SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE MONITOROVANIE KVALITY PODZEMNEJ VODY VO VYBRANEJ LOKALITE BAKALÁRSKA PRÁCA MTF-5266-48552 2010 Ivana Mašková

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE MONITOROVANIE KVALITY PODZEMNEJ VODY VO VYBRANEJ LOKALITE BAKALÁRSKA PRÁCA MTF-5266-48552 Študijný program: bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Číslo a názov študijného odboru: 8.3.5 bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Školiace pracovisko: Ústav bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva Vedúci záverečnej práce/školiteľ: Ing. Kristína Gerulová, PhD. Trnava 2010 Ivana Mašková

POĎAKOVANIE Touto cestou chcem vyjadriť poďakovanie vedúcej bakalárskej práce Ing. Kristíne Gerulovej, PhD. za odborné vedenie a praktické skúsenosti poskytnuté pri písaní bakalárskej práce.

SÚHRN MAŠKOVÁ, Ivana: Monitorovanie kvality podzemnej vody vo vybranej lokalite. [Bakalárska práca] Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav bezpečnostného a environmentálneho inžinierstva. Školiteľ: Ing. Kristína Gerulová, PhD. Trnava: MtF STU, 2010. 61 s. Kľúčové slová: podzemná voda, monitorovanie, kvalita vody Práca sa zaoberá hodnotením kvality podzemnej vody v obci Dechtice. V lokalite sa hodnotilo 10 studní pomocou vybraných ukazovateľov: dusičnany, dusitany, amónne ióny, chloridy, vápenato-horečnatá tvrdosť vody a obsah vápnika a horčíka. Podľa meraní, ktoré sa počas sledovaného obdobia realizovali dvakrát možno skonštatovať, že všetky odberné miesta spĺňali požiadavky na kvalitu pitnej vody pre: dusitany, amónne ióny, chloridy, obsah vápnika a horčíka. V prípade dusičnanov prekračovalo hodnotu 50 mg l -1 päť odberných miest.

ABSTRAKT MAŠKOVÁ, Ivana: Monitoring of ground water quality in the selected location. [Graduate Theses] Slovak University of Technology Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology; Institute of Safety and Environmental Engineering. Supervisor: Ing. Kristína Gerulová, PhD. Trnava: MtF STU, 2010. 61 s. Key words: ground water, monitoring, waters quality This theses is focused on ground water quality in the village Dechtice. There were assessed 10 water wells is assessed by selected indicators: nitrates, nitrites, ammonium salts, chlorides, total amount of calcium and magnesium and content of both separately. It can be state by the realized measurements that were repeated two times that all sampler places were in the limits of nitrites, ammonium salts, chlorides, calcium and magnesium. In the case of nitrates five samples were out of 50 mg l -1.

OBSAH ZOZNAM PRÍLOH... 9 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV... 10 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK... 11 ÚVOD... 12 1 ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA LOKALITY... 13 1.1 Poloha... 13 1.2 Krajinný charakter... 13 1.3 Geografické a geomorfologické pomery... 14 1.4 Hydrologické pomery... 15 1.5 Hydrogeologické pomery... 15 1.6 Zdroj pitnej a úžitkovej vody... 16 2 PODZEMNÁ VODA... 17 2.1 Charakterizácia podzemnej vody... 17 2.2 Rozdelenie podzemnej vody... 18 2.3 Akosť podzemnej vody... 20 2.4 Znečistenie podzemnej vody... 22 2.5 Minerálne vody... 23 2.6 Pitná voda... 23 3 STANOVENIE VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV VÔD... 28 3.1 Anorganické látky vo vodách... 28 3.2 Dusík a jeho zlúčeniny... 28 3.3 Chloridy... 30 3.4 Vápnik a horčík... 31 4 ODBER VZORIEK... 35 4.1 Chemická analýza vody... 35 4.2 Odber podzemnej vody... 36 5 EXPERIMENTÁLNA ČASŤ... 38 5.1 Materiál a metódy... 38 5.1.1 Spôsob odberu vzoriek... 39 5.1.2 Meranie obsahu dusičnanov vo vzorke podzemnej vody... 40 5.1.3 Meranie obsahu dusitanov vo vzorke podzemnej vody... 42 5.1.4 Meranie obsahu amónnych iónov vo vzorke podzemnej vody... 43 5.1.5 Spektrofotometrické stanovenie... 44 7

5.1.6 Stanovenie chloridov vo vzorke podzemnej vody... 44 5.1.7 Stanovenie vápenato horečnatej tvrdosti vo vzorke podzemnej vody... 44 5.2 Výsledky a diskusia... 45 5.2.1 Hodnotenie kvality podzemnej vody dusitany... 45 5.2.2 Hodnotenie kvality podzemnej vody dusičnany... 46 5.2.3 Hodnotenie kvality podzemnej vody amónne ióny... 48 5.2.4 Hodnotenie kvality podzemnej vody vápnik a horčík... 49 5.2.5 Hodnotenie kvality podzemnej vody vápnik... 51 5.2.6 Hodnotenie kvality podzemnej vody horčík... 52 5.2.7 Hodnotenie kvality podzemnej vody chloridy... 54 5.3 Vyhodnotenie dotazníka... 56 ZÁVER... 58 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV... 60 ZOZNAM CITOVANÝCH OBRÁZKOV... 61 6 PRÍLOHY... 62 8

ZOZNAM PRÍLOH Príloha A NV SR č. 354/2006 Z. z. Ukazovatele kvality pitnej vody a ich limity Príloha B Karta bezpečnostných údajov Kyselina sírová (H 2 SO 4 ) Príloha C Karta bezpečnostných údajov Kyselina sulfanilová (NH 2 C 6 H 4 SO 3 H) Príloha D Bezpečnostný list Nesslerovo činidlo Príloha E Dotazníky 9

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV RÚVZ Regionálny úrad verejného zdravotníctva NMH najvyššia medzná hodnota MH medzná hodnota OH odporúčaná hodnota KBÚ karta bezpečnostných údajov 10

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Obrázok 1 Erb obce Dechtice... 13 Obrázok 2 Podrobná mapa obce Dechtice... 14 Obrázok 3 Zobrazenie miest, z ktorých sa odoberala vzorka vody na analýzu... 38 Obrázok 4 Artézska studňa Florián na dechtickom námestí... 39 Obrázok 5 Závislosť absorbancie od koncentrácie NO - 3... 40 Obrázok 6 Závislosť absorbancie od koncentrácie NO - 2... 42 Obrázok 7 Závislosť absorbancie od koncentrácie NH + 4... 43 Obrázok 8 Porovnanie koncentrácie dusitanov desiatich odberných studní... 45 Obrázok 9 Porovnanie koncentrácie dusičnanov desiatich odberných studní... 47 Obrázok 10 Porovnanie koncentrácie amónnych iónov desiatich odberných studní... 48 Obrázok 11 Porovnanie koncentrácie vápnika a horčíka desiatich odberných studní... 50 Obrázok 12 Porovnanie koncentrácie vápnika desiatich odberných studní... 51 Obrázok 13 Porovnanie koncentrácie vápnika desiatich odberných studní... 53 Obrázok 14 Porovnanie koncentrácie chloridov desiatich odberných studní... 54 Tabuľka 1 Rozdelenie vody podľa tvrdosti do šiestich skupín... 34 Tabuľka 2 Namerané hodnoty NO - 2 jednotlivých studní v sledovanom období... 46 Tabuľka 3 Namerané hodnoty NO - 3 jednotlivých studní v sledovanom období... 47 Tabuľka 4 Namerané hodnoty NH + 4 jednotlivých studní v sledovanom období... 49 Tabuľka 5 Namerané hodnoty Ca 2+ a Mg 2+ jednotlivých studní v sledovanom období... 50 Tabuľka 6 Namerané hodnoty Ca 2+ jednotlivých studní v sledovanom období... 52 Tabuľka 7 Namerané hodnoty Mg 2+ jednotlivých studní v sledovanom období... 53 Tabuľka 8 Namerané hodnoty Cl - jednotlivých studní v sledovanom období... 55 11

ÚVOD Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi a zároveň základom všetkého organického života, nie je ničím nahraditeľná. Prejavuje sa v 3 skupenstvách: kvapalné, pevné a plynné skupenstvo. Vodu nachádzame na zemskom povrchu, v moriach a oceánoch, pod zemským povrchom, v ovzduší, v rastlinách a živočíchoch ako i v ľuďoch. Voda tvorí až tri štvrtiny zemského povrchu. Na celom svete je kvalitná voda najžiadanejšou kvapalinou. V súčasných podmienkach má mimoriadny hospodársky význam. Aj napriek tomu, plytvaním a znečisťovaním ohrozujeme celosvetové zásoby pitnej vody. Väčšina pitnej vody na Slovensku pochádza z podzemných zdrojov a prameňov. Podzemná voda je pre svoje prirodzené vlastnosti dôležitá predovšetkým pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, pretože býva výrazne kvalitnejšia než voda povrchová. Preto je nutné zaistiť vodný zdroj trvalej výdatnosti a vhodnej kvality. V prípade výrazného poklesu hladiny podzemných vôd hrozí následok nedostatku pitnej vody. Príčinou takéhoto problému môže byť vysoká spotreba vody poľnohospodárstvom, chemickým priemyslom alebo inými odvetviami priemyslu. Podzemná voda je na Slovensku veľkým bohatstvom, nachádza sa hlavne na Žitnom ostrove a v krasových oblastiach Slovenska. 12

1 ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA LOKALITY 1.1 Poloha Dechtice, obec s 1770 obyvateľmi, leží na úpätí Malých Karpát, severne od Trnavy na oboch brehoch rieky Blava. Ležia v najsevernejšom výbežku Trnavského okresu a od Trnavy sú vzdialené 19 km [1]. Na obrázku 1 je znázornený erb obce Dechtice. Obrázok 1 Erb obce Dechtice [32]. 1.2 Krajinný charakter Kataster obce je rozložený sčasti na zvlnenej Trnavskej pahorkatine, sčasti na podhorských svahoch Malých Karpát. Má približne štvoruholníkový tvar. Zo severozápadu na juhovýchod tečie zo svahov Malých Karpát riečka Blava, ktorá preteká územím katastra obce bližšie k jeho severovýchodnej hranici [1]. Svahy Malých Karpát sú pokryté lesnými masívmi, v ktorých prevládajú listnaté porasty a pomerne rozsiahlymi výmerami trvalých trávnatých porastov. Zvlnené úbočia Trnavskej pahorkatiny rozprestierajúcej sa v juhovýchodnej časti podhoria Malých Karpát predstavujú v dechtickom katastri najmä poľnohospodársky obrábanú pôdu [1]. Geomorfológia terénu je charakterizovaná malými výškovými rozdielmi (cca 180m). Stred obce sa nachádza na kóte 180 m n. m. Najvyššie body katastra sú lokalizované v jeho severnej, severozápadnej a západnej časti: Šidlová hora (345 m n. m.), Lažteky (334 m n. m.), Kátlovská hora (380 m n. m.) [1]. Malé Karpaty predstavujú ako významný prírodný fenomén nezastupiteľné miesto tak v ekobiológii nadregionálneho významu (Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty), ako aj v lokálnom merítku. Okrem hospodárskej funkcie (ťažba drevnej hmoty) predstavujú 13

priestor kumulovania relaxačno-oddychových a turisticko-poznávacích funkcií (rekreačné stredisko Planinka, turistická Štefániková magistrála, výletné miesto Katarínka, rekreačná oblasť Nové hory a i.) [1]. 1.3 Geografické a geomorfologické pomery Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Dechtíc do Fatransko-tatranskej oblasti, celok Malé Karpaty, podcelok Brezovské Karpaty. Z hľadiska morfológie má oblasť vrchovinový reliéf, Dobrovodská kotlina má reliéf eróznej kotliny, údolie riečky Blava má horskej časti charakter V doliny so slabou vyvinutou nivou, v časti Trnavskej pahorkatiny je riečna niva vyvinutá výraznejšie. Nadmorská výška terénu sa pohybuje v rozmedzí 180-380 m n. m [1]. Obrázok 2 zobrazuje podrobnú mapu obce Dechtice. Obrázok 2 Podrobná mapa obce Dechtice [33]. 14

