KONFLIKT POLITICKÝCH LÍDROV A ANTIKORUPČNÝCH INŠTITÚCIÍ (TALIANSKO S. BERLUSCONI) DIPLOMOVÁ PRÁCA

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA SOCIÁLNYCH A EKONOMICKÝCH VIED KONFLIKT POLITICKÝCH LÍDROV A ANTIKORUPČNÝCH INŠTITÚCIÍ (TALIANSKO S. BERLUSCONI) DIPLOMOVÁ PRÁCA 2011 Mgr. Jana Šrenkelová

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA SOCIÁLNYCH A EKONOMICKÝCH VIED KONFLIKT POLITICÝCH LÍDROV A ANTIKORUPČNÝCH INŠTITÚCIÍ (TALIANSKO S. BERLUSCONI) Diplomová práca Študijný program: Verejná politika Študijný odbor: 3. 1. 7 Verejná politika a verejná správa Pracovisko: Ústav verejnej politiky a ekonómie Vedúci diplomovej práce: Doc. Ing. Miroslav Beblavý, PhD. Stupeň kvalifikácie: magister (v skratke Mgr. ) Bratislava 2011 Mgr. Jana Šrenkelová

Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že som predloženú diplomovú prácu pod názvom Konflikt politických lídrov a antikorupčných inštitúcií ( Taliansko S. Berlusconi ) spracovala samostatne pod odborným vedením Doc. Ing. Miroslava Beblavého, PhD. a s použitím literatúry a ďalších informačných zdrojov uvedených v zozname bibliografických údajov. V Bratislave 15. jún 2011...

Poďakovanie Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Doc. Ing. Miroslavovi Beblavému, PhD. za odborné vedenie a cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovávaní diplomovej práce.

ABSTRAKT Šrenkelová, Jana: Konflikt politických lídrov a antikorupčných inštitúcií (Taliansko S. Berlusconi) [Diplomová práca] Univerzita Komenského v Bratislave. Fakulta sociálnych a ekonomických vied. Ústav verejnej politiky a ekonómie. Vedúci práce: Doc. Ing. Miroslav Beblavý, PhD. Obhajoba: Bratislava, FSEV UK, 2011. 63 s. Témou diplomovej práce je problematika súdneho vyšetrovania vysokopostavených politických predstaviteľov. V záverečnej práci sa zameriavame na konkrétny prípad Silvia Berlusconiho vo funkcii predsedu vlády Talianska, ktorý bol viacnásobne obvinený vo veci korupčného správania. Dôvodom výberu uvedenej problematiky je potreba zaoberať rozrastajúcou sa korupciou, ktorá sa stáva čoraz častejšou praktikou presadzovania záujmov aj vo vrcholovej politike krajín s prívlastkami ako právne, demokratické štáty. Negatívne dopady politickej korupcie na spoločnosť a politicko-ideologické prostredie sú hlavnými východiskovými ideami predkladanej diplomovej práce. Cieľom diplomovej práce je zaujatie stanoviska k opodstatnenosti komunikovaného konfliktu koexistencie Talianska ako právneho štátu na čele s premiérom obviňovaným z korupcie - Silviom Berlusconim. Na dosiahnutie cieľa sme primárne využili metódu analýzy dostupných zdrojov. Diplomová práca je rozdelená do piatich kapitol. Prvá časť pojednáva o metodológii práce. Druhá časť je analýzou pojmov politickej korupcie a právneho štátu. V tretej kapitole sa venujeme existujúcim antikorupčným prostriedkom, ktorými disponuje Talianska republika. Jadrom štvrtej kapitoly je analýza a následná deskripcia prípadu Silvia Berlusconiho. Posledná kapitola odpovedá na výskumné otázky. Analýzou zadefinovanej problematiky sme v závere dospeli k cieľu diplomovej práce stanovenom v jej úvode. Kľúčové slová: korupcia, politická korupcia, taliansky právny systém, premiér Silvio Berlusconi, súdne procesy, anti-korupčná politika

ABSTRACT Šrenkelová, Jana: Conflict of political leaders and anti-corruption institutions (Italy S. Berlusconi) [Diploma thesis] - Comenius University in Bratislava. Faculty of Social and Economic Sciences. Institute of Public Policy and Economics. Supervisor: Doc. Ing. Miroslav Beblavý, PhD. Habilitation: Bratislava, FSES UK, 2011. 63 p. The theme of the diploma thesis is the problematic of prosecution of high-level political leaders. We concentrate on the concrete case of Silvio Berlusconi in the function of the prime minister of Italy who has been repeatedly accused of corruption in the mater. The reason of the choice of the mentioned problematic is the need of constant dealing with the increasing corruption that is becoming increasingly common practice in lobbying, also appearing in the top countries politics that have attributes such as legal, democratic states. Negative effects of political corruption on society and the politico-ideological environment are the main ideas of the diploma thesis. The aim of the thesis is to form an opinion on the merits of mutual coexistence contrast to Italy as a legally consistent state, led by Prime Minister Silvio Berlusconi, accused of corruption. To achieve the objectives, we primarily used the method of analysis of available resources. The diploma thesis is divided into five chapters. The first part deals with the methodology of the work. The second part is an analysis of the political corruption concepts and the rule of law. In the third chapter we pay attention to the existing anti-corruption tools, available to Italy. The core of the fourth chapter is an analysis and subsequent description of Silvio Berlusconi case. The final part answers the research questions. Through the analysis of the problematic we reached the aim of the diploma thesis set out in the introduction. Key words: corruption, political corruption, legal system of Italy, the prime minister Silvio Berlusconi, trials, anti-corruption policies

OBSAH ÚVOD... 10 1 METODOLÓGIA VÝSKUMU... 12 1.1 Výskumný cieľ, výskumné otázky a hypotézy... 12 1.2 Metodologický prístup a zdroje... 14 2 OBSAH POJMU PRÁVNY ŠTÁT A KORUPCIA... 16 2.1 Talianska republika ako právny štát... 16 2.2 Vymedzenie pojmu politickej korupcie... 17 2.3 Právny štát verzus korupcia...19 3 NÁSTROJE PROTIKORUPČNEJ AGENDY TALIANSKEHO ŠTÁTU... 21 3.1 Typické väzby korupcie v Taliansku... 20 3.2 Ústava a jej antikorupčná základňa... 22 3.2.1 Poslanecká imunita v antikorupčnej agende... 24 3.3 Inštitucionálna platforma boja proti korupcii... 26 3.4 Premlčacie lehoty potenciálny antikorupčný nástroj... 27 4 SILVIO BERLUSCONI... 30 4.1 Rola Silvia Berlusconi v Talianskej spoločnosti pred jeho nástupom do vrcholovej politiky... 30 4.1.1 Piliere Berlusconiho úspechu biznis s nehnuteľnosťami... 30 4.1.2 Nadobúdanie moci Berlusconim média... 31 4.1.3 Vstup Berlusconiho do politického diania kontakty... 33 4.2 Sieť vyšetrovacích procesov Silvia Berlusconiho... 34 4.2.1 Obvinenie z krivej výpovede prípad Propaganda due... 34 4.2.2 Obvinenie z korupcie prípad Guardia di Finanza... 36 4.2.3 Nelegálne financovanie politických strán a falošné účtovníctvo... 37 4.2.4 Berlusconi a súdna korupcia... 38 4.2.5 Obvinenie z korupcie prípad David Mills... 39 4.2.6 Súdne procesy Berlusconiho v skratke... 40 4.2.7 Konflikt záujmov!?... 42 5 ODPOVEDE NA VÝSKUMNÉ OTÁZKY... 44 5.1 Aká je miera nestrannosti a apolitickosti vyšetrovania korupcie Silvia Berlusconiho ako najvyššieho politického lídra Talianskeho štátu?... 44

5.2 Akými nástrojmi disponujú justičné orgány pri odhaľovaní korupcie dotýkajúcej sa vrcholového politika Berlusconiho? Aký je konečný efekt týchto nástrojov?... 47 5.3 Ako sa odrazilo stíhanie Berlusconiho z viacerých káuz súčasne na hlase ľudu v demokratickom Taliansku? V akom smere ovplyvnili kauzy kariéru Silvia Berlusconiho a jeho podporu zo strany talianskej verejnosti?... 52 ZÁVER... 58 BIBLIOGRAFICKÉ ZDROJE... 60

ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK Obr. č.1: Doklad o zaplatení členského Silviom Berlusconim do P2... 35 Graf č. 1: Vývoj trestného stíhania korupcie od roku 1980 do roku 2001... 23 Graf č.2: Korupcia spáchané trestné činy verzus ohlasované korupčné správanie... 51 Graf č. 3: Vývoj vnímania korupcie v Taliansku v rokoch 2000 2009... 53 Graf č. 4: Priemerný počet článkov o údajných prípadoch korupcie na stránkach nezávislých novín la Repubblica v rokoch 1995 2008... 54 Tabuľka č.1: Vývoj byrokratickej korupcie v Taliansku v rokoch 1980-2001... 23 Tabuľka č.2: Mediálne vlastníctvo Silvia Berlusconiho do roku 1990... 32 Tabuľka č. 3: Prehľad všetkých súdnych procesov Silvia Berlusconiho... 40 Tabuľka č. 4: Consiglio Superiore della Magistratura... 45 Tabuľka č. 5: Hlavné nástroje boja proti korupcii a potenciálne korupciu zvyšujúce prostriedky v Taliansku od roku 2000 2009... 49 Tabuľka č. 6: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 1994... 55 Tabuľka č. 7: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 1996... 55 Tabuľka č. 8: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 2001... 56 Tabuľka č. 9: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 2006... 56 Tabuľka č. 10: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 2008... 57

ZOZNAM SKRATIEK CPI DC DPNA Dohovor ESD EÚ GMC GRECO GTP Italia 1 OECD OSN P2 PAC RE RETE TI WB Corruption Perception Index La Democrazia Christiana Špeciálny úrad vyšetrovania Občianskoprávny dohovor o korupcii Európsky súdny dvor Európsky únia Multidisciplinárna skupina pre korupciu Skupina štátov proti korupcii sudca Italai Uno Organisation for Economic Co-operation and Development Organizácia spojených národov Propaganda due Program činnosti proti korupcii Rada Európy Retequatero Transparency International World Bank

ÚVOD Demokracia, princípy právneho štátu, trhové hospodárstvo..., sú elementárnymi charakteristikami vystihujúcimi prostredie Európskej únie (ďalej aj EÚ ). Talianska republika je jednou zo zakladajúcich členských štátov EÚ, od ktorej by sa očakávala samozrejmosť a príkladnosť maximálneho naplnenia uvedených charakteristík v praxi. Paradoxne práve s Talianskom, ako krajinou kladúcou spolu s ďalšími štátmi 1 základy eurosystému a podklad inštitucionálnej stavby EÚ, je už pár rokov opomínaný fenomén korupcie. Korupcia ako negatívny jav, ktorý jednoznačne protirečí, a teda súčasne podkopáva kvalitu demokratického systému spravovania jednotlivých štátov Únie. Korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne zásady spoločnosti 2 táto podoba definície korupcie demonštruje jej širokospektrálnosť a komplexnosť v rámci sociálno-politických a ekonomických sfér jej možných dopadov. Predkladaná diplomová práci sa sústredí na tzv. veľkú alebo privilegovanú formu korupcie, ktorá zväčša stojí mimo bežného občana. Ide o korupciu realizovanú v snahe dostať sa k moci, ovplyvniť štátnu politiku, či prijímanie a uplatňovanie zákonov alebo v snahe získať významné a lukratívne štátne zákazky. 3 Pojem korupcia v Taliansku už pár rokov rezonuje predovšetkým s menom predsedu talianskej vlády Silviom Berlusconim. Predmetom diplomovej práce je analýza siete korupčných káuz Silvia Berlusconiho a ich vyšetrovacích procesov. Cieľom diplomovej práce je prostredníctvom vyššie uvedenej a uskutočnenej analýzy zaujať stanovisko smerom k potvrdeniu alebo k vyvráteniu skutočnej existencie konfliktu Talianska ako právneho štátu vedeného na čele s politikom Silviom Berlusconim. Diplomová práca je rozdelená do piatich kapitol, ktoré sa ďalej členia na 1 Zakladajúce štáty EÚ: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. 2 Trestnoprávny dohovor o korupcii, Rada Európy. [online]. [citované 12. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://conventions.coe.int/treaty/en/treaties/pdf/slovakian/173-slovakian.pdf 3 Podoby korupcie, [online]. [citované 12. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.government.gov.sk/data/files/2076.rtf. 10

podkapitoly. Jednotlivé kapitoly sú usporiadané na základe logickej nadväznosti, ktorá umožní čitateľovi sa čo najlepšie zorientovať v samotnej problematike a zároveň pochopiť jednotlivé súvislosti a z nich vyplývajúce závery práce. Obsah prvej kapitoly sa venuje metodológii predkladanej práce. Druhá kapitola sa zameriava na vymedzenie pojmu korupcia, prioritne pojmu politická korupcia a ďalej pojmu právny štát. Jej súčasťou je aj podkapitola nastoľujúca kontrastný vzťah medzi korupciou a právnym štátom. V tretej kapitole sa bližšie venujeme antikorupčným prostriedkom, ktorými disponuje priamo Taliansky štát ako aj antikorupčným nástrojom sprostredkovaných do krajiny cez medzinárodnú úroveň riešenia korupcie. Tretia kapitola je samotnou analýzou prípadu premiéra Silvia Berlusconiho. Kým prvé podkapitoly sa venujú pozadiu jeho vstupu do politiky, nasledujúce podkapitoly sú analýzou najvýznamnejších súdnych prípadov premiéra. Posledná piata kapitola je vymedzená pre odpovede na výskumné otázky, a preto ju považujeme za ťažisko záverečnej práce. Záver je zhodnotením miery úspešnosti dosiahnutia a zodpovedania vytýčeného cieľa v úvode práce. 11

