ako židovské spálne. Keď som sa letmo pozrela cez špinavé sklenené dvere dovnútra, striaslo ma. Betónová podlaha bola chladná a špinavá a vnútro sálalo chladným, hrubým duchom. Mala som pocit, že som sa na chvíľu ocitla v minulosti. Najsilnejším zážitkom však boli pre mňa určite filmový dokument o pani Fleischmannovej a krátka zastávka na prvý pohľad nevinnom mieste. Bol to veľký otvorený priestor pred veliteľstvom, na ktorom sa odohrávali tie najkrutšie a najsrdcervúcejšie momenty. Na toto miesto vyháňali počas dňa aj nocí vystrašených ľudí strážnici a vybíjali si na nich svoje sadistické chúťky. Niekedy ich nechali pochodovať hodiny do kruhu, kým tí najslabší nezomreli únavou, alebo tu bezcitne strieľali na ľudí. Prišlo mi ľúto všetkých tých starých a ľudí, ktorí ledva vládali chodiť, a malých detí bez rodičov, ktoré len vystrašene nechápali, čo sa okolo nich deje. Toto bol aj prípad pani Fleischmannovej a jej sestry. Keď som počula v dokumente, ako opisovala podmienky v akých žili, keď sa ani nemohli priznať, že sú choré, alebo že ich niečo bolí, lebo by to pre nich znamenalo istú smrť, až vtedy som si uvedomila aké neľudské to celé bolo. Ak by som mala túto návštevu na záver zhrnúť, odniesla som si z nej veľa náučných vecí a pomohla mi si lepšie predstaviť a uvedomiť si podmienky a situáciu počas vojny. Určite by som ju každému, kto má záujem dozvedieť sa viac o živote Židov a koncentračných táborov odporučila. Nina Planá, N Mapa bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi (Zdroj: Slovenský národný archív) 4

Z našich exkurzií shmú Ekologický deň 9. apríla sa naša trieda Upgrades v rámci prírodovedy vybrala na exkurziu do SHMÚ. Presunuli sme sa autobusom na Kolibu, kde sme vystúpili. Prekvapil nás poletujúci sneh, pretože týždeň predtým ešte bolo teplo a svietilo slnko. V hlavnej budove nás už čakal sprievodca, ktorý nám všetko poukazoval a povysvetľoval. Dozvedeli sme sa najmä to, ako vzniká predpoveď počasia. Sú 4 body, ako postupovať pri predpovedi. Prvé sa robí meranie pomocou rôznych meteorologických prístrojov, ako napríklad zrážkomer, vlhkomer alebo anemometer. Meria sa teplota, vietor, zrážky, vlhkosť vzduchu, slnečné žiarenie a tlak. Ďalším krokom je modelovanie. To znamená, že sa všetky merania spracujú pomocou tzv. modelov, čiže pomocou počítačov. Modely poznáme: Ahojte, žiaci z našej školy! Chcela by som vám priblížiť, ako sme išli zbierať odpad. Bola sobota, 25. marec. Pri škole som sa stretla so svojimi spolužiakmi (Matúšom, Maťom M., Fedorom) a našou triednou učiteľkou Alžbetkou Noskovou. Keď už sme boli všetci, vyrazili sme k električkovej zastávke Astronomická. Tam nás už čakali ďalší účastníci. Vybavili nás rukavicami a lapačmi smetí, aby sme s odpadom nebodaj nemali fyzický kontakt. Začali sme zbierať. Prvé veci, čo sme nazbierali, boli všedné, nájdete ich všade: ohorené cigarety, papieriky a plastové tašky. Neskôr sme narazili tiež aj na fľaštičky liehu. Na naše prekvapenie sme počas zberu našli aj nohavice, ktoré boli voľne pohodené na ceste. Postupne sme sa premiestnili od zastávky späť k našej škole. 1) Model Aladin, na Slovensku Po prestávke sme sa opäť pustili do práce. Dokopy sme nazbierali 5 plných vriec. Naše lovenie smetí sa skončilo o 13:00. Za pomoc sme mali sľúbenú zmrzlinu, čiže predsa sa nám to oplatilo. Avšak najlepšie na tomto upratovaní bolo, že sme pomohli prírode. Lebo sme to práve my, ľudia, čo znečisťujeme naše okolie a mali by sme to napraviť. 2) Model ICM, v Poľsku 3) Model GFS Viki Vargicová, 6.G Takto vznikne predpoveď. Posledný krok je verifikácia overenie predpovede. Predpoveď počasia obsahuje aj výstrahy pred nebezpečnými javmi, ako napríklad poľadovica, sneh, silný vietor, atď. Ak by som to mala celkovo zhodnotiť, exkurzia sa nám páčila, veľa sme sa dozvedeli a aj naučili. Lucka Lipková, prima U 5