1.4 Hydrologické pomery Okres Trnava patrí v prevažnej miere do povodia dolný Váh (číslo hydrologického povodia 4-21 - 16). Územím okresu prechádzajú rozvodia medzi povodiami menších vodných tokov a to Gidry, Ronavy, Parnej, Trnávky, Krupského potoka a Blavy. Riečna sieť územia má paralelnú textúru a povodia tokov majú pretiahnutý smer SZ JV [1]. Z hľadiska odtokových pomerov patria vodné toky okresu do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo snehovým typom odtoku s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnatosťou vo februári až apríli a s najnižšími prietokmi v septembri [1]. 1.5 Hydrogeologické pomery Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí kataster Dechtíc do rajónu QN 050 - Kvartér Trnavskej pahorkatiny. V oblasti Trnavskej pahorkatiny sa zvodnené horizonty viažu na komplexy jazerno-riečnych sedimentov starého pleistocénu až vrchného pliocénu (rumanu), ktoré sú prekryté veľkými hrúbkami spraší. Táto oblasť má priepustnosť pórovú, hladina podzemnej vody je prevažne napätá. Mocnosť vodonosnej vrstvy podzemnej vody v piesčitých štrkoch rumanu dosahuje okolo 7 m. Na základe kontinuálneho porovnávania geometrického poľa hydroizohýps, ktoré sú udávané v nadmorských výškach s geometrickým poľom nadmorských výšok, sa hladina podzemnej vody nachádza v hĺbke cca od 4 do 18 m, čo závisí predovšetkým od hrúbky spraší [1]. Smer prúdenia podzemnej vody v jazerno-riečnych sedimentoch rumanu je SZ - JV. Úroveň hladiny podzemných vôd v týchto sedimentoch dosahuje 120-160 m n. m. Výška hladiny je ovplyvňovaná dotáciami zo zrážok a povrchových tokov, ale i odbermi úžitkovej vody a vody pre závlahy. Neogénne sedimenty Podmalokarpatskej pahorkatiny a časti Brezovských Karpát majú priepustnosť pórovo - puklinovú. V súvrstviach ílov, pieskov a štrkov je hladina podzemnej vody voľná až napätá. Paleogénne súvrstvia majú na striedajúcich sa flyšových ílovcoch a pieskovcoch (Bukovská brázda) puklinovú priepustnosť obmedzenú prevažne na povrchovú zónu. Puklinovú priepustnosť majú aj nekarbonátové mezozoické súvrstvia Malých Karpát, bazalty a metamorfované horniny (fylity, pararuly). Výnimku tvoria súvrstvia vápencov a dolomitov s priepustnosťou puklinovo-krasovou, s kombináciou voľných a napätých hladín podzemnej vody [1]. 15

1.6 Zdroj pitnej a úžitkovej vody Obec Dechtice je v súčasnosti zásobovaná pitnou a úžitkovou vodou z vlastných zdrojov, studní De 8 až De 11 s výdatnosťou vyše 400 l s -1. Studne situované v časti zastavaného územia obce označovaného ako Horné lúky - Trstiny v blízkosti Rybárne. Voda z týchto studní je prečerpávaná do jestvujúceho vodojemu 2 x 1000 m 3 nad obcou pri ceste do Naháča, odkiaľ je po zmiešaní s vodou z Dobrej Vody privedená jednak na zásobovanie obyvateľov Dechtíc, jednak je vedená do Trnavy [1]. Vodné zdroje nachádzajúce sa v priestore Brezovských Karpát majú stanovený režim ochrany - PHO I. stupňa a PHO II. stupňa, hranica ktorého zasahuje až po hlavnú prístupovú cestu (II/502) v smere Dechtice - Chtelnica - Dolný Lopašov. Režim ochrany vodných zdrojov bol určený rozhodnutím Okresného úradu v Trnave [1]. 16

2 PODZEMNÁ VODA 2.1 Charakterizácia podzemnej vody Podzemná voda sa zhromažďuje pod povrchom terénu v póroch, puklinách a ďalších dutinách hornín. Je doplňovaná vsakovaním zrážkových vôd, preto jej akosť závisí na výskytu znečisťujúcich látok na povrchu terénu (komposty, hnojisko, splašky, umelé hnojivá, ropné látky, skládky odpadov a pod.), ktoré spolu so zrážkovými vodami vsakujú do podzemnej vody. Horninové prostredie má veľkú samočistiacu schopnosť, preto býva podzemná voda výrazne kvalitnejšia ako voda povrchová. Je preto vhodnejšie čerpať podzemnú vodu pre pitné účely skôr z väčšej hĺbky, aby ovplyvnenie z povrchu bolo čo najmenšie [2]. Podzemná voda je nenahraditeľnou zložkou prírodného prostredia. Aj keď patrí do kategórie obnovovaných prírodných zdrojov, v súlade so zásadami európskej vodnej charty ju treba chrániť, regenerovať, a to tým starostlivejšie, čím intenzívnejšie sa využíva [3]. Európska vodná charta I. Bez vody niet život. Voda je drahocenná a pre človeka ničím nenahraditeľná. II. Zásoby dobrej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je stále naliehavejšou nevyhnutnosť tieto zásoby udržať, šetrne a hospodárne s nimi zaobchádzať. III. Znečisťovanie vody spôsobuje škody ľuďom a všetkým ostatným organizmom. IV. Akosť vody musí zodpovedať požiadavkám zdravia ľudu a účelom využitia. V. Použitá voda sa musí vrátiť do recipientov v takom stave, ktorý nepriaznivo neovplyvní jej ďalšie využitie na verejnú a súkromnú potrebu. VI. Na udržanie zásob vody má veľký význam rastlinstvo, predovšetkým les. VII. Zásoby vody treba udržať na súčasných stavoch. VIII. Príslušné organizácie musia správne a plánovite riadiť hospodárenie s vodou, čo vyžaduje konštruktívnu vodohospodársku politiku. IX. Ochrana vôd vyžaduje rozšírenie vedeckého výskumu, vyškolenie odborníkov a výchovu verejnosti. X. Každý človek je povinný šetrne a hospodárne používať vodu pre dobro všetkých. XI. Vodohospodárske plánovanie sa má riediť nie podľa politických a správnych hraníc, ale podľa prirodzených hraníc povodí. XII. Voda nepozná štátne hranice. To vyžaduje medzinárodnú spoluprácu [4]. 17

2.2 Rozdelenie podzemnej vody Výskyt podzemnej vody je podmienený existenciou takej horniny, ktorá má schopnosť vodu nielen pojať, ale aj ďalej predávať (napr. piesky, pieskovce, štrkopiesky, štrky, zlepence). Musí teda obsahovať väčšie pukliny ako kapilárne. Jej pohyb je vyvolávaný výhradne gravitačnou silou. Vo vhodnom horninovom prostredí sa voda môže pohybovať v rozličných hĺbkach pod zemským povrchom, dosahujúcich až 6,5 km. Táto časť pod zemským povrchom tvorí podzemnú hydrosféru. Podzemnú vodu rozdeľujeme podľa toho, kde sa pohybuje na pórovú a puklinovú [5]. Pórová voda sa premiestňuje v póroch hornín filtráciou. Týmto pomalým pohybom (len niekoľko cm za deň) sa dokonale prečisťuje. Môže však aj rozpúšťať niektoré minerálne látky, čím sa mineralizuje. Rozsah medzi nepriepustným nadložím a podložím nám určuje mocnosť zvisle. Voľná hladina vzniká ak sa voda môže voľne pohybovať smerom nahor. Ak podzemnú vodu zhora obklopuje nepriepustné nadložie tlak vody stúpa. Pri navŕtaní otvoru do takéhoto nadložia voda vystúpi. Vtedy hovoríme o výstupnej výške. (negatívna, ak ostane pod úrovňou terénu, alebo pozitívna, ak voda z otvoru vyteká). Zvláštnym druhom pórovej vody s napätou hladinou je artézska voda. Je to voda, ktorá je vo väčších hĺbkach a pod väčším tlakom. Pri prirodzenom narušení nadložia, alebo pri vyvŕtaní otvoru na povrch vyteká, dokonca až vystrekuje. Na kontinentoch je výskyt takýchto vôd veľmi častý [5]. Puklinová voda sa pohybuje gravitáciou, ak vyplňuje pukliny z časti, alebo účinkami hydrostatického tlaku, ak ich vyplňuje úplne. Voda sa pri takomto pohybe nedokáže zbaviť nečistôt, preto môže na povrch vytekať ako závadná. Mineralizuje sa len minimálne, preto je mäkká. Hladina môže byť aj na krátkych vzdialenostiach v rozdielnej výške, ak nie sú pukliny prepojené [5]. Krasové vody sa vyskytujú na území vápencov a dolomitov. Tu nevzniká jednotný systém krasových vôd, ale komplikovaný systém oddelených tokov, ktoré majú svoje vlastné povodia [5]. 18

Celkový objem zemskej hydrosféry sa odhaduje na 1460 mil. km 3, "sladká" voda pritom tvorí len 6,25 % a z toho na podzemnú vodu pripadajú necelé 0,3 %, t. j. 4 mil. km 3. Nie je to málo, ale treba si uvedomiť, že aj z toho je dostupná len určitá časť [3]. Práve podzemná voda predstavuje neoceniteľný, dostupný a z kvantitatívneho, kvalitatívneho i ekonomického hľadiska najvhodnejší zdroj pitnej vody. Nižšie náklady na úpravu, lepšia kvalita vody a jej menšia zraniteľnosť z hľadiska znečistenia ju predurčujú za najlepší zdroj pitnej vody [3]. Podzemná voda podľa definície STN 73 6532 (v súčasnosti je norma nahradená normou STN 75 0111) je podpovrchová voda v kvapalnom stave v zóne nasýtenia, vytvárajúca súvislú hladinu (súčasťou podzemných vôd sú aj geotermálne a minerálne vody) [3]. Rozloženie prírodných zdrojov a zásob podzemných vôd závisí od prírodných podmienok, najmä geologickej stavby (podzemné vody sú viazané na významné kolektory) a klimatických pomerov (ktoré podmieňujú veľkosť dotácie podzemných vôd). SR má veľmi dobré podmienky z hľadiska tvorby a akumulácie prírodných zdrojov i zásob podzemných vôd [3]. Naša republika patrí k tým vnútrozemským štátom, ktorých primárnym zdrojom vody sú atmosférické zrážky. Prirodzená vodnosť povrchových tokov a množstvo zdrojov a zásob podzemných vôd sú teda priamo závislé od množstva zrážok, ich kvality a časového rozloženia. Prírodné zdroje podzemných vôd v SR predstavujú 147 m 3 s -1. Asi 50 % tvoria využiteľné množstvá (zdroje) - tá časť, ktorú možno z horninového prostredia technickými prostriedkami (vrtmi, studňami, záchytom prameňov a pod.) zachytiť a využiť. Kvantifikácia sa uskutočňuje na základe výsledkov hydrogeologických prieskumov a výskumov v zmysle platných zásad [3]. Najcennejším zdrojom pitnej vody je podzemná voda. Pod zemský povrch sa dostáva postupným vsakovaním povrchových vôd a zrážok. Hydrogeológovia rozlišujú tri pôdne pásma ovplyvňujúce premenu povrchovej vody na podzemnú: vrchné, stredné a spodné. Cez vrchné pásmo (pásmo prevzdušnenia) voda len prechádza a zbavuje sa tu látok, ktoré ju znečisťujú. V strednom pásme sa obohacuje o rozpustené prvky a ich soli. A nakoniec voda vniká do spodného, tzv. zvodneného pásma, kde sa hromadí a má tu typické vlastnosti podzemnej vody [6]. 19

Geologické zloženie územia Slovenska je neobyčajne pestré a tektonické pomery zložité. Tieto skutočnosti veľmi výrazne vplývajú na výskyt a vlastnosti podzemných vôd. Poznáme u nás oblasti, v ktorých sa vyskytujú veľké zásoby podzemnej vody, pretože sa tam nachádzajú priepustné horniny. Sú to najmä oblasti s vápencovými horninami v pohoriach a územia tvorené štvrtohornými riečnymi usadeninami v kotlinách a nížinách. Naproti tomu sú na Slovensku i oblasti chudobné na podzemnú vodu, a to hlavne v dôsledku slabej priepustnosti hornín, z ktorých sú zložené. Týka sa to Karpatského flyšového pásma, kde sa striedajú rôzne ílovce, pieskovce a bridlice, a oblastí s niektorými treťohornými usadeninami [6]. Striedanie nepriepustných vrstiev s priepustnými utvára v nížinách podmienky pre vznik podzemnej vody s napätou hladinou - tzv. artézskej podzemnej vody. K vzniku napätej hladiny dochádza vtedy, ak je priepustná vrstva, v ktorej sa vyskytuje podzemná voda, zhora uzavretá relatívne nepriepustnými vrstvami a nachádza sa pod vplyvom hydrostatického tlaku [6]. Artézska studňa Studňa, ktorá zachytáva artézsku vodu - tá po navŕtaní sama vyteká (strieka), pretože je vytláčaná vodným pretlakom, voda je pod tlakom pod vrstvami relatívne nepriepustných hornín. Artézska studňa vzniká, ak sa pod nepriepustnou vrstvou hornín (napr. hliny) nachádzajú vodonosné vrstvy hornín (napr. pieskovca) a tieto vrstvy sú zošikmené [7]. 2.3 Akosť podzemnej vody Tvorbu chemického zloženia vody ovplyvňuje mnoho faktorov. Sú to predovšetkým faktory geografické, hydrogeologické, klimatické, fyzikálno-chemické, biochemické a antropogénne. Najdôležitejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú výskyt a život organizmov v podzemnej vode (tzv. pomery bakteriologicko-biologické), sú teplota, koncentrácia kyslíka a faktory priestorové. Smer a hĺbka prúdenia podzemnej vody určuje, s ktorými horninami voda reaguje a do akých fyzikálno-chemických podmienok prichádza. Rýchlosť prúdenia potom ovplyvňuje dobu interakcie medzi vodou a horninou. Chemické zloženie vôd ovplyvňuje ďalej mnoho geochemických a biochemických a biochemických procesov. Vedľa prostého rozpúšťania plynov alebo solí a ich disociácie na ióny je najbežnejším mechanizmom tvorby chemickej hydrolýzy. Je to reakcia s vodou, pri ktorej uvoľnené ióny 20