1 METODOLÓGIA VÝSKUMU Prvá kapitola sa sústredí na metodologické postupy použité pri písaní diplomovej práce. Jej obsah tvorí identifikácia výskumných otázok a ich bližšia charakteristika. Súčasťou prvej kapitoly sú hypotézy odrážajúce jednotlivé výskumné otázky. Ďalej táto kapitola pojednáva o metódach a dostupných zdrojoch použitých pri písaní diplomovej práce. 1.1 Výskumný cieľ, výskumné otázky a hypotézy V právnom štáte by orgány činné v trestnom konaní mali konať bez ohľadu na postavenie podozrivého. Čo sa však stane, keď je podozrivým jeden z najvyšších mužov v štáte? Táto otázka je relevantná v krajinách, kde existuje demokracia a právny štát, ale miera korupcie je dostatočne vysoká na to, aby mohlo ísť o realistický scenár, ktorý nebude okamžite viesť k politickej smrti lídra. Uvedené skutočnosti zahrňujú kontrast koexistencie právneho, demokratického štátu na čele s politických lídrom, s ktorým sa viaže reťazec korupčných afér. Opísaný fakt je predmetom skúmania našej diplomovej práce, v konkrétnej podobe dlhotrvajúceho konfliktu v Taliansku oficiálne právnej a demokratickej krajiny, ktorú vedie a reprezentuje z korupcie obviňovaný taliansky premiér Silvio Berlusconi. Cieľom diplomovej práce je na základe detailnej analýzy krokov talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho a zároveň rovnako kvalitnej analýzy existujúcich a zároveň aktívne sa interesujúcich nie len talianskych orgánov a inštitúcií v korupčných kauzách politického lídra, zodpovedať na vopred stanovené výskumné otázky. Ich zodpovedanie nám umožní dospieť ku konečnému výsledku diplomovej práce, a to potvrdeniu alebo vyvráteniu opodstatnenosti komunikovaného konfliktu politika Silvia Berlusconiho a právneho Talianskeho štátu. Výskumné otázky: Aká je miera nestrannosti a apolitickosti vyšetrovania korupcie Silvia Berlusconiho ako najvyššieho politického lídra Talianskeho štátu? 12

Akými nástrojmi disponujú justičné orgány pri odhaľovaní korupcie dotýkajúcej sa vrcholového politika Berlusconiho? Aký je konečný efekt týchto nástrojov? Boli skutočne využité všetky dostupné alternatívy pri odhaľovaní Berlusconiho káuz? Ktorý z nástrojov by sme označili za prehliadnutý antikorupčnými inštitúciami pri vyšetrovaní a následnom riešení korupcie premiéra? Ako sa odrazilo stíhanie Berlusconiho súčasne z viacerých káuz na hlase ľudu v demokratickom Taliansku? V akom smere ovplyvnili kauzy kariéru Silvia Berlusconiho a jeho podporu zo strany talianskej verejnosti? Výskumné otázky nám vytvárajú priestor na stanovenie predbežných hypotéz, ktorých mieru pravdivostnej hodnoty ukáže samotný obsah diplomovej práce. Jednotlivé hypotézy: O prípade Silvia Berlusconiho tvrdíme, že nie je možné jeho nestranné a apolitické vyšetrovania, čoho dôvodom je mediálny priestor, v priamom vlastníctve Silvia Berlusconiho. Efektívnosť existujúcich antikorupčných inštitúcií a nimi využívaných metód a nástrojov pri odhaľovaní prípadu premiéra Berlusconiho je z nášho hypotetického pohľadu kritické. Za hlavné determinanty tohto stavu opätovne predpokladáme jednak pôsobnosť mediálneho prostredia na definitívnu účinnosť jednotlivých krokov orgánov vyšetrujúcich korupciu a súčasne prehliadnutie základne Berlusconiho korupcie ako takej, ktorá sa rozmohla do veľkosti čoraz ťažšie uchopiteľnej a možnej absolútneho odhalenia. Vzhľadom na fakt rýchlo sa vyvíjajúcich podôb a kvalít vysokej korupcie a jeho nepriamu úmernosť k vývoju nástrojov a metód dostatočne sofistikovaných predpokladáme absenciu využitia všetkých alternatív pri riešení prípadu talianskeho premiéra. Hlas ľudu v talianskom prostredí je z nášho pohľadu hlasom médií. A médiami disponuje v najväčšej miere ako ich vlastník práve Silvio Berlusconi. Navzdory rozporuplnosti informácií, ktoré jednotlivé média sprostredkúvajú, Silvio Berlusconi, a to napriek všetkým kauzám, stále pôsobí vo vrcholovej politike Talianskej republiky. 13

1.2 Metodologický prístup a zdroje Práca je zložená z viacerých obsahovo súvisiacich a logicky nadväzujúcich častí. V súlade s potrebou oboznámiť sa s východiskovými kategóriami politickej korupcie verzus právny štát, v rozmedzí ktorých sa naša téma stáva kontroverznou problematikou, využívame v prvej časti písania práce deskripciu opierajúcu sa o metódu analýzy. Túto metódu sme využili aj v kapitole o antikorupčných nástrojoch. Definovanie pojmu korupcie a identifikovanie pre nás relevantného typu veľkej, politickej korupcie sa opieralo o nepreberné množstvo dostupných publikácií. V snahe zosumarizovať charakteristiky Talianska ako právneho štátu, sme sa stretli s problémom obmedzených sekundárnych zdrojov v ich celistvosti. Opierame sa preto o primárny zdroj, a to Ústavu Talianskej republiky z roku 1948 a jej jednotlivé články. Zdrojom adekvátnych definícií politickej korupcie sa nám stali medzinárodné organizácie zaoberajúce sa touto problematikou ako napr. Transparency International (ďalej aj TI ), Organisation for Economic Co-operation and Development (ďalej aj OECD ), World Bank (ďalej aj WB ), či publikácie zahraničných a domácich autorov I. Amundsen, M. O Donnell, E. Beblavá, D. Zemanovičová. Pri predstavení nástrojov v boji proti korupcii v Taliansku sme primárne vychádzali z talianskej antikorupčnej legislatívy. Analytická časť práce zameraná najmä na prípad Silvia Berlusconiho a predposledná súčasť práce, t.j. zodpovedanie výskumných otázok vychádza prevažne z knižných publikácií a internetových zdrojov. Z knižných publikácií sú to diela talianskych a anglických autorov ako di M. Travaglio, P. Gomez, či B. Biggiani. Internetovými zdrojmi sú najmä informácie sprostredkúvané médiami. Zvolená metóda analýzy v štvrtej kapitole nám umožnila následne použiť metódu komparácie. Porovnávacou metódou sme sa dopracovali k syntéze rozhodujúcich skutočností v konkrétnom, nami zainteresovanom prípade premiéra Silvia Berlusconiho. Ďalej je potrebné zdôrazniť metódu monitorovania aktuálnych informácií a zber údajov zo slovenských i zahraničných printových i online médií. Opodstatnenosť uvedenej metódy monitoringu spočíva najmä v živosti kauzy talianskeho premiéra. Širšie spektrum použitých metód ako aj zdrojov pri písaní práce nám sprostredkovalo kvalitnejšie informácie. Následne našou snahou bolo dať týmto 14

informáciám podobu prínosnú v zmysle dosiahnutia jedného zo zámerov záverečnej práce, a teda schopnosť odpovedať na výskumné otázky. 15

2 OBSAH POJMU PRÁVNY ŠTÁT A KORUPCIA Druhá kapitola demonštruje skutočnosť, že Talianska republika je formálne právnym štátom, ako ju definujú oficiálne dokumenty krajiny. Podobu Talianska ako demokratickej krajiny uvádzame v samostatnej podkapitole prostredníctvom vybraných všeobecných princípov právneho štátu. Súčasťou druhej kapitoly je aj vymedzenie obsahu pojmu korupcia, ktorý je základnou náplňou diplomovej práce. Zameriame sa však na charakteristiku už vymedzenej formy korupcie, t.j. politickej korupcie. Poslednou súčasťou druhej kapitoly, je na báze vymedzenia vyššie uvedených termínov, uvedenie problematiky kontrastu existencie korupcie v právnom štáte. 2.1 Talianska republika ako právny štát V roku 1946 došlo k zvrhnutiu monarchie a Taliansko sa stalo demokratickou republikou. Ústava vyhlásená v roku 1948 etabluje základné princípy právneho štátu. Nenihilizujúc nami nespomenuté princípy, si dovoľujeme zdôrazniť nasledujúce zásady fungovania právneho štátu, a to najmä z dôvodu ich účelnosti v rámci obsahu diplomovej práce. 1. Právomoc a výkon zvrchovanosti Ústava Talianskej republike garantuje Talianskemu ľudu, vo všetkých formách a medziach ňou stanovených. Následne sa Ústava zaväzuje vykonávať zásadu rovnosti všetkých občanov pred zákonom. 4 2. Neopomenuteľnou súčasťou obrazu Talianska ako právneho štátu je existencia trojrozdelenia moci, zabezpečujúceho kvalitu činnosti štátnej moci a jej nezneužitie proti občanovi. Uvedené je ešte väčšmi podčiarknuté v Ústave zakotvenou inkompatibilitou funkcií nositeľov štátnej moci. Štátnu moc Talianskej republiky tvoria zložky: dvojkomorový parlament, vláda a systém nezávislého súdnictva 5, ako záruka fungovania právneho štátu. Poslanci parlamentu sú volení kombináciou väčšinového 4 Constitution of the Italian Republic, Parliamentary Information, Archives and Publication Office of the Senate Service. [online]. [citované 14. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.senato.it/documenti/repository/istituzione/costituzione_inglese.pdf. 5 Ibid. 16

systému a systému pomerného zastúpenia. Súdny systém Talianska vychádza z Rímskeho práva modifikovaného Napoleonským kódom a následnými zákonmi 6. Taliansky systém súdnictva sa skladá z celej rady súdov a osôb sudcov, ktorí sú štátnymi zamestnancami. Celý súdny systém je jednotný a je súčasťou národného systému. Podľa Ústavy, je talianske súdnictvo nezávislé od zákonodarnej a výkonnej moci, a preto funkcie jurisdikcie môžu vykonávať len sudcovia a ich rozhodnutia nemôžu byť odvolané. 7 Právny štát je teda štátom, kde štátna moc je samoobmedzujúca, vopred stanovená všeobecne záväznými pravidlami, platiacimi pre každého. Štátne orgány a občania môžu konať len to, čo im zákon nezakazuje a len to, čo im zákon dovoľuje. 8 Načrtnutá existencia právneho systému v samotnej teoretickej podobe Talianskej Ústavy, odstraňuje akékoľvek anti-zákonné snahy a bráni presiaknutiu protiprávnosti. Je však tento systém dostatočne odolný aj voči realite zahŕňajúcej človeka disponujúceho jednou zo zložiek moci, konkrétne exekutívnou mocou a zároveň podieľajúceho sa na tvorbe tejto moci? 2.2 Vymedzenie pojmu politickej korupcie Nemožno vyvrátiť, že korupcia existuje tak dlho ako ľudstvo samo. Avšak s intenzitou jej praktizovania, a teda zároveň naštrbovania demokratických pomerov, ktoré sú výsledkom dlhoročného úsilia ľudskej civilizácie, sa v nedávnom období stáva predmetom teoretizovania a empirických výskumov, ktoré nám prinášajú množstvo alternatívnych prístupov, vysvetlení, typológií a ozdravných prostriedkov. 9 Vážnosť a dôležitosť diskusie ohľadom uvedeného výskumu môžeme demonštrovať vyjadrením TI 10 vyslovujúcej sa o korupcii, ako o jednom z najväčších problémov súčasného sveta, ktoré podkopáva dobrú vládu, narúša dopady verejnej politiky, vedie k nesprávnemu 6 Ibid. s. 16. 7 Legal System. Law and Court in Italy. [online]. [citované 26. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.justlanded.com/english/italy/articles/visas-permits/legal-system. 8 Kolektív autorov: Slovník spoločenských vied, 1997. s. 204. 9 Amundsen, I.: Corruption. Definitions and Concepts, 2000. [online]. [citované 11. 9. 2010]. Dostupné na internete: http://www.u4.no/document/showdoc.cfm?id=23 10 Transparency International nezisková mimovládna organizácia, celosvetové hnutie proti korupcii. 17

prideľovaniu zdrojov a tým dochádza k ochudobňovaniu. 11 Corruption is a disease, a cancer that eats into the cultural, political and economic fabric of society, and destroys the functioning of vital organs 12 takto metaforicky, ale výstižne sa o korupcii vyjadril nórsky politický vedec Amundsen, ktorý dopĺňa stanovisko TI. Korupcia je teda široký pojem, ktorý zahŕňa celý rad správania. Korupcia sa dotýka triviálneho správania sa, ktoré má podobu úplatkárstva, podplácania úradníkov a ktoré zasahuje bežných občanov. V tomto prípade hovoríme o tzv. malej korupcii. Druhá forma korupcie nazvaná ako tzv. veľká korupcia sa prejavuje nedovoleným vplyvom na právne predpisy, ovplyvňovaním vyšetrovacích orgánov. 13 Povahu korupcie, ktorá je predmetom našej záverečnej práce vystihuje lídrovský charakter, a to vzhľadom na skutočnosť, že z korupcie je podozrivý jeden z najvyššie postavených mužov v štáte. Kľúčovou formou našej záverečnej práce je teda primárne veľká korupcia, nazývaná aj politickou korupciou. Relevantnú definíciu politickej korupcie, s ohľadom na tému našej diplomovej práce, zakomponúva práca Political corruption: Political or grand corruption takes place at the high levels of the political system. It is when the politicians and state agents, who are entitled to make and enforce the laws in the name of the people, are themselves corrupt. Political corruption is when political decisionmakers use the political power they are armed with, to sustain their power, status and wealth. 14 Korupciu v podaní predsedu Talianskej vlády Silvia Berlusconiho je možné identifikovať aj definíciou Bardhana, ktorý korupciu označuje za zneužitie, či využitie verejného úradu na súkromný prospech, kedy dochádza ku konfliktu verejných a súkromných záujmov, a teda ide o odchýlku od etických a právnych noriem modernej spoločnosti. 15 11 Transparency International Mission Statement, Transaprency Internation Australia. [online]. [citované 10. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://www.transparency.org.au/mission.php 12 Amundsen, I.: Political corruption, 1997. [online]. [citované 11. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.112.1429&rep=rep1&type=pdf. 13 O Donnell, M.: Post-conflict corruption: A Rule of Law Agenda?, 2006. [online]. [citované 11. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://www.u4.no/themes/ces/postconflict/odonnell.pdf 14 Amundsen,I.: Political corruption, 1997. [online]. [citované 11. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.112.1429&rep=rep1&type=pdf 15 Zemanovičová, D. Sičáková-Beblavá, E.: Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku, 2004. [online]. [citované 11. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://www.transparency.sk/wpcontent/uploads/2010/01/korupprotikor2003.pdf 18