Z našich exkurzií Spaľovňa odpadu OLO Pred pár mesiacmi niekoľko tried navštívilo spaľovňu odpadu OLO. Cieľom exkurzie bolo ukázať nám, mladšej generácii, aké je dôležité starať sa o životné prostredie a aké to má následky. Rozdelili sme sa do dvoch skupín, jedna išla na prehliadku spaľovne a druhá na prednášku o recyklovaní a životnom prostredí a potom sa tieto skupiny vymenili. Na prehliadke sme videli veľké smetiarske autá, ktoré dovážali zmiešaný odpad, ktorý bol potom triedený. To čo sa triediť nedalo, bolo hodené berá papierom. Na prednáške o triedneí odpadu nám porozprávali o tom, čo sme vedeli už aj predtým, ale aj o triedení liekov po záruke a elektroniky. Takisto nám vysvetlili, prečo sme niekedy mohli vidieť smetiarov so zmiešaným odpadom brať napríklad obsah kontajnera určeného na plasty. Nie je to preto, lebo sú leniví, ale preto, že v kontajneri nie je čisto plast. V takomto prípade je celý obsah kontajnera znehodnotený a musí sa odniesť do spaľovne. Niektorí ľudia túto exkurziu naozaj potrebovali a pomohlo im to k tomu, aby prestali hádzať plastové fľaše do normálneho koša namiesto koša určeného pre PET fľaše. Ochrana životného prostredia je veľmi dôležitá, lebo je to to, v čom žijeme, a ak niečo s tým nezačneme robiť, sami si ublížime. Júlia Moncmanová, 8. A do obrovskej miestnosti plnej odpadu, odkiaľ bol potom odpad prenášaný do spaľovacej miestnosti. V spaľovacej miestnosti sa spaľuje odpad pri neuveriteľne vysokých teplotách. Pohľad na to pripomínal peklo. Roztriedení papier, ktorý sa do spaľovne prináša alebo je tam roztriedený, sa následne odtiaľ odnáša do OLO oddelenia, ktoré sa zao- Spaľovňa odpadu OLO 6

Z našich exkurzií Ants v aquaparku No netešili sme sa z toho dlho. Začalo sa totiž blýskať. Väčšina ľudí asi chápe, že obrovské železné konštrukcie, litre vody a tisícvoltové blesky sa veľmi k sebe nehodia. Takže naše nadšenie rýchlo odoznelo počas toho, ako nás popoháňali zas sa schovať dnu. Počas týchto pár minút evakuácie sa jednému zo spolužiakovi podarilo stratiť okuliare v jednom z bazénov. Takže plavčíci museli riskovať a ísť ich hľadať. Poprosila by som potlesk pre túto osobu. Boli sme už poučení, že do horúceho bazénu nepôjdeme a namiesto toho si radšej zahráme loptové hry. Teda tí, čo ich vedia hrať, si zahrali a ostatní ich nejak pozorovali. Okuliare sa našli, vyjasnilo sa, tobogany zas otvorili a my sme mali konečne pokoj a neboli ovplyvnení počasím. Potom sme sa všetci naobedovali v Subway a vyrazili naspäť na stanicu, odkiaľ nás vlak doviezol späť do Bratislavy. Takto dopadlo naše riaditeľské voľno a myslím si, že napriek problémom s počasím sme si to všetci užili a radi by sme si to niekedy zopakovali. Veď predsa, kto by sa sťažoval nad dňom voľna? 16. júna sme my (8. Ants) dostali riaditeľské voľno po tom, ako sme vyhrali 1. miesto vďaka najviac získaným bodom získaných na MDD. Rozhodli sme sa, že pôjdeme do Aquaparku Senec. Ráno sme sa o 8:30 stretli na železničnej stanici a nastúpili na vlak, ktorý nás odviezol do Senca, odkiaľ sme si urobili krátku prechádzku k aquaparku. Nápad ísť do aquaparku asi nebol najlepší, lebo na tento deň malo podľa predpovede pršať. Zo začiatku bolo počasie celkom slušné, nedalo sa síce povedať, že bolo slnečno, ale nebolo zlé. Všetko sa zmenilo, keď sa sprístupnili prvé (menšie) tobogany. Len párkrát sme sa spustili a už začalo zľahka pršať. Keďže sme už boli namočení vo vode, nevadilo to, no z ľahkého dažďa sa stali veľké a husto padajúce kvapky. Takže sme si veľa z tejto krásy neužili a boli sme prinútení ísť sa schovať dnu. Po pár minútach v horúcej minerálnej vode sa nám začali roztápať mozgy. Našťastie po chvíli prestalo pršať a otvorili sa takmer všetky tobogany. Júlia Moncmanová, 8. A 7