H 2 O + a OH - ovplyvňujú výsledné ph roztoku. Pre výskyt baktérií a biologických mikroorganizmov v podzemnej vode všeobecne platí, že čím je podzemná voda "hlbšia", tým klesá obsah rozpusteného kyslíku a obsah živín nutných pre život znižuje až na nulový výskyt. Z toho vyplýva, že čím hlbšiu podzemnú vodu čerpáme, tým je jej akosť vyššia, najmä bez bakteriologicko-biologického znečistenia [2]. Všeobecne sa akosť podzemnej vody z hľadiska využiteľnosti pre zásobovanie pitnou vodou delí do troch kategórií: 1. kategória: podzemné vody nevyžadujú úpravu okrem dezinfekcie a vody vyžadujúce len mechanické odkyslenie 2. kategória: podzemné vody vyžadujúce zložitejšiu úpravu. Sú to jednak vody veľmi mäkké, vody obsahujúce železo nad 0,3 mg l -1 (do 30 mg l -1 ) a mangán nad 0,1 mg l -1 (do 10 m l -1 ), vody s obsahom amónnych iónov a dusitanov a tvrdé vody od 3,57 do 8,92 mmol l -1. 3.kategória: podzemné vody menej vhodné či nevhodné pre zásobovanie sú vody s celkovou tvrdosťou väčšou ako 8,92 mmol l -1, obsahom železa vyšším ako 30 mg l -1, obsahom mangánu vyšším ako 10 mg l -1, obsahom dusičnanov vyšším ako 50 mg l -1 a ďalej s vyšším obsahom iných ukazovateľov (napr. ropných látok, tenzidov, ťažkých kovov a ďalších zložiek neodstrániteľných úpravou) [2]. Zatiaľ čo kvalita vody z verejného vodovodu je pravidelne kontrolovaná, o vlastný vodný zdroj sa staráme samy. Voda môže obsahovať celú radu látok, ohrozujúcich naše zdravie, prípadne zhoršujúce chuťové vlastnosti vody alebo spôsobujúce usadeniny a zafarbenie. Zdravotné účinky sa môžu prejaviť okamžite (napr. infekčné a parazitné choroby) alebo po dlhšej dobe (napr. toxické a karcinogénne účinky niektorých látok). Znečistenie vody môže byť povahy buď bakteriologickej (priesaky septikov, žúmp, kanalizačných potrubí, hnojenie polí, a záhrad) alebo chemickej (vlastnosti geologického prostredia, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, ropné látky, apod.) [8]. V rámci bakteriologického sa stanovujú baktérie ako prevažne fekálneho pôvodu (Escherichia coli, koliformné baktérie a enterokoky), tak i baktérie hygienicky menej významné, prechádzajúce do vody z vonkajšieho prostredia. 21

V rámci chemického rozboru môžu byť stanovené buď len základné chemické ukazovatele (základná iónová skladby vody) alebo i ukazovatele špeciálne (organické látky, ťažké kovy) [8]. 2.4 Znečistenie podzemnej vody Vo vodohospodárskej praxi pojmom podzemné vody označujeme zdroje podzemnej vody využiteľné na účely zásobovania pitnou alebo úžitkovou vodou. Znečistenie podzemných vôd je každá zmena akosti podzemnej vody, ktorá obmedzuje jej súčasné alebo budúce využitie, prípadne zvyšuje požiadavky na technológiu jej úpravy. Znečistenie môže byť spôsobené látkami, ktoré sú vlastné pre podzemnú vodu a horninové prostredie. Ďalšie znečistenie môže byť spôsobené cudzorodými látkami, ktoré sú škodlivé. Zdrojom uvedených látok sú najmä všetky druhy odpadových vôd, priemysel, poľnohospodárstvo, doprava a ťažba, prípadne úprava surovín [3]. Znečistenie vody rozdeľujeme podľa významu na znečistenie obecné (nefekálne) a fekálne. Pre hygienické účely majú prvoradý význam indikátory fekálneho znečistenia, pretože ich prieskum indikuje kontamináciu vody črevnou mikroflórou. Voda je často znečistená baktériami nefekálneho pôvodu. Z hygienického hľadiska je riziko tohto znečistenia menej významné, ale informuje nás o vzťahu zdroja (studne) k jeho okoliu. Obsah mezofilných baktérií dáva obraz o tzv. celkovom znečistení vody a doplňuje nález indikátorov fekálneho znečistenia. Stanovenie obsahu psychrofilných baktérií prispieva len k objasneniu celkového charakteru vodného zdroja a podobne ako baktérie mezofilné rozbor len doplňuje [2]. Stanovenie obsahu chemických ukazovateľov vo vode má pre spotrebiteľov rôzny význam. Pozitívny dôkaz amónnych iónov, sprevádzaný výskytom zárodkov koliformnej skupiny, prípadne enterokokov, je najdôležitejším indikátorom náchylnosti studne k znečisteniu. Výnimku tvoria prípady, kedy amoniak vzniká prirodzeným spôsobom, napríklad pozvoľným rozkladom usadenín rastlinného pôvodu blízko rašelinísk alebo v pôdach presýtených humusom. Obdobný význam má tiež pozitívne preukázanie dusitanov. Filtračná schopnosť krycej vrstvy voči ich prenikaniu je vysoká, a preto má ich výskyt v podzemnej vode značnú hodnotu ako indikátor znečistenia. Naopak dusičnany sú v horninovom prostredí sorbované veľmi málo. Ich výskyt ukazuje na znečistenie časovo 22

i miestne vzdialené a je bežné v okolí dedinských sídlisk a poľnohospodársky využívaných polí [2]. Na čistotu podzemnej vody vplývajú viaceré faktory, no rozhodujúci vplyv má to, čo do nich prenikne z pôdy ako dôsledok priemyselnej činnosti, zo skládok, z poľnohospodárstva. To, čo je na povrchu, sa hlavne pomocou zrážok dostáva do podzemnej vody. Otázkou zostáva, ako tomu zabrániť, resp. ako monitorovať vývoj situácie, alebo, v najlepšom prípade, mať informácie s dostatočným predstihom na to, aby sme mohli prijať potrebné ochranné opatrenia. Dôležité je teda snažiť sa monitorovať prienik kontaminácie ešte vo vrchných vrstvách pôdy, kým znečistenie nepreniklo do podzemných vôd [9]. 2.5 Minerálne vody Minerálne vody sú vody, ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V súčasnosti sa používa nasledovné členenie minerálnych vôd: prírodné minerálne vody nachádzajú sa v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch. V mieste výveru majú obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000 mg l -1 rozpusteného CO 2. prírodné liečivé vody - vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané blahodárne účinky na ľudské zdravie, takže ich možno využívať na liečebné účely. prírodné minerálne vody stolové - svojím chemickým zložením, fyzikálnymi a chuťovými vlastnosťami sú vhodné ako diabetické osviežujúce nápoje. Obsah rozpusteného oxidu uhličitého je vyšší ako 1000 mg l -1 a obsah rozpustených pevných látok nižší ako 5000 mg l -1 [10]. 2.6 Pitná voda Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravie prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody sa hodnotí 23

a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich hygienických limitov. Zdravotne bezpečná pitná voda musí spĺňať minimálne požiadavky podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov [11]. Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu ( 17 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V právnej úprave EÚ je pre pojem "pitná voda" rovnocenný pojem "voda vhodná na ľudskú spotrebu" [12]. Voda určená na ľudskú spotrebu znamená: a) všetku vodu v jej pôvodnom stave alebo po spracovaní, určenú na pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné domáce účely, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z distribučnej siete, cisterny alebo vo fľašiach či nádobách; b) všetku vodu používanú v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu, pokiaľ sa príslušné vnútroštátne orgány nepresvedčia, že kvalita vody nemôže ovplyvniť nezávadnosť potravín v ich konečnej podobe [12]. Kvalita pitnej vody závisí vo veľkej miere od kvality vodárenského zdroja. Na Slovensku sú na odber pre pitnú vodu využívané podzemné a povrchové vody. Najkvalitnejším zdrojom vody je podzemná voda, ktorá je menej vystavená negatívnym vplyvom znečistenia ako povrchová voda a preto je menej náročná na úpravu na pitnú vodu. Hoci SR disponuje bohatými zásobami podzemných vôd, ich nevýhodou je ich nerovnomerné rozloženie v rámci územia SR, s čím súvisí aj ich nedostupnosť v niektorých regiónoch SR. Napríklad, v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji sú na zásobovanie pitnou vodou využívané iba podzemné vodárenské zdroje. V ostatných krajoch sú na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou využívané podzemné i povrchové zdroje vody [13]. Kvalita pitnej vody sa hodnotí na základe výsledkov rozborov vody z vodovodnej siete, surovej povrchovej vody a surovej podzemnej vody, ktorú dodávajú podniky vodární a 24

kanalizácií. Rozsah stanovených ukazovateľov vychádza z požiadavky STN 75 7111 Kvalita vody. Pitná voda., novelizovanej v júli roku 1998 [13]. Odporúčania pre majiteľov studní Kvalita vody v studniach nie je sledovaná orgánmi verejného zdravotníctva a o kvalitu vody a stave studní sa musia vlastníci starať sami. To pri snahe šetriť finančné prostriedky vedie často len k povrchnému hodnoteniu vody, voda je na pohľad čistá - môžeme ju piť. Podľa skúseností si mnohí majitelia studní ani raz nedali urobiť rozbor vody v nej a podceňujú riziká, ktoré im hrozia z používania takejto vody. Zdravotné problémy sa totiž nemusia prejaviť hneď, ale až po niekoľkých rokoch [14]. V prípade vyhovujúcich výsledkov závisí ďalšia kvalita pitnej vody v studni od potenciálnych zdrojov znečistenia v jej okolí. V jej okolí by sa nemali vyskytovať smetiská, hnojiská, žumpy, silážne jamy a akýkoľvek iný zdroj znečistenia, z ktorého by mohli prenikať nečistoty do studne. Dôležité je aj zabezpečenie bezprostredného okolia, aby voda v studni nemohla byť znečistená napr. stekajúcou dažďovou vodou z povrchu. Ako každá stavba si vyžaduje pravidelnú kontrolu a údržbu a tiež kontrolu napr. pri záplavách alebo iných mimoriadnych situáciách [14]. Kvalitu vody v studni je potrebné v prípade jej využívania aspoň jedenkrát ročne overiť. Pri nesprávnom umiestnení studne ako aj jej nedostatočnej ochrane sa jej užívateľ vystavuje zdravotným rizikám vodou prenosných ochorení. Ak je studňa zasiahnutá povodňami, môže sa na pitné účely používať až po vyčistení a vydezinfikovaní zdroja a overení kvality vody laboratórnym rozborom [14]. Využívanie vlastného kvalitného zdroja podzemnej vody pre pitné účely má niekoľko výhod: a) podzemná voda býva viac mineralizovaná ako väčšina vody z diaľkových vodovodov, ktoré využívajú predovšetkým zdroje povrchových vôd, takáto voda je zdravšia, obsahuje radu telu dôležitých látok, b) vlastná voda nemusí obsahovať chlór ako voda z vodovodu, ktorý v niektorých prípadoch môže spôsobovať zdravotné problémy, 25

c) vzhľadom na dnešné ceny vody sa vlastný zdroj za niekoľko rokov oplatí, obzvlášť pokiaľ je veľká spotreba vody (deti, polievanie, hospodárske zvieratá, bazén a pod.) [2]. Dôležité pojmy Indikačná hodnota: Hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody nešpecifického alebo skupinového charakteru používaná na posúdenie potreby podrobnejších skúšok kvality pitnej vody [15]. Laboratórny protokol o skúškach: Výstupný dokument z laboratória, ktorý obsahuje výsledky z analýzy odobratých vzoriek [15]. Medzná hodnota: Hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli, ktorého hodnota bola prekročená [15]. Najvyššia medzná hodnota: Hodnota zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej [15]. Odber vzoriek: Vzorky pitnej vody sa odoberajú tak, aby reprezentovali kvalitu dodávanej pitnej vody vo verejnom vodovode počas celého kalendárneho roka. Pri odber vzoriek pitnej vody sa postupuje podľa slovenskej technickej normy ( 6 nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu) [15]. Odberné miesto: Miesto, v ktorom sa vykonáva odber vzorky. Miesta odberu sa musia meniť každý rok tak, aby viac ako 50 % miest nebolo trvalými miestami odberu. Miesta odberu sa vyberajú metódou náhodného výberu alebo inou vhodnou metódou, ktorá zaručí, že žiaden zo zásobovaných objektov nebude vylúčený z možnosti kontroly ( 6 nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu) [15]. Odberový list (sprievodka): Dokument, ktorý vyplní terénny pracovník RÚVZ pri odbere vzorky. Obsahuje vyšetrenia zistené v mieste odberu a požiadavky na laboratórne vyšetrenia. Odberový list identifikuje a sprevádza odobratú vzorku [15]. 26