Posledná definícia politickej korupcie, ktorú uvádzame v tejto podkapitole dotvára celkový obraz korupcie viažucej sa k primárnym súčastiam témy našej práce v podaní Talianskeho štátu a osoby Silvia Berlusconiho. Political corruption (usually supported by widespread bureaucratic or petty corruption) should furthermore be considered as one of the basic modes of operation of authoritarian regimes. It is one of the mechanisms through which the authoritarian power-holders enrich themselves. Here, corruption is rarely a disease that the responsible politicians are eager to avoid, it is a deliberate, wanted and applied practice; it is one of the rulers modes of enrichment and economic control. Political corruption is consequently a normal condition in authoritarian countries, although showing a great variety according to the various forms of authoritarianism. 16 Dovoľujeme sa vysloviť názor, že kooexistencia právneho štátu a autoritárskeho režimu sa nie len obsahovo, ale aj prakticky jednoznačne vylučujú, resp. mali by sa vylučovať! 2.3 Právny štát verzus korupcia V momente prítomnosti vykonávanej korupcie v demokratickej krajine, sa diskusia o právnom štáte, stojacom na demokratických princípoch stáva kontroverzná. Kontroverzná, v Orwellovskom zmysle postupného prispôsobovania si hypotéz, dispozícií i samotných sankcií zákonov 17, a kľučkovania medzi nimi pri výkone spravodlivosti. Skonkrétnenie kontroverznosti je možné ukázať na príklade fungovania Talianskeho štátu, na čele s premiérom Silviom Berlusconim. Uvedené argumentujeme skutočnosťou viacročného vyšetrovania káuz, popredného talianskeho politika - Silvia Berlusconiho, s korupčným pozadím. A teda hovoríme o korupcie prítomnej priamo v centre riadenia Talianskej demokratickej republiky. 16 Amundsen, I.: Political corruption, 1997. [online]. [citované 11. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.112.1429&rep=rep1&type=pdf. s. 9. 17 Orwell, G.: Zvieracia farma, 1998. 19

Kauzy späté s premiérom Silviom Berlusconim oponujú Montesquiemu výroku, hovoriacemu o zákone ako o smrti, ktorá nešetrí nikoho. 18 V politike Talianskej republiky sa môže zdať, že smrť šetrí toho, kto platí. 19 Talianska republika teda čelí obvineniam, ktoré spochybňujú reálnosť jej demokratickej povahy. Aká je opodstatnenosť a relevantnosť uvedených obvinení? Aká je miera únosnosti korupcie korešpondujúca s právnym stavom štátu? Prekračuje túto mieru talianskym ľudom už po tretíkrát zvolený premiér Silvio Berlusconi? 18 O Donnell, M.: Post-conflict corruption: A Rule of Law Agenda?, 2006. [online]. [citované 11. 4. 2011]. Dostupné na internete: http://www.u4.no/themes/ces/postconflict/odonnell.pdf. s. 2. 19 Ibid. s. 2. 20

3 NÁSTROJE PROTIKORUPČNEJ AGENDY TALIANSKEHO ŠTÁTU Problematiku boja proti korupcii je možné riešiť vo viacerých rovinách. Ide o rovinu legislatívnu, politickú, administratívnu, ekonomickú, inštitucionálnu, atď. Z týchto rovín nám vyplýva prijímanie protikorupčných zákonov, programov, stratégií, rozhodnutí 20, a pod. Uvedené opatrenia by mali odrážať úspešnosť boja proti korupcii, resp. mieru jej obmedzenia. Priblíženie protikorupčnej agendy Talianskej republiky, ako člena primárne inštitúcie Európskej únie, a ostatných medzinárodných organizácií považujeme za dôležitý a východiskový bod objasňujúci relevantnosť podozrievania a obviňovania Silvia Berlusconiho z korupčného konania. Okrem antikorupčných právnych predpisov, programov, rozhodnutí a koncepcií realizovanými priamo zo štátnej iniciatívy Talianska, sa kapitola zameriava aj na samotnú implementáciu protikorupčnej agendy nastolenej medzinárodnými inštitúciami do antikorupčného systému Talianskej republiky. Zámerom nasledujúcej kapitoly je preto oboznámiť sa s nástrojmi, ktorými právna krajina - Taliansko disponuje pri riešení korupčných zločinov. Prioritne sa však budeme sústrediť na konkrétne nástroje, ktoré nadobudli svoju účelnosť v prípade obvineného premiéra Berlusconiho. Zároveň našou snahou bude poukázať na prostriedky a nástroje, ktoré boli k dispozícii, ale ostali mimo riešenia samotného prípadu. 3.1 Typické väzby korupcie v Taliansku Úsilie o riešenie korupcie je zbytočne vynaloženými silami, ak toto riešenie izolujeme do roviny striktne ohraničenej témou korupcie. Preto sa uvedenému budeme snažiť vyhnúť oboznámením sa s nástrojmi širšieho spektra dotýkajúcich sa korupcie. Prvou nevyhnutnosťou pri riešení korupcie je jej presná územná lokalizácia a následne vysokú dôležitosť kladieme aj na koordináciu jej šetrenia s úzko súvisiacimi problémami. Taliansku republiku, do ktorej lokalizujeme výskyt korupcie a snahu o jej vyšetrovanie, spájame s nasledujúcou množinou problémov, či väzieb typických pre Taliansko: 20 Mesežnikov, G.: Protikorupčná agenda v činnosti vybraných slovenských politikov, 2010. [online]. [citované 13. 4. 2010]. Dostupné na internete: http://www.transparency.sk/wpcontent/uploads/2010/01/protikorupcna-agenda.pdf 21

a) limity právneho štátu b) nedostatočná politická zodpovednosť c) transformácia a úpadok politických strán d) podchytenie názorovej orientácií médií, a to zo strany politických predstaviteľov e) pomalosť záverečných hodnotení zo strany súdov a trhliny v systéme nezávislosti súdov umožňujúce ovplyvňovanie sudcov a prokurátorov. 21 Medzi hlavné limity, ktoré sú typické pre obmedzenia Talianska ako právneho štátu môžeme zaradiť historickú tradíciu predierajúcu sa aj do diania v prítomnosti, a to v podobe stále sa vyskytujúcich rôznych druhov mafií a ich nových podôb, ktoré sa objavili vplyvom imigrácie a studenej vojny. Nejasné väzby medzi politickými stranami a mafiánskymi klanmi odrážajúce sa vo voľbách a následnom získavaní verejných zákaziek sa dostali pod najväčšiu kritiku v roku 1980. V Taliansku dochádza k prijatiu proti-mafiánskej legislatívy a k reforme organizácie vyšetrovacích orgánov a zvýšeniu ich právomocí. 22 Bol prijatý zákon č. 136 Mimoriadny plán boja proti korupcie a vládny mandát vo veciach antimafiánskych zákonov. 23 3.2 Ústava a jej antikorupčná základňa Taliansky právny systém upravuje Ústava Talianskej republiky, vyhlásená v roku 1948. Ide o rigidnú ústavu, teda ústavu, ktorú nemožno zmeniť alebo doplniť bežnými zákonmi. Jej zmena je možná len v súlade s obsahom čl. 138 samotnej Ústavy. Ústavný súdny dvor Talianskej republiky, ako osobitý ústavný orgán chráni uvedenú rigiditu monitorovaním súladu zákonov a právnych predpisov so silou ústavných zákonov. V nadväznosti na prípad Berlusconi nás ďalej zaujíma tá časť talianskej ústavy, ktorá v čl. 104 ods. (1) garantuje nezávislosť a samostatnosť talianskeho súdnictva, nepodliehajúceho žiadnemu inému vládnemu sektoru. Ďalej je to čl. 108 ods. (2), ktorý 21 López-Pintor, R. Morlino, L.: Italy and Spain, 2003. [online]. [citované 15. 4. 2010]. Dostupné na internete: http://iis-db.stanford.edu/pubs/20441/italy_and_spain_morlino_2_of_2.pdf 22 Ibid. 23 Legge 13 agosto 2010, n. 136. [online]. [citované 15. 4. 2010]. Dostupné na internete: http://www.interno.it/mininterno/export/sites/default/it/assets/files/19/00222_legge_13_agosto_2010x_n._ 136.pdf 22

identifikuje zákon na ochranu nezávislosti talianskeho súdnictva. 24 Teória platnej Ústavy presným zadefinovaním jurisdikcie tak zabraňuje prechodu korupcie cez taliansku judikatúru. Ako protiargument vyššie uvedenej teórie o povahe Ústavy, ktorá by nemala byť oficiálne priepustná ani pre oblasť korupcie uvádzame výsledky štatistických prieskumov. (pozri Graf č.1, Tabuľka č.1) Graf č. 1: Vývoj trestného stíhania korupcie od roku 1980 do roku 2001 Zdroj: Dostupné na internete: < http://www.csef.it/wp/wp159.pdf> Tabuľka č. 1: Vývoj byrokratickej korupcie v Taliansku v rokoch 1980-2001 25 Zdroj: Dostupné na internete: < http://www.csef.it/wp/wp159.pdf> 24 Constitution of the Italian Republic, Art. 108, Parliamentary Information, Archives and Publication Office of the Senate Service. [online]. [citované 14. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.senato.it/documenti/repository/istituzione/costituzione_inglese.pdf. 25 Zaznamenané trestné činy sa vzťahujú na počet trestných činov korupcie, v ktorých justičné orgány zahájili trestné konanie. Pomer je pomerom sprenevery (spolu) k celkovej korupcii (spolu). Hodnoty v zátvorkách sú pomery medzi odsúdenými verejnými činiteľmi (celkovo) a tými, ktorí boli nahlásení. 23

3.2.1 Poslanecká imunita v antikorupčnej agende Ďalším dôležitým bodom Ústavy Talianskej republiky, ktorý je predmetom nášho záujmu je rozsah inštitúcie poslaneckej imunity, ktorá v konkrétnom prípade je často rezonujúcim prvkom. Poslanecká imunita je v rôznych podobách zakotvená v právnych poriadkoch každej demokratickej krajiny. Avšak v posledných rokoch čoraz viac demokratických krajín vyvíja snahu zúžiť jej rozsah. Relevantnosť tejto tendencie spočíva v argumentovaní, že možnosť využitia poslaneckej imunity v parlamente vytvára priestor pre zneužívanie poslaneckých výsad, a teda poslanecká imunita prispieva ku korupčnému prostrediu v krajine, 26 a zároveň k porušovaniu rovnosti všetkých občanov pred zákonom. Korupciou znechutené a presýtené talianske prostredie výrazne obmedzilo poslaneckú imunitu v roku 1993, po viacerých pokusoch o zneužitie imunity poslancov. Ústava Talianskej republiky v čl. 68 ods. 2 definovala, že žiadny člen parlamentu nemôže byť bez súhlasu komory, ktorej je členom, podrobený osobnej alebo domovej prehliadke, nemôže byť zatknutý, alebo inak zbavený osobnej slobody, alebo zadržaný vo väzbe s výnimkou, ak ide o výkon konečného odsudzujúceho rozsudku, alebo ak bol zadržaný pri páchaní trestného činu. 27 Súhlas sa vyžaduje tiež na to, ak má byť člen parlamentu podrobený akejkoľvek kontrole svojej komunikácie slovnej alebo písomnej. 28 Z uvedeného vyplýva, že talianska Ústava v rámci rozsahu poslaneckej imunity neobmedzuje parlament rozhodovať vo veci, či môže byť poslanec podrobený osobnej alebo domovej prehliadke, či môže byť zatknutý, vzatý do väzby alebo inak obmedzený v osobnej slobode, či môže byť podrobený akejkoľvek forme kontroly jeho komunikácie. Príslušná komora však už nemá právo vyslovovať súhlas k otázke týkajúcej sa, či poslanec môže byť trestne stíhaný. 29 Napriek Ústavou identifikovanému rozsahu imunity, bol 26. júna 2008 schválený zákon č. 124/2008, formálne známy ako Ustanovenie o zastavení trestného konania proti 26 Dôvodová správa k zmene Ústavného zákona č.460/1992 v znení neskorších predpisov. [online]. [citované 15. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.nrsr.sk/dynamic/download.aspx?docid=265297 27 Constitution of the Italian Republic, Art. 68, Parliamentary Information, Archives and Publication Office of the Senate Service. [online]. [citované 14. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.senato.it/documenti/repository/istituzione/costituzione_inglese.pdf. 28 Ibid. 29 Dôvodová správa k návrhu zmeny Ústavného zákona č.460/1992 v znení neskorších predpisov. [online]. [citované 15. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.nrsr.sk/dynamic/download.aspx?docid=340579 24