Z našich exkurzií Železná studnička Za víťazstvo v súťažiach počas MDD naša trieda (Upgrades) ako odmenu dostala riaditeľské voľno na jeden deň. 14. júna sme sa teda namiesto do školy vybrali na Železnú studničku. O 8:30 sme sa všetci zišli pri Červenom moste a presunuli sme sa do parku. Každý robil niečo iné. Hrali sme sa tam rôzne hry, napríklad karty, počúvali sme hudbu na reproduktoroch, jedli, rozprávali sa. Niektoré dievčatá zase tancovali na hudbu alebo robili gymnastické kúsky, chalani hrali baseball, rozprávali sa a taktiež hrali všelijaké ďalšie hry. Neskôr sme zistili, že sa už dá ísť na trampolínu a tak sme skákali a skákali. Taktiež sme si tam mohli opekať. Ja som si síce na opekanie nič nepriniesla, ale vyzeralo, že ostatní si pochutnávali. Bol tam však aj bufet, kde sme si mohli kúpiť nanuky a rôzne sladkosti. Jednoducho povedané, každý tam mal čo robiť. O 13:00 sa nám výlet skončil a všetci sme sa šťastní vybrali domov. Lucia Lipková, U 8

Myslíme si... Bez mobilov V piatok 19. mája sme v triede Dots mali deň bez mobilov. Veľa učiteľov (aj žiakov) si myslelo, že to asi neprežijeme. Niektorí moji spolužiaci ani nevedeli, čo majú robiť so získaným časom, preto to občas cez prestávky vyzeralo veľmi zaujímavo. No bolo vidieť, že skupiny priateľov sa medzi sebou viac ako inokedy rozprávali namiesto pozerania do obrazovky, čo bolo veľmi dobré. Ale na konci dňa sme sa aj tak všetci tešili, že svoje mobily opäť vidíme. Podľa mňa každý z mojich spolužiakov vnímal tento deň inak, preto som sa rozhodla spraviť mini anketu. Pod prísľubom anonymity nám povedali aj toto: Dalo sa to prežiť. Hádzali sme si loptičku a bolo to zábavné. Bol to asi najhorší nápad, ktorý Mira mohol napadnúť. Myslel si, že keď chalani nebudú mať mobily, tak budeme medzi sebou komunikovať - no nevyšlo mu to. Bolo to vskutku hrozné. Úprimne dúfam, že sa to už nikdy nebude opakovať. Bolo to ok. Tým, že sme mali tie loptičky, tak to bolo lepšie. Keby sme ich nemali, nevedeli by sme, čo máme robiť. Blbé na tom bolo, že chalani sa skoro zabili a skoro zničili triedu, lebo si hádzali loptičky a hrali tzv. vybíjanú. Myslím si, že je veľmi riskantné mať zakázané mobily. Nemohol som si písať s ľuďmi, ktorí nie sú u nás na škole. Chlapci skoro rozbili reproduktory, dataprojektor a iné, lebo Miro im dal loptičky, s ktorými sa ohadzovali. Takže to bolo hrozné. Keď som mal loptičku, mobil mi nechýbal. No, vidno, že dievčatám sa to veľmi nepáčilo, aj keď treba uznať, že z pohľadu chlapcov to bolo asi zábavnejšie. Myslím si, že to tiež bolo trochu nebezpečné, ale nakoniec sa nič vážne nestalo. Veľa ľudí si dnes život bez mobilov nedokáže predstaviť, aj keď sú ešte stále takí, ktorí bez nich vedia fungovať (asi ich nikdy nepochopím). Bolo dosť zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď nám, deckám, ktoré sú skoro každý deň na mobile, tie mobily zoberú. Táto skúsenosť nebola až taká zlá, ale nemyslím si, že by nám ich mali zakázať. Žiakov, ktorí sú cez každú jednu prestávku na mobile aj tak ubúda, takže to, čo chcú učitelia týmto zákazom dosiahnuť, sa už deje. Takisto nám niekedy učitelia povedia, že si máme niečo vyhľadať na mobile cez hodinu. Je to rozhodne rýchlejšie, ako keby učiteľ musel otvárať počítač a počkať, kým sa zapne. Keby sme si odmysleli tie loptičky, ktoré nám dievčatá spomenuli, asi by sa tento deň veľmi nelíšil od ostatných. Nemyslím si, že je pravda to, čo niektorí ľudia hovoria, že deti sa dnes už nerozprávajú kvôli mobilom. To robia asi len tie naozaj závislé. Aby som to celé zhrnula: myslím si, že zakázanie mobilov nie je dobrý nápad, lebo mobily sú dnes veľká časť nášho sveta. Nepoškodzujú naše priateľstvá a nebránia nám v rozhovoroch, ale naopak, niekedy nám v nich pomáhajú. Natalia Kamendy, 7.D 9