Odporúčaná hodnota: Hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorá znamená dosiahnutie optimálnej koncentrácie danej látky z hľadiska ochrany zdravia [15]. Voda vyskytujúca sa prírode nie je chemicky čistá. Vždy obsahuje rozpustené plyny a rozpustené a nerozpustené anorganické a organické látky. Niektoré látky prijíma už v atmosfére, ale k jej hlavnému obohacovaniu rozpustenými látkami dochádza pri infiltrácií pôdou a horninami. Antropogénym zdrojom anorganických a organických látok v prírodných vodách sú priemyselné a splaškové odpadové vody a nečistoty z ovzdušia [16]. Látky obsiahnuté vo vodách sa z chemického hľadiska delia na anorganické a organické. Z fyzikálneho hľadiska môžu byť prítomné buď v pravých roztokoch ako iónovo rozpustné látky (elektrolyty), alebo ako neiónové rozpustné látky (neelektrolyty), prípade ako látky nerozpustné (neusaditeľné, usaditeľné a vzplývavé). Medzi iónové rozpustné látky patrí z katiónov hlavne vápnik, horčík, sodík a draslík a z aniónov hlavne hydrogénuhličitany, sírany, chloridy a dusičnany. Všetky tieto látky patria do základného zloženia prírodných a úžitkových vôd a musí sa s nimi počítať pri všetkých hmotnostných a látkových bilanciách [16]. 27

3 STANOVENIE VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV VÔD 3.1 Anorganické látky vo vodách Medzi hlavné anorganické súčasti prírodných vôd patrí vápnik, horčík a sodík, ktoré sú prítomné prevažne ako katióny a z aniónov hydrogénuhličitany, sírany a chloridy. Vo vysoko mineralizovaných vodách často prevláda sodík nad vápnikom alebo sírany nad hydrogénuhličitanmi. V malých koncentráciách sú v prírodných vodách zastúpené ešte draslík, železo a mangán a v stopových koncentráciách mnoho ďalších kovov, ktorými sa voda obohacuje pri styku s pôdou rôznymi minerálmi a horninami. Zo zlúčenín nekovov prichádzajú do úvahy v malých koncentráciách amoniak a amónne ióny, dusitany, dusičnany a fosforečnany. Do skupiny neiónovo rozpustných látok patria najmä zlúčeniny kremíka, bóru a titánu. Uvedené zvyčajné pomerné zastúpenie jednotlivých zložiek sa môže líšiť aj v prírodných vodách podľa ich genézy, napr. v atmosférických vodách, minerálnych, banských, morských vodách a i. V odpadových vodách môže byť toto zloženie úplne špecifické [17]. 3.2 Dusík a jeho zlúčeniny Dusík sa vyskytuje vo vodách v rôznych oxidačných stupňoch, v iónovej i neiónovej forme. Podľa klesajúceho oxidačného stupňa môžme zoradiť zlúčeniny dusíka obsiahnuté vo vodách takto: dusičnany, dusitany, amoniakálny dusík (NH 3 a NH + 4 ) a zlúčeniny, obsahujúce organicky viazaný dusík. Zlúčeniny dusíka sa uplatňujú pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v prírodných aj odpadových vodách [18]. Genéza Zlúčeniny dusíka môžu byť pôvodu anorganického alebo organického. Splaškové odpadové vody sú jedným zo zdrojov organického dusíka. Človek produkuje denne asi 12 g N. Organického pôvodu sú aj zlúčeniny dusíka obsiahnuté v odpadoch z poľnohospodárskych výrob. Anorganickým zdrojom dusíka sú splachy z poľnohospodársky obrábanej pôdy hnojenej minerálnymi dusíkatými hnojivami, atmosférické vody zvlášť v období búrkovej činnosti a niektoré priemyselné odpadové vody [17]. 28

Amoniakálny dusík Z foriem výskytu prichádza do úvahy buď nedisociovaný amoniak NH 3, ktorý je vo vode hydratovaný alebo katión NH + 4. Podiel týchto dvoch foriem výskytu závisí na hodnote ph vody a na teplote vody. Pri ph 9,3 je pomer molárnych koncentrácií zhruba 1:1. Stanovená koncentrácia amoniakálneho dusíka vo vode sa vyjadruje hmotnostnou koncentráciou v mg l -1 a to ako N-( NH 3 + NH 4 + ) alebo N amon. Používanými chemickými metódami pre stanovenie amoniaku vo vode sa nerozlišuje obsah vo vode obsiahnutého disociovaného NH 4 + (amónneho dusíka) a nedisociovaného amoniaku NH 3 (amoniakového dusíka), stanoví sa vždy súčet obidvoch foriem. Pre stanovenie amoniakálneho dusíka vo vodách sa najčastejšie používajú spektrofotometrické metódy. Z nich najstaršia a tiež najrozšírenejšia metóda je klasická Nesslerova metóda [17, 18]. Amoniakálny dusík je primárnym produktom rozkladu organických dusíkatých látok živočíšneho a rastlinného pôvodu. Preto antropogénnym zdrojom amoniakálneho dusíku organického pôvodu sú predovšetkým splaškové odpadové vody a odpady z poľnohospodárskych výrob. Nezanedbateľným zdrojom amoniakálneho dusíku vo vodách môžu byť i emisie amoniaku v okolí závodov živočíšnej výroby. Antropogénnym zdrojom amoniakálneho dusíku anorganického pôvodu sú predovšetkým dusíkaté hnojivá, ktoré sa infiltráciou a splachom z poľnohospodársky obrábaných plôch dostávajú do vôd podzemných a povrchových [16]. Amoniakálny dusík je v prírodných vodách za aeróbnych podmienok veľmi nestály. Biochemickou oxidáciou (nitrifikáciou) prechádza na dusitany až dusičnany. Amoniakálny dusík je nevyhnutný na tvorbu novej biomasy mikroorganizmov. Z hygienického hľadiska je veľmi významný, pretože je jedným z primárnych produktov rozkladu organických dusíkatých látok. Je preto jedným z dôležitých chemických indikátorov znečistenia podzemných vôd živočíšnymi odpadmi. Treba však vopred vylúčiť anorganický pôvod a prípadný vznik rozkladom látok rastlinného pôvodu [17]. Dusičnany Z foriem výskytu prichádza do úvahy jednoduchý anión NO - 3. Dusičnany vznikajú najmä sekundárne pri nitrifikácií amoniakálneho dusíka. Ďalším zdrojom sú splachy z poľnohospodársky obrábanej pôdy hnojenej dusíkatými hnojivami. Pri elektrických výbojoch v atmosfére sa oxidáciou elementárneho dusíka tvoria dusičnany, ktoré 29

prechádzajú do atmosferických vôd. Sú konečným stupňom rozkladu (mineralizácie) organických dusíkatých látok v aeróbnom prostredí. Dusičnany sú v nízkych koncentráciách obsiahnuté takmer vo všetkých vodách. Vyššie koncentrácie sa nachádzajú v podzemných vodách v okolí veľkých miest a starých sídlisk a v podzemných vodách poľnohospodárskych oblastí. V čistých obyčajných podzemných a povrchových vodách sa nachádzajú obvykle koncentrácie rádovo v jednotkách mg l -1. Za aeróbnych podmienok sú dusičnany vo vode stabilné. Za anaeróbnych redukčných podmienok sú biochemicky redukované na dusitany, elementárny dusík, resp. oxid dusný a eventuálne až na amoniakálny dusík. Dusičnany sú samy o sebe pre človeka málo škodlivé. Môžu však škodiť nepriamo tým, že sa v gastrointestinálnom trakte môžu redukovať mikrobiálnou činnosťou na toxickejšie dusitany [17]. Najväčšiu skupinu v praxi používaných metód na stanovenie dusičnanov vo vodách tvoria absorpčné spektrofotometrické metódy [18]. Dusitany Z foriem výskytu prichádza do úvahy jednoduchý anión NO - 2. Vzniká predovšetkým biochemickou oxidáciou amoniakálneho dusíka alebo biochemickou redukciou dusičnanov. Niektoré priemyselné odpadové vody sú na dusitany veľmi bohaté. Dusitany vo vodách sprevádzajú dusičnanový a amoniakálny dusík len v nízkych koncentráciách, pretože sú biochemicky a chemicky málo stále. V čistých podzemných a povrchových vodách sú prítomné najviac v stopových množstvách. Vyššie obsahy dusitanov možno nájsť v železnatých a rašelinových vodách, kde vznikajú redukčnými procesmi. V silne znečistených prírodných vodách sa môžu vyskytovať výnimočne v koncentráciách prevyšujúcich 1 mg l -1 N (NO - 2 ). Dusitany patria medzi významné indikátory znečistenia podzemných vôd, ak vznikli premenami z dusíka organicky viazaného v živočíšnych odpadoch. Stanovenie dusitanov je dôležitou súčasťou rozboru pitných vôd [17, 18]. 3.3 Chloridy Genéza Človek vylučuje močom asi 9 g chloridov denne a tie prechádzajú do splaškových vôd. Obdobne možno nájsť vysoké koncentrácie chloridov v poľnohospodárskych odpadoch zo živočíšnej výroby. Významným zdrojom chloridov je posyp vozoviek v zimnom období. 30

Ďalším antropogénnym zdrojom chloridov sú niektoré odpadové vody organického priemyslu, kde sa používa chlorid sodný k vysolovaniu produktov alebo kyselina chlorovodíková pre neutralizáciu [16]. Výskyt Chlór je prítomný vo vodách prevažne ako jednoduchý anión Cl -. V niektorých prípadoch prichádzajú do úvahy aj niektoré chlorokomplexy, napr. [FeCl] +, [FeCl 2 ] +, [FeCl] 2+, [HgCl 3 ] -, [HgCl 4 ] 2- a i. Z ďalších foriem výskytu prichádzajú do úvahy elementárny chlór, nedisociovaná kyselina chlórna HClO, anión ClO - a rôzne chlóramíny. Ďalej môže byť prítomný organicky viazaný chlór, ktorého primárnym zdrojom môžu byť odpadové vody chemického priemyslu alebo chlórované pesticídy. Môže však vo vode vznikať aj sekundárne pri chlorácii organicky znečistených vôd. Najrozšírenejšou formou výskytu sú chloridy. Vzhľadom na všeobecný výskyt chloridov v prírode obsahujú tento anión všetky vody v pomerne vysokých koncentráciách. Spolu s hydrogénuhličitanmi a síranmi sú chloridy hlavnými aniónmi vo vodách. V povrchových a obyčajných podzemných vodách sú obsiahnuté obvykle jednotky až desiatky mg l -1 [17]. Vlastnosti a význam Chloridy sú chemicky aj biochemicky pomerne stabilné. V prírodných vodách sa nemenia. Pri infiltrácii pôdou sa zadržujú len nepatrne. V pitnej vode nie sú hygienicky škodlivé, ovplyvňujú však chuť vody. Prahová koncentrácia chuti závisí však aj od pomerného zastúpenia niektorých katiónov. Koncentrácia 150 mg l -1 ešte senzorické vlastnosti vody neovplyvňuje. Pokiaľ sú chloridy živočíšneho pôvodu, indikujú fekálne znečistenie [17]. 3.4 Vápnik a horčík Genéza Vápnik a horčík sa dostávajú do vody rozkladom hliníkokremičitanov vápenatých a horečnatých a vo väčších koncentráciách rozpustením vápenca CaCO 3, dolomitu CaCO 3.MgCO 3, magnezitu MgCO 3, sádrovca CaSO 4.2H 2 O a iných materiálov. Väčšie obohatenie podzemných vôd vápnikom a horčíkom závisí na rozpustenom CO 2, ktorý podstatne zväčšuje rozpustnosť minerálov na báze uhličitanov a podporuje zvetrávanie hliníkokremičitanov. Antropogénnym zdrojom vápniku a horčíku môžu byť niektoré 31