vysokým štátnym úradníkom. Zákon bol navrhnutý ministrom spravodlivosti Angelinom Alfanom a schválený Radou ministrov Berlusconiho vlády. Subjekty, voči ktorým zákon č. 124/2008 pozastavoval trestné konanie definoval čl. 1 ako: prezident republiky, predseda senátu, predseda poslaneckej snemovni, predseda vlády; a to odo dňa vymenovania alebo ukončenia funkcie. Zákon tiež pozastavoval trestné stíhanie voči udalostiam vzťahujúcim sa na obdobie pred prebratím úradu, či funkcie. A tak extrémne rýchle uzákonenie opisovaného zákona malo za následok vymazanie mena Silvia Berlusconiho zo zoznamu obžalovaných pri pokuse o korupciu. 30 Očividná kontroverznosť zákona, tiež pomenovaného ako Lodo Alfano, je následne vystavená otázke svojho súladu s Ústavou. V októbri 2009 je zákon definovaný ako protiústavný, a to konkrétne v rozpore s čl. 3 a čl. 138 talianskej ústavy. Príkladom obsahovo a funkčne podobného zákona je tzv. zákon Lodo Schifani, ktorým Berlusconi uniká pred výkonom spravodlivosti. Jeho text bol významovo identický s o niečo neskôr prijatým zákonom Lodo Alfanom, a to: Predmetom trestného stíhania nemôže byť trestný čin viažuci sa na udalosti v období pred prevzatím úradu alebo funkcie, a to až do ukončenia zmluvy prezidentom republiky, predsedom Senátu, predsedom Poslaneckej snemovne, prezidentom Rady ministrov, predsedom Ústavného súdu. Čl. 1 zákona č. 140/2003 oficiálne figurujúceho pod názvom Opatrenia na vykonávanie článku 68 Ústavy, ako aj pre trestné konanie proti vysokým štátnym predstaviteľom 31 bol Ústavným súdom v roku 2004 zrušený ako protiústavný. 32 A tak následné prijatie významovo rovnakého protiústavného zákona Lodo Alfano naznačuje jednoznačné nedostatky v Talianskom právnom systéme. V nadväznosti na rozsah poslaneckej imunity v podobe ako ju definuje talianska ústava, je vhodné uviesť rozsah imunity definovanej v Protokole o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965. Na Silvia Berlusconiho, ako zástupcu 30 Bye bye imunity: the Lodo Alfano, European Anomalous Wave. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.inventati.org/europeananomalouswave/index.php?option=com_content&view=article&id=363% 3Alodo-alfano&catid=63%3Anews&Itemid=593&lang=en 31 Legge 20 giugno 2003, n. 140. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.camera.it/parlam/leggi/03140l.htm 32 Bye bye imunity: the Lodo Alfano, European Anomalous Wave. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.inventati.org/europeananomalouswave/index.php?option=com_content&view=article&id=363% 3Alodo-alfano&catid=63%3Anews&Itemid=593&lang=en 25

Talianskej republiky v Rade Európy, sa podľa uvedeného Protokolu viaže čl. 11, ktorý hovorí: Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú práce orgánov spoločenstiev, ich poradcovia a odborníci s príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do a z miesta rokovania požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody. 33 Z uvedeného nám vyplýva, že rozsah imunity Silvia Berlusconiho je obmedzená v rovnakej miere ako na svojom území, tak aj na ostatnom území EÚ. Z nášho pohľadu dôležitým anti-korupčným zákonom v talianskej legislatíve je legislatívne nariadenie č. 231 z 8. júna 2001, ktoré stanovuje priamu zodpovednosť právnickým osobám, spoločnostiam a združeniam, pre vymedzené trestné činy spáchané ich zástupcami. Dôvodom zavedenia zadefinovanej zodpovednosti zákonom č. 231 bolo okrem iného páchanie zločinu na úkor štátu, t.j. korupcia a zneužívanie verejných prostriedkov. Trestné činy, na ktoré sa nariadenie viaže sú aj: zneužívanie verejných prostriedkov, podvody spáchané voči štátu alebo verejnoprávnym subjektom, korupcia voči úradným povinnostiam, podplácanie verejných činiteľov, podplácanie štátnych zamestnancov, úplatkárstvo v súvislosti so súdnymi aktmi, atď. 34 Uvedený zákon je v súlade s Dohovorom OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov. 3.3 Inštitucionálna platforma boja proti korupcii Výrazný úspech v boji s korupciou v Taliansku ďalej zaznamenali nezávislé tímy vedené špeciálnymi prokurátormi, a to na najvyššej úrovni. Zákonom č. 8 z 20. januára 1992 bolo v Taliansku vytvorené Riaditeľstvo na boj proti mafii pri generálnej prokuratúre. Na jeho čele je Národný prokurátor na boj proti mafii. 35 V Taliansku je vytvorený aj samostatný Národný úrad pre boj s mafiou a terorizmom vyšetrujúci aj korupciu. Podlieha mu Špeciálny úrad vyšetrovania (ďalej aj DINA ). Po celom Taliansku má 36 podriadených útvarov. Členmi vyšetrovacích tímov sa okrem vyšetrovacích úradov DINA stávajú aj príslušníci iných druhov polícií 33 Protokol č. 36 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, Úradný vestník C 321 E, 29/12/2006 S. 0318 0324. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://eurlex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=celex:12006e/pro/36:sk:html 34 Decreto Legislativo 8 giuigno 2001, n. 231. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.camera.it/parlam/leggi/deleghe/testi/01231dl.htm 35 Dôvodová správa. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.justice.gov.sk/kop/pk/pk029-04.rtf 26

a vytvárajú tzv. justičnú políciu. Úrad DINA pracuje aj v osobitých pracovných podmienkach 36. Medzinárodné organizácie, ako Organizácia spojených národov (ďalej aj OSN ), OECD, Rada Európy (ďalej aj RE ), EÚ prijali rad medzinárodných dohovorov a konvencií s cieľom zabrániť a obmedziť šíreniu korupcie. Zmluva o EÚ zaväzuje členské štáty k spolupráci a k boju proti organizovanému a inému zločinu, najmä proti terorizmu obchodovaniu s ľuďmi a trestným činom spáchaným na deťoch, nezákonnému obchodovaniu s drogami a zbraňami, korupcii a podvodom. 37 RE na konferencii ministrov spravodlivosti v roku 1994 na Malte začala vyvíjať iniciatívu v oblasti korupcie. Odporučila zriadenie Multidisciplinárnej skupina pre korupciu (ďalej aj GMC ), ktorá bola po dohode Výboru ministrov zriadená v septembri 1994. So svojou činnosťou začala v marci 1995. Jej hlavná úloha spočívala vo vypracovaní modelových zákonov alebo etických kódexov, vrátane medzinárodných dohovorov v uvedenej oblasti. Konkrétnym výsledkom jej aktivít je Program činnosti proti korupcii (ďalej aj PAC ), ktorý je dokumentom pokrývajúcim všetky aspekty medzinárodného boja proti korupcii. Ďalším výsledkom je Trestnoprávny dohovor o korupcii a rezolúcií, zakladajúcich Skupinu štátov proti korupcii (ďalej aj GRECO ). 38 Taliansko ako člen EÚ podpisuje 27.1.1999 na summite Rady Európy v Štrasburgu vyššie uvedený Trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý umožňuje koordinovanú kriminalizáciu trestných činov korupcie, rozšírenú spoluprácu pri stíhaní týchto trestných činov. 39 Ako však uvádza GRECO v hodnotiacej správe pre rok 2009, Taliansko uvedený dohovor dodnes neratifikovalo. 40 3.4 Premlčacie lehoty potenciálny antikorupčný nástroj GCM schválila v júni 1999 návrh Občianskoprávneho dohovoru o korupcii (ďalej aj Dohovor ), ktorého cieľom je vyžadovať od každej zmluvnej strany, aby zabezpečila vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch účinné právne prostriedky pre osoby, ktoré 36 Dôvodová správa. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.genpro.gov.sk/ext_dok- 11002002iv-541/33821c 37 Zmluva o Európske Únii, čl. 29. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.viem.sk/uni/euba/of/mm/subory/getfile.php?id=374 38 Dôvodová správa. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.justice.gov.sk/kop/pk/pk076-05.rtf 39 Skupina štátov proti korupcii publikovala prvú správu o Taliansku, Inforormačné stredisko o rade Európy. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.radaeuropy.sk/?2009-10-16 40 Ibid. 27

utrpeli škodu následkom korupcie, aby im zabezpečila brániť si svoje práva a záujmy, vrátane možnosti získania náhrady škody. Dohovor je tzv. non-self-executing, čo znamená, že zmluvné strany budú musieť preniesť jeho zásady a pravidlá v ňom obsiahnuté do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, pri vzatí do úvahy svojich vlastných osobitostí. V Dôvodovej správe Občianskoprávneho dohovoru proti korupcii o premlčacej lehote sa hovorí, že napriek tomu, že existujú odlišnosti v rámci jednotlivých krajín, vo všeobecnosti premlčacie pravidlá požadujú, aby žalobca začal konanie v priebehu určeného obdobia po tom, čo sa dozvedel o čine, ktorý zakladá žalobu alebo o škode. Väčšina krajín prepisuje dlhšie časové obdobie, po ktorom uplynutí konanie nemožno začať, bez ohľadu na dátum, keď sa žalobca o čine dozvedel. 41 Preto čl. 7 Občianskoprávneho dohovoru proti korupcii ukladá signatárskym štátom, teda aj Taliansku povinnosť upraviť svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby súdne konanie na náhradu škody podliehalo premlčacej lehote najmenej tri roky odo dňa, keď osoba, ktorá utrpela škodu, zistila alebo mala zistiť, že vznikla škoda alebo že sa uskutočnil čin korupcie, ako aj totožnosť zodpovednej osoby. Takéto konanie však nebude začaté po uplynutí premlčacej lehoty najmenej desiatich rokov odo dňa uskutočnenia činu korupcie. 42 V Taliansku môžeme hovoriť o dvoch premlčacích lehotách vzťahujúcich sa na trestný čin podplácania, teda korupcie. Ide o: a) premlčaciu lehotu viažucu sa na uzatvorenie vyšetrovania po začatí vyšetrovania podaním notitia criminis, má štátny zástupca 6 mesiacov na dokončenie vyšetrovania. Pred uplynutím tejto lehoty musí verejný prokurátor predložiť sudcovi (ďalej aj GIP ) dôkaz o predbežnom vyšetrovaní. Sudca rozhodne, či existujúce dôkazy sú dostatočnými k posunu vyšetrovanej osoby pred súd. V zložitých prípadoch môže GIP predĺžiť premlčaciu lehotu na 18 mesiacov, a to na žiadosť štátneho zástupcu. Vo výnimočných prípadoch GIP môže ďalej predĺžiť lehotu na 24 mesiacov. b) premlčaciu lehotu vzťahujúcu sa na uzatvorenie stíhania základom premlčacej lehoty na uzatvorenie stíhania vo veci korupcie je 5 rokov. Premlčacia doba pritom začína v čase keď páchateľ trestného činu ho dokonal, alebo v prípade pokusu o trestný čin ho prestane vykonávať. Premlčacia lehota môže byť pozastavená alebo prerušená za určitých okolností, ako napr. zdravotné dôvody. Prerušenie resetuje 41 Dôvodová správa. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.justice.gov.sk/kop/pk/pk076-05.rtf 42 Občianskoprávny dohovor o korupcii 370/2003, Ministerstvo zahraničných vecí SR. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/data/files/5402.pdf 28

premlčaciu lehotu a čas beží znova od konca udalosti spôsobujúcej prerušenie. Popri základnej premlčacej lehote v talianskej judikatúre hovoríme o konečnej premlčacej lehote trestného stíhania, ktorá je definovaná na 7 a ½ roka. Rozdiel medzi uvedenými lehotami je v tom, že žiadne prerušenie alebo pozastavenie v konečnej premlčacej lehote nefiguruje. Obavy prejavené predstaviteľmi talianskeho súdneho systému voči dĺžkam uvedených premlčacích lehôt, aj cez konkrétny prípad Berlusconi, sa zdajú byť opodstatnené. Oneskorenia pri zhromažďovaní dôkazov, komplexnosť vyšetrovania, preťaženosť justície a prokuratúry, priveľa prípadov a ich zložitosť, to všetko hrá v prospech beztrestného priechodu korupcie, a teda v neprospech uplatnenia spravodlivosti. 43 43 Nechala, P.: Premlčacie lehoty: Bariéry pre úspešné stíhanie kroupcie?, 2010. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/download.pdf 29