Myslíme si... Čo je (ne)vhodné nosiť do školy? Túto otázku si kladie veľa žiakov, rodičov a učiteľov a všetky odpovede sú rôzne. Takisto záleží na škole (napríklad niektoré školy majú uniformy, niektoré majú prísne pravidlá, atď). Naša škola veľmi prísne pravidlá nemá, čo je podľa mňa celkom fajn. Vtedy majú žiaci viac možností ukázať svoju povahu. A očividne si to nemyslím iba ja, keďže aj niektorí žiaci mali podobný názor: Každý si môže obliecť to, čo chce, a nikto mu v tom nezabráni. Myslím si, že oblečenie je vec názoru a vkusu. Škola je budova, kde sa máme učiť, a nie módne mólo. Podľa mňa, vhodné oblečenie je aj také, v ktorom sa cítime dobre a sebavedome. V našom oblečení by sme sa mali cítiť sebavedome a pohodlne. Pýtali sme sa, aké sú názory študentov na veci ako tepláky, veľké výstrihy či make-up. Môj názor na nosenie teplákov je, že sú niekedy až príliš ležérne na nosenie do školy. Ale niektoré dievčatá, ktoré vidím na chodbe, vedia aj z ležérnych teplákov spraviť pekný outfit. Veľké výstrihy nie sú celkom dobrý nápad, ale zase každý má vlastné normy. Napríklad nemusíme mať tričká, ktoré vyzerajú ako roláky, no nemali by sa nosiť ani extrémne veľké výstrihy. Aj make-up je pre každého iný. Určite, žiačky z nižších ročníkov ho nepotrebujú, ale keď sa v ňom niekto cíti pekne alebo chce zakryť nejaké nedostatky, je to v poriadku. No samozrejme, musí to byť slušný make-up. A opäť pridávam názory žiakov : Nemali by sme nosiť tepláky, lebo tie sú neformálne a sú skôr na doma alebo na šport. Takisto by sa nemali nosiť veľké výstrihy ani tričká, ktoré končia nad bruchom. Niekedy si baby dajú do školy šaty s veľkým výstrihom, mne to nevadí, ale niektorí chalani potom nemyslia na učivo, ale na ten výstrih. Všelijaké oblečenie s napísanými nadávkami sa vôbec do školy nehodí. Čo je teda vhodné nosiť do školy? Ja si myslím, že do školy je vhodné nosiť čokoľvek, pokiaľ to nie je žiadny extrém alebo niečo urážlivé. Je dobré mať istú voľnosť pri výbere oblečenia do školy, lebo sa môžeme viac prezentovať a vyjadriť svoj vkus. No nejaké základné pravidlá by sa mali zaviesť. Pozrime si nejaké ďalšie názory: Do školy je vhodné nosiť prezuvky, aby si nezašpinil podlahu. Keby všetci nosili len vhodné veci, škola by bola formálnejšia, ale nebola by v nej cítiť voľnosť a pohoda. Podľa mňa by sme mali rešpektovať, že škola nie je ulica ani bar a aspoň trochu sa snažiť riadiť sa tým. U nás sa síce nemusia nosiť uniformy, ale to neznamená, že to s obliekaním môžeme preháňať. Aby sa nemiešal môj názor s názormi žiakov, trochu to tu zhrniem: Do školy by sa ľudia mali obliekať slušne a ako sa patrí. No mali by aj ukazovať svoj štýl a mali by sa vo svojom oblečení cítiť dobre a nehanbiť sa zaň. Určite by sa nemali nosiť do školy veci, ktoré niekoho urážajú alebo zosmiešňujú. Podľa mňa je oblečenie spôsob, ako sa deti alebo mladí ľudia vyjadrujú a ako ukazujú, kým sú, to ale neznamená, že by sme mali súdiť ľudí len na základe ich oblečenia. Natalia Kamendy, 7.D 10