priemyselné odpadové vody z prevádzok, v ktorých sa kyseliny neutralizujú vápnom, vápencom, dolomitom alebo magnezitom [16]. Výskyt Vápnik a horčík sa vyskytujú vo vodách prevažne ako jednoduché ióny Ca 2+ a Mg 2+. Z ďalších foriem výskytu prichádzajú do úvahy komplexy (iónové asociáty) [CaSO 4 (aq)], [CaCO 3 (aq)], [CaHCO 3 ] +, [CaOH] + a obdobné s horčíkom. V slabo mineralizovaných vodách pripadá na uvedené asociáty obvykle 5 10 % celkového obsahu, v silne mineralizovaných vodách však môže ich obsah prekročiť aj 40 %. Vápnik a horčík sú zvyčajne hlavnými katiónmi v prírodných vodách. Vzhľadom na obmedzenú rozpustnosť CaCO 3 a CaSO 4 neprevyšuje ani v minerálnych vodách koncentrácia vápnika hodnotu 1000 mg l -1. Vysoká koncentrácia vápnika a horčíka je viazaná na prítomnosť dostatočného množstva rozpusteného oxidu uhličitého. So vzrastajúcou koncentráciou sodíka vo vodách koncentrácia vápnika naopak klesá a v niektorých minerálnych vodách je sodík dominujúcim katiónom. Horčíka je v prírodných vodách obvykle menej ako vápnika. Hmotnostný pomer Ca:Mg sa spravidla pohybuje v rozmedzí 4:1 až 2:1. Vo výnimočných prípadoch môže však nadobudnúť opačné hodnoty [17]. Vlastnosti a význam V spojitosti s vápnikom a horčíkom sa v hydrochémií a technológií vody hovorí niekedy o tzv. tvrdosti vody. Pojmom tvrdosť vody sú totiž vápnik a horčík chybne prisúdené rovnaké chemické i biologické vlastnosti. Avšak pozitívne či negatívne vplyvy tvrdosti vody nie sú vo väčšine prípadov vo vzťahu k celkovej koncentrácií Ca a Mg, ale vo vzťahu ku koncentrácií iba jedného z nich [16]. Obsahy vápnika a horčíka vyskytujúce sa v povrchových a obyčajných podzemných vodách sú z hygienického hľadiska nevýznamné. Chuťovo sú najlepšie vody obsahujúce prevažne vápnik a hydrogénuhličitany. Obsah horčíka vo vode nad 250 mg l -1 sa už obvykle prejavuje horkou chuťou. Vody s vysokou koncentráciou horčíka a síranov majú účinky laxatívne. Vody s veľkou koncentráciou Ca a Mg sa nehodia pre prípravu potravín a nápojov, predovšetkým kávy a čaja [17]. Vápnik a horčík môžu byť za vyšších teplôt príčinou vzniku sedimentov alebo tuhých nánosov na stenách technologických zariadení, predovšetkým parných kotlov. Vo veľmi 32

slabo mineralizovaných prírodných vodách je v niektorých prípadoch nevyhnutné umelo zvýšiť obsah vápnika a horčíka z dôvodov zníženia agresivity vody spôsobenej rozpusteným CO 2 alebo z dôvodov zlepšenia kvality pitnej vody [17]. Tvrdosť vody V spojitosti s obsahom vápnika a horčíka sa niekedy hovorí o tzv. tvrdosti vody, ktorá však nie je definovaná jednotne, pretože sa vychádza buď z hľadiska technologického alebo analytického. Tvrdosťou vody sa rozumie buď koncentrácia všetkých katiónov s nábojovým číslom väčším ako +1 alebo súčet koncentrácií Ca, Mg, Sr a Ba, resp. len Ca a Mg. Pozitívne či negatívne vplyvy tvrdosti vody však nie sú vo väčšine prípadov vo vzťahu k celkovému obsahu vápnika a horčíka, ale vo vzťahu ku koncentrácií len jedného z nich [17]. Tvrdosťou vody sa vo všeobecnosti rozumie súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Každá voda obsahuje vápnik v prírodnej podobe, jeho obsah závisí od geologickej skladby horniny, ktorou voda preteká [19]. Podľa charakteru prítomných zlúčenín je rozlišovaná: Tvrdosť prechodná (karbonátová), tvorená uhličitanmi a hydrogénuhličitanmi vápenatými a horečnatými. Tá sa môže meniť v dôsledku zmeny rovnováhy medzi oxidom uhličitým, uhličitanmi a hydrogenuhličitanmi, napríklad pri zahrievaní, varení. To sa prejavuje vyzrážaním príslušných uhličitanov formou tzv. vodného kameňa na riad, vykurovacích telesách práčok a pod. Tvrdosť trvalá (nekarbonátová), tvorená inými soľami vápenatými a horečnatými (napr. sírany, chloridy, dusičnany, silikáty, humáty). Tento typ tvrdosti sa zmenou teploty alebo tlaku nemení. Celková tvrdosť je súčtom trvalej a prechodnej tvrdosti. Podľa nej sa voda rozdeľuje do niekoľkých skupín, ktoré sú znázornené v tabuľke 1 [19, 20]. 33

Tabuľka 1 Rozdelenie vody podľa tvrdosti do šiestich skupín [20]. Tvrdosť ( N) Obsah vápnika a horčíka (mmol l -1 ) veľmi mäkká 0 4 0 0,71 mäkká 4 8 0,71 1,42 stredne tvrdá 8 12 1,42 2,14 tvrdá 12 18 2,14 3,20 značne tvrdá 18 30 3,20 5,40 veľmi tvrdá nad 30 nad 5,40 Nariadenie vlády č. 354/2006 Z. z. uvádza ako odporúčanú hodnotu pre pitnú vodu obsah vápnika a horčíka 1,1 až 5 mmol l -1 (t.j. tvrdosť vody 6,16 až 28 N). Vápnik, ktorý tvorí hlavnú zložku tvrdosti, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie. Voda z vodovodu je vlastne najjednoduchším každodenným zdrojom vápnika a horčíka pre organizmus človeka [20]. 34

4 ODBER VZORIEK 4.1 Chemická analýza vody Chemická analýza vôd je najdôležitejším prostriedkom kontroly ich čistoty, resp. určenia ich znečistenia. Voda sa musí analyzovať a často aj priebežne kontrolovať, aby sa určila jej kvalita, resp. zistili odchýlky od jej štandardnej kvality [17]. Postup pri chemickej analýze vôd môžeme rozčleniť na nasledujúce etapy: odoberanie vzorky, jej konzervácia a úprava pre analýzu prevedenie skúmanej zložky do stavu, v ktorom môžeme jej prítomnosť dokázať, resp. stanoviť jej množstvo uskutočnenie vlastného dôkazu alebo určenia, resp. merania spracovanie získaných výsledkov a ich zhodnotenie Rozsah údajov uvádzaných v chemických analýzach závisí najmä od účelu skúmania kvality vody, druhu analyzovanej vody a od možnosti príslušného analytického laboratória [17]. Jednou zo základných podmienok získania presných a správnych výsledkov chemickej analýzy je, aby analyzovaná vzorka vody reprezentovala svojím zložením priemerné zloženie celého množstva sledovanej vody, aby obsahovala všetky zložky v rovnakom hmotnostnom alebo objemovom pomere, ako sú zastúpené v sledovanom zdroji [17]. Vlastnému rozboru vody predchádza odber vzorky skúmanej vody a vo väčšine prípadov aj doprava tejto vzorky do laboratória. Analyzovaná vzorka musí reprezentovať akosť vody v mieste, v bode i v dobe odberu vzorky. Chyby, vzniknuté nesprávnym odberom vzorky, alebo nesprávnym skladovaním odoberanej vzorky po dobu jej uchovania pred začatím analýzy sa nedajú napraviť [18]. Doba, ktorá uplynie medzi odberom a rozborom vzorky by mala byť čo najkratšia. Väčšina ukazovateľov vody podlieha v tak zložitom systéme, akým prírodné i odpadové vody sú, určitým zmenám. Patria k nim: únik rozpustených plynov, mikrobiologický rozklad organických látok, zmeny iónovej rovnováhy a pod. Rýchlosť týchto zmien závisí na druhu ukazovateľa i na obsahu ďalších zložiek prítomných vo vode, na biologickom oživení 35

vody, na teplote vody atď. Najlepšie zhody výsledkov rozborov a akosti odoberanej vzorky vody môžeme očakávať u vzoriek vôd analyzovaných bezprostredne po odbere [18]. Konzerváciou vzorky sa rozumie uchovanie rovnakých hodnôt ukazovateľov vzorky vody od doby odberu až po začiatok rozboru. Úlohou konzervácie vzorky je teda zabrániť zmenám hodnôt ukazovateľov vody v odobranej vzorke a časovom intervale medzi jeho odberom a zahájením analýzy. Je obecne známe, že týmto zmenám sa nedá úplne zabrániť [18]. Vzorky vody sa odoberajú do špeciálnych, starostlivo vyčistených sklených, resp. polyetylénových vzorkovníc. Množstvo odoberanej vody závisí od rozsahu analýzy. V prípade skrátenej analýzy stačí obvykle 1 l vzorky, na podrobnejšiu analýzu treba odobrať aspoň 2 l, a na úplný rozbor ešte väčší objem vody. Podľa sledovaného účelu analýzy sa volí jednorázový alebo radový odber. Pri jednorázovom odbere sa vzorka odoberie iba raz a hodnotí sa samostatne. Pri radovom odbere sa vzorky odoberajú niekoľkokrát, vznikajú tak súbory vzoriek, ktorých výsledky sa spracovávajú štatisticky. Radovými odbermi sa zisťuje variabilita sledovaných vzoriek v priestore alebo čase alebo v oboch [17]. Vzorka sa môže odoberať naraz (tzv. jednoduchá alebo bodová vzorka), alebo vzniká spojením niekoľkých bodových vzoriek z rôznych lokalít alebo v rôznych časových intervaloch (tzv. zmiešaná alebo zlievaná vzorka). Zmiešaná vzorka charakterizuje priemerné zloženie vyšetrovaného objemu vody alebo priemerné zloženie v určitom časovom období, resp. priemerné zloženie tak v priestore, ako aj v čase. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú kontinuálne, automatickým odberom vzoriek [17]. 4.2 Odber podzemnej vody Z prameňov sa vzorka odoberá buď pod hladinou priamo do vzorkovnice alebo z výtokovej rúry. Vzorky vody z vrtov, sond a studní sa odoberajú podľa okolností buď priamo alebo pomocou čerpadla, resp. osobitnými vzorkovačmi. Pri odbere má byť zabezpečená čo najmenšia možnosť odplynenia vzorky a čo najmenší styk s atmosférou. Pri odbere vody sa odčerpáva, až kým nebude mať konštantnú teplotu. Ak sa studňa dlho 36

nepoužívala, vyčerpá sa jej obsah, znovu sa nechá naplniť až potom sa odoberie vzorka. Drenážna voda sa odoberá do vzorkovnice priamo z výtoku drenáže [17]. 37

5 EXPERIMENTÁLNA ČASŤ Cieľom bakalárskej práce bolo monitorovanie kvality podzemnej vody v obci Dechtice. Odber vzoriek podzemnej vody bol vykonaný na desiatich odberných miestach, pričom výsledky analýz jednotlivých ukazovateľov budú v prípade záujmu poskytnuté majiteľom studní a tieto majú výslovne informatívny charakter. 5.1 Materiál a metódy V obci Dechtice sa vzorky podzemnej vody odoberali dvakrát, konkrétne 18. 11. 2009 a 07. 05. 2010 a následne sa použili na kvalitatívno-kvantitatívnu analýzu podzemnej vody. Analýza sa vykonávala z desiatich odberných miest, ktoré sú zakreslené na nasledovnom obrázku 3. 10 7 6 9 4 8 1 2 3 5 Obrázok 3 Zobrazenie miest, z ktorých sa odoberala vzorka vody na analýzu [33]. Odberné miesta podzemnej vody 1 Maška, 2 Jamrich, 3 Gáliková, 4 Prvý, 5 Hlavatovič, 6 Cintorín, 7 Lesná studňa, 8 Artézska studňa Florián, 9 Vodáreň, 10 Novotný 38