4 SILVIO BERLUSCONI Nasledujúca kapitola je vstupnou analýzou konkrétneho prípadu talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Keďže korupčná kariéra Silvia Berusconiho je viacročnou záležitosťou, považujeme za nutnosť, a to pre porozumenie celého prípadu objasniť, čo je možné považovať za koreň veci Berlusconiho káuz. Prvá podkapitola je preto opisom najdôležitejších momentov v Berlusconiho živote, pred jeho vstupom do vrcholovej politiky. Prostredníctvom ich deskripcie je možné uvedomiť si kontext správania sa a konanie Silvia Berlusconiho na poste premiéra v špecifickom talianskom prostredí. V druhej podkapitole sa naša pozornosť sústreďuje na tie kauzy, ktorých charakter najväčšmi zarezonoval s právnymi charakterom Talianskeho štátu. Zároveň týmto opisom predostrieme obraz vývoja korupcie od jej malej až po veľkú-politickú formu. Našou snahou bude tiež poukázať na prípadné a zároveň vopred predpokladané spolitizovanie orgánov činných v trestnom konaní a miery ich ovplyvnenia v prípade Silvio Berlusconi. 4.1 Rola Silvia Berlusconiho v Talianskej spoločnosti pred jeho nástupom do vrcholovej politiky Nasledujúce kapitoly opisujú vzostup postavenia Silvia Berlusconiho v Talianskej spoločnosti z neznámej osoby na post jedného z najznámejších a najkomunikovanejších Talianov talianskou verejnosťou. Relevantnosť nasledujúcich kapitol spočíva najmä v uchopení základov, ktoré predchádzali vstupu Silvia Berlusconiho na politickú scénu a ktoré považujeme za dôležité pri riešení korupčných škandálov, ktoré nasledovali po uchopení funkcie predsedu talianskej vlády jeho osobou. 4.1.1 Pilier Berlusconiho úspechu biznis s nehnuteľnosťami Vyštudovaný právnik Silvio Berlusconi sa v počiatkoch svojej politickej kariéry orientuje na stavebný biznis, biznis s nehnuteľnosťami. Prostredníctvom záruky bankára Carla Rasiniho, ktorý Berlusconimu sprostredkúva realitného partnera Pietra Canaliho 30

dochádza k založeniu stavebnej firmy Cantieri Riuniti Milanesi. 44 Od tohto momentu môžeme Berlusconiho zisky a transparentnosť jeho podnikateľských aktivít identifikovať nepriamou úmerou. Prostredníctvom doposiaľ neodhalených finančných transakčných vzťahov zo švajčiarskeho účtu Carla Rezzonica a firmy Lugano, Berlusconi zakladá v roku 1963 Edilnord Sas ako komanditnú spoločnosť. Nasleduje vybudovanie modelového mesta v oblasti Brugherio pre 4000 obyvateľov, ktorého apartmány sa po ich počiatočnom nulovom dopyte záhadne predali manažérom sociálnej poisťovne. 45 Berlusconiho biznis sa rozrastá. V roku 1968 zakladá Edilnord 2 s kúpou pozemkov od mesta Segrate, kde zakrátko vyrastie komplex apartmánov tzv. Milano 2. Nasleduje založenie ďalších Berlusconiho realitných firiem Italcantieri Srl, Immobiliare San Marino, ktorých investičné spoločnosti sú zahalené rúškom záhadnosti. V roku 1973 si Berlusconi dovoľuje kúpu Villa Casati Stampa so všetkými priľahlými pozemkami v Acore, a to za pomoci svojho dobrého priateľa Cesare Previti-ho. Tu vychádzajú na povrch Berlusconiho kontakty s mafiou, konkrétne s kapom Vittoriom Manganom, ktorý mu robí správcu domu Villa Casati. 46 Berlusconi sa dostáva za nízko-transparentných okolností k obrovskému majetku. Fakt uniknutia ruke zákona, môžeme považovať za motiváciu a otvorenie dvier k prenikaniu do ďalších oblastí rozširujúcich jeho potenciál disponovať mocou. 4.1.2 Nadobúdanie moci Berlusconim - média Prirodzenou vlastnosťou človeka je jeho snaha o pokrok, napredovanie. U niektorých sa táto črta uplatňuje vo väčšej, u iných zas v menšej miere. Silvio Berlusconi jednoznačne svoje bohatstvo, moc a prestíž, ako determinanty sociálnej stratifikácie prehlbuje v smere dosiahnutia vrcholu spoločenskej hierarchie. Disponujúc obrovským majetkom a nadobudnutím vedomia úspešného úniku pred sankciami aj v rámci netransparentnosti viacerých kontraktov Silviovho biznisu, môžeme konštatovať, že jeho sebavedomie a odvaha ďalšieho posunu rozšíriť pole pôsobnosti svojej moci bola povzbudená. 44 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf 45 Ibid. s. 4. 46 Ibid. s. 2. 31

Silvio Berlusconi bol talianskej verejnosti známy oveľa skôr, než sa stáva predsedom vlády. Spoločenskú pozíciu Berlusconiho pred jeho vstupom do vrcholovej politiky výstižne opísal britský žurnalista Ed Wulliamy, a to nasledujúcim spôsobom: People live in houses built by Berlusconi, watch TV controlled by Berlusconi, shop at supermarkets owned by Berlusconi, relax on tennis courts and in restaurants built by Berlusconi and adore a soccer team bought by Berlusconi. 47 Okrem investícií v oblasti nehnuteľností si Berlusconi zabezpečuje a zvyšuje moc nad každodenným životom Talianska prostredníctvom vstupu do mediálneho biznisu. V roku 1974 Berlusconi zakladá svoju prvú mediálnu spoločnosť Telemilano. V roku 1975 vytvára holdingovej spoločnosti Fininvest. Následne sa Berlusconi stáva vlastníkom 3 najväčších talianskych televízií Italia Uno (Italia 1), Retequatrro (Rete) a Canale 5. 48 Do roku 1990 Berlusconiho spoločnosť Fininvest vlastní 65% podiel na mediálnom trhu. (pozri Tabuľka č.2) Nasledujúcim krokom Silvia Berlusconiho bolo vytvorenie konglomerátu Mediaset, ako materskej spoločnosti, ktorá stojí za všetkými mediálnymi podnikmi Silvia Berlusconiho. Odhaduje sa, že v súčasnosti Silvio Berlusconi má pod kontrolou 90% komerčných médií. K vyššie spomenutým môžeme ďalej pripísať spravodajský časopis Panorama, najväčšie talianske vydavateľstvo Mandadori, popredný taliansky denník Il-Giornale, či jednu z najvýznamnejších reklamných agentúr v Európe Publitalia 80. 49 Tabuľka č. 2: Mediálne vlastníctvo Silvia Berlusconiho do roku 1990 Zdroj: Poggioli Sylvia: The media in Europe after 1992. 47 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 26. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf 48 Nikolaus, A. Schwarz, P.: Hundreds of thousands demonstrate in Rome against Berlusconi government, World Socialist Web side. 2002. [online]. [citované 26. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.wsws.org/articles/2002/mar2002/ital-m07.shtml 49 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 26. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf 32

Na vyššie uvedené obrovské vlastníctvo komerčných obchodných spoločností, cez média, tlač a reklamu, si dovoľujeme tvrdiť, že je nutné nazerať z uhla očakávania zisku inej formy, než finančného obnosu a to s dôrazom na osobu Silvia Berusconiho. 4.1.3 Vstup Berlusconiho do politického diania - kontakty 2.júna 1946 sa Taliansko stáva demokratickou republikou na čele s kresťanskými demokratmi strany La Democrazia Christiana (ďalej aj DC ). Takmer 50 rokov ich disponovania štátnou mocou bolo sprevádzané, a to napriek podpore Spojených štátov, katolíckej cirkvi a politickej elity aj elitou talianskej mafie. 50 Úplatkárske siete a systém vzájomných láskavosti Tangentopoli 51, koncentrovaných v kruhoch DC spôsobil stratu ich podpory zo strany talianskej verejnosti. Moci sa preto v roku 1983 ujíma socialistický premiér Bettino Craxi, ktorého vláda sa však stala jedným z hlavných komponentov dopĺňajúcich škandály Tangentopoli. Do tohto korupciou a protekciou presiaknutého prostredia sa v roku 1992 organizuje kampaň Mani Puli tzv. Operácia čisté ruky. Kampaň mala predstavovať začiatok konca korupciou zmietanej talianskej vlády. Kampaň na čele so sudcom Antoniom di Pietrom, ktorý sa stal národným hrdinom pre svoju antikorupčnú prácu, bola úspešná. Mani Puli svojim prísnym antikorupčným zameraním spôsobila kolaps DC ako aj socialistickej strany Bettina Craxiho. 52 Charizmatický podnikateľ, mediálny magnát a každému talianovi známy Silvio Berlusconi nastupuje kampaňou Čisté ruky od korupcie na očistenú Taliansku politickú scénu. V roku 1994 vyhráva voľby so svojou politickou stranou Forza Italia a stáva sa predsedom talianskej vlády. Berlusconiho vláda predstavovala nádej na nový začiatok pod hlavičkou politickej bezúhonnosti, stability, bipolarity medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Nádej na uskutočňovanie politiky bez korupčných afér, v smere modernizácie a trvanlivosti. Krátko po prevzatí moci v štáte osobou Berlusconiho sa začali tieto nádeje naštrbovať. V súčasnosti je známe, že jeho vstup do politiky bol protekciou. Ako priateľ s Bettinom Craxim, ktorý bol jedným z významných hostí na jeho svadbe, 50 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf 51 Tangentopoli má veľa prekladov. Za najvýstižnejšie považujeme preklad Petra Schwartza: Všetci za jedného a jeden pre seba. 52 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf 33

Berlusconi nadviazal kontakty už v čase Craxiho vlády. Spravodlivosti unikajúci Craxi, skrývajúci sa v Tunisku sa dokonca stáva svokrom samotného Berlusconiho. 4.2 Sieť vyšetrovacích procesov Silvia Berlusconiho Podkapitola Sieť vyšetrovacích procesov Silvia Berlusconiho sa venuje, už ako naznačuje jej názov, konkrétnym korupčným škandálom Silvia Berlusconiho. Zameriame sa najmä na prípady korupcie, ktoré najväčšmi zarezonovali jednak vo verejnosti a jednak so základmi Talianska ako právneho štátu. So zreteľom na jeden zo zámerov predkladanej záverečnej práce, a to hodnotenie postupu orgánov činných v trestom konaní v prípade Berlusconi, súčasťou vykreslenia káuz bude aj opis ich riešenia zo strany kompetentných orgánov. V kapitolách sa zameriame aj na nástroje použité uvedenými orgánmi a mieru ich teoretickej a praktickej sily pôsobnosti. 4.2.1 Obvinenie z krivej výpovede prípad Propaganda due V roku 1990 Odvolávací súd v Benátkach obvinil Silvia Berlusconiho z krivej prísahy pred Súdnym dvorom vo Verone ohľadom jeho vstupu do slobodomurárskej lóži Propaganda duo 53 (ďalej aj P2 ). Berlusconi klamal ohľadom jeho vzťahu s P2. 54 Pod prísahou v súdnej sieni na otázku ohľadom jeho vstupu do P2 a zaplatenia členstva Berlusconi odpovedá: Non ricordo la data esatta della mia iscrizione alla P2, ricordo comunqou che e di poco anteriore allo scandalo.... Non ho mai pagato una quota di iscrizione né mai mi e stata richiesta. 55 [ Nepamätám si presný dátum vstupu do P2, spomínam si však, že to bolo tesne pred škandálom.... Nikdy som nezaplatil členský poplatok, ani nikdy som nebol o to požiadaný ]. Podľa dokumentov (pozri Obrázok č.1), 26. januára 1978 sa Berlusconi stáva členom P2 a jeho priateľ, novinár Roberto Gervaso ho predstavuje vtedajšiemu vodcovi 53 Propaganda due organizácia pôvodne založená v roku 1887 v Ríme a obnovená v roku 1944 ako slobodomurárska lóža. Členmi boli vedúce osobnosti hospodárstva, armády, politiky, mafie a tajnej služby. Cieľom P2 bolo v prípade volebného víťazstva komunistov prevziať moc pomocou štátneho prevratu. Pod vedením Licioma Gellima bola P2 zapletená do mnohých talianskych zločinov, kriminalistických a teroristických akcií, vrátane celoštátneho úplatkárskeho škandálu Tangentopoli. P2 prešla charakterom svojich aktivít do ilegality. 54 Biggiani, B.: Desigs of imunity, 2006. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf. s. 17. 55 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 16. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf. s. 11. 34

slobodomurárskej lóži Liciovi Gelllimu. Číslom jeho členskej karty sa stáva 1816 s kódom E.19.78, skupina 17. 56 Napriek očividnej vine Silvia Berlusconiho rozsudok nikdy nebol praktizovaný. Benátsky súd sa k prípadu vyjadril nasledovne: Ritiene il Collegio che le dichirazioni dell imputato non rispondato a verita [...], smentite dalle risuntanze della commisione Anselmi e dalle stesse dichiarazioni rese del prevenuto avanti al guidice instruttore di Milano, e mai contestate. 57 [ Súdna komora si myslí, že vyhlásenia obžalovaného nezodpovedajú pravde..., sú v rozpore s vyhláseniami komisie talianskeho parlamentného výboru na čele s Tinou Anselmi a ani nekorešpondujú s výpoveďou pre sudcom v Miláne ]. Napriek uvedeným skutočnostiam dokazujúcim krivú prísahu a falošnú výpoveď obvineného Silvia Berlusconiho v danom prípade, čím sa naplnila subjektívna i objektívna podstata trestného činu krivej výpovede, sa súd skončil ešte pred fázou trestného stíhania. Dôvodom oslobodenia Berlusconiho bola všeobecná amnestia z roku 1989 viažuca sa na prípad P2, čím zločin zanikol. A tak napriek očividnej vine Silvia Berlusconiho k rozsudku nikdy nedošlo. Obr. 1: Doklad o zaplatení členského Silviom Berlusconim do P2 Zdroj: Dostupné na internete: <http://www.berlusconisilvio.com/tesserap2berlusconi.gif> 56 Ibid. s. 9 57 Ibid. s. 11. 35