Interview Rozhovor s Dankou Slávikovou Ahoj Danka, ďakujeme za tvoju ochotu urobiť s nami rozhovor. Mnohí z nás ťa už určite videli prednášať, vždy je to dychberúce. Povedz nám, kde si sa naučila takto umelecky prejavovať? Hraniu aj nakrúcaniu sa venujem odmalička, vždy ma to k tomu prirodzene ťahalo. Na súťaže umeleckého prednesu som si odjakživa vyberala texty sama, vedela som, akú emóciu a celkový pocit chcem dosiahnuť a ďalej som trénovala s mojou mamou, ktorá mi vždy úžasne pomohla. Neviem povedať konkrétne miesto alebo človeka, ktorý by ma to naučil. Povedala by som, že ma učili skúsenosti aj tie z divadla. Máš niekedy pred prednesom trému? Ak áno, ako ju prekonáš? Paradox je, že pred predstavením v divadle trému nemávam. Naopak pred umeleckým prednesom som neskutočný stressman, aj po toľkých rokoch. Dokonca mám pocit, že je to časom len horšie. Tréma zmizne v momente ako sa postavím pred ľudí a vtedy nie je nič iné len ja, oni a text, ktorému dodávam život. Počuli sme, že sa nečiníš len v súťažnom prednese, nedávno si získala viac hereckých a filmárskych ocenení, napr. Zlatá Klapka a Cineama. Mohla by si nám tieto projekty viac priblížiť? Zlatá Klapka bola doslova splneným snom. Zúčastnila som sa jej aj rok predtým, no prihlásila som len jeden film pretože som sa o nej dozvedela až týždeň pred uzávierkou. Nič sme nevyhrali, tak som si povedala, že budúci rok si odnesieme aspoň jednu cenu. Celý rok som nakrúcala a nakoniec som poslala asi šesť filmov do jedenástich kategórií. V kategórii dokumentu boli dva z troch nominovaných filmov moje, s tým, že jeden premenil nomináciu na víťazstvo. (Viditeľný zvuk (2016) poďakovanie patrí Ľuboslave Ferkovej, Denise Sádeckej a Dane Jančinovej). Ďalšiu Klapku som dostala za najlepší dievčenský herecký výkon vo filme, ktorý som aj režírovala. Bol to žánrový film, western, ktorý vznikol počas súťaže 48 hodinový filmový projekt, čo bola moja doteraz najhodnotnejšia filmárska skúsenosť musela som postaviť štáb a nakoniec sa to podarilo a aktuálne 48 hodinová zostava pripravuje už ďalší film. Táto skúsenosť mi potvrdila, že ak človek niečo chce, má do toho jednoducho ísť a pracovať na tom. Či už za kamerou, alebo sa postaviť aj pred ňu. Cineama je postupová súťaž a na krajskom kole mi vyhrali dva filmy hraný a dokument. Takýto talent by bola určite škoda zahodiť. Aké máš plány do budúcnosti? Chceš sa venovať herectvu alebo filmárstvu aj v dospelosti? Ako povedal Juraj Herz : Chci hrát a třeba i režírovat, v divadle a u filmu. Určite sa chcem venovať aj herectvu popri režírovaniu najviac, ako to bude možné a snažím sa viac presedlať na filmové hranie. Budúci rok si podávam prihlášku na viaceré školy na odbor filmová réžia a pevne verím, že sa mi niečo z toho aj podarí. Mojim cieľom do budúcnosti je určite nakrúcať filmy umelecky hodnotné, inteligentné a šikovné no rovnako tak divácky atraktívne - môj film tu bude vždy pre ľudí. Ešte raz ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov do budúcnosti. Alenka Mokráňová, 9.K, Roderika Major, N 11