Analýza podzemnej vody sa realizovala v obci Dechtice z desiatich odberných miest spodných vôd, pričom šesť studní z desiatich vlastnili obyvatelia obce. Ostatné odberné miesta boli špecifické a charakteristické pre obec Dechtice. Jednou z nich je artézska studňa, z ktorej voda na povrch vyteká sama. Artézska studňa zvaná Florián (viď. obrázok 4) sa nachádza na dechtickom námestí. Pre jej kvalitu je vyhľadávanou vodou v blízkom okolí. Predpokladaná hĺbka studne je cca 60 metrov. Obrázok 4 Artézska studňa Florián na dechtickom námestí 5.1.1 Spôsob odberu vzoriek Vzorky podzemnej vody boli odoberané nasledovným postupom: Pred samostatným odberom vzoriek podzemnej vody sa vybrali odberné miesta, z ktorých sa v určitých časových intervaloch odoberali vzorky podzemnej vody. Všetky odberné miesta sú rovnomerne rozmiestnené po obci a to z dôvodu zistenia kvality podzemnej vody v celej obci. Vzorka vody odoberaná na analýzu sa odoberala z vodovodného kohútika alebo priamo napumpovaním zo studne v deň pred uskutočnením analýzy, pričom sa vzorka uchovávala v tmavej a chladnej miestnosti. 39

Pri odbere podzemnej vody sa postupovalo nasledovne: voda sa odoberala až keď prúd vody mal konštantnú teplotu, vyčistenú PET fľašu s objemom 1,5 litra, do ktorej bola vzorka vody odobraná sa najskôr prepláchla odoberanou vodou, ak fľaša nedosiahla celkový objem, prebytočný vzduch sa vytlačil. 5.1.2 Meranie obsahu dusičnanov vo vzorke podzemnej vody Meranie obsahu dusičnanov vo vzorke vody sa uskutočnilo spektrofotometricky podľa [21, 22] pri vlnovej dĺžke λ = 410 nm v 5 cm kyvete oproti destilovanej vode upravenej rovnakým postupom ako vzorka. Vzhľadom na rozsah kalibračnej krivky sa pri stanovení dusičnanov vzorka potrebne nariedila. Závislosť absorbancie od koncentrácie je znázornená na kalibračnej krivke obrázok 5. Kalibračná krivka pre obsah dusičnanov NO 3 - v stuničnej vode 3 absorbancia 2,5 2 1,5 1 y = 0,1803x R 2 = 0,9858 0,5 0 0 5 10 15 koncentrácia [mg l -1 ] Obrázok 5 Závislosť absorbancie od koncentrácie NO 3 - Pri stanovení NO - 3 sme použili roztoky salicylanu sodného, kyseliny sírovej a hydroxidu sodného. Dané roztoky sú uvedené v KBÚ (karta bezpečnostných údajov) spolu s opatreniami, ktoré musíme dodržiavať, rizikami, ktoré nám hrozia pri používaní danej látky, vlastnosťami, ktoré látku charakterizujú a ďalšími informáciami. 40

Salicylan sodný (HOC 6 H 4 COONa) tvoria biele kryštály bez zápachu. Škodlivý po požití a dráždi oči. Horľavá látka, v prípade požiaru sa môžu vyvíjať nebezpečné splodiny alebo výpary. Po vdýchnutí dráždenie membrán slizníc, kašeľ a dýchavičnosť, pri kontakte s pokožkou spôsobuje slabé podráždenie a pri kontakte s očami podráždenie. Strávenie môže spôsobiť podráždenie slizníc, bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolesti v zažívacom ústrojenstve, malátnosť, hnačky a kŕče. Pri požití veľkého množstva spôsobuje trasenie, eufóriu, horúčku, zhoršené videnie, dýchavičnosť a kolaps. Poškodzuje obličky. Pre dané pracovisko je potrebné zvoliť konkrétne pracovné oblečenie, v závislosti na koncentrácií a množstve nebezpečných látok, s ktorými sa zaobchádza. Preto pri práci so salicylanom sodným musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, odolný voči chemikáliám, ochrana rúk, očí a ochrana dýchacích ciest je potrebná, keď sa vytvára prach [25]. Kyselina sírová (H 2 SO 4 ) 95 98% je bezfarebná kvapalina bez zápachu, ktorá spôsobuje silné popáleniny/poleptanie. Po vdýchnutí aerosólov nastáva poškodenie postihnutých membrán slizníc, pri kontakte s pokožkou spôsobuje silné popáleniny s vytváraním chrást, pri kontakte s očami popáleniny a poškodenie rohovky a po požití nastáva silná bolesť (riziko perforácie), nevoľnosť, vracanie a hnačka. Po latentnej dobe niekoľkých týždňov je možná pylorická stenóza. S výrobkom je potrebné zaobchádzať s opatrnosťou zvyčajnou pri zaobchádzaní s chemikáliami. Preto pri práci s kyselinou sírovou musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, odolný voči chemikáliám, ochrana rúk, očí a ochrana dýchacích ciest je potrebná, keď sa vytvárajú výpary/aerosóly [26]. Hydroxid sodný (NaOH) je biela tuhá látka bez zápachu, ktorá spôsobuje silné popáleniny/poleptania. Po vdýchnutí spôsobuje popáleniny membrán slizníc, pri kontakte s pokožkou popáleniny a pri kontakte s očami popáleniny s rizikom slepoty. Po požití spôsobuje popáleniny v ústach, krku, ezofágu a zažívacom trakte Riziko perforácie ezofágu a žalúdka. Nie je možné vylúčiť ďalšie nebezpečné vlastnosti. Preto pri práci s hydroxidom sodným musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, odolný voči chemikáliám, ochrana rúk, očí a ochrana dýchacích ciest je potrebná, keď sa vytvára prach [27]. 41

5.1.3 Meranie obsahu dusitanov vo vzorke podzemnej vody Meranie obsahu dusitanov vo vzorke vody sa uskutočnilo spektrofotometricky podľa [21, 22] pri vlnovej dĺžke λ = 520 nm v 5 cm kyvete oproti destilovanej vode upravenej rovnakým postupom ako vzorka. Vzhľadom na rozsah kalibračnej krivky sa pri stanovení dusitanov vzorka potrebne nariedila. Závislosť absorbancie od koncentrácie je znázornená na kalibračnej krivke obrázok 6. 2,5 Kalibračná krivka pre obsah dusitanov NO 2 - v studničnej vode absorbancia 2 1,5 1 0,5 0 y = 3,5616x R 2 = 0,9983 0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 koncentrácia [mg l -1 ] Obrázok 6 Závislosť absorbancie od koncentrácie NO 2 - - Pri stanovení NO 2 sme použili roztoky kyseliny sulfanilovej a α naftylamínu. Dané roztoky sú uvedené v KBÚ spolu s opatreniami, ktoré musíme dodržiavať, rizikami, ktoré nám hrozia pri používaní danej látky, vlastnosťami, ktoré látku charakterizujú a ďalšími informáciami. Kyselina sulfanilová (NH 2 C 6 H 4 SO 3 H) je bezfarebná, tuhá a nehorľavá látka bez zápachu, ktorá dráždi oči a pokožku. Po vdýchnutí spôsobuje podráždenie slizníc, pri kontakte s pokožkou podráždenie s rizikom senzibilizácie a pri kontakte s očami podráždenie. Preto pri práci s kyselinou sulfanilovou musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, odolný voči chemikáliám, ochrana rúk, očí a ochrana dýchacích ciest je potrebná, keď sa vytvára prach [28]. 42

α naftylamín je biela až hnedá tuhá látka amínového nepríjemného zápachu. Pri kontakte s pokožkou je riziko absorpcie, po požití je absorpcia rýchla a po absorpcii toxického množstva spôsobuje metaglobínovú anémiu s bolesťami hlavy, srdcovú arytmiu, zníženie krvného tlaku, dýchavičnosť, kŕče. Preto pri práci s α naftylamínom musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, odolný voči chemikáliám, ochrana rúk, očí a ochrana dýchacích ciest je potrebná, keď sa vytvára prach [29]. 5.1.4 Meranie obsahu amónnych iónov vo vzorke podzemnej vody Meranie obsahu amónnych iónov vo vzorke vody sa uskutočnilo spektrofotometricky podľa [21, 22] pri vlnovej dĺžke λ = 425 nm v 5 cm kyvete oproti destilovanej vode upravenej rovnakým postupom ako vzorka. Vzhľadom na rozsah kalibračnej krivky sa pri stanovení amónnych iónov vzorka potrebne nariedila. Závislosť absorbancie od koncentrácie je znázornená na kalibračnej krivke obrázok 7. 2,5 Kalibračná krivka pre obsah amónnych iónov NH 4 + v studničnej vode absorbancia 2 1,5 1 0,5 0 y = 0,5447x R 2 = 0,9942 0 1 2 3 4 5 koncentrácia [mg l -1 ] Obrázok 7 Závislosť absorbancie od koncentrácie NH 4 + Pri stanovení NH + 4 sme použili roztoky Nesslerovo činidlo a Seignettovu soľ. Dané roztoky sú uvedené v KBÚ spolu s opatreniami, ktoré musíme dodržiavať, rizikami, ktoré nám hrozia pri používaní danej látky, vlastnosťami, ktoré látku charakterizujú a ďalšími informáciami. 43

Nesslerovo činidlo je zložené z 3 zložiek: tetrajodortuťnan draselný s koncentráciou 0,5 2%, hydroxid draselný s koncentráciou 5 10% a vody s koncentráciou 88 94%. Je to nehorľavá kvapalina nažltlej farby bez zápachu, ktorá je veľmi toxická pri vdychovaní, styku s pokožkou a pri požití. Po inhalácii poškodzuje tkanivá slizníc horných dýchacích ciest, po kontakte s pokožkou a očami vážne poleptanie a po požití ťažké poleptania. Preto pri práci s Nesslerovým činidlom musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, odolný voči chemikáliám, ochrana rúk, očí a ochrana dýchacích ciest je požadovaná, keď sa vytvárajú pary [30]. Seignettova soľ = vínan sodno-draselný je biela sypká kryštalická látka bez zápachu, pričom špecifické účinky na zdravie nie sú známe. Pri práci so Seigettovou soľou musí byť dodržaná osobná ochrana, a to ochranný odev, ochrana rúk a očí [31]. 5.1.5 Spektrofotometrické stanovenie Spektrofotometrické stanovenie vzoriek sa uskutočnilo na spektrofotometri Termo Spectronic GENESIS TM 8 v 5 cm kyvete oproti slepej vzorke pripravenej z destilovanej vody rovnakým postupom ako vzorka podzemnej vody. 5.1.6 Stanovenie chloridov vo vzorke podzemnej vody Stanovenie chloridov vo vzorke vody sa uskutočnilo odmernou analýzou titračneargentometricky podľa Mohra podľa [21, 22]. 5.1.7 Stanovenie vápenato horečnatej tvrdosti vo vzorke podzemnej vody Stanovenie vápenato horečnatej tvrdosti vo vzorke vody sa uskutočnilo chelatometricky podľa [21, 22]. Stanovenie vápenatých katiónov sa uskutočnilo chelatometricky podľa [21, 22]. Obsah horečnatých katiónov sa uskutočnil výpočtom podľa [21, 22]. 44

5.2 Výsledky a diskusia Zdravotná bezchybnosť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov, ktoré sú stanovené nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu [23]. O kvalitu vody sa vlastníci studní starajú sami. V prípade používania by sa studničná voda mala aspoň jedenkrát ročne overiť. Keďže majitelia studní často zohľadňujú finančné ohodnotenie tejto analýzy, vedie to k povrchovému hodnoteniu vody, čiže voda je na pohľad čistá. Týmto tvrdením vlastníci studní podceňujú riziká, ktoré im hrozia v prípade používania takto neanalyzovanej vody. Kvalita vody závisí od okolitého znečistenia, čo znamená, že v jej blízkosti by sa nemali vyskytovať hnojiská, smetiská, žumpy a akýkoľvek iný zdroj znečistenia. 5.2.1 Hodnotenie kvality podzemnej vody dusitany Grafické zobrazenie na obrázku 8 znázorňuje porovnanie koncentrácií dusitanov desiatich odberných miest, ktorých odbery sa realizovali dvakrát v sledovanom období a to 18. 11. 2009 a 07. 05. 2010. Dusitany NO 2 - koncentrácia [mg l -1 ] 0,30 0,25 0,20 0,15 0,10 0,05 0,00 18.11.2009 07.05.2010 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta Obrázok 8 Porovnanie koncentrácie dusitanov desiatich odberných studní 45