4.2.2 Obvinenie z korupcie prípad Guardia di Finanza Po obvinení z krivej výpovede nasledovalo obvinenie Berlusconiho vo veci korupcie verejnej inštitúcie Guardia di Finanza 58. Berlusconi bol postavený pred súd a obvinený vo veci podplácania člena talianskej polície. V roku 1979, v čase realizácie naplánovaného projektu Milano 2, zastrešeného spoločnosťou Edilnord Cantieri, traja členovia finančnej polície prichádzajú s cieľom uskutočniť finančný audit. Finančná inšpekcia sa však skončila veľmi rýchlo. A to napriek tomu, že nezrovnalosti finančných transakcií spoločnosti Edilnord vo vzťahu s bankovými účtami Švajčiarskych partnerov neboli objasnené. Všetci traja zástupcovia štátu, menovite Berruti, Gallo a Corrado, v pozícií finančných kontrolórov uskutočnili očividný prospechársky biznis. Potvrdením uvedeného je fakt, že Berruti ako líder auditu len po niekoľkých mesiacov po kontrole Edilnordu odchádza od finančnej polície a stáva sa právnikom Berlusconiho spoločnosti Fininvest. V nasledujúcich rokoch Berruti spolu s Corradom čelia obvineniam z korupcie v opísanej udalosti. Berlusconi sa v danom prípade, v čase prebiehajúceho auditu projektu Milano 2, predstavil ako externý konzultant. V skutočnosti však bol už v tom čase jedným z vlastníkov spoločnosti. 59 Berlusconi bol postavený pred súd a obvinený vo veci podplácania člena talianskej polície. Nižší súd rozhodol o jeho vine a udelil mu trest v podobe 2 rokov a 9 mesiacov väzby za aktívny výkon štyroch foriem podplácania. 60 Rozhodnutie o vine sa zakladalo na: Il giudizio di colpevoleza dell imputato poggia su molteplici elementi indiziari, certi, univoci, precisi e concordati, per cio dotati di rilevante forza persuasiva, talli da assmumere valenza probatoria. 61 [ Odsudzujúci rozsudok pre žalovaného je založený na mnohých dokazujúcich aspektoch. Tie sú isté, jednoznačné, presné a súhlasné, a to z dôvodu relevantnosti sily dôkazov, tieto hodnoty považujeme za dôkaz. ] Silvio Berulsconi svoje odvolanie zakladá na konštatovaní, že v troch zo štyroch foriem korupcie v podobe podplácania uplynula premlčacia lehota. V štvrtej podobe podplácania nebol zas 58 Guardia di Finanza v preklade finančná stráž. Ide o vojenskú taliansku políciu pod vedením ministra hospodárstva a financií. 59 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf. s.9. 60 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf. s. 9. 61 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf. s. 11. 36

dostatočný počet dôkazov voči obžalovanému. 62 V tomto momente nastupuje Najvyšší odvolávací súd - Kasačný súd, tzv. Cassazione, ktorý vyniesol oslobodzujúci rozsudok, argumentujúc nedostatočnými a rozporuplnými dôkazmi v konkrétnom prípade. 63 Týmto bol prípad opätovne uzatvorený v prospech Berlusconiho. Dohrou v tzv. prípade Guardina di Finanza, bolo odsúdenie Berlusconiho spoluobžalovaných top manažérov Fininvest, za podplácanie členov finančnej polície. Uvedené poukazuje na paradox, kde padli hlavy blízkych Berlusconiho spolupracovníkov, pričom on sám profituje v smere rozvoja vlastného biznisu a zároveň uniká väzeniu. V ten istý deň Berlusconi vystúpil v televízii, kde zdôrazňoval oslobodzujúci rozsudok voči jeho osobe. 64 4.2.3 Nelegálne financovanie politických strán a falošné účtovníctvo Berlusconiho bol ďalej obvinený z protiprávneho financovania politických strán z účtu nachádzajúceho sa mimo Apeninského polostrova, s názvom All Iberian, a to v sume 21 miliárd lír. Časť finančných prostriedkov boli dokonca eventuálne venované Bettinovi Craximu. 65 Na účte samotného Berlusconiho sa ocitlo 10 miliárd lír, ktoré nemali relevantné krytie a šlo o výsledky falošného účtovníctva. Riešenie nezrovnalosti na Berlusconiho účte dostalo názov ako prípad Medusa Cinema. 66 Vo veci nelegálneho financovania politických strán, nižší súd Berlusconiho usvedčuje a odsudzuje na 2 roky a 4 mesiace väzenia. Berlusconimu sa podarilo vyhnúť výkonu trestu a uniknúť ešte pred skoncipovaním odvolania. Dôvodom boli premlčacie lehoty viažuce sa na daný trestný čin. Rozhodnutie v danom prípade znelo: Il reato cade in prescrizione, ma c e. Per nessuno degli imputati emerge dagli atti l evidenza 62 A Dossier on Berlusconi, Opposizione civile. 20O3. 63 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf. s. 11. 64 A Dossier on Berlusconi, Opposizione civile. 20O3. 65 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf. s. 9. 66 Di Stefano, G.: Parere pro Veritate in the matter of on. Silvio Berlusconi, StudioLegale Internazionale, 2011. [online]. [citované 18. 8. 2011]. Dostupné na internete: www.studiolegaleinternazionale.com/files/parere%20berlusconi.doc 37

dell innocenza. 67 [ Prípad sa zamieta kvôli dňu uplynutia premlčacej lehoty. Avšak žiadne dôkazy o nevine niektorých z obžalovaných v danom procese zo záznamov nevyplývajú ]. Najvyšší odvolávací súd sa vyslovil: Le operazioni sociaetare finanziare prodromiche ai finanziamenti estero su estero dal conto intestato alla All Iberian al conto di transito Northern Holding (Craxi) furono realizzate in Italia dai vertici del gruppo Fininvest spa, con in rilevante concoro di Berlusconi quale proprietario e presidente... Non emerge neglli atti processuali l estraneita dell imputato. 68 [ Obchodné a finančné transakcie vedúce k zahraničnému financovaniu dočasného účtu Northern Holding (Craxi) prostredníctvom účtu All Iberian boli uskutočnené z Talianska vedúcimi manažérmi skupiny Fininvest spa, v ktorých kooperuje Berlusconi ako vlastník a prezident... Z dôkazov však pre žalovaného nevyplýva jeho priama angažovanosť ]. A tak je Berlusconi zas raz zbavený obvinenia 69. V prípade Medusa Cinema je Berlusconi nižším súdom odsúdený na 16 mesiacov väzby. Najvyšší odvolávací súd ho pre nepreukázateľnosť účtovníckej nelegálnosti oslobodzuje. 70 4.2.4 Berlusconi a súdna korupcia Obvinenie Berlusconiho z ohrozovania súdnictva korupciou sa riešilo ako prípad Lodo Mondadori. 71 Trestný čin korupcie, za ktorý bol v prvej fáze odsúdený Cesare Previti 72, Milánsky odvolávací súd a Najvyšší odvolávací súd na základe všeobecných poľahčujúcich okolností zamieta. Jeden z motívov rozhodnutia Najvyššieho súdu znel: Il rilievo dato (perconcedere le attenuanti generiche) alle attuali condizioni di vita sociale ed 67 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf. s. 11. 68 Ibid. p. 12. 69 Biggiani, B.: Desigs of imunity, 2006. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf. s. 9. 70 Di Stefano, G.: Parere pro Veritate in the matter of on. Silvio Berlusconi, StudioLegale Internazionale, 2011. [online]. [citované 18. 8. 2011]. Dostupné na internete: www.studiolegaleinternazionale.com/files/parere%20berlusconi.doc 71 Lodo Mondadori v užšom slova zmysle ide o proces sporu právneho a finančného charakteru medzi talianskymi podnikateľmi, a to Silviom Berlusconim a Carlom de Benettim ohľadom známeho talianskeho vydavateľstva Arnoldo Mondadori Editore. V širšom slova zmysle pojem Lodo Mondadori sa používa na označenie všetkých súdnych sporov, ktorých procesy boli sprevádzané korupčnými aférami v snahe dosiahnuť víťazstvo Silvia Berlusconiho. 72 Cesare Previti taliansky právnik a politik. V prvej Berlusconiho vláde zastával funkciu ministra obrany. 38

individuale del soggetto (Berlusconi è diventato presidente del Consiglio),valutato dalla Corte come decisivo, non appare per nulla incongruo." 73 [ Dôkaz (ktorým sa pripúšťa priechodnosť všeobecne poľahčujúcich okolností) na umiestnenie subjektu v súčasných spoločenských a individuálnych okolnostiach (Berlusconi sa stal ministerským predsedom), ktorý bol súdom zhodnotený ako rozhodujúci, nie je v žiadnom prípade nevhodný... ]. V prípade podplácania sudcov v tzv. Sme-Ariosto v oblasti malých a stredných podnikov došlo k oddeleniu súdu premiéra Berlusconiho od hlavného pojednávania z dôvodu prijatia nových obchodných zákonov a tzv. Schifani zákonov. Hlavné pojednávanie bolo odročené do času, kým Európsky súdny dvor (ďalej aj ESD ) preveroval súlad novej právnej úpravy vydaných talianskych zákonov so všeobecnými zásadami EÚ. Napriek tomu, že ESD rozhodol v neprospech talianskych právnych predpisov, proces Sme-Ariosto bol zablokovaný tzv. Maccanico zákonom. A to rovnako ako všetky ostatné súdne procesy prebiehajúce proti Silviovi Berlusconimu. 4.2.5 Obvinenie z korupcie prípad David Mills David Mills - britský právnik, ktorý pracoval pre viaceré talianske firmy a od 90. rokov spolupracoval aj so Silviom Berlusconim. Práve v súvislosti s Berlusconiho spoločnosťou Fininvest bol talianskym súdnictvom obvinený z prania špinavých peňazí a daňových podvodov. Mills bol zapojený do vytvárania tzv. offshore fondov pre tzv. Operáciu B, názov pre Fininvest 74. 10. marca 2006 prokurátor v Miláne predkladá súdu obvinenie Mills-a a Berlusconiho vo veci korupcie. Na Mills-ovom účte sa počas spolupráce s Berlusconim objavilo 600 tisíc dolárov. 75 Presný zdroj peňazí a dôvod pre ich vyplatenie sú sporné. Malo ísť o peniaze, ktoré boli Mills-ovi poskytnuté ako úplatok za svedeckú výpoveď v prospech Berlusconiho v súdnych procesoch v rokoch 1997 a 1998. 73 Travaglio, M. Gomez, P.: Berlusconi, 2003. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.giannivattimo.it/berlusconi.pdf. s. 14. 74 Tweedie, N. Clarke, H.: Jowell has nothing to do with Italian bribe allegations, insists her husband, 2006. [online]. [citované 18. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/italy/1511137/jowell-has-nothing-to-do-with-italianbribe-allegations-insists-her-husband.html 75 Tessa Jowell financial allegations. [online]. [citované 18. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.answers.com/topic/tessa-jowell-financial-allegations 39

17. februára 2009 bol Mills uznaný za vinného vo veci prijímania úplatku údajne od Silvia Berlusconiho a bol odsúdený na 4 a pol roka väzenia. V tomto čase ešte neboli dôveryhodné dôkazy dosvedčujúce poskytovateľa úplatku. V máji 2009 súd predkladá dôvody a svoje rozhodnutie v smere obvinenia Silvia Berlusconiho v danom prípade. Ten sa však na základe novej legislatívy prijatej jeho vládou odvoláva na imunitu. 4.2.6 Súdne procesy Berlusconiho v skratke V tejto podkapitole zhrnieme všetky súdne procesy, v ktorých zohral rolu premiér Silvio Berlusconiho. Ide o prehľadnú štruktúru, ktorá obsahuje okrem pomenovania súdnych procesov aj zdôvodnenie záverov jednotlivých procesov. Relevantnosť tejto kapitoly spočíva v možnosti uceleného pohľadu na súdne procesy Silvia Berlusconiho. V každom z procesov Silvia Berlusocniho bolo podozrenie z páchania korupcia buď priamo alebo nepriamo zakomponované. Najdôležitejšou je však skutočnosť, že napriek niekoľko násobným obvineniam z viacerých trestných činov, Silvio do dnešného dňa nebol právoplatne odsúdený. Tabuľka č. 3: Prehľad všetkých súdnych procesov Silvia Berlusconiho Status of trial Allegation Dropped trials Time limits extinct crimes Amnesty extinct crimes Acquittal for variation of the Law - Lodo Mondadori: bribery of judges (statute of limitation acquittal) - All Iberian 1: 21 bilions Liras bribe to Bettino Craxi via an offshore bank account code-named All Iberian (first court sentence: 2 years 4 month jail; appeal: acquitted since the statute of limitations expired before the appeal) - Lentini affair: false accounting (not guilty because of changes in the false accounting law) - Propaganda Due (P2) masonic lodge trial: false testimony (guilty but amnesty applied) - Macherio estates: false accounting (amnesty applied following the 1992 fiscal remission law) - All Iberian 2: false accounting (acquittal following the new law on the false accounting passed by the Berlusconi government) - Sme-Ariosto 2: false accounting (acquittal following the new law on the false accounting passed 40

by the Berlusconi government) Acquittals Archived trials Ongoing trials Other acquittals Archiving for variation of the Law Other archived trials - Sme-Ariosto 1: charge for the sale by IRI, bribes to judges (first instance court sentence) - Bribery of the Guardia di Finanza (first sentence: 2 years 9 months jail; appeal: statute of limitations for 3 charges, acquittal for the fourth (not proven) - Medusa Cinema company: false accounting (acquitted since too rich for being aware of such small amounts) - Sme-Ariosto 1: bribes to the judge Renato Squillante - Macherio estates: embezzlement, tax evasion, another false accounting (the statute of limitations expired before the first court verdict for one charge; and before the appeal court for the second one) - Television rights: false accounting, tax evasion, embezzlement - Fininvest financial statement: false accounting and embezzlement (archived thanks to the new law on the false accounting passed by the Berlusconi government) - Fininvest consolidated financial statements: false accounting (archived thanks to the new law on the false accounting passed by the Berlusconi government) - Agreement on the division of publicity between RAI and Fininvest televisions - Traffic of drug - Tax bribery on the Pay-tv - Collusion into the 1992 1993 slaughters - Mafia collusion, together with Marcello Dell'Utri, money laundering - Bribe to the lawyer David Mills: corruption to influence a judiciary sentence - Corruption of senators of the Romano Prodi government camp (procedure transferred from Naples to Rome) - Paying an underage girl (Karima el-mahroug) for sex and abuse of office relating to her release from detention Zdroj: Dostupné na internete: <http://www.sakamotocontemporary.com/sakamotowall/artists/costantino_ciervo/pdf_ciervo/berlus coni_legal_problem.pdf> 41