Zo života školy Módna polícia Študentka zvolila letné čierne šaty s odhalenými ramenami, ktoré si zakryla klasickou džínsovou bundou pre prípad chladnejšieho počasia. Topánky zladila so šatami, ktoré tomu celému dodávajú športový nádych. Čerešničkou na torte je čierny choker uviazaný okolo krku, ktorý celý outfit doplniť. Topánky: Adidas Choker: Mohito Bunda: Pull & Bear Šaty: Mohito Naopak, druhá študentka zakomponovala do outfitu aj svetlú ružovú farbu, ktorá sa objavila na pásikoch blúzkovitého trička a na topánkach, čo sa k sebe jednoznačne hodí. Športové tričko s nádychom elegantnosti je zaujímavé. Čierne látkové nohavice, s ktorými sa nedá nič pokaziť, sa k tričku nehodia. Najlepším kúskom z celého outfitu sú však podľa môjho názoru Vansy z kolekcie Vans x Peanuts. Je to klasický model tejto značky a rôznymi kreslenými postavami tomuto outfitu dodávajú šmrnc. Hodinky nikoho nevyrušujú a krásne ladia so zvyškom. Celkový výber hodnotím na jednotku. Tričko: Zara Topánky: Vans Nohavice: Zara Hodinky: Apple 12 Jano Klimek, N

Zo života školy MDD Špeciál Toto sú zážitky jednej zo zúčastnených: V piatok 2.6.2017 sa v našej škole uskutočnilo MDD. Študenti sa mohli zapojiť do rôznych aktivít, športových aj nešportových. Hral sa futbal, vybíjaná, florbal a dokonca aj pretláčanie. Tento rok sa prvýkrát objavili aktivity nešportové, a to napríklad vedomostný kvíz, šach, tvorivé dielne alebo súťaž o hádaní rôznych zvukov. Reprezentanti tried súťažili v týchto aktivitách a získavali body, ktoré boli na konci zrátané a takto sa vyhlásila výherná trieda. Výhercami sa sta- la trieda Ants, ktorá dostala deň riaditeľského voľna. Hádali sme 25 zvukov, ktoré boli nahraté u nás v škole. Jedným zo zvukov bolo napr. šúchanie bránky o betón, no najťažší bol zvuk fidget spinneru. Boli sme na šikovných ručičkách a nemali sme ani poňatia, akú tému dostaneme. Mali sme navrhnúť iniciálu našej triedy, vystrihnúť ju a pomocou gombíkov ju našiť na látku. Najprv som odohrala 2 zápasy sama a moju účasť spolu s Jackiem, mojím spolužiakom, som ukončila vyhraním štvorhry s triedou K, aby sa rozhodlo o víťazovi. Strašne sa teším, že nám prialo počasie, organizácia bola super a decká športovali s nadšením a v duchu pravidiel fair play. Boli sme svedkami krásnych zápasov. Vilo Kerekeš I think MDD is fantastic, because I don't think kids get out and play enough. When I was a kid we used to go out and play every day. Nyall Frye 13

Umelecké okienko Tvorba našich žiakov Viv Záhorčáková, tercia B Júlia Moncmanová, 8.A Lucia Lipková, prima U Eva Štefanová, kvarta N Viv Záhorčáková, tercia B Viv Záhorčáková, tercia B 14

Umelecké okienko Tvorba našich žiakov Letters My first letters says, how i miss our plays. I promise I will be okay, my training starts today. My second letter comes later, I'm sorry I didn't have time for you. My buddy is a nice man, I'm living with all these men. In my third letter I apologize, for not writing sooner my love. Forgive me mother, I couldn't, I can't write you anymore. In my last letter I explain, if you're reading this I ain't well. And I'm sorry mother, for you I have failed. -Anonym i-machine My mind is a mess thinking less unless there's something new to copy and paste. My mind is a mess my life is a waste. Pause and go and stop and wait, loading and loading another face. Another name to remember, another day to work, they never mean to be respectful, you're a fool, a mess, a dork. Search school, search health, search life. Not now, I need to hide. Let me breathe, let me live, no answers found, no results here. Food, air, something, Help.. help.. Error-Error-Error Quit. -Anonym 15