Z obrázku 8 vyplýva, že koncentrácia dusitanov studne č. 6 (0,26 mg l -1 ) počas prvého merania je viditeľne najvyššia v porovnaní s ostatnými studňami. Naopak najnižšia zaznamenaná koncentrácia dusitanov bola u studne č. 9, ktorej hodnota bola minimálna. Nasledujúca tabuľka 2 znázorňuje koncentrácie dusitanov desiatich studní v sledovanom období. Tabuľka 2 Namerané hodnoty NO 2 - jednotlivých studní v sledovanom období Dusitany NO 2 - [mg l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 07. 05. 2010 1 0,00 0,01 2 0,01 0,02 3 0,01 0,01 4 0,01 0,01 5 0,01 0,02 6 0,26 0,04 7 0,00 0,01 8 0,02 0,01 9 0,00 0,00 10 0,01 meranie sa neuskutočnilo - hodnoty, ktoré spĺňajú NMH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú NMH NV SR č. 354/2006 Z. z. Podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa stanovujú požiadavky na kvalitu pitnej vody, NMH (najvyššia medzná hodnota) pre dusitany je 0,5 mg l -1. Z toho vyplýva, že v tabuľke 2 sa nachádzajú koncentrácie dusitanov, ktoré všetky spĺňajú stanovené limitné hodnoty. 5.2.2 Hodnotenie kvality podzemnej vody dusičnany Odbery podzemnej vody potrebné na stanovenie dusičnanov sa realizovali na desiatich odberných miestach. Na obrázku 9 sú graficky zobrazené koncentrácie dusičnanov v jednotlivých studniach počas merní, ktoré sa uskutočnili 18. 11. 2009 a 07. 05. 2010. 46

Dusičnany NO 3 - koncentrácia [mg l -1 ] 250,00 200,00 150,00 100,00 50,00 18.11.2009 07.05.2010 0,00 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta Obrázok 9 Porovnanie koncentrácie dusičnanov desiatich odberných studní Z grafického zobrazenia, obrázok 9, je viditeľné, že najvyššia nameraná koncentrácia bola u studne č. 10 (201,05 mg l -1 ) počas prvého merania. Naopak najnižšia koncentrácia bola zaznamenaná taktiež v prvom meraní u studne č. 8 (2,77 mg l -1 ). V nasledujúcej tabuľke 3 sú znázornené koncentrácie desiatich studní počas obidvoch meraní. Tabuľka 3 Namerané hodnoty NO 3 - jednotlivých studní v sledovanom období Dusičnany NO 3 - [mg l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 07. 05. 2010 1 47,28 49,92 2 83,61 118,00 3 147,67 122,43 4 48,65 53,94 5 71,55 97,06 6 17,75 19,69 7 19,83 42,57 8 2,77 3,05 9 6,10 11,23 10 201,05 meranie sa neuskutočnilo 47

- hodnoty, ktoré spĺňajú NMH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú NMH NV SR č. 354/2006 Z. z. Podľa [24] je NMH pre dusičnany 50 mg l -1. Z tabuľky 3 teda vyplýva, že iba odobrané vzorky podzemnej vody u studní č. 1, 6, 7, 8, 9 vyhovujú limitným hodnotám. Studňa č. 4 spĺňala limity iba v prvom meraní a u studni č. 10 sa meranie uskutočnilo iba raz, toto meranie nevyhovovalo hodnotám podľa NV SR č. 354/2006 Z. z. 5.2.3 Hodnotenie kvality podzemnej vody amónne ióny Na obrázku 10 sa nachádzajú graficky znázornené závislosti koncentrácií amónnych iónov na desiatich odberných miestach. Amónne ióny NH 4 + koncentrácia [mg l -1 ] 0,16 0,14 0,12 0,10 0,08 0,06 0,04 0,02 0,00 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta Obrázok 10 Porovnanie koncentrácie amónnych iónov desiatich odberných studní Na obrázku 10 je zobrazené meranie zo dňa 18. 11. 2009. Druhé meranie, ktoré sa realizovalo 07. 05. 2010 na obrázku nie je zobrazené z toho dôvodu, že veľmi nízke namerané hodnoty koncentrácií ležali hlboko pod limitom kalibračnej krivky. Preto berieme do úvahy len prvé meranie. Hodnoty koncentrácií jednotlivých studní sa výraznejšie nelíšia, až na studňu č. 8 (0,14 mg l -1 ), ktorá má hodnotu koncentrácie amónnych iónov najvyššiu oproti ostatným odberným miestam. V nasledujúcej tabuľke 4 sú znázornené koncentrácie desiatich studní počas prvého merania. 48

Tabuľka 4 Namerané hodnoty NH 4 + jednotlivých studní v sledovanom období Amónne ióny NH 4 + [mg l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 1 0,08 2 0,07 3 0,07 4 0,06 5 0,06 6 0,03 7 0,04 8 0,14 9 0,03 10 0,04 - hodnoty, ktoré spĺňajú MH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú MH NV SR č. 354/2006 Z. z. Z tabuľky 4 vyplýva, že všetky hodnoty koncentrácií spĺňajú požiadavky podľa NV SR č. 354/2006 Z. z. kde MH (medzná hodnota) stanovená pre amónne ióny je 0,5 mg l -1. 5.2.4 Hodnotenie kvality podzemnej vody vápnik a horčík Odbery podzemnej vody sa realizovali 18. 11. 2009 a 07. 05. 2010 na desiatich odberných miestach. Obrázok 11 zobrazuje grafické závislosti jednotlivých koncentrácií potrebných na stanovenie vápnika a horčíka. 49

Vápnika Ca 2+ a horčíka Mg 2+ 6 koncentrácia [mg l -1 ] 5 4 3 2 1 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta 17.11.2009 07.05.2010 Obrázok 11 Porovnanie koncentrácie vápnika a horčíka desiatich odberných studní Z obrázku 11 možno usúdiť, že hodnoty nameraných koncentrácií sú si viditeľne podobné, najnižšia koncentrácia Ca 2+ a Mg 2+ bola nameraná počas druhého merania v prípade studne č. 8 (3,40 mmol l -1 ) a najvyššia zaznamená koncentrácia bola u studne č. 10 (5,85 mmol l -1 ) počas prvého merania. V nasledujúcej tabuľke 5 sú znázornené koncentrácie desiatich studní počas sledovaného obdobia. Tabuľka 5 Namerané hodnoty Ca 2+ a Mg 2+ jednotlivých studní v sledovanom období Vápnik Ca 2+ a horčík Mg 2+ [mmol l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 07. 05. 2010 1 4,28 4,25 2 5,48 5,25 3 5,60 3,90 4 3,95 3,70 5 4,90 4,25 6 4,50 4,00 7 5,45 3,75 8 4,05 3,40 9 3,45 4,05 10 5,85 meranie sa neuskutočnilo 50

- hodnoty, ktoré spĺňajú OH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú OH NV SR č. 354/2006 Z. z. V tabuľke 5 vidíme, že podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. odobrané vzorky podzemnej vody u studne č. 2 a studní č. 3 a 7 len v prvom meraní, nespĺňajú limitné požiadavky pre kvalitu pitej vody, ktorej OH (odporúčaná hodnota) pre vápnik a horčík je od 1,1 do 5,0 mmol l -1. Ostatné hodnoty vápnika a horčíka vyhovujú, a preto sú vyznačené zelenou farbou. Podľa [20] kde je znázornené rozdelenie vody podľa tvrdosti teda celkového obsahu vápnika a horčíka do šiestich tried, môžeme skonštatovať, že naša skúmaná voda (viď tabuľka 5) je značne tvrdá a veľmi tvrdá. 5.2.5 Hodnotenie kvality podzemnej vody vápnik Grafické zobrazenie na obrázku 12 znázorňuje porovnanie koncentrácií vápnika desiatich odberných miest, ktorých odbery sa realizovali iba dňa 18. 11. 2009. 160 140 Vápnik Ca 2+ koncentrácia [mg l -1 ] 120 100 80 60 40 20 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta Obrázok 12 Porovnanie koncentrácie vápnika desiatich odberných studní Z grafického zobrazenia, obrázok 12, možno usúdiť, že hodnoty nameraných koncentrácií sú si podobné. Najnižšia koncentrácia Ca 2+ bola nameraná v prípade studne č. 8 (90,18 mg l -1 ) a najvyššia zaznamená koncentrácia bola u studne č. 3 (158,32 mg l -1 ). 51

V nasledujúcej tabuľke 6 sa nachádzajú namerané koncentrácie vápnika v sledovanom období na jednotlivých odberných miestach. Tabuľka 6 Namerané hodnoty Ca 2+ jednotlivých studní v sledovanom období Vápnik Ca 2+ [mg l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 1 112,22 2 148,30 3 158,32 4 104,21 5 94,19 6 110,22 7 128,26 8 90,18 9 96,19 10 156,31 - hodnoty, ktoré spĺňajú OH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú OH NV SR č. 354/2006 Z. z. V tabuľke 6 vidíme, že požiadavky na kvalitu pitnej vody podľa Právneho predpisu NV SR č. 354 /2006 Z. z. splnili všetky namerané hodnoty koncentrácií vápnika počas sledovaného obdobia, OH je >30 mg l -1. 5.2.6 Hodnotenie kvality podzemnej vody horčík Odbery podzemnej vody potrebné na stanovenie horčíka sa realizovali na desiatich odberných miestach. Na obrázku 13 sú graficky zobrazené koncentrácie horčíka v jednotlivých studniach počas prvého merania, ktoré sa uskutočnilo 18. 11. 2009. 52

koncentrácia [mg l -1 ] 70 60 50 40 30 20 10 0 Horčík Mg 2+ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta Obrázok 13 Porovnanie koncentrácie vápnika desiatich odberných studní Z obrázku 13 vyplýva, že najnižšia koncentrácia Mg 2+ bola nameraná v prípade studne č. 9 (25,54 mg l -1 ) a najvyššia zaznamená koncentrácia bola u studne č. 5 (62,02 mg l -1 ). V nasledujúcej tabuľke 7 sú znázornené koncentrácie desiatich studní počas prvého merania. Tabuľka 7 Namerané hodnoty Mg 2+ jednotlivých studní v sledovanom období Horčík Mg 2+ [mg l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 1 35,87 2 43,17 3 40,13 4 32,83 5 62,02 6 42,56 7 54,72 8 43,78 9 25,54 10 47,42 53

- hodnoty, ktoré spĺňajú MH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú MH NV SR č. 354/2006 Z. z. Požiadavky na kvalitu pitnej vody udávajú OH koncentrácie horčíka 10,0 30,0 mg l -1. V tabuľke 7 vidíme, že OH pre horčík nesplnila ani jedna z desiatich studní, čo znamená, že hodnoty sa pohybovali nad 30,0 mg l -1. Ale keďže MH pre horčík je 125 mg l -1, všetky odberné miesta spĺňajú limitné koncentrácie podľa [24]. 5.2.7 Hodnotenie kvality podzemnej vody chloridy Grafické vyjadrenie koncentrácií chloridov v desiatich odberných miestach počas laboratórnych meraní, ktoré sa realizovali 18. 11. 2009 a 07. 05. 2010, znázorňuje obrázok 14. Chloridy Cl - koncentrácia [mg l -1 ] 60 50 40 30 20 10 0 18.11.2009 07.05.2010 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 odberné miesta Obrázok 14 Porovnanie koncentrácie chloridov desiatich odberných studní Na obrázku 14 vidíme najvyššie namerané hodnoty chloridov počas prvého merania u studní č. 2 a č. 3 (56,72 mg l -1 ). Naopak najnižšie zaznamenané hodnoty boli v druhom meraní u studne č. 8 a č. 9 (8,90 mg l -1 ). Hodnoty koncentrácií chloridov na jednotlivých odberných miestach v sledovanom období sú zobrazené v tabuľke 8. 54

Tabuľka 8 Namerané hodnoty Cl - jednotlivých studní v sledovanom období Chloridy Cl - [mg l -1 ] číslo studne 18. 11. 2009 07. 05. 2010 1 28,40 28,40 2 56,70 54,90 3 56,70 51,40 4 26,60 28,40 5 19,50 19,50 6 17,70 15,90 7 28,40 54,90 8 8,90 8,90 9 10,60 8,90 10 49,60 meranie sa neuskutočnilo - hodnoty, ktoré spĺňajú MH NV SR č. 354/2006 Z. z - hodnoty, ktoré nespĺňajú MH NV SR č. 354/2006 Z. z. V tabuľke 8 ani jedna nameraná hodnota koncentrácie podľa [24] neprekročila MH pre chloridy, ktorých hodnota je 100 mg l -1. 55