4.2.7 Konflikt záujmov!? Význam slobody tlače prioritne spočíva v sprostredkúvaní plurality názorov (aj tých politických), čo má samotnému občanovi pomôcť v rozhodnutí pridelenia svojich preferencií. 76 Rozsiahla kontrola Berlusconiho nad médiami podlieha do súčasnosti ostrej kritike mnohých analytikov. Národné a súkromné televízne kanály mimo vlastníctva premiéra ako aj členovia opozičných strán sa vyslovujú za fakt obmedzenej slobody prejavu. 77 V roku 2004 došlo ku globálnemu prieskumu Sloboda tlače 2004 ( The Freedom of the Press 2004 ), v ktorom Talianske média zaznamenali zostup z pozície Free na pozíciu Partly Free 78. Krízový stav talianskeho mediálneho prostredia v podobe Partly Free zdôrazňujeme aj z dôvodu zvyšujúceho sa významu masmédií. Tie sú dôležitým spojením medzi politickými aktérmi, ktorí majú moc, kolektívnymi aktérmi, ktorí im oponujú a volebnými obvodmi, ktoré sú držiteľmi legitimity. 79 Teda monopolizácia médií môže mať za následok zneužitie politickej moci. V roku 1984 sa vysielanie v Taliansku de facto stáva duopolom. Absencia právnych predpisov umožnila jednej spoločnosti, v talianskom prípade - Berlusconiho spoločnosti Fininvest, získať postupnú kontrolu nad komerčným televíznym trhom. 80 Vlnu námietok proti porušeniu monopolu televízneho vysielania zo strany sudcov a prokurátorov rôznych častí Talianska, Berlusconi za pomoci priateľa a trojdňového predsedu talianskej vlády, rieši vydaním dekrétu známeho ako Berlusconiho vyhláška. 81 Duopolistický systém bol oficiálne schválený zákonom č. 223 známym ako Legge Mammi, zo 6. augusta 1990. 82 Na základe čl. 15, by však žiadna skupina nemala vlastniť viac než 25% celoštátnych kanálov. A tak Ústavný súd v roku 1994 otvára v tomto smere debatu. Účinku tohto zákona sa Berlusconi vyhýba presunom vlastnícky práv novín Il 76 Statham, P.: Berlusconi, the Media and the New Right in Italy, 1995. [online]. [citované 18. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.eurpolcom.eu/exhibits/psberl.pdf. s. 2. 77 Conflitto di interessi nei media: l'anomalia italiana sekondo, 1997. [online]. [citované 18. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.odg.mi.it/node/31680 78 The freedom of the press 2004, Freedom House. [online]. [citované 18. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=203&year=2004 79 Statham, P.: Berlusconi, the Media and the New Right in Italy, 1995. [online]. [citované 18. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.eurpolcom.eu/exhibits/psberl.pdf. s. 2. 80 Hibbert, M.: Silvio Berlusconi and the Media in Italy: Conflicts of Interest?, 2004. [online]. [citované 19. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.eurpolcom.eu/exhibits/psberl.pdf. s. 12. 81 Ibid. s. 12. 82 Biggiani, B.: Designs of imunity, 2006. [online]. [citované 17. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.cjicl.com/issues/14-1-biggiani.pdf. s. 221. 42

Giornale do rúk svojho brata Paula Berlusconiho 83 a zotrváva v pozícii mediálneho magnáta. V roku 2002 prešiel zákon Gasparri legislatívnym procesom 84, čím si Berlusconi upevnil svoju pozíciu na mediálnom trhu ešte viac. V tomto momente sa dvíhajú štrajky k téme dlhotrvajúceho konfliktu záujmov, v ktorom predseda vlády, politik Berlusconi drží kontrolu nad mediálnym svetom. Napriek dvíhajúcemu sa odporu Berlusconi do dnešného dňa disponuje oboma mocami politickou i mediálnou. 83 Ibid. s.222. 84 Ibid. s.222. 43

5 ODPOVEDE NA VÝSKUMNÉ OTÁZKY 5.1 Aká je miera nestrannosti a apolitickosti vyšetrovania korupcie Silvia Berlusconiho ako najvyššieho politického lídra Talianskeho štátu? Jedným z najviditeľnejších prvkov vývoja moderných demokratických štátov je rastúci politický význam súdnictva. 85 V krajinách postupne sa demokraticky konsolidujúcich, medzi ktoré patrí aj Taliansko, nie je hranica medzi spravodlivosťou a politikou definitívne vyriešená. S narastajúcim trendom sledovanosti verejných stíhaní je však zabezpečenie účinných foriem zodpovednosti v jurisdikcii nutné. 86 Okrem toho nezávislosť súdnictva je prioritným cieľom väčšiny právnych systémov demokratických krajín. A tak od sudcov, ktorí sú nejakým spôsobom závislí na tých, ktorými sú menovaní, nie je možné očakávať objektívnosť, kvalitu rozhodnutí, čím podkopávajú legitimitu právneho systému ako celku 87. Silvio Berlusconi už dvadsať rokov naštrbuje reálnosť právneho systému Talianska. Ako opisuje aj predkladaná diplomová práca, Silvio Berlusconi je predmetom viacerých trestných vyšetrovaní, ktoré charakterizuje výnimočnosť. Tú vystihuje jeho schopnosť uniknúť právoplatnému odsúdeniu, pričom za silenej volebnej podpory sa mu paradoxne darí zostávať pri moci. 88 Vyššie uvedené dva odseky predostierajú obsah odpovede na prvú výskumnú otázku v podobe argumentácii, ktorá vyvracia nestrannosť a apolitickosť vyšetrovania prípadu Berlusconiho. Ako už jedna z kapitol diplomovej práce vypovedá, Talianska republika v snahe dosiahnutia právneho charakteru prijíma v roku 1948 Ústavu, v ktorej je teoreticky obsiahnutá podoba nestranného a apolitického prostredia talianskeho súdnictva. Článok 104: La magistratura costituisce un ordine autonomo e indipendente da ogni altro 85 Giuseppe Di Federico: Independence and accountability of the judiciary in Italy. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://siteresources.worldbank.org/inteca/resources/difedericopaper.pdf. s.1.. 86 Guarnieri, C.: Courts and the Making of Public Policy, 2001. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.fljs.org/uploads/documents/guarnieri.pdf. s. 1. 87 Ginsburg, T.: Judicial Appointments and Judicial Independence, 2009. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.fljs.org/uploads/documents/guarnieri.pdf. s. 1. 88 Guarnieri, C.: Courts and the Making of Public Policy, 2001. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.fljs.org/uploads/documents/guarnieri.pdf. s. 2. 44

potere 89 [ Súdnictvo je samostatné a nezávislé od všetkých ostatných zložiek moci ] a článok 108: Le norme sull'ordinamento giudiziario e su ogni magistratura sono stabilite con legge. La legge assicura l'indipendenza dei giudici delle giurisdizioni speciali, del pubblico ministero presso di esse, e degli estranei che partecipano all'amministrazione della giustizia 90 [Pravidlá pre jurisdikciu a pre sudcov sú dané zákonom. Zákon zaručuje nezávislosť sudcov špeciálnych súdov, štátnych zástupcov a ostaných osôb podieľajúcich sa na výkone spravodlivosti ] Ústavy Talianskej republiky garantujú nezávislé a spravodlivé vyšetrovanie trestných činov. S cieľom podpory a ochrany nezávislosti súdnictva, Ústava ďalej zavádza, že všetky záležitosti sudcov a prokurátorov sú v kompetencii Consiglio Superiore della Magistratura CSM. 91 Dve tretiny členov CSM tvoria sudcovia a jednu tretinu profesori práva a právnici s 15 ročnou praxou volení parlamentom. (pozri Tabuľka č. 4) CMS postupne získava čoraz väčší vplyv na činnosť zákonodarnej a výkonnej moci v oblasti systému súdnictva a pozície sudcov. Expanzia funkcie CSM za hranice definované Ústavou sa stali zdrojom rozporov s inými zložkami moci a ich právomocami, vrátane predsedu vlády 92. Uvedené jednoznačne poukazuje na spolitizovanie súdneho sektora. Tabuľka č. 4: Consiglio Superiore della Magistratura Zdroj: Dostupné na internete: http://siteresources.worldbank.org/inteca/resources/difedericopaper.pdf 89 Constitution of the Italian Republic, Art 104, Parliamentary Information, Archives and Publication Office of the Senate Service. [online]. [citované 14. 8. 2010]. Dostupné na internete: http://www.senato.it/documenti/repository/istituzione/costituzione_inglese.pdf. 90 Ibid. Art 108. 91 Consiglio Superiore della Magistratura (CSM) tzv. Vyššia sudcovská rada 92 Giuseppe Di Federico: Independence and accountability of the judiciary in Italy. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://siteresources.worldbank.org/inteca/resources/difedericopaper.pdf. s.15 45

Napriek uvedeným krokom v smere demokratizácie, tradícia mafiánskeho charakteru talianskeho prostredia zotrváva a v snahe udržať si v rukách moc, využíva nové prostriedky, medzi ktoré nepochybne patrí aj korupcia. Zdanlivo neustále posilňujúce sa Taliansko v smere budovania právneho systému opierajúc sa o zreformované súdnictvo zahajuje v čase vrcholiacej politickej krízy na začiatku roku 1990 konkrétne kroky v podobe tzv. anti-korupčnej kampane pod názvom Čisté ruky ( Clean hands, Mani puli ), ktorú talianske obyvateľstvo prijalo s nadšením ako občiansku revolúciu. Sudcovia najmä ľavicovej politickej orientácie 93 prostredníctvom uvedenej kampane ulovili v sieti korupčných prípadoch desiatky politikov 94 a ich finančných sponzorov 95. Vtedajšia politická scéna bola v troskách a svoju pozíciu si upevňovala najmä krajná ľavica a pravica. Cieľom anti-korupčnej kampane Čisté ruky teda mala byť dôkladná očista talianskej politickej scény od korupčného správania. Hlavný žalobca pôsobiaci v kampani v Miláne sa nechal počuť, že s Čistými rukami Taliansko dosiahlo výnimočný stav, v ktorom sa ľudia cítili blízko spravodlivosti a k napĺňaniu svojich práv 96. Skoro jednoznačné víťazstvo komunistov vo voľbách na jar roku 1994 bolo zmarené rýchlym nástupom podnikateľa a presvedčivého rečníka Silvia Berlusconiho. V tomto momente je možné nahliadať na Taliansko ako na krajinu, ktorá sa očistila od nespravodlivosti a v ktorej nastúpila cesta demokracie. Druhý pohľad zahrňujúci fakt poznania pozadia Berlusconiho pred jeho nástupom na politickú scénu hovorí o nadobudnutí prestíže súdnictva po chrbte pádu skorumpovanej vládnej moci ešte väčšmi skorumpovanou mocou. Môžeme povedať, že Taliansko sa transformovalo, pričom charakter jeho nového prostredia vystihuje známa téza: All power tends to corrupt and absolute power corrupts absolutely. Silvio Berlusconi vystupuje v 105 procesoch vyšetrovania trestných činov, pričom sa mu zatiaľ vždy podarilo uniknúť väzeniu, a to najmä z dôvodov premlčania daného prípadu alebo prijatia nových zákonov jeho parlamentnou väčšinou. Práve tá od roku 2001 čoraz vo viditeľnejšej miere znižuje legitimitu súdneho vyšetrovania a vyššie opísaných záruk nezávislosti sudcov a prokurátorov. 93 Príkladom sudcu ľavicovej politickej orientácie, ktorý v kampani Čisté ruky vynikol bol Antonio di Pietro. 94 Craxi predseda talianskej vlády obvinený z radu korupčných prípadov uniká pred väzením útekom do zahraničia Turecka. 95 Vannucci, A.: The Controversial Legacy of Mani Pulite 2009. [online]. [citované 17. 6. 2011]. Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf 95 Ibid. 96 Ibid. 46