Recenzia Piráti z karibiku: salazarova pomsta Piaty diel úspešnej série nesklamal, ale veľmi ani neprekvapil. Johny Depp sa ako inak predviedol v už svojej zaužívanej úlohe kapitána Jacka Sparrowa, tentokrát na úteku pred nemŕtvymi na čele so Salazarom. Jeho humorné správanie a hlášky určite pobavili mnohých. Dej sa rozvíjal, ale chýbala mu jednoznačná línia, pre ktorú sa pozorovateľ mohol v príbehu stratiť. Prostredia boli však veľmi zaujímavé a pútavé. Čím sa viac schyľovalo k záveru, v tým napínavejšej situácii popretkávanej smiešnymi zvratmi sa hlavní hrdinovia ocitli. Niekedy by sa však mohlo zdať, že isté scény boli zbytočne dlhé, či dokonca celkom nepotrebné. Mnohým sa taktiež nemuselo pozdávať vyvrcholenie deja, ktoré hraničilo s uveriteľnosťou. Nórski režiséri Joachim Rønning a Espen Sandberg obsadili tentokrát mladého herca menom Brenton Thwaites, ktorý na prekvapenie viacerých zažiaril a práve s jeho úlohou sa spája hlavný románik a nečakaný príchod známych tvárí na záver. Práve tento koniec podľa mňa zapríčinil úspech filmu. Celkovým dojmom teda na mňa nepôsobil rušivo alebo nepozerateľne, ale niekedy zdĺhavo či neprirodzene. Praví fanúšikovia tejto dobrodružnej pirátskej série sa však majú na čo tešiť, pretože ich tu naopak čaká aj množstvo šikovných bojov, nečakaných vyviaznutí zo smrti, ale aj zaručená zábava. Emma Huňorová, kvarta N 16

Perly a perličky Vtipné výroky Žiak1: Ako sa volajú tie časti atómu, tie podobné kúskom slaniny? Fyzika: (Žiak tvrdí, že sa na dnešnú hodinu všetko doučil) Žiak2: Neviem, čo tým myslíš...no sú tam protóny, neutróny, kvarky Učiteľ: Aaaale, ty si sa čo doučil. Pozri sa na to! Babkin guľomet si sa doučil! Žiak1: To je ono! Škvarky! Fyzika: Fyzika: (žiak sa evidentne opustil = trasie sa v lavici) (Žiak sa pozrie na test a vzdychne si) Učiteľ: (pozrie na žiaka ako na blázna) Vysvetlíš mi, prosím ťa, prečo sa trasieš? Kde sme, na folklórnom festivale? Učiteľ: Ty čo tu na mňa vzdycháš? Žiak: Čo? Ja nič Učiteľ: Nehovor, že nič! Len za to, že ty si analfabet a nevieš prečítať zadanie, tak tu teraz na mňa nefuň! Funíš tu ako divá sviňa v chlieve! Pff, toto milujem, tieto vaše povzdychy! Fyzika: riešenie príkladov (Žiak znudene sedí v lavici, obklopený spolužiačkami) Učiteľ: Ty čo tu sedíš? Tieto príklady sa len tak samé od seba neurobia. Sedíš si tu ako veľký kráľ Maharadža aj so svojím háremom! Jeden funí, ty si tu sedíš ako BIG BOSS, henten to má celé zle No, ešteže ide rodičko To najlepšie z ankety o školskom časopise Ktorý názov sa ti páči najviac? Kolovrátok ŠŤUKNIČKA Drahokam Cigánske denníky Bolí ma rameno Letecké modelárstvo Čo by si chcel/a nájsť v školskom časopise? Čo by si nechcel/a nájsť v škoskom časopise? kupón na obed zadarmo kto dostal NH a prečo videohry módna polícia učiteľov LEZENIE!!! články o nových videohrách 17 nemčinu ploštice horoskop zverokruh recepty na zdravé a zel. jedlá číslo 9

Záver Milí žiaci, sme veľmi vďační, že ste sa odhodlali si aspoň pozrieť a možno aj prečítať naše nulté číslo nového školského časopisu BajTime. Vynaložili sme pri jeho písaní veľa úsilia a sme veľmi radi, ak vás nejaký článok zaujal. Ďakujeme všetkým ochotným autorom, ktorí svojím textom prispeli do tohto vydania. Dúfame, že sa vám náš časopis páčil a že si pozriete aj jeho ďalšie vydania. S pozdravom, Vaša redakčná rada 18