5.3 Vyhodnotenie dotazníka Súčasťou odberu studničnej vody od jednotlivých obyvateľov obce bol dotazník. Účelom dotazníku prideleného jednotlivým majiteľom studní bolo zistenie základných údajov týkajúcich sa samotnej studne. Otázky súviseli s problematikou dezinfekcie studničnej vody, účelu použitia vody zo studne a vplývajúce faktory na znečistenie studničnej vody. Výsledky analýz jednotlivých ukazovateľov budú v prípade záujmu poskytnuté majiteľom studní a tieto majú výslovne informatívny charakter. Otázky v dotazníku kladené majiteľom studní: 1. Používa sa daná studňa? 2. Bola voda zo studne v minulosti analyzovaná? 3. Kedy naposledy sa voda analyzovala? 4. Dôvod v prípade neuskutočnenia analýzy. 5. Aká je približná hĺbka studne? Dezinfekcia studničnej vody: 6. Dezinfikuje sa studničná voda počas roka? 7. Ako často sa dezinfikuje? 8. Kedy naposledy sa dezinfikovala? Voda zo studne sa požíva: 9. Výhradne na polievanie. 10. Na zásobovanie domácnosti úžitkovou vodou. 11. Aj na pitné účely. Na vlastnom pozemku sa nachádza: 12. Suché WC. 13. Kam sa ukladá obsah suchého WC? 14. Hospodárske zvieratá. 15. Kam sa ukladá vzniknutý hnoj? 16. Nepriepustná žumpa. 17. Smetisko/záhradný kompost. Na susednom pozemku sa nachádza: 18. Suché WC. 19. Kam sa ukladá obsah suchého WC? 20. Hospodárske zvieratá. 21. Kam sa ukladá vzniknutý hnoj? 22. Nepriepustná žumpa. 23. Smetisko/záhradný kompost. 56

Charakterizácia jednotlivých studní podľa dotazníka prideleného majiteľom studní s vyššie uvedenými otázkami je znázornená v tabuľke 9. Tabuľka 9Bližšia charakterizácia jednotlivých odberných miest číslo studne otázka č. 1 2 3 4 5 1 áno áno áno áno áno 2 áno nie nie áno nie 3 rok 1995 rok 2000 nie 4 5 8 m 8 m 5 m 5 m 6 m 6 nie nie nie nie nie 7 8 9 áno áno nie áno áno 10 áno nie áno áno nie 11 áno nie áno nie nie 12 áno nie áno áno nie 13 hnojisko záhrada hnojisko 14 nie nie nie áno nie 15 záhrada 16 nie nie nie nie 17 áno áno áno nie 18 nie nie áno nie 19 nie 20 nie nie áno áno áno 21 záhrada 22 nie nie áno nie nie 23 áno áno áno nie 57

ZÁVER Cieľom mojej bakalárskej práce bolo monitorovanie kvality podzemnej vody vo vybranej lokalite. Odbery vzoriek podzemnej vody boli realizované v obci Dechtice, na desiatich odberných miestach v sledovanom období, dňa 18. 11. 2009 a 07. 05. 2010. Vyhodnotením analýzy pre obsah dusitanov NO - 2 v odobranej vzorke studničnej vody sme dospeli k záveru, že podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, všetky vzorky podzemnej vody z desiatich odberných miest v sledovanom období vyhovujú NMH, pričom najvyššia zaznamenaná hodnota koncentrácie dusitanov bola stanovená počas prvého merania u studne č. 6 (0,26 mg l -1 ). Pri meraní obsahu dusičnanov NO - 3 vo vzorke spodnej vody sme zistili, že päť studní z desiatich, konkrétne studňa č. 1, 6, 7, 8, 9, spĺňali NMH pre dusičnany podľa NV SR č. 354/2006 Z. z. v oboch meraniach. Z prvého merania, ktoré sa uskutočnilo 18. 11. 2009 vyhovela studňa č. 4. Najvyššia hodnota koncentrácie dusičnanov bola nameraná u studne č. 10 (201,05 mg l -1 ) v prvom meraní. Pri stanovovaní obsahu amónnych iónov NH + 4 sme vyhodnotili iba prvé meranie, nakoľko počas merania zo dňa 07. 05. 2010 boli zistené veľmi nízke koncentrácie amónnych iónov, ktoré ležali hlboko pod limitom kalibračnej krivky. Meranie zo dňa 18. 11. 2009 bolo úspešné, všetky vzorky podzemnej vody vyhoveli MH pre amónne ióny podľa NV SR č. 354/2006 Z. z. U studne č. 8 (0,14 mg l -1 ) sme zaznamenali najvyššiu koncentráciu amónnych iónov. Analýza podzemnej vody v prípade vápenato - horečnatej tvrdosti sa počas prvého merania 18. 11. 2009 pohybovala v hodnotách od 3,45 do 5,85 mmol l -1. Druhé meranie, ktoré sa realizovalo dňa 07. 05. 2010 sa hodnotami koncentrácie vápnika Ca 2+ a horčíka Mg 2+ približovalo hodnotám z prvého merania, hodnoty sa pohybovali v rozmedzí od 3,40 do 5,25 mmol l -1. Podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. odobrané vzorky podzemnej vody u studne č. 2 a studní č. 3 a 7 len v prvom meraní, nespĺňajú limitné požiadavky pre kvalitu pitej vody. Ostatné namerané hodnoty vyhovujú OH pre vápnik a horčík. Podľa [20] kde je znázornené rozdelenie vody podľa tvrdosti, teda celkového obsahu vápnika 58

a horčíka do šiestich tried, môžeme skonštatovať, že naša skúmaná podzemná voda je značne tvrdá až veľmi tvrdá. V prípade merania vápnika Ca 2+ bola stanovená najvyššia koncentrácia počas prvého a súčasne jediného merania dňa 18. 11. 2009 u studne č. 3, ktorej hodnota bola 158,32 mg l -1. Požiadavky na kvalitu pitnej vody podľa Právneho predpisu NV SR č. 354/2006 Z. z. splnili všetky namerané hodnoty koncentrácií vápnika počas sledovaného obdobia. Podobne aj pri stanovovaní horčíka Mg 2+ sa meranie uskutočnilo iba raz 18. 11. 2009. Odporúčaným hodnotám pre horčík nevyhovela ani jedna z desiatich studní, ale hodnotami koncentrácií spĺňali MH podľa NV SR č. 354/2006 Z. z. Najvyššia koncentrácia horčíka bola nameraná u studne č. 5 (62,02 mg l -1 ). Analýza chloridov vo vzorkách spodnej vody ukázala, že ani jedna nameraná hodnota koncentrácie podľa [24] neprekročila MH pre chloridy, pričom najvyššia koncentrácie mala hodnotu 56,72 mg l -1, túto hodnotu sme stanovili pri studni č. 2 a 3. Pri odbere studničnej vody bol majiteľom studní pridelený krátky dotazník. Získaním základných informácií týkajúcich sa dezinfekcie vody, účelu použitia a škodlivých faktorov vplývajúcich na kvalitu vody sme vyhodnotili stav studní a starostlivosť zo strany majiteľa. Z dotazníku sme zistili, že napriek tomu, že všetky studne sa používajú, ani jedna z piatich studní sa počas roka nedezinfikuje. Účel použitia jednotlivých studní sa líšil. Štyri studne sa požívajú na polievanie, tri studne na zásobovanie domácnosti úžitkovou vodou a dokonca dve z piatich studní sa používajú aj na pitné účely. V minulosti boli analyzované iba dve studne. Výsledky analýz jednotlivých ukazovateľov boli poskytnuté majiteľom studní pričom tieto výsledky majú výslovne iba informatívny charakter. 59

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] Obec Dechtice. [cit. 2009-11-21; 14:20 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.dechtice.sk/?mc=4&xc=3> [2] ZELINKA, Z. Studny. Brno: ERA, 2008, 88 s., ISBN 978-80-7366-122-9 [3] PATSCHOVÁ, A., MIHÁLIK, F. Podzemná voda - najvhodnejší zdroj pitnej vody. In Životné prostredie [online]. 3/2001 [cit. 2009-12-12]. Dostupné na internete: <http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp3/patsch.htm> [4] Ľudia a voda. [cit. 2009-12-12; 15:00 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.ludiaavoda.sk/?page_id=19> [5] Voda všeobecne. Delenie vôd. [cit. 2009-12-18; 17:40 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.ekoskola.sk/voda_vseobecne.htm#2> [6] Artézska voda na Slovensku. [cit. 2010-01-15; 16:50 SEČ]. Dostupné na internete: <http://enviroportal.sk/clanok.php?cl=15078> [7] USGS. Artestian water and artesian wells. [cit. 2010-04-01; 11:10 SEČ]. Dostupné na internete:<http://ga.water.usgs.gov/edu/gwartesian.html> [8] VZ lab analytická laboratoř. [cit. 2010-03-11; 19:00 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.vzlab.cz/rozbr21.html> [9] MUSAKOVÁ, M. EKOSUR: Ochrana podzemnej vody za pomoci fondov EÚ. In Nová éra [online] 2/2007 [cit. 2010-01-17]. Dostupné na internete: <http://www.novaera.sk/clanok/275/ekosur-ochrana-podzemnej-vody-za-pomocifondov-eu/> [10] Rozdelenie minerálnych a liečivých vôd. [cit. 2010-03-14; 15:45 SEČ]. Dostupné na internete:<http://www.zdravie.sk/sz/content/716-32229/mineralka-rozdeleniemineralnych-a-liecivych-vod.html> [11] Pitná voda. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade [cit. 2010-03-14; 16:00 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.ruvzpp.sk/oddelenia/hzp/pitna.htm> [12] Pitná voda. [cit. 2010-02-08; 10:15 SEČ]. Dostupné na internete: <http://pitnavoda.enviroportal.sk/dolezite-pojmy> [13] Norma pre pitnú vodu, potravinový kódex. [cit. 2010-02-08; 10:30 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.zdravie.sk/sz/content/716-32235/norma-pre-pitnu-vodupotravinovy-kodex.html> [14] Odporúčania pre majiteľov studní. [cit. 2010-02-25; 12:50 SEČ]. Dostupné na internete:<http://pitnavoda.enviroportal.sk/odporucania-pre-majitelov-studni> [15] Dôležité pojmy. [cit. 2010-02-25; 14:30 SEČ]. Dostupné na internete: <http://pitnavoda.enviroportal.sk/dolezite-pojmy> [16] PITTER, P. Hydrochemie. Praha: VŠCHT, 1999, 568 s., 3. vyd., ISBN 80-7080-340-1 [17] TÖLGESSY, J., a kol. Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia. Bratislava: VEDA, 1989, s. 57-78 [18] HORÁKOVÁ, M. a kol., Analytika vody. Praha: VŠCHT, 2003, ISBN 80-7080-520- X [19] Kvalita pitné vody. Oravské vodárne a kanalizácie a.s. [cit. 2010-02-25; 15:20 SEČ]. Dostupné na internete:<http://www.ovak.cz/index.php?structure=28&lang=1> [20] Základné technické údaje. Trnavská vodárenská spoločnosť a.s. [cit. 2010-03-02; 11:10 SEČ]. Dostupné na internete:<http://www.tavos-as.sk/data/zdroj_kval.htm> [21] HOFMAN, P., HAVRÁNEK, M. Jednotné metody chemického rozboru vod. Praha: SNTL, 1965 60

[22] kolektiv. Laboratórne cvičenie odborov 1. časť. Bratislava: STU, 1994. ISBN 80-227-0625-6 [23] Pitná voda v okrese Galanta. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante [cit. 2010-03-27; 16:25 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.ruvzga.sk/ruvz/add_frame_main.php?name=voda/info/index.html> [24] Nariadenie vlády č. 354/2006 SR, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. [25] Merck spol s.r.o., Karta bezpečnostných údajov Salicylan sodný. Bratislava, 2003 [26] Merck spol s.r.o., Karta bezpečnostných údajov Kyselina sírová. Bratislava, 2004 [27] Merck spol s.r.o., Karta bezpečnostných údajov Hydroxid sodný. Bratislava, 2003 [28] Merck spol s.r.o., Karta bezpečnostných údajov Kyselina sulfanilová. Bratislava, 2003 [29] Merck spol s.r.o., Karta bezpečnostných údajov α - naftylamín. Bratislava, 2003 [30] MACH CHEMIKÁLIE spol. s r.o., Bezpečnostní list Nesslerovo činidlo. Ostrava- Hrušov, 2010 [31] Ing. Josef Kořínek, Bezpečnostní list Vínan sodno-draselný. Lanškroun, 2007 ZOZNAM CITOVANÝCH OBRÁZKOV [32] [cit. 2009-11-21; 14:20 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.dechtice.sk/?mc=0&xc=5> [33] [cit. 2009-11-21; 14:25 SEČ]. Dostupné na internete: <http://www.dechtice.sk/?mc=4&xc=6> 61

6 PRÍLOHY 62

Príloha A 63

64

65

66

67

68

69

70

71

Príloha B 72

73

74

75

76

77

78

Príloha C 79

80

81

82

83

84

85

Príloha D 86

87

88

89

90

91

Príloha E 92

93

94

95

96

97