Príkladnosť Berlusconiho úniku pred výkonom trestu dáva na otázku o nestrannosti a apolitickosti jasnú odpoveď. Na základe získaných faktov si dovoľujeme dedukovať, že nie je možné vykonávať a vôbec komunikovať o forme nezávislého súdnictvo tam, kde dochádza k prelínaniu právomocí jednotlivých zložiek štátnej moci. Zároveň priestor pre praktizovanie rýchlych legislatívnych zákonov, bez možnosti ich okamžitého stiahnutia vytvára ďalšiu sieť znemožňujúcu jurisdikcii výkon spravodlivosti. 5.2 Akými nástrojmi disponujú justičné orgány pri odhaľovaní korupcie dotýkajúcej sa vrcholového politika Berlusconiho? Aký je konečný efekt týchto nástrojov? Korupcia v Taliansku sa postupne od prijatia Ústavy, ktorá nastolila relatívnu stabilitu v krajine, do konca 80-tych rokov rozrástla do systémových rozmerov, ktoré výstižne definoval bývalý prokurátor Mani puli Antonio di Peitro:...si tratta di una situazione oggettiva in cui chi deve dare il denaro non si aspetta più nemmeno che gli venga richiesto; egli ormai sa che in quel determinato ambiente si usa dare la mazzetta o il pizzo e quindi si adegua e promette di consegnarlo. 97 [ ide o reálnu situáciu, v ktorej tí, ktorí majú poskytovať peniaze už ani nečakajú na výzvu, pretože vedia, že v tomto konkrétnom prostredí je zvykom dávať úplatky ]. Sociálna a ekonomická nákladnosť korupcie, ktorá vyvrcholila v roku 1990 a čoraz otvorenejšia neochota jej akceptovania zo strany verejnosti sa prejavila aj reakciou talianskej jurisdikcie cez tvrdú prácu sudcov a štátnych zástupcov v čase Mani puli, ako jeden z prvých koncepčných anti-korupčných nástrojov. Ďalej nasledovalo vymedzenie korupcie ako trestného činu, ktorej konanie malo byť sankciované postupne prijímanou legislatívou ako právny prostriedok boja proti korupcie. (pozri Tabuľka č. 5). 97 Di Nicola, A.: ANTI-CORRUPTION MEASURES IN THE ITALIAN EXPERIENCE, 1998. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf/ http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf 47

Tabuľka č. 5: Hlavné nástroje boja proti korupcii a potenciálne korupciu zvyšujúce prostriedky v Taliansku od roku 2000-2009 48

98 Zdroj: dostupné na internete: <http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf> 98 Prehľad zákonov, ktoré tvoria legislatívny základ koncepcie boja proti korupcii v Taliansku verzus prehľad hlavných prostriedkov, ktoré kontrujú výkonu platnej legislatíve za posledných 10 rokov. 49

Avšak podoba stavu po Mani puli nemala dlhodobý účinok. Sankcie voči politikom zapojených do korupčných škandálov, sa v posledných 20 rokoch ukázali prakticky ako nefunkčné, čoho príkladom je práve predmet našej diplomovej práce, s výkonom korupcie spájaný premiér Berlusconi, ktorý vyhráva voľby i v roku 2001 aj v roku 2008 99. Účinnosť Talianskeho súdnictva sa postupne stáva za predsedníctva Silvia Berlusconiho väčšmi neúčinné cez parlamentnou väčšinou schvaľované zákony, ktoré dekriminalizujú falošné účtovníctvo, obmedzujú prípustnosť trestného konania na základe dôkazov zhromaždených v zahraničí, či poskytujú trestnú imunitu najvyšším predstaviteľom štátu, vrátane súčasného premiéra Berlusconiho. Ďalej je nutné povedať, že reformovaný trestný systém Talianska v oblasti korupcie je nastavený tak, že na jednej strane je síce schopný odhaliť trestné činy korupcie, avšak na druhej strane tomuto systému chýbajú nástroje redukujúce príležitosti pre výkon korupcie 100. A teda v talianskej praxi redukcia a prevencia voči korupcii sa vykonáva na základe intervencionalizmu ako myšlienkového prúdu, pri ktorom musí byť korupcia najprv vykonaná, pričom až následne dôjde k jej vyšetrovaniu a potrestaniu páchateľov. Tento prúd však zahŕňa negatívne premenné, odrážajúce sa aj v Talianskom prostredí a ktoré sú zahrnuté v troch bodoch: the harm has already occurred and cannot be undone the majority of crimes remain unreported the demand on finite resources will inevitably be infinite given the degree of supervision necessary to ensure that the deterrence effect operates 101 Nedostatočné preventívne anti-korupčné nástroje majú konkrétne v Taliansku za následok fakt, že zločinci konajú obozretnejšie a využívajú nové techniky minimalizujúce riziko obvinenia z páchania trestného činu. A naopak hodnota úplatkov rastie. 102 Ako 99 Vannucci, A.: The Controversial Legacy of Mani Pulite 2009. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf. s. 235. 100 Di Nicola, A.: ANTI-CORRUPTION MEASURESIN THE ITALIAN EXPERIENCE, 1998. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf/ http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf 101 McCusker, R.: Review of anti-corruption strategies, Australia government.. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.aic.gov.au/documents/8/f/1/%7b8f179e8b-b998-4761-84b3- AD311D7D3EA8%7Dtbp023.pdf. s. 8. 102 Di Nicola, A.: ANTI-CORRUPTION MEASURES IN THE ITALIAN EXPERIENCE, 1998. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf/ http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf 50

ukazujú číselné údaje, kým v roku 1994 počet vyšetrovaných trestných činov korupcie a ľudí hlásiacich korupčné správanie dosahuje vysoké hodnoty 103, čo je odozvou Mani puli ako antikorupčnej procedúry, od roku 1995 sa zaznamenáva celkový klesajúci trend (pozri Graf č. 2). Graf č.2: Korupcia spáchané trestné činy verzus ohlasované korupčné správanie Zdroj: Dostupné na internete: <http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf> Očividne korupciou zaťažené Taliansko nedisponuje efektívnymi prostriedkami boja s týmto trestným správaním. Existujúce nástroje a ich funkčnosť zhrňujeme v nasledovných bodoch: 1. Protikorupčné opatrenia v podobe legislatívy sú v porovnaní s opatreniami, ktoré potenciálne podporujú korupciu menej účinné, a to ako v kvalitatívnej, tak aj v kvantitatívnej rovine 104. 2. Taliansko zaostávalo v implementácii opatrení prijímaných na medzinárodnej úrovni v boji proti vnútroštátnej, či medzinárodnej korupcii 105. V roku 1999 Taliansko podpisuje Trestnoprávny dohovor o korupcii Rady Európy, ktorý 10 rokov nebol krajinou 103 Vannucci, A.: The Controversial Legacy of Mani Pulite 2009. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf. s. 241. 104 Ibid s.251. 105 Di Nicola, A.: ANTI-CORRUPTION MEASURES IN THE ITALIAN EXPERIENCE, 1998. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf/ http://www.mmo.gr/pdf/library/italy/wp26.pdf 51

ratifikovaný. 106 Nástroje pochádzajúce z medzinárodnej úrovne sa však zameriavajú na malé problémy 107 a nepostihujú podstatu charakteru zdroja korupcie v Taliansku. 3. Existencia protikorupčnej inštitúcie The Anti-corruption and Transparency Service (Servizio Anticorruzione e Trasparenza, SAET) na čele s Vysokým komisárom pre prevenciu a potláčanie korupcie. Avšak účinnosť nového protikorupčného orgánu sa stráca v jeho závislosti na politických inštitúciách, konkrétne na osobe predsedu vlády Berusconiho, a obmedzených finančných prostriedkoch. Výsledky činnosti tohto orgánu len potvrdzujú jeho symbolický charakter. 108 5.3 Ako sa odrazilo stíhanie Berlusconiho z viacerých káuz súčasne na hlase ľudu v demokratickom Taliansku? V akom smere ovplyvnili kauzy kariéru Silvia Berlusconiho a jeho podporu zo strany talianskej verejnosti? V právnom, demokratickom štáte jedným z najdôležitejších nástrojov zabezpečujúcich účinnú kontrolu politickej, administratívnej a ostatnej potenciálnej nezákonnosti je existencia občianskej spoločnosti. 109 Ako sa vyjadril jeden zo sudcov Mani puli Carlo Nordio, že podpora zo strany médií a občianskej spoločnosti bola aspoň zo začiatku anti korupčného procesu všeobecná, veľmi dôležitá a prichádzala aj sprava aj zľava bez výhrad 110. Na základe výsledkov pravidelných prieskumov je korupcia aj v súčasnosti vnímaná ako charakteristický rys politických a administratívnych procesov v Taliansku. V roku 2005 uskutočnený výskum verejnej mienky ukázal, že 50% občanov vníma stúpajúcu tendenciu korupcie v období 2002-2005 a iba 12% občanov zaujali k otázke opačný názor. Prekvapivé sú však výsledky oficiálnych štatistík zameraných na rovnaké roky, ktoré ukazujú klesajúci trend oznámených trestných činov korupcie. Výsledky výskumu verejnej mienky v roku 2005 ďalej ukazujú, že 41% občanov zastáva pesimistický názor o stúpajúcom trende korupcie, ktorý sa v roku 2007 prehĺbil a tento názor zdieľa až 61% občanov 111. Index vnímania korupcie (corruption perception index CPI) vyvinutý organizáciou Transparency International vyššie uvedené pesimistické 106 Vannucci, A.: The Controversial Legacy of Mani Pulite 2009. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf. s. 251. 107 Ibid. s. 241. 108 Ibid. s. 251. 109 Ibid. s. 235. 110 Ibid. s. 261. 111 Ibid. s. 238. 52

vnímanie potvrdzuje (pozri Graf č. 3). V roku 2009 vnímanie korupcie dosahuje najvyššie hodnoty od roku 2000. Na porovnanie v roku 1995, kedy bol CPI vyvinutý Taliansko dosahuje vo vnímaní korupcie najnižšie skóre spomedzi krajín západnej Európy. 112 Graf č. 3: Vývoj vnímania korupcie Taliansku v rokoch 2000 2009 Zdroj: Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf (10=najvyššia korupcia) Tieto dva zdroje o vnímaní korupcie dopĺňa ďalší zdroj v podobe masmediálnych prostriedkov, ktoré sprostredkúvajú svojmu publiku údaje, ktoré prešli tzv. selektívnym procesom ohľadom identít, ich postov, počtu zúčastnených osôb, či veľkosti korupcie a jej možných dopadov. Dôvodom selektívneho procesu je okrem tlaku vyšetrovacieho procesu aj tlak redakčných imperatívov. Po tzv. veľkom tresku v roku 1990, kedy všetky stránky printových médií zapĺňala téma korupcie od roku 1994 po politickom debute mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho je zaznamenaný klesajúcu počet článkov venujúcich sa tematike korupcie 113. (pozri Graf č. 4) 112 Transparency International CPI 1995. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/previous_cpi 113 Vannucci, A.: The Controversial Legacy of Mani Pulite 2009. [online]. [citované 17. 8. 2011]. Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf. s. 240. 53

Graf č. 4: Priemerný počet článkov o údajne prípadoch korupcie na stránkach nezávislých novín la Repubblica v rokoch 1995-2008 Zdroj: Dostupné na internete: http://www.gla.ac.uk/media/media_140182_en.pdf Z uvedených faktov vyplýva, že predstava o zvyšujúcej sa korupcii vo verejnom vnímaní nepochádza zo stále sa rozširujúceho mediálneho pokrytia. Ak politicky nezávislé noviny, akými sú la Reppublica sprostredkúvajú čoraz menší rozsah korupčným tém, tak potom noviny v súkromnom vlastníctve, ktoré sú v rukách Silvia Berlusconiho tento fakt len potvrdzujú. Znižujúci sa mediálny záujem o problematiku korupcie, najmä po Mani puli kedy došlo k tzv. efektu presýtenosti témy médiami, sa prejavuje na zvyšovaní prahu jej tolerancie 114. Tento prah sa zvyšuje aj disfunkčnou antikorupčnou politikou krajiny, ktorá je iba malou hrozbou pre aktérov samotnej korupcie a je skôr pre jej páchateľov prostriedkom na dosahovanie zisku čoho príkladom je kariérny postup a osobná nedotknuteľnosť Silvia Berlusocniho. Taliansky ľud vo veľkej miere teda vníma prítomnosť korupcie vo svojom prostredí, čím potvrdzuje jej reálny výskyt. Avšak na druhej strane prah akceptovateľnosti tohto problému sa tiež zvyšuje, čoho dôkazom je aj hlas ľudu vo voľbách v rokoch 1994, 1996, 2001, 2008 (pozri tabuľka č. 6-9), ktoré vyhráva korupčný politik Silvio Berlusconi. Výnimku tvorí rok 2006, kedy bol Berlusconi porazený talianskym politikom Prodim. Avšak už v roku 2008 sa opätovne vracia na svoju pozíciu talianskeho premiéra. 114 Ibid. s. 241. 54

Tabuľka č. 6: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 1994 Zdroj: Dostupné na internete: http://electionresources.org/it/chamber.php?election=1994&region= Tabuľka č. 7: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 1996 Zdroj: Dostupné na internete: http://electionresources.org/it/chamber.php?election=1996&district= 55

Tabuľka č. 8: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 2001 Zdroj: Dostupné na internete: http://electionresources.org/it/chamber.php?election=2001&district= Tabuľka č. 9: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 2006 Zdroj: Dostupné na internete: http://electionresources.org/it/chamber.php?election=2006&district= 56

Tabuľka č. 10: Poslanecká snemovňa výsledky volieb r. 2008 Zdroj: Dostupné na internete: http://electionresources.org/it/chamber.php?election=2008&district= Na hlase ľudu sa odrážajú typické črty talianskeho prostredia: a) slabá antikorupčná politika štátu b) čoraz väčšia bezmocnosť talianskej justície a vyšetrovacích orgánov c) vedomie potenciálneho skreslenia informácií podávaných masmediálnymi prostriedkami vo väčšinovom vlastníctve predsedu vlády d) presýtenosť spoločnosti problematikou korupcie 115, následný nezáujem o jej efektívne riešenie e) zvyšujúca sa tolerancie až vžitie sa talianskeho ľudu s charakterom korupčného talianskeho prostredia Z uvedeného je možné dedukovať, že naštrbenie právneho systému Talianska sa odráža v apatickosti talianskeho ľudu, ktorého viera v očistu Talianskej republiky a disponibilných zložiek moci od korupcie je klesajúca. 115 Od prepuknutia hospodárskej krízy v roku 2008, ktorá sa výrazne dotkla a dotýka aj Talianskej republiky, čelí taliansky ľud radu nových problémov. 57